Videokanál poslanca

Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, tak máme pred sebou ďalšie z radu konsolidačných opatrení ktoré vláda ordinuje a zasa, tak iné sme zatiaľ nevideli, tak zasa ho ordinuje len a len ľuďom. Povedzme si úplne na rovinu, čo to znamená daň zo sladených nápojov.
Znamená to jednoznačné zdraženie koncových cien pre všetky potraviny, všetky tovary, ktorých sa toto zdanenie týka. Môžme sa, samozrejme, baviť o tom, že môže časť z toho zdanenia vlastne akoby absorbovať ten predajca a nepreniesť to na zákazníka. Áno, môžeme, myslím si, že samotné ministerstvo hovorí o tom, že približne 80 % nového dodatočného zdanenia sa v podstate okamžite, hneď v tej prvej línii, ako sa to týka výrobcu, prenesie do jeho koncových cien. To znamená, prenesenie sa to na občanov.
Čiže zaznie to tu dneska ikstýkrát a myslím, že to bude znieť aj ďalej, zasa raz vláda sľubovala lacnejšie potraviny, sľubovala zachovanie sociálneho štandardu a výsledok je ten, že sú potraviny v tomto momente o toto drahšie, plus, samozrejme, ešte drahšie aj o dépeháčku, lebo aj z tejto spotrebnej dane sa ešte vypočítava aj dépeháčka a jednoducho zasa to zaplatia ľudia. A ja to poviem, viac to zaplatia sociálne slabší ľudia. Skutočne ten stavbár, tento príklad ja používam, na tej stavbe, ktorý lieta či už je teplo, alebo akokoľvek, on vypije ďaleko viacej tých sladených nápojov než niekto proste vyššie sociálne situovaný. Čiže áno, aj túto daň ste naordinovali proste tým najobyčajnejším ľuďom najviac. Akože fakt že, bohužiaľ, toto ma, toto ma mrzí.
A tuto je najlepšie riešenie, a fakt sa obraciam na kolegov z koalície, nezavádzať. Normálne ešte stále máme šancu proste túto novú daň nezaviesť. Skúsme sa možno pozrieť do sveta. Veď áno, však nevymyslel minister financií kolesa, tá daň niekde je. Sú krajiny, ktoré proste zdaňujú, zdaňujú sladké a nemusia to vždy nápoje, ale ukázalo sa, ukázali sa dve veci s plynúcim časom. A je dobré, keď by sme sa vždy inšpirovali od tých akoby šikovnejších, schopnejším. Ukázalo sa to, že tie zdravotné aspekte, o ktoré, a v podstate ja to mám zadobre ministerstvu financií, že stále menej to spomínajú, aj myslím, teraz pán minister ani nespomínal nejaký zdravotný aspekt, ten tam nie je žiadny. Normálne že jediný aspekt je, že proste vláda potrebuje peniaze do štátnej kasy. No, ale každopádne iné krajiny teda zistili, že fakt zdravotný aspekt je nulový a že tie negatíva vôbec toho celého aj okolo výberu dane a všetkého proste sú, prinášajú viac zla ako dobrého a odchádzajú, odchádzajú od tohto zdanenie. A toto je proste ten môj návrh, že neopakujme chyby iných. Proste ešte stále je priestor, ešte stále je priestor tú daň neschváliť a neísť do nej.
A potom, samozrejme, treba vnímať aj to, že je to nová forma dane. Môžme sa baviť, že či je to urobené že fakt dobre z hľadiska tej administrácie, kontroly a sankčných mechanizmov, alebo zlé. Ale každopádne na čom sa zhodneme, je, že je to nová daň, ktorá proste bude potrebovať novú kolónku na finančnej správe, bude potrebovať nejakých nových zamestnancov, budeme potrebovať nejakých nových kontrolórov a vôbec akože ľudí, úradníkov na spravovanie tejto dane. A teraz, samozrejme, máme dve možnosti, že teda asi budú aj nejakí noví, na výbore sme sa k nejakému číslu, nie veľkému, ale teda áno, bolo potvrdené, že nejakí noví zamestnanci prídu, okej, tak potom je to zvýšenie zamestnanosti zasa v štátnej správe, zvýšenie byrokracie a ďalšie náklady pre štát. Alebo potom ak to spravia existujúci zamestnanci, tak teraz je otázka, či tú energiu, ktorú budú venovať kontrolovaniu a vratkám a všetkému okolo dane zo sladených nápojov, že či náhodou tá energia nebola by lepšie vynaložená, keby bola vynaložená do kontroly dépeháčky, kde teda ten výber je okolo 10 mld. plus-mínus a, samozrejme, aj tie úniku sú tam v podstate rádovo vyše ako vyše miliardy, hej, alebo v miliardách, to kľudne takto môžme povedať, že vlastne, že či toto by nebolo lepšie sa venovať radšej efektívnejšiemu vyberaniu DPH a efektívnejšiemu postihovaniu daňových únikov namiesto zavádzaniu novej dane a vôbec celej tej administratívy a vôbec celého okolo toho, to je jedna vec.
Na a druhá vec, aby som len nekritizoval a aby som aj dal nejaký návrh, tak ja si pamätám slová pána premiéra, podotýkam, že, a uvádzam to, že poviem slová pána premiéra, ktorý povedal, že si vie predstaviť 30-percentné šetrenie na zamestnancoch verejnej správy. Tridsať percent. Povedal pán premiér. Nejdem ho chytať za slovo, pretože to je, samozrejme, nemožné. To sa tu akože, to aj vám hlásim, že to možné nie je. Tridsať percent sa nedá. Ale tých, len aby sme vedeli, štát tento rok, ospravedlňujem sa zase za čísla, ja ich mám rád, tento rok dá štát 14 mld. za platy kompletných verejných zamestnancov, všetkých. Hasičov počnúc, sociálnych pracovníkov, učiteľov, 14 mld. Je to v podstate najväčší výdavok štátu, s prehľadom, hej? A 30 by bolo 4,2 mld., ale hovorím, to je nerealizovateľné, no ale toľko ani nepotrebujete. Ak by sa splnila, ak by ste dokázali, vládna koalícia, splniť tretinu z toho, čo buchol po stole váš pán premiér, tak je to, neuveríte, 1,4 mld. na budúci rok šetrenia. To sú všetky peniaze, ktoré, ktoré jednoducho potrebuje a to, to číslo na tom nejak tak panuje zhoda, že to je tá konsolidácia, ktorú pre tento rok potrebujeme. Čiže ešte raz, 10-percentný pokles zamestnancov štátu vyrieši celú, celú konsolidáciu. Vychádzalo by to zo slov vášho pána premiéra, bolo by to šetrenie štátu na sebe a zároveň, veď keď tu bude stáť minister sociálnych vecí, ten bude zase hovoriť, že máme najnižšiu nezamestnanosť v histórii Slovenska. V prvom kroku zatlieskam, super. V druhom kroku poviem, že má to aj bé, lebo nám kopu ľudí odchádza do predčasného dôchodku, čo je veľmi zlé a nevieme si to dovoliť. Ale cé je to, že pokles 10 % zamestnancov v tej neproduktívnej časti ekonomiky, teraz to, prosím, nemyslím v zlom, ale teda v ekono... proste v tej, v tej verejnej správe by znamenal to, že by sa nejaké množstvo ľudí uvoľnilo vlastne pre potreby ekonomiky a vlastne naopak by dokázalo suplovať ten odchod pracovnej sily a dokázalo by vlastne pomôcť, pomôcť ekonomike s novými disponibilnými zamestnancami, z čoho, samozrejme, zas by mal štát odvody a dane a jednoducho zasa by len z toho niečo skončilo v štátnej kase. A niečo, samozrejme, aj z dane z príjmu právnických osôb, lebo však tie firmy s viac zamestnancami by mohli vyprodukovať väčší zisk. Takže toto je jedna z vecí, ktorú by som akoby navrhoval, že vlastne aby som len nekritizoval.
No ale naspäť, naspäť ku dani zo sladených nápojov. Zasa poviem a pochválim kolegov z ministerstva financií, že toto išlo v štandardnom legislatívnom procese. Ako zasa, je to, povedzme, že aj s daňou z tabaku je to asi jedna štrnástina potrebných zdrojov pre budúci rok, ale dobre, aspoň jedna štrnástina išla štandardne, obávam sa, že trinásť štrnástin pôjde zasa v skrátenom legislatívnom, takže to je tá úroveň že štandardnosti nášho vládnutia a neštandardnosti, ale teda tuná okej, tuná ďakujem za ten postup. Aj my sme sa napríklad zúčastnili rozporového konania a takisto tam chceme aj poďakovať ministerstvu financií, že sa teda po spoločnom tlaku, nejdem hovoriť, že len po našom, ale po spoločnom tlaku viacerých, viacerých ľudí podarilo to nejak akoby vyladiť, aby sa to stala nieže len že daň zo sladených nápojov, ale daň zo zdravého životného štýlu, že boli vyradené či už proste tie športové nápoje, alebo koniec koncov aj dojčenské mlieka a takéto veci, aj proste výživové doplnky, resp. lieky. Takže nejak sa to akoby doladilo, za čo teda akoby patrí vďaka.
Nuž zároveň, akože to by sme neboli na Slovensku, keby sa to celé toto, čo teraz tu ďakujem a chválim, nezvrhlo na to, že a zasa, samozrejme, prišiel na výbor pozmeňujúci návrh a nie riešiaci nejaké bodky, čiarky a proste detaily, hej, nejaké proste legislatívneho procesu, ale vyslovene návrh zákona, ktorý do toho zaraďuje zasa ďalšie a ďalšie kategórie proste, kávové nápoje, proste rôzne. Ale napríklad aj kapsule do kávovarov. Proste to sú normálne, že zásadné množstvo nových produktov sa tam dostalo a to má dve roviny. Jedna je tá, že toto nebolo s nikým, s nikým konzultované. Proste zástupcovia, boli tam aj zástupcovia rôznych výrobcov na tom výbore, tí otvárali oči. Tí videli prvýkrát, prvýkrát, že zasa tam bolo niečo takéto prijaté. A to len aby ste si nemysleli, že pán kolega, podpredseda výboru, to pri odôvodňovaní, odôvodňovaní pozmeňujúceho návrhu nejak explicitne povedal, že áno, zahŕňame tam aj napríklad kapsule do kávomatov, ktoré obsahujú pridaný cukor a kopu teda ďalších kávových, kávových výrobkov, no nie. Proste však prečítal to nejak, ale to tam nebolo povedané. Tak to tá odpoveď padla až keď som sa teda pozeral na to ja, v rozprave sa pýtam, že áno, týka sa to tohto, tohto, tohto? Áno. Proste tak to tam bolo zaradené. Čiže celý legislatívny proces prebehol, medzirezortné pripomienkové, rozporové, ddd, všetko, všetko, ale nakoniec sa zasa ten zákon zásadne, zásadne zmenil. Proste na rokovaní výboru z ničoho nič, z minúty na minútu a bez, bez konzultácií s dotknutými subjektami. Ako kolegovia, prosím, my si uvedomme, my tu nie sme v nejakom že odtrhnutí od reality. Veď my tu vyrábame zákony pre ľudí tejto krajiny, pre výrobcov tejto krajiny, pre ekonomiku tejto krajiny. Veď ako aspoň to minimum, že keď niekomu teda vyrábame ten zákon, tak veď treba mu dať šancu sa k tomu vyjadriť. Aspoň toto by sme mohli držať. Aspoň v tej časti jednoducho, keď už sa snažíme ísť aspoň nejak, nejak štandardne. Ale nie, nie, zasa. Takže, bohužiaľ, aj toto, prosím, majme na pamäti, že ten zákon sa zásadne zmenil. Plus takisto, teda na výbore. Takisto aj to zdanenie jednorazového predzásobenia, to tam takisto pribudlo, pribudlo teraz, no. Takže, no, jednoducho celé zle.
A zasa sa kúsok posuniem ďalej. Nemecko má rozpočet vládou schválený od 14. 7., kolegovia, 14. 7. schválili rozpočet. Nemecko má tiež kopu problémov, rúca sa im ich systém ekonomiky, ktorý teda bol dlhodobo fungovaný na relatívne lacných energiách z východu, na výraznej priemyselnej produkcii. Jednoducho, áno, Nemecko má problémy. Ale tá reakcia nie je taká ako tu, že a všetko tajne a najlepšie je to prijmime v decembri 15. Nastavili a od 14. 7. celá nemecká ekonomika vie, ako bude vyzerať fiškálna politika štátu. Jasné, musia ho ešte schváliť v Bundestagu, ale proste tam tie zmeny veľké nebudú. Je vládou schválený. Čiže vedia, aká bude finančná politika, vedia, aké sú daňové sadzby, vedia, aké sú, ja neviem, rôzne odvody, všetko. Celá nemecká ekonomika má polroka na to, aby sa pripravili na to, čo ich čaká. Jasné, že budú podstatne lepšie pripravení a podstatne konkurencieschopnejší než napr. slovenské firmy, ktoré proste ešte v decembri nebudú vedieť, čo ich čaká, hej? Už aj to Česko, keď dobre, Nemci sú pre nás nedosiahnuteľný štandard, bohužiaľ, ale aj to Česko, aj keď tam mám výhrady tiež, ako ten proces prebieha, že mali ho viac-menej akože teda neverejný, ale dobre. Asi týždeň-dva dozadu proste už dali teda návrh, stále ho ešte dali, teda vlastne v prvej, myslím, že to bolo do konca, vlastne do konca augusta, čiže od 1. septembra dali von kompletný návrh štátneho rozpočtu. Áno, ešte sa tam doťahujú, možno sa trošku zmení, ale zasa už proste tá ekonomika, už všetci debatujú, vedia, o čom plus-mínus, na 98 % vedia, čo ich čaká. Poďte sa spýtať manažéra slovenskej firmy, alebo ešte lepšie manažéra slovenskej pobočky svetovej firmy, ako sa mu robil jeho rozpočet. Nielen štát robí rozpočet, všetky firmy robia svoje rozpočty. V lete, normálne v lete to funguje tak, že slovenské pobočky proste vyrobia rozpočet na budúci rok, posielajú na schvaľovanie do centrál. Ako choďte sa spýtať akéhokoľvek finančného riaditeľa akejkoľvek firmy, ako sa mu, ako sa mu ten rozpočet robil, aké tam bolo množstvo faktov a aké množstvo rizík tam pridával. Proste veď tie naše firmy nevedia ani, aká bude dépeháčka. Nevedia, či teda celý sektor zaplatí o pol miliardy navyše na transakčnej dani. Nevedia, aké budú odvody. Proste nevedia nič.
A dobre, môžte si mávnuť rukou, čo vás zaujímajú firmy, zaujímajú vás len ľudia, ale pozor! Viete, ako to funguje napríklad u tých reťazcov? Ony keď napríklad, zoberiem si teraz, hrozí-nehrozí, pán minister povie, daň, daň z potravinárskych reťazcov, dodatočné zdanenie veľkých reťazcov. Viete, čo ony do toho rozpočtu dajú, keď nevedia, či to bude, alebo nebude? Jasné, že tam tú položku dajú ako rizikovú, zapracujú to do svojich nákladových, nákladových cien a ony už dnes do nejakej miery proste si to do tých cien dávajú, pretože ten reťazec nemôže, keď my si tu zmyslíme, že 15. decembra sa prijme, ja neviem aký odvod, nechcem radšej ani tipovať, hej, a že ony potom 1. januára môžu zvýšiť všetko o 4 % alebo o 5 %, alebo o koľko to vyjde. Takto ony nemôžu reagovať. Preto ony postupne to už navyšujú-navyšujú, čiže dnes ľudia platia zbytočne viacej za produkty, pretože jednoducho je v rizikovej, majú to v rizikách reťazce a takto tam vkladajú. Ak sa to nestane, ak sa to nestane, tak jednoducho hurá, budú mať vankúš na akcie. Tak postupne to akoby proste nejak toto riziko rozpustia a tie ceny môžu znížiť. Ale tá realita je tá, či ten odvod zavediete, alebo nezavediete, prosím, nezavádzajte ho, ale už dnes kvôli tomuto, kvôli týmto rizikám, kvôli tej neurčitosti rozhodovania vládnej koalície platia všetci ľudia viacej. Aj my, ale na nás kašľať, my máme platy dobré, ale proste tí ľudia, ktorí majú problém, rozmýšľajú, či kúpiť deckám nové prezuvky alebo, alebo nové farbičky, alebo či im majú kúpiť proste niečo, niečo iné na oblečenie, alebo teda či si môžu kúpiť tú potravinu.
Na toto, kolegovci, prosím, pozerajte. Je množstvo ľudí, ktorí jednoducho žijú z úst, z rúk do úst, hej? Proste nemajú. Špeciálne rodiny nekompletné, tam, kde je matka, jedno dieťa, tam, kde je matka, dve deti. To normálne že táto kategória nemá že žiadne úspory, žiadne. Proste skutočne žijú z jedného, z jednej výplaty do druhej. A takýmito, aj takýmito proste riešeniami im ten život robíte ťažším a ťažším. A to ešte nehovorím proste, že jednoducho keď sa to celé poprijíma, tak ho budú mať že brutálne ťažší.
A zasa proste, pán minister, majte tú odvahu a povedzte, že každé konsolidačné opatrenie sa jednoducho týka ľudí. Zasa si zoberiem za príklad tú transakčnú daň. Okej, vy poviete, zaplatia len firmy. No teraz sa bavme, že firmy. Budú tam aj živnostníci, akokoľvek, dobre. Pravdepodobne tam budú živnostníci, malé firmy, veľké firmy. Tie plány, ako ich avizoval premiér, tak asi pol miliardy ročne. Pol miliardy ročne sa stane ďalším nákladom firiem, tak ako je prenájom, tak ako sú mzdy zamestnancov, čokoľvek ďalšie, tak táto transakčná daň sa stane firmám ich nákladom, ktorý budú musieť preniesť do svojich realizačných cien. Áno, aj potravinové reťazce. Áno, aj, aj pri cene benzínu. Proste kdekoľvek.
A zasa, keď len, keď len 80 % tohto svojho dodatočného nákladu prenesú na konečného spotrebiteľa, no tak je to zasa štyristo niečo miliónov proste, ktoré budú musieť zaplatiť bežní koncoví občania. Každá tá konsolidácia, ktorú vy považujete, že teda chcete vybrať ďalšie a ďalšie peniaze od ľudí namiesto ušetriť na prevádzke štátu, vo finále zaplatia ľudia.
Takže záverom už len, sedí tu päť-šesť možno kolegov koaličných, porozmýšľajte, prosím, myslite na ľudí, nepridávajte im ďalšie zaťaženie, neberte im ďalšie peniaze z ich vrecák. Pozerajte na seba, pozerajte na štát, pozerajme na to, či by sa nejaké peniaze nedali ušetriť. Tak, ako to spraví každá obyčajná slovenská domácnosť, ktorá jednoducho im to nevychádza. Prvé, čo spravia, je, že pozerajú na výdavky, znížiť výdavky. To je jediné, čo či už obyčajný človek alebo aj štát má priamo v rukách. To je, o čom môžte rozhodovať priamo, o čom môžte rozhodovať so stopercentnou určitosťou a to, čo je tým správnym liekom. Áno, dajú sa zvyšovať príjmy, tá rodina si môže povedať, že bude viacej pracovať, že si mamina nájde ešte ďalšie zamestnanie alebo že lepšie platené zamestnanie, aj to je cesta. Len v prípade štátu toto znamená, že tie peniaze niekomu beriete, hej? Takže to nie je dobré.
No a posledná možnosť, ktorá tu veľmi málo zaznieva dnes, je podpora ekonomiky. Tu nebolo za rok v podstate jeden jediný návrh, ktorý by jasne podporoval ekonomiku, ktorý by urobil to, že naša ekonomika bude robustnejšia, konkurencieschopnejšia, že priláka nových investorov, že tí existujúci investori, ale aj domáci proste nainvestujú viacej do svojich prevádzok a vo finále z vyššieho výkonu potom zaplatia viac aj štátu. Podotýkam pri existujúcich sadzbách, prípadne ešte znížených, lebo také by napríklad zlepšili, zlepšili konkurencieschopnosť Slovenska. Toto tu absolútne chýba. Vláda si vybrala jedinú cestu, vybrať tie peniaze od ľudí a to je cesta proste do pekla. A navyše ešte je veľká šanca, že nebude úspešná.
Ďakujem pekne za pozornosť.