Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

24.4.2024 o 14:50 hod.

RNDr. Ing.

Marián Viskupič

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9.5.2024 9:30 - 9:30 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, Štefan, za tvoju faktickú.
Nechajme veď odpovedať pána ministra, ja len tak prikyvujem, že takto nejak to je, ale ja si dovolím, už teda keď mám faktickú. No, pán minister, dnes je inak už jasné, že ohľadne tej energopomoci tú stávku som vyhral a tento náš účtovný trik nám Únia nezobrala, a teda nám ho škrtla, a od toho sa odvíja aj to, o čom sa tu dneska bavíme. Áno, je to tak určite aspoň z nejakej veľkej časti tak, ja len teda, že by som teda nejaký ten obraz si prosil (povedané so smiechom) ako výhru v tej stávke, ktorá teda má dnes už jasné riešenie.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 9.5.2024 9:08 - 9:28 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister – a, máme aj pani kolegynku –, takže a vážení kolegovia, dovoľte mi teda pár slov k druhému čítaniu o teda predloženom návrhu zákona.
No, začnem tak, že je mi ľúto, že sa vláda vzdáva národných výdavkových limitov. Okej, európske, samozrejme, majú svoj zmysel, navyše je to povinnosť, ale sú proste všeobecné. Tuto skutočne malo význam mať nejaké národné výdavkové limity, ktoré lepšie zabezpečujú špecifickosť Slovenska, napríklad demografiu, a bolo by dobré, aby tam bola nejaká synergia medzi európskymi a národnými limitmi. Čiže ja nehovorím, že boli dokonalé, hej, proste tiež to bolo niečo, čo ešte nebolo vyskúšané, ale vzdať sa ich en bloc a nahradiť ich len čisto európskym riešením, no, ako hovorím, že mi to ľúto.
No a teraz keď to trochu preženiem, prosím, preháňam to, tak vlastne teraz teda aktuálna naša vláda, aktuálne koalícia, ktorá sa chváli, že bojuje teda za, hlavne za národnoštátne záujmy Slovensko, no tak v tomto prípade, prosím, preháňam, sa bezvýhradne podriaďuje diktátu Bruselu. Hej? (Povedané so smiechom.) Také, taký trošku paradox, hej?
Tak sa obraciam hlavne na poslanecký klub strany SNS, teda že či je to úplne v poriadku, či ste s tým okej, že teda naše národné právomoci, ktoré sme doteraz mali, a mohli sme o nich rozhodovať, vlastne sme čo i len bez jediného slova odovzdali do Bruselu. No, ale teda čo to reálne ukazuje, ukazuje to na jednu vec, že nejde vám o národnoštátne záujmy. Ono v podstate toto neznamená ani to, že ide o nejaký poctivý vzťah Slovenska k EÚ, a ja sa obávam, že vám nejde ani o zdravé verejné financie a už vôbec nie o ich dlhodobú udržateľnosť, to sme tu ešte nevideli, niečo, čo by teda v tých, v tej dlhodobej udržateľnosti pomáhalo, ide vám jednoducho o vás, o politiku, o možnosť teda za tie peniaze robiť aj populistickú politiku.
Len trošku – hovorím – preháňam. Je to teda zvláštne, že teda vláda, ktorá háji národnoštátne záujmy, zrušila to, čo sme mali národné, aj to dobré, čo v tom bolo, a nahradila to všeobecným európskym riešením. Okej. Dobre. Takže vybrali ste si európske riešenie, ktoré momentálne pre aktuálnu vládu menej nepríjemné, ako by bolo dodržiavanie národných limitov. Čiže z tohto pohľadu to proste, hovorím, urobili takto. Inak stále sú tie národné limity platné. To len keď tu máme tú debatu o tom, či boli, neboli. Oni platné jednoducho ešte stále dnes sú. Oni tú platnosť stratia, až teda keď sa príjme tento zákon a nahradia sa tie naše limity európskymi limitmi. No pomenujme to, pomenujme to jasne. Vláda sa rozhodla tie vládne limity ignorovať, a teda aj dnes ešte nedodržiava zákon. Dobre.
Dovolil som si takto na začiatku všeobecne, pretože aj keď teda výdavkové limity sú odborná téma a mali by byť odborná téma, celá tá 15-ročná história sú hlavne politickou témou a ja už som to tu hovoril v podstate vo finále, vo finále každá jedna vláda v 15-ročnej histórii urobila to, že vo finále neboli funkčné. Platné áno. To sme my SaS-ka, sme do do rozpočtu 2023 silným tlakom ich dostali, ale zároveň sa, bohužiaľ, schválilo aj pravidlo, že teda sa v tom roku nemusí šetriť, a teda reálne funkčné neboli, hej? Toto je tá 15-ročná história, tak, ale okej, dnes teda budeme už mať európske limity. Každopádne považujem za vedenie limitov za správne a potrebné, ale – a to je kľúčové, budeme ako strana a budem aj ja osobne veľmi pozorne sledovať, či a ako ich bude aktuálna koalícia dodržiavať. Jedna vec je papier. Áno, limity sú v európske... európskym riešením. Má to svoj zmysel, okej. Program stability, áno sú v ňom, správne cieľ je znižovanie deficitu. Proste všetko na tom papieri je v poriadku. Len teda tá realita, lebo tu sa rozchádzajú reálne činy, reálny pohľad na aktuálny hotovostný stav rozpočtu s tým, aké sú tie ciele. Čiže, toto je aj úloha opozície a toto budeme robiť, budeme jasne sledovať a poukazovať teda na to, či a ako sa dodržiavajú aj tieto nové limity.
Sme ale teda v druhom čítaní, ktoré má slúžiť viacej na konkrétnu debatu o konkrétnych ustanoveniach zákona, takže idem sa venovať § 37p, kde prišlo na ministerstve financií k chybe. Chcem veriť a verím, a hovorím to tu na rovinu, že verím, že k neúmyselnej chybe, a výsledok teda je, že aktuálny limit, ktorý sme mali teda v návrhu zákona v tom prvom čítaní bol takmer o 500 mil. eur vyšší, ako by mal byť podľa reálnych aktuálnych upresnených výdavkov roka 2023. Ako sa to stalo? No ono to do nejakej miery zasa súvisí proste so zaúčtovaním energomov... energo pomoci a plus ešte ďalšie veci. Jednoducho boli zarátané do roku 2023 výdavky, ktoré jednoducho nám Únia škrtla, povedzme to takto. A keďže ten ná... limit, vlastne nazvime ho európsky, ale teda národný limit pre Slovensko sa stanovuje ako rast čistých výdavkov v tomto roku o 5,7 %, čiže on sa stanovuje na základe vlaňajších výdavkov. Tie sa teda znížili, upravili, preto aj tento limit musí byť upravený. No aj preto teda urobilo, urobilo ministerstvo financií pozmeňujúci návrh, ako ho aj pán minister avizoval. Ďakujem pekne, že to spomenul. A áno. Dnes ráno na rokovaní výboru bola táto chyba odstránená. Pozmeňujúci návrh bol, bol prijatý. Toto je všetko okej.
Ale ja si dovolím proste trošku na to akože nasvietiť, a teda zaujímavejšie sú tie okolnosti. Hej? Aj v prvom čítaní som tu hovoril, že pán predseda výboru odmietol, odmietol zavolať na rokovanie výboru zástupcu Rozpočtovej rady, a ja to zopakujem, to, čo som povedal. Áno, toto považujem proste za absenciu zdravého rozumu a za aroganciu moci. No, ale našťastie ten zdravý rozum sa aj tak presadil. Rozpočtová rada jednoducho zareagovala odborne. Pozrela sa na to. Tú chybu, nazvime to, že našla, hej, a upozornila na ňu. Napísala teda list Ministerstvu financií aj, aj teda členom výboru, a teda ministerstvo financií takisto si túto neúmyselnú chybu, hej, ešte raz proste toto nechcem akože hovoriť, že bola úmyselná, neúmyselnú chybu priznalo, pripravilo pozmeňujúci návrh, a teda máme v zákone oveľa správnejšie číslo. Je to, samozrejme, vždy nejaká, nejaká štatistika, hej. Vždy to číslo variuje, ale proste jednoducho nie je, že úprava, úprava čísel, ak sa menia o takmer 0,5 mld. Proste jednoducho bola tam chyba, ktorá sa teraz odstránila. No. Akože ja verím, že aj pre pána predsedu výboru finančného toto bude ponaučením, že jednoducho naša práca má byť odborná, a proste odbornosť sa nedosahuje vyradením odborníkom, v tomto prípade teda RRZ, z rozhodovacieho procesu. Čiže ešte raz ja ďakujem aj Rozpočtovej rade, že teda aj napriek ich ignorancii, že ich teda nezavolali, si chybu všimli, upozornili na ňu, nemuseli, ale upozornili na ňu.
Ďakujem ešte raz pánovi ministrovi, ministerstvu financií, že teda, a teda aj pánovi štátnemu tajomníkovi, samozrejme, že si teda chybu priznali a opravili.
No a ja si dovolím teda prečítať na také vysvetlenie úplné znenie listu, ktorý teda poslal Rozpočtová rada. Jednoducho nemohli sa vyjadriť na výbore, preto považujem toto miesto v pléne, že zaznejú ich slová. A takto sa budú môcť v priebehu schvaľovania aspoň takto vyjadriť. Ešte raz to zopakujem, preto, lebo je zásadne dôležité, aby mali vždy relevantní odborníci priestor a možnosť sa vyjadriť. Práve preto, lebo potom tie riešenia, ktoré tu sami alebo spoločne alebo už akokoľvek sa prijímajú, sú lepšie. Toto všetko platí špeciálne, ak sa daný zákon prerokováva v skrátenom legislatívnom konaní, kde teda skutočne ten čas je krátky. Viete, ako sa to hovorí, práca chvatná, málo platná. Všetci odborní pracovníci, či už ministerstvá alebo, alebo tuná proste odbor legislatívy a aproximácie práva, či ako sa presne volajú, jednoducho majú na to málo času. Do konca sa ich stanovisko ani nevyžaduje v skrátenom legislatívnom konaní. Jednoducho výsledok je potom to, že ten zákon je menej kvalitný. Akýkoľvek zákon je menej kvalitný, ako by mohol byť, a potom sú také tie, tenisovou terminológiou, nevynútené chyby, ktoré sa tu musia opravovať ďalšou a ďalšou novelizáciou.
Zasa budem férový. Kolegovia z koalície, zďaleka nefrflem len vám. Zažili sme si aj v minulom volebnom období, že sa opravoval zákon aj trikrát, lebo proste bolo niečo nasilu, bolo rýchlo. Čiže, bohužiaľ, toto je ten nešvár, ktorý sa teda tiež niesol minimálne cez posledné dve volebné obdobia. Ale veď chcete to robiť lepšie, tak prosím, veď netreba opakovať každú chybu, ktorá sa podarila aj predchádzajúcej vláde. Treba sa poučiť.
Ja som takto vždy dával tú možnosť RRZ, či keď nemali možnosť sa vyjadriť k rozpočtu, alebo, alebo akokoľvek. Proste ja ctím odborníkov, preto hovorím na záver môjho vystúpenia, prečítam, prečítam znenie ich listu. Takže Ján Tóth, predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, a píše teda na výbor finančný.
Vážený pán predseda, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť v súlade so svojím mandátom monitoruje a hodnotí hospodárenie Slovenskej republiky. V súvislosti s touto povinnosťou každoročne okrem hodnotenia návrhu rozpočtu verejnej správy vypracúva a zverejňuje stanovisko k strednodobým rozpočtovým plánom vlády prezentovaným vlády v rámci programu stability.
V súčasnosti tak RRZ pripravuje hodnotenie vládou schváleného Programu stability na roky 2024 až 2027. Jednou z riešených otázok je limit verejných výdavkov na rok 2024 stanovený v rámci vládneho návrhu zákona. Je to ten spomínaný paragraf 37p, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. v rozpočtových pravidlách verejnej správy, ktorý je prijímaný v skrátenom legislatívnom konaní a bude predmetom rokovania výboru pre financie a rozpočet a pléna Národnej rady. Podľa informácii dostupných RRZ poskytnutých ministerstvom financií o postupe výpočtu limitu a použitých predpokladoch, ktoré v plnej miere nekorešpondujú so skutočnosťou vykázanou za rok 2023 štatistitcky... Štatistickým úradom Slovenskej republiky, sa RRZ domnieva, že limit verejných výdavkov na rok 2024 navrhovaných v sume 58 156 141 457 eur je vyšší ako by mal byť približne o čiastku 462 mil. eur a mal by byť stanovený pravdepodobne v sume 57 694 232 457 eur. Vyššie uvedený rozdiel vyplýva z nižšej úrovne výdavkov financovaných z EÚ fondov a plánu obnovu predpokladanej ministerstvom financií pri výpočte, než bola vykázaná v rámci predbežnej skutočnosti zverejnenej Štatistickým úradom SR dňa 22. apríla 2024.
Nakoľko takéto výdavky sa pri výpočte limitu odčítavajú z celkovej úrovne výdavkov verejnej správy, ich podhodnotenie zvyšuje úroveň výdavkov roka 2023 ako základňu pre limit verejných výdavkov na rok 2024. Aplikuje sa rast 5,7 % podľa odporúčaní rady EÚ.
RRZ nevylučuje, že suma EÚ prostriedkov a plánu obnovy sa môže časom spresňovať, čo by mohlo mať vplyv na aj na vyžadovanú úroveň limitu výdavkov. Ide o technický parameter výpočtu, najmä o verifikáciu zdrojov údajov, ktoré zrejme v čase výpočtu limitu nemalo ministerstvo financií ešte k dispozícií. Nakoľko v súčasnosti sú už k dispozícii detailnejšie údaje, mali by byť pri stanovení verejných výdavkov na rok 2024 zohľadnené. Potrebu zohľadnenia údajov za skutočnosť roku 2023 pri výpočte limitu na rok 2024 RRZ komunikovali v priebehu utorka 7. 5. 2024 ministerstvu financií a zároveň si vyžiadala reakciu, či dôjde k úprave vypočítaného schváleného vládou. Tu len dopĺňam, že stalo sa.
Vzhľadom na to, že proces skráteného legislatívneho konania, žiaľ, nevytvára dostatočný časový priestor na štandardnú diskusiu, RRZ si vás dovoľuje obratom informovať o svojich zisteniach týmto listom. Základným cieľom RRZ je poskytovať informácie a zistenia, ktoré môžu mať zásadný vplyv na realizovanú fiškálnu politiku, pričom je na poslancoch NR SR, či a akým spôsobom tieto informácie zohľadnia. RRZ tiež predpokladá, že v prípade nejasností a upresnenia môže ministerstvo financií vysvetliť v rámci diskusie na rokovaní Výboru NR SR pre financie a rozpočet k tomuto bodu.
Pre úplnosť považujeme za dôležité upozorniť, že v rámci medzirezortného pripomienkového konania RRZ uplatnila viacero zásadných pripomienok. Podľa návrhu by sa hlavný operatívny nástroj pre ochranu dlhodobej udržateľnosti limit verejných výdavkov riadil iba pravidlami EÚ, čo je možné vnímať ako oslabenie doterajšieho rámca pravidiel pre zlepšenie udržateľnosti verejných financií, obzvlášť z dôvodu straty naviazania na ústavným zákonom... na ústavným rámcom definovanú dlhodobú udržateľnosť.
RRZ má preto obavu, že zrušenie existujúcich výdavkových limitov, ktoré vychádzali priamo z potrieb ochrany dlhodobého hospodárenia Slovenskej republiky, môže odporovať článku 55a ústavy SR a ústavnému zákonu rozpočtovej zodpovednosti. Predseda rady alebo jej členovia sú pripravení zodpovedať prípadné doplňujúce otázky alebo sa zúčastniť osobne rokovania výboru. Podpísaný Ján Tóth, predseda rady pre rozpočtovú zodpovednosť.
Takže toto bol list, hovorím ešte raz, som rád, že teda sa nakoniec našlo riešenie, že sa to upravilo. Zase len pre tú presnosť, ak sa pozriete, číslo, ktoré navrhovala RRZ, je o nejakých asi 20 mil. iné, ako sa schválilo teda v predloženom pozmeňujúcom návrhu na výbore, ale toto je v poriadku. Ten rozdiel tých pohľadov tých 20 mil. to je presne to, že áno, sú ešte nejaké spresnenia, je ešte nejaké ladenie aj pri jarnej notifikácii a pri jesennej. Samozrejme, nejaké upresnenia chodia. Čiže toto je tá miera, ktorá je úplne v poriadku. Ja som s tým číslom, s tým novým číslom, ktoré teda je iné, než teda ho vypočítalo RRZ, asi o 20 mil., to vládne, ja som s tým úplne v poriadku. Hovorím, to je presne tá neurčitosť pri týchto veľkých číslach.
Ale teda treba povedať, že tých 462 mil. to, samozrejme, sa nedá nazvať upresňovanie. To už je nejaká forma neúmyselnej chyby. Prosím, vnímajme to. Však je to v poriadku. Chyby sa dejú, hovorím ja som rád, že sa opravili, len nevnímajme to, prosím, tak ako pán predseda na výbore, ktorý povie, že však to je vlastne, len 0,8 % toho limitu, že vlastne tých 462 mil., vážení diváci, šak to je vlastne nič. Prosím to, to, to normálne, že takto nemôžme strašiť ľudí. 462 mil. je teda obrovská suma peňazí a nedá sa to hovoriť, že to je nejaké necelé 1 %, proste fakt vnímajme to, veď my iba tie verejné financie spravujeme, my ich, tie peniaze, nevlastníme. To sú peniaze, ktoré patria ľudom alebo patrili ľudom a museli sa ich vzdať, takže tak.
Každopádne a ešte, aby sme to akože upresnili lebo však je to ťažká téma, tu sa bavíme o tom, že o túto sumu, o tých rádovo 450 mil. sa znížil limit verejných výdavkov. To znamená, bavíme sa o tom, že vláda môže teda podľa teda limitu, ktorý si tu schváli, minúť o tých 450 mil. menej, ako jej dovoľoval ten pôvodný limit, hej. Takto to vnímajme. Dnes ten limit pre tento rok je stále ešte myslím, že ešte o nejakých možno 10 mil., pán minister ma opraví vlastne vyšší, ako je schválený rozpočet. Čiže pre tento rok vláde stačí dodržať rozpočet, tak ako bol schválený, tak ako, ako proste bol schválený, no. Toto je, toto je to ,a preto ja vo finále hovorím, že tie národné limity, keby sme ich boli mali, by nás nútili konsolidovať aj v tomto roku, nútili by nás európske limity nás v tomto roku jednoducho nenútia, ani po tejto úprave vláda nemusí vlastne v rozpočte urobiť nič, pretože jednoducho stále ešte ten limit, ktorý tu bude teda schválený, je vyšší o, a hovorím, pár miliónov, ako je rozpočtované. Takže vlastne z pohľadu konsolidácie strácame tú, tú, nejakú tú, ten silu aby proste vláda konsolidovala. No jednoducho sa stráca jeden rok.
Každopádne, a ja to zase uzavriem pozitívne, no keď sa pozerám na deficit hotovostný aktuálny štátneho rozpočtu a vidím tam 4 mld., hej, po vlastne štyroch mesiacoch a pár dňoch, a teda má byť 7,8 na konci roka... Tak? Ak si dobre pamätám. No, nech osem, tak akože stále to nevychádza, hej. Keby sme si to pozreli, tak to vychádza na ďaleko vyšší deficit, takže verím, že pán minister urobí všetko pre to, a bude to mať fakt ťažké, aby sa aspoň dodržal tohtoročný rozpočet.
Aby som zas nechválil toľko, stále máme tohtoročný rozpočet s najvyšším deficitom v celej EÚ, takže ako sme stále vo fakt že veľkých, veľkých problémoch, a prosím, a vnímajme to a v podstate som rád, že vo finále sa nás to nakoniec aspoň toľkoto zišlo a, a, a že teda počúvame a diskutujeme, a verím, že budeme pokračovať v diskusii.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 7.5.2024 15:17 - 15:29 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, takže posunuli sme sa teda už k samotnému, k samotnému návrhu zákona.
No, prvá tá úroveň debaty je, že vláda teda tento návrh avizuje, že dnes teda nemáme žiadne výdavkové limity, a teda musia sa nejaké zaviesť. Je to asi právnická debata, pretože ten pohľad, no napríklad aj pohľad RRZ, ale aj ako to napríklad vidím ja, je, že jednoducho my tie výdavkové limity proste v našom proste právnom systéme zavedené máme, akurát vlastne tým, že neboli prenesené do štátneho rozpočtu aktuálneho, tak jednoducho proste ten platný zákon nedodržiavame, hej? Takže toto je, sú dva pohľady vlastne na aktuálnu situáciu. Dobre. Vláda sa rozhodla vlastne, že teda v tejto situácii, kedy máme národné limity, ktoré teda aj podľa slov pána ministra teda odmietla akceptovať, a teraz, keďže máme aj Plán obnovy a odolnosti, tak teda sa vláda zaviazala, že nejaké výdavkové limity musí schváliť, tak schvaľuje teda túto európsku verziu, čiže vlastne sa odkláňame od tej legislatívy, ktorú sme mali národnú, a teda prenášame do našej legislatívy európske riešenie.
No otázka teraz znie, že ako to je. Ja poviem ešte raz, že akékoľvek výdavkové limity sú určite lepšie ako žiadne. Len teraz otázka znie, je, že či náhodou sme nemali to lepšie, špecifickejšie, presnejšie národné riešenie a či teda to európske je dostatočne dobré pre slovenské, slovenské špecifiká, takže toto je, toto je jedna, jedna úroveň, kde si treba uvedomiť, že, a už som to teda spomínal, že to celoeurópske riešenie nedokáže podchytiť tú realitu každej krajiny, ale, samozrejme, bavme sa o Slovensku a môžme si zrovna povedať jeden taký príklad, že európske výdavkové limity dávajú limit aj pre tento rok. Ten limit je inak 58 mld. Ale ako vznikol, hej? Inak ten limit vlastne vláda dodrží, v podstate aj keď nebude robiť nič, hej? Toto je ten paradox, že keby sme mali zavedené národné výdavkové limity, keby ich vláda akceptovala, preniesla do rozpočtu, tak sa reálne konsoliduje už aj tento rok. No jednoducho, ak zavedieme tieto výdavkové limity, tak tento rok sa jednoducho žiadna konsolidácia nekoná a ani sa teda nemusí konať, treba povedať, pretože ten výdavkový limit je tak nastavený pre tento rok, že jednoducho ho plní aj tento rozpočet, ktorý teda je hodne rozhadzovačný. Čiže vlastne strácame jeden rok možnej, možnej konsolidácie.
No a teraz ale ako to vzniklo? A na tom je vidieť to, že tie európske limity veľmi ťažko dokážu postihovať tú meniacu sa realitu. Toto, vlastne ten náš národný limit vznikol ešte v roku 2023, ešte vlani, keď mala vlastne Európska komisia ešte výrazne vyšší rast inflácie alebo výrazne vyššiu infláciu, čiže vychádzala z parametrov, ktoré sa dnes už ukázali, že nie sú správne, tým pádom vlastne umožnila Slovensku vyšší, až 5,7-percentný rast čistých výdavkov v tej novej metodike, takže aj tu vidíme, keď hovorím, že tie všeobecné pravidlá nedokážu, nedokážu podchytiť každý detail, tak presne hneď na ten začiatok je to vidieť. Áno, Európska komisia to pánovi ministrovi urobila pre tento rok veľmi jednoduché, pretože európske výdavkové limity splní, aj keď sa mu podarí len dodržať tohtoročný schválený rozpočet. Keby sme mali národný limit, musel by, musel by konsolidovať viacej. (Ruch v sále.)
No čiže ja to vnímam tak, že tým, že sa v tomto momente vzdávame tých národných pravidiel, tak jednoducho oslabujeme ten akoby inštitút doterajšieho rámca pravidiel, ktoré teda mali udržiavať udržateľnosť verejných financií, a toto je, toto je podľa mňa veľká škoda. A zasa, Európa ako celok čelí demografickej kríze dnes. Slovensko ako krajina bude čeliť demografickej kríze až o niekoľko, o niekoľko rokov. A v tomto vlastne tie európske limity zasa nepasujú na to, čo my potrebujeme. Ten náš národný rámec pracoval v horizonte dlhodobej udržateľnosti až 50 rokov. Európsky funguje, možno ma pán minister opraví, 12 rokov? Nejak, nejak tak. Je tam tá dlhodobá udržateľnosť, je tam výrazne, výrazne kratšia. Áno, pre krajiny, európske, ktoré dnes čelia kríze, nedostatku, nedostatku ľudí, demografickej kríze, je to okej. Pre Slovensko je tento limit krátky.
No, čiže máme, skutočne to prvé základné špecifikum Slovenska je, je demografická zmena a som presvedčený, že na ňu tento koncept nie je, nie je dostatočný. Fakt tieto univerzálne pravidlá nám to jednoducho neumožnia, neumožnia dosiahnuť. Potrebovali by sme teda pružnejšie pravidlá a zmysluplnejšie. Tie, ktoré sme v tomto prípade, v tomto prípade mali.
Zároveň tá Európa vlastne vždy funguje v takom dlhodobom horizonte. Čiže naše pravidlá boli také, že jeden rok vláda prekročila výdavkový limit, už na ďalší rok nasledovali proste sankcie, resp. musela nasledovať nejaká korekcia. Čiže bol tam taký ten rýchlejší efekt medzi tým, že sa stane chyba, a jej korekciou. To vlastne núti tú aktuálnu vládu, aby tie výdavkové limity dodržiavala, pretože sankcia sa týka jej. No, bohužiaľ, Európa funguje v horizonte dlhšom a zároveň teda tie, tie, to nedodržiavanie nedokáže Európa tak prísne alebo precízne monitorovať, no a tým pádom a to sme, na to sme v slovenských podmienkach častokrát veľmi dobrí, v obchádzaní pravidiel. Čiže oslabujeme týmito európskymi pravidlami takú tú striktnosť výdavkových limitov a oslabujeme teda to, aby ich vláda skutočne dodržiavala. Áno, aj európske pravidlá jedného dňa prídu s veľkým kladivom, ale trvá to minimálne tri roky, a teda tým pádom to aktuálnu vládu už v podstate nezasiahne.
No a teraz je ešte ďalšia vec, že my sme mali alebo my máme stále v ústave, je to článok 55a, vlastne že musíme, musí sa Slovensko správať dlhodobo rozpočtovo zodpovedne. Prečo? Pretože Slovensko má, no podľa niektorých metrík najhoršie, ale povedzme že druhú najhoršiu dlhodobú udržateľnosť verejných financií. A ja neviem, ako je tento problém silný, ale v podstate naše výdavkové limity boli v súlade s ústavou v tom, že teda boli striktné v tejto dlhodobej udržateľnosti, a európske limity, ktoré dnes prijímame, až tak striktné nie sú a teoreticky sa to dá vnímať, že nespĺňajú vlastne tento článok ústavy, keďže nemajú v sebe zakomponovanú takú tú skutočnú dlhodobosť udržateľnosti.
No a ja sa obávam, že keď teda prijmeme tieto európske pravidlá, tak paradoxne, je to, je to fakt paradoxne, ale, ale stane sa to, že tá konsolidácia bude pomalšia. Tento rok v podstate nebude žiadna a aj tie ďalšie roky tá konsolidácia, ktorá je tam nalinkovaná, áno ona tam je, ale proste je obchádzateľná, či už cez následné zrušenie energetickej pomoci, alebo, alebo aj na zásah do II. piliera. Toto všetko podľa európskych pravidiel vie vykázať vláde konsolidáciu. Čiže rok 2025 v podstate netreba konsolidovať, plníme na základe chybne nastavených, nastavenej metriky z Európskej únie, takže rok 2024 má vláda vybavený. Ak v budúcom roku príde, a teda vyzerá to, že by mohlo prísť k zníženiu cien energií, jednoznačne bude treba menej financií na ich dotovanie. Toto európske, európske výdavkové pravidlo umožní, ako, ako konsolidáciu, čiže ’25 zasa háčik, bez nejakej reálnej konsolidácie, zasa si vláda môže povedať, že je to okej. Rok ’26 takisto, ak vláda vytiahne nejaké zdroje z II. piliera, alebo teda zasa zmenší jeho veľkosť, tak zasa to vie znamenať to, že aj rok ’26 vlastne akoby bude splnený.
Čiže toto, toto je, toto je to smutné na tom, že vlastne európske pravidlá znížia mieru konsolidácie, ktorú by sme mali, keby sme dodržiavali naše platné národné pravidlá. Jednoducho boli, boli oveľa podrobnejšie. Ja poviem zasa, určite neboli dokonalé, v niektorých, v niektorých veciach možno tie naše národné pravidlá boli až-až príliš podrobné, až príliš akoby ťažko aj vôbec vysvetliteľné, či už ľuďom, alebo aj vôbec akoby verejným, verejným činiteľom, ale, ale teda určite pri ich akceptácii by riadili v dlhodobom horizonte výdavky, výdavky ďaleko ďaleko efektívnejšie, než to dokážu tieto európske limity.
Čiže čo, čo k tomu dodať? Každopádne skončím tým, čím som začal. Aj, aj akékoľvek limity sú lepšie ako žiadne limity. Ak táto vláda nemala vôľu rešpektovať tie národné, a teda mám si vybrať medzi tým, že sa nebudú rešpektovať žiadne limity, a medzi tým, že teda sa príjmu európske, ktoré aspoň v nejakom horizonte nejakých rokoch skutočne budú hrýzť, budú, budú, lebo sú tam aj sankcie a jednoducho jedného dňa hrýzť budú, tak určite je to lepší stav, ako žiadne limity. Ale proste oproti tým, keby sa vláda rozhodla rešpektovať aktuálne limity, tak je to zasa raz premrhaná príležitosť, ktorú ale vo finále zaplatíme zasa my všetci občania, či už vo vyšších, vyšších nákladoch na správu dlhu, alebo aj v samotných vyšších úrokových nákladoch a vôbec v tom, že vláda bude viac a viac hľadať, ako načrieť do peňaženky občanov, a teda vytiahnuť tie peniaze, ktoré teda sa rozhodla, že bude potrebovať.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 7.5.2024 14:58 - 15:00 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne.
No, nadnesene, asi som teda fakt bol férový v tom prejave, podarilo sa mi nahnevať úplne každého, takže asi (povedané so smiechom), asi som teda bol spravodlivý ku každému.
No, každopádne, pán kolega Muňko, jednoznačne akože podľa mňa, veď ti to vieš, strana SaS, my sme robili všetko preto, aby sme disciplinovali aj predchádzajúcu vládu. Jednoducho my sme boli tí a ix razy to bolo aj na výbore proste, kde sme upozorňovali že sa teda míňa nadmieru a že sa aj vtedy prikrívame väčšou perinou, než na akú máme. Čiže tieto výhrady, ktoré si hovoril, nepatria smerom ku mne a nepatria ku strane SaS. Koniec-koncov my sme predchádzajúcu vládu po dva a pol roku opustili práve kvôli rozpočtovej nezodpovednosti. A, áno, proste tie výdavky narástli aj za bývalej vlády špeciálne v tom poslednom roku, je to fakt, hej, to je jasné.
Pán kolega Blcháč, no, pán predseda, musíme sa počúvať. Dneska si to hovoril, počúvajme sa. Ja prečítam znovu, čo som, čo som presne, ja to mám napísané, takže ja ti prečítam ešte raz. Maloobchodné tržby takmer nerastú, aby som bol úplne presný, rastú iba o pol percenta. Toto som povedal, čiže maloobchodné tržby takmer nerastú, pretože fakt rastú iba o pol percenta. Toto, toto som povedal, toto mám tu napísané a toto je fakt. Porovnaj so štatistickým úradom. A áno, keď sa pozreme na sektor proste palív, tak tam, tam to jednoducho klesá, hej. Takže neberiem výtku, lebo povedal som to takto a jednoducho takto to je.
Kolega Julo Jakab, jasné, takto, ja som to zase vysvetľoval. Osem rokov za strany SMER od 12 až 20 sa vôbec nebavilo o výdavkových limitoch. Áno, obaja vieme, aj ty aj ja, že sa robilo veľmi veľa, aby sa tie výdavkové limity prijali od toho ’20., no nakoniec sa naveľa dostali do toho rozpočtu, ale s tým, že boli zasa zablokované ihneď... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 7.5.2024 14:28 - 14:28 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Takže, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, no ja začnem aktuálnou realitou. Ak sa pozrieme dnes na hotovostný vývoj štátneho rozpočtu, tak je tam 4 mld. deficit. Máme začiatok mesiaca, kto sa venujeme financiám, vieme, že najbližšie dva týždne to bude stúpať, až kým zasa neprídu nejaké platby dane z pridanej hodnoty. No každopádne je to za štyri mesiace väčšia polovica deficitu, ktorý je plánovaný na celý budúci rok.
Ďalej keď sa pozrieme, ako sa vyvíjajú maloobchodné tržby, takmer nerastú, alebo aby som bol presný, rast je len 0,5 %. Vidíme napríklad na... tržby na čerpacích staniciach klesajú a tu sa vrátim k tomu, čo sme navrhovali, že tá šanca tam bola znížiť napríklad spotrebnú daň, jednoducho ľudia nakupujú v zahraničí a pohonné látky a podľa všetkého aj, aj teda ďalšie suroviny. Suroviny... To, čo potrebujú. Požičiavame si stále ťažšie, drahšie, no ale celý, celé, vlastne celý tento environment základný problém je, že výrazne rastú výdavky. Aj preto potrebujeme funkčné výdavkové limity. O tom sa, myslím, nemusíme baviť, na tom sa aj s pánom ministrom zhodneme, jednoducho treba ich.
No máme pred sebou ďalšie z radu skrátených legislatívnych konaní a, samozrejme, opäť raz môžeme diskutovať o tom, či sú splnené podmienky na skrátené legislatívne konanie, alebo nie sú splnené. Môžme diskutovať o tom, či hroziace škody, ako vláda píše v odôvodnení, odvrátenie hrozby zvrátenia a plnenia míľnika Plánu obnovy a odolnosti, a teda možné hospodárske škody, čo je cca 900 mil. naviazaných na plnenie tohto míľnika, bolo alebo nebolo možné vyriešiť inak.
Ak by totiž vláda akceptovala ešte stále aktuálne platný systém výdavkových limitov, ktorý bol schválený v predchádzajúcom volebnom období, tak by sa diali dve veci. Rozpočet by vyzeral trochu inak, pretože naplánovaný deficit by musel byť nižší, teda vláda by musela tento rok reálne konsolidovať nielen vyjadreniami.
Druhá vec je, že by sme dnes neboli v pléne a nediskutovali by sme tu o tejto téme, pretože by tie hospodárske škody jednoducho nehrozili.
A, samozrejme, môžme povedať ešte, tretia vec je, nebola by pozastavená platba v Plánu obnovy a odolnosti. Ale ja teda chcem byť férový a budem férový, tak treba povedať, že výdavkové limity sú dlhodobá téma. Môžme sa tváriť, že dlhodobá odborná téma, ale jednoducho populizmus valcuje odbornosť a jednoducho každá vláda chce rozdávať a v podstate nechce, aby jej v tom niekto alebo niečo bránilo. Toto je jednoducho dlhodobý stav, toto je dlhodobé pozorovanie slovenskej reality a týka sa to všetkých vlád, nielen vlád SMER-u, všetkých vlád, aké sme tu mali. Preto si dovolím taký trošku historický exkurz.
Už keď sa prijal ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, tak súčasťou vtedajšieho konsenzu okolo roku ’10-’11 bolo, že výdavkové limity sa síce v ústavnom zákone o rozpočtovej zodpovednosti spomínajú, ale nezavedú sa. Proste bolo tam spomínané, že niekedy v budúcnosti sa zavedú, ale jednoducho zavedené neboli. Čiže už, už vtedy jednoducho vtedajšia vláda, vtedajšia v podstate komplet celá politická scéna nechcela, aby boli výdavkové limity, to znamená, aby niečo operatívne obmedzovalo vládu v míňaní.
No potom nasledovalo, nasledovalo osem rokov, to boli vlády strany SMER. Počas tých ôsmich rokoch jednoducho neboli ani žiadne snahy, a teda ani sa žiadne výdavkové limity nezaviedli.
Tu možno poviem vlastne, že čo tie výdavkové limity sú, keď nás tu sedí tak veľa, a ja si veľmi vážim, prečo nás tu sedí veľa, a aj, ja aj viem, prečo nás tu sedí veľa, pretože sa hlasuje okamžite po, po odoznení rozpravy, takže to je ten dôvod, aj Štefanovi, že vlastne preto tu sedí veľa poslancov, ale ja si to vážim, pretože je priestor sa vlastne obracať na širšie publikum.
No každopádne výdavkový limit je, je v podstate jediný taký skutočne operatívny nástroj, ktorý dokáže v reálnom čase brzdiť vlády, zasa hovorím vlády, v nadmernom míňaní. No a preto v roku 2020 sa opäť oživili debaty o zavedení výdavkových limitov, to teda bola vlastne už vláda Igora Matoviča, prebiehali diskusie, výdavkové limity sa dostali aj do Plánu obnovy a odolnosti ako jeden z míľnikov, no, naveľa-naveľa teda boli prijaté aspoň ako obyčajný zákon, pamätáme si teda už nie ako ústavný, ale bola to novela zákona o rozpočtových pravidlách, no ale realita bola, a chcem byť férový a na rovinu to poviem, ani vláda Igora Matoviča, ani vláda Eduarda Hegera, proste nebolo po chuti jej ich teda skutočne, reálne zaviesť, aby boli že funkčné. No nakoniec sa pri prijímaní štátneho rozpočtu na rok 2023 doňho dostali, hej, lebo však už to bolo v Pláne obnovy a odolnosti, ale, samozrejme, sa zároveň schválila výnimka, ktorá teda hovorila, že Európa v tom momente ešte nešetrí, no tak vlastne patrí na ten rok výnimka, takže sa výdavkové limity uplatňovať nebudú.
No jednoducho ďalšia vláda, ktorá vo finále jasne povedala, že výdavkové limity nie. No potom už sa posúvame teda ku aktuálnej vláde. No aktuálna vláda to urobila zasa raz tak, ako to v podstate je ten 15-ročný exkurz historický, že, že jednoducho výdavkové limity neboli zahrnuté, neboli schválené, a teda do dnešného momentu zatiaľ výdavkové limity nemáme platné, a teda nijak míňanie v tohtoročnom rozpočte neobmedzujú.
No ale teda dostali sme sa do dnešnej situácie, do situácie aktuálneho skráteného legislatívneho konania. Európska únia vytvorila nové európske výdavkové limity, o ktorých zavedení do našej legislatívy tu práve teda rokujeme. No a sme teda v skrátenom legislatívnom konaní. Veľmi ťažko sa pri takejto debate oddeľuje forma od obsahu, takže dovolím si, dovolím si vlastne aj ku samotnému návrhu zákona pár slov.
No čiže vidíme, že 15 rokov od takých tých prvých snáh zaviesť výdavkové limity, žiadne výdavkové limity nikdy v platnosti neboli, takže z tohto pohľadu je prijatie týchto európskych všeobecných výdavkových limitov krok dopredu. Ich potrebu nijak nespochybňujem, práve naopak, vítam. Je fajn, že tu sedíme, je fajn, že tu rokujeme, a je fajn, že teda podľa všetkého teda budú asi aj prijaté. No je tu ale takisto viacero ale, ono to tak jednoduché úplne nebude.
No európske výdavkové limity sú postavené na čistých výdavkoch, čo teda je, samozrejme, nejaká, nejaká metodika, okej, je to plus-mínus rovnaká metodika pre všetkých 27 krajín EÚ. No a tu si treba povedať, že je veľmi ťažké v akejkoľvek oblasti vytvoriť jedno dokonale funkčné pravidlo postihujúce všetky rôzne situácie a veľmi ťažké je to, samozrejme aj, aj v prípadoch výdavkových limitov.
Zoberme si, že máme teda 27 krajín Európskej únie, sú v rôznom štádiu ekonomického vývoja, niektoré máme za sebou 40 rokov komunizmu, niektoré išli kontinuálne trhovým mechanizmom roky rokúce, sú teda oveľa vyspelejšie. Samozrejme, tých 27 krajín je aj v rôznom štádiu hospodárskeho cyklu, proste je to, je to tak, a zároveň tieto krajiny sú v rôznej demografickej situácii. To je, to je, tiež poviem bližšie za chvíľku, ale to je tiež veľmi, veľmi dôležité. No každopádne je veľmi náročné, aby akokoľvek stanovené proste výdavkové limity európske boli rovnako funkčné pre každú krajinu.
No a teraz vlastne trošku porovnám tie naše národné a tie európske. Keď sa pozrieme na Európu, tak jeden z veľkých rozdielov medzi nami a tými, tými tradičnými krajinami EÚ je vlastne demografická situácia. My sme dnes v stave, že sme, možno to znie divne, ale my sme ešte stále mladá krajina, kde ešte budúci rok nám stúpne zamestnanosť. Čiže my sme momentálne v tej dobrej situácii, že veľa ľudí pracuje a relatívne málo ľudí je na dôchodku. Proste vieme si ešte stále ako-tak dovoliť ten štedrý dôchodkový systém. No ale zároveň tie bežné európske krajiny... No a teda takto. Nás sa tá demografická kríza bude týkať o nejaké roky. Proste v dlhšom období. Už pomaličky začne klesať množstvo pracujúcich, stúpať množstvo dôchodcov, ale zasiahne nás to neskôr. Bežné európske krajiny sú v stave, že dnes tomu čelia, dnes to začínajú, takže tie európske výdavkové limity napríklad pozerajú na kratšie časové obdobie, tie naše národné pozerali na obdobie teda podstatne dlhšie, a v tomto napríklad teda európske limity nie sú úplne, akože úplne dokonale funkčné pre slovenské, pre slovenské reálie.
No ďalšia vec je, že áno, aj európske limity obsahujú nejaké sankcie a ony jedného dňa budú hrýzť, zasa poviem bližšie, ale zasa tak, ako to s európskymi riešeniami všeobecne býva, tá sankcia je jednoducho v ďalšej budúcnosti. Už dnes sa dá povedať, že ak teda my tu tento týždeň prijmeme tieto európske výdavkové limity, tak v podstate reálna sankcia z nich vyplývajúca sa nás bude týkať až za funkčným obdobím aktuálnej vlády. Ono je to, je to proste, takto sa to posúva, v podstate za tri roky najskôr je možná nejaká, nejaká sankcia. No je otázka, ako veľmi to bude vlastne disciplinovať aktuálnu vládu, ak, ak teda tie sankcie sú až neskôr. Ale hovorím ešte raz, ten čas plynie a tie európske, európske výdavkové limity budú jedného dňa zaberať, už možno to bude ďalšia vláda strany SMER, možno to bude nejaká vláda proste dnešných opozičných strán, uvidíme, zasa len poviem a poviem to akože pozitívne, že, okej, fajn akékoľvek výdavkové limity sú lepšie ako žiadne výdavkové limity. Aj to všeobecné, nie úplne dokonalé európske riešenie je lepšie ako riešenie, ktoré je aktuálne dnes, že teda síce sú zákonom platné, ale proste neboli schválené, takže vlastne sa neaplikujú, takže z tohto pohľadu zasa vo finále len dobre. No, z toho pohľadu teraz pán minister si teda vybral európske výdavkové limity, takže ja si myslím, že teda pán minister sa správa rovnako ako všetky bývalé vlády. Vybral si v podstate to jednoduchšie riešenie. V tomto momente takisto že robí všetko preto, aby žiadne limity neboli, ale teraz nie som presný, proste všetci vnímame aj vláda vníma, že teda nejaké je potrebné prijať, lebo Plán obnovy a odolnosti, lebo 900 mil., ale teda ak si má minister vybrať, tak si vyberá tie aktuálne najmenej bolestivé. Okej, je to, je to tak a proste takto si vybral. Hovorím, to ani nekritizujem, to akože konštatujem. Proste takto sa správali všetci ministri bez ohľadu na politické tričko, aj pán minister to vlastne z tohto pohľadu sa správa rovnako.
No, takže áno, ešte raz. Budú hrýzť aj európske výdavkové limity, ale teda až nasledujúcu vládu. A my ale máme problém už dnes s výdavkami. Proste tie výdavky nám, ako som na začiatku spomínal, veľmi, veľmi rastú. No ale, a ja sa zastanem pána ministra ešte raz, pretože pán minister nie je ten, kto sem chodí a navrhuje a predkladá tu nové výdavky, akože z tohto pohľadu má tú pozíciu veľmi, veľmi ťažkú, lebo on sa snaží strážiť tú kasu, ale teda jeho koaliční kolegovia mu do nej vŕtajú ďalšie a ďalšie diery, takže z tohto pohľadu je skutočne pozícia pána ministra ťažká. Verím, že aj tie európske výdavkové limity trošku posilnia jeho pozíciu a vlastne bude sa mu ľahšie vysvetľovať, že teda fakt treba, treba strážiť tie výdavky. O tom sú výdavkové limity.
Kde ale teda musím pána ministra skritizovať, a to je to, že ako sa postavil k tej konsolidácii, lebo akože keď sa skutočne pozrieme na program stability, tak tie ciele sú tam správne. Koniec koncov tie ciele mu zobrala aj, aj Standart and Poor’s. Ja to zasa objektívne poviem, že tie ciele sú správne, tie ciele sú okej, vyhodnotili to aj investori, že sú okej, len teda tá, tá realita, hej. A tu sa to rozchádza vlastne, že tie ciele sa s tou realitou rozchádzajú. Tá realita tých výdavkov je iná. Koniec koncov aj ten program stability hovorí, koľko treba šetriť, len teda nehovorí ako. Tam je napísané, že treba opatrenia vo výške 2,6 % hrubého domáceho produktu, čo je asi 3,9 mld., ak si to pamätám presne, nuž ale nie je tam napísané, že ako, hej, takže toto bude to ťažké a to čo budeme všetci aj z opozície sledovať, aby tie správne, v podstate správne ciele naplnil pán minister reálnymi, reálnymi parametrami.
No ale, a tu je tá kritika úplne zásadná, že jednoducho minister financií sa k tomu postavil, že to chce nechať zaplatiť ľudí a firmy, proste teda tvorcov hodnôt, a ja ho chcem veľmi a veľmi akože apelovať, že veď toto sa stalo už vlani, lex konsolidácia, veď už teraz máme platnú konsolidáciu, ktorú takmer zo 100 % zaplatili skutočne tvorcovia hodnôt, a vidíme to.
Ja zopakujem to, čo na začiatku. Nerastú nám maloobchodné tržby, tým pádom potom, samozrejme, nebudú rásť ani príjmy napríklad z dane z pridane hodnoty, dokonca klesajú, klesajú príjmy na čerpacích staniciach, čo je paradox, lebo však teda benzín je drahší a jednoducho malo, malo by to byť viac. Ale toto nevie fungovať, nevie fungovať. Proste nemôžte vyždímať ľudí ešte viacej. Jednoducho môžte zvýšiť sadzbu dane, môžte zvýšiť sadzbu spotrebnej dane, môžte vymyslieť novú spotrebnú daň, môžte zvýšiť odvody, môžte zvýšiť, ja neviem, aké poplatky, len toto nevie fungovať, pretože ľudia, ľudia nájdu cestu, alebo teda minimálne pôjdu kupovať niekam inakam a nie je to dobré a vo finále to nebude viesť k výsledku. Preto skutočne by bolo dôležité, aby sa štát pozeral na seba, aby sa znižovali výdavky, aby sa znižoval napríklad počet štátnych zamestnancov. Česko má 490-tisíc štátnych zamestnancoch pri cca 10 mil. obyvateľov. Slovensko má 440-tisíc štátnych, verejných zamestnancov, aby som bol presnejší, pri ale polovičnej populácii. Tam je ten priestor, proste štát musí začať šetriť na sebe, štát musí proste začať šetriť na množstve zamestnancov a, samozrejme, ešte predtým teda musí miznúť agenda, ktorú tí ľudia robia. Toto je tá cesta, ktorá nám umožní všetkým spoločne, lebo ja to budem furt hovoriť, aj keď sme v opozícii. Tie verejné financie máme jedny a vo finále sú spoločné a vo finále sa tam aj tak postaví minister z nejakej inej vlády a bude pozerať na tie isté čísla. Takže ja, ja úprimne chcem, aby proste fakt akože fungovalo to Slovensko, aby fungovali naše verejné financie. Takže toľkoto asi.
No a ja si na záver dovolím, dovolím spomenúť skutočne dnešné rokovanie finančného výboru. Už to spomínal kolega Števo Kišš a áno, ja som bol, veď to, potvrdil to aj pán predseda Blcháč, ja som bol v minulom volebnom období predseda finančného výboru a ja som vždy, vždy išiel do vecí s tým, že finančný výbor má byť ten, kde sa má diskutovať, kde sa má komunikovať, kde jednoducho tá diskusia má byť normálne že open end, kým sú otázky, tak proste vláda má dávať odpovede, akákoľvek. Veď vláda sa zodpovedá parlamentu. Proste ja som vždy chcel toto. Politiku nechajme sem, vo finančnom výbore proste treba debatovať odborne, treba sa pýtať, treba, treba vláde aj navrhovať, treba jednoducho diskutovať. Toto ja chcem v dobrom apelovať na aktuálneho pána predsedu. Prosím, akože je to, je to, Janko, v tvojich rukách momentálne. Akože nie je cesta, aby sme rýchlo, rýchlo, za pätnásť minút, za dvadsať minút proste prebrali niečo, ježiš, nie, hlavne nemajte nejaké doplňujúce otázky alebo niečo. Proste tú diskusiu potrebujú nielen my opoziční poslanci, ja vám garantujem, že tu diskusia, že je prínosná aj pre kolegov z koalície. Proste jednoducho finančný výbor má mať zdravý rozum a má tam fungovať diskusia, aj keby nikde inde v tomto parlamente už zdravý rozum nebol, na finančnom výbore musí byť, pretože tie verejné financie sú len jedny a sú spoločné.
Takže toto, toto jednoducho zasa bolo také, že okej, mohli sme sa spýtať, mohli sme sa trošku popýtať, ale jednoducho pán predseda rýchlo, rýchlo, len už hlavne sa nepýtajte, hlavne už skončime. No dobre, potom bolo bod rôzne, kde som jasne navrhol, aby sme zavolali na budúci výbor, najbližší výbor, kde už budeme preberať samotný zákon, aby sme tam zavolali zástupcu RRZ, aby proste povedal k tomu svoj, svoj názor, svoj pohľad. Je to normálne, veď je to zákon ich sa týkajúci a jednoducho patrí tam.
Zasa poviem, počas celého môjho funkčného obdobia vždy, nech bolo akokoľvek, proste vždy tam sedel predseda RRZ alebo zástupca RRZ všeobecne, pretože to normálne takto nejak má byť. No, áno, v rôznom som navrhol, teda že aby sme ho prizvali, v tom momente nás bolo sedem, hlasovať sa dalo, hej, dalo sa hlasovať a som presvedčený, že by sa to bolo aj odhlasovalo. Dobre, kolega odišiel, bolo nás šesť, hlasovať sa nedalo. Ale ani to nie je dôvod, aby proste nemohol byť zavolaný. Za prvé sa to dá spraviť všeobecným súhlasom, keď to chceme kvázi nejak akoby nazvať pekným slovom, ale úplne sa to dá normálne aj tým, aby proste pán predseda normálne povedal, že jednoducho ho zavolá. Na to netreba nič iné, než aby dvihol telefón do RRZ a povedal, rokujeme, ja neviem kedy, štvrtok, tu a tu, poďte, zavolajte sem, a teda dostanete, dostanete šancu sa k tomu vyjadriť. Je to úplne normálne že prirodzené. Takto by to malo byť, čokoľvek iné je, je divné.
A ja zasa to chcem brať pozitívne. Áno, aj ja som tu počul tie slová, že teda nakoniec to pánovi predsedovi teda nevadí, výboru, nevadí, tak už len ten krok. Prosím, pán kolega Blcháč, normálne treba zavolať pána Tótha alebo teda kohokoľvek ďalšieho z RRZ, nech, nech teda na ten výbor prídu a nech povedia svoj názor.
Veď zasa, berme to, je to niečo, oni majú inú úroveň expertízy ako my členovia výboru, majú inú úroveň vôbec toho pohľadu a vhľadu do problematiky, je fajn ak tam príde a povedia aj oni svoj, svoj názor. Proste skutočne je to téma, ktorá si zasluhuje túto pozornosť a normálne, že je naša psia povinnosť, všetkých poslancov, aby sme vždy, keď o niečom odbornom, konkrétnom rokujeme, zavolali toho konkrétneho zástupcu inštitúcie, ktorá má k tomu čo najviac povedať.
Takže toľko, ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 7.5.2024 14:21 - 14:23 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo.
No ja nadviažem na slová kolegu Štefana Kišša, skutočne, dnes sme rokovali, teda o samotnom skrátenom legislatívnom konaní na finančnom výbore, a akože už tá debata bola taká smutná v tom, že a rýchlo, rýchlo a žiadna nejaká veľká debata, pán predseda to proste naháňal, ale dobre, budiž.
Čo teda jednoznačne chcem povedať, že, áno, žiadali sme aj na výbore, aby teda bol na rokovaní o samotnom už návrhu zákona po prvom čítaní, aby bol prizvaný šéf Rozpočtovej rady. Bohužiaľ, toto pán predseda odmietol. Za prvé, odmietol dať hlasovať, za druhé, teda odmietol aj nejaký povedzme, že všeobecným súhlasom. Toto mňa veľmi mrzí, lebo veď bavíme sa o skutočne odbornej téme, bavíme sa o výdavkových limitoch, ktoré potrebujeme. Bavíme sa o výdavkových limitoch, ktoré má na starosti Rozpočtová rada, má na starosti kontrolovať vládu, a navyše, a tu môžem povedať, v tom predchádzanom, predchádzajúcom období vždy, keď sme debatovali o akej forme, o akejkoľvek forme výdavkových limitov, alebo teda vecí, ktoré sa týkajú Rozpočtovej rady, vždy úplne automaticky sme ich volali na finančný výbor, zástupcu Rozpočtovej rady, a počúvali sme ich, a mohli sme nesúhlasiť, mohli sme diskutovať, mohli sme čokoľvek, ale proste bolo to, bolo to férové, a toto ma trošku mrzí, pretože úplne zbytočne pán predseda proste berie hlas tomu, kto má k tomu čo najviac povedať, a o tom je presne výbor.
Ešte by som pochopil, že možno nechcete, aby vystupoval, samozrejme, v pléne šéf Rozpočtovej rady, to by som pochopil, ale proste ten výbor je o, o tej odbornej debate, a myslím si, že všetci z opozície, a mrzí ma, že kolegovia z koalície nie, proste, že mali sme počúvať pána Tótha, alebo teda kohokoľvek, kto by, kto by prišiel z Rozpočtovej rady, a fakt ma to mrzí, a len som chcel takto na to upozorniť.
Fakt je to škoda, ale škoda, myslím, že pre... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

24.4.2024 15:55 - 15:56 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Štefan, samozrejme, to bé, čo si hovoril, s tým sa dá len súhlasiť. Ďakujem, že si na to aj ty upozornil, že teda ako sa tu veci dejú.
No a ešte raz, akože to, že som pána Spišiaka spomenul, to bolo že úplne že v dobrom a veď som seba kritizoval, že asi som nudný, keď som ho uspal, som dobrý uspávač, hej, to, prosím, vôbec neberme, že som chcel byť nekolegiálny alebo že som, ja neviem, na čo chcel poukázať. Čiže ak to len čo i len trošku tak vyzeralo, tak sa, samozrejme, ospravedlňujem. Ale bolo v dobrom, s úsmevom a nech tu nezaspíme, tak to chcel som takto oživiť. Takže ak sa to dotklo pána Spišiaka, tak pardon, veľmi sa ospravedlňujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 24.4.2024 15:55 - 15:56 hod.

Marián Viskupič
 

Vystúpenie v rozprave 24.4.2024 15:28 - 15:53 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, no tak zasa sme v situácii, kedy k tomu samotnému návrhu zákona vlastne tá debata ani nebude, ale debata je vlastne k tomu, čo, čím bol tento zákon doplnený a tomu sa chcem venovať. No a doplnený teda bol na rokovaní výboru pozmeňujúcim návrhom, ktorý opravuje zákon o pomoci s hypotekárnymi úvermi.
Možno si pamätáte, ten zákon bol teda prijatý ako výsledok, okej, predvolebných sľubov Roberta Fica, bol prijatý proste veľmi rýchlo a jednoducho ja som to vtedy hovoril, že je to rýchlokvasený nepodarený zákon, vtedy, samozrejme, to koalícia nebrala, ale nevadí, pravda niekedy nejaký čas trvá. A keď sa pozriem na ten pozmeňujúci návrh, tak ja tam vlastne vidím zapracovanie tých pripomienok, ktoré, ktoré sme tam vtedy mali, alebo ktoré som vtedy prezentoval. Takže zasa, ak teda vychádzame z toho, že teda máme zákon, ktorý s tými hypotékami nejak pomáha, tak to, ten pozmeňujúci návrh, ktorý bol podaný na výbore, ho do nejakej miery vylepšuje.
No a ja sa budem teda najprv venovať ešte tej rovine, že teda okej, keď už ho máme. Tak koalícia sa rozhodla, máme ho a v skratke ten návrh vlastne umožňuje, tá najväčšia chyba, čo tam bola, že vy keď ste v minulosti si refinancovali hypotéku, to znamená, boli ste zodpovední, to znamená, chceli ste mať najnižšiu možnú splátku, však človek sa správal ekonomicky, tak takého človeka, toho zodpovedného, vlastne ten zákon vyradil z možnosti, aby mu teda, aby padol do režimu, že môže dostať nejakú podporu tej hypotéky, hej, tak. Proste potrestalo sa toho, kto je zodpovedný, a teda toho, kto je nezodpovedný, ten teda ešte dostal, dostal odmenu, v úvodzovkách.
Takže takto nie, takže okej, ja kvitujem a chválim, že teda sa zaradili do možnosti do nároku na štátnu pomoc pri hypotékach aj ľudia, ktorí v minulosti refinancovali. No ale, bohužiaľ, to dali iba do režimu, že do 1. 6., to znamená do účinnosti tohto zákona. Čiže je to určité zlepšenie, okej, ale zároveň ten najväčší problém, že jednoducho v budúcnosti vy keď chcete mať pomoc, nemôžte zmeniť banku. Toto je vlastne to, čo vo finále zdražie každému ten úver. Pretože to, že malo Slovensko ešte nedávno najnižšie alebo takmer najnižšie úroky na hypotékach, tak to bolo práve kvôli voľnému a drsnému súboju bánk, ktoré teda už sa ani tak nebili o nové úvery, lebo však to má nejaký strop, ale bili sa o ten koláč tých refinancov a proste predbiehali sa a dávali čo najnižšie sadzby. No a toto, ak ten zákon síce trošku opravíte, ale stále to zostane len do minulosti, tak toto zabránite, aby sa, aby sa mohli teda ľudia refinancovať a zároveň teda požiadať o pomoc.
Čiže zasa, tomu, kto chce teda, samozrejme, pre seba čo najnižší, čo najnižší úrok, hej, ale následne vlastne aj teda keby mu štát pomohol, tak vlastne má najnižšiu možnú pomoc, lebo však teda má najnižšiu splátku, tak proste toto zakážete. Ale tým, že toho človeka priviažete k banke, tak jednoducho zabijete celý ten konkurenčný boj. Čiže vy ste to už akoby priznali, lebo veď už, už do minulosti to robíte a ja teraz v tomto mojom pozmeňujúcom návrhu nerobím nič iné, než to fakt drobne vylepšujeme v tom, aby sa to jednoducho týkalo aj všetkých, všetkých proste ľudí do budúcnosti, hej. To je jedna vec. Ja teda zasa na záver prečítam pozmeňujúci návrh.
Ale ešte sa dotknem, ešte sa dotknem jednej veci, že tento zákon nemá žiadny iný parameter než že politický. Áno, proste že to bolo povedané ako volebná téma a jednoducho tak ste to teda nejak vyriešili, aby ste si do nejakej miery ten sľub splnili. Ale či už je to správa o stabilite alebo aj aktuálne vyjadrenia Národnej banky, všetko je to v stave, že dnes je nesplácanie hypotekárnych úverov najnižšie v histórii. Najnižšie. Proste ten problém je najmenší v histórii, aký bol za 30 rokov Slovenska, ale zrovna v tomto bode sa ide pomáhať. Jednoducho to nedáva logiku. Ale ešte poviem, že ja by som tú logiku našiel, keby sme boli že Švajčiarsko, máme rozpočtový prebytok a teda chceme do nejakej miery podporiť no teda napríklad teda rezidenčný biznis alebo akokoľvek, hej. Okej. Ale viete, vy pomáhate vlastne tomu, kto tú hypotéku má, v podstate ju vláda spláca, lebo však teda Národná banka hlási, že je všetko v poriadku, ale aj na tieto peniaze si treba, si treba požičať a to je proste ten, ten najväčší problém. Už som to tu dneska v podstate raz rozprával, že vy proste najprv musíte teda veľa a veľa ľuďom zobrať a potom niektorým niečo dáte, hej, a tuto je to akože úplne že exemplárne.
Zobereme si tú situáciu, že, a ja to poviem ešte raz, nevidím inú možnosť, ako dokáže proste minister proste nájsť, nájsť tie peniaze, normálne navzdory všetkým vyjadreniam, že nechcete zvýšiť DPH, tak sa to stane, ale zoberte si, že ak sa tá dépeháčka zvýši o dva percentuálne body, tak to štvorčlennej rodine zvýši náklady, ale každej jednej, hej, o 740 euro cca, hej, výpočet. Každej jednej. Chudobnej, bohatej a, samozrejme, tej chudobnej to proste ešte ublíži viacej, pretože to je pre nich väčší problém, hej, už len preto, že majú teda menej úspor. Takže to je jedna vec. Všetkým zoberiete, hej, takto, takto zoberiete vlastne miliardu, z každej rodiny 740 normálne natvrdo z peňaženky. A teraz, ak dáte priemerná suma podpory v týchto hypotékach je 75 euro, také sú zatiaľ tie výsledky za tie prvé tri mesiace, dobre, krát dvanásť, hej, tak ak dobre rátam, je to, je to 900 euro. Tak zasa, povedzme, že tí štyria, štvorčlenná rodina teda býva v jednej, v jednej, v jednej domácnosti, takže okej, takže veľmi porovnateľne pomôžete tej jednej rodine. Čiže tá si ešte povie, však dobre, tak zobrali mi 750 euro na dépeháčke, tak teraz mi vlastne podporili, podporili moje bývanie, dali mi 900, tak som vlastne ešte aj niečo získal. Nuž len problém je ten, že na tej dépeháčke zoberete 5,4 mil. občanom tejto krajiny a na tých hypotékach to vrátite len v tom najlepšom možnom prípade že nejakým pár desiatkam tisíc, ale tá realita je, že za prvé dva mesiace to bolo asi nech sedem a pol tisíc podporených hypoték. A to neboli že nové, tam vlastne mohli padnúť všetci tí, ktorí, už celý vlaňajšok boli vyššie úroky, tak tí všetci vlastne, ktorí teda mali tento problém zvýšený, to sú proste nejaké desaťtisíce ľudí, proste tí tam mohli padnúť a buď sa tam ani nehlásili, alebo väčšiu polovicu tých, čo sa hlásili, vyradili nejaké, nejaké tie podmienky, napríklad refinancovacie alebo aj iné a proste výsledok je takýto, hej.
Čiže vy veľa ľuďom veľa zoberiete a potom málo ľuďom málo dáte, ale navyše ono je to zobratie je náročné v tom, že to musia byť nejaké, proste nejakí úradníci, nejaké tlačivá, nejaké, nejaká celá proste tá administratíva a nejaká aj kontrola, lebo čím vyššie dane, tým je väčšia tendencia sa im vyhýbať, to je normálne že ekonomické pravidlo, no a potom to, to rozdávanie zasa proste niečo znamená. Veď ten, pána Spišiaka som uspal, sa ospravedlňujem. (Povedané so smiechom.) No, čiže teraz som aj seba uspal.
Čiže v podstate ešte navyše, keď potom rozdávate, tak aj to musí proste niekto zúradovať, aj tam je ďalšia byrokracia. Zas sa to dá krásne presne na týchto hypotékach ukázať. Veď proste 5 mil. euro je len na proste materiálno-technické a ľudské zabezpečenie. Je to cez dvesto úradníkov, tí potrebujú počítače, miesto, všetko, hej. Takže aby ste zadministrovali, proste v tom najlepšom, myslím, že je tam nejakých 78 mil. dedikovaných, tak minimálne 5 mil. sa minie, sa proste. Toto je, že keby to nebolo, tak ešte aj toto sa dá ušetriť.
Takže fakt že treba si uvedomovať to úplne jednoduché, že keď ľuďom nezoberiete, necháte im, nemusíte im toľko dávať. Keď ľuďom veľa zoberiete, potom musíte veľa ľuďom pomáhať. Akurát že to stojí peniaze.
A ja ešte zopakujem, tu pán Ľupták z SNS-ky povedal jednu perfektnú vec, nemáš peniaze v štátnom rozpočte? Zníž dane, hej. Toto by sa malo niesť ako taká červená niť rozhodovaním pána ministra. Nie je cesta tie dane zvyšovať. Vlani ste ich zvýšili, tento rok už platíme viacej za všetko, čo sa hýbe, dane, odvody, poplatky, deficit máme taký, jak sme nikdy nemali, a keď toto isté spravíte aj pre budúci rok, tak nás proste fakt priblížite proste ku Grécku, k bankrotu, úplne akože fakt že k veľkým problémom.
No, toľko a teraz teda by som si dovolil prečítať pozmeňujúci návrh, ale vlastne ešte, ešte ho uvediem, pretože ako, ako ho definujem. Ja hovorím, že je to drobná zmena, ale tým, že vlastne ten pozmeňujúci, tento môj pozmeňujúci návrh je reakciou na spoločnú správu prerokovaného, prerokovávaného návrhu zákona, jednoducho pretože ten pozmeňovák kolega Karas podal vlastne na výbore, takže ja nemám inú možnosť vlastne než vyňať ten bod, myslím, že je to 52, a teraz to aj teda hlásim, že navrhujem vyňať bod 52 zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie, pánovi spravodajcovi. A teda ja nemám inú možnosť než teda toto akože akoby že zrušiť a ja teda musím nanovo definovať vlastne celý ten pozmeňujúci návrh, čiže kvôli drobnej zmene ja ho musím prečítať vlastne celý, takže bude to trošku viac čítania, tak sa ospravedlňujem, ale teda toto je ten dôvod. Nie je to, že je to komplet celé prepracované, sú tam drobné zmeny, ale nejde to nijak inak, než prečítaním a podaním vlastne celého komplexného návrhu, v ktorom sa teda vo veľkej miere nájde ministerstvo financií, ktoré ho teda pripravovalo. No takže toľko a teraz ideme, poprosím zastaviť čas.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča k vládnemu návrhu zákona o správcoch úverov a nákupcoch úverov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 140.
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o správcoch úverov a nákupcoch úverov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 140.
Za čl. VI sa vkladá nový čl. VII, ktorý znie:
„Čl. VII
Zákon č. 526 z roku 1900, pardon, z roku 2023 Z. z., (reakcia z pléna), opravil som sa, o pomoci pri splácaní úveru na bývanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 1 ods. 1 sa vypúšťajú slová „podľa osobitného predpisu1)".
2. V čl. 2 (správne v § 2, pozn. red.) sa za úvodnú vetu vkladajú nové písmená a) a b), ktoré znejú: „a) úverom na bývanie je
1. úver na bývanie podľa osobitného predpisu1) s lehotou splatnosti najmenej päť rokov zabezpečený záložným právom k tuzemskej nehnuteľnosti, a to aj rozostavanej, ktorý poskytuje veriteľ podľa osobitného predpisu1a) okrem stavebnej sporiteľne1b) (ďalej len „veriteľ') spotrebiteľovi aspoň z časti na tieto úvery:
1a. nadobudnutie tuzemskej nehnuteľnosti určenej na bývanie1c) alebo jej časti,
1b. výstavba tuzemskej nehnuteľnosti určenej na bývanie,
1c. zmena dokončenej stavby1d) určenej na bývanie,
2. úver na bývanie podľa osobitného predpisu1) zabezpečený záložným právom k tuzemskej nehnuteľnosti, a to aj rozostavanej, ktorý bol aspoň z časti poskytnutý veriteľom spotrebiteľovi na splatenie úveru na bývanie,
b) pôvodným úverom na bývanie je jeden alebo viac splatených úverov, ak bol alebo boli splatené úverom na bývanie a aspoň jeden z týchto splatených úverov bol poskytnutý na účel podľa písmena a) prvého bodu,".
Doterajšie písmená a) a b) sa označujú ako písmená c) a d). Poznámky pod čiarou k odkazom 1 až 1d znejú:
1) Zákon č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
1a) § 2 ods. 1 písm. a) prvý bod zákona č. 90/2016 Z. z.
1b) § 2 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov.
1c) § 1 ods. 7 zákona č. 90/2016 Z. z. v znení zákona č. 279/2017 Z. z.
1d) § 139b ods. 5 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov."
3. V § 2 písm. c) a d) sa vypúšťajú slová „a zvýšenia splátky úveru na bývanie za aktívnej účasti oprávnenej osoby".
4. V § 2 sa písmeno c) dopĺňa tretím bodom, ktorý znie:
„3. priemerná mesačná splátka posledného pôvodného úveru na bývanie v rozsahu istiny a úroku, okrem predčasného splatenia tohto úveru na bývanie, vypočítaná za šesť kalendárnych mesiacov, v ktorých oprávnená osoba skutočne takúto splátku zaplatila, predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, v ktorom bola zaplatená posledná splátka tohto úveru na bývanie, zaokrúhlená na celé eurocenty,".
5. § 3 vrátane nadpisu znie:
„§ 3 Oprávnená osoba
Oprávnená osoba na uplatnenie nároku na príspevok je fyzická osoba,
a) ktorá má trvalý pobyt alebo prechodný pobyt na území Slovenskej republiky,
b) ktorá je spotrebiteľ zo zmluvy o úvere na bývanie,
c) ktorej výška mesačnej splátky poskytovaného úveru na bývanie na základe zmluvy o úvere na bývanie podľa prvého bodu alebo druhého bodu sa z dôvodu zvýšenia úrokovej sadzby úveru na bývanie po 31. decembri 2022 zvýšila v porovnaní s referenčnou splátkou a ktorá má
1. zmluvu o úvere na bývanie podľa § 2 písm. a) prvého bodu uzatvorenú pred 1. januárom 2024 alebo
2. zmluvu o úvere na bývanie podľa § 2 písm. a) druhého bodu, ak pôvodný úver na bývanie bol poskytnutý na základe zmluvy o úvere uzatvorenej pred 1. januárom 2024."
6. V § 5 ods. 1 písm. b) sa nad slovami „určenú na bývanie" vypúšťa odkaz „4)".
Poznámka pod čiarou k odkazu 4 sa vypúšťa.
7. V § 5 ods. 3 sa slová „pričom ustanovenia osobitného predpisu tým nie sú dotknuté.6)" nahrádzajú slovami „ak účel poskytnutia úveru na bývanie zostal zachovaný.".
Poznámka pod čiarou 6 sa vypúšťa.
8. V § 5 sa vypúšťa odsek 6.
9. V § 7 ods. 1 sa vypúšťajú slová „najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom oprávnená osoba splnila podmienky nároku na príspevok".
10. Doterajší text § 8 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie:
„(2) Nárok na príspevok za kalendárny mesiac zaniká uplynutím jedného kalendárneho mesiaca od posledného dňa v mesiaci, za ktorý patril.".
11. V § 11 ods. 1 sa na konci pripájajú tieto slová: „na tlačive určenom Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „ústredie")".
12. V § 11 ods. 2 sa za slová „pobytu oprávnenej osoby," vkladajú slová „čestné vyhlásenie o splnení podmienky podľa § 5 ods. 1 písm. b),".
13. V § 11 ods. 3 sa na konci pripája táto veta: „Ak si oprávnená osoba uplatňuje nárok na príspevok na úver na bývanie podľa § 2 písm. a) druhého bodu, prílohou žiadosti o príspevok je aj
a) zmluva o pôvodnom úvere na bývanie,
b) potvrdenie o výške splátok podľa § 2 písm. c) tretieho bodu,
c) iný doklad preukazujúci účel podľa § 2 písm. a) prvého bodu, ak ho nie je možné preukázať zmluvou o pôvodnom úvere na bývanie.".
14. V § 11 ods. 9 sa slová „§ 62" nahrádzajú slovami „§ 65".
15. § 11 sa dopĺňa odsekom 10, ktorý znie:
„(10) Veriteľ alebo iná osoba, ktorá poskytla pôvodný úver na bývanie, je povinný na vyžiadanie oprávnenej osoby poskytnúť potvrdenie podľa odseku 3 písm. b) do piatich pracovných dní od vyžiadania, a to jedenkrát bezodplatne.".
16. V § 12 ods. 2 sa slová „Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „ústredie")" nahrádzajú slovom „ústrediu".
17. V § 13 ods. 1 písm. f) sa slová „zmluve o úvere na bývanie" nahrádzajú slovami „prílohách žiadosti o príspevok".
18. V § 13 odsek 3 znie:
„(3) Veriteľ je povinný na písomné vyžiadanie ústredia na účely poskytovania príspevku zasielať informácie o úveroch na bývanie v troch samostatných dátových súboroch podľa toho, či
a) nastalo zvýšenie splátky na bývanie u tohto veriteľa a v zmluve o úvere na bývanie je uvedený účel podľa § 2 písm. a) prvého bodu, v rozsahu
1. obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa,
2. číslo zmluvy o úvere na bývanie,
3. počet spoludlžníkov zo zmluvy o úvere na bývanie,
4. výška referenčnej splátky a výška mesačnej splátky,
5. informácia o úhrade mesačnej splátky,
6. kladný rozdiel výšky mesačnej splátky a výšky referenčnej splátky,
7. suma vo výške 75 % alebo vo výške percenta ustanoveného zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok, ak ju zákon o štátnom rozpočte ustanoví, z rozdielu podľa šiesteho bodu,
b) nastalo zvýšenie splátky úveru na bývanie u tohto veriteľa a v zmluve o úvere na bývanie nie je uvedený účel podľa § 2 písm. a) prvého bodu, v rozsahu podľa písmena a),
c) nenastalo zvýšenie splátky u tohto veriteľa, v rozsahu
1. obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa,
2. číslo zmluvy o úvere na bývanie,
3. počet spoludlžníkov zo zmluvy o úvere na bývanie,
4. výška mesačnej splátky,
5. informácia o úhrade mesačnej splátky.".
Poznámka pod čiarou k odkazu 10 sa vypúšťa.
19. Za § 13 sa vkladá § 14, ktorý vrátane nadpisu znie:
„§ 14 Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. júna 2024
(1) Na účely tohto zákona sa za úver na bývanie podľa § 2 písm. a) v znení účinnom od 1. júna 2024 sa považuje aj hypotekárny úver podľa zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31. decembra 2017, ak bol poskytnutý aspoň z časti na účel uvedený v § 2 písm. a) prvom bode v znení účinnom od 1. júna 2024.
(2) Fyzickej osobe vzniká nárok na príspevok aj za obdobie od 1. januára 2024 do 31. mája 2024, v ktorom splnila podmienky nároku na príspevok podľa tohto zákona v znení účinnom od 1. júna 2024.
(3) Nárok na príspevok podľa odseku 2 zaniká, ak sa neuplatní do 31. júla 2024.
(4) Informácie podľa § 13 ods. 3 v znení účinnom do 31. mája 2024 je veriteľ povinný zaslať v elektronickej podobe ústrediu do 10. júna 2024.
(5) Informácie podľa § 13 ods. 3 písm. b) a c) v znení účinnom od 1. júna 2024 za obdobie od 1. januára 2024 do 31. mája 2024 je veriteľ povinný zaslať v elektronickej podobe ústrediu do 31. júla 2024.".".
Nasledujúci článok sa primerane prečísluje.
A ja teda len opakujem, že v tejto súvislosti navrhujem bod 52 spoločnej správy vyňať na osobitné hlasovanie.
Dodám už len dve vety, že kto aspoň trošku počúval, tak vníma, že nielen štát, nielen tie ÚPSVaR-y majú kopu starostí a musia tam mať nových zamestnancov, ale aj banky sú povinné poskytovať informácie, posúvať ich. Jednoducho aj pre nich je to viacej agendy, viacej práce a to jednoducho skončí len tak, že si to, samozrejme, nechajú zaplatiť, čo vo finále vždy zaplatí zasa konečný spotrebiteľ, v tomto prípade ten, ktorý má hypotekárny úver.
Veľmi pekne ďakujem za pozornosť a zasa prosím komplet celú snemovňu, keby sa dalo, o podporu, myslím si, že tohto zmysluplného pozmeňujúceho návrhu.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 24.4.2024 14:50 - 14:58 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Skúsim, mám pár minút, takže skúsim, skúsim reagovať a teda budem pokračovať vlastne v tej mojej faktickej.
Čiže áno, tá analýza hovorí, že ak by sme tú sadzbu zvýšili, tak, samozrejme, tam je nejaký výpadok. Zároveň ale tá analýza nedokáže, nedokáže urobiť to, že ako sa zvýši ekonomická aktivita tých, ktorí teda posledný mesiac nerobili, lebo proste za ten svet nechceli už ísť do systému DPH, alebo aj tých, ktorí z toho dôvodu síce robili, ale načierno, a jednoducho toto v tej analýze nie je. A ja som presvedčený, že keby sa tieto dynamické efekty proste naštítali, tak jednoducho prídeme k tomu, že to minimálne bude jedna k jednej. Ale, samozrejme, nevieme to, preto si myslím, že ten priestor tu je, aby sa to, nazvime to kľudne, že vyskúšalo, proste dalo sa to na tých 80-tisíc a uvidíme, čo sa stane. Jednoducho keby aj hneď sa ten výpadok zrealizoval v tej výške, tak ja nechcem povedať, že 30 mil. alebo 40 mil. že je málo, nie je málo, samozrejme aj to je kopa peňazí, ale zároveň, keď hovorí, neviem, myslím, že pán kolega Svoboda, Svoboda to hovoril, tak akože ja chápem, že teda rozpočtová zodpovednosť, ja chápem, že teda výdavky alebo teda nižšie príjmy, len potom sa pýtam, že ako to, že sme tu minulý štvrtok, či kedy to bolo, proste schválili ďalší výdavok 850 mil., trvalý, hej. Ďalší rok to bude 900 a myslím, že v ´27 podľa, podľa analýz to už bude dosahovať miliardu, hej.
Takže ako bral by som to, že áno, však veď pozerajme na každý milión, pozerajme na každé jedno euro, veď samozrejme, však to nie sú naše peniaze, tých peňazí sa museli vzdať ľudia a museli ich vygenerovať, ale teda potom buďme že konzistentní, hej? Keď nám proste chýba za prvé štyri mesiace 4 mld., tak asi by sme nemali vyrobiť ďalší výdavok v tom istom roku za 850 mil., to proste by sme asi fakt robiť nemali, lebo potom akože ani jedno z toho vie byť pravda.
No čo sa týka, na pána Svobodu budem reagovať, áno, mali sme, samozrejme, debatovali sme, prepáč, debatovali sme, samozrejme, s pani štátnou, ja vždy oceňujem, ja si myslím, že finančný výbor, aj ja som sa ho snažil tak viesť a teda myslím, že nám to vcelku funguje, že vieme tam debatovať, máme priestor na otázky, dostávame odpovede. Áno, debatovali sme s pani štátnou, áno, nájdeme krajiny naokolo, ktoré tú hranicu povinného platbu DPH majú nižšiu ako my. Ale teraz to je otázka, že tak veď ale berme si príklad z toho akoby lepšieho, skúsme byť proste lídri my. Viete, ako fungujú krajiny, ktoré sa chcú vyhrabať z problémov? Proste niekde musia niečo zmeniť, aby jednoducho boli zaujímaví, aby boli, aby proste mali, mali konkurenčnú výhodu, aby proste veci fungovali.
Takže ja toto beriem ako analýzu, že áno, sú krajiny, ktoré majú nižšiu hranicu povinného platcu, zároveň ale ja hovorím, že Európska únia umožňuje 85-tisíc, normálne že žiadne výnimky, žiadne proste povolenia, normálne povolená, najvyššia povolená hranica je 85-tisíc euro, inak to vybojovala zhodou okolností Česká republika, ktorá je k nám blízko aj kultúrne, aj podnikateľsky, aj, no ekonomicky už neni ku nám blízko, lebo nás už hodne predbehla, ale jednoducho proste je náš veľký partner a urobme to. Zasa, my ani tú Česko, to Česko nedokážeme predbehnúť, ale dokážeme ho aspoň dobehnúť a predbehneme tých iných, hej. Takže to je, to je akoby jedna vec. A potom, samozrejme, viete, môžme pozerať, že ako je na tom Maďarsko so sadzbou povinnej sadzby DPH, ale potom sa tam treba pozrieť aj na daň z príjmu, ktorá je v niektorých prípadoch že 9 %, u nás 21 %, takže ono, ono treba proste akože pozerať, pozerať na rôzne, rôzne parametre, hej.
No, čo tu ešte bolo? Aha, áno, kolega Glück medzitým odišiel, no, takto. Čo sa týka, čo sa týka tých, tých, rozpočtovej nezodpovednosti bývalej vlády. My sme mali iks výhrad, proste my sme strana jednoducho, ktorá vždy pomenováva problém a prináša riešenia. Proste veď sú tu kolegovci, pamätáme si, že sme sa sekali o rôznych veciach, kde sme jasne hovorili, že toto je rozpočtovo nezodpovedné, že toto je fakt že rozdávanie bez toho, aby sme hľadali toho, kto to potrebuje, proste, že, že, že sa tie peniaze dali minúť efektívnejšie. Toto určite áno, veď si za tým stojím, pán Glück správne povedal, že my sme vo finále z tej vlády odišli kvôli rozpočtovej nezodpovednosti. Ale zároveň si treba povedať, že pres to všetko to ešte bolo, keď si pozrieme, samozrejme, že bola kríza a porovnáme si to s inými krajinami, ktorým, samozrejme, tiež rástli deficity, no tak tá bývalá vláda hospodárila ešte teda oproti iným vládam fakt že ešte veľmi dobre. A ja to fakt ešte zopakujem, že teda tie bývalé vlády, lebo však teraz tam spadá aj úradnícka, za posledné dva roky vyrobili osem miliárd, dva a šesť, dokopy osem, hej? To teda hovorím, že je sakra veľa a proste ja som tu onehda spílal pánovi ešte vtedajšiemu ministrovi financií, keď mal, ja neviem, deficit podstatne nižší, hej, v devätnástom roku. A proste tiež som mu, takto som tu stál a som mu hovoril, že mali sme mať prebytok, lebo, lebo, hej, boli dobré časy. Ale ešte raz, bývalá vláda za posledné dva roky vyrobila 8 mld. deficitu, dva a šesť, 8 mld., to sú čísla jasné, overené, opečiatkované Eurostatom. No a aktuálna vláda má nastavených 7,8 mld., ale nie na najbližšie dva roky, za tento rok. A za necelé štyri mesiace z toho stihla 4 mld. už zrealizovať, hej? To tam už pán minister sedí, ja neviem, od 17. 10.? Ondro, tak? Nejak proste, to je jedno, už v novembri tam sedel a v decembri tam sedel a keď si pozriete, jak v novembri vyleteli výdavky štátneho rozpočtu vlani, tak to sa točia ciferníky.
Takže tu už akože môžme sa o tom baviť, že sú nejaké presahy, samozrejme, že tu boli prijaté nejaké zákony, však ich mohla za polroka koalícia zrušiť, ak boli rozpočtovo nezodpovedné a hlavne nemala prísť s ďalšími svojimi rozpočtovo nezodpovednými. Takže keď sa tu bavíme o tom, že kto je ako rozpočtovo zodpovedný, tak ja hovorím, že táto vláda sa javí byť minimálne dvojnásobne rozpočtovo nezodpovedná, pretože deficit, ktoré bývalé vlády zvládli za dva roky, a nebolo to málo, proste našli skratku, proste aktuálna vláda to zvládne za rok. Proste fakt. Toto, toto si treba uvedomiť.
A blížime sa proste, sme na gréckej ceste, proste tá lokomotíva, ja neviem, či má vôbec rušňovodiča, alebo možno má, ale či má brzdy funkčné, a treba si to, treba si to uvedomovať. Akože ja tu nechcem že strašiť, že ako to dopadlo v Grécku, alebo že možným krachom, ale vidíme, že jednoducho máme, už sme mali teda najhoršie úroky v celej EÚ, teraz posledne nás teda znovu preskočilo, preskočilo Taliansko, tak sme slávnostne druhí najhorší, ale zároveň proste musí ísť pán minister na turné do, musel ísť na turné do Švajčiarska, pretože v eurozóne už nemáme ten potenciál si požičať. Proste nechcú nám požičať viac ako 10 mld. ročne. Tak proste pán minister išiel, išiel do Švajčiarska a teda tam nejakých cca šesťsto niečo požičal. Takže ako okej, hej, ale je to z núdze cnosť, hej? A proste fakt máme problém a ten problém sa zväčšuje. Ale to som ani nechcel hovoriť.
Chcem hovoriť to, že robme všetko pre to, aby sme ten problém mali menší. Veď akože sme jeden národ, jedna krajina, aj ten rozpočet je jeden. Aj tie verejné financie sú naše spoločné, hej? Takže, prosím, zamerajme sa na tie pozmeňujúce návrhy, to je to, čo vie priniesť akože niečo pozitívne verejným financiám a momentálne aktuálnej vláde. A ja zopakujem, aby som bol nakoniec aj pozitívny, fakt ten zákon ako taký táto proste ročná úprava, toto, čo teda prináša ten samotný zákon, tam je kopu dobrých vecí, ktoré skutočne pomôžu. Takže to fakt takto to berte, prosím, nielen kritiku. Proste mne záleží na krajine, či som v opozícii, alebo v koalícii. O to mi ide.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis