Videokanál poslanca

Vážený pán predseda, vážení prítomní, budem reagovať na kolegu exministra pána Horeckého, ktorý sa vyjadril predovšetkým k skrátenému legislatívnemu konaniu k zákonu 597/2003. Tam sme identifikovali dôvody, ktoré sú relevantné na to, aby bolo skrátené legislatívne konanie a aby sme ne... nepreš... neprešvihli 800 mil. eur, to je dôležité povedať. A druhá vec, pán kolega, my sme sa vyjadrili aj ku ostatným skráteným legislatívnym konaniam preto, aby sme veľmi nezahlcovali ďalšiu debatu, v niektorých prípadoch, identifikovali sme tri, sme ochotní podporiť skrátené legislatívne konanie, lebo to dáva zmysel a je to potrebné aj z časového, aj z hospodárskeho dôvodu, v ostatných prípadoch nie, tak preto toto vystúpenie. Ja by som práve kolegu Horeckého ocenil, že takto to zhrnul, aby sme nemuseli vystupovať viackrát. Ďakujem.

Ďakujem pekne predsedníčke poslaneckého klubu KDH Martinke Holečkovej za zhrnutie nášho postoja.
Ja budem na teba reagovať, Martinka, a možno doplním dve dôležité slová, lebo už pán predseda Národnej rady sa snažil predstaviť fungovanie tohto parlamentu, a poťažmo aj vlády v kontexte novej politickej kultúry.
Ja vnímam post ministra vnútra ako post veľmi delikátny a veľmi diskrétny. Je to veľmi silné ministerstvo, ktoré má v rukách vnútorné prostredie krajiny. A tam, kde je veľké napätie, alebo tam, kde niečo nefunguje, tak toto treba meniť, ale diskrétne. Naopak, my sme sa tu stretli s divadelným predstavením, s teátrom od prvého dňa a podľa mňa, ak takto má vyzerať nová politická kultúra, tak si veľmi nepomôžeme.
Preto ti ďakujem za tvoje slová a pripojím sa ku kolegom a budem hlasovať za odvolanie pána ministra.
Ďakujem.

Pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, tak som si užil pozornosť pána Matoviča, už si pamätá aj moje meno, tak fajn. Zatiaľ je tu návrh na 150 eur plošne všetkým. Príde pozmeňujúci návrh vládny, ktorý to zvýši na 300 a vláda má, bude mať v parlamente, predpokladám, 78 ľudí a zvýši to. Zvýši to plošne, bude nás to stáť 220 mil. eur. Naše financie sú v rozvrate a tie potrebujeme, tie potrebujeme, teda 440, lebo 220 plus 220 mil. Tie naše financie potrebujeme... zase mi nejde čas, ja neviem, je to super, ale dneska si toho užívam viacej, tých invektív rôznych, môžte mi spustiť ten čas, aby som vedel, že či ešte môžem hovoriť alebo nie, alebo mám dokončiť? Dobre, dobre. Tak či tak, náš návrh je solidárny, náš návrh je, dáva pozor na verejné financie a pomáha tým, ktorí pomoc potrebujú. My nebudeme všetkým tu nadávať dookola do zlodejov, ale budeme sa snažiť, aby sme boli racionálni a aby tu pomáhalo ľudom a hlavne tým, ktorí to potrebujú.
Ďakujem.

Vážení páni podpredsedovia, dvaja, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, v tomto príhovore sa chcem prihovoriť nielen poslancom opozície, ale aj vládnym poslancom, teda poslancom, ktorí podporujú túto vládu. Osobne sa mi nepáčia preteky o to, že kto voličom sľúbi viac, kto koľko sľúbil, kto mal koľko dať a ako nedal, a toto je podľa mňa cesta do pekla. Ja by som radšej súťažil v tom, že ako vymyslíme tie najspravodlivejšie a najracionálnejšie, najmúdrejšie riešenia, ktoré pomôžu všetkým nám v tejto krajine. A toto mi zatiaľ chýba v tejto debate. Čo, o čom sa dneska bavíme, skúsim vám spomenúť dve čísla, ktoré tu zatiaľ nepadli. Na Slovensku sú dôchodcovia, ktorí ročne dostanú dôchodok okolo 4-tisíc eur, ročne, to sú tí 350-euroví dôchodcovia. A na Slovensku sú dôchodcovia na druhej strane, ktorí ročne dostanú dôchodok 40-tisíc eur. Desaťnásobný rozdiel medzi dôchodcami, ktorí dostanú 4-tisíc eur a 40-tisíc eur. To je obrovský, obrovský, priepastný rozdiel. A teraz tento vládny návrh ide akože pomáhať dôchodcom, a preto každému najprv sľúbil 150 eur a teraz hovorí nie, nie každému z vás dáme 300 eur, aj tým, čo majú ročne 4-tisíc eur, aj tí, čo majú ročne 40-tisíc eur, tých je minimum, ale povedzme, sú takí, ktorí majú ročne 20-tisíc eur, a tých už je celkom pekné číslo.
A vláda je teraz medzi dvoma mlynskými kameňmi. Na jednej strane to, čo spomínal náš ekonomický expert KDH pán Hajko a nielen on, ale už to tu zaznelo počas rozpravy viackrát, naše verejné financie, prepáčte, ale trošku ma to ruší, naše verejné financie sú, sú na kraji gréckej cesty. Žijeme na dlh a musíme si požičiavať. Len včera si vláda požičala, keď som dobre zaregistroval, 471 mil. eur. A tieto verejné financie treba konsolidovať. Na druhej strane sú tu sľuby a snaha pomôcť dôchodcom. Ale pozor, či to nie sú celkom úplne fér sľuby a či to je čestné. Na Slovensku, hovoríme tu o dôchodcoch v objeme asi 1,5 mil. ľudí, ale koľko z nich je na hranici chudoby, alebo koľko z nich potrebuje reálne túto pomoc. Čísla sa líšia a keď som si pozeral štatistiky a rôzne vyjadrenia, tak 400-tisíc alebo 500-tisíc. Tak im poďme pomôcť, tým 400-tisícom, ale prečo ideme pomáhať ďalším, ďalšiemu miliónu ľudí, ktorí to až tak celkom nepotrebujú. A ako správne spomenula kolegyňa Holečková, v oveľa hlbšom pásme chudoby sa nachádzajú tie matky, ktoré žijú samé a majú jedno alebo dve deti. Deti, ktoré žijú v jednorodičovských rodinách, tých je viac ako 200-tisíc. A chudobou sú ohrozené mnohé viac, vo vyššej miere ako dôchodcovia, ktorým ideme plošne dať 300 eur.
A my chceme, v KDH vám ponúkame, vám, vážená vláda, vážení poslanci, ponúkame také kompromisné riešenie. A ten kompromis spočíva v tom, že nevyplaťme všetkým 300 eur paušálne, všetkým 1,5 mil., ale tým, ktorí sú najchudobnejší, dajme tu tristovku, a tým, ktorí to nepotrebujú, dajme symbolickú päťdesiatku, presne ako sme to urobili teraz v novembri. Toto robiť vieme, túto dávku máme dokonca nastavenú a toto len z novembra skopírujme do decembra. Týmto opatrením, pán minister, ušetríme pár desiatok miliónov eur, ktoré znížia tlak na naše verejné financie, prípadne (rečníkovi priniesli pohár vody), ďakujem pekne, či to pre seba, či pre mňa? Ja trošku som prechladený, ale, ale to je v poriadku, ale veľmi si vážim, to bolo veľmi pozorné z vašej strany, ďakujem, pozývam potom na kávu. Ešte raz sa vrátim k tomu. V KDH vám ponúkame kompromisné riešenie, preto som na začiatku povedal, my v KDH, keď ste si všimli, nechrlíme síru a nikomu nejdeme tetovať na čelo, že vy ste sľúbili a teraz celý život vám to budeme pripomínať, že ste zabíjali, nie, toto nebude náš slovník, ale skúsme nájsť riešenie, kde pomôžeme tým, čo pomoc potrebujú, a kde nebudeme vyvíjať taký silný tlak na verejné financie. A toto riešenie ponúka KDH v podobe, ktorá tu už je, netreba vymýšľať teplú vodu, skopírujme z novembra do decembra ten istý model, ktorý bude solidárny, z môjho pohľadu bude aj sociálny, pán minister, a bude viacej sa hodiť k sociálnej vláde ako všetkým plošne. Aj tým, ktorí sa majú dobre.
Ja som školák a ja rád by som zažil takúto búrlivú debatu a toľko emócií a toľko aj odborných, aj neodborných vystúpení na tému školstvo, že poďme dať do školstva 700 alebo 800 mil. eur viacej. To je taká moja romantická predstava, ja dúfam, že sa za tie štyri roky dočkáme aj niečoho podobného. Ale určite budem trvať na tom, aby to bolo odborné, aby to bolo podložené, aby to bolo udržateľné.
Takže ešte raz, my v KDH chceme pomôcť dôchodcom, ale tým, ktorí to potrebujú. Okrem nich chceme pomôcť deťom a rodinám, ktorí sú v najväčšej brynde. Chceme zachovať aj rodičovský dôchodok, pán Tomáš, včera ste uzatvárali debatu tak, že o štvrť na desať večer už sme nemohli reagovať na to a vy ste spomínali, že rodičovský dôchodok je diskriminujúci, lebo diskriminuje tých rodičov, ktorí deti nemajú, a tých rodičov, povedzme, ktorí majú choré deti. A tie choré deti sa nemohli zapojiť do pracovného života, nevyrábajú, netvoria hodnoty a tým pádom nemôžu rodičom prispievať. Dobre, tak ho poďme vyladiť. Ale rodičovský dôchodok je, ako povedal zase pán Hajko, je výborný v tom, že motivuje rodičov, aby ich deti pracovali v živote, aby boli produktívne. O tej medzigeneračnej solidarite a o tom, aby, aby boli, aby boli financie, ekonomika, aby bola zdravá a udržateľná, to závisí od toho, koľko budeme mať skutočne pracujúcich detí. Tých detí, ktoré budú pracovať a budú motivované pracovať a tvoriť hodnoty tu na Slovensku. A v tomto prípade je rodičovský dôchodok, to je, a zase pozor, lebo ako som spomínal, dôchodky od 4-tisíc až do 40-tisíc, to sú ročné dôchodky, ten rodičovský dôchodok, tej objem, o ktorom sa tu bavíme, nie je mesačný, ale ročný. Vie si matka alebo otec, ktorý vychoval viacej detí a všetky deti pracujú, za rok si vie prilepšiť, povedzme, o tisícku. Ak je to veľa, dobre, o tom čísle sa môžeme baviť. Ak treba prilepšiť tým rodičom alebo vymyslieť spôsob, ako im doplatiť za to, že síce mali dieťa, ale to dieťa bolo choré a nie je produktívne, tak skúsme aj toto opraviť.
Bolo tu spomenuté, čo sa mi páčilo napríklad od kolegov z opozície, že tam, kde mama, teda tam, kde žena nemala deti a pracovala celý život, tak bola ekonomicky činnejšia, má vyšší dôchodok, viacej v živote zarobila, vytvorila hodnoty. A tá matka, ktorá mala tie štyri deti a musela byť na materskej a nemohla robiť kariéru, tak tá s najväčšou pravdepodobnosťou zarába menej. A aj ten dôchodok je nižší a tej potom toto doplatia tie štyri deti, ktoré ona vychovala. V tomto vidíme veľkú solidaritu a tu zase chcem apelovať aj na pána ministra, aj na nás, kolegovia, nepusťme ten rodičovský dôchodok k vode. Ak je, ak tam máte výhrady, tak ich trošku vyprecizujme. Trošku to dolaďme, aby to dávalo väčší zmysel. Ale nepusťte tento dôchodok k vode.
Takže KDH dnes prichádza s konštruktívnym návrhom, kde ušetrí pár desiatok miliónov, bude sa správať racionálne a hospodárne. A ešte raz pripomínam, nesiahajte na rodičovský dôchodok, je to slušný, dobrý nástroj.
Veľmi pekne ďakujem za pozornosť a prajem všetko dobré.

Ďakujem, pani kolegyňa Turčanová. Podobne ako ona, prichádzam z východného Slovenska, z Prešovského kraja a doplním niektoré čísla. Mnohí ľudia v tomto kraji nevideli 600-eurový dôchodok. Moji rodičia majú dôchodok tesne nad úrovňou 500 eur, obidvaja. Moji svokrovci tesne nad 400 eur a takýchto ľudí sú tam státisíce. Moji rodičia vychovali teda nás štyroch chlapov, všetci zarábame a keď prišiel prvýkrát, keď sa objavil ten rodičovský dôchodok, tak sme sa potešili, aj oni, lebo to, že vychovali štyri deti, že nemohli nejako vyskakovať a museli sa venovať predovšetkým nám, tak aspoň teraz sa im dostalo trošku vďaky. Teraz sme tento rodičovský dôchodok spochybnili a ideme ho vytunelovať, aby sme mali na plošné prilepšenie všetkým. No toto sa mnohým dôchodcom nebude páčiť podľa mňa. Rodičovský dôchodok je dobrá vec, je zásluhová a podporuje tých, ktorí pre tento štát niečo priniesli, to sú pracujúce deti, ktoré ďalej tento dôchodkový systém držia.
A druhá vec je, tak ako to navrhujete vy, pán minister, idete dávať plošne všetkým rovnako, aj tým, ktorí to nepotrebujú, a to je z nášho pohľadu zbytočný hazard, na to nemáme. Takže asi zrejme nepodporíme takéto, takýto nápad, nás k vašim systémom dôchodku.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predseda, vážený pán minister, hŕstka prítomných, ja budem reagovať na kolegyňu Holečkovú, ktorá uviedla zopár čísel. Ja nadviažem a doplním ešte, že na Slovensku máme viac ako 20 000 ľudí, ktorých dôchodok presahuje 1 000 eur. Viete, koľko tisíc ľudí máme na Slovensku takých, ktorých dôchodok presahuje 2 000 eur alebo dokonca 3 000 eur? Viet o tom, že na Slovensku máme asi 200 000 životaschopných ľudí, ktorí poberajú dôchodok a ešte aj pracujú? A na druhej strane máme obrovské kvantum ľudí, ktorí - ďakujem, že mi nebeží čas - obrovské kvantum ľudí, viac ako pol milióna dôchodcov, ktorí sú na hranici chudoby.
Ešte raz, pán minister. Máme ľudí, ktorí majú dvoj-, trojtisícový dôchodok, máme ľudí, 20-tisíc ľudí, ktorí majú dôchodky vyššie ako 1 000 eur. A potom na druhej strane máme ľudí, ktorí sú na tom tak biedne, že sú na hranici chudoby. Prečo nepomáhame tým, ktorí to naozaj potrebujú? Najprv ste povedali, že ideme plošne dať všetkým, aj tým, čo majú trojtisícový dôchodok 150 eur a teraz 300 eur a potom tu zaznelo, že ešte zatrasieme so somárikom a ešte dačo z toho vydupeme, ale pozrime sa, na druhej strane, v akom stave sú verejné financie. Žijeme na dlh a ten dlh rastie a ten dlh raz budú musieť zaplatiť naše deti. Preto ja vás vyzývam, aby sme sa správali sociálne a to pre mňa slovo sociálne, pomáhajme tým, ktorí si nevedia pomôcť a nie plošne helikoptérové peniaze. Na to skrátka nemáme.
Na jednej strane jedni vykrikujú, že musíme splniť volebné sľuby a druhí vykrikujú, ešte ste im málo dali a my im dáme ešte viacej. Hráme sa preteky, kto viacej sľúbi a kto viacej dá, ale my nerozdávame z toho, čo máme my vo vlastnom vrecku, ale z toho, čo vytvorí naša krajina a momentálne rozdávame viacej, ako vieme vytvoriť, tak začnime konečne pomáhať adresne.
Ďakujem.

Pozdravujeme pekne.
Pán Szalay, vravíte, že programové vyhlásenie vlády nie je celkom konkrétne a v istom zmysle, že je to v poriadku. Ja si dovolím jemne protirečiť. Ak sú tam slovesá, že zváži, vláda prehodnotí, podporí, sú to síce pozitívne veci, ale nenaznačujú žiadny ťah na bránu. Podobne ako zdravotníctvo ja si myslím, že školstvo má byť premiérska téma, lebo je desaťročia podhodnotené. Padajú tu slová o tom, že ako sme zohnali miliardy, my sme dali týmto toľko miliárd, tamtým toľko. My tie peniaze nemáme, my, my ich netvoríme, tvoria ich pracujúci ľudia, my ich len rozumne prerozdeľujeme a ja by som očakával aspoň v časti školstvo, pán minister, keď už ste tu, že aspoň jeden konkrétny strednodobý záväzok, že tie peniaze na konci volebného obdobia budeme rozumne prerozdeľovať tak, aby do školstva išla z nášho HDP aspoň taká časť ako v okolitých krajinách.
Tie krajiny, ktoré chcú byť úspešné v tejto oblasti a nielen v školstve, ale následne vo vede a výskume, dávajú z HDP do školstva okolo 6 %, to je celá Škandinávia napríklad. My sme na úrovni 4,6. Priemer Európy je 5,1. Aspoň tento jeden konkrétny míľnik keď bude v strednodobom výhľade, tak vtedy vám budem držať palce a zo všetkých síl pomáhať, ale toto tam skrátka potrebujeme dostať, lebo zváži, podporí, zamyslí sa, to sú príliš nekonkrétne slovesá.
Ďakujem.

Vážený pán predseda, vážení dvaja členovia kabinetu, kolegovia, kolegyne, veľmi pekne ďakujem exministrovi Jánovi Horeckému za kultivovaný, veľmi odborný a vecný prístup k programo... k programovému vyhláseniu vlády a jeho zhodnotenie.
Chcem zareagovať na jednu vec. Ak je niečo pre nás priorita, povedzme doma, tak tomu venujeme prostriedky a úsilie. Povedzme, tečie nám strecha, tak skôr ako všetko ostatné, treba opraviť tú strechu, aby sme neznehodnotili iné veci doma. A my počúvame už dlhé roky, že školstvo je pre vládu priorita, hovorí to každá vláda, pán predseda aj pán, kolegovia, kolegyne, tak očakával by som, že ak je pre túto vládu školstvo priorita, tak tomu dá peniaze a úsilie. A ja som čakal trošku odvahy, že pán minister povie a spolu aj s pánom ministrom financií, aj s pánom premiérom, že áno, školstvo je priorita a my sa aspoň v stredno... strednodobom horizonte, povedzme na konci volebného obdobia priblížime k číslu HDP, ktoré dávajú do školstva okolité krajiny. Ak je teda pre vás školstvo priorita, prosím vás, dajte tomu pozornosť. Lebo stane sa, že budete riešiť dôchodky, príde nejaká iná vec, nejaké iné problémy a učitelia, viete, to sú, to sú takí pokorní ľudia, ktorí v tichosti pracujú, a na nich sa na konci dňa zabudne. Nezabudnite, prosím vás, na školstvo a dajte tomu toľko z HDP, koľko tomu patrí aspoň v strednodobom horizonte. Inak budeme o štyri roky zase konštatovať, že chceli sme, síce to bola priorita, ale trošku sme sa prizabudli. Tak ako povedal pán Horecký, v niektorých veciach zaostávame až päťdesiat rokov a toto školstvo potrebuje dopredu.

Vážený pán predsedajúci, chcel by som zareagovať na pána predrečníka, pána Deja. Som rád, že ste toto pripomenul vládnej koalícii a nie, nie sú to len mladí, ročne nám odchádza zo Slovenska okolo tritisíc ľudí. Jednak sú to tie najšikovnejšie mozgy, ale takisto aj remeselníci, opatrovateľky, zdravotné sestry, lekári a ak toto nezastavíme, tak potom nebudeme produkovať na Slovensku to, čo bude potrebovať naša krajina, aby sme sa najprv uživili, aby, aby sme zachovali to, čo potrebujeme, aby sme dosiahli nejaký rast. Čiže pripadá, pripájam sa k tomu a, a apelujem na vládu, aby trochu viacej reflektovala tento fakt a prijala opatrenia, aby, aby sme toto, tomuto zabránili. Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, v mnohom, alebo v niektorých veciach z toho, čo povedal pán Pollák, nesúhlasím a v niektorých veciach súhlasím s vami. Človek, ktorý si niečo kúpi, alebo človek, ktorý má rodné číslo, a teda samospráva naňho zoberie nejaké dane, ešte nie je produktívny, ale veľmi sa mi páči váš ťah na bránu v tom, že, že ľudia z týchto komunít chcú pracovať a chcú sa učiť. A čo sa ma teda dotklo a čo chcem akcentovať, že, že mnohé deti v týchto komunitách sa vzdelávajú ako v Afrike. Áno, v mnohých komunitách v týchto osadách deti chodia do školy v dvojzmenných prevádzkach. Čo to znamená, pán premiér? Znamená to to, že tie deti idú ráno do školy na štyri hodiny a poobede, v mnohých ani nie je jedáleň, a poobede do tej istej školy ide druhá partia detí, druhá skupina detí, a tie deti nemôžu robiť žiadne mimoškolské aktivity, nemôžu sa dovzdelávať, nemôžu sa pripravovať na, na budúci deň, nemôžu dobiehať niečo, nemôžu robiť športové aktivity, nemôžu robiť nič. Čiže v týchto komunitách stále vzdelávame tie deti ako v Afrike, dostávajú len polovicu z toho, na čo majú právo. Každé dieťa na Slovensku má právo na kvalitné vzdelávanie, toto zatiaľ nenapĺňame a toto potrebujeme zlepšiť. Ak sa má zlepšiť rómska komunita, ak má byť produktívna, dajme im vzdelanie!
Ďakujem.