Videokanál poslanca

Pozdravujem vás vážené kolegyne, kolegovia, zvlášť pán predsedajúci. Ja si vážim prácu každého poslanca práve preto, že zastupujete voličov na Slovensku, ale mimoriadne si vážim zopár ľudí v tomto parlamente. Hlavne takých, ktorí majú životný príbeh a spojený aj s odbornosťou, s profesionalitou a jedným z takýchto ľudí je pani kolegyňa Kalmárová, ktorá pracovala ako hlavná štátna školská inšpektorka a keď predkladá niečo pani Kalmárová, tak ja idem do sály si to vypočuť a dnes mám tu možnosť byť dokonca spravodajcom zákona. Už som to tu spomínal ja, 19 rokov som riaditeľom škôl, od materskej, základnej po bilingválne gymnázium a to, čo navrhuje pani Kalmárová je riešenie diery v systéme, alebo nedokonalosti našich zákonov a reaguje aj na mimoriadne, mimoriadne ťažkú udalosť, obrovskú traumu, ktorá sa stala v škole. Tiež chcem povedať, že som čakal reakciu ministerstva. Ministerstvo čosi pripravuje, ale deje sa to tak, že robí to izolovane a aj vy máte medzi sebou aj pedagógov, dokonca rektora, vicerektorku, alebo prorektorku a ale tá diskusia naprieč politickým spektrom mi chýba. A zvlášť tam, keď ide o mimoriadnu vec a tam, kde v radoch opozície sú tak vážení odborníci, ktorí majú skúsenosti nielen zo Slovenska ale aj medzinárodne a vedia ponúknuť dobré riešenie. To naše rozdelenie, ja som trochu naivný poslanec začiatočník, to rozdelenie medzi opozíciu a koalíciu a ten úzus, že čokoľvek prinesie opozícia, tak to nemá šancu prejsť, toto ma teda dosť trápi. To je jedna z vecí, ktoré by som ja rád v budúcnosti nejako ovplyvnil a zmenil. Ale minimálne je tu ponuka pre koaličných poslancov, aby si to prečítali a podľa možnosti osvojili a v čo najkratšej dobe to implementovali do nášho právneho systému, pretože toto z istej časti pomôže. Samozrejme, nezabráni to všetkým tragédiám, ale minimálne dá riaditeľovi tej novej školy, kde nejaký komplikovaný žiak prestúpi, dá mu možnosť pripraviť sa, zabezpečiť všetko tak, aby sa minimalizovali nejaké škody, alebo nejaká eskalácia. Toľko z mojej strany. Ďakujem.

Pán kolega Svoboda, prepáčte mi trošku tú uštipačnosť, ale začali ste tým, že súhlasím s tým, čo povedal pán Bartek. Tak s ktorou tou časťou, že začínam sa strácať, alebo z toho, že pomýlil som sa. No, tie dve vety tam mi dávali zmysel v tom, čo on rozprával. Ďakujem.

Pán kolega Bartek, začali ste vetou, že začínam sa strácať. Toto som vám teda uveril a chcem len povedať, že obchodná vojna, neobchodná vojna, celé toto opatrenie môže priniesť objem financií do investícií zhruba 800 až 900 miliónov. A to nás teda z biedy nevytrhne. Kolega Hajko vám povedal, že nestíhame čerpať eurofondy, tam máme nevyčerpané obrovské množstvo, dvojnásobok toho, čo chceme získať tu a celá debata je o tom, že či je to tak horľavá vec, tak, tak dôležitá vec, ktorá napĺňa podstatu tých štyroch alebo piatich bodov, kedy je možné použiť inštitút skráteného legislatívneho konania.
A o tom je to celé, nestrašte tu obchodnou vojnou.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo.
Budem reagovať na kolegu Hajka, ktorý v závere rozprával o, či vidí alebo nevidí dôvody na skrátené legislatívne konanie. My sme, odkedy sme v parlamente, počas tejto vlády, tak zažívame nadužívanie alebo zneužívanie SLK, skráteného legislatívneho konania, a Ústavný súd dáva od toho ruky preč a vraví, že vyriešte si to v rokováku, v rokovacom poriadku, Ústavný súd nevie povedať, že toto bolo zneužité a preto KDH navrhuje cez ústavný zákon posilniť právomoci Ústavného súdu, aby sme zamedzili zneužívaniu skráteného legislatívneho konania, toho, čo sme svedkami, je, že keď takto sa prijímajú zákony a obíde sa, obíde sa odborná verejnosť pri medzirezortnom pripomienkovom konaní, potom je tam veľa chýb. A robili sme novelu na novelu, Trestný zákon ste opravovali snáď sedemkrát a teraz športový zákon sa zase otváral, to dennodenne skrátka vidíme, že do Národnej rady sa dostávajú nepripravené veci a aj keď nevidíme dôvody a môžme sa hádať, či sú alebo nie sú dôvody, tak ten arbiter, ktorý má povedať, že či vôbec tie dôvody boli, tak vlastne tvrdí, že nemá dostatočnú právomoc na to. Tak nám podporte, dohodnime sa naprieč politickým spektrom, že na toto si dáme pozor, lebo to je aj do budúcna, netýka sa to tejto vlády, aby sa tento inštitút skráteného legislatívneho konania nemohol zneužívať. Preto ešte raz dávam do pozornosti aj zmenu ústavy, ktorú navrhuje KDH aj v tomto ohľade.
Ďakujem pekne.

Ďakujem kolegovia za vaše faktické. Ďakujem kolegovia za vaše faktické poznámky. Ja nechcem ľudí rozdeľovať. Ja si nedovolím niekomu nadávať do dezolátov, alebo antivaxerov, alebo takej skupine a hentakej a myslím, že toho máme na Slovensku už dosť a teraz treba, treba trošku urobiť krok späť, dokonca nechcem ani pokračovať v debate a hádzať vinu na toho, alebo na toho, ktorý nesie vinu za smrť ľudí. To je hrozne ťažké a veľmi niečo hrozné, čo sa tu zneužíva na politické ciele. Toto netreba. Hovorím len o princípe, že pravidlá sa majú dodržiavať, ak toto raz spochybníme, tak potom sa nám tu tá anarchia rozvinie a dať na toto 3 a pol. mil., keď nemáme peniaze na ostatné veci, keď nám chýbajú v každom jednom rezorte státisíce a milióny peňazí a teraz dať 3 a pol. mil. eur na odškodnenie ľudí, ktorí dostali, právom dostali pokutu, nehovorím o tých, ktorí zaplatili za karanténu, a tie peniaze na stravu, neviem to presne vyčísliť, že ktorá časť je ktorá, ale základný princíp "neporušujme pravidlá". Toto my ako zákonodarcovia, si musíme ctiť, lebo ináč otvárame dvere anarchii, a potom tu bude veľmi veľké peklo. Pozor na to, Ďakujem.

Vážený pán predseda, vážený pán minister, drahé kolegyne, kolegovia, ak máte ešte mentálnu kapacitu, tak skúste si zapnúť predstavivosť a vrátime sa na chvíľku do roku 2020. Moja dcéra vtedy študovala v Arménsku na medzinárodnej škole a aj tam platili veľmi prísne pravidlá a tie pravidlá tiež boli také chaotické, že jeden deň im povedali, že musíte ostať tu v Arménsku, nesmiete cestovať a na druhý deň z jedného dňa na druhý im povedali, že musíte ísť domov. Zatváralo sa postupne nebo a letecké linky končili, aby sa nešírila nákaza celosvetovo. Jeden z posledných letov z Arménska do Moskvy musela absolvovať s rúškom, v lietadle plnom kašľajúcich ľudí, bála sa ako nikdy predtým. Priletela do Budapešti a tam ju potom eskortovali na našu hranicu a ja som jej išiel oproti. To bola najhoršia cesta v živote. Išiel som cez Slovensko z Bardejova, celá krajina bola prázdna, ja som nestretol jedno auto, jediné auto. Zopár áut som stretol až v Bratislave na benzínke, ale tak sme boli všetci ďaleko od seba, lebo sme si mysleli, že keď sa k tomu človeku len priblížim, tak zomriem. Na hranici som musel mať rúško, musel som mať rukavice a chcel som dcéru zobrať domov, ale nedovolili mi to. Policajti povedali nie a jeden pán, ktorý bol vtedy tak oblečený ako sa len dalo, aby, aby sa chránil, tak zobral odo mňa veľkú tašku, preniesol ju dcére a tá bola eskortovaná do Piešťan na dva týždne do karantény. Nepýtam si za to peniaze naspäť. Ja ich nechcem. A prečo? Preto, lebo to bolo tak nepredvídané, bolo to tak nepredstaviteľné a všetci na svete sme sa báli o svoj život a v prípade vojny alebo takej katastrofy platia mimoriadne pravidlá a vtedy treba počúvať generála, vtedy treba počúvať prezidenta, ktorý sa postaví na čelo armády, keď je lavína, tak počúvame horských záchranárov a robíme všetko, čo povedia. Nemusia to byť najlepšie pravidlá, ale sú to vtedy jediné pravidlá, ktoré máme, jediné pravidlá, ktoré máme. Nedávno sme tlieskali gymnazistom, ktorí tu prišli na exkurziu. Predstavte si, že by si každý z nich robil, čo chce a ublížil si. Učiteľ skončí v base a niekto z gymnazistov by mohol utrpieť nejaké vážne zranenie alebo čo. Proste platia pravidlá. Základný princíp je, základný princíp je, že pravidlá sa majú dodržiavať, aj keď sú niekedy nie úplne stopercentné, ale v nepredvídaných situáciách neexistujú stopercentné pravidlá. My sme tu strávili hodiny času a obviňujeme sa, že kto môže za smrť 20 000 ľudí. Nech by sme mali akékoľvek pravidlá, k tým úmrtiam by došlo vo vyššom alebo nižšom čísle, ale čím viac dodržiavame pravidlá, tým by bola tá úmrtnosť nižšia. To mi, hádam, dáte za pravdu, a keď na nás tí študenti pozerali a rozmýšľali o tom, za čo my tu vlastne berieme takú štedrú výplatu. Za čo my tu berieme takú štedrú výplatu, tak za to, aby sme veľmi prísne dávali pozor, aby pravidlá, ktoré prijímame, aby zákony, ktoré prijímame, aby boli na prospech ľudí. Ale, keď my tu dnes spochybníme, že pravidlá neplatia, keď my povieme dnes, že odškodníme tých, čo porušovali pravidlá, tak to je semeno anarchie, lebo potom na základe tohto nášho počinu budú môcť v budúcnosti spochybňovať iní akékoľvek ďalšie pravidlá a preto ja vás, pán minister, vyzývam a nehovorím o tom, že čo povedal Ústavný súd alebo verejný ochranca práv, ak sa majú vyplatiť naspäť peniaze tým, ktorí boli v karanténe, nech sa páči, ale prepánakráľa nevracajte peniaze tým, ktorí porušovali platné vtedy dohodnuté pravidlá, lebo toto je semeno anarchie, nerobte to, prosím vás, v mene tých ľudí, ktorých tu zastupujeme, stiahnite ten zákon. Ďakujem pekne.

Nadviažem na kolegu Pročka, ktorý sa dotkol personálnej výmeny na, na postoch štátnych tajomníkov. Pán Krišanda ako športovec, odchádza, počúvajte dobre, odchádza z ministerstva športu na ministerstvo školstva. Pred pár mesiacmi sme s ministerstva školstva odtrhli šport a pre šport sme vymysleli nové ministerstvo, a očakávali sme, že tam dôjde k personálne, že proste počet štátnych tajomníkov sa zníži. Školstva, školstvo malo troch štátnych tajomníkov, a očakávali sme, že bude mať dvoch. Ale školstvo si nechalo všetkých troch. Teraz, jeden štátny tajomník pán Partila, ktorý ako jeden z mála tam rozumie regionálnemu školstvu, tak toho dali preč, na jeho miesto dali športovca, kde už na ministerstve školstva takmer športová agenda zanikli, ale pána Partilu tam potrebujú, potrebujú tam pána Partilu, tak vytvorili pre neho iné miesto. Pán Partila tam ostal, aby riešil regionálne, regionálne školstvo a pribudol tam teda štátny tajomník, ktorý nebude nič robiť. A potom povieme ľuďom, že potrebujeme transakčnú daň, potrebujeme ďalšie dane a hentaké dane, lebo potrebujete všetkých svojich kamarátov nakŕmiť. Ja nezvyknem veľmi robiť faktické na pána Pročka, ale v tomto mu dávam za pravdu. Ako, ako vám máme dôverovať, že robíte čokoľvek dobre, keď za tým všetkým je vždycky váš dobrý kamarát nejaký, pre ktorého vytvoríte nejaké, nejaký chlieviček, aby ste mu mohli naplniť ústa. Ďakujem pekne za takú robotu.

Pán kolega Stachura, čakal som, že pánovi ministrovi v hornom rade naložíš trošku viac, ale ostal si veľmi seriózny a galantný, skutočný gentleman po tom všetkom čo tu pán Šutaj Eštok vyviedol a narozprával. Musím povedať, že ty si najprv, keď prišla pandémia, riskoval svoj život spolu s lekármi. Potom si na seba prevzal zodpovednosť a išiel si riadiť ministerstvo, ktoré bolo absolútne exponované a kde bolo kopec roboty a potom si musel nastaviť líce a potom nakoniec ti minister nakreslil na čelo terč a povedal, že ty si zodpovedný na dvadsaťtisíc životov. Nakreslil ti terč na čelo za to všetko čo ty si urobil, ako si nasadil svoj život, ako si pracoval na ministerstve. A ja za seba ti poviem, ja sa ti nemôžem ospravedlniť za Šutaja Eštoka, za seba ti poviem, že ti ďakujem a poviem ti, že ja by som ti zveril svoj život aj život svojej rodiny zase. A potom chcem pripomenúť výzvu KDH ministrovi Šutajovi Eštokovi, aby sa tebe a ľuďom, ktorí nasadzovali svoje životy v tejto pandémii ospravedlnil. Pán Šutaj Eštok, máte jednu psiu povinnosť povedať prepáčte, zmýli som sa a ďakujem vám, že ste zabránili úmrtiu ďalších ľudí. Peter, vďaka.

Pán kolega Dostál, ja nikoho nevytesňujem. A skôr som sa ja pýtal, že ako sú zaručené práva toho dieťaťa, ktoré sa narodilo, ale nikto ho nechce a to dieťa zmizlo. To je jedna vec. Druhá vec, ako sú zaručené práva tých detí, ktorých matka odišla na deväť mesiacov od svojich detí preč z finančných dôvodov. Nebola zo svojou rodinou, nevychovávala svoje deti. A takéto veci sa dneska dejú, dnes zabúdame čo je otec, čo je mama, relativizujeme tento pojem a ľudský život znižujeme na hodnotu tovaru. Ja hovorím o tom, že ak argumentujete A a nepoviete B, tak to nie je celkom fér. Ja som sa snažil prispieť do diskusie preto, lebo ja tu celý deň počúvam, ako pošliapavame ľudské práva a úplne sme zabudli na práva týchto detí. Veď v Dohovore o právach dieťaťa sa hovorí, že dieťa má právo poznať svojho otca a svoju matku a má právo byť nimi vychovávané. Ale dnes sa vo svete dejú veci také, že dieťa sa vyrobí s prepáčením ako lego. Zneužijú sa na to ekonomicky slabšie krajiny, ľudia, ktorí sú vo finančnej núdzi, ktorí deväť mesiacov nosia pod srdcom deti a potom tie deti strácajú. A mne sa toto zdá zvrátené. A toto je reakcia práve na ten zvrátený svet, kde ľudská hodnota, kde dieťa, kde matka, kde otec strácajú hodnotu. A pre nás konzervatívcov sú toto dôležité hodnoty. Takže pre mňa nie je správne rodič 1, rodič 2. Pre mňa je otec a mama výsostné. Ďakujem. (Potlesk.)