Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo.
Celkom tomu nerozumiem, pán Glück. Vy sa odvolávate na nejaký audit, ktorý nám nezverejníte, a vy sám ste z neho vyčítal, že matka toho, koho idete odvolať alebo jeho partnerka, že podľa vás čerpali z dotácií nad mieru únosnosti. Ako vy ste sa pasovali za sudcu alebo za generálneho hodnotiteľa projektov? To je prvá vec.
Čiže na to sú presne určené postupy, orgány, existujú ex ante kontroly, potom existujú ex post kontroly, čiže pred-po, existuje vyúčtovanie a potom v prípade nejakého pochybenia postihy. Ale veď vy, to nemôžte byť vy, aby ste vy súdili, že čo je, alebo nie je nejaká hranica únosnosti. To je jedna vec.
A druhá vec, vy obviňujete niekoho, kto tu dneska nesedí a nevie sa vôbec brániť. Veď vy môžte posplietať, porozprávať, alebo niečomu nerozumieť a dať to tu do súvislostí a idete odvolávať syna alebo partnera za to, čo vy si myslíte, že niekto urobil nad hranicu únosnosti. Veď to sú chiméry, to sú, to sú nafúknuté bubliny, to nie, to nie sú argumenty. A nie je to vôbec férové, už to, to, čo povedala pani Kosová. Veď vy útočíte na tie ženy bez toho, aby sa ony mohli brániť.
Prestaňte s tým konečne a dajte nejaký relevantný argument na stôl.
Ďakujem. (Potlesk.)

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážená pani predsedníčka výboru pre vzdelávanie, bývalý pán minister školstva a vážení kolegovia, ktorí ste ešte teraz večer o pol siedmej pozberali zbytky síl a máte ochotu ešte diskutovať o školských zákonoch.
Bavíme sa dnes o zákone 138/2019, a to je zákon o príprave pedagogických a odborných zamestnancov v školstve, a ja som po skúsenostiach aj zo sveta, aj štvrťstoročnej praxe v oblasti školstva som veľmi túžil urobiť trošku nejaký krok k zmene prípravy pedagógov na Slovensku a veľmi som to chcel, nevedel som presne jak a dnes tu stojím pred vami a dnes mám možnosť dokonca diskutovať o tom s ministrom školstva. Ja som včera, ale nechcel som byť sarkastický vôbec, len dotkol som sa toho pojmu že Nežná revolúcia. Preto som sa ho dotkol, lebo pre mňa revolučné je nejaká veľká zmena. Ja vám chcem trošku povedať, že čo hovorí text zákona a aká je prax a čo si myslím, že by mohla byť revolučná zmena. Lebo vy ste otvorili, pán minister, veľmi dôležitý zákon a je tu možnosť veľa vecí opraviť.
Vedeli ste, drahí kolegovia, dokonca je tu pán rektor univerzity, vás som opomenul, prepáčte, ale vedeli ste, že učitelia, pedagógovia musia absolvovať tzv. kontinuálne vzdelávanie, celoživotné vzdelávanie, súčasťou ktorého je, počúvajte dobre, že kvalifikačné vzdelávanie, funkčné vzdelávanie, špecializačné vzdelávanie, adaptačné vzdelávanie, predatestačné vzdelávanie, inovačné vzdelávanie, aktualizačné vzdelávanie. To všetko musíme absolvovať, aby sme získali nejaké kredity. A keď už mám nejaký počet kreditov, tak potom mi môže stúpnuť mzda o pár desiatok eur. Ale ten zákon sa tak často mení, že niekedy vám kredity platili navždy a teraz vám padajú po nejakom období. Potom sa to zase zmení, zase novelizuje. Čiže my absolvujeme nejaké nekonečné vzdelávania, ale výsledkom ktorých ani nie je lepší pedagóg a lepšie školstvo, ale je to taký, je to také naháňanie sa za kreditmi. Veľmi často sú tieto školenia, prepáčte, bezobsažné. Ja som také zažil. Asi polovicu z tých, ktoré som absolvoval, mi nič do života nedali a neurobili zo mňa ani lepšieho učiteľa, ani nič.
Chcem povedať, že súčasťou tohto zákona, lebo tento zákon sa odvoláva na tzv. pedagogické štandardy, my sme vytvorili, predstavte si, viete koľko máme typov odborných a pedagogických zamestnancov? Koľko máme tých typov? Tridsaťšesť. Máme 36 rôznych pedagógov a odborných zamestnancov v školstve a každý z nich má vypracované štandardy, že čo má robiť, ako má robiť, prečo to má robiť, čo nesmie robiť a tak. A keď to dáte dokopy, tak je to viac ako 600 strán materiálov. O tom, ako má vyzerať náš slovenský učiteľ. Teachers' standards vo Veľkej Británii, ktorá je oveľa väčšia krajina a oveľa dlhšie trvajúca demokracia, ona má Teachers, učiteľské štandardy spracované na pätnástich stranách. Pritom päť strán hovorí o tom, že čo má byť učiteľ, čo musí robiť učiteľ, čo nesmie robiť učiteľ. Päť strán. My na to potrebujeme 650 strán. Toto je, pán minister, hodená rukavica, keď otvárate ten zákon. Heslo je, včera som ho spomenul, že zjednodušujme to.
Viete, koľko u nás trvá príprava? U nás musí byť, teda učiteľ v škole musí byť, musí mať vzdelanie, vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa. Päť rokov trvá príprava pedagóga a väčšinu času ide o teoretickú prípravu. Tá praktická príprava, tie najprv náčuvy a potom pedagogická prax je veľmi krátka, veľmi formálna. A keď príde učiteľ do školy, tak dostane tzv. učiteľa, ktorý ho uvádza do praxe. Ale ten učiteľ má plný úväzok. Ten vkuse učí. A ten nový učiteľ, predstavte si, tiež dostane plný úväzok. Že oni na seba možno nemajú, že by som prišiel mu na nejaký náčuv alebo prehodnotiť hodinu alebo mu poradiť, ja na to takmer nemám čas. A po polroku alebo po roku mu vystavím papier, že už nie je začínajúci učiteľ, aleže už je samostatný učiteľ. Je to formálne a tomu učiteľovi to pramálo pomôže. Na to, aby som ja zvládol predmet v Británii, povedzme, chcem učiť angličtinu, potrebujem bakalára, potrebujem vyštudovať tri roky. A aby som stal plnohodnotným učiteľom, idem do školy a na rok tam robím asistenta učiteľa. Robím všetky ostatné práce a ten učiteľ, ktorý ma uvádza, tak mi dáva učiť časť hodín po dohode, ten učiteľ ma formuje, je to senior učiteľ, ktorý má skúsenosti, ktorý je na to určený. A po troch rokoch teoretického vzdelávania v predmete a po roku praxe máte hotového učiteľa, ktorý si tým všetkým prešiel. Za štyri roky dokážeme toto spraviť, teda dokážu toto spraviť v Británii.
My máme vo vzdelávaní v príprave učiteľov veľa balastu, na konci dňa sú to ľudia, ktorí prichádzajú vykukaní do vzdelávacieho systému, dostanú tam, vzadu ti sedí tvoj učiteľ, ktorý ťa bude uvádzať, a vy sa s ním za dva mesiace ani nestihnete stretnúť. Dokonca sa môže stať, že dostanete hneď robiť triedneho učiteľa a vy neviete, ako sa to robí. Vy nemáte ani šajnu. A my dnes otvárame zákon, to je super, že otvárame zákon o pedagogických a odborných zamestnancoch a je super, že hovoríme o revolučných riešeniach, o revolúcii, ale toto nie sú revolučné riešenia. Toto sú len také kozmetické úpravy a riešime minimálny problém. Ale je tu priestor na to, aby sme urobili trošku revolučnejšie kroky a aby sme pri príprave pedagógov ich prestali šikanovať, ale skutočne im pri ich príprave počas školy a ich sprevádzanie počas ich začínajúcich rokov, aby sme to zlepšili a príklady dobrej praxe sú.
Trošku ma mrzí, že, a asi budem musieť za pánom ministrom možno osobne zabehnúť, lebo tento formát asi nevytvára priestor na to, aby sme, aby sme hľadali a nachádzali najlepšie možné riešenia. To, s čím teraz prichádzate, tomu veľmi neoponujem, pán minister, len hovorím, že sú to len čiastkové riešenia nejakej drobnej veci. Ale revolučné riešenie by bolo urobiť systém prípravy pedagógov a ich odmeňovania tak, aby to fungovalo lepšie a tie príklady dobrej praxe sú.
Pán minister, ty si aj študoval v Británii a aj máš určite prehľad o tom, ako to funguje vo svete. Ja ťa aj takto verejne pozývam, budem mať v novembri konferenciu, kde prídu profesori z tých najrenomovanejších univerzít sveta, dokonca z najlepšej vzdelávacej univerzity, teda vzdelávacej inštitúcie sveta a o tomto tam budeme hovoriť, že ako, ako proste k týmto riešeniam prišli, ako by sme to mohli prebrať na Slovensko. Možno tam bude trošku priestor sa o tom porozprávať. Otvárajme zákon 138/2019, ale prinesme, prinesme tomuto školstvu zmeny, ktoré, ktoré reálne školstvu pomôžu. Toto je čiastkové riešenie, s ktorým nemám až také, až také veľké problémy, ale máme tu oveľa väčšiu možnosť a máte väčšinu. Vnímam ťa, pán minister, ako skúseného manažéra, máte v tíme aj ľudí, ktorí školstvu rozumejú, pohnime s tým dopredu a neprešľapujme na mieste.
Ďakujem.

Ďakujem za faktické, na niektoré z nich zareagujem.
Pán Janas, ja to neberiem ako boj ZMOS-u a školstva, to už som vám vysvetlil. A to slovo že ulievanie peňazí, to som nepoužil, ani si to takto nemyslím. Ja si skôr myslím, že vy máte kopec roboty a vám tej roboty pribúda a peňazí nie. Ten daňový bonus vás pomaly poslal do kolien a teraz musíme cez peniaze nielen od fyzických osôb, cez dane z fyzických, ale aj právnických osôb vám posielať peniaze naviac, aby ste vôbec zvládli svoje kompetencie. Ja hovorím o tom, že toto sa musí oddeliť. Ale keď ste počúvali pozorne pani Kosovú, ona vám povedala, na centrum voľného času pošle, pošle štát, poviem, sto eur, hej, na dieťa. Ale od mnohých starostov ja ako riaditeľ som dostal päť-šesť eur za rok, alebo, alebo jedno euro na mesiac. Tak uleje, alebo neuleje, hej? Ja nehovorím o ulievaní. A sú materské školy povedzme niekde na, u nás sa financovali v Bardejove nad rámec toho príspevku tých zhruba tritisíc eur, povedzme mesto dávalo tritisícdvesto, ale v inom meste to bolo len dvetisícpäťsto eur. Čiže vám slúži ku cti, že ako človek zo samosprávy ste dávali pozor na tie školy a dali ste im presne toľko, koľko potrebujú, aby žili svojím životom, normálnym životom. Veľa samospráv to tak robí, ale sú samosprávy, ktoré sú úplne podfinancované, sú v dlhoch alebo majú iné problémy, iné priority a vtedy ony majú tú kompetenciu, to viete sám dobre, že, lebo toto je, toto je originálny príjem mesta a obce a vy si s ním môžte cez VZN-ko robiť v podstate, čo chcete, vy si ten normatív nastavíte. Čiže v tomto sa nemýlime.
A, pán Habánik, polkrok alebo fázovanie, ja súhlasím, že to nie je také jednoduché, ale očakával som, že aspoň pri tých materských školách že proste pôjdeme, že to dáme celé a že to nebudeme ďalej pre materské školy komplikovať. Ale ďakujem za faktickú. Všetko dobré.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ďakujem za slovo, dovoľte mi krátko zopár poznámok k zákonu 597/2003, ktorý sa výsostne venuje financovaniu škôl a školských zariadení.
Mal som, mal som pripravených viacej vecí, ale skúsim sa držať vecne toho, čomu sa budeme venovať. Pán minister spomenul slovo "nežná revolúcia v školstve". Mne to, bez toho, aby som sa niekoho chcel dotknúť, príde príliš nežné a príliš málo revolučné, lebo nemeníme zásadne to, čo chceme v škole meniť, a posúvame sa príliš malými krokmi k tomu, aby sme dosiahli ten cieľ, keď dokážeme vychovávať a vzdelávať ľudí, ktorí budú slobodní v zmysle, že budú sebestační, budú sa vedieť sami o seba postarať.
Také manažérske heslo, že zjednodušuj, použijem preto, lebo už tu kolegyňa Kalmárová naznačila, že vo financovaní škôl a školských zariadení je obrovský kompetenčný neporiadok. A ja to môžem povedať z praxe učiteľa, ktorý bol riaditeľom aj materskej školy, aj základnej, aj strednej, aj centra voľného času, aj umeleckej školy, dokonca takej multiškoly, ktorá mala viacej týchto škôl a školských zariadení v jednom celku. A musím povedať, že do financovania školy proste vstupuje príliš veľa subjektov, ktoré to, ktoré to úplne rozhodia. Predstavte si, že taký riaditeľ školy narába s peniazmi z ministerstva školstva, s peniazmi nie z jednej, ale povedzme aj z 20 obcí, keď má centrum voľného času. Ak má deti nad 15 rokov, tak ešte narába s peniazmi z vyššieho územného celku, a po novom niekto sľúbil obedy zadarmo cez úplne iné ministerstvo, tak teraz sa riaditeľ školy zodpovedá v súvislosti s financiami aj ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny. A momentálny stav je taký, že keď máte základnú školu a idete dávať výplaty, tak učiteľovi dáte výplatu z peňazí štátnych, z prenesených kompetencií, ale vychovávateľke v školskom klube detí už dávate výplatu z peňazí, ktoré vám poslal starosta alebo primátor. A potom vám ešte na školskú jedáleň, ešte dostávate prostriedky aj z ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny a zrazu neviete si rady, lebo tých účtovných jednotiek a tých rôznych kolóniek, ktoré, ktoré musíte sledovať, to je absolútne komplikované. A toto potrebujeme zjednodušiť.
A teraz, čo tu máme. Máme tu na stole zmenu v kompetenciách v súvislosti s financovaním materských škôl. Materské školy sú doteraz financované ako originálna kompetencia, to znamená, sú financované z podielových daní, teda, zjednoduším to, platí ich, platia ich mestá alebo obce. Pán minister Drucker, pretože, a v tomto s ním súhlasím, my potrebujeme, materské školy potrebujeme ako soľ a nie vždy si obce s týmto problémom vedia poradiť, preto táto kompetencia ako míľnik plánu obnovy a odolnosti postupne prechádza pod štát z pohľadu financovania, aby sme dokázali zabezpečiť zaškolenie všetkých detí troj-, štvorročných tak, aby boli pripravené na školu a mali všetky deti, vrátane tých v osadách, aby mali predpoklad, dobrý predpoklad na to, že zvládnu základnú školu.
Ale teraz čo sa stalo. My sme urobili nie krok, ale urobili sme pol kroka. Si predstavte, že materskú školu sme teraz rozdelili na dve časti. Doteraz bola financovaná starostom alebo primátorom. Teraz sme ju rozdelili, blbo podľa mňa, tak, že učiteľky v materskej škole budú financované zo štátu, ale tá jedálnička, ktorá je v tej materskej škole, tá ostane v kompetencii mesta a obce.
Pán minister sa vydal dobrým smerom z môjho pohľadu, ale urobil len polovičný krok a z môjho pohľadu skomplikoval práve financovanie týchto materských škôl, tohto školského zariadenia. My z praxe už dávno hovoríme, že zjednodušme to, nenechávajme troch pánov alebo troch nejakých šéfov, ktorí pošlú do tejto školy, do nejakej školy alebo do školského zariadenia financie, a potom sa ten riaditeľ musí zodpovedať viacerým. Toto je komplikácia. Preto sme my hovorili, že školské kluby detí, ktoré sú organickou, neoddeliteľnou súčasťou základnej školy, dajme pod to isté financovanie ako základná škola. Pod financovanie štátu. Nie preto, že by som chcel niečo mestám a obciam zobrať, ale pretože to dáva logiku. Ja aby som úspešne povedzme deti v osadách vzdelával, ja ich potrebujem od rána do večera. Ja tam ten školský funkčný a dobre zaplatený, alebo primerane zaplatený školský klub detí skrátka musím mať. A na to sme nenabrali odvahu.
Podobne aj so školskými jedálňami, ktoré sú tiež organickou súčasťou základnej školy. Lebo keď chcem mať to dieťa v škole do piatej alebo do pol piatej, ono sa musí kdesi najesť. Keď tá jedáleň tam nefunguje, a my si povedzme, férovo, chceme, je to súčasť našej školskej politiky, že každé dieťa má nárok a dostane aj vzdelávanie, aj jedlo a potom ďalšie aktivity, ktoré so vzdelávaním súvisia, poobede alebo podvečer až do konca? Dajte mi toto dieťa na osem-desať hodín, dajte mi dostatok času a ja skúsim pomôcť aj v tých rómskych osadách. Kým tento nástroj nemám, alebo je nedostatočný, tak to skrátka nebude fungovať.
A čo odporúčam? My sme teraz, my sme teraz v naťahovaní sa medzi školou a ZMOS-om. Združenie miest a obcí je jedno veľmi seriózne združenie, ktoré zastupuje našich starostov a primátorov. My od miest a obcí očakávame množstvo kompe... teda množstvo roboty, očakávame, dávame im, pridávame im každý rok nové a nové úlohy, ale ruka v ruke s týmto nejde dostatočné financovanie. A keďže dnes majú ony materské, ony majú budžet na materské školy, ony majú budžet na školské družiny a my keď im tento budžet zoberieme, s ktorým ony mohli narábať, mohli si z toho, v úvodzovkách, požičať trochu peňazí na to, aby zalepili inú kompetenciu, a často sa tak dialo a z reálneho školstva sa tieto prostriedky odlievali, tu dochádza k veľkému pnutiu medzi ministerstvom školstva a ZMOS-om. Neberte nám tieto kompetencie, lebo spolu s nimi nám zoberiete stovky miliónov eur a čo si my potom počneme?!
Ale ja dneska vyzývam na zmenu paradigmy, na úplne zmenu prístupu. My nemôžme skrátka kvalitu škôl podmieniť tým, či vyjdeme, alebo nevyjdeme v ústrety ZMOS-u. To nie je chyba ZMOS-u, to je chyba, ako sme to nastavili. My na Slovensku sme, pridávame mestám a obciam robotu a uberáme im peniaze. A ony teraz, ony sú teraz, samozrejme, proti, aby sme im zobrali ďalšie peniaze a priamo to dali školám. Lebo to im zase zoberieme stovky miliónov peňazí, ktoré im budú chýbať. My toto musíme, a toto odporúčam, pán minister, my toto musíme oddeliť. ZMOS nech rieši vláda úplne iným spôsobom a školstvo riešme iným spôsobom. Ak bude fungovanie škôl podriadené tomu, že či sa to páči, alebo nepáči ZMOS-u, tak potom dovidenia s kvalitným školstvom.
A pripomínam, nie je to chyba ZMOS-u, nie je to chyba miest a obcí, je to chyba, ako sme my nastavili financovanie, ako sme nastavili prerozdeľovanie daní. Ten podiel výnosu dane z fyzických osôb nestačí. A nestačí hlavne vtedy, keď je kolísavé obdobie a dochádza k výpadku daní, výberu daní.
My tam navrhujeme v KDH daňový mix, do budúcna budeme musieť proste to financovanie miest a obcí zabezpečiť tak, aby ony už nemuseli vôbec sa trápiť nad tým, že či to financovanie materských škôl alebo družín im uškodí, alebo neuškodí. Urobme si kompetenčný poriadok, dajme školám to, čo patrí školám, dajme obciam a mestám to, čo patrí im, a budujme konečne poriadne školy, nerobme polovičné kroky, nemajme pre školu, pre jednu školu desať rôznych pánov, ktorým sa škola musí zodpovedať. Má kopec ekonomicko-administratívnej agendy a my nestačíme, nestíhame učiť, lebo musíme riešiť milión ďalších problémov. Dokonca dneska dostala škola odporúčanie, že máte nahlásenú bombu, tak si to choďte skontrolovať! Tak riaditeľ po novom ešte aj bude ráno kontrolovať, že či nemá v škole bombu. A toto my musíme vyriešiť, vyslobodiť od takýchto blbostí riaditeľov škôl a musíme zabezpečiť, aby tie školy konečne začali fungovať ako hodinky.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Ja zareagujem na kolegyňu Kosovú v tom jej akcente na výchovu a vzdelávanie rómskych detí, ako je to nedostatočné. My zatiaľ nevieme zabezpečiť to, aby bola dvojzmenná prevádzka. Ak je dvojzmenná prevádzka, deti chodia do školy ráno, do tých istých priestorov chodia iné deti do školy poobede a deti napríklad nemôžu sa zúčastniť školského klubu detí, alebo povedzme nemajú tam ani školskú jedáleň, a toto je bežná prax pre deti v osadách. Ak toto dokážeme čiastočne odstrániť a povedzme ešte im zabezpečiť aj vzdelávanie v predprimárnom vzdelávaní, to znamená miesta v materskej škole, tak to je dobrý krok, pretože ak dokážeme vzdelať rómske dieťa do takej, do takej miery, že bude samostatné a bude schopné sa uživiť, tak toto je vlastne cieľ a toto pomôže nám všetkým, nielen im, ale pomôže to vlastne celému Slovensku. A tú časť tých opatrení, ktoré sa odzrkadlili v tejto legislatíve, tak vnímam pozitívne, že aspoň, že čosi pre tie rómske deti ideme robiť. Keď odstránime, ako vravím, dvojzmennú prevádzku, keď dokážeme zabezpečiť školské kluby detí v dostatočnej miere a keď, ich zaškolenie v predprimárnom vzdelávaní, tak predpokladám že toto sú veľmi dobré a jasné kroky na pomoc tejto komunite.
Určite sa to nedá odstrániť, kolegyňa Puškárová to spomínala, že my desegregáciu nespravíme v jednom kroku a v jednom zákone, ale aspoň, aspoň isté opatrenia sa v tomto zákone nachádzajú. Tak v tomto úsilí, samozrejme, musíme pokračovať, ja ten váš akcent smerom k rómskym deťom veľmi vítam a ja sa budem snažiť všemožne v tomto pomôcť.
Čo sa týka desegregácie alebo segregácie, čo to je alebo nie je segregácia, ako k nej došlo, o tom som písal a bol som v tomto pomerne aktívny. Nedá sa to tu za 10 sekúnd zhrnúť, ale o tom sa môžme porozprávať. Ale predpokladám, že toto sú kroky dobrým smerom, takže aspoň toto by som podčiarkol.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Budem reagovať na kolegyňu Juríkovú, Jurík, pardon.
Najprv poviem niečo k finančným záujmom Európskej únie, o ktorých rozprávala kolegyňa. Aby bolo jasné, Európska únia nemá nejaké finančné záujmy, ktoré by zasahovali do našich vnútorných vecí. Ja si Európsku úniu v tomto prípade predstavujem ako bohatú krstnú mamu, ktorá chce pomôcť chudobnému študentovi, ktorý nemá na, na dobré vzdelanie, na vysokú školu, tak krstná mama dáva vlastné peniaze, ktoré rodina nevie zabezpečiť študentovi, ale povie: mám podmienku, chcem, aby si to vzdelanie dosiahol, aby si tie peniaze neprežúroval, a preto mám svoje finančné záujmy. Každý rok mi ukážeš vysvedčenie, že sa ti darí a že to robíš dobre. To sú tie, to sú tie finančné záujmy Európskej únie, aby bolo jasné, že Európska únia nejde zasahovať do našich vlastných vecí.
Vy ste priznali, pán Susko, a celá vaša koalícia priznala, že ste urobili chybu v trestnej novele, lebo zase ju opravujete, že musíte zvýšiť finančné záujmy Európskej únie. A my sme hovorili, že my musíme zvýšiť všetky finančné záujmy, aj naše slovenské, pretože táto trestná novela, ktorú ste predložili, zvyšuje možnosť korupcie.
A prepáčte, milí kolegovia, ale uznajte, ak niečo, čo ste pripravili perfektne a je dobré a ste nás presviedčali, že je super, a musíte to v priebehu niekoľkých mesiacov päťkrát opravovať, a keď, pán Gašpar, prídete ešte s pozmeňujúcim návrhom novely, ktorú ste predložili, vy dookola opravujete niečo, tak musíte priznať, že od začiatku je to zbabrané a že ste to nepripravili dobre. Však priznajte farbu, je to pokazené, zbabrané, ideme to opraviť, tak to férovo opravte a nehádžte na opozíciu, že to preto, že to zlá-zlá opozícia a finančné záujmy Európskej únie. Je to vaše babráctvo.

Vďaka, pán kolega, že, že si zareagoval a že si spomenul aj iné problémy, ktoré nás tlačia a s ktorými si nevieme rady.
Ja som spomenul, že eurofondy nečerpeme dostatočne, ale nám utekajú mladí zo Slovenska, a tí, ktorí majú viesť našu krajinu, aby sme dobehli Európsku úniu, tých postupne vymieňame za kamarátov, a to robíme všetko v skrátenom legislatívnom konaní podobne ako teraz v tomto prípade. My nejdeme k lepšiemu, my sa prepadávame. A jednotlivé kroky, pán minister, obhajujete, že to je všetko v poriadku, Ústavný súd, všetko fajn.
Zákon, zákon nemusí byť protiústavný a môže byť zlý, však? A to je tento prípad. A potom musíme opravovať jedenkrát, druhýkrát, tretíkrát, štvrtýkrát, piatykrát, zajtra prídete s ďalším pozmeňovákom a avizujete v septembri ďalšiu novelu trestných kódexov. Mýlim sa či sa nemýlim? No uvidíme, uvidíme, lebo ani toto sme neplánovali, však áno?
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, drahí priatelia, kolegovia, kolegyne, poslanci, poslankyne, teraz uprostred leta som ani netušil, že sa zase stretneme, ale je to milé, rád vás vidím a celkom rád som v práci.
Teraz mi dovoľte zopár poznámok za klub KDH k navrhovanej novele Trestného zákona, ktorá súvisí s europeniazmi.
Pán minister, z vašej dôvodovej správy prečítam: „Po rokovaniach s Európskou komisiou je zámerom vlády Slovenskej republiky poskytnúť väčšiu ochranu finančných záujmov Európskej únie.“ To znamená, že nateraz v tých úpravách, ktoré sú, tá ochrana finančných záujmov Európskej únie nie je dostatočná, vy ste to tu pripustili, tak ste to napísali do dôvodovej správy.
Najprv asi bude dobré si pripomenúť, že čo sú to vlastne európske peniaze, čo sú to eurofondy. Eurofondy sú pre nás ako pre krajinu, ktorá má nižšie HDP a je slabším štátom v tejto, v tomto klube, v Európskej únii, sú darom, eurofondy sú darované peniaze, ktoré vytvorili európski daňoví poplatníci, pracujúci ľudia v krajinách, ktoré sú bohatšie od nás. A darujú nám ich cez eurofondy a zmyslom týchto peňazí je, aby sme postupne dobehli úroveň Európskej únie, aby sme sa postupne aj tu na Slovensku mali rovnako dobre, ako sa majú Nemci, Francúzi, obyvatelia Škandinávie alebo Beneluxu.
Na to dostávame eurofondy.
Jedinú vec, čo od nás Európska únia očakáva, je, aby sme tieto prostriedky minuli čo najlepšie, efektívne a aby sa nestalo, že sa tieto peniaze spreneveria, že tieto peniaze budú skorumpované alebo ukradnuté. A o toto nás žiadajú, my vám darujeme peniaze, aby ste zlepšili kvalitu života na Slovensku, ale zároveň vás žiadame, aby tieto peniaze sa nikdy nezneužili.
Ako teda chránime európske peniaze? Či dostatočne, my sme urobili tri veci. My sme znížili trestné sadzby, tu ste povedal, pán minister, že boli príliš vysoké, a toto sme aj my pripustili, veď mali sme pripravenú kompletnú novelu trestných kódexov od pána Karasa, kde sme v tomto zmysle postupovali, ale tu nedošlo len k zníženiu trestných sadzieb, tu sa zvýšili výšky škôd, ale nie primerane, tam sme išli povedzme zo 150... zo146-tisíc na 650-tisíc v prípade, v prípade tej najväčšej škody. A okrem toho sme skrátili premlčacie doby.
Toto nám Európska únia vyčítala a povedala nám a odkázala nám, že pozor, veď v prípade európskych peňazí môže dôjsť ku korupcii alebo tieto peniaze nie sú dostatočne chránené, a preto prijímame túto úpravu.
Pán kolega Hajko bol dneska vaším koaličným partnerom pochválený, že bol konštruktívny, a tento, tento jeho, to jeho vystúpenie vám nedávalo za pravdu, dával vám za pravdu len v tom, že je možné a že pripúšťa skrátené legislatívne konanie preto, aby sme o tie eurofondy neprišli.
Ale to neznamená, že schvaľujeme to, čo ste tu spravili, my sme vám, my sme vám vyčítali od začiatku, od mikulášskeho darčeka na sv. Mikuláša 6. decembra, keď ste prišli s novelou Trestného zákona, že to nerobte v skrátenom legislatívnom konaní. Vylúčili ste z toho sudcov, prokurátorov, policajtov, ďalšie organizácie, ako sú povedzme univerzity, odborníkov, ktorí keby toto preosiali, tak ako preosiali Karasovu novelu, tak sme dneska tu nemuseli byť. A nemuseli ani vaši poslanci lietať narýchlo lietadlom a prichádzať tu v kraťasoch, len aby vás bolo 76.
Dobiehame Európsku úniu? To je otázočka. Informácie, oficiálne informácie z mája tohto roku hovoria, že vyplatili euro peňazí, ktoré máme schválené do roku 2027 bolo zatiaľ dve percentá, z 12,6 mld. sme zatiaľ reálne k výplate dostali peniaze vo výške dve percentá. Ťažko sa to v tých miliardách počíta, ale ak dostanete každú, z Európy za každú 50-eurovku, za každú 50-eurovku, my sme zatiaľ z európskych peňazí minuli jedno euro, to sú dve percentá. Ako čerpeme eurofondy?
Ja rozumiem, že teraz potrebujete prijať novelu, aby Európska únia si a európski daňoví poplatníci aby si povedali, že tak za takýchto vašich podmienok my vám tie peniaze nedáme, tak robíme úpravu aj ideme zvyšovať záujmy Európskej únie, teda finančné záujmy Európskej únie. Inými slovami, ideme trošku prísnejšie chrániť, aby nedochádzalo ku korupcii v súvislosti s europeniazmi. A ako je to so záujmami našich peňazí, našich verejných peňazí, a potom ako je to s ochranou záujmov súkromných osôb, súkromných peňazí? Tam je to dostatočné? Keď v tomto prípade, v prípade europeňazí ste pripustili, že ochrana europeňazí nie je dostatočná, že potrebujeme to upraviť, mne z toho vyplýva, že nedostatočne chránime ani naše verejné zdroje, ani naše súkromné zdroje.
My dlhodobo tvrdíme, že na Slovensku nedobre narábame s europeniazmi. Europeniaze neboli použité dostatočne dobre, efektívne a často sme časť peňazí vracali. Tvrdíme, že tieto peniaze majú byť posunuté na nižšie, na nižšie orgány, najlepšie na vyššie územné celky alebo na mestá, ktorí, ktoré vedia tieto peniaze efektívne využívať. Sú oveľa lepšie pri, pri tom, aby v regiónoch, ktoré sú zaostalé, aby sme dobiehali, aby sme dorobili kanalizácie, vodovody, komunikácie, dobré nemocnice, aby sme, aby tam všetko fungovalo, ako má. Dobiehame? Dobiehame Európsku úniu? Pred pár rokmi sme sa blížili k 80 % úrovne, priemernej úrovne Európskej únie. Dneska sme pod 70 % niekde na 67 alebo 68 %. Dobiehame Európsku úniu?
Tvrdíme, tvrdíme, aby sme išli poľskou cestou, aby sme polovicu eurofondov presunuli na VÚC-ky, a tie si s nimi poradia. Problémom, problém, ktorý, ktorý už tu dneska bol spomenutý, že eurofondy sa nečerpú samostatne, do spolufinancovania eurofondov sa pripájajú aj naše národné peniaze, a potom spolufinancovanie jednotlivých aktérov, ktoré, ktorí čerpú tieto eurofondy.
Ako budeme posudzovať potom korupciu, korupciu, keď dôjde k sprenevere celého balíka peňazí, ktorý pozostáva aj zo štátnych peňazí, aj z mestských peňazí aj z európskych peňazí, ak ideme dnes ochraňovať finančné záujmy Európskej únie iba? Ešte spomeniem alebo pripomeniem tie tri krémeše, o ktorých sme my hovorili od začiatku. Súhlasíme so znížením trestných sadzieb, ale nie s takým silným skrátením premlčacích dôb a s takým vysokým skokom v zmysle výšky škôd. Tento namiešaný koktail z nášho pohľadu nechráni dostatočne ani súkromné peniaze, ani jednotlivých obyvateľov Slovenska, ani naše inštitúcie, naše verejné peniaze. A dneska pripúšťame, že ani európske peniaze. Ak nás teda idete chváliť, že sme konštruktívni, tak prosím vás, zoberte tieto veci do úvahy a zmeňte veci, zmeňte trestné kódexy tak, aby prinášali rovnováhu, aby sme ich nemuseli každý mesiac meniť.
Nie, nám neprekáža, že sme tu museli prísť 15., 15. júla, v polovici, v polovici prázdnin, v polovici leta. Je fajn sa stretnúť, a zvlášť vtedy, keď je nejaký problém a treba ho opraviť. Ale my opravujeme niečo, čo sme na začiatku pokazili. My sme si zle zapli košeľu, a teraz to všelijako striháme, opravujeme, prešívame. A toto nie je dobre. Toto nie je dobrý princíp, to sú dve tretiny zákonov, dve tretiny zákonov, ktoré sme od októbra alebo novembra prijali, robíme v skrátenom legislatívnom konaní. Chápem, že keď je nejaká kalamita, nejaký veľký problém, nejaké veľké ohrozenie, že to musíme urobiť. Ale prečo, prepánakráľa, meníme trestné kódexy bez riadneho legislatívneho konania, tomu nerozumiem. Tak keď nás chcete chváliť za konštruktívnu debatu a za návrhy, tak ich prosím vás vypočujte a zoberte ich do úvahy tak, že ich zapracujete do ďalších noviel trestného kódexu alebo trestných kódexov.
Ďakujem. Ďakujem za pozornosť
===

Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán minister, vážení prítomní, budem reagovať na kolegu Hajka, ktorý hovoril o riadnom legislatívnom konaní. On už dávno hovorí, že zákony sa majú robiť nie na, do pekných dní, ale do, do daždivých dní a s nejakou perspektívou, s víziou na desaťročia.
A preto každý dôležitý zákon má prejsť riadnym legislatívnym konaním, aby sa vychytali muchy, aby sa vyvážil a aby sa dostal aj do súladu s legislatívou Európskej únie.
My sme toto obišli na Svätého Mikuláša 6. decembra. A aj keď sme tú vtedajšiu seansu naťahovali dlho-predlho, odborníci, ktorí k tomu mali čo povedať, tým sme zalepili ústa práve preto, že sme použili inštitút skráteného legislatívneho konania.
A dneska v skrátenom legislatívnom konaní ideme opraviť pokazené. Keď upečiete zlý koláč, keď je pripálený, nedobrý, môžete naňho dať med, môžete naňho dať jahody, šľahačku, dokonca aj ruský kaviár, drahí kolegovia, ale to nevylepšíte, to proste sa nedá jesť. A budeme len opravovať a opravovať a opravovať.
A druhá vec, motivácia dnešnej seansy – preto, aby sme neprišli o peniaze. Motiváciou, legislatívnou motiváciu musí byť to, aby sme pripravovali čo najlepšie zákony, aby neboli plné chýb, aby pomáhali ľuďom. Ja sa potom k meritu veci vyjadrím v riadnej rozprave, nie vo faktickej, lebo som na tieto dve veci chcel upozorniť.
Motivácia dnes nie je urobiť lepší zákon, ale niekto prišiel na to v Európskej únií, že ich peniaze nebudú dobre strážené a ochránené, ochránené a nebudú sa využívať tak, ako majú, a preto to teraz musíme narýchlo opraviť. To je babráctvo!