Videokanál poslanca

Pán kolega Hajko, ja oceňujem veľmi fundované vystúpenie a chcem povedať, že vláda spomínala už pred rokom, koľko a ako chce konsolidovať alebo v akej miere chce konsolidovať v tomto roku. A preto nerozumiem celkom tomu, že prečo sa bavíme o tom skrátenom konaní, prečo sa k tejto veci, k tejto veľmi dôležitej spoločenskej veci nevyjadrili všetci odborníci, ktorí sú na to povolaní. Na poslednú chvíľu pozval pán premiér aj predstaviteľov opozície za okrúhly stôl, aby hneď, hneď pár hodín nato, alebo pár dní nato ste prišli s návrhom, ktorý nijakým spôsobom nezohľadnil žiadne návrhy alebo filozofiu prípravy tejto racionalizácie alebo tohto šetrenia, ktoré, ako aj poukázal Jozef Hajko, je celé postavené na tom, že tú ťarchu splácania dlhu prenášame na obyvateľov. A v tomto vašom zámere vôbec nevidno, vôbec nevidno opatrenia, ktoré by šetrili výdavky na strane štátu. A je dôležité, že si to povedal už teraz, lebo z tohto pohľadu nie sú relevantné dôvody na skrátené legislatívne konanie a takisto dáva oveľa väčší zmysel spojiť túto debatu s prípravou štátneho rozpočtu, ktorého sa vlastne táto konsolidácia bytostne dotýka.
Takže ešte raz, kolega Jozef Hajko veľmi fundovane a tak, ako som na tvoje vystúpenia zvyknutý, malo to hlavu aj pätu a bolo to odborné a vyčíslené. Ďakujem za to.

Pán kolega Braňo Škripek so zápalom rozprával a trošku v tom jeho, v tom jeho príhovore alebo v rozprave možno zaniklo, zanikol ten apel na vládnu koalíciu, na vás, zákonodarci, na nás všetkých, aby sme rovnako ako sa z verejných prostriedkov podporujú organizácie pro-choice, aby sme rovnako podporovali aj organizácie pro-life. Sú to organizácie, ktoré pomáhajú tehotným matkám so všetkými ich problémami tak, aby sa dieťa mohlo narodiť. To, aby sa dieťa mohlo narodiť, je v záujme nás všetkých, či sme konzervatívni, liberálni, sociálni, progresívni. Všetci mi dáte za pravdu, že je omnoho lepšie, aby sa život narodil ako by sme ho mali stratiť. Preto ešte raz apelujeme na vládu a na nás všetkých zákonodarcov, na vás všetkých, vytvorme právne prostredie tak, aby sme ešte vo väčšej miere podporovali predovšetkým pro-life organizácie, ktoré zachraňujú desiatky a stovky detí, ktoré by sa inak nenarodili. Každé jedno narodené dieťa je požehnanie, je veľmi dôležité pre našu spoločnosť, aby ďalej fungovala, aby zachovala kontinuitu, aby dokázala ekonomicky prežiť, aby sa mohli postarať o seniorov, ktorí pomaličky starnú. Podporme pro-life organizácie.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Pani kolegyňa, interrupcia nie je správny pojem, interrupcia znamená niečo prerušiť a prerušené, v prerušenom sa dá pokračovať. V tomto prípade sa pokračovať nedá, to je abort alebo potrat, keď už ideme do detailov.
Či sa máme venovať iným veciam, pani kolegyňa, ani Ústavný súd by tu nebol, ani parlament by tu nebol, ani my by sme tu neboli, keby nebolo života. Najväčší, najväčšia hodnota pre ľudstvo je život a o tom, keď sa bavíme päť hodín, tak je to málo. Ak zachránime jediný ľudský život a bavili by sme sa tu aj stovky hodín, tak to stojí za, lebo ľudský život je nevyčísliteľný.
A ešte zareagujem na to, že tie výdobytky feminizmu, tie, tie stáročia boja žien za to, aby mali podobné práva alebo rovnaké práva ako muži, aby mali rovnako zaplatené, aby dostali rovnako starostlivosť, aby mali rovnaké volebné právo, to sú dobré veci, to sú veci, ktoré hovoria o tom, že sme ľudstvo a nebudeme robiť rozdiel medzi mužom a ženou, a preto neexistuje téma, ktorá je čisto ženská alebo čisto mužská. Zaznelo tu niekoľkokrát, že nebavme sa o tom, to je ženský problém, nech si to vyriešia ženy. Ja sa voči tomu ohradzujem. Ja som zákonodarca zvolený ľuďmi a my spolu máme hľadať, empaticky navzájom sa počúvať a nachádzať najlepšie riešenia, spolu muži a ženy. Toto nie je problém žien, toto je problém ľudstva a toto je téma ľudstva.
Tak ako každá žena má rovnaké práva ako muž, tak neposielajte mužom preč z tejto sály vtedy, keď, keď sa hovorí o potratoch, lebo toto je vec, ktorá sa týka celého ľudstva, nám na živote záleží a budeme o tom diskutovať a budeme sa snažiť ochrániť každý jeden život a áno, takým spôsobom, že začneme pomáhať ženám. V tomto sa určite zhodneme.
Ďakujem.

Milé kolegyne, kolegovia, ja sa vám musím poďakovať, že ste vydržali tak dlho a aj z koalície, že vás je tu toľko a že môžme o niečom spolu rozprávať, aj keď nemusíme spolu súhlasiť, ale ja si to veľmi vážim, aj ten váš čas všetkých, čo ste tu. A ak sa vás niektorých dotknem, tak prijmite to láskavo ako príspevok do diskusie.
Vážení přátelé, áno, ja si na rozdiel od niektorých kolegov myslím, že áno, že existujú dôvody, dokonca viacej dôvodov na odvolanie podpredsedu parlamentu. Ja si to úprimne myslím. Ak napríklad tak vysokopostavený ústavný činiteľ, napríklad si robí srandu z prezidenta republiky, napríklad zvesí jeho obraz a vymení ho za nejakého revolucionára, ale nielen to, ale že vyzýva ľudí, aby hanili prezidenta tejto krajiny alebo prezidentku tejto krajiny verejne, predstavte si, že by nejaký starosta alebo nejaký verejný činiteľ na miestnej alebo nejakej úrovni, alebo učiteľ v škole toto spravil. Nám v každej triede visí obraz prezidenta, my sme ich menili teraz z pani Čaputovej na pána Pellegriniho, ale je to prezident republiky, tak sa správame s úctou.
Včera tu bolo také malé dievčatko a pýtalo sa na vlajky, že prečo tu máme aj tú modrú s hviezdičkami. No preto, lebo tak rozhodli obyvatelia v referende a my sme sa stali súčasťou Európskej únie, za čo sme vďační.
A keď vysoký ústavný činiteľ týmto pohrdne, nieže len pohrdne, ale vo svojej kancelárii, ktorá je verejným priestorom, a keď dáva takýto signál, tak je to verejné pohoršenie, ktoré urobí obrovské morálne škody.
Vy ste, pán Huliak, hovoríte o tom, že niekto tu przní morálku, ale keď vysiela jeden z najvyšších ústavných činiteľov takýto signál do verejnosti, tak už neviem, čo viacej môže, môže dávať zlý príklad deťom, ale aj dospelým, ako sa majú správať k slovenskej štátnosti, k symbolom a tak ďalej.
Ja si úprimne myslím, že dôvodom na odvolanie vysokého ústavného činiteľa je, keď napríklad spôsobí nejaký priestupok alebo dopravnú nehodu a ujde z miesta činu. A keby neboli olejové stopy, tak to možno ani nikto nezistí, ale dokáže využiť svoju politickú moc, aby sa to tak rýchlo zahladilo, že o pár týždňov potom si zoberie vládny špeciál s partiou a idú na futbal do Nemecka, lebo môžem.
A toto je aký signál pre našu mládež, pre naše Slovensko, keď takto sa správa vysoký verejný činiteľ?
Ak toto nie je príklad papalášizmu a zneužívania moci, tak už potom neviem, čo. Ten človek je presvedčený o tom, že sa mi nič nemôže stať. Ja si môžem robiť, čo chcem. Nebudem fúkať, až po pätnástich hodinách.
A pre mňa je toto dôvod na odvolanie takého vysokého ústavného činiteľa.
Alebo tak hrubé zneužitie politickej sily, vy máte obrovskú politickú silu, máte moc, môžte si zmeniť zákony, lebo vás je dosť a s tou silou, ktorú legitímne máte, lebo vás zvolili obyvatelia, je aj zodpovednosť. A keď vysoký ústavný činiteľ povedzme súčasný podpredseda parlamentu, keď dokáže túto politickú moc použiť tak, že zmení povedzme Trestný zákon, trestné poriadky a sám seba vyviní spod obvinení. A dokonca sa mu podarí, pretože má takú silnú politickú váhu a podarí sa mu za šéfa Slovenskej informačnej služby pretlačiť svojho syna.
To je, toto je z môjho pohľadu zneužitie politickej moci a keď naznačuje tento človek, že jeho kolega má nejakú politickú výhodu, lebo, lebo niečo má spoločné jeho príbuzný s denníkom a o čo väčšia váha politickej sily a politickej moci je na jeho strane a na druhej strane vyčítame, za pár týždňov jeho kolega, jeden, jeden z našich podpredsedov, keď o pár týždňov, čo zdemoluje, čo zdemoluje semafor, tak vytkne svojmu druhému kolegovi, že jeho, jeho životná partnerka alebo manželka alebo družka, že tancuje okolo tyče. Veď ja si myslím, že ten jeho čin vojde do histórie slovenského parlamentarizmu ako, ako, prepáčte mi, ako kapitánsky tanec okolo tyče.
S ufujazdením a s olejovou škvrnou až po svoju garáž. A podľa mňa toto sú, fakt toto sú dôvody na odvolanie podpredsedu parlamentu. Úprimne si to myslím.
Jeden, jeden veľmi múdry človek, s ktorým sme mali možnosť sa stretnúť, veľmi silné stretnutie, hovoril o tom, že čo je to politický boj a kde to prerastie v politickú nenávisť. A ja som o tom rozmýšľal a našiel som taký príklad, analógiu v živote. Ako telocvikár som bol svedkom takejto udalosti, chlapci hrali futbal. Chlapci, puberťáci hrajú zápalisto a niekedy aj sú tam fauly a však to poznáte, dodnes máme také duše, chlapi. Ale jeden, jeden, jeden taký, taký veľmi zapálený chalan, menší chlapec ho obral o loptu. A išiel, nahral, tá druhá partia dala gól, ten silnejší chalan, ktorý bol tak silno zapálený do tej hry, tak prestal sa sústrediť na hru, ale rozbehol sa za tým chalanom, za tým menším a naháňal ho po ihrisku a ani rozhodca, ani učiteľ ho nedokázali zastaviť, zastavili sa až v nemocnici. On ho musel chytiť, musel ho dobehnúť a tak ho skopol, že to skončilo zlomenou nohou.
A to je rozdiel medzi, medzi hrou a medzi nenávisťou. Toto ja pokladám ako, alebo toto by som chcel dať ako za príklad, že v politickej hre my si môžme hocičo povedať, keď si to povieme v úcte, v rešpekte, tak je to v poriadku a určite nikto z nás nemá patent na rozum a ja sa veľmi rád mýlim a ešte radšej vtedy, keď ma opraví a silou argumentov ma presvedčí. Ale musíme, tú hranicu nesmieme prekročiť. Môžme hrať zápalito, ale nemôže to prerásť do nenávisti.
Mal som učiteľku, kolegyňu a ako riaditeľ, tak riešil som všelijaké možné veci a musel som riešiť aj to, že prišiel exekučný príkaz a my sme tej učiteľke museli začať strhávať z platu peniaze. A niekto by mi povedal, vyhoď ju z roboty, lebo má exekúciu. Bolo to preto, že niekto iný z rodiny niečo vyviedol a neplatil, tak potom exekúcia siahla na plat ten učiteľky. Povedzte, mal som ju vyhodiť za to? A ešte mi povedali, to je cirkevná škola, takej sa treba zbaviť, lebo tam sú nejaké problémy v rodine. Môže ona za to, že jej manžel alebo, alebo nejaký iný príbuzný niečo vyparatil a teraz jej súd sťahuje exekúciu? Podľa mňa nemôže.
Dneska som tu počul od pána kolegu Gašpara, od pána podpredsedu Gašpara, nechcem znižovať vašu váhu teraz, som počul veľa o faktoch a o hodnotiacich úsudkoch. Tak pri úsudku, keď ste hovorili o jednom zo svojich kolegov, tak ste povedali, že on sa kriticky vyjadril k prezidentke. To sa kriticky vyjadril. To bolo také láskavé z vašej strany. Ale, ale v prípade vášho hodnotiaceho úsudku ste povedali, že nie sú, nie sú relevantné fakty, ktoré by usvedčili toho, koho idete odvolávať, že on sám v niečom pochybil. Že on zneužil nejaké peniaze, sa obohatil, alebo nejakým iným spôsobom spreneveril sa tej svojej funkcii alebo nejakému Občianskemu zákonníku alebo, alebo verejne pohoršoval alebo čo.
Máme, máme za ten rok, čo ho poznáme z poslaneckých lavíc, máme nejakú výhradu, ako viedol schôdze napríklad? Alebo vieme mu dokázať, že niečo on zle urobil?
A vrátim sa k tomu, čo som povedal, páni, ja sa jednej veci obávam a preto som tu ostal doteraz, lebo to považujem za dôležité povedať. Podľa mňa toto je dôležitý moment slovenskej histórie. A prečo? Preto lebo dnes ideme odvolávať niekoho na základe hodnotiaceho úsudku, ktorý spojíme s nejakými faktami, ktoré sa ho priamo netýkajú. Ako keby ste išli vyhadzovať niekoho z roboty za to, že jeho manžel alebo manželka alebo dedo alebo babka niečo urobili, alebo povedali, alebo. Ak toto prijmeme, ešte raz to zopakujem, vážení kolegovia, ušijeme si na seba bič a otvoríme dvere jednému škaredému precedensu. Toto sa bude môcť do budúcna použiť proti hocikomu z nás, lebo, ako povedal kolega, za päťdesiat rokov tu nebudeme my, nebude tu možno PS alebo SMER alebo KDH, to nevieme predpokladať, ale tento precedens sa bude môcť v budúcnosti, lebo vlády sa vymenia, použiť proti hocikomu z vás alebo z vašich budúcich kolegov.
A otázka dneska neznie tak, že či má, alebo nemá byť odvolaný. Otázka znie tak, že či tento precedens my pustíme do dejín Národnej rady. A ja vás chcem pred tým vystríhať. Ja sa s pánom podpredsedom nepoznám osobne, tak ako sa nepoznám ani, ani s ďalšími. Som tu čerstváčik, nováčik, ešte sa veľa musím učiť a nechám sa poučiť aj od vás. Ale v tomto momente mám husiu kožu, lebo sa bojím, že robíme niečo zlé.
A preto vás láskavo prosím, aj keď, aj keď sa vám to možno nepáči, že kádeháčik tak príliš láskavo rozpráva, ale ja to rozprávam s úctou. Prehodnoťte to a nechcem vám povedať tú frázu, že zíďte z kratšej cesty a tak, ja vôbec si nedovolím vás poúčať, ale budete sa rozhodovať pri, pri konečnom hlasovaní, zvážte tento argument, že či fakt je na to dôvod. Ja vás o to prosím.
Mal som ešte taký bonmot na konci. Chcel som povedať, že budem s vami hlasovať za ten váš návrh, ak tam zmeníte meno, ale nepoviem to, aby som si to s vami nerozhádzal, nebudem na to akcentovať, lebo chcem, aby ste, aby ste zobrali do úvahy aj možnosť b), že sa na to odvolávanie vykašleme, pôjdeme domov a začneme možno na budúci, na budúci deň znova a možno s trošku lepšími vzťahmi.
A ďakujem, že ste vydržali takmer do polnoci. Všetko dobré prajem.
Dobrú noc. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja s bázňou som sa prihlásil teraz, lebo pre mňa prehovoril človek, ktorý je velikánom nášho parlamentarizmu a vidím tu takú istú paralelu v jednej veci, ktorú povedal. V 89-tom nastúpené politburo a Miloš Jakeš tam čítal o tom, že Zagorka, veď to je hezká holka, ale víte kolik bere? 600-tisíc českých korún bere, či československých.
Čiže Miloš Jakeš a mne sa zdá, že robíme dneska toto isté. Ale jednu dôležitú vec, ktorú chcem povedať nám všetkým, aj vám všetkým. Ak si toto dneska osvojíme, tak je s nami všetkými amen. Ak dneska prijmeme to, tú argumentáciu pána Gašpara, že mohol mať vplyv na čerpanie dotácií, nie svojich, on sebe nedával nič, ale mohol mať vplyv na čerpanie dotácií, teda mohol byť, že mohol byť v konflikte záujmov, preto musí skončiť. Lebo nadácia jeho mamy a nadácia jeho manželky.
Uvedomte si, že ak toto prijmeme, drahí kolegovia, kolegyne, lebo tieto vlády sa budú meniť, ale toto bude precedens, na základe ktorého raz budú môcť vyhodiť hociktorého z nás alebo z vás. Lebo mohol byť v konflikte záujmov. Nie, že bol. My nevieme, či bol, lebo tu nezazneli dôkazy, že podpredseda parlamentu bral peniaze, obohatil sa, zdefraudoval verejné financie a preto patrí mu, aby odstúpil. Ale toto tu nezaznelo. Mohol by.
Ak toto prijmete páni, veď si pílime konár pod sebou. Nás budú naháňať za to, že moja mama alebo tvoja babka niečo mohla. Veď to je... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo.
Celkom tomu nerozumiem, pán Glück. Vy sa odvolávate na nejaký audit, ktorý nám nezverejníte, a vy sám ste z neho vyčítal, že matka toho, koho idete odvolať alebo jeho partnerka, že podľa vás čerpali z dotácií nad mieru únosnosti. Ako vy ste sa pasovali za sudcu alebo za generálneho hodnotiteľa projektov? To je prvá vec.
Čiže na to sú presne určené postupy, orgány, existujú ex ante kontroly, potom existujú ex post kontroly, čiže pred-po, existuje vyúčtovanie a potom v prípade nejakého pochybenia postihy. Ale veď vy, to nemôžte byť vy, aby ste vy súdili, že čo je, alebo nie je nejaká hranica únosnosti. To je jedna vec.
A druhá vec, vy obviňujete niekoho, kto tu dneska nesedí a nevie sa vôbec brániť. Veď vy môžte posplietať, porozprávať, alebo niečomu nerozumieť a dať to tu do súvislostí a idete odvolávať syna alebo partnera za to, čo vy si myslíte, že niekto urobil nad hranicu únosnosti. Veď to sú chiméry, to sú, to sú nafúknuté bubliny, to nie, to nie sú argumenty. A nie je to vôbec férové, už to, to, čo povedala pani Kosová. Veď vy útočíte na tie ženy bez toho, aby sa ony mohli brániť.
Prestaňte s tým konečne a dajte nejaký relevantný argument na stôl.
Ďakujem. (Potlesk.)

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážená pani predsedníčka výboru pre vzdelávanie, bývalý pán minister školstva a vážení kolegovia, ktorí ste ešte teraz večer o pol siedmej pozberali zbytky síl a máte ochotu ešte diskutovať o školských zákonoch.
Bavíme sa dnes o zákone 138/2019, a to je zákon o príprave pedagogických a odborných zamestnancov v školstve, a ja som po skúsenostiach aj zo sveta, aj štvrťstoročnej praxe v oblasti školstva som veľmi túžil urobiť trošku nejaký krok k zmene prípravy pedagógov na Slovensku a veľmi som to chcel, nevedel som presne jak a dnes tu stojím pred vami a dnes mám možnosť dokonca diskutovať o tom s ministrom školstva. Ja som včera, ale nechcel som byť sarkastický vôbec, len dotkol som sa toho pojmu že Nežná revolúcia. Preto som sa ho dotkol, lebo pre mňa revolučné je nejaká veľká zmena. Ja vám chcem trošku povedať, že čo hovorí text zákona a aká je prax a čo si myslím, že by mohla byť revolučná zmena. Lebo vy ste otvorili, pán minister, veľmi dôležitý zákon a je tu možnosť veľa vecí opraviť.
Vedeli ste, drahí kolegovia, dokonca je tu pán rektor univerzity, vás som opomenul, prepáčte, ale vedeli ste, že učitelia, pedagógovia musia absolvovať tzv. kontinuálne vzdelávanie, celoživotné vzdelávanie, súčasťou ktorého je, počúvajte dobre, že kvalifikačné vzdelávanie, funkčné vzdelávanie, špecializačné vzdelávanie, adaptačné vzdelávanie, predatestačné vzdelávanie, inovačné vzdelávanie, aktualizačné vzdelávanie. To všetko musíme absolvovať, aby sme získali nejaké kredity. A keď už mám nejaký počet kreditov, tak potom mi môže stúpnuť mzda o pár desiatok eur. Ale ten zákon sa tak často mení, že niekedy vám kredity platili navždy a teraz vám padajú po nejakom období. Potom sa to zase zmení, zase novelizuje. Čiže my absolvujeme nejaké nekonečné vzdelávania, ale výsledkom ktorých ani nie je lepší pedagóg a lepšie školstvo, ale je to taký, je to také naháňanie sa za kreditmi. Veľmi často sú tieto školenia, prepáčte, bezobsažné. Ja som také zažil. Asi polovicu z tých, ktoré som absolvoval, mi nič do života nedali a neurobili zo mňa ani lepšieho učiteľa, ani nič.
Chcem povedať, že súčasťou tohto zákona, lebo tento zákon sa odvoláva na tzv. pedagogické štandardy, my sme vytvorili, predstavte si, viete koľko máme typov odborných a pedagogických zamestnancov? Koľko máme tých typov? Tridsaťšesť. Máme 36 rôznych pedagógov a odborných zamestnancov v školstve a každý z nich má vypracované štandardy, že čo má robiť, ako má robiť, prečo to má robiť, čo nesmie robiť a tak. A keď to dáte dokopy, tak je to viac ako 600 strán materiálov. O tom, ako má vyzerať náš slovenský učiteľ. Teachers' standards vo Veľkej Británii, ktorá je oveľa väčšia krajina a oveľa dlhšie trvajúca demokracia, ona má Teachers, učiteľské štandardy spracované na pätnástich stranách. Pritom päť strán hovorí o tom, že čo má byť učiteľ, čo musí robiť učiteľ, čo nesmie robiť učiteľ. Päť strán. My na to potrebujeme 650 strán. Toto je, pán minister, hodená rukavica, keď otvárate ten zákon. Heslo je, včera som ho spomenul, že zjednodušujme to.
Viete, koľko u nás trvá príprava? U nás musí byť, teda učiteľ v škole musí byť, musí mať vzdelanie, vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa. Päť rokov trvá príprava pedagóga a väčšinu času ide o teoretickú prípravu. Tá praktická príprava, tie najprv náčuvy a potom pedagogická prax je veľmi krátka, veľmi formálna. A keď príde učiteľ do školy, tak dostane tzv. učiteľa, ktorý ho uvádza do praxe. Ale ten učiteľ má plný úväzok. Ten vkuse učí. A ten nový učiteľ, predstavte si, tiež dostane plný úväzok. Že oni na seba možno nemajú, že by som prišiel mu na nejaký náčuv alebo prehodnotiť hodinu alebo mu poradiť, ja na to takmer nemám čas. A po polroku alebo po roku mu vystavím papier, že už nie je začínajúci učiteľ, aleže už je samostatný učiteľ. Je to formálne a tomu učiteľovi to pramálo pomôže. Na to, aby som ja zvládol predmet v Británii, povedzme, chcem učiť angličtinu, potrebujem bakalára, potrebujem vyštudovať tri roky. A aby som stal plnohodnotným učiteľom, idem do školy a na rok tam robím asistenta učiteľa. Robím všetky ostatné práce a ten učiteľ, ktorý ma uvádza, tak mi dáva učiť časť hodín po dohode, ten učiteľ ma formuje, je to senior učiteľ, ktorý má skúsenosti, ktorý je na to určený. A po troch rokoch teoretického vzdelávania v predmete a po roku praxe máte hotového učiteľa, ktorý si tým všetkým prešiel. Za štyri roky dokážeme toto spraviť, teda dokážu toto spraviť v Británii.
My máme vo vzdelávaní v príprave učiteľov veľa balastu, na konci dňa sú to ľudia, ktorí prichádzajú vykukaní do vzdelávacieho systému, dostanú tam, vzadu ti sedí tvoj učiteľ, ktorý ťa bude uvádzať, a vy sa s ním za dva mesiace ani nestihnete stretnúť. Dokonca sa môže stať, že dostanete hneď robiť triedneho učiteľa a vy neviete, ako sa to robí. Vy nemáte ani šajnu. A my dnes otvárame zákon, to je super, že otvárame zákon o pedagogických a odborných zamestnancoch a je super, že hovoríme o revolučných riešeniach, o revolúcii, ale toto nie sú revolučné riešenia. Toto sú len také kozmetické úpravy a riešime minimálny problém. Ale je tu priestor na to, aby sme urobili trošku revolučnejšie kroky a aby sme pri príprave pedagógov ich prestali šikanovať, ale skutočne im pri ich príprave počas školy a ich sprevádzanie počas ich začínajúcich rokov, aby sme to zlepšili a príklady dobrej praxe sú.
Trošku ma mrzí, že, a asi budem musieť za pánom ministrom možno osobne zabehnúť, lebo tento formát asi nevytvára priestor na to, aby sme, aby sme hľadali a nachádzali najlepšie možné riešenia. To, s čím teraz prichádzate, tomu veľmi neoponujem, pán minister, len hovorím, že sú to len čiastkové riešenia nejakej drobnej veci. Ale revolučné riešenie by bolo urobiť systém prípravy pedagógov a ich odmeňovania tak, aby to fungovalo lepšie a tie príklady dobrej praxe sú.
Pán minister, ty si aj študoval v Británii a aj máš určite prehľad o tom, ako to funguje vo svete. Ja ťa aj takto verejne pozývam, budem mať v novembri konferenciu, kde prídu profesori z tých najrenomovanejších univerzít sveta, dokonca z najlepšej vzdelávacej univerzity, teda vzdelávacej inštitúcie sveta a o tomto tam budeme hovoriť, že ako, ako proste k týmto riešeniam prišli, ako by sme to mohli prebrať na Slovensko. Možno tam bude trošku priestor sa o tom porozprávať. Otvárajme zákon 138/2019, ale prinesme, prinesme tomuto školstvu zmeny, ktoré, ktoré reálne školstvu pomôžu. Toto je čiastkové riešenie, s ktorým nemám až také, až také veľké problémy, ale máme tu oveľa väčšiu možnosť a máte väčšinu. Vnímam ťa, pán minister, ako skúseného manažéra, máte v tíme aj ľudí, ktorí školstvu rozumejú, pohnime s tým dopredu a neprešľapujme na mieste.
Ďakujem.

Ďakujem za faktické, na niektoré z nich zareagujem.
Pán Janas, ja to neberiem ako boj ZMOS-u a školstva, to už som vám vysvetlil. A to slovo že ulievanie peňazí, to som nepoužil, ani si to takto nemyslím. Ja si skôr myslím, že vy máte kopec roboty a vám tej roboty pribúda a peňazí nie. Ten daňový bonus vás pomaly poslal do kolien a teraz musíme cez peniaze nielen od fyzických osôb, cez dane z fyzických, ale aj právnických osôb vám posielať peniaze naviac, aby ste vôbec zvládli svoje kompetencie. Ja hovorím o tom, že toto sa musí oddeliť. Ale keď ste počúvali pozorne pani Kosovú, ona vám povedala, na centrum voľného času pošle, pošle štát, poviem, sto eur, hej, na dieťa. Ale od mnohých starostov ja ako riaditeľ som dostal päť-šesť eur za rok, alebo, alebo jedno euro na mesiac. Tak uleje, alebo neuleje, hej? Ja nehovorím o ulievaní. A sú materské školy povedzme niekde na, u nás sa financovali v Bardejove nad rámec toho príspevku tých zhruba tritisíc eur, povedzme mesto dávalo tritisícdvesto, ale v inom meste to bolo len dvetisícpäťsto eur. Čiže vám slúži ku cti, že ako človek zo samosprávy ste dávali pozor na tie školy a dali ste im presne toľko, koľko potrebujú, aby žili svojím životom, normálnym životom. Veľa samospráv to tak robí, ale sú samosprávy, ktoré sú úplne podfinancované, sú v dlhoch alebo majú iné problémy, iné priority a vtedy ony majú tú kompetenciu, to viete sám dobre, že, lebo toto je, toto je originálny príjem mesta a obce a vy si s ním môžte cez VZN-ko robiť v podstate, čo chcete, vy si ten normatív nastavíte. Čiže v tomto sa nemýlime.
A, pán Habánik, polkrok alebo fázovanie, ja súhlasím, že to nie je také jednoduché, ale očakával som, že aspoň pri tých materských školách že proste pôjdeme, že to dáme celé a že to nebudeme ďalej pre materské školy komplikovať. Ale ďakujem za faktickú. Všetko dobré.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ďakujem za slovo, dovoľte mi krátko zopár poznámok k zákonu 597/2003, ktorý sa výsostne venuje financovaniu škôl a školských zariadení.
Mal som, mal som pripravených viacej vecí, ale skúsim sa držať vecne toho, čomu sa budeme venovať. Pán minister spomenul slovo "nežná revolúcia v školstve". Mne to, bez toho, aby som sa niekoho chcel dotknúť, príde príliš nežné a príliš málo revolučné, lebo nemeníme zásadne to, čo chceme v škole meniť, a posúvame sa príliš malými krokmi k tomu, aby sme dosiahli ten cieľ, keď dokážeme vychovávať a vzdelávať ľudí, ktorí budú slobodní v zmysle, že budú sebestační, budú sa vedieť sami o seba postarať.
Také manažérske heslo, že zjednodušuj, použijem preto, lebo už tu kolegyňa Kalmárová naznačila, že vo financovaní škôl a školských zariadení je obrovský kompetenčný neporiadok. A ja to môžem povedať z praxe učiteľa, ktorý bol riaditeľom aj materskej školy, aj základnej, aj strednej, aj centra voľného času, aj umeleckej školy, dokonca takej multiškoly, ktorá mala viacej týchto škôl a školských zariadení v jednom celku. A musím povedať, že do financovania školy proste vstupuje príliš veľa subjektov, ktoré to, ktoré to úplne rozhodia. Predstavte si, že taký riaditeľ školy narába s peniazmi z ministerstva školstva, s peniazmi nie z jednej, ale povedzme aj z 20 obcí, keď má centrum voľného času. Ak má deti nad 15 rokov, tak ešte narába s peniazmi z vyššieho územného celku, a po novom niekto sľúbil obedy zadarmo cez úplne iné ministerstvo, tak teraz sa riaditeľ školy zodpovedá v súvislosti s financiami aj ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny. A momentálny stav je taký, že keď máte základnú školu a idete dávať výplaty, tak učiteľovi dáte výplatu z peňazí štátnych, z prenesených kompetencií, ale vychovávateľke v školskom klube detí už dávate výplatu z peňazí, ktoré vám poslal starosta alebo primátor. A potom vám ešte na školskú jedáleň, ešte dostávate prostriedky aj z ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny a zrazu neviete si rady, lebo tých účtovných jednotiek a tých rôznych kolóniek, ktoré, ktoré musíte sledovať, to je absolútne komplikované. A toto potrebujeme zjednodušiť.
A teraz, čo tu máme. Máme tu na stole zmenu v kompetenciách v súvislosti s financovaním materských škôl. Materské školy sú doteraz financované ako originálna kompetencia, to znamená, sú financované z podielových daní, teda, zjednoduším to, platí ich, platia ich mestá alebo obce. Pán minister Drucker, pretože, a v tomto s ním súhlasím, my potrebujeme, materské školy potrebujeme ako soľ a nie vždy si obce s týmto problémom vedia poradiť, preto táto kompetencia ako míľnik plánu obnovy a odolnosti postupne prechádza pod štát z pohľadu financovania, aby sme dokázali zabezpečiť zaškolenie všetkých detí troj-, štvorročných tak, aby boli pripravené na školu a mali všetky deti, vrátane tých v osadách, aby mali predpoklad, dobrý predpoklad na to, že zvládnu základnú školu.
Ale teraz čo sa stalo. My sme urobili nie krok, ale urobili sme pol kroka. Si predstavte, že materskú školu sme teraz rozdelili na dve časti. Doteraz bola financovaná starostom alebo primátorom. Teraz sme ju rozdelili, blbo podľa mňa, tak, že učiteľky v materskej škole budú financované zo štátu, ale tá jedálnička, ktorá je v tej materskej škole, tá ostane v kompetencii mesta a obce.
Pán minister sa vydal dobrým smerom z môjho pohľadu, ale urobil len polovičný krok a z môjho pohľadu skomplikoval práve financovanie týchto materských škôl, tohto školského zariadenia. My z praxe už dávno hovoríme, že zjednodušme to, nenechávajme troch pánov alebo troch nejakých šéfov, ktorí pošlú do tejto školy, do nejakej školy alebo do školského zariadenia financie, a potom sa ten riaditeľ musí zodpovedať viacerým. Toto je komplikácia. Preto sme my hovorili, že školské kluby detí, ktoré sú organickou, neoddeliteľnou súčasťou základnej školy, dajme pod to isté financovanie ako základná škola. Pod financovanie štátu. Nie preto, že by som chcel niečo mestám a obciam zobrať, ale pretože to dáva logiku. Ja aby som úspešne povedzme deti v osadách vzdelával, ja ich potrebujem od rána do večera. Ja tam ten školský funkčný a dobre zaplatený, alebo primerane zaplatený školský klub detí skrátka musím mať. A na to sme nenabrali odvahu.
Podobne aj so školskými jedálňami, ktoré sú tiež organickou súčasťou základnej školy. Lebo keď chcem mať to dieťa v škole do piatej alebo do pol piatej, ono sa musí kdesi najesť. Keď tá jedáleň tam nefunguje, a my si povedzme, férovo, chceme, je to súčasť našej školskej politiky, že každé dieťa má nárok a dostane aj vzdelávanie, aj jedlo a potom ďalšie aktivity, ktoré so vzdelávaním súvisia, poobede alebo podvečer až do konca? Dajte mi toto dieťa na osem-desať hodín, dajte mi dostatok času a ja skúsim pomôcť aj v tých rómskych osadách. Kým tento nástroj nemám, alebo je nedostatočný, tak to skrátka nebude fungovať.
A čo odporúčam? My sme teraz, my sme teraz v naťahovaní sa medzi školou a ZMOS-om. Združenie miest a obcí je jedno veľmi seriózne združenie, ktoré zastupuje našich starostov a primátorov. My od miest a obcí očakávame množstvo kompe... teda množstvo roboty, očakávame, dávame im, pridávame im každý rok nové a nové úlohy, ale ruka v ruke s týmto nejde dostatočné financovanie. A keďže dnes majú ony materské, ony majú budžet na materské školy, ony majú budžet na školské družiny a my keď im tento budžet zoberieme, s ktorým ony mohli narábať, mohli si z toho, v úvodzovkách, požičať trochu peňazí na to, aby zalepili inú kompetenciu, a často sa tak dialo a z reálneho školstva sa tieto prostriedky odlievali, tu dochádza k veľkému pnutiu medzi ministerstvom školstva a ZMOS-om. Neberte nám tieto kompetencie, lebo spolu s nimi nám zoberiete stovky miliónov eur a čo si my potom počneme?!
Ale ja dneska vyzývam na zmenu paradigmy, na úplne zmenu prístupu. My nemôžme skrátka kvalitu škôl podmieniť tým, či vyjdeme, alebo nevyjdeme v ústrety ZMOS-u. To nie je chyba ZMOS-u, to je chyba, ako sme to nastavili. My na Slovensku sme, pridávame mestám a obciam robotu a uberáme im peniaze. A ony teraz, ony sú teraz, samozrejme, proti, aby sme im zobrali ďalšie peniaze a priamo to dali školám. Lebo to im zase zoberieme stovky miliónov peňazí, ktoré im budú chýbať. My toto musíme, a toto odporúčam, pán minister, my toto musíme oddeliť. ZMOS nech rieši vláda úplne iným spôsobom a školstvo riešme iným spôsobom. Ak bude fungovanie škôl podriadené tomu, že či sa to páči, alebo nepáči ZMOS-u, tak potom dovidenia s kvalitným školstvom.
A pripomínam, nie je to chyba ZMOS-u, nie je to chyba miest a obcí, je to chyba, ako sme my nastavili financovanie, ako sme nastavili prerozdeľovanie daní. Ten podiel výnosu dane z fyzických osôb nestačí. A nestačí hlavne vtedy, keď je kolísavé obdobie a dochádza k výpadku daní, výberu daní.
My tam navrhujeme v KDH daňový mix, do budúcna budeme musieť proste to financovanie miest a obcí zabezpečiť tak, aby ony už nemuseli vôbec sa trápiť nad tým, že či to financovanie materských škôl alebo družín im uškodí, alebo neuškodí. Urobme si kompetenčný poriadok, dajme školám to, čo patrí školám, dajme obciam a mestám to, čo patrí im, a budujme konečne poriadne školy, nerobme polovičné kroky, nemajme pre školu, pre jednu školu desať rôznych pánov, ktorým sa škola musí zodpovedať. Má kopec ekonomicko-administratívnej agendy a my nestačíme, nestíhame učiť, lebo musíme riešiť milión ďalších problémov. Dokonca dneska dostala škola odporúčanie, že máte nahlásenú bombu, tak si to choďte skontrolovať! Tak riaditeľ po novom ešte aj bude ráno kontrolovať, že či nemá v škole bombu. A toto my musíme vyriešiť, vyslobodiť od takýchto blbostí riaditeľov škôl a musíme zabezpečiť, aby tie školy konečne začali fungovať ako hodinky.
Ďakujem pekne.