Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, pán spravodajca, pán spravodajca, skôr ako začnem rozpravu, tak sa pridávam k pánovi Vašečkovi vzhľadom na to, že predpokladám, že pozmeňovacie návrhy kolegu Horeckého nebudú schválené, tak navrhujem stiahnuť tieto dva zákony na dopracovanie. To je po prvé.
Pán minister, začali ste túto reformu takým výrokom, že rovnaké financovanie, ale nerovnaké povinnosti a že toto musíte zmeniť. Ja sa ohradzujem voči tomuto výroku. Najprv poviem to, čo som už rozprával v minulosti o troch jablkách. Všetky školy sú financované nie z jedného zdroja, a to je normatívne financovanie, ale z viacerých zdrojov. To prvé jablko, normatívne financovanie vo výške, zaokrúhlim, tritisíc eur majú aj súkromné, aj cirkevne, aj štátne školy rovnaké, keď hovoríme o základnej škole a povinnej školskej dochádzke. Ale existuje druhé jablko, a to je financovanie školských zariadení cez podiel výnosu dane fyzických osôb, cez VÚC-ky a mestá a obce. Tam síce na obedy, na družinu dostanú deti rovnako, ale je tam jedna kolónka, ktorá sa volá že správa a údržba budov, a tam dostávajú štátne školy zhruba 160 eur na jedného žiaka. Tieto prostriedky súkromné, kde teda deti v súkromných a v cirkevných školách nedostávajú. A ten najväčší objem peňazí, alebo kritický objem peňazí sú kapitálové výdavky, keď súkromní a cirkevní zriaďovatelia, ich školy nemohli dobudovať svoje školy, zo začiatku boli vylučovaní z projektov ako neoprávnení žiadatelia, ale aj keby neboli vylučovaní, treba tam spolufinancovanie, sú tam neoprávnené výdavky. Toto všetko tým školám hradia ich zriaďovatelia z verejných zdrojov, teda dostanú peniaze na spolufinancovanie, môžu postaviť telocvičňu, môžu zatepliť. Takto sa za 30 rokov zveľaďovali štátne školy. Súkromné a cirkevné školy tento zdroj peňazí nemali. Okrem toho väčšina z nich je v nájomných priestoroch, čiže mali veľmi, veľmi obmedzené možnosti. A analytici sa snažili vyčísliť, že koľko je to ročne na jedno dieťa. Veľmi sa nezhodujú, tie cifry sa pohybujú niekde medzi 400, 500 a 600 eurami ročne na jedno dieťa. A keď si to spočítate s tými 160 eurami, ktoré sú na správu a údržbu budov, tak to už je číslo, ktoré presahuje 20 % alebo je na úrovni 20 %. O toto dostáva každé dieťa v súkromnej a cirkevnej škole menej.
Čiže ja s tým, že máte rovnaké financovanie, ale neplníte si rovnaké povinnosti, zásadne nesúhlasím. Mňa sa to, pán minister, dotklo, pretože ja som bol pri vzniku, pri budovaní dvoch spojených cirkevných škôl, pracujem dlhé roky ako mestský, krajský poslanec, teraz aj poslanec Národnej rady, bol som vo všetkých možných školských komisiách a tomuto sa venujem 30 rokov. Bolo to hrozne, hrozne od vás neférové.
Čo ste tým dosiahli? V časti verejnosti sa vytvoril dojem, že súkromné školy a cirkevné školy, a toto bolo akcentované, tie dve slovíčka, že súkromné, cirkevné, štátne, teda tri, štát nech si platí štátne, cirkev nech si zaplatí cirkevne a súkromní, tí súkromní, zlí, zlí, zlí zriaďovatelia, nech si platia svoje súkromné školy. Vytvoril sa tu dojem o nejakej temnej cirkvi, ktorá nieže prevádzkuje školy, ktoré plnia verejný záujem, ale robia tam niečo zlé, nekalé, temné, vychovávajú tam len miništrantov a nejaké podvraťácké živly. A takisto, že súkromné školy to sú tie, ktoré parazitujú na školských peniazoch a proste spôsobujú nekalé, niečo nedobré v tomto štáte, že sa obohacujú. Ja viem, že budete hovoriť, že bolo prijaté nejaké memorandum a tak ďalej, ale ja vám hovorím z vlastnej skúsenosti, čo dostávam. Súkromníci nech si platia súkromné školy, cirkevníci cirkevné a štátni štátne. Pritom, pozor, všetky tieto školy plnia rovnakú funkciu, vychovávajú, vzdelávajú deti podľa štátneho vzdelávacieho programu, venujú sa deťom naplno s tým, že väčšina cirkevných a súkromných škôl sú v nájomných priestoroch. A to financovanie je tak napäté, že bez nejakého výberu školného by to neprežili. A sám ste počuli, že väčšina škôl ani nevyberá školné a ak vyberá, tak len v takej miere, aby pokryli práve tento náklad, aby mohli prežiť, tam nie je priestor na nejaký zisk, až na pár výnimočných škôl, ktoré ale v tomto systéme nie sú podstatné, pretože ich spočítate na prstoch dvoch rúk, po prvé. Po druhé, slúžia pre hodných 10-tisíc. A či im zoberiete 20 % alebo nezoberiete, ich to nezaujíma, oni to prežijú, oni to vedia nastaviť. A to sa bavíme len o zlomku malých škôl. Čiže tu, pán minister, by som očakával, že niečo k tomu poviete. Nie je to tak, že nejakí cirkevní alebo súkromní zriaďovatelia, ich školy a ich deti sú nejakí štátni paraziti.
Odkiaľ sa berú peniaze na financovanie vášho platu, pán minister, nášho platu, odkiaľ sa berú peniaze na prevádzku všetkých našich škôl, na prevádzku ministerstiev? Tieto peniaze sa berú z práce ľudí, z práce rodičov, z práce rodičov, ktorí vytvoria hodnoty, a my tieto peniaze použijeme na prevádzku škôl, dokonca na váš plat, aj na môj plat. A tu sa, pán minister, ocitáte na veľmi, veľmi tenkom ľade, lebo vy musíte brať do úvahy, musíte brať do úvahy požiadavky a pohľad rodičov. Požiadavky a pohľad tých, ktorí vytvárajú hodnoty na to, aby vôbec školský systém mohol fungovať. A tu ste povedali takú vec, ktorá je podľa mňa absolútne podstatná v tejto veci. Právo rodiča je veľmi vágne vyjadrenie, veľmi vágny pojem. Čo to je právo rodiča? A tu sa, vážení, dostávame k ideologickej podstate tohto problému. Vy ste, pán minister, povedali, že je to vágne, nejaké nejasné. Tak ja vám si dovolím odcit... to ste povedali, pán minister.
Ste povedali, že to je vágny pojem. Ja si myslím, že toto tu je posvätné. Ja som si to zapamätal, pán minister, ale môžete, však vy budete mať právo potom rozprávať ďalej. Však je to na zázname.
Paragraf 20 školského zákona, odsek 5. Žiak plní povinnú školskú dochádzku v základnej škole v školskom obvode, v ktorom má trvalý pobyt, ďalej len spádová škola, ak zákonný zástupca dieťaťa pre svoje dieťa nevyberie inú školu. Odsek 6 § 20 stále. Riaditeľ spádovej školy je povinný prednostne prijať na plnenie povinnej školskej dochádzky deti, ktoré majú miesto trvalého pobytu v školskom obvode spádovej školy. Čiže máme tu obvody, máme povinnosť, aby obvodová škola prijala to dieťa a ak kapacita presahuje, tak sa postupuje podľa osobitného predpisu, ktorý je ďalej spomínaný, nemám toľko času, aby som ešte osobitné predpisy vám prečítal. Paragraf 144, pán minister, zákonné právo. Rodič má zákonné právo vybrať pre dieťa školu, ktorá zodpovedá schopnostiam, záujmu, zdravotnému stavu dieťaťa, jeho záľubám, vierovyznaniu, svetonázoru, jazyku a tak ďalej. To je posvätné právo rodiča, ktoré je momentálne zakotvené v školskom zákone. Nie je to žiadny vágny pojem. Je to tam, pán minister. A vy toto, vy ste toto dneska spochybnil. A potom je otázka. Totižto rodičia dostali po dlhých rokoch komunizmu, po revolúcii, dostali právo výberu školy, to je to posvätné právo, o ktorom hovorím, a majú to uplatniť v najlepšom záujme dieťaťa. A dnes tie vaše počiny, pán minister, idú proti tomuto právu. A ja to vnímam ako zásadný ideologický spor. Pekné hesla, vzletné, ale z môjho pohľadu klamlivé. A áno, pán minister, môžem sa mýliť. Ja nemám patent na rozum, ale v tomto sa nezhodneme.
Školy podľa vás, to bolo ďalšie vaše tvrdenie, že školy si vyberali deti, selektovali deti. Pri súkromných a cirkevných školách, pán minister, je to úplne opačne. My sme vznikli na základe túžby a požiadavky rodičov. Nás si vyberali rodičia, teda školy si vyberali rodičia a nie naopak. A ja sa pýtam, že čo je váš motív, ktorý vás tlačí do takej nástojčivej obhajoby tohto podľa môjho názoru nemúdreho postoja. Kto na konci dňa rozhodne, do ktorej školy pôjdu vaše deti, pani kolegovia, kolegyne, starí rodičia? Kto to bude na konci dňa? Kto rozhodne, kde vaše dieťa pôjde do školy? Bude to rodič, alebo bude to štátny úradník, alebo minister? A tu je ten základný rozpor. Predovšetkým vám to hovorím, kolegovia zo SMER-u, lebo viacerí ste sa boli pýtať dnes, tu je ten zásadný rozpor, že pán minister stavia, teda ide umenšiť právo rodičov pri výbere školy a toto právo dáva do rúk viacej úradníkom ako rodičom, čo je z môjho pohľadu neprípustné. Takisto ak sa zvýši školné, pretože zoberiete súkromným alebo prípadne cirkevným školám 20 % a ony zdvihnú školné, zdvihnú poplatky, tak ešte menej si to budú môcť dovoliť deti zo sociálne slabších vrstiev, čiže to vôbec, toto opatrenie z môjho pohľadu je kontraproduktívne.
Bral by som, pán minister, ak by ste v júni prišli s poctivým pozvaním aj neštátnych zriaďovateľov neštátnych škôl, že poďme spolu do tohto systému vniesť viacej svetla aspoň na konci tunela, viacej zmysluplnosti a pomôžme tým deťom, ktoré to najviac potrebujú. S týmto ste neprišli. Prišli ste najprv s vyhrážkou, že neplníme si povinnosti, a preto nás musíte ukrátiť o 20 %. Nie nás, pardon, ja nie som, ja už nie som ani riaditeľ cirkevnej školy, nateraz som poslancom Národnej rady, tu sa zastávam všetkých detí, lebo ak kľaknú cirkevné a súkromné školy, veľmi to ohrozí aj všetky ostatné deti, lebo prídete o inovácie, o motor, o konkurenciu, o to, čo zabezpečuje rast.
A ja sa pýtam, že čo je vlastne cieľ? Pani kolegyňa Kosová, ja som možno nepoužil správne slová. Ja odmietam, ak niekto povie na rómske deti, že sú červivé jablka. To si nesmieme dovoliť. A žiaden hejt tu nesmie byť. Ja len hovorím, že na polovici Slovenska, alebo aspoň na tej východnej strane Slovenska už je taká situácia, kde máte celé obce čisto rómske, celú školu čisto rómsku. Ja nevidím tam priestor na nejaký mix. A preto hovorím, že tam musí byť osobitný prístup a inklúzia musí byť v niečom úplne inom. Nie v zmiešavaní dvoch komunít. Môžete to spraviť vo Vyšnom, Vyšný Slavkov sa to stalo, zmiešaná trieda. Išli prvým ročníkom, druhým, tretím, štvrtým a potom už sa rodilo viacej rómskych detí, tak v prvom ročníku máte čisto rómsku triedu. Na konci roka tí prváci vedia lepšie čítať ako štvrtáci, rómske deti štvrtáci v tej zmiešanej triede. Proste niečo tu nefunguje. A nefunguje tu taká, taká nejaká dvojčlenka alebo taká nejaká rovnica, že keď zmiešate deti, že vyberiete nejakú strednú cestu, pre niekoho to bude stále príliš rýchle a pre niekoho stále príliš pomalé. A individuálny prístup, ja viem, ja rozumiem, ja pedagogiku milujem, ale ten sa dá robiť v obmedzenom počte detí a s dobrou motiváciou. Tam musia všetci aktéri chcieť. A toto nastaviť, to bude teda veľký problém. Cez tieto zákony, cez toto, čo idete uviesť do praxe, pán minister, sa to jednoducho nepodarí. Násilný mix nebude fungovať.
O tých špecifických podmienkach som hovoril ja na výbore trošku emotívne, možno toto video mala pani Puškárová na mysli, ale ja vás pozývam. Dostal som, za tieto štyri dni som dostal veľmi veľa pozvaní do Starej Ľubovne, pod Tatry, do Jarovníc a prosia zamestnanci škôl, terénni pracovníci, pracovníci centier poradenstva a prevencie prosia, príďte, príďte sa pozrieť, tomu neuveríte, mám komplet všetky dievčatá v deviatom ročníku mám tehotné. Vy nedokáže si predstaviť ako trpia prepravcovia, ktorí prepravujú tieto deti, ako vyzerajú tie autobusy tam. A tú frustráciu a nemohúcnosť učiteľov, ktorí sú na konci so silami. A my ich musíme vypočuť a ja súhlasím, pán minister, že s týmto musíme pohnúť. Ja nie som vôbec rasista, som za inklúziu, za pomoc deťom všade tam, kde sa to dá. Niekde budeme musieť proste zvoliť iný prístup, lebo tam už, tam už nemáme šancu, tam už nemáme šancu.
No, keďže, keďže už sme na sklonku času, ja ponúkam spoluprácu, aj tie súkromné a cirkevné školy to robia, my sme pripravení pomôcť. Kolega Horecký už hovoril o geografickej polohe. Ak máte štátnu školu najbližšie k osade priemerne 3,4 kilometra, cirkevnú 11 či 14 kilometrov a súkromnú 35, tak nie je pravda, že preto neprijímame rómske deti, že ich neľúbime, ale preto, že takto sme vznikli, hej. My máme v Bardejove, ja som to už spomínal, máme tri cirkevné školy. Jedna je priamo v rómskej osade. Tú vedú Saleziáni, ja k nim patrím, blahoslavený Zefirín. Táto škola má materskú a základnú a tam išla aj do vyšších ročníkov, ale štát proste prišiel a povedal, že segregujete, stačí len po štvrtý ročník. A Saleziáni hovoria, nechajte nám tie deti trošku dlhšie, my tým, ktorí chcú, ktorí na to majú a ktorí pochopili, že je to treba, tak my im pomôžeme až po koniec strednej školy. Ale štát toto zakázal, zatrhol. V druhej škole, ako som povedal, som bol riaditeľom deväť rokov a tam sa nám, ale trvalo to dvadsať rokov, tak sa nám tá inklúzia podarila. Dneska tí ľudia, tí rodičia, ktorí predtým boli naše deti, dneska už pracujú, ale trvalo to dvadsať rokov a nikomu sme sa nemuseli vyhrážať alebo nikto sa nám nevyhrážal, že nám zoberú 20 %. A tá posledná škola v centre mesta, tá slúži ako spádová cirkevná škola pre všetkých z okolia. K nám chodia deti z okolia 38 kilometrov, dokonca zo Svidníka k nám chodia deti do školy a ja si neviem predstaviť, že jednému obvodu, teda jednému kúsku Bardejova určím, že 70 % z toho kúska bude prioritne bude chodiť do našej školy. Ono to, vy tam dáte prechodné ustanovenia, ten nábeh bude deväťročný alebo desaťročný, ale po deviatich, desiatich rokoch sa stane, že ľudia, ktorí zo svojho presvedčenia chcú dať dieťa na cirkevnú školu, tak nebudú môcť, lebo budú platiť nejaké úplne iné obvodové pravidlá.
My tieto pravidlá odmietame a tak vás žiadam aj, pán minister, prehodnoťte to, stiahnite to. Ak som ja vo svojej rozprave, vo svojich videách išiel za čiaru, ja som zatiaľ presvedčený o tom, že bojujem za dobrú vec a na konci dňa ma mrzí, ak som pri tom sa niekoho príliš dotkol alebo som nebol celkom slušný a korektný, za to sa ospravedlňujem komukoľvek, ak sa to stalo, ale chcem, aby systém školstva na Slovensku fungoval lepšie. My sme pripravení pomôcť, kde sa bude dať, len sa nám nevyhrážajte a nerozprávajte o nás, že si neplníme povinnosti.
Ďakujem pekne za pozornosť.
