Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ďakujem za slovo, dovoľte mi krátko zopár poznámok k zákonu 597/2003, ktorý sa výsostne venuje financovaniu škôl a školských zariadení.
Mal som, mal som pripravených viacej vecí, ale skúsim sa držať vecne toho, čomu sa budeme venovať. Pán minister spomenul slovo "nežná revolúcia v školstve". Mne to, bez toho, aby som sa niekoho chcel dotknúť, príde príliš nežné a príliš málo revolučné, lebo nemeníme zásadne to, čo chceme v škole meniť, a posúvame sa príliš malými krokmi k tomu, aby sme dosiahli ten cieľ, keď dokážeme vychovávať a vzdelávať ľudí, ktorí budú slobodní v zmysle, že budú sebestační, budú sa vedieť sami o seba postarať.
Také manažérske heslo, že zjednodušuj, použijem preto, lebo už tu kolegyňa Kalmárová naznačila, že vo financovaní škôl a školských zariadení je obrovský kompetenčný neporiadok. A ja to môžem povedať z praxe učiteľa, ktorý bol riaditeľom aj materskej školy, aj základnej, aj strednej, aj centra voľného času, aj umeleckej školy, dokonca takej multiškoly, ktorá mala viacej týchto škôl a školských zariadení v jednom celku. A musím povedať, že do financovania školy proste vstupuje príliš veľa subjektov, ktoré to, ktoré to úplne rozhodia. Predstavte si, že taký riaditeľ školy narába s peniazmi z ministerstva školstva, s peniazmi nie z jednej, ale povedzme aj z 20 obcí, keď má centrum voľného času. Ak má deti nad 15 rokov, tak ešte narába s peniazmi z vyššieho územného celku, a po novom niekto sľúbil obedy zadarmo cez úplne iné ministerstvo, tak teraz sa riaditeľ školy zodpovedá v súvislosti s financiami aj ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny. A momentálny stav je taký, že keď máte základnú školu a idete dávať výplaty, tak učiteľovi dáte výplatu z peňazí štátnych, z prenesených kompetencií, ale vychovávateľke v školskom klube detí už dávate výplatu z peňazí, ktoré vám poslal starosta alebo primátor. A potom vám ešte na školskú jedáleň, ešte dostávate prostriedky aj z ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny a zrazu neviete si rady, lebo tých účtovných jednotiek a tých rôznych kolóniek, ktoré, ktoré musíte sledovať, to je absolútne komplikované. A toto potrebujeme zjednodušiť.
A teraz, čo tu máme. Máme tu na stole zmenu v kompetenciách v súvislosti s financovaním materských škôl. Materské školy sú doteraz financované ako originálna kompetencia, to znamená, sú financované z podielových daní, teda, zjednoduším to, platí ich, platia ich mestá alebo obce. Pán minister Drucker, pretože, a v tomto s ním súhlasím, my potrebujeme, materské školy potrebujeme ako soľ a nie vždy si obce s týmto problémom vedia poradiť, preto táto kompetencia ako míľnik plánu obnovy a odolnosti postupne prechádza pod štát z pohľadu financovania, aby sme dokázali zabezpečiť zaškolenie všetkých detí troj-, štvorročných tak, aby boli pripravené na školu a mali všetky deti, vrátane tých v osadách, aby mali predpoklad, dobrý predpoklad na to, že zvládnu základnú školu.
Ale teraz čo sa stalo. My sme urobili nie krok, ale urobili sme pol kroka. Si predstavte, že materskú školu sme teraz rozdelili na dve časti. Doteraz bola financovaná starostom alebo primátorom. Teraz sme ju rozdelili, blbo podľa mňa, tak, že učiteľky v materskej škole budú financované zo štátu, ale tá jedálnička, ktorá je v tej materskej škole, tá ostane v kompetencii mesta a obce.
Pán minister sa vydal dobrým smerom z môjho pohľadu, ale urobil len polovičný krok a z môjho pohľadu skomplikoval práve financovanie týchto materských škôl, tohto školského zariadenia. My z praxe už dávno hovoríme, že zjednodušme to, nenechávajme troch pánov alebo troch nejakých šéfov, ktorí pošlú do tejto školy, do nejakej školy alebo do školského zariadenia financie, a potom sa ten riaditeľ musí zodpovedať viacerým. Toto je komplikácia. Preto sme my hovorili, že školské kluby detí, ktoré sú organickou, neoddeliteľnou súčasťou základnej školy, dajme pod to isté financovanie ako základná škola. Pod financovanie štátu. Nie preto, že by som chcel niečo mestám a obciam zobrať, ale pretože to dáva logiku. Ja aby som úspešne povedzme deti v osadách vzdelával, ja ich potrebujem od rána do večera. Ja tam ten školský funkčný a dobre zaplatený, alebo primerane zaplatený školský klub detí skrátka musím mať. A na to sme nenabrali odvahu.
Podobne aj so školskými jedálňami, ktoré sú tiež organickou súčasťou základnej školy. Lebo keď chcem mať to dieťa v škole do piatej alebo do pol piatej, ono sa musí kdesi najesť. Keď tá jedáleň tam nefunguje, a my si povedzme, férovo, chceme, je to súčasť našej školskej politiky, že každé dieťa má nárok a dostane aj vzdelávanie, aj jedlo a potom ďalšie aktivity, ktoré so vzdelávaním súvisia, poobede alebo podvečer až do konca? Dajte mi toto dieťa na osem-desať hodín, dajte mi dostatok času a ja skúsim pomôcť aj v tých rómskych osadách. Kým tento nástroj nemám, alebo je nedostatočný, tak to skrátka nebude fungovať.
A čo odporúčam? My sme teraz, my sme teraz v naťahovaní sa medzi školou a ZMOS-om. Združenie miest a obcí je jedno veľmi seriózne združenie, ktoré zastupuje našich starostov a primátorov. My od miest a obcí očakávame množstvo kompe... teda množstvo roboty, očakávame, dávame im, pridávame im každý rok nové a nové úlohy, ale ruka v ruke s týmto nejde dostatočné financovanie. A keďže dnes majú ony materské, ony majú budžet na materské školy, ony majú budžet na školské družiny a my keď im tento budžet zoberieme, s ktorým ony mohli narábať, mohli si z toho, v úvodzovkách, požičať trochu peňazí na to, aby zalepili inú kompetenciu, a často sa tak dialo a z reálneho školstva sa tieto prostriedky odlievali, tu dochádza k veľkému pnutiu medzi ministerstvom školstva a ZMOS-om. Neberte nám tieto kompetencie, lebo spolu s nimi nám zoberiete stovky miliónov eur a čo si my potom počneme?!
Ale ja dneska vyzývam na zmenu paradigmy, na úplne zmenu prístupu. My nemôžme skrátka kvalitu škôl podmieniť tým, či vyjdeme, alebo nevyjdeme v ústrety ZMOS-u. To nie je chyba ZMOS-u, to je chyba, ako sme to nastavili. My na Slovensku sme, pridávame mestám a obciam robotu a uberáme im peniaze. A ony teraz, ony sú teraz, samozrejme, proti, aby sme im zobrali ďalšie peniaze a priamo to dali školám. Lebo to im zase zoberieme stovky miliónov peňazí, ktoré im budú chýbať. My toto musíme, a toto odporúčam, pán minister, my toto musíme oddeliť. ZMOS nech rieši vláda úplne iným spôsobom a školstvo riešme iným spôsobom. Ak bude fungovanie škôl podriadené tomu, že či sa to páči, alebo nepáči ZMOS-u, tak potom dovidenia s kvalitným školstvom.
A pripomínam, nie je to chyba ZMOS-u, nie je to chyba miest a obcí, je to chyba, ako sme my nastavili financovanie, ako sme nastavili prerozdeľovanie daní. Ten podiel výnosu dane z fyzických osôb nestačí. A nestačí hlavne vtedy, keď je kolísavé obdobie a dochádza k výpadku daní, výberu daní.
My tam navrhujeme v KDH daňový mix, do budúcna budeme musieť proste to financovanie miest a obcí zabezpečiť tak, aby ony už nemuseli vôbec sa trápiť nad tým, že či to financovanie materských škôl alebo družín im uškodí, alebo neuškodí. Urobme si kompetenčný poriadok, dajme školám to, čo patrí školám, dajme obciam a mestám to, čo patrí im, a budujme konečne poriadne školy, nerobme polovičné kroky, nemajme pre školu, pre jednu školu desať rôznych pánov, ktorým sa škola musí zodpovedať. Má kopec ekonomicko-administratívnej agendy a my nestačíme, nestíhame učiť, lebo musíme riešiť milión ďalších problémov. Dokonca dneska dostala škola odporúčanie, že máte nahlásenú bombu, tak si to choďte skontrolovať! Tak riaditeľ po novom ešte aj bude ráno kontrolovať, že či nemá v škole bombu. A toto my musíme vyriešiť, vyslobodiť od takýchto blbostí riaditeľov škôl a musíme zabezpečiť, aby tie školy konečne začali fungovať ako hodinky.
Ďakujem pekne.
