Videokanál poslanca

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne a kolegovia, keďže sa bavíme o doživotnej rente pána generálneho prokurátora Žilinku, dovoľte mi dať do protikladu jeden skutočný životný príbeh jednej rodiny. Pre poriadok a preto, aby som im neublížil, tak trošku zmením mená a budem hovoriť o Slávovi a Jarke. Slávo je školníkom na základnej škole a celý život sa stará o svoju rodinu, má veľmi ťažko chorého chlapca, ktorý už je v dospelom veku a ktorý potrebuje 24-hodinovú starostlivosť. Okrem toho majú ešte dcéru, ktorá študuje na vysokej škole. Slávo zarába 850 eur v čistom a jeho manželka robila takú drobnú administratívnu prácu v jednej malej firme, ale keďže zdravotný stav ich syna sa zhoršil a babka je už staršia, nevládze sa starať o dospelého človeka, ktorý potrebuje takúto starostlivosť, tak musela odísť domov. 70-2
Príjem tejto rodiny je niečo okolo 1 500 eur. A keby ste videli ruky tohto školníka, aké mozole, aké má šľachy a ako nemá na sebe ani štipku tuku, lebo celý život tvrdo pracuje a predstavte si, že on sa ma opýtal, že čo to je vlastne tá doživotná renta. To ako sa k tomu dostať? Kto vlastne dostáva doživotnú rentu? A ja mu vravím, tak to je 5-6 tisíc eur, ktoré dostane človek, ktorý štyri roky pracoval, nedokončil ani svoje funkčné obdobie a po štyroch rokoch má nárok na to, že môže ísť domov a každý mesiac mu príde na účet 5-6 tisíc eur. A on len krúti hlavou, že kde to žijeme, čo to vlastne, aký to život žijeme. Moja výčitka nie je k úradu generálneho prokurátora. Určite ho potrebujeme a jeho práca je kľúčová. O tom, či je jeho funkcia nastavená dobre, alebo nie, tu hovorili oveľa väčší odborníci ako ja.
Ja vám môžem povedať k tomuto príbehu niečo viac. Problémom s touto doživotnou rentou a nielen s ňou, ale aj s tým, ako vláda hospodári s finančnými prostriedkami, je to, že toto veľmi zvyšuje napätie u jednoduchých ľudí na Slovensku. V tomto volebnom období sa zvýšil počet ministerstiev, zdvojnásobil sa počet štátnych tajomníkov, čo sú námestníci ministra s vysokým platom. Zaviedli ste nových viceguvernérov a rôznych splnomocnencov krajiny. Vytvorili ste desiatky a desiatky ďalších funkcií, v ktorých zarobia títo ľudia 5-6 tisícové platy a na tieto platy sa musia skladať jednoduchí Slováci, ktorí pracujú, zarábajú a odvádzajú dane. A teraz, môj problém s týmto je, či je to čestné, či je to spravodlivé, či vy ako vládni poslanci, ktorí máte v rukách moc a rozhodujete o takých veciach, či to robíte dobre, s dobrým úmyslom. Môj problém s doživotnou rentou pre generálneho prokurátora je, že je účelová, že je urobená tak, aby ste dosiahli nejaký iný zámer, nie to, aby ste odmenili človeka za prácu, ktorú odviedol. Môj problém s ďalšími a ďalšími vysokými štátnymi úradníkmi je, že je to účelové preto, aby ste upratali svojich kamarátov a dali mu krásne peniaze za nič. Predstavte si taký výrobný podnik, kde ľudia pracujú, tvoria hodnoty a riaditeľ má svojho zástupcu, ale postupne má ďalšieho námestníka a ďalšieho a ďalšieho a ďalšieho. A všetci ostatní, ktorí pracujú, sa pýtajú, prečo by sme mali platiť týchto ľudí, ktorých tu nepotrebujeme? A prečo by sme im ešte mali zaplatiť, keď už aj odídu z firmy, už netvoria hodnoty a nejakú doživotnú rentu? Toto sa nedá vysvetliť bežným ľuďom, lebo je to nečestné. A toto vám vytýka váš prezident z vašich radov. Človek, ktorý vyšiel z vašej partie, z vašej skupiny, vám teraz odkázal, táto doživotná renta je nečestná. Sú to verejné zdroje, verejné financie, ktoré vytvárajú Slováci zo svojich daní. A prezident vám odkazuje, že toto je nečestné a toto treba zrušiť. A tak vás za svojho priateľa, ktorého som pomenoval Slavo, aj keď sa volá inak, v mene KDH, aj v mene všetkých ľudí na Slovensku, ktorí pracujú a vytvárajú hodnoty, vás vyzývam, aby ste túto doživotnú rentu odmietli podobne, ako vám to odkázal prezident z vašich radov. Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, pani kolegyňa, kolegovia, kolegyne, bol som určený v súlade s rokovacím poriadkom výborom za spravodajcu k tomuto návrhu, tak predkladám informáciu o predloženom návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a ministerstva hospodárstva. V zmysle rokovacieho poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 889 z 12. mája 2025 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 5. septembra a gestorský výbor do 8. septembra.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

Ďakujem za vaše faktické pripomienky. Veľmi si to vážim.
Pani kolegyni Gažovičovej poviem, že áno, ide o veľmi citlivú hranu, kde môže dochádzať k porušovaniu ľudských práv a musia sa s tým jednotlivé krajiny, spoločnosť, vysporiadať, že do akej miery áno a do akej nie. Zberať citlivé informácie o človeku je za hranicou ľudských práv a tam teda nemôžme ísť, ale monitorovať perimeter tak, aby sme povedzme nerozoznávali alebo neuchovávali nejaké citlivé informácie, to vnímam ako jeden z bezpečnostných prvkov a teraz budeme musieť na miskách váh zvážiť, že kde je, kde je dôležitosť bezpečnosti a kde je dôležitosť osobnej slobody a čo vyvažuje a tam nastaviť tú hranicu, aby bola všeobecne prospešná.
Ona to, nevyriešime to a ja som zvolil takýto tón, pretože ja sa uchádzam o podporu aj vládnych strán. Ak to má prejsť, tak ja dnes sa neznížim k tomu, aby som len nakladal nejakému ministrovi, aký je neschopný, alebo že chce zarobiť. Mimochodom nemyslím si to, ale dávam, dávam do pľacu možnosť, aby sme sa o tom pobavili, aby sme možno prišli s nejakým racionálnym vysvetlením.
Pani kolegyňa Čavojová, vážim si, že ako opozičná poslankyňa tu sedíte na obed v piatok, ste ochotná počúvať a vidíte aj vy zo skúsenosti, že čosi s tou bezpečnosťou musíme urobiť. Tak možno vás chcem požiadať, aby ste aj vo svojich radoch zvážili prípadnú podporu. Zatiaľ by som vás poprosil o podporu pre druhé čít... aby sme prešli do, teda do druhého čítania a tam, tam ponúkam možnosť na takú celospoločenskú alebo diskusiu naprieč politickým spektrom, aby sme, aby sme pomohli ochrane našich detí, našich chorých a našich seniorov.
Ďakujem pekne.

!!! Vymazať nadbytočný prázdny rámček !!!

Vážený pán predsedajúci, drahé kolegyne a kolegovia, tak skúsime na tretíkrát. Bol som tu v stredu večer o trištvrte na sedem, potom štvrtok večer o trištvrte na sedem. Dneska je piatok, tak beriem to ako také privilégium, že som sa mohol trošku rozcvičiť a dnes to trošku skrátim. Ale keďže ste tu noví, tak aspoň, aspoň také základné veci, tí, čo tu neboli v stredu a štvrtok večer, je vás tu zas zopár nových poslancov, tak skúsim veľmi rýchlo.
Predkladáme z dielne KDH návrh na to, aby sme zvýšili bezpečnosť na školách, v zdravotných a v sociálnych zariadeniach. Ako to chceme spraviť? Chceme zasiahnuť do Zákonníka práce a upraviť možnosť pracovať na dohodu o pracovnej činnosti tak, ako to dneska napríklad majú študenti. Bežný človek môže pracovať na dohodu 10 hodín za týždeň, študenti môžu pracovať 20 hodín za týždeň. My chceme zaviesť pojem a chceme zaviesť do systému na ochranu škôl, školských zariadení, zdravotných a sociálnych zariadení koordinátorov bezpečnosti, pre ktorých potrebujeme rozšíriť tú možnosť pracovať na dohodu 20 hodín týždenne, neskôr vysvetlím. Reagujem aj na výhrady kolegov ministrov, ktorí sa tejto téme venujú. Hovorím o ministrovi školstva, ministrovi vnútra a ministrovi práce a sociálnych vecí, s ktorými komunikujeme a snažíme sa doladiť detaily tak, aby bolo možné, aby tento návrh prešiel týmto plénom aspoň do druhého čítania, kde by sme ho mohli upraviť a možno prinesie osoh celej spoločnosti.
Práca na trvalý pracovný pomer je pre zamestnávateľov komplikovanejšia, pretože po istých opakovaniach už ten človek je zamestnaný navždy, tam potom by muselo dôjsť k výpovedi s ďalšími nákladmi. Pri práci na dohodu môžete napríklad stanoviť dohodu na 10 mesiacov, čo je školský rok a nemusíte človeka zamestnávať na ďalšie dva mesiace, a potom vyplácať výpoveď a tak ďalej, čo je pre zamestnávateľov, pre školy, pre sociálne a zdravotné zariadenia oveľa jednoduchšie a oveľa ľahšie. Okrem toho koordinátorom bezpečnosti sa nemôže stať hocikto. Musí to byť človek, ktorý pochádza z prostredia buď bezpečnostných alebo, alebo záchranných síl, ktorý pracoval v tejto oblasti a povedzme, je výsluhový dôchodca, výsluhový vojak, výsluhový policajt alebo výsluhový záchranár, teda požiarnik. Sú to profesionáli, ktorí riešia komplikované a exponované situácie denne a sú na to pripravení. Poviem takú analógiu.
Všetci sme ako šoféri, ako vodiči vyškolení v prípade dopravnej nehody zasiahnuť a poskytnúť prvú pomoc. Ale ruku na srdce, kto z nás to dokáže? Boli sme vyškolení pred mnohými rokmi, nezažili sme takú situáciu alebo mnohí z nás nezažili takúto situáciu, ktorá by bola tak silno exponovaná, kde by išlo o záchranu života, a ak sa to stane niekomu z nás, tak vtedy zmrzneme. Urobíme, čo dokážeme, ale zvyčajne je to veľmi málo. Preto, lebo sme boli raz na to vyškolení formálne a prešli desiatky rokov a už nevieme, čo ďalej.
Týmto, týmto naším legislatívnym návrhom reagujeme aj na zhoršujúcu sa situáciu bezpečnosti na školách, ale aj v sociálnych a zdravotných zariadenia a reagujeme aj na situácie, ktoré sa stali u nás. Ja som už uviedol konkrétne prípady, Spišskú Starú Ves a traumu, ktorá z toho vznikla pre celé Slovensko, snáď nemusím opakovať. Ale odvtedy sme mali ďalšie situácie. Len, len tento týždeň sme zažili to, čo sa stalo v Grazi, a všetci do nohy, čo sme tu boli, sme minútou ticha podporili pozostalých a vlastne celé Rakúsko, lebo nám je to veľmi ľúto. A ten, tento hrozný čin by sme boli najradšej, aby sa nestal. Ale aby sa nestal aj u nás, aby sa to neopakovalo, musíme s tým niečo urobiť. K podobným fatálnym situáciám došlo už na Slovensku. Už aj na Slovensku učitelia a žiaci prišli o život alebo boli zranení, a tieto prípady neodbúdajú, ale práve pribúdajú.
Chcem povedať, že ak, keď sa takáto situácia stala povedzme v neďalekom Chorvátsku, tak poviem vám, ako na to zareagovali Chorváti. Deň pred, pred Vianocami 23. decembra, posledný školský deň pred Vianocami v Chorvátsku spolužiak zabil spolužiačku. To bolo 23. decembra. Druhého januára všetky chorvátske školy vedeli, ako sa majú zabezpečiť. Vyšli príslušné materiály a pokyny od premiéra, od ministrov školstva a vnútra. A od 2. januára sa zavádzali do škôl opatrenia. Jedným z opatrení už od januára bolo posilniť školské tímy o koordinátorov bezpečnosti z radu záchranných a silových zložiek. Trvalo im to pár dní. Hneď po nástupe do školy vedeli všetci, čo majú robiť. Túto povinnosť musia splniť do konca júna, a dokonca v tomto čase od januára do júna prejdú aj títo ľudia, ktorí sa zapájajú do koordinácie školskej bezpečnosti, prechádzajú tréningom. Ten tréning chorvátska vláda pripravila a poskytla to školám a ľuďom, ktorých sa to týka, tak, aby boli na bezpečnosť škôl pripravení.
U nás po fatálnom útoku v Spišskej Starej Vsi sme zasadali vo vzdelávacom výbore a pani Kurilovská, štátna tajomníčka ministra vnútra, povedala, že automaticky okamžite každej škole prideľuje policajta. Ale reálna prax je taká, že policajtov je málo, preto jeden policajt je určený pre niekoľko škôl. Okrem toho je to operatívec, ktorý má úplne inú prácu. On tie školy síce obišiel a nechal tam vizitku s telefónnym číslom, ale to je zatiaľ všetko. Hovorím to preto, lebo som v kontakte s riaditeľmi Prešovského samosprávneho kraja, Košickej arcidiecézy, povedzme mesta Košice, ktoré je najväčším zriaďovateľom, školským. A reálna prax je taká, že je to absolútne nedostatočné a v prípade, že dôjde k nejakému takémuto ohrozeniu, tak ten policajt nemá šancu stihnúť prísť načas a zareagovať. Preto sme presvedčení o tom, že do školských tímov potrebujeme dostať ľudí, ktorí sú v tejto oblasti naslovovzatí. Pred chvíľkou a ešte, ešte včera sme mohli počúvať ombudsmanov, detských, verejného ochrancu práv a ďalších ombudsmanov a vypočuli sme si aj o tom, niečo o tom, že policajti pochybili a aj, aj nejaké, nejaké kritické slová do radov policajtov. Ale ja chcem povedať, že, že nemôžeme všetkých hádzať do jedného vreca a sú tisícky policajtov, ktorí svoju prácu robia dobre. Dokonca mnohí z nich, ktorí sú už na výsluhovom dôchodku, sú veľmi, veľmi odborne, charakterovo na tom dobre, a dokonca sú vo fyzickej kondícií, lebo sú to štyridsiatnici, päťdesiatnici, ktorí sú potenciálne veľmi, veľmi prospešní alebo boli by veľmi prospešní, ak by sme takýchto ľudí vedeli zakomponovať do bezpečnostných tímov v školách. Pán minister vnútra prišiel s návrhom, že do škôl, do všetkých škôl teda, že chce zaviesť inteligentné kamery. Malo by ísť zhruba o sedem kamier na školu pri 3 500 školách zhruba. Hovoríme o 20 až 25-tisícoch kamier. Aj keď malé školičky to nepotrebujú. Určite ich nepotrebujú sedem. Takže možno tých kamier bude 20-tisíc, možno menej a vyčlenil na to pán minister 63 miliónov eur.
Z nášho pohľadu je to ekonomicky veľmi nákladné riešenie. A vychádza mi z toho, určite ma pán minister opraví, a v tomto sa možno mýlim, rád, rád si vypočujem argumenty, ale, ale ak by takáto kamera stála dve a pol, tritisíc eur, tak je to príliš veľa. Dnes viete dobrú inteligentnú kameru zaobstarať za tisíc, za osemsto až tisíc päťsto eur. A štúdie OBSE, Európskej únie a všetkých vyspelých krajín hovoria, že bezpečnostné kamery sú síce prospešné, ale sú stále chybové a nie sú dostatočným riešením. Iba vtedy, ak sa spoja so živou silou, ak je to kombinácia človeka, ktorý je na bezpečnosť v školách a podobných zariadeniach vyškolený a ktorý takéto prostriedky ovláda, reaguje a tak ďalej.
Čiže naše riešenie otvára možnosť, otvára dvere, aby školy, školské zariadenia, zdravotné a sociálne zariadenia takého človeka zamestnať mohli. Nehovoríme o povinnosti, hovoríme zatiaľ o možnosti s prihliadnutím na, na obmedzené financie povedzme ministerstva školstva.
Trnavská univerzita je jeden z príkladov, ktorý nečaká na legislatívne zmeny, ale uvedomuje si, že táto situácia je vážna, preto oni zaviedli koordinátora bezpečnosti. Oni si robia vnútorný bezpečnostný audit a pripravujú sa na to, aby, aby univerzitu komplexne ochránili. Musia to urobiť takto, lebo my sme trošku v našich riešeniach liknaví. Ešte raz zopakujem, v Chorvátsku po fatálnej, po fatálnom útoku v škole do pol roka boli veci vyriešené najlepšie, ako mohli.
U nás sa stalo to, že ešte na začiatku roku 2024 dostal pán minister Šutaj Eštok za úlohu vypracovať takzvaný akčný plán na ochranu mäkkých cieľov. Ten akčný plán ukladá úlohy jednotlivým ministerstvám, ústredným orgánom štátnej správy, že čo všetko majú urobiť a dokedy. Ja ho mám so sebou. Väčšina vecí je termínovaných do konca roka 2025 a hovorím, že toto je, drahí priatelia, kolegovia z koalície a aj z opozície, toto je pomerne neskoro. Kamery totiž nemajú ruky a nohy, nezídu z fasády a vaše dieťa pri takomto fatálnom útoku neochránia. Oni dokážu, dnes už inteligentné kamery dokážu rozlišovať, možno dokážu v istej situácii povedzme detekovať zbraň, ale to je stále málo. Kamera vaše dieťa v kritickej situácii na konci dňa neochráni a bolo by fatálnym zlyhaním, ak by sme sa cez kameru dozvedeli, že ako došlo k útoku a k nešťastiu.
Toto, toto keď urobíme rodičom bez toho, aby sme neurobili ďalšie opatrenia, ktoré reálne ochránia naše školy, toto budeme vnímať ako zlyhanie nás všetkých. A preto, preto vás teda vyzývam a prosím a žiadam o podporu, o podporu nášho legislatívneho počinu, čo všetko dovolíme tým bezpečnostným koordinátorom robiť. Toto môže byť predmetom druhého čítania, pretože je veľmi citlivé, že do akej miery môže povedzme zasahovať do vzdelávania. My hovoríme aj o tom, že mal by mať na starosti to, aby urobil bezpečnostný projekt školy, aby detekoval všetky rizikové a slabé miesta bezpečnosti, aby po jeho školení, aby dokázal pripraviť učiteľov, žiakov aj študentov, ako sa majú v kritických situáciách správať. Tento človek pochádza zo silových alebo z bezpečnostných zložiek alebo záchranných zložiek a vie s nimi veľmi dobre a efektívne komunikovať. Viete, aká je situácia podľa tejto, podľa tohto akčného plánu, kde na začiatku sú definované pojmy a potom je tam nejaká analýza, tak až polovica zamestnancov škôl, polovica zamestnancov škôl netuší, čo má v takej situácii robiť. Viac ako tretina žiakov a študentov nikdy neboli na to pripravení, neboli na to poučení. To sú dáta z ministerstva vnútra. Tie dáta hovoria o tom, že sme pozadu, že reagujeme pomaly. My v KDH máme pripravené dokonca komplexnejšie riešenie, ale zbytočne ho budeme predkladať bez spolupráce opozície a koalície, lebo potrebujeme aj vašu podporu a preto prichádzame s takým prvým čiastkovým riešením, otvorením dverí, definovaním pojmu koordinátor bezpečnosti a prichádzame s tézou, ktorá nie je naša, ktorá, ktorá je výsledkom skúseností zo sveta. Kamery a ostatné bezpečnostné prvky sú dobré, dôležité, prospešné, ale nedostatočné. Potrebujeme tam koordinátora bezpečnosti, koordinátora, živú silu, profíka, človeka z komunity, ktorý pozná školu a ktorý takýmito životnými situáciami prešiel a vie ich riešiť.
Koľko to bude stáť? Tým, že je to, tým, že je to zatiaľ nie obligatórne, ale fakultatívne, teda je to možnosť, sú to otvorené dvere pre školy, ak by sme aj v tomto momente zamestnali dvetisíc takých koordinátorov bezpečnosti, lebo z 3 500 škôl nie každá maličká škola s deťmi materskej škôlky alebo 1,4 je v takom ohrození, ale ak by sme ich zamestnali hneď aj dvetisíc, tak tá, ten náklad na to, aby boli zaplatení, je niekde medzi 10 až 15 miliónov eur. A zase nehovoríme o povinnosti, aby minister financií tieto peniaze hľadal, ale hovoríme o možnosti pre školy a iné inštitúcie, aby si takéhoto človeka zabezpečili.
O čo prosíme, je len, aby ste im dali možnosť pracovať namiesto desiatich hodín týždenne, dvadsať hodín týždenne. Prečo? Dvadsať delené päť, päť pracovných dní, získate štyri hodiny a to je kritický čas od pol ôsmej do pol dvanástej dopoludnia, kedy k takýmto nešťastiam dochádza na školách. Nie je to úplne komplexné riešenie, ale je to určite viac ako len nejaké inteligentné kamery, ktoré mimochodom, ak mám dobré informácie, zatiaľ pán minister skúša iba na dvoch policajných akadémiách. Prešiel už dosť dlhý čas a my stále nevieme, aké sú tam výsledky a čo bude s tými kamerami ďalej.
Preto som kontaktoval aj všetky poslanecké kluby tu v sále, komunikujem s troma ministrami, ktorých sa to týka, požiadali nás, aby sme nehlasovali o tom hneď, aby sme počkali do budúceho týždňa a aby ešte prebehli rokovania a zvážili ste prípadnú podporu. Tak vás teda, drahí priatelia, kolegovia, žiadam, aby sme sa do toho spolu pustili, nechali to prejsť prvým čítaním, dostane sa to na pretras v septembri a vtedy môžeme prísť všetci s dobrými návrhmi, upraviť to do takej podoby, aby to našim deťom, našim rodinám, našim chorým, našim seniorom, aby to pomohlo.
Zatiaľ vám ďakujem za trpezlivosť s mojou úvodnou rečou a zodpovedám teda všetky prípadné otázky.
Ďakujem.

Pán kolega Hajko spomenul hrozivý vývoj demokracie a aj to, že rodina je najdôležitejšia vec pre nás. A čo ponúknuť rodine, aby mala viac detí? Dnes sa nerodia v rodinách deti nielen z ekonomických dôvodov, ale aj z dôvodov ďalších rizík, ja spomeniem dve. Aktuálna, aktuálna téma, ktorá sa teraz rieši, je bezpečnosť na školách po tom, čo sa stalo v Grazi, ale aj čo sa deje prakticky stále. Preto KDH prichádza s riešeniami a budeme vás prosiť o podporu, aby sme znížili to napätie, ktoré je dneska aj v spoločnosti v deťoch.
Druhá vec, ktorú si spomenul, je šikana. Ja chcem povedať, že ten, že u nás sa šikana rieši veľmi-veľmi zle a neefektívne. Spomeniem princíp, ktorý sa zmenil v prípade riešenia domáceho násilia. Ak preukázateľne dochádza k domácemu násiliu, tak agresor je vykázaný z bytu za určitých podmienok, musí opustiť prostredie, kde sa správa agresívne, aby obete netrpeli. A to robíme hneď. V prípade šikany tento princíp neplatí, tá šikana je riešená veľmi liknavo, niekoľko mesiacov a agresor a obeť ostávajú veľmi často v školách napríklad v tej istej triede. A výsledok je taký, že z 90 % odchádza obeť zo školy, uteká preč a agresor, agresor nie je dostatočne potrestaný alebo v tomto prípade obmedzený. Ja viem, že poviete, že aj agresor je v istom prípade obeť a že to treba riešiť komplexne, ale princíp, že obeť, v tomto prípade deti, že nesmú byť vystavené ďalšej agresii, toto zatiaľ nerobíme, to neplatí, a preto KDH príde s viacerými legislatívnymi návrhmi, my už ich máme pripravené, jeden dneska predstavím a za chvíľku sa budeme venovať aj šikane, aby sme toto zmiernili, aby naše deti sa v tomto prostredí cítili bezpečnejšie.
Ďakujem vám.

Milý a teda vážený pán predsedajúci, milé kolegyne a kolegovia, keď som naposledy rozprával o tomto zákone, tak sme tu boli asi štyria alebo piati na konci. Dneska je vás tu viacej, aj keď jedna relevantná politická strana Kresťanská únia odchádza akurát. Ale skúsim v krátkosti do tých desiatich minút povedať, že o čo ide a ja si potom ešte ako navrhovateľ zoberiem slovo v ďalšej rozprave, niekedy, o niekoľko mesiacov zrejme.
No, o čo ide? My predkladáme v KDH taký fajný zákon, lebo my samé dobré zákony predkladáme, a ide tam o to, že ideme zmeniť Zákonník práce v nejakom bode, ktorý je veľmi, veľmi ďaleko, 228 a nejaké písmeno to má, a chceme sa venovať teda dohodám o pracovnej činnosti. Dnes je takýto stav. Dnes môžete na dohodu o pracovnej činnosti odpracovať týždenne desať hodín, to môžeme všetci. A študenti majú také privilégium, že majú taký osobitný režim, kde oni si môžu takto privyrobiť 20 hodín týždenne. Rozdiel medzi dohodou a medzi trvalým pracovným pomerom poznajú tí, ktorí zamestnávajú ľudí. Ja ako zamestnávateľ v školstve, ak som niekoho prijal na trvalý pracovný pomer, tak v istej začiatočnej dobe som mohol prerušiť tento právny vzťah, ale po určitej dobe, keď som dal povedzme trvalý pracovný pomer na rok a potom som to obnovil dvakrát, už potom ten človek mal definitívu a bol mojím zamestnancom, dokedy sa mu páčilo. A ja ako riaditeľ som napríklad nemal takmer žiadnu páku sa s takým zamestnancom rozlúčiť, aj keby nepracoval dostatočne dobre. Pretože neboli jasné kritériá dané ani v Zákonníku práce a tak ďalej a v 90 prípadoch, alebo v 90 %, keď došlo k sporu pracovnoprávnemu, tak vyhrávali prepustení učitelia, ktorí potom od škôl vymohli státisíce eur. Čiže trvalý pracovný pomer je komplikácia, práca na dohodu má isté výhody, lebo môžete ju termínovať, môžete ju ukončiť a nemáte ďalšie záväzky.
Prečo chceme 20 hodín a pre koho to hlavne chceme? Dvadsať hodín chceme pre takzvaných koordinátorov bezpečnosti na školách, v nemocniciach a v sociálnych zariadeniach. Tam ich totiž potrebujeme ako soľ. A poviem prečo. Ani veľmi netreba hovoriť, lebo Graz si pamätáte, ešte máte v živej pamäti, ešte ani obete neboli pochované a ešte ani nie je konečný stav počtu obetí. Z toho, čo som poznal včera, bolo 11 mŕtvych a ďalších 27 zranených, z ktorých niektorí ešte bojujú o život. Ide teda predovšetkým o študentov gymnázia a o minimálne jednu dospelú osobu. Viacej som sa nedočítal. Možno že som zle čítal, ale čo si dobre pamätám, je, čo sa stalo vo Vrútkach, kedy nám zomrel zástupca riaditeľa po streľbe bývalým študentom, a čo si ešte horšie pamätáme alebo teda s horším dôsledkom na naše city, na naše mentálne zdravie a zvlášť na mentálne zdravie tých, ktorí boli prítomní, to je Spišská Stará Ves, kde došlo k zabitiu zástupkyne riaditeľa a jednej z najlepších študentiek gymnázia, plus došlo k vážnym zraneniam ďalším. V Leviciach pred pár dňami dvaja dospelí ľudia, ktorí tam nemali čo robiť, vnikli do materskej školy a páchali tam výtržnosti a ublížili pani učiteľke.
Na školách sa nám množia zbrane, takzvané listy smrti, alebo kde si žiaci proste napíšu, kto ich veľmi naštval a tomu buď želajú alebo plánujú ublížiť, a rôzne predmety, ktorými sa dá útočiť, rôzne rezné, sečné zbrane a podobne. A ako sa neskôr dozviete od kolegyne, netýka sa to vôbec iba škôl.
Keď sa takáto vec stala v Chorvátsku, bolo to na Vianoce, 23. decembra 2024, kde spolužiak dopichal spolužiačku s následkom smrti, tak na to reagovala konkrétne chorvátska vláda, zobral si to premiér, lídroval to a aj spolu s ministrami školstva a vnútra za pár dní počas vianočných prázdnin pripravili všetky, teda zoznam opatrení, ktoré každá škola v Chorvátsku musela prijať, od kľúčového režimu cez zabezpečenie dvier, bezpečnostných programov a rôznych ďalších vecí, to bolo, 2. januára to vyšlo, 2. januára. Deväť alebo 10 dní po tom incidente a už v priebehu januára dostali školy pokyn zamestnať ľudí z bezpečnostných alebo silových zložiek do školských tímov tak, aby sa starali, aby sa stali koordinátormi bezpečnosti. To je to čarovné slovíčko, s ktorým ja tu dneska prichádzam. To sa stalo v Chorvátsku. Okrem toho chorvátska vláda vyčlenila spolu aj s nejakými eurofondami alebo s nejakými externými zdrojmi, ale dokopy to je 83 mil. eur na zabezpečenie všetkých škôl v Chorvátsku, technickými prostriedkami bezpečnosti, a na to, aby mohli posilniť školské tímy o človeka, ktorý sa tam o tú bezpečnosť bude aj fyzicky starať. Tak toto sa dialo v Chorvátsku.
Keď sa stal incident u nás v Spišskej Starej Vsi, tak, samozrejme, zasadal hneď školský výbor, výbor pre vzdelávanie a tak ďalej a cestovný ruch a šport. A prišla pani Kurilovská, ktorú si vážim, lebo je štátna tajomníčka, kolegyňa, pedagogička, a tá povedala, že prvé opatrenie, ktoré urobia, ktoré urobia, že každej škole prideliť policajta. Lenže my nemáme dosť policajtov, to zabudla povedať, že potrebujeme 3 500 policajtov a tých nemáme a už vôbec nie v operatíve. Tak ja som sa bol na tých školách teda pýtať, že ako, máme tých policajtov, či nemáme? A tým, že som aj riaditeľ školy, bývalý, tak tie informácie sa mi dostávajú denne, že ako to je. Tak je to takto: školám je formálne pridelený policajt, ale ten je pridelený trom, štyrom, piatim, šiestim školám. Ten sa prišiel predstaviť, podal ruku a dal vizitku so svojím telefónnym číslom a povedal, keby niečo, volajte mi. Teraz si predstavte, že študent dostal amok a začal hádzať po spolužiakoch stoličky, aj po učiteľoch, a potom aj von oknom, a ohrozoval normálne chodcov pod školou, tak rýchlo volali, však máme telefónne číslo toho policajta, šup. Asi pol hodiny trvalo, kým prišiel. Čo všetko sa mohlo stať, ak by mal nejaký, nejakú zbraň, nejaký nôž alebo niečo podobné, to ťažko domyslieť.
A to nechcem vám veľmi ísť emotívne do sŕdc a povedať, že toto sa deje a musíme dačo s tým robiť, ale hovorím, že ako na to zareagovali a za aký čas Chorváti. Chorváti sa pripravili, pozor, štart a išli za desať dní prvý bod, ďalší týždeň druhý bod, ďalší týždeň tretí bod, ďalší týždeň štvrtý bod, teraz prešlo dokopy asi 20 týždňov odvtedy, alebo 25, a chorvátske školy sú vybavené bezpečnostnými prvkami na takej úrovni, akú si to vláda a chorvátska krajina dokázala zabezpečiť, dokázala dovoliť a školy sú relatívne dobre chránené. Ja viem, že dostanem za chvíľku od pána Gašpara lakťovku, že nie je to celkom tak, že všetko to tak nefunguje a ani to tak nebude fungovať, jedine, že by sme zo škôl urobili pevnosti a potrebuje nepriestrelné sklo a bariéry a detektory kovov a tak ďalej. A môžeme sa o tom baviť, môžeme o tom polemizovať, a ale čosi urobiť musíme.
Pán minister Šutaj Eštok dostal za úlohu pripraviť akčný plán na ochranu mäkkých cieľov vo februári 2024, to znamená pred rokom aj štyrmi alebo tromi mesiacmi. A on ho predstavil ešte iba v marci tohto roku, čiže potreboval na to dosť dlhý čas, 13 alebo 14 mesiacov. Tak máme nejaký akčný plán a keď si ho zoberiete, ja ho mám tu so sebou, rád vám ho dám prečítať, alebo prepošlem. Tam je na ôsmich stranách najprv pojmy, potom analýzy a tak si dali teda termínované úlohy jednotlivé orgány, ústredné orgány štátnej správy. On si dal všetky termíny alebo väčšinu termínov na šiesty mesiac ´25 a na dvanásty mesiac ´25. Čiže do konca kalendárneho roku by sme mali prísť s nejakými opatreniami. A keď si dáte námahu a prečítate si, tak zistíte, aké sú to opatrenia. Napíšeme príručku, urobíme nejaké cvičenie, zrobíme z toho cvičenia SWOT analýzu, obrázky a máme vybavené jedno ministerstvo, druhé, tretie, štvrté, piate. Majú vybavené všetko a my sme pre bezpečnosť urobili to, že máme na jednu, teda na jedného policajta päť škôl a on nám to zmonitoruje a všetko bude fajn. No nebude.
Máme ďalšie opatrenie. Pán minister oznámil, že chce nakúpiť za 63 mil. okolo 24-tisíc kamier, keď si, keď som to dobre počítal. A keď si to vydelíte a vynásobíte, tak vám vyjde, že jedna kamera, a to by sme museli všetkým školám ich dať sedem, sedem, aj takým budovám, ktoré majú iba dve triedy, wécko a maličkú jedáleň, čiže tam stačí jedna kamera na jednu stranu, jedna na druhú a prípadne možno štyri povedzme, ale nebudeme ich potrebovať 25-tisíc, ale možno 20-tisíc, možno ešte menej, lebo niektoré školy nie sú v takom nebezpečí, že by tam museli byť prostriedky, ktoré sa vôbec nepoužijú. Teda ideme nakúpiť kamery. Tie kamery budú predražené, to je môj odhad a rád sa budem mýliť, lebo zatiaľ mi tu vychádza, že jedna kamera bude stáť 3-tisíc eur. Ja vám viem takú zohnať za 800 eur alebo za 1 500, podľa kvality, podľa toho, podľa servisu a podľa ďalších nákladov, ale určite to nebude 3-tisíc eur na kameru. Okrem toho naše riešenie, keby sme dostali aj tento rok alebo spočítali za kalendárny rok, že dostaneme 2-tisíc, 2-tisíc teda koordinátorov bezpečnosti do škôl a zarábali by v čistom nejakých 600 eur za polovičný pracovný čas, teda za tých 20 hodín týždenne, tak by nás to stálo okolo 12-13 mil. eur ročne. To znamená, že tých 63 mil. by kľudne stačilo na päť rokov. Na päť... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Turčanová, Andrea, poslankyňa NR SR
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 826. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií a ministerstva hospodárstva. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 869 z 12. mája 2025 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre sociálnej veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 5. septembra 2025 a v gestorskom výbore do 8. septembra 2025. Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR
Ďakujem, pani poslankyňa. Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že písomne sa neprihlásil do rozpravy nikto a dávam slovo pánovi navrhovateľovi, ktorý sa teda prihlásil do rozpravy. Nech sa páči.

Šmilňák, Martin, poslanec NR SR
Tak ešte raz, drahí priatelia, pán predsedajúci, keď sa toto stalo v Chorvátsku, zareagovali za niekoľko dní a všetci vedeli čo majú robiť. Do škôl idú investície, hľadajú riešenia ako ochrániť to najcennejšie čo ná, čo v živote máme, a to sú naše deti, naša budúcnosť. A aké opatrenia sa diali v tom čase u nás. Mám pred sebou akčný plán na ochranu mäkkých cieľov, ktorý pripravil pán minister Šutaj Eštok. Minister vnútra bol tým poverený 6., teda 20. februára 2024. Vo februári 2024 teda pán minister dostal úlohu pripraviť akčný plán na ochranu mäkkých cieľov, kde patria školy, zdravotné zariadenia, sociálne zariadenia, ale aj povedzme kostoly, športové podujatia alebo, alebo kultúrne podujatia. Trvalo to 13 mesiacov, kým prišiel s akčným plánom, ktorý má osem strán. V tom našom akčnom pláne sa dozvieme, že v priebehu minulého roka prešli naše školy, školské zariadenia, ale mnohé ďalšie úrady a inštitúcie hrozbami bombových atentátov. Nezareagovali sme nijako. Je tu kolega Horecký, ktorý vypracoval manuál ako sa majú správať katolícke školy v tejto diecéze a z jeho si mo, mo, môžeme brať príklad nielen my, ale aj minister školstva a minister vnútra. Z tohto materiálu sa dozvieme, že polovica školského personálu nebola na Slovensku nikdy poučená o tom, ako sa máme v takejto krízovej situácií správať. Tretina detí a študentov uviedla, že netušia, čo majú v takej situácii robiť, neboli na to poučení. Keď som sa rozprával s pani štátnou tajomníčkou Kurilovskou na výbore pre vzdelávanie, keď u nás došlo k takejto obrovskej tragédii, tak povedala, okamžite každej škole prideľujem policajta. Tak ja som sa bol spýtať v tých školách, či majú policajta prideleného. Bol som sa pýtať policajtov, ktorí to majú robiť. Policajti nevedia čo majú robiť, a školy nevedia, prinajlepšom ten policajt sa im bol predstaviť a nechal im telefónne číslo. A ja som sa s hrôzou dozvedel, že taký policajt má, má na starosti päť takých škôl, a to je v plnom výkone a nie vždy pracuje, lebo má aj čas na oddych a, a tak ďalej. Takže taký, taký policajt v prípade, že dôjde k útoku na škole, tam príde za desiatky minút, a to už bude bohužiaľ neskoro. Chorváti pripravili svoj akčný plán po tom, čo sa stala tragédia na škole. Zaviedli opatrenia, ktoré...
===== ... taký policajt v prípade, že dôjde k útoku na škole, tam príde za desiatky minút a to už bude bohužiaľ neskoro. Chorváti pripravili svoj Akčný plán potom, čo sa stala tragédia na škole, zaviedli opatrenia, ktoré do júna tohto roku, čiže za dva týždne budú povinné všetky školy rešpektovať, dodržiavať, mať a pozrite sa, prosím vás, do nášho Akčného plánu tam pán minister vypracoval, že čo jednotlivé ministerstvá, jednotlivé orgány štátnej správy majú robiť, aby sme teda zabezpečili aj naše školy. Tak vyberám napríklad vykonať analýzu v oblasti ochrany mäkkých cieľov s ohľadom na práva a povinnosti dotknutých subjektov a predložiť návrh opatrení na rokovanie Rady vlády pre prevenciu kriminality. Termín 12/25. Čiže potreboval pán minister jeden rok aby, teda trinásť mesiacov, aby pripravil Akčný plán a potom si dá ďalší rok na to, aby pripravil analýzu, že čo vlastne je za problém. Aktívne vyhľadávať a zdieľať domáce a zahraničné poznatky a dobrú prax ochrane mäkkých cieľov. Termín čuduj sa svete 12/25, čiže december posledný deň roku 2025 a bude vymaľované. Vybudovať Centrálny informačný systém, vytvoriť, to je vtipné, vytvoriť príručku pre vypracovanie bezpečnostného plánu mäkkých cieľov. Potrebujeme dva roky, aby sme vytvorili príručku, aby riaditeľ aspoň tušil, čo v takej situácii má robiť. Pred piatimi rokmi mi vo Vrútkach zomrel kolega. Učiteľská obec my sme, my sme priatelia, poznáme sa, kamarátime, ak nie aspoň spolu súcitíme. Zastrelil ho bývalý žiak. Čo sme odvtedy spravili? Do konca roka 25 snáď dáme riaditeľom do ruky nejakú príručku, čuduj sa svete a takto ako nás Chorváti predbehli v ekonomike, vo futbale, tak chránia svoje deti stokrát lepšie ako my. Stokrát. Pán minister povedal, že potrebujeme inteligentné kamery, to ochráni naše deti. Nakúpime ich, viete za koľko? Za 63 miliónov. Vraj každá škola z 3 200 škôl alebo z 3 500 má mať sedem kamier priemerne. Tak počítajme spolu. Aj v Hornej Malíkovej, kde majú len štrnásť detí v škole napríklad, majú dve triedy alebo povedzme, že ich majú tam 22, maj dve triedy prvákov, druhákov a tretiakov, štvrtákov, tak tam ideme dať sedem kamier, lenže tá budova nepotrebuje sedem kamier. To je maličká budova, kde sú dve triedy, vecká, jedáleň. No ale aj keby sme dali na všetky školy tie kamery, tak to vychádza, že ich potrebujeme zhruba 24 000. Povedzme 25 a vydeľte si 63 miliónov delené 25 000 a vyjde vám číslo niekde medzi 2 500 a 3 000. Podotýkam, že nie všetky školy potrebujú toľko kamier, niektoré ich nepotrebujú vôbec, niektoré ich už majú. Tak ja som si robil prehľad, že koľko stojí taká inteligentná kamera, ktorá spolupracuje s umelou inteligenciou, zaznamenáva, rieši, detekuje a je to niekde medzi 800 až 1 000 eurami. Možno 1 500. Tie kamery, ktoré plánujeme kúpiť, buď budú zo zlata alebo tam bude skrytá rezerva. Poviem to takto citlivo a mierne, lebo očakávam od pána ministra, aj ministra vnútra, aj ministra školstva, aj ministra práce, sociálnych vecí a rodiny, že sa porozprávame o tom odborne a niečo vymyslíme spolu na ochranu našich detí. Tá inteligentná kamera totiž nezlezie z tej strechy, ani z tej fasády a vaše dieťa neochráni. Zdokumentuje, ako sa to stalo, rozozná tvár páchateľa, dokonca rozozná aj výrobné číslo zbrane, ak bude treba, ale to bude neskoro. Na takýto fatálny skutok sa bude pozerať otec dieťaťa, matka dieťaťa post factum a skonštatuje, že takto sa to stalo. Bezpečnostné kamery sú fajn a určite prichádza pán minister s dobrým úmyslom, to mu neberiem, ale tento problém samotné bezpečnostné kamery nevyriešia. Štúdie OBSE a vymyslite si rôzne ďalšie skratky, štúdie na úrovni Európskej únie hovoria, že bezpečnostné kamery sú chybové, aj keď sa zlepšujú, ale bez spojenia so živou silou sú neefektívne a naše deti neochránia. Toľko k nášmu Akčnému plánu. Vytýkam dve veci. Po prvé prichádza neskoro a po druhé to je čisto alibistický materiál, že dačo sme urobili. Môže si dať vláda fajku, že urobili sme nejaké opatrenie a zhruba tam sme skončili a počkáme si do decembra, však snáď sa nič nestane, snáď nás ten skutok, ktorý sa stal v Grazi, obíde. Poďme ďalej. Cirkevná materská škola v Leviciach. Dvaja gauneri sa rozhodli, že niečo si zoberú, vniknú medzi malé deti od tri do päť rokov a vytrieskajú tam pani učiteľku a zoberú si, čo sa im páči. Ako sme zareagovali? Čo mala robiť pani učiteľka? Ako bola zabezpečená materská škola? V školách nachádzame náboje, ostré predmety, zbrane a v Spišskej Starej Vsi nám jeden milý študent podrezal spolužiačku a zástupkyňu riaditeľa, ktorá bola v mojom veku a ja som dva dni nespal. To čo sa stalo v Grazi, je nehorázne. Vo Francúzsku v tom istom dni štrnásťročný študent alebo žiak zabil asistentku učiteľa a toto sa nám tu množí, a keď si zavrieme oči a dáme si Akčný plán, ktorého nejaké výsledky budeme, budeme poznať niekedy na konci roka 2025, bude neskoro, neskoro. Tieto incidenty nám ukazujú, že dačo s tým treba robiť, a že inteligentné kamery sú veľmi nedostatočné riešenie. Viete, čo sa teraz deje s tými inteligentnými kamerami mimochodom? Testujú sa na dvoch policajných akadémiách. Na dvoch policajných akadémiách. Tam ich snáď treba možno najmenej a výsledky testov nevieme, nepoznáme, riešenie neexistuje. Bezpečnosť na školách sa nerobí cez kamery, ale robí sa cez ľudí. Ako som povedal. Kamera nemá ani ruky, ani nohy a vaše dieťa neochráni. Preto prichádzame s riešením zaviesť koordinátora bezpečnosti ako súčasť školského tímu. Nie ako SBS-kára, ktorý bude odtrhnutý od reality. Ako človeka, ktorý komunitu pozná, v tej škole mal zrejme svoje deti, ktorý zachraňuje životy, ktorý rieši konfliktné situácie a vie zareagovať. Podotýkam, že všetci títo ľudia budú musieť prejsť kvalifikovaným dobrým školením a dnes už na Slovensku existujú programy, ktoré toto dokážu. Existuje, je ich, spočítate ich na prstoch jednej ruky, ale je pár organizácií, ktoré vedia vyškoliť, pripraviť takýchto ľudí a vtiahnime ich do hry a zabezpečme to, aby na našich školách sa takíto odborníci mohli vyskytnúť, aby mohli ochotne slúžiť a chrániť. Trnavská univerzita mimochodom si robí svoj vlastný bezpečnostný program, má svojho vlastného koordinátora bezpečnosti. Nečakajú na Akčný plán, aby nebolo neskoro, vrážajú do toho veľa peňazí bez podpory, robia to na vlastnú päsť. Prečo? Lebo im na ich žiakoch teda záleží, na ich študentoch. Klobúk dole Trnavská univerzita, štyri mínus zatiaľ pre naše ústredné orgány štátnej správy. Mám dobrého kamaráta. Je to môj kolega z Bardejova, ktorý bol viceprezident Hasičského zboru v Bardejove alebo nejaký zástupca. Ten človek bol vyškolený nieže len ako hasič, ale je veľmi dobrý manažér, je, je záchranár par excellence, ktorý chodí a školí záchranárov po Slovensku alebo chodil, školil. Dneska je vo výsluhovom dôchodku. Má o pár rokov viacej ako ja. Korba chlap v plnej sile pozná takmer všetkých učiteľov v škole a väčšinu detí, lebo sú z príbuzenstva, sú z okolia, sú od kamarátov, a keď ich nepozná, tak ich spozná tých, čo ešte nepozná. Ja by som ho veľmi rád zamestnal na štyri hodinky denne, aby mi pomohol odstrániť všetky bezpečnostné riziká, ktoré sa v škole môžu vyskytnúť. Aby tam bol v tom kritickom čase od pol ôsmej do pol dvanástej, kedy sa všetky tieto hrozné veci stali. Poobede tam nepotrebujete, lebo škola už toľko detí vtedy nemá a okrem toho je zabezpečená, lebo ten človek si dá záležať. Keď som sa rozprával s kolegom bývalým ministrom Jánom Horeckým, tak mu vraví, ak si si prekontroloval školu večer a nenašiel si tam bombu a škola bola zabezpečená, tak na druhý deň ráno, keď dostaneš blbý email, že všetci von lebo za štyri minúty vybuchne bomba, tak on v klídku môže povedať, netreba, mám školu zabezpečenú. Ale ostatní riaditelia to nevedia. Nevedia to a neboli o tom poučení, nemajú podporu, pán minister Drucker prišiel na tlačovke s nejakými riešeniami, je nejaký základný manuál, ale stále je to málo. Je to málo pramálo. Čiže koordinátora bezpečnosti budeme potrebovať ako soľ a náš návrh v KDH má takýto cieľ, aby sme minimalizovali hrozby pre naše deti. Deti, rodina, životy. To sú hodnoty, na ktorých stojí celé KDH. Tam o nič iné nejde. Na trhu, na ulici sú ľudia, ktorí sú ochotní sa do toho zapojiť. Ide vyložene o výsluhových dôchodcov, ktorí sú ešte v plnej sile. Štyridsiatnici, päťdesiatnici, ktorí majú kapacitu ochrániť naše deti. Zapojme ich do toho, dajme tomuto návrhu šancu. Čo som urobil a čo si myslím, že sa má robiť, bol som sa stretnúť s predstaviteľmi všetkých politických strán, predstavil som im tento návrh, požiadal som ich o podporu. Odpoveď bola, uvidíme, zvážime, zdržíme sa, budeme samozrejme za, poďme rokovať na úrovni ministerstiev, na úrovni odborníkov a skúsme to. Dalo mi to nádej a esemeska od pána Šutaja Eštoka hovorí, že určite nám rovnako záleží na bezpečnosti našich detí a nejaké opatrenia rýchlo treba prijať. Aj s ohľadom na to, čo sa deje vo svete a čo hrozí našim najbližším. Teda koordinátor bezpečnosti spracuje bezpečnostný plán na škole. Nieže v decembri 25, ale okamžite. Bude mať na starosti organizáciu evakuačných a krízových cvičení. Monitorovanie podozrivého správania. Spoluprácu s políciou a záchrannými zložkami. Výchovu detí a zamestnancov k bezpečnému správaniu. Všetci čo tu sedíme, aj keď nás tu je teda nie až tak požehnane, sme prešli kurzom prvej pomoci. Pani kolegyňa Beáta strašne dávno a keby sa stala dneska nehoda, odhadujem, aj keď si veľmi šikovný človek, odhadujem, že by si zmrzla a nevedela, čo robiť a takto by sme sa správali všetci. Jedno školenie nestačí na bezpečnosť a musíte mať odborníka, ktorý toto rieši dennodenne. Nebude to SBS-kár s pištoľou, bude to súčasť tímu, ktorí koordinuje, spolupracuje, vymedzíme mu presne, čo sa môže, čo sa nemôže, nebude zasahovať do vzdelávania, tam na to máme iných odborníkov, ale bude súčasť tímu, ktorý zabezpečí, aby bezpečnostné riziko sa minimalizovalo. Neodstránime všetky hrozby, nezastavíme všetkých útočníkov, ale ak sa nám to podarí aspoň v nejakých prípadoch, tak to bude ...
=====

Turčanová, Andrea, poslankyňa NR SR
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 826. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií a ministerstva hospodárstva. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 869 z 12. mája 2025 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre sociálnej veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 5. septembra 2025 a v gestorskom výbore do 8. septembra 2025. Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR
Ďakujem, pani poslankyňa. Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že písomne sa neprihlásil do rozpravy nikto a dávam slovo pánovi navrhovateľovi, ktorý sa teda prihlásil do rozpravy. Nech sa páči.

Šmilňák, Martin, poslanec NR SR
Tak ešte raz, drahí priatelia, pán predsedajúci, keď sa toto stalo v Chorvátsku, zareagovali za niekoľko dní a všetci vedeli čo majú robiť. Do škôl idú investície, hľadajú riešenia ako ochrániť to najcennejšie čo ná, čo v živote máme, a to sú naše deti, naša budúcnosť. A aké opatrenia sa diali v tom čase u nás. Mám pred sebou akčný plán na ochranu mäkkých cieľov, ktorý pripravil pán minister Šutaj Eštok. Minister vnútra bol tým poverený 6., teda 20. februára 2024. Vo februári 2024 teda pán minister dostal úlohu pripraviť akčný plán na ochranu mäkkých cieľov, kde patria školy, zdravotné zariadenia, sociálne zariadenia, ale aj povedzme kostoly, športové podujatia alebo, alebo kultúrne podujatia. Trvalo to 13 mesiacov, kým prišiel s akčným plánom, ktorý má osem strán. V tom našom akčnom pláne sa dozvieme, že v priebehu minulého roka prešli naše školy, školské zariadenia, ale mnohé ďalšie úrady a inštitúcie hrozbami bombových atentátov. Nezareagovali sme nijako. Je tu kolega Horecký, ktorý vypracoval manuál ako sa majú správať katolícke školy v tejto diecéze a z jeho si mo, mo, môžeme brať príklad nielen my, ale aj minister školstva a minister vnútra. Z tohto materiálu sa dozvieme, že polovica školského personálu nebola na Slovensku nikdy poučená o tom, ako sa máme v takejto krízovej situácií správať. Tretina detí a študentov uviedla, že netušia, čo majú v takej situácii robiť, neboli na to poučení. Keď som sa rozprával s pani štátnou tajomníčkou Kurilovskou na výbore pre vzdelávanie, keď u nás došlo k takejto obrovskej tragédii, tak povedala, okamžite každej škole prideľujem policajta. Tak ja som sa bol spýtať v tých školách, či majú policajta prideleného. Bol som sa pýtať policajtov, ktorí to majú robiť. Policajti nevedia čo majú robiť, a školy nevedia, prinajlepšom ten policajt sa im bol predstaviť a nechal im telefónne číslo. A ja som sa s hrôzou dozvedel, že taký policajt má, má na starosti päť takých škôl, a to je v plnom výkone a nie vždy pracuje, lebo má aj čas na oddych a, a tak ďalej. Takže taký, taký policajt v prípade, že dôjde k útoku na škole, tam príde za desiatky minút, a to už bude bohužiaľ neskoro. Chorváti pripravili svoj akčný plán po tom, čo sa stala tragédia na škole. Zaviedli opatrenia, ktoré...
===== ... taký policajt v prípade, že dôjde k útoku na škole, tam príde za desiatky minút a to už bude bohužiaľ neskoro. Chorváti pripravili svoj Akčný plán potom, čo sa stala tragédia na škole, zaviedli opatrenia, ktoré do júna tohto roku, čiže za dva týždne budú povinné všetky školy rešpektovať, dodržiavať, mať a pozrite sa, prosím vás, do nášho Akčného plánu tam pán minister vypracoval, že čo jednotlivé ministerstvá, jednotlivé orgány štátnej správy majú robiť, aby sme teda zabezpečili aj naše školy. Tak vyberám napríklad vykonať analýzu v oblasti ochrany mäkkých cieľov s ohľadom na práva a povinnosti dotknutých subjektov a predložiť návrh opatrení na rokovanie Rady vlády pre prevenciu kriminality. Termín 12/25. Čiže potreboval pán minister jeden rok aby, teda trinásť mesiacov, aby pripravil Akčný plán a potom si dá ďalší rok na to, aby pripravil analýzu, že čo vlastne je za problém. Aktívne vyhľadávať a zdieľať domáce a zahraničné poznatky a dobrú prax ochrane mäkkých cieľov. Termín čuduj sa svete 12/25, čiže december posledný deň roku 2025 a bude vymaľované. Vybudovať Centrálny informačný systém, vytvoriť, to je vtipné, vytvoriť príručku pre vypracovanie bezpečnostného plánu mäkkých cieľov. Potrebujeme dva roky, aby sme vytvorili príručku, aby riaditeľ aspoň tušil, čo v takej situácii má robiť. Pred piatimi rokmi mi vo Vrútkach zomrel kolega. Učiteľská obec my sme, my sme priatelia, poznáme sa, kamarátime, ak nie aspoň spolu súcitíme. Zastrelil ho bývalý žiak. Čo sme odvtedy spravili? Do konca roka 25 snáď dáme riaditeľom do ruky nejakú príručku, čuduj sa svete a takto ako nás Chorváti predbehli v ekonomike, vo futbale, tak chránia svoje deti stokrát lepšie ako my. Stokrát. Pán minister povedal, že potrebujeme inteligentné kamery, to ochráni naše deti. Nakúpime ich, viete za koľko? Za 63 miliónov. Vraj každá škola z 3 200 škôl alebo z 3 500 má mať sedem kamier priemerne. Tak počítajme spolu. Aj v Hornej Malíkovej, kde majú len štrnásť detí v škole napríklad, majú dve triedy alebo povedzme, že ich majú tam 22, maj dve triedy prvákov, druhákov a tretiakov, štvrtákov, tak tam ideme dať sedem kamier, lenže tá budova nepotrebuje sedem kamier. To je maličká budova, kde sú dve triedy, vecká, jedáleň. No ale aj keby sme dali na všetky školy tie kamery, tak to vychádza, že ich potrebujeme zhruba 24 000. Povedzme 25 a vydeľte si 63 miliónov delené 25 000 a vyjde vám číslo niekde medzi 2 500 a 3 000. Podotýkam, že nie všetky školy potrebujú toľko kamier, niektoré ich nepotrebujú vôbec, niektoré ich už majú. Tak ja som si robil prehľad, že koľko stojí taká inteligentná kamera, ktorá spolupracuje s umelou inteligenciou, zaznamenáva, rieši, detekuje a je to niekde medzi 800 až 1 000 eurami. Možno 1 500. Tie kamery, ktoré plánujeme kúpiť, buď budú zo zlata alebo tam bude skrytá rezerva. Poviem to takto citlivo a mierne, lebo očakávam od pána ministra, aj ministra vnútra, aj ministra školstva, aj ministra práce, sociálnych vecí a rodiny, že sa porozprávame o tom odborne a niečo vymyslíme spolu na ochranu našich detí. Tá inteligentná kamera totiž nezlezie z tej strechy, ani z tej fasády a vaše dieťa neochráni. Zdokumentuje, ako sa to stalo, rozozná tvár páchateľa, dokonca rozozná aj výrobné číslo zbrane, ak bude treba, ale to bude neskoro. Na takýto fatálny skutok sa bude pozerať otec dieťaťa, matka dieťaťa post factum a skonštatuje, že takto sa to stalo. Bezpečnostné kamery sú fajn a určite prichádza pán minister s dobrým úmyslom, to mu neberiem, ale tento problém samotné bezpečnostné kamery nevyriešia. Štúdie OBSE a vymyslite si rôzne ďalšie skratky, štúdie na úrovni Európskej únie hovoria, že bezpečnostné kamery sú chybové, aj keď sa zlepšujú, ale bez spojenia so živou silou sú neefektívne a naše deti neochránia. Toľko k nášmu Akčnému plánu. Vytýkam dve veci. Po prvé prichádza neskoro a po druhé to je čisto alibistický materiál, že dačo sme urobili. Môže si dať vláda fajku, že urobili sme nejaké opatrenie a zhruba tam sme skončili a počkáme si do decembra, však snáď sa nič nestane, snáď nás ten skutok, ktorý sa stal v Grazi, obíde. Poďme ďalej. Cirkevná materská škola v Leviciach. Dvaja gauneri sa rozhodli, že niečo si zoberú, vniknú medzi malé deti od tri do päť rokov a vytrieskajú tam pani učiteľku a zoberú si, čo sa im páči. Ako sme zareagovali? Čo mala robiť pani učiteľka? Ako bola zabezpečená materská škola? V školách nachádzame náboje, ostré predmety, zbrane a v Spišskej Starej Vsi nám jeden milý študent podrezal spolužiačku a zástupkyňu riaditeľa, ktorá bola v mojom veku a ja som dva dni nespal. To čo sa stalo v Grazi, je nehorázne. Vo Francúzsku v tom istom dni štrnásťročný študent alebo žiak zabil asistentku učiteľa a toto sa nám tu množí, a keď si zavrieme oči a dáme si Akčný plán, ktorého nejaké výsledky budeme, budeme poznať niekedy na konci roka 2025, bude neskoro, neskoro. Tieto incidenty nám ukazujú, že dačo s tým treba robiť, a že inteligentné kamery sú veľmi nedostatočné riešenie. Viete, čo sa teraz deje s tými inteligentnými kamerami mimochodom? Testujú sa na dvoch policajných akadémiách. Na dvoch policajných akadémiách. Tam ich snáď treba možno najmenej a výsledky testov nevieme, nepoznáme, riešenie neexistuje. Bezpečnosť na školách sa nerobí cez kamery, ale robí sa cez ľudí. Ako som povedal. Kamera nemá ani ruky, ani nohy a vaše dieťa neochráni. Preto prichádzame s riešením zaviesť koordinátora bezpečnosti ako súčasť školského tímu. Nie ako SBS-kára, ktorý bude odtrhnutý od reality. Ako človeka, ktorý komunitu pozná, v tej škole mal zrejme svoje deti, ktorý zachraňuje životy, ktorý rieši konfliktné situácie a vie zareagovať. Podotýkam, že všetci títo ľudia budú musieť prejsť kvalifikovaným dobrým školením a dnes už na Slovensku existujú programy, ktoré toto dokážu. Existuje, je ich, spočítate ich na prstoch jednej ruky, ale je pár organizácií, ktoré vedia vyškoliť, pripraviť takýchto ľudí a vtiahnime ich do hry a zabezpečme to, aby na našich školách sa takíto odborníci mohli vyskytnúť, aby mohli ochotne slúžiť a chrániť. Trnavská univerzita mimochodom si robí svoj vlastný bezpečnostný program, má svojho vlastného koordinátora bezpečnosti. Nečakajú na Akčný plán, aby nebolo neskoro, vrážajú do toho veľa peňazí bez podpory, robia to na vlastnú päsť. Prečo? Lebo im na ich žiakoch teda záleží, na ich študentoch. Klobúk dole Trnavská univerzita, štyri mínus zatiaľ pre naše ústredné orgány štátnej správy. Mám dobrého kamaráta. Je to môj kolega z Bardejova, ktorý bol viceprezident Hasičského zboru v Bardejove alebo nejaký zástupca. Ten človek bol vyškolený nieže len ako hasič, ale je veľmi dobrý manažér, je, je záchranár par excellence, ktorý chodí a školí záchranárov po Slovensku alebo chodil, školil. Dneska je vo výsluhovom dôchodku. Má o pár rokov viacej ako ja. Korba chlap v plnej sile pozná takmer všetkých učiteľov v škole a väčšinu detí, lebo sú z príbuzenstva, sú z okolia, sú od kamarátov, a keď ich nepozná, tak ich spozná tých, čo ešte nepozná. Ja by som ho veľmi rád zamestnal na štyri hodinky denne, aby mi pomohol odstrániť všetky bezpečnostné riziká, ktoré sa v škole môžu vyskytnúť. Aby tam bol v tom kritickom čase od pol ôsmej do pol dvanástej, kedy sa všetky tieto hrozné veci stali. Poobede tam nepotrebujete, lebo škola už toľko detí vtedy nemá a okrem toho je zabezpečená, lebo ten človek si dá záležať. Keď som sa rozprával s kolegom bývalým ministrom Jánom Horeckým, tak mu vraví, ak si si prekontroloval školu večer a nenašiel si tam bombu a škola bola zabezpečená, tak na druhý deň ráno, keď dostaneš blbý email, že všetci von lebo za štyri minúty vybuchne bomba, tak on v klídku môže povedať, netreba, mám školu zabezpečenú. Ale ostatní riaditelia to nevedia. Nevedia to a neboli o tom poučení, nemajú podporu, pán minister Drucker prišiel na tlačovke s nejakými riešeniami, je nejaký základný manuál, ale stále je to málo. Je to málo pramálo. Čiže koordinátora bezpečnosti budeme potrebovať ako soľ a náš návrh v KDH má takýto cieľ, aby sme minimalizovali hrozby pre naše deti. Deti, rodina, životy. To sú hodnoty, na ktorých stojí celé KDH. Tam o nič iné nejde. Na trhu, na ulici sú ľudia, ktorí sú ochotní sa do toho zapojiť. Ide vyložene o výsluhových dôchodcov, ktorí sú ešte v plnej sile. Štyridsiatnici, päťdesiatnici, ktorí majú kapacitu ochrániť naše deti. Zapojme ich do toho, dajme tomuto návrhu šancu. Čo som urobil a čo si myslím, že sa má robiť, bol som sa stretnúť s predstaviteľmi všetkých politických strán, predstavil som im tento návrh, požiadal som ich o podporu. Odpoveď bola, uvidíme, zvážime, zdržíme sa, budeme samozrejme za, poďme rokovať na úrovni ministerstiev, na úrovni odborníkov a skúsme to. Dalo mi to nádej a esemeska od pána Šutaja Eštoka hovorí, že určite nám rovnako záleží na bezpečnosti našich detí a nejaké opatrenia rýchlo treba prijať. Aj s ohľadom na to, čo sa deje vo svete a čo hrozí našim najbližším. Teda koordinátor bezpečnosti spracuje bezpečnostný plán na škole. Nieže v decembri 25, ale okamžite. Bude mať na starosti organizáciu evakuačných a krízových cvičení. Monitorovanie podozrivého správania. Spoluprácu s políciou a záchrannými zložkami. Výchovu detí a zamestnancov k bezpečnému správaniu. Všetci čo tu sedíme, aj keď nás tu je teda nie až tak požehnane, sme prešli kurzom prvej pomoci. Pani kolegyňa Beáta strašne dávno a keby sa stala dneska nehoda, odhadujem, aj keď si veľmi šikovný človek, odhadujem, že by si zmrzla a nevedela, čo robiť a takto by sme sa správali všetci. Jedno školenie nestačí na bezpečnosť a musíte mať odborníka, ktorý toto rieši dennodenne. Nebude to SBS-kár s pištoľou, bude to súčasť tímu, ktorí koordinuje, spolupracuje, vymedzíme mu presne, čo sa môže, čo sa nemôže, nebude zasahovať do vzdelávania, tam na to máme iných odborníkov, ale bude súčasť tímu, ktorý zabezpečí, aby bezpečnostné riziko sa minimalizovalo. Neodstránime všetky hrozby, nezastavíme všetkých útočníkov, ale ak sa nám to podarí aspoň v nejakých prípadoch, tak to bude ...
=====

Szalay, Tomáš, poslanec NR SR
Absolútne podčiarkujem všetko čo Fero povedal, ale keďže kolega Dubéci ma vyzval k tomu, že ho zaujímajú anekdoty, aj kolegu Hazuchu zaujímali anekdoty, ja som si na jedno spomenul, ktorú treba riešiť v tomto kontexte a nebola vyriešené a skončila vo vzduchoprázdne. Predstavte si, že nie jedna DSS-ka, nie jedno zariadenie seniorov dostalo covid, tí ľudia sa medzi sebou nainfikovali, lebo nemali izolačky, a potom personál týchto DSS-iek zostal doma a povedal si, že oni nejdú do roboty, lebo je to nebezpečné, a tí seniori zostali bez akejkoľvek starostlivosti. Nie raz som bol toho svedkom, a aký sme mali na to nástroj, nútenú prácu. Okresný úrad niekomu poslal predvolanku, že musí niekam prísť vtedy a vtedy a bude nútene pracovať v nejakom zariadení. Koľko takých pracovných pomerov vzniklo ak, ak ich spočítam na prstoch jednej ruke som to prehnal, pretože tí ľudia našli bambilión dôvodov ako nenastúpiť do tej práce a tých o tých seniorov sa reálne nemal kto postarať. My sa tvárime, že robíme nejaký sociálny štát a záchrannú sociálnu sieť, ale len čo je prvá krízová situácia, tí ľudia zdupkajú z prvej línie a my nemáme plán B, kto sa o tých ľudí postará. Čo sme za tie dva a pol roka urobili, ako sme vylepšili legislatívu, aby sme tam vedeli tých ľudí nejakým spôsobom poslať. Však armádu tam nevieme poslať, aby sa starala o tých seniorov, tak koho tam vieme poslať. Nepoučili sme sa. Prosím vás pekne, poučme sa, aby sme to znovu nemuseli zase prežívať s toľkými úmrtiami.
Veľmi podporujem to, čo povedal Fero Majerský.