Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Ďakujem aj ja pani poslankyni Andrejke Turčanovej za podporu a pomoc aj pri návrhu tohto zákona. A by som bližšie uviedla, v čom tento môj návrh spočíva.
Podľa súčasného platného znenia sa peňažný príspevok na kúpu motorového vozidla poskytuje iba osobám s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je buď zamestnaná, alebo preukáže, že bude zamestnaná, alebo ktorej sa poskytuje sociálna služba v domove sociálnych služieb, v špecializovanom zariadení, v dennom stacionári alebo navštevuje školu, resp. preukáže, že bude školu navštevovať. Rehabilitačné stredisko však z tohto zoznamu absentuje napriek tomu, že aj v ňom sa poskytuje dôležitá sociálna služba pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ako sú napríklad sociálna rehabilitácia, sociálne poradenstvo, pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby, ale aj ubytovanie, stravovanie a ďalšie služby.
Predložená novela zákona má za cieľ rozšíriť okruh zariadení, ktorých klienti môžu po splnení ďalších zákonných podmienok požiadať o peňažný príspevok na kúpu motorového vozidla na individuálnu prepravu, a teda sa vlastne len doplní do tohto zoznamu rehabilitačné stredisko. Toto doplnenie považujem nielen za potrebné, ale aj spravodlivé, keďže rehabilitačné strediská poskytujú rovnako, ak nie často, aj väčšie alebo komplexnejšie sociálne služby pre zdravotne postihnutých ľudí, ktorí sú odkázaní na pomoc iných fyzických osôb a zároveň teda často nie sú schopní efektívne využívať verejnú dopravu. Táto novela reflektuje skutočnosť, že zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách už rehabilitačné strediská uznáva ako relevantné zariadenia na poskytovanie služieb zdravotne postihnutým osobám. Týmto pádom je vlastne legislatívne zaradenie rehabilitačných stredísk do zákona č. 447/2008 Z. z., ktorý sa teda zaoberá kompenzačnými príspevkami, podľa mňa logickým krokom na dosiahnutie súladu medzi týmito dvomi zákonmi a zároveň odstránením diskriminácie občanov, ktorí využívajú služby rehabilitačných stredísk.
Dovoľujem si zdôrazniť, že táto novela bude mať pozitívny dopad na sociálne vplyvy, na, poviem to, socializáciu týchto osôb, ktorých sa, ktorých sa týka, a ja si myslím, že najlepšie tieto veci možno vieme pochopiť na tých reálnych príkladoch, tak ja si dovolím uviesť dva.
Manželia Ivan a Betka sú rodičia, ktorí majú zdravotne postihnutého syna, ktorí po dvanástich rokoch sa opäť vlastne obracajú aj na nás, pretože už v roku 2012 oslovovali, alebo teda žiadali o to, aby im bol schválený príspevok na motorové vozidlo pre ich syna, ktorý je zdravotne ťažko postihnutý, so sprievodcom a doživotne je odkázaný na pomoc inej osoby. Ich syn, ktorý má dneska 31 rokov, už 12 rokov vlastne navštevuje jedno zariadenie, a to konkrétne domov sociálnej starostlivosti pre deti a rehabilitačné stredisko, dnes ako dospelý teda rehabilitačné stredisko, a teda práve toto bol dôvod, prečo mu úrad práce odmietol udeliť príspevok na kúpu motorového vozidla napriek tomu, že jeho zdravotný stav uznal ako odkázanosť na individuálnu dopravu motorovým vozidlom. Čiže on na, podľa svojho zdravotného stavu ten nárok má, ale podľa našej legislatívy mu jednoducho nevieme poskytnúť tento príspevok, pretože navštevuje len – v úvodzovkách – rehabilitačné stredisko. Samozrejme, že rodičia sa proti tomuto rozhodnutiu odvolali, ale jednoducho neboli, neboli úspešní.
No a druhý prípad, ktorý chcem spomenúť, sa týka mladej ženy, ktorá má 28 rokov, je, má mentálne postihnutie a je imobilná a celý život sa o ňu stará matka, pričom vlastne aj jej vzdelávanie prebiehalo doma. Keďže žije 18 km od najbližšieho rehabilitačného strediska a rodina vlastní auto, ktoré nie je však prispôsobené na prepravu osôb so zdravotným postihnutím, alebo teda osôb, ktoré sú trvalo na invalidnom vozíku, tak jednoducho rodičia musia spolu s touto dievčinou navštevovať to rehabilitačné stredisko, sama sa tam nedostane, ale príspevok na auto, ktoré by bolo upravené na jej potreby, im bol teda úradom práce zamietnutý. Keďže vlastne tento príspevok nedostali, tak sa rozhodli, že proste nebudú chodiť do rehabilitačného strediska, pretože každodenná preprava by si vyžadovala vlastne prítomnosť ich oboch, tým pádom by nemohli pracovať, a teda ani by nemohli, poviem to, že uživiť vlastnú rodinu.
Toto je naozaj len malá ukážka toho, akým spôsobom obmedzuje to, že rehabilitačné strediská nemáme v zákone, alebo teda vypadli z tohto zoznam podľa mňa nedopatrením, a teda som presvedčená o tom, že ak by sme zmenili alebo prijali tento návrh, ktorý, ktorý tu predkladám, tak by sme naozaj mnohým uľahčili život a, poviem to, aj začlenenie do normálneho života.
Veľmi by som vás chcela, kolegovia, poprosiť o podporu tohto návrhu, pretože tu nejde o nejaké obrovské finančné náklady štátu, ale jednoducho mnohým rodinám to naozaj uľahčí život.
Ďakujem veľmi pekne.