Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne pani poslankyni Šrobovej za tento príspevok a také ukázanie, v akých podmienkach tieto rodiny žijú a vôbec, koľko ich je a tak ďalej.
Chceme sa pristaviť pri tom náhradnom výživnom, že naozaj ten proces je veľmi zdĺhavý, rodiny čakajú až dva roky na schválenie náhradného výživného, čo naozaj je neefektívne. Keď sa tu pán minister napríklad čudoval, že prečo je nevyužívaný tento inštitút, no práve, práve z tohto dôvodu. A plne súhlasím, naozaj že potrebujeme kvalitnú vzťahovú výchovu a výchovu k zodpovednému rodičovstvu, že pokiaľ toto nebudeme mať školách, tak naozaj veľmi veľa rodín sa nám bude, bude rozpadať.
To, čo chcem povedať, ešte v rámci Európskej únie, sú tam rôzne iné možnosti, ako pomôcť týmto rodinám, či sú to už daňové úľavy, ale to, po čom tieto rodiny volajú, sú naozaj napr. príspevok na bývanie, alebo teda to, čo poviem, to, že v bežnej rodine je akoby dvojnásobný počet oproti jednorodičovskej, čo je napr. PN-ky alebo, alebo paragrafy, kedy si vlastne jednorodičia v porovnaní s úplnou rodinou, musia brať napr. dovolenku, aby mohli s dieťaťom zostať doma, čiže tých možností je naozaj, naozaj veľa.
Ja som veľmi vďačná, že vôbec sa na pôde parlamentu o tejto téme rozprávame, pretože to, že máme takmer milión ľudí, ktorí žijú v jednorodičovských domácnostiach, ono sa to nestalo zo dňa na deň, ten problém proste tu je roky a my ho prehliadame.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, predkladám návrh, ktorý by mal pomôcť jednorodičovským domácnostiam. Na Slovensku žije 860 000 ľudí v jednorodičovských domácnostiach. Podľa Štatistického úradu sú, je táto skupina najviac ohrozená chudobou. Takmer polovica týchto rodín žije z 5,50 na deň. Zvýšením prídavku na dieťa o 50 % pre jednorodičovskú domácnosť je to krok, ktorý zlepší kvalitu života týchto rodín, a zároveň chcem povedať, že je to aj v rámci Európskej únie v iných štátoch najčastejšie používaná spôsob podpory pre tieto, pre tieto rodiny, pre tieto domácnosti.
Tomu, čomu alebo najväčšia výzva, ktorej čelia jednorodičovské domácnosti, sú, samozrejme, financie, finančná záťaž, pretože v týchto rodinách sa o celý chod domácnosti, teda najmä ten finančný, stará jedna dospelá osoba. Tu chcem povedať, že často sa ľudia pýtajú na to, že, že to bude zneužívané, alebo teda že niektoré rodiny, ktoré teda nežijú v manželskom zväzku, sa budú tváriť ako jednorodičovské domácnosti, tu je dôležité povedať, že v tejto domácnosti funguje jedna dospelá osoba, ktorá sa stará o nezaopatrené deti bez toho, že by jej pomáhala nejaká ďalšia dospelá osoba.
Musím povedať, že zvýšenie prídavku na dieťa by rodičom poskytlo potrebný finančný vankúš, ktoré by lepšie vlastne umožnil pokryť výdavky, poviem to, že na bežný život. Takmer 80 % rodín týchto jednorodičovských žijú v nich matky s nezaopatrenými deťmi a často čelia obrovskému stresu, akým spôsobom uživia svoje deti. Tento stres spôsobuje aj to, že nám často potom rodičia trpia rôznymi ochoreniami a potom nám prepadajú, poviem to, do tej zdravotnej starostlivosti, ktorá štát potom bude stáť oveľa viac, ako keď prijmeme toto opatrenie. A zároveň si treba uvedomiť, že pokiaľ takúto rodinu zasanujeme, poviem to, v tom najhoršom obdobím pomôžeme, tak sa dokáže postaviť na nohy a byť, poviem to, že prínosom pre spoločnosť, čo je veľmi, čo je veľmi dôležité.
Investovanie do jednorodičovskej domácnosti prostredníctvom zvýšenia prídavku môže mať dlhodobý efekt a naozaj to bude, poviem to, že prvým krokom, ktorý by Národná rada mohla urobiť, pretože pre jednorodičovské domácnosti sa v skutočnosti na Slovensku nerobí, nerobí nič. A ani po roku vlády neboli prijaté žiadne opatrenia. Práve naopak, tieto rodiny v mnohom zaťažili a to, čo ich čaká v budúcom roku, bude veľmi ťažké, práve tým, že by sme im zvýšili tento prídavok, by sme im mohli pomôcť. V praxi by teda toto znamenalo, že v jednorodičovskej domácnosti bude prídavok na dieťa 90 euro mesačne, čiže jedna rodina s jedným dieťaťom si polepší o 360 eur ročne, s dvomi deťmi o 720. Možno si niekto povie, že čo to je 30 euro, ale keď žijete každý deň z 5,50, tak si myslím, že mesačne 30 euro vám nesmierne dokáže pomôcť.
Často počúvame, že nedokážeme alebo nemôžeme pomáhať jednorodičovským domácnostiam, lebo ich nemáme zadefinované v zákone. Ja budem veľmi rada, keď sa nám podarí takúto definíciu do zákona pretaviť, ale zase sa obrátim, alebo teda poviem o skúsenosti z iných európskych krajín. Mnohé krajiny nemajú zadefinovaných jednorodičov v zákone, napriek tomu majú opatrenia a pomáhajú týmto rodinám. Práve v tých zákonoch, ktoré sa týkajú pomoci jednorodičovskej domácnosti, tam majú zadefinované komu, kto je tá cieľová skupina. Tento môj návrh vlastne reflektuje alebo kopíruje tento, tento spôsob. Naozaj by som chcela vyzvať všetkých poslancov v parlamente, že skúsme týmto rodinám pomôcť. Nie je to malá, malá skupina, a pokiaľ nám budú prepadať, tak ako aj dnes som sa dozvedela, že napríklad jedna rodina už tento rok prepadá do hmotnej núdze. Keď sa dostanú do tohto bodu, je veľmi ťažké sa dostať z neho späť do toho aktívneho života. Skúsme im pomôcť, pretože týmto rodinám, poviem to, že prišli vďaka opatreniam alebo návrhom, ktoré, ktoré táto vláda prijala, o daňový bonus, zvýšila sa, zvýšili sa ceny potravín, čiže naozaj to majú veľmi ťažké a všetko je na jednej dospelej osobe, často na žene.
Ak môžete, prosím vás, podporte tento návrh.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, predkladám návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Tento návrh sa týka zvýšenia alebo teda finančnej podpory pre jednorodičovské domácnosti konkrétne zvýšenie prídavku na dieťa pre jednorodičovskú domácnosť o 50 %, teda zo súčasných 60 euro na 90. Viac k tomu poviem v rozprave, do ktorej sa aj hlásim.
Ďakujem veľmi pekne.

Veľmi pekne, pán poslanec Jakab.
Ja len tak akože pre ilustráciu, že taká úplne že triviálna vec pri, pri deťoch sú napríklad piškóty, ktoré, tie bezplepkové sú napríklad troj- až štvornásobne drahšie. Čiže naozaj tá záťaž pre, pre ľudí, ktorí trpia týmto ochorením, je finančne obrovská.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, kolegovia, takmer pred hodinou sme mali tu takú, poviem to, že výdatnú rozpravu o cenách potravín. (Povedané so smiechom. Rečníčka sa obrátila k spravodajcovi.)
A ja tu sa, tak poviem, že trošku chceme prihovoriť za ľudí, ktorí, ktorí teda trpia celiakiou a sú odkázaní na bezlepkové potraviny a suroviny, ktorých cena je poviem to, že niekedy dvoj-troj- a pri niektorých aj päťnásobne vyššia ako pri bežných potravinách. Tento návrh síce zdanlivo môžem pôsobiť technicky, ale v skutočnosti je výrazom našej solidarity a pochopenia pre tých, ktorí sú pacientmi s celiakiou a sú naozaj odkázaní na špeciálnu stravu bez lepku.
A možno sa mnohí pýtate, že prečo tu stojím, keď vlastne v rámci úpravy bolo schválené, že 5 % DPH bude na niektoré celiatické potraviny a výrobky, alebo teda suroviny. Práve preto, že sa týka len, alebo teda boli vyňaté do týchto 5 % len napríklad pečivá a, poviem to v skratke, že, že múky. Ale asi si mnohí viete predstaviť, poviem to, aj matky, ktoré tu sedíme, že keď každodenne pripravujete svoje dieťa do školy alebo aj do škôlky, tak mu pri celiatickej strave balíte obed, ktorý obsahuje rôzne iné veci, desiatu a podobne, čiže naozaj poviem to, že vybrať len naozaj chlieb, pečivo a múky na 5 % je podľa mňa nedostačujúce. Nákup bezlepkových potravín nesmierne zaťažuje rozpočty, rozpočty rodín, a preto sme s kolegami pripravili návrh, kde by všetky vlastne celiatické výrobky, to nazvem, a suroviny boli zaradené do skupiny s 5 % DPH.
Musím povedať, že celiakia je diagnóza, ktorú, ktorú si nevyberáte, a jednoducho nemáte alternatívu a musíte používať bezlepkovú stravu a dodržiavať diétu, pretože len týmto spôsobom predchádzate závažným zdravotným komplikáciám, ako sú poškodenie čriev, podvýživa, anémia, a dokonca teda zvýšené riziko niektorých druhov rakoviny.
Musím povedať, že zníženie DPH na bezlepkové potraviny nie je žiadnym luxusom, a nemyslím si, že by výrazne narušilo štátny rozpočet, a myslím si, že je to minimum, ktoré môžme urobiť pre rodiny, ktoré sú odkázané na bezlepkovú stravu, pretože málokedy v rodine je len, poviem to, že jeden bezlepkáč.
Preto vás chcem požiadať o podporu tohto návrhu, pretože rodiny naozaj v budúcom roku budú čeliť výraznému zdražovaniu, a ale jesť jednoducho musia, a preto, ak môžete, podporte náš návrh.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Predkladám návrh zákona spolu s pani Veronikou Veslárovou a pánom Ondrejom Dvořákom, je to návrh, ktorým sa mení zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Navrhovaná zmena má za cieľ uľahčiť pacientom s celiakiou prístup k cenovo dostupnejším bezlepkovým potravinám a surovinám. Bližšie si dovolím návrh predstaviť v rozprave, do ktorej sa aj hlásim ako prvá.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Veľmi správne ste vlastne povedali, pani poslankyňa Turčanová, že, že často vlastne ľudia, ktorí, ktorí sú posúdení na to, že naozaj majú nárok, alebo teda ich zdravotný stav si vyžaduje špeciálne upravené motorové vozidlo, že vlastne oni sa potom k nemu nedostanú, lebo nenavštevujú to, poviem toto, to, tú správnu sociálnu, sociálnu službu, a presne toto vlastne rieši tento návrh.
A myslím si, že maličkou zmenou môžeme mnohým rodinám na Slovensku takto, takto pomôcť, takže ďakujem veľmi pekne za váš príspevok.

Ďakujem veľmi pekne, kolegovia, za, za vaše reakcie.
Ja musím povedať, že zdravotne znevýhodnení sú dlhé roky prehliadanou skupinou, a... a myslím si, že práve to je skupina ľudí obyvateľov, ktorí, ktorých by sme, poviem to, že spoločne nemali prehliadať, či sme koalícia, alebo opozícia.
A naozaj je veľmi smutné to, čo ste povedali aj vy, pán poslanec Pročko, že pokiaľ niekto má doma zdravotne znevýhodneného, prevažne teda deti, tak naozaj robia sa rôzne zbierky, nadácie pomáhajú, pomáhajú fyzické osoby, pomáhajú podnikatelia, ale proste ten, kto by mal v prvom rade pomáhať a postarať sa o, o svojich ľudí, je štát. A hovorí sa, že štát je natoľko silný, nakoľko sa dokáže postarať o tých, ktorí sú najviac odkázaní, a toto skutočne tá skupina je.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Ďakujem aj ja pani poslankyni Andrejke Turčanovej za podporu a pomoc aj pri návrhu tohto zákona. A by som bližšie uviedla, v čom tento môj návrh spočíva.
Podľa súčasného platného znenia sa peňažný príspevok na kúpu motorového vozidla poskytuje iba osobám s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je buď zamestnaná, alebo preukáže, že bude zamestnaná, alebo ktorej sa poskytuje sociálna služba v domove sociálnych služieb, v špecializovanom zariadení, v dennom stacionári alebo navštevuje školu, resp. preukáže, že bude školu navštevovať. Rehabilitačné stredisko však z tohto zoznamu absentuje napriek tomu, že aj v ňom sa poskytuje dôležitá sociálna služba pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ako sú napríklad sociálna rehabilitácia, sociálne poradenstvo, pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby, ale aj ubytovanie, stravovanie a ďalšie služby.
Predložená novela zákona má za cieľ rozšíriť okruh zariadení, ktorých klienti môžu po splnení ďalších zákonných podmienok požiadať o peňažný príspevok na kúpu motorového vozidla na individuálnu prepravu, a teda sa vlastne len doplní do tohto zoznamu rehabilitačné stredisko. Toto doplnenie považujem nielen za potrebné, ale aj spravodlivé, keďže rehabilitačné strediská poskytujú rovnako, ak nie často, aj väčšie alebo komplexnejšie sociálne služby pre zdravotne postihnutých ľudí, ktorí sú odkázaní na pomoc iných fyzických osôb a zároveň teda často nie sú schopní efektívne využívať verejnú dopravu. Táto novela reflektuje skutočnosť, že zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách už rehabilitačné strediská uznáva ako relevantné zariadenia na poskytovanie služieb zdravotne postihnutým osobám. Týmto pádom je vlastne legislatívne zaradenie rehabilitačných stredísk do zákona č. 447/2008 Z. z., ktorý sa teda zaoberá kompenzačnými príspevkami, podľa mňa logickým krokom na dosiahnutie súladu medzi týmito dvomi zákonmi a zároveň odstránením diskriminácie občanov, ktorí využívajú služby rehabilitačných stredísk.
Dovoľujem si zdôrazniť, že táto novela bude mať pozitívny dopad na sociálne vplyvy, na, poviem to, socializáciu týchto osôb, ktorých sa, ktorých sa týka, a ja si myslím, že najlepšie tieto veci možno vieme pochopiť na tých reálnych príkladoch, tak ja si dovolím uviesť dva.
Manželia Ivan a Betka sú rodičia, ktorí majú zdravotne postihnutého syna, ktorí po dvanástich rokoch sa opäť vlastne obracajú aj na nás, pretože už v roku 2012 oslovovali, alebo teda žiadali o to, aby im bol schválený príspevok na motorové vozidlo pre ich syna, ktorý je zdravotne ťažko postihnutý, so sprievodcom a doživotne je odkázaný na pomoc inej osoby. Ich syn, ktorý má dneska 31 rokov, už 12 rokov vlastne navštevuje jedno zariadenie, a to konkrétne domov sociálnej starostlivosti pre deti a rehabilitačné stredisko, dnes ako dospelý teda rehabilitačné stredisko, a teda práve toto bol dôvod, prečo mu úrad práce odmietol udeliť príspevok na kúpu motorového vozidla napriek tomu, že jeho zdravotný stav uznal ako odkázanosť na individuálnu dopravu motorovým vozidlom. Čiže on na, podľa svojho zdravotného stavu ten nárok má, ale podľa našej legislatívy mu jednoducho nevieme poskytnúť tento príspevok, pretože navštevuje len – v úvodzovkách – rehabilitačné stredisko. Samozrejme, že rodičia sa proti tomuto rozhodnutiu odvolali, ale jednoducho neboli, neboli úspešní.
No a druhý prípad, ktorý chcem spomenúť, sa týka mladej ženy, ktorá má 28 rokov, je, má mentálne postihnutie a je imobilná a celý život sa o ňu stará matka, pričom vlastne aj jej vzdelávanie prebiehalo doma. Keďže žije 18 km od najbližšieho rehabilitačného strediska a rodina vlastní auto, ktoré nie je však prispôsobené na prepravu osôb so zdravotným postihnutím, alebo teda osôb, ktoré sú trvalo na invalidnom vozíku, tak jednoducho rodičia musia spolu s touto dievčinou navštevovať to rehabilitačné stredisko, sama sa tam nedostane, ale príspevok na auto, ktoré by bolo upravené na jej potreby, im bol teda úradom práce zamietnutý. Keďže vlastne tento príspevok nedostali, tak sa rozhodli, že proste nebudú chodiť do rehabilitačného strediska, pretože každodenná preprava by si vyžadovala vlastne prítomnosť ich oboch, tým pádom by nemohli pracovať, a teda ani by nemohli, poviem to, že uživiť vlastnú rodinu.
Toto je naozaj len malá ukážka toho, akým spôsobom obmedzuje to, že rehabilitačné strediská nemáme v zákone, alebo teda vypadli z tohto zoznam podľa mňa nedopatrením, a teda som presvedčená o tom, že ak by sme zmenili alebo prijali tento návrh, ktorý, ktorý tu predkladám, tak by sme naozaj mnohým uľahčili život a, poviem to, aj začlenenie do normálneho života.
Veľmi by som vás chcela, kolegovia, poprosiť o podporu tohto návrhu, pretože tu nejde o nejaké obrovské finančné náklady štátu, ale jednoducho mnohým rodinám to naozaj uľahčí život.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Vážení páni, panie poslankyne, predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia v znení neskorších predpisov. Tento návrh sa týka príspevku na kúpu osobného motorového vozidla, kedy tento nárok na tento príspevok sa rozširuje o fyzické osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktoré navštevujú alebo ktorým sa poskytuje sociálna služba v rehabilitačnom stredisku.
V rozprave poviem viac k návrhu, teda sa zároveň hlásim do rozpravy a ďakujem veľmi pekne.