Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec Dostál.
Áno, tá inšpirácia prišla z Čiech a čo sa týka tej lehoty, tak áno som ju konzultovala najmä teda so sudcami a aby, aby bola nejakým spôsobom, poviem to, že vykonateľná. Ja každopádne ďakujem za váš príspevok a podporu. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Návrh zákona, ktorý predkladám a ktorým sa mení a dopĺňa Trestný poriadok, sleduje naozaj jediný úmysel a účel. Tým účelom a úmyslom je posilnenie princípov právneho štátu. Podľa súčasnej právnej úpravy má minister spravodlivosti možnosť navrhnúť prerušenie výkonu trestu odňatia slobody odsúdenému, pričom toto rozhodnutie môže byť prijaté bez nutnosti súdneho prieskumu. Táto právomoc ministra však môže viesť k subjektívnym rozhodnutiam. Týmto návrhom nesledujem obmedzenie právomocí ministra spravodlivosti alebo generálneho prokurátora, ktorý z dnes platného znenia § 380 ods. 4. Trestného poriadku vyplýva. Samozrejme, že na tento postup je možné pozerať z dvoch strán. A to zo strany uplatneného práva ministrom spravodlivosti resp. generálnym prokurátorom a na druhej strane či touto mnou navrhovanou úpravou uvedeného ustanovenia nedochádza k obmedzeniu práv vo výkone trestu. Zásadne nesúhlasím s tvrdením, že navrhovaná úprava obmedzuje právomoci ministra spravodlivosti, resp. generálneho prokurátora, prípadne že uvedenou úpravou tohto ustanovenia bude dochádzať k zamedzeniu prípadných justičných omylov. Tu chcem zdôrazniť, že aj v prípade uplatnenia právomoci tohto ustanovenia zo strany ministra spravodlivosti, resp. prokurátora generálneho, dochádza k rozhodnutiu o prerušení výkonu trestu. Za obdobie posledných ministrov spravodlivosti od roku 2019 došlo k prerušeniu výkonu trestu sedemkrát. Vo viacerých prípadoch šlo len o technické chyby, ale nie z poznania ministra spravodlivosti došlo k tejto náprave, ale z podnetu samotného väzneného.
Teda podľa môjho názoru neobstojí argument, že týmto mojím návrhom obmedzujem výkon právomocí ministra spravodlivosti, pretože sa ukázalo v minulosti, že slúžiaci minister spravodlivosti si to ani vlastne neuvedomoval, neriešil, pokiaľ sami odsúdení nedali podnet alebo napríklad súd, ktorý rozhodoval o výške trestu, kedy napríklad boli zle spočítané lehoty a boli napríklad dlhšie vo väzení.
Práve naopak, môj návrh ponecháva ministrovi spravodlivosti právo rozhodnúť o tomto postupe, ale zodpovednosť za to prenášam na príslušný súd. Rozumiem prípadom, kedy naozaj došlo k odstráneniu krivdy a nespravodlivosti vo vzťahu k odsúdeným. Môj návrh však sleduje úplne iný cieľ a ten sa ukázal v prípade postupu vo vzťahu k bývalému špeciálnemu prokurátorovi, a to pánovi Kováčikovi. Som si istá, že v prípade bývalého špeciálneho prokurátora neboli a nie sú dôvody na to, aby bol prepustený z výkonu trestu. Koniec koncov aj v druhom korupčnom prípade bol, aj keď zatiaľ teda neprávoplatne, odsúdený za korupciu. A presne toto je moment, kedy evidentne v rozpore so základnou logikou došlo zo strany ministra spravodlivosti rozhodnutie, ktorým sa vysmial do tváre spravodlivosti a očakávaniam spoločnosti, že bude hájiť princípy právneho štátu. Mojou snahou je primárne zamedziť, aby sa v budúcnosti stávali takéto prípady.
Na druhej strane, tento môj návrh v žiadnom prípade nesleduje obmedzenie práv odsúdených na prípadnú nápravu justičných omylov, tak ako sa to stalo aj v minulosti. Som si istá, že ak by môj návrh novely bol platný aj v čase, keď bývalí ministri využili svoje právo a podali mimoriadny opravný prostriedok, tak ako urobili a následne by uvedený návrh posudzoval príslušný súd, nerozhodol by inak, ako rozhodli bývalí ministri. Avšak ak by napríklad návrh ministra Suska na podmienečné prepustenie bývalého špeciálneho prokurátora posudzoval príslušný súd, s veľkou pravdepodobnosťou by rozhodol inak.
Zároveň chcem poukázať aj na to, že tento môj návrh nebude záťažou pre konajúce príslušné súdy. Či už z pohľadu rozvrhu práce a náporu veci na súdy, alebo rozsahu posudzovaných návrhov. Týmto dôvodom je, že od roku 2019 išlo o sedem prípadov, kedy bolo toto právo ministrom využité. Ja osobne si nemyslím, že sedem prípadov za päť rokov by spôsobilo nevykonanie týchto rozhodnutí v lehote 15 pracovných dní, zdôrazňujem pracovných dní, teda tri týždne. Navrhovaná zmena Trestného poriadku sa týka úpravy postupu pri rozhodovaní o prerušení výkonu trestu odňatia slobody odsúdenému na základe návrhu ministra spravodlivosti. Cieľom tejto zmeny je zvýšiť transparentnosť a objektívnosť rozhodovacieho procesu, a zároveň posilniť princíp deľby moci medzi jednotlivé zložky štátnej moci. Navrhovaná zmena zabezpečí, že rozhodnutie o prepustení osoby z výkonu trestu bude prijaté nezávislým súdom, čo zaručí objektívnosť a neprítomnosť politického vplyvu. Zmena prispeje k posilneniu právnej istoty tým, že všetky rozhodnutia o prepustení z výkonu trestu budú preverené nezávislou súdnou mocou, čo zníži riziko nesprávnych alebo neopodstatnených rozhodnutí. Odstránenie možnosti, aby takéto rozhodnutie prijímal výlučne minister spravodlivosti, zníži riziko zneužívania tejto právomoci a posilní dôveru verejnosti v spravodlivé rozhodovanie. Navrhuje sa doplniť Trestný poriadok tak, aby o každom návrhu ministra spravodlivosti na prepustenie osoby z výkonu trestu odňatia slobody rozhodoval nezávislý súd. Tento súdny proces by mal prebiehať v súlade so zásadami spravodlivého procesu a za účasti všetkých dotknutých strán. Táto zmena prispeje k posilneniu právneho štátu a ochrane základných práv a slobôd, ktoré sú vo výkone trestu odňatia slobody, osôb, ktoré sú vo výkone trestu odňatia slobody. Pričom aj z pohľadu verejnosti táto bude vnímaná, toto rozhodovanie bude vnímané ako rozhodovanie, ktoré bude spravodlivejšie a transparentnejšie, čo môže len zvýšiť dôveru v justičný systém.
Navrhovaná zmena Trestného poriadku, ktorá zavádza povinnosť súdneho preskúmania rozhodnutí o prepustení z výkonu trestu na základe návrhu ministra spravodlivosti, je nevyhnutná pre posilnenie právneho štátu, ochranu práv odsúdených osôb a zlepšenie dôvery verejnosti v justičný systém. Tento krok je v súlade s modernými demokratickými princípmi a medzinárodnými štandardmi pre ľudské práva a spravodlivosť.
Nakoniec teda zhrniem, že súdnym posúdením rozhodnutia ministra spravodlivosti prepustiť osobu z väzby, je možné konštatovať, že takýto prístup prispieva k posilneniu princípov právneho štátu, ak je prijaté v súlade so zákonom a rešpektovaním základných práv jednotlivca. Princípy právneho štátu zahŕňajú dodržiavanie ústavnosti, právnych pravidiel, ochranu ľudských práv a slobôd, ako aj transparentnosť a zodpovednosť verejných orgánov.
Ak prepustenie z väzby je podložené spravodlivými a transparentnými dôvodmi, môže prispieť k zvýšeniu dôvery verejnosti v právny systém. Celkovo platí, že takéto rozhodnutie, ak je riadne odôvodnené, posilňuje princípy právneho štátu tým, že garantuje dodržiavanie práv jednotlivca, zabezpečuje primeranosť zásahov štátnych orgánov a podporuje rovnováhu medzi potrebou ochrany verejnosti a rešpektovaním individuálnych slobôd.
Na záver si dovolím dodať len to, že 17 sudcov rozhodlo o tom, že pán Kováčik je vinný, a teda sa aj v druhom prípade, zatiaľ teda neprávoplatne bol odsúdený a minister spravodlivosti sám rozhodol o prerušení jeho trestu. Preto, poviem to, tá poistka, ktorú navrhujem uviesť do života.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Podávam návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 301/2005, teda Trestný poriadok. Navrhovaná zmena Trestného poriadku sa týka úpravy postupu pri rozhodovaní o prerušení výkonu trestu odňatia slobody odsúdenému na základe návrhu ministra spravodlivosti. Cieľom tejto zmeny je zvýšiť transparentnosť a objektívnosť rozhodovacieho procesu, a zároveň posilniť princíp deľby moci medzi jednotlivými zložkami štátnej moci. Navrhovaná zmena zabezpečí, že rozhodnutie o prepustení osoby z výkonu trestu bude prijaté nezávislým súdom, čo zaručí objektívnosť a neprítomnosť politického vplyvu.
Zároveň sa hlásim, pán predsedajúci, aj do rozpravy.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne.
Tie rómske hliadky, to by sme asi ďalej diskutovali, či to bolo úplne efektívne, ale dobre.
Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec Bužo, za ten najmä váš osobný, osobný vklad a osobnú činnosť. Ja práve to si myslím, že pokiaľ ostaneme len pri tej sociálnej práci, tak jednoducho to nebude efektívne, tak ako roky sme to videli. A preto vlastne aj vznikol tento pilotný projekt pastoračných centier a pastoračných pracovníkov, ktorí po krátkom pôsobení prinášal reálne, reálne výsledky. Samozrejme, môžme sa o tom rozprávať, akým spôsobom to ďalej napríklad upraviť, ak tam vidíme nejaký problém. Koniec koncov druhé čítanie na to máme, ale som presvedčená, že je to dobrá cesta, ako naozaj pomôcť reálne v rómskych komunitách, pretože bez, poviem to, tej formačnej činnosti jednoducho nedokážeme pomôcť, ja to nazvem, že komplexne. Že naozaj, vy ste to tak pekne povedali, že nestačí rozdávať nejaké zdravotnícky materiál alebo potraviny, oblečenie, že často sa niekedy naozaj tá pomoc zúži len na toto, že to, naozaj to musíme poňať veľmi, veľmi komplexne. A práve podľa mňa je veľmi dôležitá aj práca s rodinou ako s celkom a práve tu vidím ako najdôležitejší ten vklad tej pastoračnej alebo formačnej činnosti. Lebo pokiaľ nezačneme v rodinách, tak jednoducho to dlhodobo nebude mať efekt.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne za faktické poznámky.
Áno, plne, plne súhlasím s vami, pán poslanec Pollák, že akákoľvek formácia z akéhokoľvek prostredia, či cirkvi je veľmi dôležitá a je potrebné ju robiť.
A, pán poslanec Bužo, som veľmi rada, že ste spomenuli, že presne to je nástroj, ktorý prináša výsledky, že ktorý je už overený, a preto aby vedel dlhodobo fungovať a vieme, že pri tejto problematike je potrebné zachovať kontinuitu. Potrebujeme urobiť tento legislatívny rámec.
Takže ďakujem veľmi pekne za podporu. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, jedným z problémov, ktoré nevymizli, je problematika chudoby a vylúčenia ľudí v marginalizovaných rómskych komunitách.
Štatistiky zvlášť o východnom Slovensku, ale aj skúsenosti z praxe nám hovoria, že budúcnosť s Rómami jednoducho je istá, len sa musíme k nej zodpovedne postaviť. Aj z tohto dôvodu sa cirkvi a náboženské spoločnosti už tridsať rokov venujú sprevádzajú ľudí v rómskych komunitách, ktoré sa často cítia väčšinou spoločnosti vylúčení. Sprevádzajú ľudí na okraji spoločnosti a prax ukazuje, že tomuto sprevádzaniu je však potrebné dať systémový rámec a systémovú podporu. Kňazi, pastori, rehoľné sestry potrebujú spoluprácu laikov. Ak chceme dosiahnuť viditeľné zmeny v rámci sociálnych, vylúčených a chudobných komunít, potrebujeme pracovať systémovo, dlhodobo, stabilne a trvalo udržateľne.
Predchádzajúce vlády podporovali zo svojej rezervy misijno-pastoračných pracovníkov pôsobiacich v marginalizovaných rómskych komunitách. Od apríla tohto roku však táto dočasná podpora nepokračuje. Spočiatku bol tento pilotný projekt podporovaný, bolo v ňom teda podporovaných 16 misijno-pastoračných pracovníkov a v minulom roku to už bolo 28, no a teda v apríli táto pomoc skončila. Preto prichádzame s naším návrhom, aby sme tejto práci, tejto činnosti umožnili naozaj dlhodobú, stabilnú a udržateľnú realizáciu. Misijní pastorační pracovníci a spolupracovníci, dobrovoľníci sa venovali napr. výchove, vzdelávaniu detí, mládeže, dospelých, sprevádzali rodiny, mladých dospelých, mládež, venovali sa zdravotníckej službe aj osvete, ale aj advokácii, poradenstvu, či inej pomoci. Jednoducho poskytovali širokú, poviem to, sociálnu podporu.
Práca misijno-pastoračných pracovníkov sa sústreďuje predovšetkým na tri oblasti, a to vzdelávanie, najmä teda predškolská výchova, príprava na vyučovanie, doučovanie, rozvíjanie a podpora talentov, sprevádzanie a podpora pri štúdiu, ďalšie vzdelávanie mládeže a dospelých.
Druhá oblasť je sprevádzanie, tam sa radí najmä sociálne poradenstvo, mentoring, tútoring, zdravotnícka a iná odborná osveta, ktorá je v týchto vylúčených komunitách skutočne potrebná.
Treťou zložkou tejto práce je formácia, a to je najmä výchova k vzťahom rovesníckej skupiny, voľnočasové aktivity, krátkodobé, dlhodobé a duchovné sprevádzanie, ale aj osobnostný rozvoj. Dobre vieme, že pokiaľ nepracujeme pri vylúčených komunitách aj, poviem to, na takom osobnostnom rozvoji, tak tie výsledky jednoducho, ktoré sú dosahované, nie sú až také dobré. Vo všetkých zainteresovaných obciach, kde pôsobia, alebo pôsobili misijno-pastorační pracovníci, bolo markantne cítiť prítomnosť týchto pracovníkov. Zlepšovala sa spolupráca s majoritou v rôznych oblastiach, zmenšovala sa segregácia, budovali sa skutočné priateľstvá medzi príslušníkmi majority a rómskej komunity, ale aj zvyšovala sa vzdelanosť a zamestnanosť rómskej komunity, ale aj zdravotná a bytová stránka. Ľudia si často opravovali svoje príbytky, zlepšila sa hygienická úroveň, a zároveň aj zdravotný stav tejto spoločnosti.
Práca pastoračných pracovníkov tak pomáha odstraňovať sociálne vylúčenie a prispieva k inklúzii a podpore desegregácie. Vďaka práci pastoračnej asistentky napr. s predškolákmi v Jarovniciach, je sedem detí, ktoré táto asistentka vzdelávala a keď nastúpili do materskej školy, tak bolo viditeľné, bolo viditeľné, akým spôsobom sú lepšie pripravené na začlenenie sa do školského prostredia ako napr. ostatné deti, ktorým takáto pomoc nebola poskytnutá. Napr. rozumeli lepšie slovensky, vedeli lepšie reagovať, pokojnejšie, ale napr. už aj poznali farby a také tie základné veci. Takto by som mohla v tých konkrétnych príkladoch pokračovať. Veľmi dôležité je to, že prostredníctvom tohto projektu dochádzalo aj naozaj k udržateľnosti pracovných návykov a zvyšovaniu zamestnanosti vo vylúčených komunitách. Misijno-pastorační pracovníci napr. vzdelávali 21 nezamestnaných ľudí v Jarovniciach a vlastne ich formovali aj k ďalšej výchove ich vlastných detí, čo malo vlastne potom pozitívny efekt najmä pri nástupe do vzdelávacieho procesu. Misijno-pastorační pracovníci, ale aj dobrovoľníci a iní spolupracovníci pracujú v teréne, pričom majú kontakt s celými rómskymi rodinami a veľmi dobre teda poznajú potreby týchto ľudí, avšak aby každodenne trpezlivá práca prinášala dlhotrvajúce výsledky, je potrebná stabilita. Tú sa snažíme týmto naším návrhom zabezpečiť, aby jednoducho tieto centrá neboli, alebo teda tí pracovníci neboli odkázaní na projekty, ktoré majú len nejakú časovú životnosť.
Jedným z výsledkov pastoračnej práce je aj to, že niektorí pastorační asistenti si už počas trvania projektu našli inú prácu, alebo sa napr. potom ďalej vzdelávali, dokonca nastúpili aj na vysokú školu. Pastoračná práca pozitívne vplýva na deti, mládež, prostredníctvom napr. doučovania, neformálneho vzdelávania, voľnočasových, športových a umeleckých aktivít, čím mladých vedie a motivuje k ukončeniu základnej školy, absolvovanie stredoškolského vzdelávania, dokonca aj vysokoškolského. Práca s mladými ľuďmi z rómskych komunít sekundárne pôsobí tiež na dospelé cieľové skupiny, podnecuje ich k uvedomovaniu hodnoty vzdelania, k aktívnemu hľadaniu si zamestnania, ale aj participácii na živote miestnej komunity. Tieto centrá môžu zohrať veľmi dôležitú úlohu pri podpore integrácie rôznych skupín, nie sú teda zamerané len na marginalizované skupiny, ale môžu napr. pomôcť vráteným migrantom, seniorom alebo aj osobám so zdravotným postihnutím, ale aj rodinám zo sociálne slabého prostredia.
Musím povedať, že náboženské a sociálne aktivity sú efektívnym nástrojom na prekonávanie sociálnych bariér a dlhodobé pôsobenie práve pastoračných asistentov v komunitách prináša naozaj výsledky. Samozrejme, sme pripravení v druhom čítaní hovoriť o prípadných zmenách alebo vylepšeniach tohto nášho návrhu.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, predkladáme vám návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 448/2008 o sociálnych službách a živnostenskom podnikaní č. 455/1991. Hlavným cieľom tohto zákona je vytvoriť legislatívny rámec pre vznik a fungovanie a organizáciu misijno-pastoračných centier, ktoré budú poskytovať duchovnú, sociálnu a vzdelávaciu podporu širokej verejnosti, najmä však marginalizovaným skupinám. Integrácia rómskych komunít do majoritnej spoločnosti a ich sociálna inklúzia sú dlhodobým a pomaly sa riešiacim problémom. Napriek množstvu vynaložených prostriedkov a energie efekt nenapĺňa očakávania, a preto prichádzame s týmto návrhom zákona, o ktorom poviem viac v rozprave a teraz sa hlásim do nej.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dnes vám predkladáme návrh zákona, ktorý zo zákona vypúšťa mesačné limity. Jednoducho poviem, to krátenie opatrovateľského príspevku. Budem hovoriť o tom, prečo by sme tento príspevok nemali krátiť.
Pretože táto téma je nesmierne dôležitá a zaslúži si našu naozaj maximálnu pozornosť a pochopenie, pretože ja si myslím, že sa týka takmer každej domácnosti slovenskej, pretože pomaly každý sa stretol s tým, že potrebuje o niekoho z blízkych sa postarať. Naši domáci opatrovatelia to skutočne nemajú v každodennom živote jednoduché. Táto práca je mimoriadne náročná a vyžaduje si množstvo fyzických síl. Tento príspevok, samozrejme, poviem to, je príspevok, ktorý nedokáže zabezpečiť tú rodinu, alebo respektíve tá rodina z nej nedokáže vyžiť, lebo tie životné príbehy sú naozaj ťažké a dobre vieme, že osoby, ktoré sú odkázané na opatrovanie, často potrebujú uhradiť rôzne rehabilitácie a podobne. Čiže často sú domáci opatrovatelia napríklad aj nútení teda pracovať popri tom, ako sa starajú o svojho blízkeho a tu vlastne narážame na problém, ktorý sa snažíme odstrániť, a to je to, že pokiaľ dnes si táto osoba zarobí viac, alebo má teda príjem väčší ako dvojnásobok životného minima, alebo potom je to trojnásobok životného minima, tak jednoducho dochádza ku kráteniu príspevku na opatrovanie, ktorý je naozaj skutočne veľmi nízky napriek tomu, že sa zvyšoval. Prečo je dôležité, aby sme podporovali opatrovanie v domácom prostredí? Sú to predovšetkým, poviem to, aj kapacity, ktoré máme v rámci našich poskytovaných sociálnych služieb, či už sú to kapacity v pobytových zariadeniach, alebo aj rôznych denných stacionároch, jednoducho sú nedostačujúce a musím povedať, že sú aj nákladnejšie na tú starostlivosť. Čiže pokiaľ dokážeme zdravotne znevýhodneného alebo starého človeka opatrovať v domácom prostredí, vždy je to prospešnejšie jednak z tej finančnej stránky, ale, samozrejme, aj z, poviem to, z takej tej emocionálnej a psychickej. Musím povedať, že najmä všeobecne v našom systéme máme nedostatok pracovníkov v sociálnych službách, a pokiaľ sa stane to, že v domácom prostredí domáci opatrovatelia nebudú môcť poskytovať túto službu svojim blízkym, nebudú sa môcť o nich postarať, tak proste sa pýtam, kde títo ľudia skončia, čo s nimi budeme robiť. Ak je niekto schopný popri tejto starostlivosti o svojho príbuzného si ešte privyrobiť, prečo by sme ho mali za to trestať a krátiť mu príspevok.
Tú činnosť, ktorú, ktorú on v domácom prostredí vykonáva, je proste jedna a tá istá a je rovnako náročná, prečo by sme mu mali krátiť ten príspevok na opatrovanie. Návrh, ktorý sme, ktorý sme podali, poviem, že prichádza, vychádza z praxe. Obracajú sa na nás množstvo, množstvo ľudí, ktorí práve po poslednej zmene prišli o časť príspevku, príspevok sa im začal krátiť. Poviem úplne že konkrétne príklady, kedy pani, ktorá viac ako jedenásť rokov sa stará o svojho blízkeho príbuzného, samozrejme, náklady, ktoré, ktoré majú, jednoducho žiadny príspevok, ktorý dostáva od štátu, nebol schopný celé uhradiť, preto popri opatrovaní sa snaží si aj privyrobiť. No a keď sa všetky tie príjmy akoby zrátali, tak vyšlo, že opatrovateľský príspevok sa jej skrátil. Čiže to máloktoré proste, dnes títo ľudia dostávajú, poviem to, za prácu, ktorú neoceňuje naša spoločnosť, tak ešte im proste naň siahneme.
Mám tu tiež ešte jeden taký príklad, keď písala pani Jozefína, ktorá sa vlastne stará o svojho celoživotne postihnutého syna, tak, samozrejme, sa zamestnala, pretože pri postihnutí, ktoré má jej syn, tak jednoducho to bola obrovská záťaž na finančný rozpočet domácnosti, najmä čo sa týkalo rôznych liekov, rehabilitačných činností.
No a presne to, čo sa stalo aj v predošlom prípade, sa stalo aj jej, došlo ku kráteniu príspevku, prišla o nejakých 150 euro. Čiže si asi každý z nás dobre vie predstaviť, že títo ľudia rátajú úplne každé euro, ktoré domácnosť má.
Z uvedených dôvodov vás chcem, páni poslanci, panie poslankyne, poprosiť, aby ste sa zasadili o to, aby sa príspevok na opatrovanie nekrátil. V prípade, ak by boli nejaké návrhy a vôľa, sme, samozrejme, pripravení v druhom čítaní reflektovať návrhy, ktoré prídu z pléna.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, v tomto predkladanom návrhu sa rušia limity príjmu pre fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ako aj osobitný limit príjmu týkajúci sa nezaopatrených detí, ktoré sú fyzickými osobami s ťažkým zdravotným postihnutím. Aby som to bližšie vysvetlila, týka sa to opatrovateľského príspevku, ktorý býva krátený a máme za to, že by mal ostať v plnej výške.
Viac poviem v rozprave a hlásim sa do nej.
Ďakujem.