Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Návrh zákona, ktorý predkladám a ktorým sa mení a dopĺňa Trestný poriadok, sleduje naozaj jediný úmysel a účel. Tým účelom a úmyslom je posilnenie princípov právneho štátu. Podľa súčasnej právnej úpravy má minister spravodlivosti možnosť navrhnúť prerušenie výkonu trestu odňatia slobody odsúdenému, pričom toto rozhodnutie môže byť prijaté bez nutnosti súdneho prieskumu. Táto právomoc ministra však môže viesť k subjektívnym rozhodnutiam. Týmto návrhom nesledujem obmedzenie právomocí ministra spravodlivosti alebo generálneho prokurátora, ktorý z dnes platného znenia § 380 ods. 4. Trestného poriadku vyplýva. Samozrejme, že na tento postup je možné pozerať z dvoch strán. A to zo strany uplatneného práva ministrom spravodlivosti resp. generálnym prokurátorom a na druhej strane či touto mnou navrhovanou úpravou uvedeného ustanovenia nedochádza k obmedzeniu práv vo výkone trestu. Zásadne nesúhlasím s tvrdením, že navrhovaná úprava obmedzuje právomoci ministra spravodlivosti, resp. generálneho prokurátora, prípadne že uvedenou úpravou tohto ustanovenia bude dochádzať k zamedzeniu prípadných justičných omylov. Tu chcem zdôrazniť, že aj v prípade uplatnenia právomoci tohto ustanovenia zo strany ministra spravodlivosti, resp. prokurátora generálneho, dochádza k rozhodnutiu o prerušení výkonu trestu. Za obdobie posledných ministrov spravodlivosti od roku 2019 došlo k prerušeniu výkonu trestu sedemkrát. Vo viacerých prípadoch šlo len o technické chyby, ale nie z poznania ministra spravodlivosti došlo k tejto náprave, ale z podnetu samotného väzneného.
Teda podľa môjho názoru neobstojí argument, že týmto mojím návrhom obmedzujem výkon právomocí ministra spravodlivosti, pretože sa ukázalo v minulosti, že slúžiaci minister spravodlivosti si to ani vlastne neuvedomoval, neriešil, pokiaľ sami odsúdení nedali podnet alebo napríklad súd, ktorý rozhodoval o výške trestu, kedy napríklad boli zle spočítané lehoty a boli napríklad dlhšie vo väzení.
Práve naopak, môj návrh ponecháva ministrovi spravodlivosti právo rozhodnúť o tomto postupe, ale zodpovednosť za to prenášam na príslušný súd. Rozumiem prípadom, kedy naozaj došlo k odstráneniu krivdy a nespravodlivosti vo vzťahu k odsúdeným. Môj návrh však sleduje úplne iný cieľ a ten sa ukázal v prípade postupu vo vzťahu k bývalému špeciálnemu prokurátorovi, a to pánovi Kováčikovi. Som si istá, že v prípade bývalého špeciálneho prokurátora neboli a nie sú dôvody na to, aby bol prepustený z výkonu trestu. Koniec koncov aj v druhom korupčnom prípade bol, aj keď zatiaľ teda neprávoplatne, odsúdený za korupciu. A presne toto je moment, kedy evidentne v rozpore so základnou logikou došlo zo strany ministra spravodlivosti rozhodnutie, ktorým sa vysmial do tváre spravodlivosti a očakávaniam spoločnosti, že bude hájiť princípy právneho štátu. Mojou snahou je primárne zamedziť, aby sa v budúcnosti stávali takéto prípady.
Na druhej strane, tento môj návrh v žiadnom prípade nesleduje obmedzenie práv odsúdených na prípadnú nápravu justičných omylov, tak ako sa to stalo aj v minulosti. Som si istá, že ak by môj návrh novely bol platný aj v čase, keď bývalí ministri využili svoje právo a podali mimoriadny opravný prostriedok, tak ako urobili a následne by uvedený návrh posudzoval príslušný súd, nerozhodol by inak, ako rozhodli bývalí ministri. Avšak ak by napríklad návrh ministra Suska na podmienečné prepustenie bývalého špeciálneho prokurátora posudzoval príslušný súd, s veľkou pravdepodobnosťou by rozhodol inak.
Zároveň chcem poukázať aj na to, že tento môj návrh nebude záťažou pre konajúce príslušné súdy. Či už z pohľadu rozvrhu práce a náporu veci na súdy, alebo rozsahu posudzovaných návrhov. Týmto dôvodom je, že od roku 2019 išlo o sedem prípadov, kedy bolo toto právo ministrom využité. Ja osobne si nemyslím, že sedem prípadov za päť rokov by spôsobilo nevykonanie týchto rozhodnutí v lehote 15 pracovných dní, zdôrazňujem pracovných dní, teda tri týždne. Navrhovaná zmena Trestného poriadku sa týka úpravy postupu pri rozhodovaní o prerušení výkonu trestu odňatia slobody odsúdenému na základe návrhu ministra spravodlivosti. Cieľom tejto zmeny je zvýšiť transparentnosť a objektívnosť rozhodovacieho procesu, a zároveň posilniť princíp deľby moci medzi jednotlivé zložky štátnej moci. Navrhovaná zmena zabezpečí, že rozhodnutie o prepustení osoby z výkonu trestu bude prijaté nezávislým súdom, čo zaručí objektívnosť a neprítomnosť politického vplyvu. Zmena prispeje k posilneniu právnej istoty tým, že všetky rozhodnutia o prepustení z výkonu trestu budú preverené nezávislou súdnou mocou, čo zníži riziko nesprávnych alebo neopodstatnených rozhodnutí. Odstránenie možnosti, aby takéto rozhodnutie prijímal výlučne minister spravodlivosti, zníži riziko zneužívania tejto právomoci a posilní dôveru verejnosti v spravodlivé rozhodovanie. Navrhuje sa doplniť Trestný poriadok tak, aby o každom návrhu ministra spravodlivosti na prepustenie osoby z výkonu trestu odňatia slobody rozhodoval nezávislý súd. Tento súdny proces by mal prebiehať v súlade so zásadami spravodlivého procesu a za účasti všetkých dotknutých strán. Táto zmena prispeje k posilneniu právneho štátu a ochrane základných práv a slobôd, ktoré sú vo výkone trestu odňatia slobody, osôb, ktoré sú vo výkone trestu odňatia slobody. Pričom aj z pohľadu verejnosti táto bude vnímaná, toto rozhodovanie bude vnímané ako rozhodovanie, ktoré bude spravodlivejšie a transparentnejšie, čo môže len zvýšiť dôveru v justičný systém.
Navrhovaná zmena Trestného poriadku, ktorá zavádza povinnosť súdneho preskúmania rozhodnutí o prepustení z výkonu trestu na základe návrhu ministra spravodlivosti, je nevyhnutná pre posilnenie právneho štátu, ochranu práv odsúdených osôb a zlepšenie dôvery verejnosti v justičný systém. Tento krok je v súlade s modernými demokratickými princípmi a medzinárodnými štandardmi pre ľudské práva a spravodlivosť.
Nakoniec teda zhrniem, že súdnym posúdením rozhodnutia ministra spravodlivosti prepustiť osobu z väzby, je možné konštatovať, že takýto prístup prispieva k posilneniu princípov právneho štátu, ak je prijaté v súlade so zákonom a rešpektovaním základných práv jednotlivca. Princípy právneho štátu zahŕňajú dodržiavanie ústavnosti, právnych pravidiel, ochranu ľudských práv a slobôd, ako aj transparentnosť a zodpovednosť verejných orgánov.
Ak prepustenie z väzby je podložené spravodlivými a transparentnými dôvodmi, môže prispieť k zvýšeniu dôvery verejnosti v právny systém. Celkovo platí, že takéto rozhodnutie, ak je riadne odôvodnené, posilňuje princípy právneho štátu tým, že garantuje dodržiavanie práv jednotlivca, zabezpečuje primeranosť zásahov štátnych orgánov a podporuje rovnováhu medzi potrebou ochrany verejnosti a rešpektovaním individuálnych slobôd.
Na záver si dovolím dodať len to, že 17 sudcov rozhodlo o tom, že pán Kováčik je vinný, a teda sa aj v druhom prípade, zatiaľ teda neprávoplatne bol odsúdený a minister spravodlivosti sám rozhodol o prerušení jeho trestu. Preto, poviem to, tá poistka, ktorú navrhujem uviesť do života.
Ďakujem veľmi pekne.