Videokanál poslanca

Kolegovia, kolegyne, dovoľte, aby som vás takto podvečer oslovil s návrhom zákona, ktorý, si myslím, že by túto rokovaciu sálu mal spojiť, a trošičku ju aj previažem čiastočne s témami, ktoré sa tu prerokovávali ako predošlé, či už priamo ten zákon, ktorý bol pred chvíľkou, ale možno aj ten predtým, ktorý hovoril o väčšej podpore rodín, kde sme dávali návrh zákona o vyššej podpore prostredníctvom vyššieho prídavku na dieťa. A veľakrát počas posledných troch-štyroch hodín v tejto rokovacej sále zaznelo, že rodina je dôležitá, poďme podporovať rodiny, poďme zabrániť interrupciám tým, že budeme viacej podporovať matky, aby sa nemuseli dostať do sociálnej situácie takej, ktorá by ich pritlačila k múru a vlastne kvôli tomu by podstúpila interrupciu a podobne.
Veľmi stručne poviem, že tento návrh zákona, ktorý predkladám, ale teda poviem, aby ste vedeli, o čom, a chcem, aj teda do rozpravy sa hlásim ako prvý. Je to návrh o štvordňovom pracovnom týždni, len poprosím, nebuďte vyrušení. Je to návrh, ktorý nehovorí o tom, že poďme pracovať menej za tie isté peniaze, ktorý hovorí o tom, že umožníme rodinám, ktoré si chcú užívať predĺžené víkendy, a trebárs manžel je živnostník a vie si upratať svoj pracovný čas, ale manželka je účtovníčka, kde si vlastne tú prácu ona vie vykonať v priebehu prvých štyroch dní v týždni, tak umožníme takejto rodine, a keď majú napríklad malé deti, tak umožníme, aby mali predĺžené víkendy. Inak povedané, živnostník, ten si uprace svoj pracovný čas, a manželka, keď je účtovníčka vo firme, tak aby jej zamestnávateľ bol povinný jej odsúhlasiť štvordňový pracovný týždeň, ak si za tie štyri dni odpracuje 40 pracovných hodín, ktoré prislúchajú piatim dňom.
Čiže je to návrh, ktorý neubližuje podnikateľom, v podstate im pomáha, lebo vlastne ten jeden deň on nemusí zabezpečovať stravné napríklad. Čiže ušetrí, ale je to dobrovoľné rozhodnutie tej, tej matky účtovníčky, ktorá takto pracuje. Čiže ušetrí to nejaké peniaze zamestnávateľovi a zároveň to pomôže, by som povedal, lepšiemu rodinnému životu, lebo tá rodina bude mať možnosť napríklad cestovať po Slovensku, lebo už keď máte nie dva dni, ale už keď môžete ísť niekde prespať na dve noci z piatka na sobotu, zo soboty na nedeľu, tak už taký malý predĺžený víkend, už môžete to Slovensko spoznávať, alebo teda ísť niekam za rodinou, ale jednoducho je tam väčší, väčší súlad toho pracovného a rodinného života v takomto prípade.
Druhí ľudia, ktorých sa to týka, tak môžu byť napríklad teda mladí ľudia, ktorí tiež chcú spoznávať. Vieme, že kopa liniek leteckých lieta zo Slovenska, hocikam do Európy sa viete dostať za 30-40-50 eur. A viete to otočiť, na tri dni ísť niekam kamkoľvek v rámci Európy s nejakou nízkonákladovkou a spoznávať svet alebo Európu opäť je niečo celkom lákavé pre mladých ľudí. A rovnako dnes ak by teda ony si vedeli tú svoju prácu vykonať v priebehu tých štyroch dní v týždni a mať predĺžený víkend či už od piatku do nedele alebo od soboty do pondelka, tak len a len to tým ľuďom zatraktívni to pracovné miesto.
Opäť, podnikateľa alebo zamestnávateľa to nič nestojí a tí mladí ľudia v takomto prípade by boli radi. Čiže je to návrh zákona, ktorý nikomu neubližuje. Áno, pomáha to tým ľuďom, ktorí to využijú. Pomáha to zamestnávateľom, lebo ako som povedal, ten jeden deň nemusia platiť napríklad teda to stravné a pomôže to určite ekonomike, lebo spokojný zamestnanec produkuje viac, to vieme o tom z rôznych štúdii a v tomto prípade, keď tí ľudia budú zvyknutí, že áno, mám štyri dni pracovný a tri dni mám predĺžený víkend, tak určite by to pomohlo alebo bolo vidieť na ich pracovnom výkone. A zároveň to je možno také zatraktívnenie Slovenska s porovnaní s tým, kde by sa teda mladí ľudia rozhodovali, či pôjdu pracovať niekde inde, kde by takáto možnosť umožnená nebola, a aby vedeli, že na Slovensku takúto možnosť majú, tak si myslím, že takisto to čiastočne môže pomôcť. A zároveň to v žiadnom prípade neubližuje štátnemu rozpočtu, čiže nezakladá to žiadne nároky na štátny rozpočet. Čiastočne, samozrejme, záleží od množstva ľudí, ktorí by to využívali. Ale, keď zoberieme napríklad takú Bratislavu, kde je, kde sú desaťtisíce štátnych úradníkov, a berme, že pri nich by to dramatická väčšina využila, tak by sa to mohlo v tie pondelky a piatky prejaviť aj na verejnej doprave, napríklad na menších zápchach. Aj, keď samozrejme, že ten dopad bude percentuálny, ale viete, že v podstate zápcha vám vzniká aj z malého počtu áut, ktorý tá, ten úzky koridor nevie v tej danej chvíle absorbovať. Čiže aj relatívne pokles dopravy o 2-3 % môže spôsobiť, že zrazu to mesto je bez nejakých zápch, ktoré komplikujú život potom všetkým ostatným. Čiže z tohto pohľadu to môžu byť aj, aj teda hospodárske nieže škody, ale úžitky, lebo akákoľvek zápcha automaticky spôsobuje, že tí ľudia, ktorí v tej zápche sú, neprodukujú niečo, čo by mohli produkovať tam, kde by mali byť načas a zbytočne zabíjajú čas na ulici.
Povedal som inač toho dosť veľa v úvodnom slove. Hlásim sa potom aj do rozpravy. Ale budem asi hovoriť v podstate to isté. (Povedané so smiechom.)
Ďakuje pekne.

Rišo, ďakujem za tvoje, myslím, že veľmi kultivované vystúpenie, a celkovo sa mi naozaj táto debata páči.
Oceňujem mimoriadne, že Janke Bittó Cigánikovej zrejme bol doručený nejaký zákaz z jej strany, aby tu nevystupovala a zbytočne tú debatu tu nezahusťovala svojimi výlevmi. Každopádne takto by mala prebiehať, si myslím, debata o takejto vážnej téme, ale jedna otázka tu vyšla aj z toho tvojho vystúpenia, aj z tej ostatnej diskusie, že vlastne teda zodpovedajme si otázku, že kedy začína život.
A ja by som chcel upriamiť pozornosť na Ústavu Slovenskej republiky. Ústava Slovenskej republiky v čl. 15 hovorí jednoznačne – ľudský život je hodný ochrany už pred narodením. To znamená, podľa mňa jednoznačne definuje, že aj to dieťa, ktoré je v lone matky žije. Ústava Slovenskej republiky uznáva toto dieťa za ľudskú bytosť, ktorá má, má život, alebo jednoducho teda disponuje životom, a tým pádom túto otázku máme zodpovedanú.
Ľudský život je hodný ochrany už pred narodením, čl. 15 ods. 1 našej ústavy.

Pán poslanec Mikloško, vzhľadom na vaše, poviem, že historické zásluhy, nebudem tak tvrdý (povedané so smiechom), ako by som bol k človeku, ak by ste mali o 30-40 rokov menej a tie zásluhy ste nemali, ale nepripadalo mi úplne férové takýmto spôsobom vystúpiť a zaútočiť v podstate, aj keď s noblesou, na predkladateľov, či teda na Anku Záborskú, alebo Richarda Vašečku. Klásť si otázku, že prečo nepresadzovali túto agendu v čase, kedy boli vo vláde, viete, úplne sa natíska potom na jazyk otázka, že prečo vy ako člen KDH, ako poslanec za KDH, dlhoročný vládny poslanec, ste s takouto agendou neprišli. Prečo vy ste ho nepresadili vtedy, kedy ste mali tú moc, a bolo to už od 90. rokov, kedy ste s touto agendou mohli prísť, a mali ste omnoho, by som povedal, že vhodnejšie konzervatívne prostredie v parlamente na to, aby ste takúto agendu presadili.
Možno potom by som si mohol klásť otázku, že prečo vy ako predstaviteľ KHD za 35 rokov ani raz KDH nepresadilo akékoľvek zvýšenie prídavkov na deti, alebo akékoľvek zvýšenie daňových bonusov na deti. Prečo KDH nepresadilo a neprišlo ani s ideu tehotenského príspevku už od štvrtého mesiaca tehotenstva, ktoré presadilo hnutie SLOVENSKO, aj to zvýšenie tých rodinných prídavkov, aj tie daňové bonusy, aj desiatky iných prorodinných zmien, konzervatívnych zmien s pomocou Anny Záborskej a Richarda Vašečku.
Čiže podľa ovocia ich spoznáte a ovocie konzervatívnej politiky Richarda Vašečku a Anny Záborskej počas našej vlády bolo veľmi, veľmi plodné. (Potlesk.)

.

Pani poslankyňa Jurík, ja som, priznám sa, že nesledoval som tie debaty na túto tému v predošlom volebnom období, ale vždy mi teda akosi vybehla... vybehlo vystúpenie Janky Bittó Cigánikovej, ktoré je podľa môjho názoru teda bolo mimoriadne vulgárne a primitívne, a bol to taký, jeden dokopy taký súvislý útok na predkladateľku Anku Záborskú. A som veľmi rád, že teda to vaše vystúpenie bolo v úplne, v úplne inom duchu. A v podstate ja si takto predstavujem súboj názorov, aj keď teda sa rozprávajú ľudia, ktorí navzájom nesúhlasia, zastávajú úplne opačné názory, ale že dá sa to povedať kultivovane, tak ako ste povedali vy, čiže toto určite kvitujem.
Ale čo mi trošku vadí v tom vašom vystúpení, je to, že nazývame interrupciu, alebo potrat nazývame, že to je zdravotná starostlivosť. Nie je to zdravotná starostlivosť. Myslím si, že mali by sme takí dôslední pojmoch. Je to zabitie človeka, lebo aj naša ústava hovorí, že život je hodný ochrany už od počatia. A teda tu predkladatelia predkladajú, že teda dobre, povedzme si, že žije, alebo teda je hodný tej ochrany pred interrupciou od ôsmeho týždňa, odkedy mu bije srdce. A toto, si myslím, že taká poctivosť v pojmoch by tu mala byť základe tejto debaty.
A, samozrejme, tak ako som to aj povedal v predošlej faktickej, ja by som veľmi rád videl aby túto debatu viedli najmä ženy, lebo je to o ženách. Ale zároveň, priznajme si, že aj o tých mužoch, ale aj tých mužoch našťastie ženy k splodeniu toho svojho dieťaťa zatiaľ potrebujú.
Takže ja vítam ten váš tón, na druhej strane nesúhlasím s obsahom, ale poctivý a neurážlivý tón je základ.

Ďakujem pekne. Iba vo faktickej zatiaľ.
Chcem ti, Janka, poďakovať za tvoju iniciatívu, za tvoju vytrvalosť, a zároveň teda tak ako si aj ty... si počas toho vystúpenia povedala, že si to registrovala, že aj počas tých troch rokov, kedy si bola súčasťou vládnej koalície, že, ja by som to povedal tak, že zneužívali, bohužiaľ, najmä jedna poslankyňa v tejto sále, ktorá tu dnes nie je, túto tvoju snahu o pomoc matkám v núdzi zneužívala a vyrábala si na tebe percentá. Hovorím o Janke Bittó Cigánikovej, ktorá úplne až takým perverzným spôsobom z teba robila nejakú stredovekú bosorku a priznajme sa, že, bohužiaľ, pri mnohých médiách, ktoré jej drukovali, a myslím si, že to robili zo zištných dôvodov, sa im to aj darilo. Tento obraz ti urobili, ale chcem stáť na tvojej strane a povedať, že áno, keď si predkladala tu návrhy zákonov, ani jeden nebol o zákaze interrupcií a každý jeden bol o tom, aby si pomohla ženám v núdzi, aby tú ťažkú životnú situáciu, kedy sa rozhodujú o tom, že či si to dieťatko pod srdcom nechajú a porodia ho, alebo nie, aby, aby si im v tej ťažkej životnej situácii podala pomocnú ruku.
Naozaj ma veľmi mrzí až taký, taký podľa mňa propagandistický boj proti tým tvojim návrhom a bojí ma... mrzí ma, že, myslím, že dva- alebo trikrát ten návrh neprešiel práve o jeden hlas, lebo asi by sme odvtedy zachránili stovky životov. Zároveň zdieľam tvoj názor na to, že v tejto kritickej chvíli, kedy sa žena o týchto veciach rozhoduje, by sme mali pozerať na záujem toho slabšieho a určite ten slabší je to maličké, pre niekoho nič, pre niekoho zhluk buniek, ktoré sa nemôže brániť samé.
A budem veľmi rád tejto diskusii a som rád, že ju začali ženy.

Ono ja si všímam pri prerokovávaní tohto návrhu zákona aj toho predošlého také úsmevy, tu aj tam tu bola taká blondínka poslankyňa, ja nepoznám ju, zo SMER-u či z HLAS-u, v kúte sedela, ale... to je vážne (povedané so smiechom), čo vy so Slovenskom naozaj robíte. V tomto prípade sa tu bavíme o rodinách s deťmi a podpore pre rodiny s deťmi, ale ja som si raz pozrel poslednú správu, práve dlhoročný výrobca obuvi Ecco z Martina ohlásil, že v lete prepustí 650 zamestnancov. To sú presne dôsledky vašej odbornosti (rečník prstami naznačuje úvodzovky), vašej, vašej bohorovnosti a toho, čo so Slovenskom páchate. Však odkedy ste vyhrali voľbu tu rad radom padajú firmy, rad radom tie firmy zatvárajú svoje prevádzky. V Martine 650 miest len tak nájsť pre tých ľudí? Samozrejme, že sú ďalšie firmy, čo sú dodávateľmi tejto firmy, miestne, či už to môžu byť upratovacie, alebo akékoľvek firmy, ktoré boli naviazané na tú fabriku. Dlhé roky tam bola. 20-25 rokov? Zrazu príde leto – a tá fabrika bude zavretá. Možno dokopy tisíc ľudí len tak ľahko na dlažbe.
A popritom, áno, budú tam pracovať rodiny s deťmi, ktorým vy ste zobrali ešte aj tie daňové bonusy. Preto vám ponúkame možnosť, aby ste aspoň čiastočne túto krivdu napravili, aspoň čiastočne tým rodinám teda vrátili niečo, a zároveň to píšeme tak, ako vy ste teda hovorili, že by sa to robiť malo, že zvýšiť prídavok na dieťa. A presne tých rodín v tom Martine sa to dotkne. Tí, ktorí zrazu kvôli vašej neschopnosti zostanú na dlažbe, zrazu tie rodiny s deťmi, áno, nebudú mať prácu zrejme, len tak ľahko ju nenájdu, ale budú mať možnosť čerpať na svoje deti prídavok na dieťa, to im môžete hlasovaním o tomto návrhu zákona (rečník sa obrátil k spravodajcovi) – ešte vlastne dnes to stíhame – môžete im, tým rodinám zabezpečiť, aby o tých 40 eur mesačne mali vyššiu podporu na dieťa. Keď sa dnes nehlasuje, tak – pardon – tak zajtra o jedenástej. Ešte aj, vidíte, ešte aj tu si spravíte voľno, aby ste sa vôbec v robote ani nemuseli ukázať, lebo teda však si odhlasujeme, že sa nehlasuje. Nie? Tak je to také trošku, myslím si, že... v ústave máme napísané, že Národná rada zasadá neustále, a keď máte chodiť trošku do roboty, tak už si odhlasujete radšej, že sa nehlasuje. A tri mesiace ešte ste mali a brali plat zadarmo, že, páni zo SMER-u, z HLAS-u, z SNS? Dobre sa váľali šunky od polky decembra do polky marca? A zobrať 20-tisíc eur za to – to, to vás nebolí, že?
No ale teda rodina s deťmi, každopádne ste zobrali či už teda daňové bonusy, a teda na prídavky na deti ste si netrúfli, preto navrhujeme tento, tento návrh zákona, aby sme zadosťučinili tým vaším slovám, teda že na rodinách vám záleží. Vy ste to zatiaľ za pätnásť rokov v politike ani raz neukázali, že by pre vás rodina bola nejaká skutočná hodnota, že by, áno, ja to nazvem, že to je konzervatívna hodnota – chrániť rodinu –, aj keď Anka Záborská hovorí správne, že by to mala byť univerzálna rodina, ale vieme, že teda sú ľudia, ktorí za rodinu považujú hocičo, hocijaké zhluky zvláštne. Ja nie. Ja považujem rodinu tak, ako, ako ju poznáme tisícky rokov, a teda tým pádom si myslím, že to je konzervatívna hodnota – vyznávať rodinu ako základnú bunku spoločnosti.
Bol by som veľmi rád, aby Národná rada z jednej strany, zo strany vraj tých sociálnych demokratov, ktorí tu teda 15 rokov vládnu, ale pre rodiny vlastne absolútne nič neurobili. A zo strany aj opozičných strán, z ktorých teda jedna, SaS, povalila vládu práve kvôli tejto prorodinnej politike, aby tu sa ukázalo také možno zosúladenie postojov a zrazu teda aby sme všetci unisono povedali, že áno, na rodine záleží, a keď, tak v prvom rade vytvorme podhubie pre tie rodiny, aby rodiny, kde sa nám rodí dramaticky menej, menej detí, ako sa nám rodilo prednedávnom alebo v predošlé roky, tak aby sa cítili bezpečne.
Ak si myslíte, že tí ľudia sa budú alebo rodiny budú chcieť mať deti v prostredí, kde budú vidieť, že sa tu hádate ako psy, a to ste tu teraz vlastne robili posledný rok, ste neboli schopní sa dohodnúť ani na jednej maličkosti, že kto bude predsedom Národnej rady, a vydierate sa tu krížom-krážom, kde prídete a zoberiete vlastne rodinám to, čo sme im, áno, počas krízy dokázali presadiť a napriek kríze sme to dokázali ufinancovať, a teda to bolo, tá politika, 200 eur na dieťa, tak keď tie rodiny vidia, že vlastne nič neplatí, tak je to pre nich príliš nebezpečné prostredie na to, aby chceli deti do takéhoto prostredia priniesť.
Ja by som chcel naozaj poprosiť aj ľudí z SaS a chcem aj využiť čiže prítomnosť pani Marcinkovej, ktorá síce hlasovala za pád vlády kvôli tomu, že sme presadili daňový bonus, ale registrujem jej verejné statusy na Instagrame, kedy veľakrát hovorí, že, že aká trauma to je pre rodiny, keď im Fico zobral tie daňové bonusy, tak chcel by som zosúladiť jej verejné posolstvá cez Instagram s jej hlasovaním, lebo teda ak teda raz na Instagrame tvrdím, že mi na rodinách záleží, a zobrať daňové bonusy Ficom je trauma pre rodiny, tak nemal by som predsa povaliť vládu kvôli tomu, že to niekto presadí. Ale dobre, som ochotný to zabudnúť, keď pani Marcinková zdvihne za dobrú, za dobrú vec tentokrát ruku, a už jej to potom vyčítať nebudem, a bol by som veľmi rád, aby aj strana SaS takýmto spôsobom ukázala nejaký náznak prorodinnej politiky alebo takého EQ, alebo takého normálneho citu pre rodiny v svojich radoch, lebo naozaj zase to treba pomenovať, netreba zabúdať na minulosť, povaliť vládu preto, lebo sme si dovolili, a teda citujem, s fašistami presadiť podporu pre rodiny, a teda to bolo tých známych 200 eur na dieťa, tak to je iná hanba.
A v súvislosti s tým alebo v porovnaní, v kontexte s tým, čo teraz tu zažívame, kde dennodenne vlastne súčasná vládna moc tu rozoberá základné piliere demokratického spoločenstva, v ktorom sme si mysleli, že, že žijeme, a tak si myslím, že to je naozaj že mimoriadna malichernosť, ktorú si naši opoziční kolegovia vybrali, ale hovorím, možno aj pri hlasovaní o tomto návrhu zákona preukážu nejakú sebareflexiu a ukážu, že začnú robiť aj oni prorodinnú politiku alebo minimálne prorodinnej politike svojich partnerov nebudú klásť nejaké polená pod nohy.
Bol by som veľmi rád, aby teda Národná rada, a najmä tí, ktorí si hovoria sociálni demokrati, aby konečne sa začali správať ako sociálne cítiaci, lebo doteraz sociálni demokrati, či sú to z HLAS-u, alebo z SNS, a síce tí si nehovoria sociálni demokrati (povedané so smiechom), tí si hovoria, že sú vlastenci, ale teda či z HLAS-u, alebo zo SMER-u, tak prejavovali sociálne cítenie len voči svojim vlastným rodinám, voči svojim vlastným kamarátom, sponzorom a voči svojim vlastným peňaženkám. Ale byť politik a byť v Národnej rade jeden zo sto päťdesiatich vyvolený v ľudovom hlasovaní znamená, že by ste mali hlas... sledovať verejný záujem, a nielen záujem svoj vlastný, tak ako teda vás to učí Kaliňák. Ja sa vám snažím klopkať na svedomie, aby ste naozaj za verejný záujem nepovažovali záujem vašej rodiny, ale záujem celého spoločenstva, v ktorom žijeme, a v tomto prípade tých základných buniek toho spoločenstva, a to sú rodiny.
Rodiny s deťmi sú základ. Bez nich neprežijeme. A keď vy si myslíte, že teraz môžete im orať po chrbte, brať im podporu, komplikovať život, tak na konci zo Slovenska urobíte len skanzen. A možno niektorí z vás, ktorí tu teraz máte možno 35-40, dožijete sa staroby, kedy vaše deti vám nepodajú ani pohár vody, lebo jednoducho budú niekde v Amerike žiť si svoj americký sen, ale na Slovensko sa vykašľú. Možno vnúčatká prídu kedy-tedy na Slovensko počuť ten zvláštny štebotavý nejaký to jazyk, ktorým rozprávajú občas ich rodičia doma, ale už sa o vás nepostarajú. Bohužiaľ, tu sa blížime.
Po pätnástich rokoch bačovania mafie Roberta Fica na Slovensku sme klesli v každom jednom možnom rebríčku na úroveň Bulharska a Rumunska. Už aj Bulhari a Rumuni majú vyššiu životnú úroveň ako Slováci, hoci nemajú vyššie mzdy. Ale životnú úroveň už dnes majú vyššiu. To sa naozaj nehanbíte za to, kam ste Slovensko dostali? To naozaj vám stálo za tie miliónové haciendy na francúzskej Riviére, na chorvátskom pobreží za to, aby ste zapredali záujem ľudí, ktorí vás volili? To naozaj si myslíte, že teda verejný záujem je teda verejný záujem len vašich rodín a vašich peňaženiek. Už konečne sa začnite správať aspoň čiastočne v súlade s tým, čo máte vo vlastnom názve, a hrdo to stále opakujete, že ste sociálni demokrati.
Ak ste trošku sociálne cítiaci, tento návrh zákona podporíte a bude to svojím spôsobom také spytovanie si svedomia a zadosťučinenie spravodlivosti voči rodinám, ktoré ste celé roky vášho pobytu v politike len a len okrádali.
Ďakujem pekne za podporu.

Julo, myslím, že výborné vystúpenie a krásne si im to spočítal. Myslím si, že sa to veľmi zle počúva (povedané so smiechom), ale takto to treba ľuďom hovoriť. Spočítať im to, čo tu robili oni za tých 15 rokov ich prorodinnú politiku. (Rečník prstami naznačuje úvodzovky.)
Ale ono vlastne, keď sa tak nad tým zamýšľam, vlastne bolo to presne podľa ich manuálu a ten manuál nám definoval Robert Kaliňák. On povedal, že prorodinná politika podľa neho je tá, ktorá vyhovuje vlastne jeho rodine. To znamená spáchať podvod za 2 mil. eur, tam si potajomky kúpiť vilu na chorvátskom pobreží, zatajiť ju úmyselne, úmyselne porušiť ústavný zákon, a čo sa má kto do toho čo starať, a keď mi náhodou na to prídu, tak poviem ešte – že a urobil by som to znova. Čiže oni toto takúto prorodinnú (rečník prstami naznačuje úvodzovky) politiku a la Kaliňák robili tu 15 rokov a na rodiny zvysoka viete čo.
A najviac ma mrzí to obdobie práve od roku 2012 do roku 2020, vládli absolútne bez akýchkoľvek kríz. Samozrejme, že 2018 sa im stala kríza, že ľudia s nimi spriaznení dali zabiť Jána a Martinu a zrazu mali krízu, lebo sa strachovali, že či teda obhája v nasledujúcich voľbách mandát. Ale ekonomickú krízu nemali, to riešiť nemuseli, každým rokom im prúdili miliardy eur cez vyššie dane, zdravotné odvody, vyššie, vyššie sociálne odvody, ktoré ľudia platili a aj tie rodiny s deťmi platili, ale rodinám s deťmi nevracali absolútne nič.
Normálne tam boli roky 2013, ’14, ’15, kde, si predstavte, títo vraj sociálni demokrati (rečník prstami naznačuje úvodzovky), hoci vybrali od rodín miliardy, rodinám pridali nula centov, nie eur, nula centov na prídavkoch a daňových bonusoch pre rodiny.

Ďakujem ti, Jožo, za veľmi výstižné a zároveň aj stručné vystúpenie. A úplne najstručnejšie je presne ten obraz, ktorý ty si použil – Fico je otec, ktorý vyžiera deťom z taniera. Čiže je to krásny obraz, kde si každý človek vie predstaviť tú zvrhlosť. Veď si predstavte otca, mama navarí deťom krupičnú kašu, posype grankom, možno škoricovým cukrom, deti sa tešia, dá tam, roztopí masielko, deti celé vytešené idú k večeri – a zrazu prídu a polovička z každého taniera vyžratá. Mama zisťuje, deti plačú a zrazu zistia, že tlstý tatko tam niekde vyvalený na gauči v obývačke neodolal pokušeniu a tým deťom z toho taniera to vyžral. Krásny príklad si uviedol. A presne takto sa Fico 15. rok počas toho, ako je premiérom, a teda predsedom vlády Slovenskej republiky, správa k ľuďom. A najsmutnejšie na tom celom je to, že on vlastne predtým aj tej manželke, aj tým deťom hovorí, ako on ich strašne miluje, ako mu strašne na nich záleží, a raz do roka im možno kúpi nejakú tú hračku, ale potom celý rok, každý večer, jeden deň krupičnú kašu, druhý deň BB puding, tretí deň neviem akú dobrotu, jednoducho vždy im z toho taniera vyžerie. A bez hanby a ešte sa na tom smeje a ešte má z toho jaký-taký dobrý pocit, že vlastne však on je najsilnejší muž v tej domácnosti, on to môže, a čo mu tu budú nejakí fagani, nejakí fafrnkovia do toho rozprávať. A on si to môže dovoliť, lebo on má tú moc.
A toto je krásny obraz tej arogancie moci Roberta Fica, ktorá sa v tomto prípade, áno, prejavila na tom, že on ich počas tých rokov, keď bol Richter ministrom napríklad, lynčoval tie rodiny tak, že síce vyberal miliardy do štátneho rozpočtu, ale rodinám nepredali ani jeden jediný cent.