Videokanál poslanca

... umožnil, čiže keď sa bavíme o tom, že by aj zákony by mali byť v súlade s takým zdravým rozumom. Toto je návrh zákona, ktorý je jednoznačne v súlade so zdravým rozumom, a ešte raz podotýkam je na ňom veľmi cenné to, že nikto na neho finančne nedopláca. Zamestnanec si zarobí to isté. Zamestnávateľ, nestojí ho to viac, ešte tak symbolicky ušetrí, povedzme si, že štyri stravné lístky do mesiaca, lebo jednoducho vtedy tam ten zamestnanec nie je. Štát skôr ušetrí alebo skôr získa nejaké, len neviem kvantifikovať. To by som cucal z prsta. Čiže skôr ušetrí, lebo má spokojnejších motivovanejších zamestnancov, či už v štáte alebo v súkromných firmách. Spokojnejší, motivovanejší zamestnanec určite má vyššiu produktivitu práce, ako niekto, kto sa tam teda necíti úplne komfortne. Takže má to nejaké pozitívne dopady, ale ktoré finančné pre štát, aj tých zamestnávateľov určite, ale ktoré sa nedajú priamo kvantifikovať. A to čo som spomínal, aj v úvodnej reči, konkrétne v Bratislave, kde je koncentrované množstvo úradov a kde tá Bratislava je zapchatá, aj v priebehu dňa a vám to zbytočne komplikuje život. Ak by to v Bratislave využívalo takéto niečo využívalo 20 - 30 000 úradníkov, okamžite vypíname mestské zápchy, lebo to sa jednoducho sakramentsky prejaví. Druhá vec, čo vlastne prejaví je aj rozloženie tej dopravy, lebo ak chodia všetci ľudia na osemhodinové šichty do roboty a povedzme si, že plus mínus chodia na ôsmu a plus mínus končia okolo tej štvrtej, ale zrazu by tu boli ľudia, ktorí by nechodili na ôsmu a nekončili by o štvrtej, lebo jednoducho si potrebujú odpracovať ten dlhší pracovný čas. Takže aj v tých iných dňoch pracovných by sa nám tá doprava rozložila v priebehu dňa a bol by tam aj tento efekt. A teda, čo ešte na záver hovorím, v čase konsolidácie, v čase kedy nás čaká iná ďalšia konsolidácia, toto je návrh, ktorý nekladie žiadny nárok na štátny rozpočet. Je to len gesto voči ľuďom, že ich nepovažujeme za nejakých otrokov a dáme im v podstate možnosť väčšej slobody, aby sa dohodli so zamestnávateľom. Keď si to raz odrobíš, tak mi to je jedno, v pohode maj ten deň voľný, ale mali by garanciu, že im ten zamestnávateľ musí vyjsť v ústrety. A ešte raz, ak by sa nejaký zamestnávateľ, ktorý by to bral tak by som povedal príliš liberálne, že predsa on má slobodu rozhodovať, kedy budú tí jeho zamestnanci v robote a on má slobodu rozhodovať aký bude pracovný čas, sťažoval, tak povedzme si nech ide do kytek. Jednoducho v tomto prípade sa stretajú dve práva dvoch ľudí, jeden zamestnávateľ, povedzme si presvedčený ultra liberál, ktorý chce diktovať zamestnancovi, kedy bude presne v robote, a z druhej strany je to právo tých zamestnancov, ktorí si chcú žiť aj ten mimopracovný život. A ak tu sa nám stretnú tieto dve práva, tak ktorého právo by sme mali viacej akceptovať? Toho ultra liberála, ktorý chce orať tým ľuďom po chrbte, a aj keď im môže vyjsť v ústrety, tak im nevyjde v ústrety lebo jednoducho chce si na nich zgustnúť alebo teda to právo tých zamestnancov by sme mali zastávať a chrániť ich pred tým ultra liberálom, ktorý teda si myslí, že sú pomaly jeho inventár v práci a môže si z nimi robiť čo chce. Čiže je to aj sociálny návrh zákona a myslím si, že správny a bol by som veľmi rád ak by ste ho podporili. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk v sále.)

Ďakujem pekne. Dovoľte, aby som teraz vám odcitoval. Myslím, že to je aj dobre napísané z dôvodovej správy. Takže nudiť vás to určite nebude, ale bude to iným spôsobom povedané to čo som povedal v úvodnom slove. Súčasná uponáhľaná spoločnosť zameraná na ekonomiku často berie možnosť rodičom tráviť viac času s deťmi alebo manželom spoločne alebo pracovne vyťaženým ľuďom so svojimi rodičmi dôchodcami. Niektorí rodičia predovšetkým zamestnané matky s viacerými deťmi majú často málo paragrafov, aby si vybavili svoje nutné záležitosti. Vybavili veci aj v súvislosti so svojimi deťmi, čo sa týka starostlivosti o ich zdravotný stav a preto si ukrojujú na tieto záležitosti aj z dovolenky. Predkladaný návrh zákona umožňuje ľuďom zamestnaným v profesiách ak to povaha práce dovoľuje. To podčiarkujem. Ak to povaha práce dovoľuje. Aby mali viac dní voľna, v ktorých by sa mohli venovať svojim blízkym ale aj sami sebe bez toho, aby odpracovali v danom týždni menej hodín ako ich kolegovia. To tiež podčiarkujem. Bez toho, aby odpracovali v danom týždni menej hodín ako ich kolegovia a museli si brať v práci voľno. Predkladateľ zákona vychádza v ústrety zamestnancom bez toho, aby poškodil alebo nejakým spôsobom spôsobil problémy ich zamestnávateľom. V predkladanom návrhu zákona sa zavádza štvordňový pracovný týždeň pri odpracovaní rovnakého množstva hodín ako pri 5 dňovom pracovnom týždni. V zásade je to pri väčšine zamestnancov 40 hodín týždenne. V prípade ak tento typ a povaha pracovného miesta umožňuje zamestnávateľ bude musieť zamestnancovi na základe jeho žiadosti rozvrhnúť týždenný pracovný čas na štyri dni. Rozdiel voči súčasnej právnej úprave spočíva v tom, že pokiaľ o toto rozvrhnutie ustanoveného týždenného pracovného času zamestnanec požiada a prerokuje to so zamestnávateľom, zamestnávateľ je povinný rozvrhnúť týždenný pracovný čas zamestnanca tak, že zamestnanec získa deň nepretržitého odpočinku naviac. Inými slovami zamestnanec by tak mal v porovnaní s inými zamestnancami na obdobnej pozícii o jeden deň nepretržitého odpočinku viac a to za predpokladu odpracovania rovnakého počtu hodín za týždeň ako jeho kolegovia, ktorí pracujú 5 dní. Napríklad ak účtovníčka bude chodiť do práce v pondelok a v stredu na 12 hodín a v utorok a štvrtok na 8 hodín, v piatok už nebude musieť prísť do práce. Tým môže získať teoreticky každý týždeň v roku predĺžený trojdňový víkend s rodinou, príbuznými a priateľmi. Prípadne ho využiť na starostlivosť o rodičov v pokročilom veku. Bude mať viac času na voľnočasové aktivity a psychohygienu, viac príležitostí na cestovanie, možnosť vybaviť si v tom čase lekárov, úrady či iné súkromné záležitosti mimo pracovného času v priebehu pracovného týždňa bez toho, aby si musela brať v práci voľno. Návrh zákona má pozitívne sociálne vplyvy. Pozitívny vplyv na manželstvo, rodičovstvo, rodinu. V iných ohľadoch pozitívny a v niektorých aj negatívny vplyv na podnikateľské prostredie. To je vnímané tak, že áno niektorý podnikateľ si môže povedať, že počkaj ale ja tu chcem mať účtovníčku každý jeden deň. Že je to čiastočne také obmedzenie ale by som povedal taká sila zvyku. To je ako, keď si ľudia zvykli po revolúcii, že Tesco je otvorené nonstop 7 dní v týždni 365 dní v roku a zrazu, keď Tesco zavrelo a o desiatej trebárs zatvárali tak zrazu sa ľudia cítili ukrivdení, že im tu niekto berie nejaké základné ľudské práva. Ale po pár týždňoch aj zabudli na to, že sa niekedy chodilo v noci do Tesca nakupovať. Takže ono to jednoducho niesť. To sa týka profesií pri ktorých to nie je nevyhnutné. Samozrejme, že to nie je o tom, že je štvorzmenná prevádzka po 8 hodín a teraz zrazu tam niekto si povie, že on chce mať, on chce robiť dvanástky pri tom páse. Hoci jednoducho je ten kolobeh tej práce tam nadstavený inak. Že naozaj sú to najmä tie administratívne úkony. Rovnako aj, keď je prevádzka otvorená trebárs je to, je to obchod tak asi veľmi ťažko v takom prípade, keď tam možno robí len jedna predavačka a chodí tam každý deň, tak asi veľmi ťažko potom môže jej ten zamestnávateľ povedať, že bude chodiť iba štyri dni a v piatok bude mať zavreté napríklad. Čiže naozaj to ide o tie profesie, kde to tá povaha práce umožňuje. Či ešte raz hovorím také tie administratívne úkony, čo napríklad zoberiem aj zamestnanci v samospráve. Absolútne nič by sa nestalo, nič by sa nestalo ak by piatky boli voľné v akýchkoľvek obecných a mestských úradoch a úradníci, ktorí tam pracujú by mali, mali pracovnú dobu rozvrhnutú počas tých štyroch dní. Alebo teda niekde piatky, niekde pondelky to už by bolo jedno. Ale to sú napríklad ľudia a teda sú to státisíce ľudí, ktorí, ktorí tu pracujú. Ktorí by boli vďačný za takúto úpravu. Lebo dnes im to zákonník práce bohužiaľ nie, že neumožňuje. Umožňuje im vždy sa dohadovať so zamestnávateľom ale nezaväzuje zamestnávateľa, že musí vyjsť v ústrety tomu zamestnancovi. Čiže aj keď ten zamestnanec to zargumentuje počúvaj Fero však ja si odrobím to isté za tie štyri dni, pusti ma v piatok domov a on si povie nie, nie, nie ja tu chcem mať ten komfort, že kedykoľvek prídem aj v ten piatok za tou účtovníčkou tak si jednoducho nepomôže. V tomto prípade je to podľa môjho odhadu sa to môže reálne dotknúť ľudí, ktorí by to využili. To môže byť od 300 do 500 tisíc zamestnancov na Slovensku a je to ťah a krok, ktorý by bol len a len ústretový, ktorý by nás nič nestál a po tých všetkých takých ranách, ktoré ste ľuďom za rok a pol vašej vlády teda, keď sa prihováram poslancom v koalícii. Za ten rok a pol čo ste uštedrili ľuďom na Slovensku tak by to bolo jedno z mála takých pozitív niečo sympatické čo by ste vlastne pre ľudí urobili a kde by na konci tí ľudia si povedali, že fajn zmena, poteší. Viete si predstaviť, že možno nech iba 100 tisíc rodín, že by zrazu mali predĺžené víkendy. To vás prestane baviť, že budete každý víkend predĺžený doma. To je normálne pozvánka na to, že ľudia poďme a spoznávajme to Slovensko. To keby teraz je tu Andrej Danko z jeho láskou k cestovnému ruchu tak si myslím, že by tiež pochopil, že toto je dobrý návrh zákona, ktorým by sme podporili slovenský cestovný ruch. Lebo zároveň zase tie tri dni zas si povedzme, že to nie je zase taký luxus, že môžete teraz ísť niekam na nejakú týždňovú dovolenku. Čiže ono to je vyslovene o tom, že tie predĺžené víkendy vás nabádajú, aby ste to využívali v na Slovensku, aby ste teda takýmto spôsobom trávili viacej času s rodinou. Bol by som veľmi rád, aby sme takúto sympatickú zmenu pre ľudí spoločne schválili. Bolo by to naše spoločné dielo a že by ste možno aj koaliční poslanci ukázali, že nemáte klapky na očiach, že automaticky všetko čo príde z opozície je pre vás zlé a všetko, všetko automaticky hádžete do koša a nič vám nie je hodné podpory. Ja si myslím, že toto naozaj, že vzhľadom na to, že to nikomu neubližuje v situácii konsolidácie, že to nekladie žiadny nárok na štátny rozpočet alebo verejné financie. Že to je návrh na ktorom by sme sa vedeli bez problémov vedeli všetci zhodnúť a ľudia by nám len a len zaďakovali. A ak by to podporila samozrejme súčasná vládna koalícia, tak ja za seba môžem dať túto taký verejný prísľub, že by som teda veľmi zaďakoval koaličným poslancom, lebo bez nich povedzme si nemá šancu to prejsť. Že v tomto prípade urobili to gesto voči, voči opozičnému návrhu. Ale nie voči opozičnému návrhu. Voči státisícom ľuďom na Slovensku, ktorí by z toho mali osoh. Ktorí by zrazu boli radi, že ten voľný čas môžu stráviť s tou rodinou alebo s frajerkou spoznávam Európu a cestujem Ryanerom niekde za pár eur, lebo mi to jednoducho štát, v ktorom žijem umožnil. Čiže, keď sa bavíme o tom, že by aj zákony by mali byť v súlade s takým zdravým rozumom toto je návrh zákona, ktorý je jednoznačne v súlade so zdravým rozumom a ešte raz podotýkam je na ňom veľmi cenné to, že nikto na neho finančne nedopláca. Zamestnanec si zarobí to isté, zamestnávateľ
=====

.. ušetrí, ale je to dobrovoľné rozhodnutie tej, tej matky účtovníčky, ktorá takto pracuje. Čiže ušetrí to nejaké peniaze zamestnávateľovi a zároveň to pomôže by som povedal k lepšiemu rodinnému životu, lebo tá rodina bude mať možnosť napríklad cestovať po Slovensku. Lebo už, keď máte nie dva dni ale už, keď môžete ísť niekde prespať na dve noci z piatka na sobotu zo soboty na nedeľu, tak už taký malý predĺžený víkend už môžete to Slovensko spoznávať alebo teda ísť niekam za rodinou. Ale jednoducho je tam väčší, väčší súlad toho pracovného a rodinného života v takomto prípade. Druhí ľudia, ktorých sa to týka, tak môžu byť napríklad teda mladí ľudia, ktorí tiež chcú spoznávať. Vieme, že kopa liniek leteckých lieta zo Slovenska. Hoci kam do Európy sa viete dostať za 30, 40, 50 eur. A viete to otočiť na tri dni ísť niekam kamkoľvek v rámci Európy s nejakou nízkonákladovkou a spoznávať svet alebo Európu. Opäť je niečo celkom lákavé pre mladých ľudí. A rovnako dnes ak by teda ony si vedeli tú svoju prácu vykonať v priebehu tých štyroch dní v týždni a mať predĺžený víkend či už od piatku do nedele alebo od soboty do pondelka, tak len a len to tým ľuďom zatraktívni to pracovné miesto. Opäť podnikateľa alebo zamestnávateľa to nič nestojí a tí mladí ľudia v takomto prípade by boli radi. Čiže je to návrh zákona, ktorý nikomu neubližuje. Áno, pomáha to tým ľuďom, ktorí to využijú. Pomáha to zamestnávateľom, lebo tak ako som povedal ten jeden deň nemusia platiť napríklad teda to stravné a pomôže to určite ekonomike. Lebo spokojný zamestnanec produkuje viac to vieme o tom z rôznych štúdii a v tomto prípade, keď tí ľudia budú zvyknutí, že áno mám štyri dni pracovný a tri dni mám predĺžený víkend určite by to pomohlo alebo bolo vidieť na ich pracovnom výkone. A zároveň to je možno také zatraktívnenie Slovenska s porovnaní s tým, kde by sa teda mladí ľudia rozhodovali či pôjdu pracovať niekde inde, kde by takáto možnosť umožnenia nebola. A aby vedeli, že na Slovensku takúto možnosť majú tak si myslím, že tak isto to čiastočne môže pomôcť. A zároveň to v žiadnom prípade neubližuje štátnemu rozpočtu. Čiže nezakladá to žiadne nároky na štátny rozpočet. Čiastočne samozrejme záleží od množstva ľudí, ktorí by to využívali. Ale, keď zoberieme napríklad takú Bratislavu, kde je, kde sú desaťtisíce štátnych úradníkov a berme, že pri nich by to dramatická väčšina využila tak by sa to mohlo v tie pondelky a piatky prejaviť aj na verejnej doprave. Napríklad na menších zápchach. Aj, keď samozrejme, že ten dopad bude percentuálny, ale viete, že v podstate zápcha vám vzniká aj z malého počta aut, ktorý tá, ten úzky koridor nevie v tej danej chvíle absorbovať. Čiže aj relatívne pokles dopravy o 2-3 % môže spôsobiť, že zrazu to mesto je bez nejakých zápch, ktoré komplikujú život potom všetkým ostatným. Čiže z tohto pohľadu to môžu byť aj, aj teda hospodárske nie, že škody ale úžitky, lebo akákoľvek zápcha automaticky spôsobuje, že tí ľudia, ktorí v tej zápche sú neprodukujú niečo čo by mohli produkovať tam, kde by mali byť na čas a zbytočne zabíjajú čas na ulici. Povedal som inač toho dosť veľa v úvodnom slove. Hlásim sa potom aj do rozpravy. Ale budem asi hovoriť v podstate to isté. Ďakuje pekne.

Kolegovia, kolegyne, dovoľte, aby som vás takto podvečer oslovil s návrhom zákona, ktorý si myslím, že by túto rokovaciu sálu mal spojiť a trošičku ju aj previažem s čiastočne s témami, ktoré sa tu prerokovávali ako predošlé. Či už priamo ten zákon, ktorý bol pred chvíľkou ale možno aj ten predtým, ktorý hovoril o väčšej podpore rodín, kde sme dávali návrh zákona o vyššej podpore prostredníctvom vyššieho prídavku na dieťa. A veľakrát počas posledných troch-štyroch hodín v tejto rokovacej sále zaznelo, že rodina je dôležitá, poďme podporovať rodiny, poďme zabrániť interupciám tým, že budeme viacej podporovať matky, aby sa nemuseli dostať do sociálnej situácie takej, ktorá by ich pritlačila k múru a vlastne kvôli tomu by podstúpila interupciu a podobne. Veľmi stručne poviem, že tento návrh zákona, ktorý predkladám, ale teda poviem, aby ste vedeli o čom a chcem aj teda do rozpravy sa hlásim ako prvý. Je to návrh o štvordňovom pracovnom týždni, len poprosím, nebuďte vyrušení. Je to návrh, ktorý nehovorí o tom, že poďme pracovať menej za tie isté peniaze. Ktorý hovorí o tom, že umožníme rodinám, ktoré si chcú užívať predĺžené víkendy a trebárs, manžel je živnostník a vie si upratať svoj pracovný čas, ale manželka je účtovníčka, kde si vlastne tú prácu ona vie vykonať v priebehu prvých štyroch dní v týždni, tak umožníme takejto rodine, a keď majú napríklad malé deti, tak umožníme, aby mali predĺžené víkendy. Inak povedané, živnostník, ten si uprace svoj pracovný čas a manželka, keď je účtovníčka vo firme, tak aby jej zamestnávateľ bol povinný jej odsúhlasiť štvordňový pracovný týždeň, ak si za tie štyri dni odpracuje 40 pracovný hodín, ktoré prislúchajú piatim dňom. Čiže je to návrh, ktorý neubližuje podnikateľom, v podstate im pomáha, lebo vlastne ten jeden deň on nemusí zabezpečovať stravné napríklad. Čiže ušetrí, ale je to dobrovoľné rozhodnutie tej matky účtovníčky, ktorá takto pracuje. Čiže ušetrí to nejaké peniaze zamestnávateľovi a zároveň to pomôže, by som povedal lepšiemu rodinnému životu lebo tá rodina bude mať možnosť, napríklad cestovať...

Rišo, ďakujem za tvoje myslím, že veľmi kultivované vystúpenie a ja celkovo sa mi naozaj táto debata páči. Oceňujem mimoriadne, že Janke Bittó Cigánikovej zrejme bol doručený nejaký zákaz z jej strany, aby tu nevystupovala a zbytočne tú debatu tu nezahusťovala svojimi výlevmi. Každopádne, takto by mala prebiehať si myslím debata o takejto vážnej téme, ale jedna otázka tu vyšla aj z toho tvojho vystúpenia, aj z tej ostatnej diskusie, že vlastne teda zodpovedajme si otázku, že kedy začína život. A ja by som chcel upriamiť pozornosť na Ústavu Slovenskej republiky. Ústava Slovenskej republiky v čl. 15 hovorí jednoznačne. Ľudský život je hodný ochrany už pred narodením. To znamená, podľa mňa jednoznačne definuje, že aj to dieťa, ktoré je v lone matky žije. Ústava Slovenskej republiky uznáva toto dieťa za ľudskú bytosť, ktorá má život alebo jednoducho teda disponuje životom. A tým pádom túto otázku máme zodpovedanú. Ľudský život je hodný ochrany už pred narodením. Čl. 15 ods. 1 našej Ústavy.

Útok na predkladateľku Anku Záborskú a som veľmi rád, že teda to vaše vystúpenie v úplne, v úplne inom duchu a v podstate ja si takto predstavujem súboj názorov, aj keď teda sa rozprávajú ľudia, ktorí navzájom nesúhlasia, zastávajú úplne opačné názory, aleže dá sa to povedať kultivovane, tak ako ste povedali vy. Čiže toto určite kvitujem. Ale čo mi trošku vadí v tom vašom vystúpení je to, že nazývame interrupciu, alebo potrat nazývame že to je zdravotná starostlivosť. Nie je to zdravotná starostlivosť. Myslím si, že mali by sme takí dôslední pojmoch. Je to zabitie človeka. Lebo aj naša ústava hovorí, že život je hodný ochrany už od počatia. A teda tu predkladatelia predkladajú, že teda dobre, povedzme si že žije, alebo teda je hodný tej ochrany pred interrupciou od ôsmeho týždňa odkedy mu bije srdce. A toto si myslím že taká poctivosť v pojmoch by tu mala byť základe tejto debaty. A samozrejme, tak ako som to aj povedal v predošlej faktickej, ja by som veľmi rád videl aby túto debatu viedli najmä ženy, lebo je to o ženách. Ale zároveň priznajme si, že aj o tých mužoch, ale aj tých mužoch našťastie ženy k splodeniu toho svojho dieťaťa zatiaľ potrebujú. Takže ja vítam ten váš tón, na druhej strane nesúhlasím s obsahom, ale poctivý a neurážlivý tón je základ.

Pani poslankyňa Jurík, ja som, priznám sa, že nesledoval som tie debaty na túto tému v predošlom volebnom období, ale vždy mi teda akosi vybehlo vystúpenie Janky Bittó Cigánikovej, ktoré je podľa môjho názoru teda bolo mimoriadne vulgárne a primitívne a bol to taký jeden dokopy taký súvislý útok na predkladateľku Anku Záborskú. A som veľmi rád, že teda to vaše vystúpenie bolo v úplne, v úplne inom duchu a v podstate ja si takto predstavujem súboj názorov, aj keď teda sa rozprávajú ľudia, ktorí navzájom nesúhlasia, zastávajú úplne opačné názory, ale že dá sa to povedať kultivovane...
=====

Ďakujem pekne. Iba vo faktickej zatiaľ.
Chcem ti, Janka, poďakovať za tvoju iniciatívu, za tvoju vytrvalosť, a zároveň teda tak ako si aj ty... si počas toho vystúpenia povedala, že si to registrovala, že aj počas tých troch rokov, kedy si bola súčasťou vládnej koalície, že, ja by som to povedal tak, že zneužívali, bohužiaľ, najmä jedna poslankyňa v tejto sále, ktorá tu dnes nie je, túto tvoju snahu o pomoc matkám v núdzi zneužívala a vyrábala si na tebe percentá. Hovorím o Janke Bittó Cigánikovej, ktorá úplne až takým perverzným spôsobom z teba robila nejakú stredovekú bosorku a priznajme sa, že, bohužiaľ, pri mnohých médiách, ktoré jej drukovali, a myslím si, že to robili zo zištných dôvodov, sa im to aj darilo. Tento obraz ti urobili, ale chcem stáť na tvojej strane a povedať, že áno, keď si predkladala tu návrhy zákonov, ani jeden nebol o zákaze interrupcií a každý jeden bol o tom, aby si pomohla ženám v núdzi, aby tú ťažkú životnú situáciu, kedy sa rozhodujú o tom, že či si to dieťatko pod srdcom nechajú a porodia ho, alebo nie, aby, aby si im v tej ťažkej životnej situácii podala pomocnú ruku.
Naozaj ma veľmi mrzí až taký, taký podľa mňa propagandistický boj proti tým tvojim návrhom a bojí ma... mrzí ma, že, myslím, že dva- alebo trikrát ten návrh neprešiel práve o jeden hlas, lebo asi by sme odvtedy zachránili stovky životov. Zároveň zdieľam tvoj názor na to, že v tejto kritickej chvíli, kedy sa žena o týchto veciach rozhoduje, by sme mali pozerať na záujem toho slabšieho a určite ten slabší je to maličké, pre niekoho nič, pre niekoho zhluk buniek, ktoré sa nemôže brániť samé.
A budem veľmi rád tejto diskusii a som rád, že ju začali ženy.

.