Vážený pán predsedajúci, ešte skôr ako začnem svoj príspevok, práve som sa dozvedel z médií, že ste vyhlásili, že v prípade, že bude Michal Šimečka odvolaný, že ma SNS podporí na túto funkciu. Chcem sa vám úprimne poďakovať za túto poctu, ale ja tú funkciu s radosťou nechám vám. Takže nebudem vám ju brať. (Potlesk.)
Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, Michal Šimečka sa stal podpredsedom Národnej rady Slovenskej republiky po volebných politických dohodách všetkých strán, ktoré sa v septembrových voľbách 2023 dostali do parlamentu. Návrh na jeho nedemokratické a nekultúrne odvolávanie sa nesie v atmosfére hrubého osočovania celej jeho rodiny. Pretože som svedok života jeho starého otca Milana Šimečku, jeho otca Martina Šimečku a matky Martiny Šimečkovej, považujem si za povinnosť podať o týchto ľuďoch svedectvo a odvolávanie Michala Šimečku a ohováranie jeho rodiny zasadiť do širšieho kontextu udalostí, ktoré prežívame.
Prvá vlna útokov voči starému otcovi Milanovi Šimečkovi zo strany niektorých koaličných politikov a im naklonených médií spočíva v tom, že Milan Šimečka bol členom Komunistickej strany a marxistický filozof. Milan Šimečka sa narodil v roku 1930. V roku 1954 ako 24-ročný prichádza prednášať marxizmus-leninizmus študentom medicíny a farmácie v Bratislave. A v roku 1957 prechádza prednášať to isté na Vysokú školu múzických umení. Áno, v jeho knihách a prácach nájdeme pasáže, ktoré vyzdvihujú komunizmus a jeho ideológiu, áno, dialo sa to v rokoch, kedy tisíce nevinných ľudí sedeli vo väzniciach, ale Milan Šimečka sa neskôr nevyhýbal tejto dobe. Nevyhováral sa na nič. A som svedkom toho, ako si otvorene pred nami kládol otázku, ako to, že sme si ako mladí ľudia nevšímali, že z nášho okolia mizli ľudia.
Koľkí ľudia z ľavicovej kultúrnej sféry na Slovensku, ktorí navyše verejne podporovali popravy nevinných ľudí na začiatku 50. rokov, sa vedeli takto postaviť svojej straníckej minulosti? A to už nespomínam komunistov, členov Komunistickej strany, ktorí všetci do jedného proste dávali do pohybu celú tú mašinériu.
A v živote pána Šimečku podstatné niečo iné. Po okupácii v roku 1968 bol vylúčený z Komunistickej strany.
V rokoch 1970 až 1981 pracoval ako robotník. V roku 1981 bol zatknutý a trinásť mesiacov bez súdu väznený.
Z väzenia sa vrátil s podlomeným zdravím, úplne zničeným zrakom. Až do roku 1989 bol pod neustálym tlakom ŠTB, jej výsluchov, domových prehliadok, v jeho byte bolo nainštalované odpočúvacie zariadenie. Manželku Evu, vynikajúcu prekladateľku, angličtinárku, vyhodili z vysokej školy tu na univerzite Komenského. Deti nemohli študovať. Napriek tomu do roku 1989, sa mi zdá, tu vyšlo päť základných diel ako Obnovenie poriadku, Kruhová obrana a ďalšie nespočetné množstvá článkov v rôznych samizdatových periodikách, ktoré písal pod svojím menom, čo bolo vždycky, by som povedal, podpísanie šeku, že ho mohli za to zavrieť. Bol to on, kto sa zasadil za zbližovanie kresťanského a sekulárneho disentu na Slovensku. Ja som ho priviedol k pánovi biskupovi Korcovi, aby sa stretli a na jeho byte porozprávali. (Poslanec priniesol pánovi Mikloškovi pohár vody.) Ďakujem.
Bol to on, ktorý v pokore až do konca života bol nositeľom nezlomného optimizmu, že život nakoniec porazí všetky ideológie.
Dámy a páni, prečo tejto vládnej koalícii nevadia iní ľudia? Napríklad Vladimír Mečiar, ktorý bol komunistom do roku 1989, 1968 až 1989 bol členom ústredného výboru Komunistickej strany a po roku 1989 a po ňom len noblesne vyhlásil: "Ako komunista som zlyhal, ale ako Slovák stojím na prahu novej budúcnosti." A hneď sa prehupol znovu do prvej línie spoločenských udalostí. A ďalší a ďalší bývalí komunisti, ktorí sa podľa Mináčovho vzorca prehupli na národnú vlnu a ktorých dnes spokojne vyznávate. Je to preto, lebo chcete premeniť obraz dejín Slovenska do novembra 1989. Chcete dehonestovať disent a jeho významných predstaviteľov na Slovensku. Chcete urobiť z obdobia normalizácie pokojnú prechádzku sadom, aby sa vymazal kontrast s minulosťou niektorých vašich ľudí.
V tomto kontexte logicky nasleduje Michalov otec, spisovateľ a publicista Martin Šimečka.
Narodil sa v roku 1957. Kvôli otcovej angažovanosti nemohol študovať. Vyučil sa v učilišti v Slovnafte, kde aj maturoval. Do roku 1989 pracoval ako ošetrovateľ, predavač, plavčík a kurič. Do roku 1989 publikoval v slovenských a českých samizdatoch, v samizdate mu vyšlo päť knižných titulov ako Žabí rok, Džin a ďalšie.
V samizdatoch publikoval pod vlastným menom, čo znovu bola, bola priam ponuka na to, aby ho zatkli. Stretávali sme sa u nich v domčeku, často obkolesení príslušníkmi Štátnej bezpečnosti v Trnávke. Až do roku 1989 bol vystavený neustálemu tlaku ŠTB, výsluchom, odpočúvaniu. V roku 1988 sa zúčastnil sviečkovej manifestácie. Martin Šimečka aj so svojou manželkou Martou v čase normalizácie sa správali veľmi statočne.
Teraz sa mu zo strany niektorých vládnych politikov a ich spriaznených médií napríklad vytýka, že má päťpercentný podiel v Denníku N. Ak sa tým myslí, že na tomto podiele finančne profituje, tak odporúčam všetkým, aby si išli pozrieť jeho domček na Trnávke, aby si pre porovnanie pozreli niektoré domy vládnych politikov na bratislavskej Kalvárii alebo iných miestach Slovenska. Ak myslíte (potlesk), ak myslíte, že z toho päťpercentného podielu on môže riadiť tuná politiku strategicky z Denníka N, no tak okrem hlavných správ a hlavného denníku si pozrite spravodajstvo všetkých denníkov a uvidíte, že sú rovnako kritické ku vám ako Denník N. A tam nemá Milan Šimečka žiadny podiel.
Ale v súvislosti s Martinom Šimečkom sa, Martin Šimečka, prepáčte. Ale v súvislosti s Martinom Šimečkom, teda otcom Michala, sa musím dotknúť ešte jednej morbídnej skutočnosti. Pred nejakým časom niektorí vládni politici vyzývali podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky, jeho syna Michala, aby sa v nejakej súvislosti dištancoval od svojho otca. Niektorí z nás sa snáď ešte pamätajú, v 50. rokoch sme mali na školách povinné čítanie o sovietskom pionierovi Pavlíkovi Morozovovi, ktorý udal svojho otca, že je kulak. Jeho otec potom putoval do Gulagu a Pavlíka mali z pomsty zabiť dedinčania. Táto legenda bola po čase spochybnená, ale jeho príbeh nám ako deťom bol dávaný za vzor. Zaprieť, zradiť svojho otca. To, prosím vás, kde sme sa ocitli v roku 2024? Veď to som počúval ako decko. Ale v celom tomto prípade ide znovu o to isté ako pri Milanovi Šimečkovi. V čase, keď Martin Šimečka chodil na výsluchy, bol odpočúvaný a komunistami prenasledovaný, váš premiér bol v rokoch 1986 až 1989 členom Komunistickej strany Slovenska. Zrejme ak sa chce niekto dnes zapísať do slovenských dejín čistý, ináč to nepôjde ako zmeniť minulosť. Treba dehonestovať všetko, čo bolo pred rokom 1989, aby sme zostali čistí a ničím nepoškvrnení iba my, ktorí dnes vládneme.
Dámy a páni, ale to nepôjde. Toto je spôsob snahy všetkých autoritatívnych vlád, že chcú na svoj obraz pretvoriť históriu, aby dnes ostali iba oni. A nakoniec symbolický odkaz Milana Šimečku, Nadácia Milana Šimečku.
Vznikla ako prvá nadácia na Slovensku v roku 1991. Som jedným zo zakladateľov tejto nadácie. Hneď od svojho vzniku nadácia spracovala projekt Oral history 20. storočia na Slovensku. Sú v nej svedectvá súčasníkov na témy: československé vzťahy za prvej republiky, holokaust, vysťahovanie Nemcov počas 2. svetovej vojny a po nej výmena obyvateľstva medzi Maďarskom a Slovenskom po 2. svetovej vojne, prenasledovanie komunistami v rokoch 1948-1989. V archívoch Šimečkovej nadácie je pre historikov uložená spomienka pamäť 20. storočia, ktorú už nikto nemôže obnoviť, pretože všetci tí účastníci tohto storočia sú mŕtvi.
Prečo to neurobil niekto iný? Prečo to neurobila napr. Matica Slovenská, aby tu zostala takáto pamäť Slovenska?
A môžeme ísť ďalej. Angažovanie sa nadácie v rómskych otázkach. Pozrite si, čo všetko nadácia robila na tomto poli a porovnajte si jej činnosť inými nadáciami, ktoré o sebe tvrdia, že im ide o blaho a kultúru národa. Mimochodom matka Michala Šimečku, Marta Šimečková, ktorú takisto dobre poznám, učila od roku 2015 až dodnes na Záhorí na druhom stupni slovenčinu a nemčinu. Najprv len pre rómske deti a neskôr v zmiešaných triedach. Samozrejme, radi si vypočujeme aj iné takéto príklady angažovanosti rodinných príslušníkov zo súčasnej vládnej koalície. Teraz, samozrejme, začínate Martu Šimečkovú posúvať len do tej peňažnej sféry a len o tom hovoríte, aby to ľudí pobúrilo. Všade, kde sú peniaze, samozrejme, ľudí to môže pobúriť. Ale to isté robili komunisti. Komunisti ukazovali a zverejňovali, že chartisti berú peniaze zo západu, aby ich dehonestovali pred celou spoločnosťou.
A to, čo títo ľudia robili, to, samozrejme, už zamlčovali. A to sa robí aj dnes. (Potlesk.)
Všetko je to snaha o dehonestáciu celej Šimečkovej rodiny a v tom je to niečo neuveriteľne morbídne. Tanec pri tyči, o ktorej sa niektorí vládni politici tak s radosťou zmieňujú. Dámy a páni, hovorte radšej o tanci pri svetelnom semafore a úspešnom úniku z miesta činu. Toto, čo tu počúvam na adresu, obviňovať rodinných príslušníkov - starého otca, matku, otca. To je niečo hrozné. Mne úplne, ja som z toho úplne hotový. Prosím vás, spamätajme sa.
A ešte jednu vec si treba všimnúť. (Potlesk.) Informáciu, že podpredseda parlamentu Michal Šimečka má byť odvolaný, priniesol ako prvý premiér Robert Fico. V rokoch 1990 až 1992 som bol predsedom parlamentu, až do apríla 1991 bol Vladimír Mečiar premiérom. Premiér Mečiar mal záľubu oznamovať do médií, čo bude robiť parlament. Vždy som dal potom do médií oficiálne vyhlásenie, že o tom, čo bude robiť parlament, bude rozhodovať on, teda parlament a nie premiér. Znamená to, že Robert Fico sa dnes posunul do role politického lídra a hovorcu celej vládnej koalície. Možno je to jediná jeho cesta, ako zachrániť túto vládnu koalíciu. Bolo by dobré, keby sa pán premiér poučil nielen z udalostí novembra 1989, ale aj z ďalšieho ponovembrového vývoja, kde tieto vodcovské pozície nemali na Slovensku vždy len obmedzený čas. Táto vládna koalícia túži po nejakom novom začiatku. Prijíma zákony, ktoré amnestujú minulé trestné činy. Ruší Špeciálnu prokuratúru a NAKA, kde by mohli byť svedkovia týchto trestných činov. Do kultúry chce vniesť nový, chce vniesť novú ideológiu, ktorá stojí na stavaní vlajkových stožiarov a v ich tieni presadzovanie "našich" ľudí. A teda chce pred mladými ľuďmi, ktorí si nepamätajú obdobie pred novembrom 1989, dehonestovať niektorých ľudí, aby tie pravé dejiny Slovenska začali práve ňou.
Ale znovu, to nejde! Vy máte silu odvolať, máte síce silu odvolať podpredsedu parlamentu Michala Šimečku, ale nemáte silu urobiť z klamstva a demagógie ideológiu štátu. Nie ste tu sami. A tento štát nepatrí len vám.
(Potlesk.)
Svoje vystúpenie zakončím tým, čím som začal. Politické rozdelenie postov parlamentu bolo dohodnuté po voľbách 2023. Vy ale neviete dodržiavať dohody. Vaše áno je áno a v najhoršom prípade to je nie. Ste nedôveryhodní partneri. Váš pohľad na právny štát a demokraciu je iný ako náš pohľad. Stojíme v tomto na opačných stranách politických barikád, povedzme si to otvorene. Odvolanie Michala Šimečku v niečom pripomína zbavenie poslaneckého mandátu Františka Gauliedera v decembri 1996. Aj vtedy museli niektorí poslanci vládnej koalície tušiť, že to nie je celkom v poriadku. Nakoniec Ústavný súd to potom na čele s Milanom Čičom potvrdil. Ale podriadili sa príkazu svojej strany. Čo majú z tejto poslušnosti dnes a ako sa cítia sami pred sebou?
Dámy a páni, Kresťanskodemokratické hnutie, za ktoré tu ako za klub vystupujem, si ctí hodnoty. Ctí si zásady parlamentnej demokracie a je pripravený za všetkých okolností za tieto hodnoty zápasiť. Podľa toho sa poslanci KDH zachovajú aj dnes pri odvolávaní Michala Šimečku z postu podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky. S našimi hlasmi pri ňom, samozrejme, prosím, nepočítajte.
Ďakujem. (Potlesk.)
