Videokanál poslanca

Ďakujem pekne.
Braňo, po tvojom vystúpení rozmýšľam, či vôbec má zmysel podávať nejakú faktickú poznámku, lebo si to dal naozaj na kráľa.
Ale zakončil si svoje vystúpenie tým, že sú tu občianske združenia, niektoré si aj pomenoval, napríklad ako je Fórum života, Poradňa ALEXIS a mnohé ďalšie, naozaj by som musel gúgliť, aby som vymenoval všetky, ktoré sa venujú ochrane ľudského života pred narodením, ktoré sa venujú ženám matkám, ktoré uvažujú, že pôjdu na potrat. Predstavte si, že iba taká Poradňa ALEXIS dokázala zachrániť za sedemnásť rokov svojej činnosti vyše 200 ľudských životov. O pár rokov, už čochvíľa budú mnohé z tých zachránených detí dnes platiť dane a budú vytvárať hrubý domáci produkt tejto krajine, o pár rokov už nebudú „na príťaž tejto krajiny“ – v úvodzovkách hovorím –, že štát bude musieť platiť detské prídavky, škôlku, školu a tak ďalej, tieto deti a už za chvíľu dospelí ľudia budú prospešní pre túto krajinu a možno niektorých z nich stretávate na uliciach Bratislavy alebo kdekoľvek na Slovensku.
Ja sa bojím jedného, a teraz naozaj chcem načrieť do svedomia všetkým, ktorí tu sedíme, aby sme poriadne zvažovali, či zatvoríme kohútik občianskym druženiam, ktoré môžu aj cez 2 % z dane zachraňovať takto ľudské životy, naozaj majme Boha pri srdci, aby sme umožnili ľuďom venovať sa tejto dobrej a kvalitnej službe pre občanov.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia Ústava Slovenskej republiky, druhá hlava, článok 15: „Každý má právo na život. Ľudský život je hodný ochrany už pred narodením.“
Neexistuje totiž žiadne univerzálne právo na potrat. Je to agenda francúzskych progresívnych liberálov a oni túto tému preniesli na pôdu Európskeho parlamentu. Oni túto tému preniesli na pôdu Európskeho parlamentu, a preto sa o tom v Bruseli rozprávalo a rokovalo. Chceli tak opäť vytvoriť tlak na jednotlivé členské krajiny, na jednotlivé členské štáty, aby v otázkach, ktoré patria do výlučnej kompetencie týchto členských krajín, mohol rozhodovať a rozprávať o nich niekto zvonku.
Odzneli tu aj takéto veci alebo vety, že žena má právo rozhodovať o svojom tele – súhlasím. O svojom tele má právo rozhodovať. Žiaľ, v takomto prípade už žena nerozhoduje iba o svojom tele, ale rozhoduje aj o tele a, žiaľ, aj o živote niekoho iného.
A padli tu aj slová, ktoré hovorili, že my sme extrémisti. Akí extrémisti? Prosím, príďte sa pozrieť v nedeľu do Košíc, uvidíte tam rodiny s deťmi. A povedzte, či sme extrémisti. My tam budeme aj s našimi deťmi. Povedzte, že či títo ľudia, ktorí budú pochodovať na Národnom pochode za život, či toto sú extrémisti. Žiaľ, ja som videl pochodovať po Bratislave extrémistov.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne.
Vážená pani kolegyňa, milá Beátka, tak aj kamarátky, aj priateľsky ti chcem povedať, že si ťa naozaj vážim aj ako kolegyňu, aj ako právničku, aj ako športovkyňu a aj ako ženu. Áno, lebo tu zaznelo to, že tí, ktorí sú konzervatívci, nemajú v úcte ženy, alebo niečo podo... k niečomu podobnému to smerovalo. V základnej... v Charte základných ľudských práv je právo na život ako základné právo, je tam právo na majetok, je tam právo na spravodlivý súd a mohli by sme pokračovať, ale jedno z tých prvých základných práv je práve právo na život.
Možno poznáte už staré a možno dávno rozprávané a často rozprávané heslo Ronalda Regana, že všimol som si, že všetci tí, ktorí sú proti potratom, sa už stihli narodiť (reakcia z pléna), ktorí sú za potraty, sa už stihli narodiť. Pardon.
Jedna základná vec, naozaj ľudský život je základné ľudské právo a je to najcennejšie, čo môžme mať tu na tejto zemi. Niet ničoho cennejšieho, čo tu môžme mať. Ja sa čudujem, že stále sú tu ľudia, ktorí majú takéto názory. Nie, nie sme extrémisti. Ja chcem poďakovať aj kolegyni Turčanovej, že povedala svoje vlastné osobné svedectvo. Je to svedectvo toho, že ženy, ktoré prijmú život, sú hrdinky.
A tiež mi je divné, že v čase najnižšej demografie, ktorú máme vôbec na Slovenku, niekto tu ešte chce hovoriť o potratoch. Mali by sme sa snažiť naozaj podporovať v čo najväčšej miere ľudí, ženy, ktoré chcú otehotnieť, chcú mať ženy, ktoré chcú priviesť na svet dieťa, aby populačná krivka na Slovensku naozaj rástla.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, vážené kolegyne, vážení kolegovia.
Chcem poďakovať Františkovi za to, že oživil pamäť toho, čo sa dialo počas obdobia totality. Nikdy sa kádeháci nezastávali komunistov, ani sa nebudú, ale budú sa zastávať tých, na ktorých sa deje krivda. A tam sa zjavne krivda diala. Preto František hovoril o Šimečkovi staršom alebo praotcovi ešte Michala Šimečku. Lebo sa tam diala zjavná krivda. A mne je ľúto, že častokrát počas dnešného dňa tu boli viaceré školy, sledovali dianie v Národnej rade a znovu sme sa museli hanbiť za to, akí sme. Musíme si uvedomiť všetci, že vydávame obraz a svedectvo, akou sme Národnou radou. Akými sme poslancami, ako sa vyjadrujeme, aký máme slovník a akú máme úctu navzájom jeden voči druhému. Kde sa vytratila ľudskosť z predvolebnej kampane. Chceli sme naozaj pomáhať ľuďom, byť prospešní pre ľudí, chceli sme budovať zdravotníctvo, diaľnice, školstvo, chceli sme pomáhať samosprávam.
Kde sa vytratili tieto hodnoty, o ktorých sme hovorili pred pár mesiacmi, ešte minulé leto. Silvester Krčméry povedal pri svojom monsterprocese, že: "Vy máte moc, my máme pravdu."
Vy máte moc, my pravdu nemáme. My sa ju snažíme úprimne hľadať a poprosím vás, aby ste ju aj vy úprimne hľadali. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne.
Sloboda je naozaj dar, a my keď chceme nejakým spôsobom obmedzovať túto slobodu a chceme to urobiť normálnym legislatívnym nástrojom, tak naozaj by mala byť toho zapojená aj opozícia, aj koalícia. Nemôže to byť koaličnou väčšinou jednoducho iba nejakým spôsobom nadiktované. Buďme vecní, počúvajme sa a som presvedčený, že sa nám podarí vytvoriť dobrý zákon, ktorý bude na prospech aj jednej, aj druhej strane, lebo aj vládna koalícia môže o pár rokov byť v opozícii a môže ich to dobehnúť. A možno budú si biť hlavu o stenu, že prečo sme prijali taký zákon, ktorý teraz nás obmedzuje. Čiže musí to byť naozaj pre všetkých.
Ja iba dúfam, pán poslanec Bartek, pán kolega, že ten záver vášho vystúpenia nepatrilo mne, lebo ja som sa nikdy nesnažil naozaj nejakým agresívnym spôsobom komunikovať, vystupovať a dokonca štvať jedných proti druhým. A dúfam, že tak to bude aj ďalej v mojej politickej kariére alebo ceste. Mne ide o to, aby naozaj bola vypočutá jedna i druhá strana. A ak tvrdí pán poslanec Gašpar, že toto sa netýka iba výjazdov, ale aj ďalších, pomenujme to, pomenujme konkrétne situácie, udalosti. Ja viem, že nie úplne všetko sa dá, ale práve tým, že budeme debatovať medzi sebou, tak budeme aj my ľahšie stláčať to „za“ pri tom zákone, ak, ak budete s tým stotožnení, samozrejme, takže tá dobrá a vecná diskusia nám pomôže vyjasniť tie otázniky, ktoré tu sú teraz nezodpovedané.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, dámy a páni, v prvom rade chcem poďakovať Ferkovi Mikloškovi za jeho krátky historický exkurz, v ktorom sa dotkol dvoch epochálnych udalostí, ktoré sa týkali aj Slovenska, aj Československa.
Najprv to bol marec 1988 a pokojná demonštrácia, pokojné zhromaždenie, kde sa ľudia modlili a kde boli rozohnaní vodnými delami. Potom prišla ďalšia epochálna udalosť na Slovensku, ale aj v Čechách, a to bol November ’89, kde študenti a potom aj ďalší v rámci generálneho štrajku protestovali proti vtedajšiemu vládnemu, proti vtedajšej vládnej moci. Ak by sme nemali týchto epochálnych udalostí a týchto odvážnych ľudí, ktorí sa nebáli vyjsť na námestia, my by sme tu dnes nesedeli. Sme tu preto, lebo oni mali odvahu. Každé jedno verejné zhromaždenie si svojím spôsobom vyžaduje odvahu a statočnosť. Ale na to tu je sloboda, na to tu je sloboda, ktorá, ktorú si môžme užívať viac ako tridsať rokov.
Vážme si to a vždy, kto by chcel nejakým spôsobom obmedziť túto slobodu, dvihnime hlas. Urobme to ale slušne, tak ako sme to urobili v roku 1988, tak ako sme to urobili v roku 1989. Vždy na každom zhromaždení, ktorého som sa zúčastnil, som povedal svoj názor slušne, a dokonca aj vtedy, keď dav posielal Fica do basy. Nemá sa to diať. Ak má ísť niekto do basy, nech to vyriekne súd, nie dav. To nie je poľný súd, to, čo hovorí ulica. Ten nemá čo posielať niekoho do basy. Buďme spravodliví, ale zabezpečme a dajme ľuďom slobodu.
Aj František Majerský sedel zato, že slobodne vyjadril svoj názor na ulici. Bojoval za zdravotníkov, bojoval za záchranárov a zobrala ho polícia. Nemohol slobodne vyjadriť svoj názor. Zdá sa vám, že Fero je agresor? Zdá sa vám, že Fero je dezolát? Každý ho pozná a vie, že to je priateľský, dobrý človek, ktorý pomôže vždy, keď môže. Aj vtedy, keď ide v obleku a v bielej košeli, zastaví a pomôže tým, ktorí majú dopravnú nehodu a krvácajú. A možno ste videli tie fotky, keď musel dať do čistiarne oblek, lebo pomohol zachrániť život. Urobil to slobodne, dobrovoľne a zachraňoval celý život životy iných.
A teraz skúsenosť. Tá skúsenosť hovorí o tom, že som zažil niekoľko výjazdových rokovaní vlády. Možno aj viac ako niektorí štátni tajomníci, zažil som ich ako predseda samosprávneho kraja. Tieto výjazdové rokovania sú poznačené folklórom, rozdávanými dotáciami, stretnutiami s podnikateľskou obcou, starostami, primátormi a potvrdzujem, že to je dobrá vec. Stopercentne podpisujem, je to vynikajúca vec. Škoda, že to nerobili takto všetky vlády, ktoré sme mali od vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Má to tak byť, podčiarkujem a podpisujem, že to je vynikajúca vec, výjazdové rokovania vlády.
Ale povedzme si jedno. Tento zákon, ktorý tu dnes máme, nerieši zvýšenú ochranu ústavných činiteľov, ktorí idú do regiónov. Rieši úplne niečo iné, preto máme voči nemu výhrady. Jednak preto, že ide zrýchlene do legislatívneho procesu, jednak preto, že nerieši podstatu vecí. Na jednej strane hovoríme, že pri tomto atentáte na pána premiéra sa nič vážne nestalo a nezlyhali bezpečnostné zložky, a na druhej strane dávame takýto zákon. Prečo neurobíme najprv dôkladnú, kvalitnú analýzu, expertízu? Prečo nie je prípad došetrený? A potom na základe tejto analýzy, expertízy urobíme dobrý, kvalitný zákon. Veď to je prvý a základný predpoklad toho, aby sme schválili dobrý a kvalitný zákon.
Bezpečnosť jednotlivých ústavných činiteľov. Je to dôležitá vec. Uvedomujeme si aj to a súhlasím. A naozaj ak poviete, že premiér, predseda vlády, potom prezident alebo predseda Národnej rady, ktorého, žiaľ, dnes ešte nemáme, majú mať dôstojné bývanie a bezpečné bývanie, veď vo všetkých vyspelých krajinách to tak je. Som stopercentne za to, aby sme im zabezpečili, kúpili, schválili dobré bývanie, ktoré bude aj, kde budú aj sa cítiť bezpečne, bude to dôstojné, reprezentatívne bývanie pre najvyšších ústavných činiteľov.
Ale určite nebudeme súhlasiť s tým, aby sme zakazovali protestné zhromaždenia. Môžme ich obmedziť, súhlasím. Možno sa budeme... možno si budeme aj protirečiť s niektorými kolegami z opozície, nemajú byť čo pred obydliami politikov. S politikmi bývajú aj ich rodinní príslušníci, ich deti, možno ich rodičia, možno aj ich starí rodičia, ak ich ešte majú. Prečo by mali oni trpieť a možno byť traumatizovaní preto, že sú v politike ich manžel alebo manželka, alebo ich deti? Prečo by oni mali trpieť? Tam nemajú čo byť protestné zhromaždenia.
Boli určité vyjadrenia k tomu, ako je predstavený tento zákon. Tieto vyjadrenia dala Slovenská advokátska komora, verejný ochranca práv, Súdna rada. Vyjadrilo sa dokonca Združenie miest a obcí Slovenska, Únia miest, všetky tieto inštitúcie alebo tieto verejne činné osoby dali jednoznačné stanovisko, že nemá to ísť takto a zrýchleným spôsobom.
Poďme sa naozaj odborne baviť napríklad aj o rente. Sú krajiny, kde je renta aj pre premiéra, aj pre predsedu parlamentu, aj pre prezidenta. Niekde je možno kratšia, niekde dlhšia, niekde vyššia suma, niekde kratšia. Môžme rozprávať o tzv. progresívnej rente, že čím viac období, tým vyššia renta, ale bavme sa o tom. Nedávajme to do zrýchleného konania, do skráteného legislatívneho konania, bavme sa o tom v normálnom legislatívnom procese. Nemusíme to šiť horúcou ihlou.
Áno, ak aj prejde toto skrátené legislatívne konanie, Kresťanskodemokratické hnutie vyvinie čo najväčšiu možnosť a budeme dávať pozmeňujúce návrhy, aby sme minimalizovali hrozby zlého rozhodnutia alebo zlých rozhodnutí, aby sme vylepšili v čo najväčšej miere to, čo sa vylepšiť dá.
A nakoniec poviem jedno. Plne chápem, čo sa stalo pánovi premiérovi, a snažil som sa vžiť aj do vás vládnych predstaviteľov, politikov, a neviem, čo by sa stalo, keby sa to stalo opozičnému politikovi. Možno by bola opozícia v uliciach, možno. Ale skúsme byť veľkorysí. Veľkorysosť do politiky patrí. Skúsme byť všetci veľkorysí, veľkí v srdci a povedzme si, že bavme sa o tom pokojne. Áno, niekedy je dobré urobiť aj hrubú čiaru za tým, čo bolo, aj keď si to možno občas pripomenieme, ale aj to pripomenutie sa dá urobiť slušne. Dá sa urobiť slušne a pokojne bez toho, že by sme sa urážali, lebo nás tu, či chceme, alebo nechceme, točia kamery a sme príkladom pre spoločnosť. Aký chceme dať odkaz našim deťom? Aký chceme dať odkaz našim rodinám? Donekonečna sa budeme hádať, kto použije silnejší výraz? Kto koho prebije v horšom vyjadrení na opozičného alebo koaličného politika? Kedy to skončí?
Takže na záver chcem všetkým poďakovať, že dodiskutujeme tento zákon v pokoji, v slušnosti a za KDH chcem túto vecnú argumentáciu a konštruktívny diškurz garantovať a verím, že to pôjde naozaj pokojnou cestou.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán poslanec, za pozmeňujúci návrh.
Pán minister, keby som mohol na vás zareagovať, podľa mňa bude aj dobré riešenie aj to, čo ste vraveli kolegom z PS-ka, že by sa ten zákon stiahol a ešte raz rozdiskutoval, posunul do júnového, keď to bude možné, aby sme si tu niektoré veci rozdiskutovali. Myslím si, že to bude prijateľné pre obidve strany, lebo je tu veľa premenných, ktoré nie sú jasné, a myslím si, že máme zhodu na tom, že ten zákon by bolo dobré, aby sa tam vychytali muchy, ako hovorí aj kolegyňa Tamara, takže budeme radi, ak sa to posunie, veľmi to privítame.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne.
Pán poslanec Peter Stachura, veľká vďaka, že si sa nenechal uniesť ako tvoj predrečník a nebol si osobný, nenechal si sa uniesť a nenechal si na svojom predrečníkovi suchú nitku jednak v tom, že si nebol, nenapadol si ho invektívami.
A teraz možno pre všetkých. Pán Stachura pracoval ako lekár v Levoči. Nešiel po skončení lekárskej fakulty do Rakúska, ani do Nemecka. Pracoval a zhodou okolností posúval tam, kde Levoča nestíhala, aj pacientov do Spišskej Novej Vsi. Do tej Spišskej Novej Vsi, kde dnes kontroluje verejné obstarávanie OLAF a NAKA. My sme iba jednu vec povedali, to, čo povedali objektívne aj médiá, že bol obídený legislatívny proces a možno spôsob verejného obstarávania. Nie my sme to povedali, to prišlo zvonku, z médií a z oficiálnych orgánov.
Pán poslanec Peter Stachura, bývalý štátny tajomník, neťahal dreveného kačura, či jak to bolo povedané pánom ministrom. Je to zodpovedný politik, ktorý sa snaží veci konať správne. Jeden konkrétny príklad. Poprad, 42 mil. eur. V modrých číslach nemocnica, plán obnovy využitý, ale aj napriek tomu bol vymenený riaditeľ a vy tvrdíte, že chcete odpolitizovať zdravotníctvo? V modrých číslach plán obnovy sa realizuje, krásny projekt, a aj napriek tomu vymeníte vedenie nemocnice aj predstavenstvo. Keď ste boli vo vláde ste odvolávali už po štyroch mesiacoch, teda v opozícii ste odvolávali už po štyroch... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Sú veci medzi nebom a zemou ktoré nezmeníme, aj keď budeme meniť legislatívu. Nezmeníme ich, ony sú určené. Každá jedna bunka nášho tela hovorí, kto sme. Každá jedna bunka nášho tela hovorí, či sme muž alebo žena. Skúste dať ktorúkoľvek časť vášho tela na biologický test a ten vám povie, či ste muž alebo žena. Ja sa pýtam, ak tu máme nejakú myšlienku, ktorá hovorí o práve na sebaurčenie, lebo je tu právo sebaurčenia, koľkokrát v živote si človek bude môcť zmeniť pohlavie. Koľkokrát v živote bude môcť povedať, že som teraz muž, ale nie je to isté dokedy, lebo možno o pár rokov sebaurčím, že budem chcieť byť ženou. Koľkokrát? Koľko hrdlo ráči? Kde je tá, kde je tu základná miera objektivity? Kde je tu základná miera toho, že sú tu aj zákony prírody, ktoré sú objektívne, exaktne zadefinované. A nemajte nás, tých, ktorí máme iný názor, za spiatočníkov. Veríme, že Zem je guľatá, ale prečo staviate hneď do dvojkovej sústavy, že buď ste plochozemníci, alebo ste transgender. Nie, veríme, že Zem je guľatá, ale... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Budem sa snažiť, tak ako som začal moju rozpravu, tak aj teraz byť slušný, vecný, nikoho neurážať, neponižovať.
Škoda, pán poslanec Ferenčák, že si sa toho nedržal aj ty, musel si si kopnúť. Za celé tvoje primátorovanie v Kežmarku nebol žiaden župan, ktorý toľko finančných prostriedkov nainvestoval do škôl a školských zariadení. Nikto toľko miliónov nenalial do Kežmarku ako v súčasnom období. Škola agropodnikania. Pradiareň. Teraz gymnázium so spojenou umeleckou školou. Nikdy v živote toľko peňazí, toľko investícií do tvojho krásneho kráľovského mesta neprišlo. Ale prišla rozprava predsedu Majerského a musel si si kopnúť. No toto mňa prekvapilo, že ty dokážeš toto urobiť tu priamo v rozprave, čo ja rozprávam o niečom úplne inom a ty si kopneš do Prešovského samosprávneho kraja a do župana tu priamo v rozprave v Národnej rade? Že ti nie je hanba. Ja, ja, ja ostávam v údive a v šoku.
Začal som slušne, nikoho som neurážal, a ty si využil hneď prvú príležitosť na to, že by si si kopol. Bol som vecný, nenadával som na vládu, na jednotlivých predstaviteľov vlády ani na politikov vládnej koalície a ty si urobil prvú, pri prvej príležitosti to, že si si kopol. Toľko peňazí do Kežmarku neprišlo za celé tvoje pôsobenie od nikoho, ani od vlády, či už bola tvoja alebo cudzia, možno súkromní investori. Zrátaj si, koľko peňazí prišlo z Prešovského samosprávneho kraja. Čo si urobil ty? Vyrobil si, vyrubil si Prešovskému samosprávnemu kraju taký nájom, aký si nedovolil žiaden predstaviteľ.
Ďakujem. (Potlesk.)