Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega Horecký, ďakujem vám za tento návrh. My sme ten návrh podporili, aj ho podporujeme, pretože myšlienka integrácie zdravotne znevýhodnených športovcov je podľa nás veľmi dôležitá. A aj to financovanie ako navrhujete, ja to podpisujem, pretože si myslím, že je to naozaj že win-win riešenie, pretože Slovenský palalympijský výbor dostane menej peňazí a športové zväzy dostanú peniaze, hoci tieto peniaze budú viazané na tie projekty, ktoré budú musieť byť tie inkluzívne projekty, ale myslím si, že takéto národné športové projekty zväzy vedia pripraviť a vedia sa uchádzať o tieto prostriedky, ktoré takto budú vyčlenené na integráciu a inklúziu teda zdravotne znevýhodnených športovcov.
Chcem len akože na taký širší kontext povedať, že toto je vlastne ako keby len reakcia na to, ako medzinárodné športové hnutie sa snaží o túto integráciu a že to je zhora, áno? Je to od medzinárodného paralympijského a medzinárodného olympijského výboru, ktoré sa snažia nejakým spôsobom už spájať a vychádza to z medzinárodných športových federácií, ktoré sa tiež spájajú a ony vlastne tlačia naše zväzy do toho, aby toto robili.
A ja si myslím, že podporiť to aj finančne je veľmi dôležité najmä v tejto tranzícii na to nové fungovanie.
Takže ja si myslím, že na to treba vyčleniť finančné prostriedky. Myslím si, že je to win-win, môžu na tom zväzy získať, pretože získajú dodatočné prostriedky na to, aby takéto priniesli a ja si myslím, že tieto projekty sú potrebné. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega Hlina, ďakujem vám veľmi pekne za váš príspevok, aj za to, ako ste urobili tú tlačovku pred tou bioplynkou. Ako ste odhalili teda, že priamo pri tom areáli tej olympijskej arény je bioplynová stanica. Ja si myslím, že tam sa ešte naleje dosť peňazí, tak ako ste povedali. Pretože aj tú bioplynku bude asi treba preložiť, aby sa tam vôbec mohli konať nejaké významné športové podujatia, aby tých 5 000 ľudí, ktorých tam bude ako divákov v tej olympijskej aréne, boli v bezpečí.
A ja chcem pri tejto príležitosti pripomenúť, že 70 000 detí na Slovensku nemá telocvičňu a telesnú a športovú výchovu absolvujú v triedach a na chodbách. A chcela by som povedať, že je to naozaj hanba tejto krajiny, pretože my máme 20 miliónov na olympijskú arénu, ktorá je úplne zbytočná, a nemáme peniaze na telocvične pre 70 000 detí. Ja som si len chcela predstaviť, že ako asi vyzeralo to vyjednávanie, ktoré pán minister Huliak absolvoval u premiéra Fica. A podľa mňa to bolo tak nejako, že ja nahám tak Dankovi arénu, ale mne dajte tri haly. Ja sa veľmi teším, že na Slovensku vyrastú tri atletické haly a budem pozorne sledovať, aké budú kritériá toho, kde tieto haly vyrastú a či to bude v Očovej, Hriňovej alebo v Detve.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, pán minister, vážené kolegyne a kolegovia, v mojom príspevku chcem povedať zopár slov k predkladanému zákonu roka. Zameriam sa pri tom na výdavky týkajúce sa športu. To, čo v tomto roku doteraz, to, čo sa v tomto roku doteraz udialo, nám jednoznačne ukázalo, kto je víťazom konsolidácie, teda ozdravovania stavu verejných financií. Je ním jednoznačne predseda Danko a sektor športu, pre ktorý vytrucoval špeciálne postavenie. Najskôr presvedčil koaličných kolegov, že je nevyhnutné mať ministerstvo športu aj napriek výdavkom, ktoré to prináša. Všetci vedeli, že nás čaká veľmi náročné obdobie, ale akceptovali to. Následne ich Danko presvedčil, že na financovaní športu sa šetriť nebude, lebo treba aj lietať špeciálom na hokej a futbal.
Na rok 2024 schválili v programe 0.26 program rozvoja športu približne 99 mil. eur. Od začiatku sa predseda Danko nechal počuť, že financií bude podstatne viac. Podľa informácií zverejnených ministerstvom cestovného ruchu a športu sa táto suma počas roka 2024 vyšplhala na viac ako 172 mil. eur, to je 73 mil. eur navyše.
Dnes tu máme predložený rozpočet, v ktorom sa na rok 2025 uvádza suma vyše 157 mil. eur. Predpokladám, že ani táto suma v roku 2025 nebude konečná a predseda Danko bude robiť všetko pre to, aby rozpočet na šport pri 157 mil. neskončil. Vláda má za úlohu nastaviť výdavky štátu čo najzodpovednejšie a s maximálnym ohľadom na potrebu ozdraviť verejné financie. Keď sa pozrieme na kapitolu športu, tak túto úlohu zatiaľ nezvláda.
Som, samozrejme, rada, že je tu záujem nasmerovať do športu viac zdrojov. Zároveň otvorene vyslovím nepopulárny názor, že sa to nemá robiť za každú cenu. V dnešnej zložitej dobe tu sledujeme skokové navýšenie prostriedkov do športu. Také navýšenie by v čase konsolidácie bolo obhájiteľné naozaj len v hospodársky najvýznamnejších odvetviach. Peniaze vláda do športu leje bez jasného plánu, bez jasnej postupnosti, nárazovo a nesystémovo. Dovolím si povedať, že samotný systém manažmentu športu nedokáže túto prílivovú vlnu ani efektívne spracovať. A to práve preto, že je zastrešený úplne novým ústredným orgánom štátnej správy, ktorý sa väčšinu tohto roka zaoberal najmä sám sebou a nastavovaním interných procesov.
Príkladom nepripravenosti na prílev financií je napríklad aj Fond na podporu športu. V spomenutej sume pre program 026 je aj navýšenie príspevku do Fondu na podporu športu s minimálne 20 mil. eur na 60 mil. eur. Žiadne postupné navyšovanie, jednoducho nárast o 200 %. Nie je to nič nové, už tento rok štát do fondu prispel sumou približne 70 mil. namiesto 20 mil. Skôr než stihol fond adekvátne navýšiť kapacity a prispôsobiť procesy, rozdeľuje so svojimi obmedzenými kapacitami o desiatky miliónov viac a musí spracúvavať aj oveľa viac žiadostí.
K tomuto zanedbaniu praktickej stránky sa pridávajú aj novinky z novely zákona, o ktorej sme rokovali tento utorok. Ako máme dôverovať, že sa tento nafúknutý rozpočet minie s maximálnym ohľadom na férovosť a efektívnosť, keď vidíme, ako sa znižuje transparentnosť alebo výrazne navyšujú odmeny nominantom v správnej rade na 27-tisíc eur ročne? K tomu posilnenie postavenia dvoch najbohatších športov, hokeja a futbalu, ktorým štát chce garantovať istý podiel z koláča na infraštruktúrne projekty, podobne ako to platí v zákone o športe. Viac peňazí, menej kontroly s odôvodnením, že zákon znižuje byrokraciu a povinnosti športových organizácií. Menej transparentnosti, viac svojvôle pri prerozdeľovaní prostriedkov a k tomu nejaké malé domov v podobe extra percent z koláča na šport pre Slovenský olympijský a športový výbor na úkor športovcov z top tímu. Jednoducho neverím, že sa pri takomto nastavení a uvažovaní časť týchto nových desiatok a desiatok miliónov jednoducho nepreje a neminie na nesystémové a neefektívne účely.
V očiach niektorých opäť zrejme nepopulárny názor, no oveľa lepšie si viem predstaviť, že by sa rozpočet športu navyšoval postupne, zatiaľ čo by sa budoval efektívny a čo najférovejší systém, prispôsobovali sa procesy, kapacity a kontrolné mechanizmy. Prinieslo by to stále viac peňazí športu, ale postupne a nemuseli by sme tak drasticky konsolidovať. To vás ani nenapadlo. Všetko vo veľkom, čo najrýchlejšie, aby boli super tlačovky, prikŕmení funkcionári, lístky do VIP-ky a miestenky do vládneho špeciálu.
To, že koalícia nemá v športe pravidlá, mieru a zdravý rozum, vidíme v chuti podporovať megalomanské projekty. Práve tieto predseda Danko s nadšením prezentuje aj Slovensku, akoby na ničom inom nezáležalo. Aj pre tento aspekt nemôžeme brať vami rozpočtované sumy za smerodajné. Len nedávno predseda Danko ohlásil zámer, vzápätí nato vláda schválila nesystémových 20 mil. eur na výstavbu olympijskej arény v Šamoríne. V súkromnom areáli, ktorého ročné straty presahujú 10 mil. eur. Predseda Danko o tom sebavedomo hovorí ako o návratnej investícii. Bez analýz, bez dát, bez odborníkov. Z čoho predseda v tomto svojom úsudku vychádzal, nevedno. To, že ide o návratnú investíciu, je skôr nepravdepodobné. Som zvedavá, kedy uvidíme posudok od Útvaru hodnoty za peniaze, s ktorým sa počíta v ideovom zámere schválenom vládou. Veľmi rada by som si o výhodnosti, udržateľnosti a návratnosti investície prečítala v správe ÚHP. Keď už lejete do športu viac peňazí, tak nimi sprístupnite šport mládeži a širokej verejnosti. V tejto aréne si žiadne dieťa nezašportuje.
V roku, kedy sa hovorí o zvyšovaní daní, o zavedení transakčnej dane a o ďalších nepopulárnych opatreniach, prichádza predseda SNS s ďalšou peckou. S kolegami z Maďarska vraj konzultuje možnosť podieľať sa na kandidatúre na letné olympijské hry v horizonte 2036 – 2040. Neviem, či si predseda Danko uvedomuje, o akých nákladoch sa tu bavíme, ak ide o olympijské hry. Predseda Danko, prestaňte už konečne blúzniť, že na toto máme. Organizovanie olympijských hier je pre krajinu ako Slovensko len snom, podujatie takýchto obrovských rozmerov a významu je mimo našu ligu. Míňanie verejných zdrojov na takéto podujatia nie je v záujme Slovenskej republiky a jej občanov. Ako sa máme baviť o číslach v rozpočte, keď tu na nás dokážete vybaliť takéto nezmysly?
Rovnako nedávno sme mohli počuť o ďalšej ambícii. Náš najpopulárnejší šport – hokej – sa chce uchádzať o organizovanie majstrovstiev sveta v hokeji. Na prvé počutie je to v poriadku, veď majstrovstvá sveta sme úspešne usporiadali v minulosti. Problémom ale je, že IIHF, Medzinárodná hokejová federácia, sprísňuje požiadavky na usporiadateľské krajiny a s našou infraštruktúrou nie sme vôbec konkurencieschopní. Ak chceme organizovať majstrovstvá sveta, budeme musieť postaviť väčší štadión. Pevne verím, že na nás v konsolidačných rokoch nehodíte túto ďalšiu atómovku v podobe ďalšieho megalomanského štadiónu za odhadom štvrť miliardy eur. Nechajte majstrovstvá iným, my máme teraz iné starosti.
Buďte, prosím, zodpovední voči občanom aj voči rozpočtu, ktorý tu schvaľujete. Ak chcete rozpočet navyšovať, robte to hlavne vo verejnom záujme, nie v záujme úzkeho okruhu funkcionárov a podnikateľov. Podporte šport v lokálnych komunitách, zlepšite podmienky pre športujúcu mládež. Desaťtisíce detí a mladých ľudí stále nemajú prístup k ihriskám, trénerom alebo športovým krúžkom. Športové kluby, ktoré predstavujú podhubie pre šport, prežívajú často len vďaka entuziazmu dobrovoľníkov a rodičov. V nich nájdeme a vychováme budúcich reprezentantov a podporíme aktívny životný štýl a zdravie populácie, nie v novej olympijskej aréne a na obrovskom zimnom štadióne, ale v komunitách je nevyužitý potenciál. Desiatka nových telocviční je viac ako pomoc Orbánovej olympiáde.
Nebola by som taká prísna, keby sa dnes nečerpalo z finančných rezerv, keby sa nenachádzala, keby sa nehádzala konsolidácia na plecia bežných ľudí, keby sa skutočná rozpočtová zodpovednosť znovu neposúvala niekam na neurčito, keby sme nemali kolabujúce zdravotníctvo či nedofinancované školstvo. V tejto situácii však vládne plány v športe neviem prijať pozitívne. Pokiaľ sa suma pre šport v rámci predloženého štátneho rozpočtu prijme v navrhovanej štedrej výške, budeme, samozrejme, pozorne sledovať efektívnosť ich použitia a napĺňanie verejného záujmu. Svoje postavenie víťazov konsolidácie si rezort športu musí pred voličmi riadne obhájiť, a to najmä lepšími výsledkami a vyššou transparentnosťou.
Svoje vystúpenie ukončím jednou definíciou. Chlieb a hry je latinské príslovie, ktoré charakterizovalo prístup cisárov v neskorom úpadkovom období Rímskej ríše, kedy bola za jedlo a hry získavaná priazeň prostého ľudu. Táto priazeň potom bola využitá na vlastné ciele cisárov. Vy v tomto úpadku ponúkate ľuďom hry namiesto chleba.
Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, sme v druhom čítaní návrhu novely zákona o Fonde na podporu športu. Predložené pozmeňovacie návrhy nepredstavujú veľké zmeny oproti prvému čítaniu. Keďže pozmeňováky neotvorili žiadne nové témy na diskusiu, budem sa opäť venovať viacerým aspektom a rizikám, ktoré vyplynuli z navrhovanej novely zákona už v prvom čítaní.
Než začnem, chcem informovať pána predsedajúceho, že na konci môjho vystúpenia prečítam pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorým chcem predloženú novelu zbaviť najzbytočnejších a najspornejších úprav.
Predkladatelia tvrdia, že cieľom novely je zvýšiť efektivitu a flexibilitu fondu. To sú, samozrejme, floskuly, ktorými vieme zakryť všeličo. Samotná novela prináša viaceré opatrenia, ktoré oslabujú transparentnosť, znižujú kontrolu nad rozhodovaním správnej rady fondu a vytvárajú priestor pre netransparentné, neefektívne nakladanie s verejnými financiami.
Jedným zo sporných bodov je návrh na zvýšenie odmien pre členov správnej rady zo súčasnej výšky 0,75-násobku priemernej mzdy na 1,5-násobok priemernej mzdy v hospodárstve, čo predstavuje stopercentný nárast odmien. Pýtam sa: je to skutočne potrebné? Ľudia nominovaní organizáciami, kde poberajú mzdy alebo odmeny, aktuálne dostávajú tri štvrtiny priemernej mzdy za účasť v správnej rade. Rokovanie správnej rady trvá spravidla zopár hodín, s cestou jeden deň v mesiaci. Nikto členom správnej rady nemeria, koľko venujú času projektom, o ktorých budú rozhodovať. Už prilepšenie v podobe troch štvrtín priemernej mzdy platenej z verejných zdrojov sa ťažko obhajuje. V čase konsolidácie verejných financií, keď potrebujeme šetriť naprieč sektormi, má zvyšovanie odmien na dvojnásobok istú dávku drzosti a znaky papalášizmu. Víťazom konsolidácie je nielen šport, ale aj členovia správnej rady fondu. Vysiela to nesprávny signál, že fond, ktorý spravuje desiatky miliónov eur, prioritizuje odmeny svojich predstaviteľov nad hospodárnosť, ktorá je základným princípom v štátnej a verejnej správe. V zdôvodnení chýbajú akékoľvek objektívne kritériá na zvýšenie odmien členov rady. Nikde sa nepíše, ako sa zvýši záťaž členov správnej rady. Kto argumentuje, že so zvýšeným rozpočtom prichádza väčšia zodpovednosť, sa podľa mňa mýli. Zodpovednosť za férové rozdelenie verejných prostriedkov sa zásadne nezvyšuje, či ide o 20 alebo 60 miliónov. Ak chceme odmeňovať viac, musíme vidieť konkrétny výsledky, nielen vyššie čísla v rozpočte, a preto v pozmeňujúcom návrhu navrhujem tento bod z novely zákona vypustiť. Skúste fungovať za súčasných podmienok a po čase prehodnoťte, či sa záťaž pre členov správnej rady znásobila tak, že si zaslúžia ročnú odmenu približne 27-tisíc eur.
Všetko spomenuté sa rovnako vzťahuje aj na navýšenie odmien členom dozornej rady, kde novela navrhuje zvýšenie odmien z polovice priemernej mzdy v hospodárstve na celý násobok priemernej mzdy, čiže o 100 %.
Novela tiež rozširuje počet členov správnej rady z jedenásť na dvanásť a v dozornej z tri na päť členov. V správnej rade sa dopĺňa zástupca SK8, čo, samozrejme, vítam. V mojom pozmeňovacom a doplňovacom návrhu navrhujem doplniť zástupcu únie miest, nakoľko práve slovenské mestá majú v majetku veľkú časť športovej infraštruktúry. Toto doplnenie člena správnej rady fondu navrhujem urobiť na úkor jedného ministerského nominanta, čím sa posilní princíp proporcionality a posilní sa praktický pohľad pri rozhodovaní správnej rady fondu.
Čo sa týka ministerských nominantov, dvaja majú pribudnúť aj do dozornej rady. Pán minister sa nechal počuť, že keď rezort leje do fondu nemalé peniaze, mal by mať nad nimi dostatočný dohľad. Som presvedčená, že ministerstvo má vo fonde dostatočný vplyv a takého navýšenie nie je opodstatnené. Sú to len ďalšie zbytočné trafiky pre ministerských úradníkov, ktorí sú dnes už slušne zaplatení v štátnej správe. Pokiaľ prax po zmenách vo fonde ukáže potrebu zmien, poďme sa o nich baviť. Navýšenie počtu členov dozornej rady fondu nepomôže ani nezávislosti, ani lepšiemu dohľadu nad vynakladaním verejných financií. Keď už niečo treba navyšovať, tak sú to kapacity samotného fondu, kde sa v súčasnosti zopár projektových manažérov musí vysporiadať z vyše 380 predloženými projektami z poslednej tematickej výzvy pre obce do 3-tisíc obyvateľov a ďalšími neukončenými projektami z predchádzajúcich výziev. Noví nominanti naozaj môžu počkať, keď na to budú dáta a analýzy, že sú potrební.
Novela navrhuje, aby bol riaditeľ fondu schválený správnou radou bez povinnosti výberového konania. Toto je obrovským krokom späť v transparentnosti. Práve výber zabezpečí, že verejné funkcie zastávajú najlepší kandidáti na základe preukázaných odborných schopností, nie na základe politických väzieb alebo priateľských vzťahov. Odstránením tejto povinnosti vytvárame opäť priestor pre obsadzovanie postov po kamarátskej linke. Ak riaditeľ nebude musieť prejsť verejným výberovým procesom, stratíme kontrolu nad tým, kto fond riadi a akým spôsobom. Naozaj neviem, prečo vlastne tento nápad vznikol. Fond predsa nemá meniť riaditeľa každú chvíľu, aby to výberové konanie bolo chápané ako zaťažujúce. Má ísť o odborného, nie politického nominanta.
Ďalšou znepokojujúcou zmenou je návrh na zrušenie povinnosti vyhotovovať a zverejňovať zvukové záznamy zo zasadnutí správnej rady. Zvukové záznamy sú ústretovým krokom voči verejnosti. Pán minister aj v minulej rozprave na mňa reagoval, že ide o obrovské objemy megabajtov, ktorých ukladanie a zverejňovanie je náročné na IT infraštruktúru. Keď si predstavím, že niektoré aj menšie obce zverejňujú celé videozáznamy zastupiteľstiev, vyznie to ako smiešna výhovorka. Predsa na fungovanie fondu sú zo zákona alokované nemalé prostriedky. Po novom je to 1,5 mil. eur ročne. Transparentnosť netreba vnímať ako prekážku, je základom dôveryhodnosti každej inštitúcie.
SNS sa chváli dobre nastaveným fondom a systémovými peniazmi. Tak to, pán Danko nekazte.
Fond má povinnosť zverejňovať zápisnicu a musím pochváliť, že ju robia podrobne. A zverejnenie nahrávky nie je o nič prácnejšie ako vyhotovenie detailnej zápisnice. Dávam na zváženie.
Doterajší zákon stanovuje, že projekty nad 5 mil. eur musí schváliť vláda. Novela tento limit zvyšuje na 10 mil. eur, čo znamená, že správna rada môže rozhodovať o obrovských sumách aj bez vlády. Vláda poskytuje v tomto vzťahu dohľad nad verejnými investíciami. Tieto projekty majú zásadný dopad na verejné financie aj športovú infraštruktúru, a preto by mali podliehať konsenzu aj mimo fondu na úrovni ministrov, na úrovni vládnej koalície. Zvýšenie limitu opäť neprospieva transparentnosti ani hospodárnosti. V mojom pozmeňovacom návrhu navrhujem ponechať túto hranicu v pôvodnej výške.
Počas diskusie v rámci prvého čítania som krátko polemizovala aj o opodstatnenosti navýšenia minimálnej výšky ročného príspevku pre fond. Ten sa navyšuje z minimálne 20 miliónov na minimálne 60 miliónov. Ako hovorím, aj teraz je výška stanovená ako minimálna hranica, teda umožňuje vláde poskytnúť aj väčší objem prostriedkov. Vtedy na to reagoval predseda Danko s tým, že to tam jednoducho musia dať, lebo ak to nebude v zákone, do fondu tie peniaze nepotečú. Iba pripomeniem, že tento rok to tiež v zákone nebolo navýšené a peniaze, ktoré v tomto roku fond rozdeľoval, boli vyše 70 mil. eur. Takže keď sa chce, tak sa to dá aj bez zmeny zákona.
Podobný príklad toho, keď sa chce, je aj šport samotný, kde bolo v rozpočte schválených okolo 90 mil. a nakoniec tam naliali takmer dvojnásobok. Tak kde je problém? Mne sa zdá, že vo vašej koalícii stability a pokoja už nikto nikomu neverí a peniaze do športu si musíte takto poistiť, pretože spolu s preferenciami asi klesne aj schopnosť pána Danka vyjednať si v koalícii extra prostriedky pre svoje rezorty.
Treba si uvedomiť, že tu máme konsolidáciu, ale velikášstvo a trafiky SNS v rezorte športu zaplatia na daniach najmä občania a občianky. Takéto betónovanie miliónov je v súčasnosti na škodu, nakoľko zmenšujú vláde priestor na distribúciu zdrojov podľa priorít. Nechápte ma zle, ja by som naozaj privítala do športu viac zdrojov. Nie však za každú cenu a takto nárazovo a direktívne, keď sa zároveň ťahajú peniaze z vreciek občanov. Rezort športu je očividne od konsolidačného úsilia oslobodený. Dokonca v tomto náročnom čase oslavuje ďalšie ohlásené megalomanské projekty, nehovoriac o ďalších projektoch, o ktorých sa zatiaľ len šušká.
Jednou z noviniek v tejto novele zákona je aj nové percentuálne rozdelenie prostriedkov podľa prijímateľov a športov. Je to, samozrejme, úplne legitímne, aj keď pre fond s takýmto zameraním možno až príliš direktívne. Vyrušuje ma najmä pravidlo, že až štvrtina rozpočtu má byť určená pre hokej a futbal. Fond na podporu športu je skvelým nástrojom na podporu športovej infraštruktúry vo všetkej jej pestrosti. Myslím, že alokovať zákonom prostriedky pre hokej a futbal tu nemá význam. Keď už sa uchyľujeme k zvýhodňovaniu, možno by to viac pomohlo v športoch, kde nie je sústredený toľký komerčný záujem a ktoré majú na Slovensku vysoký potenciál na rozvoj: plavecké športy, atletika alebo iné.
Ako som spomenula, predmetné body návrhu sú pre fond zbytočnou reguláciou a zásahom štátu, kde to nie je potrebné, pretože medzi žiadateľmi je naozaj pestrý mix kvalitných projektov, kde má hokej a futbal, samozrejme, tiež svoje zastúpenie, veď ide o naše dva dlhodobo najpopulárnejšie športy.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, táto novela nie je ani zďaleka o zvyšovaní efektivity fondu. Je to zmena, ktorá redukuje kontrolu a oslabuje transparentnosť. Zvyšovanie odmien a počet členov rád robí z týchto verejných funkcií naozaj atraktívne trafiky. Prosím, aby ste prehodnotili prijatie novely zákona v tejto podobe, alebo aby ste podporili môj pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý redukuje negatívne prínosy predloženej novely. Akceptujem právo vlády upraviť atribúty tohto zákona, ale niektoré veci tam naozaj, naozaj nemuseli byť.
Teraz prečítam pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Poprosím... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR
Prepáčte, pani poslankyňa, len ja mám záujem, aby ste dokončili celé svoje vystúpenie. (Reakcia rečníčky.) To je v poriadku, len je, neni ešte síce, že chcem počuť všeobecným súhlasom, že necháme ukončiť vystúpenie pani poslankyne, lebo máme schválený rokovací program do 20.00 h.
Ďakujem vám. Takže pokračujte, pani poslankyňa. Prosím pozastaviť čas.

Nash, Natália, poslankyňa NR SR
Teraz prečítam pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Natálie Nash a poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Dávida Deja a Viliama Tankóa k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 310/2019 Z. z. o Fonde na podporu športu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 520.
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladáme nasledujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 310/2019 Z. z. o Fonde na podporu športu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 520.
Vo vládnom návrhu zákona navrhujeme tieto zmeny a doplnenia:
1. V čl. I sa vypúšťa bod 3.
Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.
2. V čl. I sa za bod 8 vkladá nový bod 9, ktorý znie:
„9. V § 5 ods. 2 písm. a) sa slová „dvoch členov" nahrádzajú slovami „jedného člena".". Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.
3. V čl. I body 9 a 10 znejú:
„9. V § 5 ods. 2 sa za písmeno c) vkladajú nové písmená d) a e), ktoré znejú:
„d) jedného člena správnej rady na návrh záujmového združenia samosprávnych krajov, ktoré reprezentuje celú regionálnu samosprávu Slovenskej republiky, schválený orgánom určeným v stanovách tohto záujmového združenia,
e) jedného člena správnej rady na návrh záujmového združenia miest, schválený orgánom určeným v stanovách tohto záujmového združenia."."
Doterajšie písmená d) až g) sa označujú ako písmená f) až i).
10. V § 5 ods. 5 sa slová „až g)" nahrádzajú slovami „až i".
4. V čl. I sa vypúšťa bod 11.
Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.
5. V čl. I sa vypúšťajú body 15 až 17.
Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.
6. V čl. I bod 30 znie:
„30. V § 15a ods. 2 sa suma „1 000 000 eur" nahrádza sumou „5 000 000 eur"."
7. V čl. I 31. bode v § 15a ods. 3 úvodnej vete sa suma „10 000 000 eur" nahrádza sumou „5 000 000 eur".
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, skončila som.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi pokračovať v diskusii k návrhu novely zákona o športe.
Diskutujeme o návrhu, ktorý sa prezentuje ako krok vpred v oblasti športovej legislatívy, no v jeho jednotlivých častiach nachádzame opatrenia, ktoré v skutočnosti predstavujú krok späť, najmä v otázkach transparentnosti a zodpovedného nakladania s verejnými financiami.
Oceňujem, že je tu snaha riešiť viaceré problémy aplikačnej praxe, ale nemyslím si, že tento spôsob je najšťastnejší. Z úst pána ministra sme mohli počuť, že zákon prináša iba kozmetické úpravy. Na jednej strane s pánom ministrom Keketim súhlasím, že mohli byť s kolegami a kolegyňami na zbytočnom ministerstve športu trochu ambicióznejší, na druhej strane nemožno niektoré obsiahnuté zmeny takto bagatelizovať, pretože až tak kozmetické nie sú.
Na úvod si povedzme, že šport nie je len otázkou reprezentácie krajiny v zahraničí či zábavou pre diváctvo. Ide o oblasť, ktorá každoročne hospodári s významným balíkom verejných financií, a preto si zaslúži aj primerane dôslednú kontrolu. O to viac, keď súčasné politické vedenie urobilo zo športu víťaza konsolidácie. Vláda naliala do športu Dankom vytrucované desiatky miliónov eur navyše a plánuje v tom pokračovať aj v roku 2025. Samozrejme, vítam, že šport získal peniaze pre svoj rozvoj, no myslím si, že ministerstvo malo mať ambíciu najskôr vylepšiť systém, až potom doňho liať financie. Nie, ako sa vyjadril pán minister, parafrázujem, do športu sme naliali viac peňazí a teraz sa pozrieme na ich efektívne využívanie. Má to byť presne naopak. Keď už je šport vyvolený a konsolidačné snahy sa mu zďaleka vyhýbajú, je nešťastné oslabovať kontrolné mechanizmy a transparentnosť a vyhodnotenie efektívnosti odkladať na inokedy. Práve dôvera verejnosti v to, že financie sú spravované zodpovedne, je teraz kľúčová. Novela zákona o športe môže túto dôveru naštrbiť.
V nasledujúcich bodoch rozviniem, prečo považujem viaceré body novely za škodlivé. Vopred avizujem, že na konci príspevku prečítam môj krátky pozmeňujúci návrh, ktorým by som rada zmiernila aspoň niektoré negatívne dopady.
Kontrola nad využívaním verejných zdrojov je nástrojom napĺňania verejného záujmu v športe. Novela však prináša viaceré body, ktoré tento nástroj oslabujú, napríklad novela navrhuje zvýšiť hranicu povinnosti auditu účtovnej závierky z 250-tisíc eur na 800-tisíc eur príjmu z verejných zdrojov. Tento krok je obzvlášť problematický, pretože dramaticky znižuje počet športových organizácií, ktoré budú povinné mať tento audit. Ak vezmeme do úvahy, že tieto organizácie hospodária so slušnými sumami od daňových poplatníkov, ide aj o morálnu otázku a nielen transparentnosť samotnú. Na prvý pohľad sa tento krok môže zdať ako logické zníženie byrokracie, avšak aká je cena za toto odpustenie povinností? Argumenty v dôvodovej správe uvádzajú, že zmena prinesie ročnú úsporu približne 90-tisíc pre všetky dotknuté organizácie. Táto suma však bledne závisťou v porovnaní s potenciálnymi stratami, ktoré môžu vzniknúť v dôsledku nezistených finančných nezrovnalostí alebo nehospodárneho nakladania so zdrojmi. Ak je to pre mnohé športové organizácie príliš zaťažujúce, tak im s tým pomôžte, predovšetkým tým najmenším. Neoslobodzujte však od povinnosti drvivú väčšinu zväzov, pre ktoré nie je náklad na účtovnú závierku zásadnou položkou rozpočtu. Mať v poriadku účtovnú uzávierku a výročnú správu je adekvátnou požiadavkou štátu, ak niekomu poskytuje na fungovanie verejné zdroje.
Ďalším krokom je zvýšenie limitov pre povinnosť zriadiť funkciu kontrolóra zväzu zo súčasných 50-tisíc na pol milióna eur. Tento návrh opäť oslabuje drvivú väčšinu organizácií od povinnosti zabezpečiť túto internú kontrolnú rolu. Kontrolór zabezpečuje dohľad nad finančnými tokmi, nad dodržiavaním predpisov a efektívnym hospodárením. Jeho absencia v organizáciách môže vytvoriť vákuum, v ktorom bude zodpovednosť za hospodárenie ohrozená. Štát musí čo najskôr nahradiť desiatky kontrolórov, ktorí budú zrušení, má posilniť troch zamestnancov úradu hlavného kontrolóra o ďalších úradníkov, ale ja sa pýtam, či to bude stačiť. Ak by ste chceli toto opatrenie uchopiť ako pomoc najmenším zväzom, nemám s tým najmenší problém. No s hranicou 500-tisíc eur rozhodne nie. Väčšina malých zväzov hospodári práve so sumami do 50-tisíc eur, preto vo svojom návrhu navrhujem navýšiť predmetný limit na trojnásobok, teda z 50-tisíc na 150-tisíc eur. Tým zbavíme povinnosti mať kontrolóra iba športové organizácie s tými najnižšími rozpočtami.
Novela prináša aj uvoľnenie pravidiel týkajúcich sa konfliktu záujmov, čím otvára priestor pre klientelizmus a rodinkárstvo, ktoré sú problémom aj v športe. Navrhované zmeny umožňujú, aby dodávateľmi tovarov a služieb pre športové organizácie mohli byť osoby alebo firmy, ktoré sú priamo prepojené na členov organizácie. Tento krok je zásadným oslabením základných princípov transparentnosti a rovnosti v obstarávaní. Pripomeňme si, že športové organizácie neraz narábajú s veľkými objemami verejných zdrojov. Ak zmiernime pravidlá pre konflikt záujmov, vytvárame priestor na to, aby rozhodovanie o využití týchto zdrojov nebolo založené na kvalite alebo cene, ale na osobných vzťahoch a známostiach.
Predkladatelia tvrdia, že v malom prostredí Slovenska je konflikt záujmov nevyhnutný, pretože sa všetci poznáme, čo platí aj v športe. Tento argument je nielen nepresvedčivý, ale aj nebezpečný, pretože normalizuje jav, ktorý v konečnom dôsledku škodí rozvoju, škodí zdravým vzťahom, férovosti a dobrej správe v športových organizáciách. Aj v malých komunitách je potrebné nastavovať pravidlá tak, aby sa predišlo zneužívaniu osobných vzťahov. V opačnom prípade riskujeme stratu dôvery v samotné športové organizácie. Nedôvera a konflikty založené na pocite nespravodlivosti a podozreniach z rodinkárstva trápia nejeden športový zväz. Niektoré až natoľko, že svoju frustráciu zo vzťahov vo zväzoch a kluboch riešia cez médiá a sociálne siete. Myslím, že po skúsenostiach v kulturistike, kanoistike, hokeji a inde teraz nie je čas na prílišné uvoľňovanie pravidiel. Nechajme ich tak, ako sú definované dnes.
Ďalším problémom je návrh, ktorý umožňuje organizáciám s pozastavenou spôsobilosťou prijímania verejných financií odstrániť tieto nedostatky bez rizika nevyplatenia financií. Tento krok znižuje tlak na organizácie, aby dodržiavali pravidlá, a posilňuje dojem, že nedostatky nebudú nijako sankcionované. Väčšina organizácií s týmto problém nemala a nemá. Na koho podnet táto zmena vznikla? Nevidím dôvod, aby takáto sankcia bola zo zákona odstránená pre pár ojedinelých hriešnikov. Ešte dodám, že ani podľa súčasnej úpravy zväzy o financie zo štátu neprišli a boli im poskytnuté cez národný športový projekt.
Vo štvrtok minulý týždeň sa na ústavnoprávnom výbore objavila aj jedna systémová úprava týkajúca sa financovania športu mládeže. Pôvodný návrh určoval zväzom povinnosť rozdeliť svojim klubom na šport mládeže minimálne 20 % podľa počtu športovcov a športovkýň do 23 rokov. Išlo o navýšenie 5 % oproti súčasnej úprave, čo som, samozrejme, uvítala ako systémové peniaze na mládež. Žiaľ, zmena z minulého štvrtka navrhnutých 20 % rozdelila na 10 plus 10 %. Kluby tak majú garantovaných len prvých desať percent na mládež, u zvyšných desať percent je značný priestor na svojvôľu zväzu. Niektorým klubom môže zväz poslať 10 % a iným môže poslať viac. Podľa akých kritérií? To zákon nehovorí. Toto už za dobré nepovažujem, lebo o tom, koľko kluby dostanú, rozhodne zväz, nie štát. Ak štát chce, aby zväzy na mládež dávali viac, mal tento povinný príspevok klubom zvýšiť na minimálne 20 % bez ďalších nejasných pravidiel.
Ako ilustráciu použijem príklad z praxe. Minulý týždeň sme boli na výjazde na Spiši, kde sme sa stretli so športovými funkcionármi dvoch mestských klubov. Ani jeden z týchto klubov necíti podporu od štátu, ktorá im príde cez zväzy. Dokonca od Slovenského futbalového zväzu nepríde nič, od Slovenskej basketbalovej asociácie príde do klubu približne päťtisíc eur na všetkých hráčov do 23 rokov. Je to smiešna položka z celkových nákladov na trénerov, výjazdy, dresy a podobne. Kde sú tie systémové peniaze na mládež? Prečo aj tieto peniaze deťom a mládeži beriete?
Jedným z deklarovaných cieľov novely je zjednodušenie pravidiel pre sponzorské zmluvy, čo má podporiť investície a súkromné zdroje do športu. To, samozrejme, vítame, len si treba uvedomiť aj to, že aj sponzori by uvítali viac transparentnosti a pravidiel, presný opak toho, čo spôsobí táto novela.
Ako som spomenula v úvode, sám minister športu považuje zmeny v novele za kozmetické. Viem si predstaviť ambicióznejšie a systémové zmeny, treba ale uznať, že zákon o športe je ten typ zákona, ktorý treba priebežne prehodnocovať a dolaďovať na základe skúseností z aplikačnej praxe. Treba vyladiť benefity a povinnosti tak, aby mali športové organizácie dosť priestoru na svoj rozvoj, napĺňanie vízie aj projekty. Znižovanie byrokracie a zjednodušenie pravidiel je cieľ, ktorý si zasluhuje podporu. Avšak ak sa tieto ciele dosahujú na úkor transparentnosti, kontroly a zodpovedného nakladania s verejnými financiami, cena je príliš vysoká. Predložená novela prináša viacero rizík a je našou povinnosťou na to upozorniť.
Teraz prečítam pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Prosím o zastavenie času. (Vstup predsedajúceho.)

Gašpar, Pavol, podpredseda NR SR
Prosím zastaviť čas pani poslankyni.

Nash, Natália, poslankyňa NR SR
Pozmeňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Natálie Nash a poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Dávida Deja a Viliama Tankóa k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 519.
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladáme nasledujúci pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 519. Vo vládnom návrhu zákona navrhujeme tieto zmeny.
V čl. I sa vypúšťajú body 16 a 17.
Ostatné novelizačné body sa v článku I primerane prečíslujú.
V čl. I bod 19 znie:
"19. V § 10 ods. 1 v druhej vete sa suma "50 000 eur" nahrádza sumou "150 000 eur".
V čl. I sa vypúšťa bod 34.
Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.
4. V čl. I 67. bode v § 55 ods. 1 písm. c) sa suma "10 000 000 eur" nahrádza sumou "5 000 000 eur".
5. V čl. I sa vypúšťa bod 80.
Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončila som.

Ďakujem ti Rišo, za tvoj príspevok.
Veľmi, veľmi pekne si ešte uviedol aj ďalšie, ďalšie iné aspekty tohto škodlivého návrhu. Ja len chcem pripomenúť alebo teda pre, pre oživenie pamäti len spomenúť, že jak toto celé všetko vzniklo. Ono toto vlastne vzniklo tou úžasnou schopnosťou pána Danka kopírovať veci, pretože najskôr sme tu mali rekreačné poukazy, potom sme mali že copy paste a mali sme tu rekreačné poukazy pre rodičov, potom sme mali copy paste, máme tu športové poukazy pre deti a čo bude nasledovať. Tak ja si myslím, že to bude, že copy paste na umelecké preukazy na kultúru slovenskú a žiadnu inú.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, Marián, za tvoju faktickú poznámku. Naša argumentácia bola veľmi podobná, sme sa pravdepodobne teda zamýšľali nad tým zákonom veľmi, veľmi podobne, akým spôsobom ovplyvní tých zamestnávateľov, akým spôsobom bude mať vplyv na benefity, ktoré dnes poskytujú, že jednoducho my im berieme tú slobodu toho, aby aj oni sami povedali, čo tým svojim zamestnancom a zamestnankyniam chcú poskytovať.
A súhlasím s tým, že firmám toto vôbec nepomáha, pretože je to len ďalší diktát štátu, ktorý naozaj má zničujúci vplyv na podnikateľské prostredie. A som veľmi zvedavá, akým spôsobom tieto firmy budú od 1. januára čeliť všetkým tým negatívnym dôsledkom ozdravovania verejných financií, takže plus toto, plus konsolidácia, som veľmi zvedavá, kedy začnú mať problémy prvé firmy, naozaj reálne problémy.
Ďakujem pekne ešte raz.

Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, dnes máme opäť pred sebou poslanecký návrh týkajúci sa zavedenia povinnosti zamestnávateľov poskytovať príspevok na športovú činnosť detí ich zamestnancov. Niektorí sa tým už chvália ako hotovou vecou, dokonca sa tento poslanecký návrh objavil v odpočte práce rezortu športu, ktorý prezentoval pod hlavičkou ministerstva cestovného ruchu a športu štátny tajomník pre šport Ján Krišanda na konferencii Šport a spoločnosť v Poprade. To sa zatiaľ hocijakému poslaneckému návrhu z dielničky SNS nepodarilo. Tento zámer môže na prvý pohľad pôsobiť šľachetne, má predsa priaznivý dopad na zdravie detí a mládeže. No za týmto prvým dojmom sa skrýva množstvo otázok a rizík, ktoré je potrebné pomenovať. Podobné experimenty v náročnom období ozdravovania verejných financií môžu mať dôsledky nielen na podnikateľské prostredie, ale aj na trh práce, rozpočet štátu a verejnej správy a napokon aj na zamestnancov, ktorí by mali z tejto zmeny profitovať.
Dovoľte mi, aby som spomenula vybrané aspekty, ktoré považujem za kritické a ktoré podľa môjho názoru ukazujú, že návrh je potrebné odmietnuť. Začnime hlavným argumentom predkladateľa, ktorý sa opiera o pozitívny vplyv športu na zdravie a prevenciu civilizačných ochorení, ako sú napríklad obezita a cukrovka. To je, samozrejme, fakt, ktorý nebudem vyvracať. Podpora pohybovej aktivity a zdravého životného štýlu detí je dôležitá a nepochybne má pozitívny vplyv. Podpora športu je dokonca úlohou štátu, preto nerozumiem, prečo sa týmto návrhom časti svojej povinnosti štát zbavuje a hádže ju na plecia zamestnávateľov. Nerozumiem, prečo by mali zamestnávatelia túto úlohu na seba prevziať pod takýmto diktátom.
Povinnosť zamestnávateľov prispievať na šport detí bude nielen administratívne, ale aj finančne náročná.
Pre podniky, ktoré plnia úplne iné úlohy a ciele, bude zmena znamenať ďalší nezmyselný zásah do pracovnoprávnych vzťahov a navýšenie personálnych nákladov. Zamestnávatelia čelia zvyšovaniu nákladov na energie, mzdy, prevádzku. Budúci rok sa zamestnávatelia musia vysporiadať s konsolidačnými opatreniami, napríklad transakčnou daňou, a do toho im štát pridá ďalšiu zaťažujúcu povinnosť.
Dôvodová správa sa síce zmieňuje o miernom zvýšení nákladov, avšak pre menšie podniky môže tento dodatočný výdavok predstavovať významný finančný zásah. Ten v kombinácii s ďalšími zvýšenými nákladmi ohrozuje ich stabilitu. Rovnako dôležité je upozorniť, že toto opatrenie nemusí mať očakávané blahodarné účinky na zlepšenie kondície a zdravia detí. Zákonník práce totiž nebude určovať kvalitu toho, čo si zamestnanci ako športový poukaz pre svoje dieťa nechajú preplatiť. Existujú mnohé faktory, ktoré ovplyvňujú to, či deti pravidelne športujú. Je to bezpochyby rodinné prostredie, sociálna situácia, škola, kolektív, dostupnosť športovej infraštruktúry či ponuka a dostupnosť športov v danom regióne. Vysoko selektívny povinný príspevok od zamestnávateľov nie je efektívnym a už vôbec nie plošným nástrojom na dosiahnutie deklarovaného cieľa, a zároveň prináša vysoké náklady a riziká, ktoré prevyšujú očakávané prínosy.
Ďalším zásadným problémom tejto zmeny je obmedzenie slobody rozhodovania sa zamestnávateľov ohľadom zamestnaneckých benefitov. V dnešnej dobe zamestnávatelia poskytujú široké spektrum benefitov podľa toho, čo považujú za vhodné a efektívne, napĺňajúce potreby svojich zamestnancov a zamestnankýň. Tieto benefity, ako napríklad príspevky na rekreáciu, vzdelávanie, zdravotnú starostlivosť alebo dopravu sa často odvíjajú od konkrétnych potrieb zamestnancov a zamestnankýň a ich preferencií. Neraz sú výsledkom interných prieskumov, kolektívnych vyjednávaní či snahy zamestnávateľa zvýšiť svoju atraktivitu na trhu práce. Pridávať štátom stanovenú povinnosť prispievať na športové aktivity detí predstavuje zásah do tejto slobody, čím sa podniky stávajú menej flexibilné a viac obmedzené v tom, ako môžu svoje prostriedky na zamestnancov efektívne vynakladať. Zamestnávatelia budú nútení obmedziť iné benefity a odmeny, alebo dokonca pristúpiť k ich zrušeniu, aby mohli financovať povinný príspevok na šport detí. To znamená, že tí zamestnanci, ktorí nemajú deti alebo pre ktorých príspevok na športovanie detí nie je prioritou, môžu prísť o iné výhody, ktoré pre nich majú väčší význam. Tento postup by teda viedol k nepriamemu znevýhodneniu časti zamestnancov, čo by mohlo negatívne ovplyvniť ich motiváciu.
Navrhovaná zmena čiastočne otvára aj ekonomické otázky. Príspevok na šport detí zamestnancov a zamestnankýň má byť oslobodený od dane, čo prináša výpadok na príjmovej strane štátneho rozpočtu, čo pri iných benefitoch nie je. Dôvodová správa pripúšťa, že výdavky spojené s týmto príspevkom si zamestnávatelia môžu zahrnúť do daňových výdavkov, čo priamo ovplyvní príjmy z daní na úrovni štátu aj samosprávy. Je to ďalšie z mnohých červených čísiel pre príjmy štátu v tejto náročnej dobe. Dopad nie je v návrhu vyčíslený.
Toto je slabina podobných poslaneckých návrhov, ktoré neprešli štandardným legislatívnym procesom a medzirezortným pripomienkovým konaním. Menšie podniky, ktoré majú obmedzené finančné možnosti, môžu byť nútené prehodnotiť svoje plány na rozvoj, expanziu alebo prijímanie nových zamestnancov. V praxi môže dôjsť k tomu, že povinné príspevky na športové aktivity detí sa stanú pre zamestnávateľov dodatočnou bariérou pri prijímaní nových zamestnancov. Zníži sa ich ochota rozširovať pracovné miesta, čo má najväčší dopad práve na regióny, kde sú pracovné príležitosti obmedzené a kde zamestnávatelia bojujú s nedostatkom kvalifikovaných pracovníkov. So zvyšujúcim sa počtom takýchto diskriminačných zákonných povinností sa môžu rodičia detí ocitnúť na trhu práce v zhoršenej pozícii a bezdetní uchádzači ešte vo väčšej výhode.
Povinné príspevky na športové aktivity detí nie sú len finančnou záťažou, ale znamenajú aj zvýšenú administratívnu náročnosť pre zamestnávateľov. Firmy a organizácie budú musieť vyhodnocovať, či zamestnanci spĺňajú podmienky na príspevok, kontrolovať oprávnenosť výdavkov, administratívne spracovať žiadosti zamestnancov a administrovať ich vyplácanie vrátane nastavenia interných procesov a IT systémov. Pre zamestnávateľov, ktorí nemajú veľké administratívne tímy, môže byť táto záťaž výrazná a viesť k zníženiu efektivity práce. Zvýšenie administratívy zníži produktivitu malých a stredných podnikov, ktoré nemajú dostatok administratívnych kapacít na efektívne vybavovanie dodatočných povinností. Zvýšenú administratívnu záťaž pocítia aj športové kluby, ktoré majú podľa zákona vydávať doklady potrebné pre nárokovanie príspevku. Aj túto prácu navyše zrejme budú robiť dobrovoľnícky.
Snaha predkladateľov tejto úpravy je nepochybne vedená dobrým úmyslom podporiť zdravie detí a mládeže prostredníctvom športových aktivít. Tento cieľ je možné podporiť aj bez toho, aby sa zavádzali nové povinnosti pre zamestnávateľov. Iné krajiny sa zameriavajú na podporu športu detí a zdravia detí prostredníctvom podpory, ktorá smeruje priamo do škôl, športových organizácií alebo do samospráv. Namiesto nových experimentov potrebujeme vylepšovať tento systém. Potrebujeme zacieliť financie priamo na deti a neprehadzovať úlohy štátu na plecia zamestnávateľov.
Zriadením ministerstva športu ostal školský šport odstrihnutý od agendy športu, čo je obrovská škoda. Práve v školskom športe je priestor na rozvoj aktivít a cielenej podpory, ak nám ide o rozvoj športu, pohybu a podporu zdravia detí a mládeže. Takáto podpora sa dostane všetkým deťom, nielen tým, ktoré majú šťastie a majú rodiča zamestnaného vo firme spĺňajúcej kritériá návrhu. Potrebujeme rozvíjať koncept aktívnej školy po vzore programov v iných krajinách, príkladov dobrej praxe je, samozrejme, omnoho viac naprieč Európou.
Zatiaľ sa, bohužiaľ, tejto vláde podarilo len zakryť problém s treťou hodinou telesnej výchovy tým, že ju školy môžu vykazovať prakticky cez akúkoľvek pohybovú aktivitu. Podpora športu a prevencia civilizačných ochorení by sa mali realizovať ako súčasť dlhodobých verejných politík a stratégií, ktoré sú efektívne a nenarúšajú rovnováhu na trhu práce a neprinášajú neúmernú záťaž pre podnikateľov.
Dovoľte mi zhrnúť povedané. Zavedenie povinnosti poskytovať športové poukazy na športové aktivity detí zamestnancov so sebou prináša viac problémov než benefitov, od zvýšených nákladov pre podniky až po riziko vplyvu na vytváranie nových pracovných miest. Všetky tieto aspekty predstavujú vážne dôvody na to, aby tento návrh nebol podporený. Aktuálna legislatíva a dobrovoľnosť preplácania športových poukazov je dostatočná. Podpora zdravého životného štýlu detí je, samozrejme, vítaná, ale spôsob, akým má byť zabezpečená týmto návrhom, je diskriminačný a škodlivý. Návrh spôsobí znižovanie motivácie zamestnávateľov poskytovať zamestnanecké výhody podľa reálnych potrieb zamestnancov. Verím, že ministerstvo cestovného ruchu a športu si páni zo Slovenskej národnej strany nevydupali na to, aby zodpovednosť za rozvoj športu mládeže prehadzovali na plecia zamestnávateľov. A netreba zabúdať, že tými zamestnávateľmi sú aj štátna a verejná správa. Budú mať na túto povinnosť v rozpočtoch viac peňazí? Nepridávajme im ďalšie nezmyselné povinné výdavky. Je neakceptovateľné rozdeľovať deti na tie, ktoré si zaslúžia podporu svojho športovania, pretože ich rodič pracuje viac ako dva roky u väčšieho zamestnávateľa a na tie ostatné, ktorých rodič to kritérium nespĺňa. Diskriminačné populistické opatrenia nám mládež na športoviská neprilákajú.
Vláda má všetky nástroje na to, aby situáciu zlepšovala systémovo cez ministerstvo športu, ministerstvo školstva, cez národné programy podpory pohybových aktivít alebo dotačné schémy. Koľko eur z rozpočtu ministerstva športu pôjde na športové poukazy? Nula. Svoje úlohy hádže SNS na plecia iných.
Páni, prevezmite už konečne zodpovednosť.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, prosím vás o odmietnutie tohto škodlivého a diskriminačného návrhu.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja zareagujem len na tú časť, pán Pročko, kde ste upozornili na ten príspevok pána štátneho tajomníka, ktorý už bol strašne pohotový a už teraz má na sociálnych sieťach nejaký príspevok o tom, že nie sme odborníci. Ďakujem pekne. A teda on má asi väčší dosah ako ja, takže pre mňa je to len dobré. A nikdy som nepovedala, že sa v športe kradne, takže neviem, čo on počul, a možno počul to, čo chcel, alebo možno počul to, čo pozná. Neviem.
A ja poznám aj iné príbehy. Ja poznám aj príbehy, že sa dokonca členovia športových organizácií nedokážu dozvedieť informácie o financovaní v tých organizáciách, nevedia, aké sú tam dodávateľské vzťahy s rôznymi dodávateľmi služieb, tovarov. Jednoducho, jednoducho ani vlastní členovia nevedia, že ako ten zväz funguje. Aj takéto sa dejú. A potom ľudia, ktorí sa vyslovia nejakým spôsobom negatívne voči vedeniu tých organizácií, mnohokrát sú vylúčení, pretože výkonný výbor môže, áno, výkonný výbor rozhodne väčšinou členov, že vylúčia nejakého nepohodlného člena športovej organizácie. Aj toto sa deje, aj takéto príbehy poznám. Čiže ja by som ako si nemyslela, že v športe je všetko fajn. A je to aj o ľuďoch a to, čo mi tam vkladá do úst pán štátny tajomník, tak to som teda nikdy nepovedala.
Ďakujem pekne.