Videokanál poslanca

Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, keď do pekla, tak na veľkom bielom koni. Keď premiér Fico na niektorej z tlačoviek krátko po voľbách povedal túto ľudovú múdrosť, tak mnohí hádali, že čo tým asi tak myslí, keď hovorí túto vec.
Mne je dnes jasné, že tým myslel prístup jeho a jeho vlády k ozdravovaniu verejných financií. Návrh zákona, ktorý tu teraz prerokúvame nie je ničím iným, ako divokou jazdou nezodpovedného rozhadzovačného človeka. Podľa mňa takýto návrh dokážu pripraviť len ľudia, ktorí nemajú nádej, ktorí si uvedomujú svoj blízky koniec, a preto sú ochotní vyhodiť všetko, čo majú, len nech je ten koniec príjemný, nech je veľkolepý. Veď čo, aká budúcnosť?! Budúcnosť podľa nich asi neexistuje.
Pre mňa je tento návrh vyjadrením beznádeje a bezradnosti, a to na jednej strane takéhoto rozkladu a na druhej strane je vyjadrením nezodpovednosti a neschopnosti prísť s nosnými riešeniami pre budúcnosť.
Dosť mi to pripomína apokalyptických jazdcov. Iste poznáte tie príbehy. Apokalyptika bola v antike životným postojom, ktorý hlásal blízky koniec všetkého. Niektorí na to reagovali tak, že podľa nich už nič nemalo zmysel, ani rešpektovanie práva, ani morálky, ani pridŕžania sa pravdy. A znamenalo to rozklad ich spoločenstiev. Iní, naopak, za ohlasovaným koncom všetkého, chceli vidieť novú budúcnosť a na tú sa pripravovali. Zodpovedne. A práve tieto skupiny sa stali nositeľmi prosperity a nových civilizačných impulzov. Súčasná koalícia samú seba zaradila do tej prvej skupiny a nás berie na túto svoju apokalyptickú divokú jazdu ako rukojemníkov. Ale chcem povedať, nebojte sa. My vydržíme a po tejto apokalypse Slovensko posunieme do lepšej budúcnosti.
Ako teda zlepšiť stav verejných financií? To je otázka, na ktorú má odpovedať tento návrh zákona, ktorý práve prerokúvame. Ale riešenia, ktoré návrh ponúka, posúdili už mnohí odborníci na verejné financie a ich hodnotenia teda naozaj nie sú lichotivé. Ak by vláda mala odvahu a nezneužila skrátené legislatívne konanie pre takýto dôležitý zákon, musela by sa naozaj vážne zaberať týmito kritickými pripomienkami. Nie je tomu tak. Svedčí to o arogancii tejto vládnej koalície.
Najvážnejšou výhradou voči predkladanému návrhu zákona je podľa mňa to, že tento zákon financie neozdravuje. Robí iba presuny, ktorými rieši momentálnu situáciu a zásadným spôsobom ohrozuje budúcnosť. Toto nie je konsolidácia verejných financií. Je to okrádanie budúcich generácií, teda mladých ľudí a detí. Naozaj neviem, či je také ťažké pochopiť, že verejné financie dokážeme ozdraviť len vtedy, keď pre tvorbu hodnôt dokážeme získať mladých ľudí predovšetkým. Táto vláda pritom robí všetko pre to, aby mladých ľudí zo Slovenska vyháňala.
Politici tejto vládnej koalície radi hovoria o zdravom rozume alebo o sedliackom rozume, ukazuje sa však, že práve v takom kľúčovom návrhu zákona, akým je konsolidácia verejných financií, sa sedliackym rozumom neriadia. Riadia sa krátkozrakosťou. Naozaj sa riadia tým rozpustilým, nezodpovedným a frajerským heslom premiéra Fica - keď už máme ísť do pekla, tak na veľkom bielom koni. Je to návrh, ktorý úmyselne nechce vidieť budúcnosť. Je to návrh ľudí, ktorí si uvedomujú, že sami žiadnu budúcnosť už nemajú. Je to návrh, ktorý je motivovaný zúfalstvom a bezvýchodiskovosťou.
Ale do tohto nás, dámy a páni zo SMER-u, HLAS-u a SNS, neťahajte! Ja a moje kolegyne a kolegovia z PS sa určite nepodpíšeme pod toto vaše zúfalstvo. Nie. Darmo sme, nie darmo sme v našej volebnej kampani hovorili o budúcnosti. Je to téma, na ktorej nám veľmi záleží. Nepatríme k ľuďom, ktorí sa chcú pridať k tejto šialenej jazde tejto vlády v ústrety koncu bez perspektívy budúcnosti, preto hovoríme o skutočných konsolidačných opatreniach.
Už druhý deň so všetkou trpezlivosťou kolegyne a kolegovia z opozície hovoria o potrebe adresných, presne cielených sociálnych opatrení, o potrebe investícií do energetickej úspornosti budov, o potrebe investícií do zdravotnej starostlivosti vrátane starostlivosti o duševné zdravie, o potrebe zlepšiť situáciu v oblasti ľudských práv vrátane rešpektovania práv LGBTI ľudí. To všetko preto, aby mladí ľudia na Slovensku dokázali vidieť svoju budúcnosť, aby sme ich získali pre budúcnosť tejto krajiny, aby tu zostali a tvorili hodnoty, aby sme dosiahli konsolidáciu verejných financií bez okrádania mladých, musíme vybudovať efektívny a spravodlivý systém, ktorý podporuje inkluzívny rast. To znamená tiež, že musíme efektívne postupovať proti korupcii a nie rušiť Úrad špeciálnej prokuratúry alebo obmedzovať ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti, teda zložky, ktoré bojujú proti korupcii.
Musíme zabezpečiť transparentnosť a spravodlivosť vo verejnom priestore. Len tak dokážeme obnoviť dôveru mladých ľudí v tento štát. Len tak ich dokážeme získať pre to, aby tu zostali a tvorili hodnoty. Len tak dokážeme konsolidovať verejné financie, keď pre tieto náročné a áno, nepopulárne opatrenia dokážeme získať dôveru mladých ľudí.
A tak teda tá otázka pre mňa – keď do pekla, tak na peknom bielom koni – určite nie. Keď konsolidácia, tak taká, ktorá počíta s budúcnosťou.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne.
Ďakujem kolegyni Beáte Jurík za veľmi, pre mňa veľmi podnetný príspevok do rozpravy k tomuto návrhu konsolidačných opatrení.
Ja by som očakával, že vláda príde s návrhom, ktorý naozaj dá tejto spoločnosti nádej a dá túto nádej predovšetkým mladým ľuďom. A ty si, Bea, veľmi správne poukázala na to, že to je presne naopak, že tento návrh vlastne stavia mladých ľudí proti seniorom, a to je podľa mňa čosi hrôzostrašné. Táto vláda si týmto návrhom zahráva s budúcnosťou tejto krajiny. To nesmieme dopustiť. Preto veľmi oceňujem, že tu zaznieva toľko kritiky na adresu tohto návrhu. A pre mňa je to vlastne paradoxné, že s takýmto návrhom, ktorý ohrozuje sociálnu súdržnosť spoločnosti, prichádza vláda, ktorá stojí na pilieroch sociálnej demokracie, teda mimo, minimálne si to tak hovorí, tak si to dávajú do, do svojho názvu, že sú sociálnodemokratickou vládou. Súdržnosť spoločnosti, súdržnosť generácií je kľúčová preto, aby sme v našej krajine našli prosperitu a budúcnosť, preto si myslím, že je veľmi dôležité, aby sme poukazovali na to, ako, ako je nebezpečné, keď tento návrh stavia mladých ľudí proti seniorom.
Ešte raz, veľká vďaka.

Ďakujem veľmi pekne.
Pán kolega Krajčí hovoril jednak o zdravotných poisťovniach pomerne obšírne a dotkol sa aj dôchodkov. Ja by som v tomto svojom krátkom vystúpení chcel hovoriť o dôchodkoch. Myslím si, že to, čo táto vláda robí konsolidáciou, nemožno nazvať nejakými úsporami, ide o presúvanie, a už máme v súčasnosti na stole množstvo štúdií, odborných vyjadrení, ktoré hovoria, že toto presúvanie vlastne ohrozuje náš dôchodkový systém, ohrozuje budúcnosť predovšetkým mladých ľudí. Myslím si, že to, čo táto vláda svojimi opatreniami robí, je, že podkopáva dôveru predovšetkým mladých ľudí v dôchodkový systém. Je to tak, sám mám tri deti.
Mladí ľudia vo veku od 20 do 30 rokov sa dnes v podstate ani nezaujímajú o to, ako funguje dôchodkový systém a tá ich predstava o tom, či vôbec nejaký dôchodkový systém ich vo veku, keď mať nárok na dôchodok, nejakým spôsobom uživí, táto predstava u nich viac-menej neexistuje. Myslím si, že týmto sa vláda dopúšťa veľmi nebezpečných krokov, najmä pokiaľ ide o súdržnosť našej spoločnosti. Preto si myslím, že je potrebné nastaviť informatívne kampane, nastaviť tie kroky, ktoré robíme, tak, aby predovšetkým mladí ľudia získali dôveru v dôchodkový systém.
Ďakujem.

Ďakujem.
Pán minister, obhajovali ste svojho kolegu v ministerskom stave. Je to vaše právo, ale ja si myslím, že celá, celé toto dianie, ktorého sme tu svedkami, ukazuje, v akom žalostnom stave je politická kultúra na Slovensku. Poviem prečo. Namiesto toho, aby ste vy tu všemožne odvádzali pozornosť na minulosť, na rôzne témy, ja si myslím, že to, čo sa má diať v štáte, ktorý má politickú kultúru a to, čo sa malo diať, je, že ak minister vlády sa vyjadrí spôsobom o sudcovi, ktorý je nevhodný, má sám odstúpiť a keď to neurobí, tak jeho kolegovia v jeho strane a jeho koaliční kolegovia majú záujem na tom, aby odstúpil sám, lebo to znamená politické náklady pre takú vládu, ale to sa nedeje. Namiesto toho vy tu obhajujete politickú nekultúru, a to je niečo, čo je pre mňa absolútnym šokom. Áno, som nováčikom v parlamente a naozaj je to veľmi tvrdá lekcia.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ďakujem za pozitívne reakcie a budem reagovať na tie, ktoré obsahovali výhrady.
Pán poslanec Malatinec, áno, som vyštudovaný teológ, dvadsať rokov som pôsobil na Univerzite Komenského na Evanjelickej bohosloveckej fakulte. Akonáhle som však začal hovoriť o tolerancii, ktorú potrebujeme v cirkvi, o tolerancii, ku ktorej nás vedie majster kresťanstva Ježiš Kristus, prišiel som o povolenie vyučovať na teologickej fakulte. Pretože náš právny systém dáva cirkvám takú zvrchovanú právomoc, aby zasiahli do personálnej politiky Univerzity Komenského a rozhodovali o tom, kto môže a kto nemôže vyučovať. Ja som na základe svojho teologického presvedčenia ukotvený v tom, že službou, úlohou cirkvi je šíriť lásku a nie nenávisť. Ak sa pýtate, že čo je to ten ultrakonzervativizmus náboženský, no to je presne ten smer myslenia v kresťanstve, ktorý sebectvo a nenávisť povyšuje nad lásku a dávanie.
A k tej vašej výhrade, či cirkvi majú byť pod ministerstvom kultúry, alebo ministerstvom spravodlivosti. Pozrite, o tom, samozrejme, môžeme diskutovať, ale sme moderná spoločnosť. Cirkev nie je len kultúrnou ustanovizňou, cirkev je predovšetkým miestom na uplatňovanie náboženskej slobody a... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, vláda na viacerých miestach vo svojom programovom vyhlásení ustupuje náboženským ultrakonzervatívnym silám, ktoré sú v koalícii. Toto bude hlavná téma môjho vystúpenia a budem sa venovať niekoľkým konkrétnym príkladom.
Týmto programovým vyhlásením vláda unáša Slovensko do minulosti namiesto toho, aby mu dávala budúcnosť a víziu. Deklarovaný zámer urobiť Slovensko lepším, pokojnejším a bezpečnejším sa nedá ale dosiahnuť ustupovaním silám, ktoré čerpajú svoju motiváciu zo strachu, ktorý vedie k nenávisti a k rozleptávaniu spoločenskej súdržnosti. To prvé opatrenie, ktoré si chcem všimnúť, sa týka podčiarknutia zvrchovanosti rodičov pri hodnotovej výchove.
Hodnotová výchova má byť súčasťou práce na školách. Je začlenená prierezovo do mnohých predmetov v rámci štátneho vzdelávacieho programu. Je prakticky nemožné, aby škola zabezpečila prispôsobenie hodnotových tém želeniam rodičov. Okrem toho nemožno súhlasiť s tým, že rodičia sú konečnou inštanciou pri rozhodovaní o tom, aké hodnoty má škola sprostredkúvať ich deťom. Predstavme si, že rodičia sa budú domáhať toho, aby ich dieťa bolo vychovávané v hodnotách fašizmu alebo nacizmu. Alebo si rodičia nebudú priať, aby ich dieťa nebolo vystavené prírodovednej látke o vzniku vesmíru, lebo to odporuje ich náboženskému presvedčeniu. Škola to bude musieť zabezpečiť? Toto chce vláda umožniť? Napokon aj v oblasti sexuálnej a vzťahovej výchovy, ktorú programové vyhlásenia explicitne zmieňuje v tejto časti, existuje predsa široká zhoda na tom, že včasná výchova v tejto oblasti pomáha deťom rozpoznávať sexuálne zneužívanie, ktoré sa vyskytuje najmä v rodine v domácom prostredí. Pomáha tiež predchádzať neželenému tehotenstvu a vôbec pomáha mladým ľuďom, aby budovali zdravé vzťahy, v ktorých sa správajú zodpovedne. Ak chce vláda umožniť, aby skupiny rodičov mohli znefunkčniť túto výchovu na školách, je to hazardovanie s bezpečnou budúcnosťou detí a mladých ľudí a nie práca na takejto bezpečnej budúcnosti.
Na tomto mieste sa chcem vyjadriť aj k tomu, čo programové vyhlásenie neobsahuje a chýba to tam ako jedna z dôležitých vecí.
Programové vyhlásenie sa len letmo zmieňuje o potieraní násilia na deťoch. Z textu vôbec nie je zrejmé, aké opatrenia chce vláda prijímať na zlepšenie situácie a ani pán štátny tajomník ministerstva spravodlivosti na zasadnutí výboru pre ľudské práva a menšiny, ktorý koalícia znefunkčnila, nechcel ísť do podrobností, nechcel sa púšťať do tejto témy, čo je pre mňa signálom, že to pre vládu nebude priorita. Pritom moderné európske krajiny už dávno pristúpili k tomu, k čomu sa aj Slovensko zaviazalo v medzinárodných dohovoroch o ochrane práv dieťaťa, totiž k zákazu telesných trestov aj v domácom rodinnom prostredí. Náš zákon o rodine stále obsahuje formuláciu, ktorá dáva rodičom právo využiť primerané výchovné prostriedky. A zástupcovia Slovenska na medzinárodných fórach, ktoré hodnotia naše záväzky v tejto oblasti, len veľmi ťažko kľučkami vysvetľujú, ako si Slovensko neplní svoj záväzok v tejto veci. Je to, žiaľ, tak, že kedykoľvek otvorím túto tému, sú to práve ľudia z nábožensky ultrakonzervatívneho prostredia, ktorí obhajujú právo použiť telesné tresty pri výchove detí a odvolávajú sa na to, že je súčasť ich náboženskej slobody, lebo ich posvätné texty im to takto hovoria. Ak táto vláda myslí vážne boj proti násiliu na deťach, na deťoch, nemala by ustupovať tým, ktorí jednu výchovnú po zadku alebo facku stále považujú za primeraný výchovný prostriedok.
Po ďalšie, status quo v kultúrno-etických otázkach. V programovom vyhlásení sa na strane 68 hovorí, v kultúrno-etických otázkach pritom zachová status quo, ak jednomyseľne neurčí inak. To, čo predstavitelia koalície označujú ako kultúrno-etické otázky, sú veci, ktoré pre väčšinu moderných európskych krajín sú dávno zodpovedané. Zhodli sa na tom, že nejde o otázky, ale sú to v skutočnosti ľudské práva menšín. Je smutné, že vláda zložená z veľkej väčšiny z ministrov politických strán, ktoré sa označujú ako sociálnodemokratické a ktorých európski politickí partneri v Európe boli lídrami spoločenských procesov, ktoré posilnili práva žien, reprodukčné práva, práva LGBTI ľudí a mnohé ďalšie ľudské práva, toto všetko na Slovensku ešte stále chcú považovať za otázku. Záväzok vlády, ktorá sa označuje ako sociálnodemokratická, zachovať status quo v tom, čo nazývajú kultúrno-etickými otázkami, si neviem vysvetliť inak ako ústupok náboženským ultrakonzervatívnym silám v tejto vláde. Znamená to vlastne odloženie plného prístupu k základným právam a slobodám pre desaťtisíce občanov a občianok Slovenskej republiky. Okrem toho sa pri vyhláseniach ultrakonzervatívnych politikov, ktorí sú súčasťou koalície, dá očakávať, že sa neuspokoja so zvrchovaným, so zachovaním súčasného stavu ľudských práv a budú prichádza s iniciatívami na ich ďalšie obmedzovanie.
V druhej časti svojho vystúpenia chcem hovoriť o tom, ako je vláda nekonzistentná vo svojom prístupe k občianskej spoločnosti a médiám. Na jednej strane hovorí o tom, ako nestrpí, keď do politického zápasu vstupujú subjekty, ktoré nie sú politickými stranami. Na druhej strane oceňuje spoločenský význam cirkví a sľubuje im zvýšenú finančnú podporu za ich angažovanosť vo veciach verejného záujmu. Samozrejme, cirkvi konajú mnoho užitočnej práce v sociálnej oblasti, v predvolebnom období však naša verejnosť bola svedkom aj toho, ako cirkvi vstupovali do politickej arény, keď návštevníkom bohoslužieb v náznakoch či v mnohých prípadoch otvorene hovorili, ktoré strany voliť nemajú a naopak, ktoré áno. Zaujímalo by ma, ako chce vláda riešiť túto dvojznačnosť vo svojom prístupe.
No a napokon v posledných týždňoch sme svedkami pohŕdania mimovládnymi organizáciami v réžii koalície. Považujem to za neprípustné. Mimovládne organizácie tvoria chrbtovú kosť občianskej spoločnosti a pomáhajú rozvíjať a chrániť demokraciu. Čo je horšie, vláda zvolila perfídnu ústupovú stratégiu, na silnú reakciu občianskej spoločnosti odpovedá rozdeľovaním mimovládok na prospešné a neprospešné. Je to stará taktika diktátorov ´rozdeľ a panuj´. Verím, že mimovládne organizácie sa v tomto nenechajú rozdeliť.
Sila občianskej spoločnosti je v jej rozmanitosti. A táto rozmanitosť sa vzťahuje aj na cirkvi a náboženské spoločnosti. Obohatením spoločnosti sú cirkvi vtedy, keď reprezentujú celú škálu tradícií a hodnotových prístupov. A obohatením spoločnosti sú vtedy, keď sú slobodné a nezávislé na štáte. Žiaľ, programové vyhlásenie nemá ambíciu riešiť finančnú závislosť cirkví na štáte. Práve naopak, explicitne hovorí, že ju chce prehlbovať. Vláda si má predovšetkým uvedomovať svoju ústavnú povinnosť správať sa nábožensky neutrálne.
Tento týždeň v pondelok sme, žiaľ, boli svedkami toho, že štátny tajomník tejto vlády Štefan Kuffa z ministerstva kultúry ukázal, ako si predstavuje náboženskú neutralitu. Na omši v Trnave v mene ministerstva kultúry sľúbil, že bude iniciovať, aby čo najskôr, citujem, Kristus kráľ bol intronizovaný a stal sa kráľom Slovenska. Prosím vás, pani ministerka, čo to má znamenať toto vyjadrenia štátneho tajomníka ministerstva kultúry? Dá sa očakávať, že vláda s takýmto obsadením ministerstva kultúry bude v súčasnom systéme finančnej podpory cirkví a náboženských spoločností zvýhodňovať tie, ktoré budú svoj spoločenský vplyv využívať na podporu vlády? Naopak, prípadné kritické hlasy prichádzajúce z prostredia cirkví a poukazujúce na chyby vlády bude vláda prostredníctvom jestvujúceho systému financovania cirkví znevýhodňovať, rovnako ako to avizuje pri mimovládnych organizáciách? To všetko len podporuje volanie Progresívneho Slovenska po hľadaní takého modelu financovania cirkví, ktorý zníži ich závislosť na štáte a obmedzí tak možnosť politikov na využívanie cirkví na vlastnú podporu.
Vláda by mala čo zlepšovať aj v oblasti náboženskej slobody. Slovenská republika reguluje náboženskú slobody diskriminačným zákonom, ktorý menším komunitám veriacich neumožňuje získať status registrovanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti. Pritom je niekoľko judikátov Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré poukazujú na to, že v situáciách podobných, ako to máme nastavené v Slovenskej republike, ide o porušovanie dohovoru. Spomeniem dva takého judikáty. Ide o prípad Kimlya a ďalší proti Rusku z roku 2009 a prípad Metodiev a ďalší proti Bulharsku. Oba tieto prípady riešili situáciu, keď tamojšia štátna legislatíva núti menšie náboženské spoločnosti, keď nedokážu splniť stanovené podmienky, ktoré sú príliš prísne a diskriminačné, zriadiť si občianske združenie. Pritom slovenský zákon o občianskych združeniach explicitne obsahuje ustanovenie, ktoré občianskym združeniam zakazuje vykonávať náboženskú činnosť. Žiaľ, je množstvo takýchto občianskych združení, ktoré z donútenia musia pre tento diskriminačný stav porušovať zákon. Programové vyhlásenie vlády tento problém nijako nerieši, ale je len otázkou času, kedy sa niektoré z komunít, ktoré náš zákon znevýhodňuje v prístupe k plnému uplatňovaniu náboženskej slobody, obráti na Európsky súd pre ľudské práva.
Záverom sa opäť opýtam slovami pána premiéra, ktorými nadpísal programové vyhlásenie: lepšie, pokojnejšie, bezpečnejšie; tak sa môžeme mať len vtedy, ak budeme tvoriť spoločnosť, v ktorej pravda je viac ako lož a ohováranie konšpiráciami. Spoločnosť, v ktorej dávať je viac ako brať cez rôzne korupčné schémy, ktorej láska je viac ako nenávisť, v ktorej garantovať ľuďom ich základné práva a slobody je viac ako ustupovať strachu náboženských ultrakonzervatívcov na práva ľudí v mene strachu a nenávisti siahať a obmedzovať ich.
Programové vyhlásenie nepodporím. Vláda ustupovaním náboženským ultrakonzervatívnym silám unáša Slovensko do minulosti. Hovoríte o lepšom, pokojnejšom a bezpečnejšom Slovensku, ale už nepoviete, že nie pre všetkých. Nie pre menšiny, ktorým chcete ďalej upierať základné ľudské práva a skrývate to za zachovanie status quo v kultúrno-etických otázkach. Táto vláda vlastne hovorí nie deťom, ktorým chcem upierať dôležitú časť výchovy na školách a ignoruje problém násilia, ktoré zažívajú v domácnosti. Táto vláda hovorí nie slobodným médiám, ktoré sa previnili len tým, že im nastavujú zrkadlo. Hovorí nie pre mimovládne organizácie, ktoré sú chrbtovou kosťou občianskej spoločnosti a ktoré zastupujú často zlyhávajúci štát pomoci tým najbližším. Táto vláda svojím programovým vyhlásením hovorí nie pre menšie komunity veriacich, ktorým odopiera náboženskú slobodu. Hovorí nie ľuďom bez vyznania. Veď vaši štátni tajomníci už teraz ignorujú ústavu, ktorá jasne hovorí, že Slovensko sa neviaže na žiadne náboženstvo a ideológiu. Zato svojím programovým vyhlásením, vážená vláda, hovoríte áno náboženským ultrakonzervatívcom, ktorí, ako sme svedkami toho aj pri nedávnom vystúpení štátneho tajomníka, chcú zatiahnuť Slovensko späť do stredoveku. Vláda si zvolila temnú minulosť, no Slovensko si zaslúži lepšiu, pokojnejšiu a bezpečnejšiu budúcnosť. Vy ju presadzovať nebudete. My v Progresívnom Slovensku áno.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Kolegyňa pani poslankyňa Kleinert vo svojom vystúpení zmienila aj cirkvi. Áno, všetci vieme že otázka financovania cirkví u nás spadá do gescie rezortu kultúry. A priznám sa, že ja si v poslednej dobe stále častejšie kladiem otázku, prečo vlastne uplatňovanie náboženskej slobody na Slovensku je zastrešované kultúrou. Ako keby sa náboženská sloboda, ktorá sa všeobecne všade vníma ako základné ľudské právo a sloboda, u nás radí pod rezort kultúry. Myslím si, že by bolo dobré, keby sme v spolupráci aj s ľuďmi, ktorí sa kultúre venujú, začali uvažovať o tom, či by sme nemali toto, túto tému uplatňovania náboženskej slobody preniesť pod napríklad rezort spravodlivosti, ktorý sa venuje aj ľudským právam. Myslím si, že by to bolo primeranejšie.
Pokiaľ ide o samotné financovanie cirkví a náboženských spoločností, je to tiež veľká téma, ktorá si zasluhuje pozornosť. Myslím si, že v spoločnosti už dozrel čas na to, aby sme ten model, ktorý tu de facto bez alebo len s drobnými zmenami funguje od roku 1948, prehodnotili a hľadali moderné spôsoby, ktoré vyhovujú jednak štátu a aj cirkvám.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Pán poslanec Čaučík, zmienili ste sa aj o zrušení úradu splnomocnenca na ochranu náboženskej slobody. Áno, je to škoda, že tento úrad bol zrušený. Ja však vnímam aj problémy v činnosti toho úradu, myslím si, že ten úrad tak trochu premrhal príležitosť na to, aby skutočne problematiku náboženskej slobody a jej ochrany či už vo svete, alebo aj na Slovensku predstavil našej verejnosti ako potrebnú tému. Ja osobne som sa pokúšal nájsť výročnú správu tohto úradu, ktorú ten úrad je povinný predkladať, bol tam len jeden rok ucelený na činnosť, ale nikde som tú správu nenašiel. Bol by som rád, ak by, ak existuje, aby som sa k nej dostal. Rovnako v tej svojej činnosti ten úrad zúžil problematiku náboženskej slobody na ochranu jedného náboženstva vo svete. My na Slovensku máme tak trošku problém aj s medzináboženským dialógom, bolo by fajn, keby, keby tento úrad bol sa venoval aj tejto problematike.
Ďakujem.

Pán poslanec Hlina, veľmi pekne vám ďakujem že ste začali svoje vystúpenie reakciou na pána štátneho tajomníka. Musím vás troška poopraviť, nie je to Filip, ale Štefan Kuffa, ktorý je štátnym tajomníkom ministerstva kultúry. Ale to, čo predovšetkým chcem oceniť, je, že ste ako kresťan reagovali na toto neprípustné konanie štátneho tajomníka. Myslím si, že takýchto hlasov potrebuje naša spoločnosť viac. Hlasov, ktoré vychádzajú z vnútra cirkvi a ohradzujú sa voči takému absurdnému konaniu. Dotklo sa tým nielen vašej viery, ale ja si myslím, že od sa dotkol aj cítenia mnohých občanov a občanov Slovenskej republiky, ktorí si ctia ústavný princíp, ktorý hovorí, že Slovenská republika sa neviaže na žiadnu ideológiu a žiadne náboženstvo. Je neprípustné, aby štátny tajomník v mene ministerstva sľuboval nejakej cirkvi, že vykoná alebo bude iniciovať cirkevný obrad. To je čosi absurdné. Je to viac-menej už predmetom mnohých vtipov, ale myslím si, že to je aj veľmi vážna vec. Konanie takýchto ľudí naznačuje, aké tendencie do vlády Slovenskej republiky vpustil SMER a HLAS. Ja sa pani ministerky kultúry budem veľmi vážne pýtať, či toto stanovisko, ktoré prezentoval štátny tajomník, je oficiálnym stanoviskom ministerstva kultúry a ako chce pristúpiť k tomu, že niečo také sa nezhoduje s tým, čo hovorí Ústava Slovenskej republiky.
Ďakujem. (Potlesk.)