Videokanál poslanca

Ja chcem tiež poďakovať aj kolegovi Grendelovi za zhodnotenie. Áno, snažil som sa povedať to, čo mi leží na srdci, naozaj chcel som prehovoriť ešte aj teda koaličným kolegom poslancom, aby zvážili to, čo robia.
Mne sa páčia aj takéto konkrétne veci, naozaj ešte raz chcem pochváliť stranu SaS, že nám predložila takéto konkrétne veci, ktoré vidí každý jeden z nás, každý jeden poslanec, čoho sa to týka, že tu rozhodujeme nielen o nejakých drobnostiach, o tom, že či vyšetrovanie pána Gašpara bolo porušením jeho ľudských práv alebo nie, ale tu hovoríme o oveľa, oveľa komplexnejšej, komplexnejšej zmene, ktorá dos... ktorá sa bude týkať mnohých ľudí, možno si to ani tí niektorí ľudia ani neuvedomujú.
Takže mne sa takáto forma konkrétnej, konkrétnej prípravy, ako urobila strana SaS, veľmi páči. Chcem im ešte raz za to poďakovať.
A ja pevne verím, že možno sa stane zázrak a niektorí poslanci vládnej koalície si uvedomia, že nie je to správne, čo robia. Pevne v to verím.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte aj mne vystúpiť k tomuto zákonu. Bol som tu jeden z vás, ktorý tu bol do noci, do hlbokého rána, kedy tu aj pán Gašpar rozprával o tom, prečo je dôležité skrátené legislatívne konanie, prečo je dôležitá takáto zásadná zmena v Trestnom zákone a v Trestnom poriadku. A hovoril aj niečo také o tom, že je tu boj dvoch svetov, že sú tu dva svety, ktoré sa medzi sebou nejakým spôsobom teraz prú o to, čo je správne, čo to s... čo správne nie je. A veľa sa tu aj oháňa, že však predsa veď nerobia nič zlé, oni len prispôsobujú trestné sadzby a hranice tých škôd a tak ďalej tomu vyspelému svetu, tomu Západu, ktorému sa chceme my podobať. No a mne tak napadlo, že veď ja som v tom vyspelom svete, kde sa strana SMER a HLAS a ostatní chcú, komu sa chcú podobať, chvíľku žil a veľmi ma zaujala jedna vec v roku 2012.
V roku 2012 odstúpil desiaty prezident Nemeckej spolkovej republiky, možno si pamätáte, volal sa Christian Wulff. A bola to taká aféra, ktorá, ktorá sa prevalila v nemeckej spoločnosti a išlo o to, že teda ho obvinili, že bral úplatky alebo že bol, že, že si privodil nejaké benefity, lebo z jednej strany dostal úver 500-tisíc eur a vraj ho získal za veľmi za výhodných podmienok. A potom sa hovorilo o tom, že na Sylte bol so svojou priateľkou, neskôr partnerkou alebo manželkou, už neviem, a zaplatil mu to nejaký bohatý podnikateľ, aj keď to síce potom neskôr zaplatil, ale bolo to, že spoločnosť v Nemecku ho z tohto obviňovala, že teda si získal nejaké, nejaké veľké výdobytky pre seba a že to nie je v poriadku. No a práve preto vo februári 2012 abdikoval.
Cítite trošku ten rozdiel, že tá spoločnosť, ktorej sa my chceme podobať, na základe ktorej chcete vy nastavovať tieto zmeny v Trestnom zákone, ako ona je vnímavá vôbec k politikom, k ľuďom, ktorí sú na, v tom, v tom, na tom svetle reflektorov? Cítite tú zmenu, že tu stačí napríklad sa dať pozvať na obed niekým, nejakou firmou, niekým, kto má možno nejaké záujmy, chce niečo uprednostniť, a toto už tá spoločnosť vníma ako, ako prečin? Že tí ľudia, ktorí sú na svetle reflektorov, ktorí vedú túto krajinu, ktorí vedú ministerstvá, ktorí sú na tých dôležitých postoch, že tí sú príkladom pre celú spoločnosť? Že na nich je merané, na nich je iný meter ako na ostatných? Ja nie som si celkom istý, či táto naša spoločnosť je pripravená vôbec takýmto spôsobom, my, my niektoré veci vôbec nevnímame. Že nás niekto pozve na obed? Že to zaplatí nejaká firma? To je, to, však to predsa nie je problém.
Viete, pán Susko tu spomínal tiež že premlčacie doby, však veď, veď to je normálne pripra... prispôsobujeme to zahraničiu. Ale veď predsa v zahraničí sú niektoré veci nepredstaviteľné. Veď to sa nedá porovnať, my tu nie sme Fínsko, že tu máme naozaj jeden korupčný prípad, my tu máme tých korupčných prípadov 150. Tak ja nerozumiem, akým spôsobom alebo prečo vlastne ste prišli k takejto myšlienke, že vy chcete tuná začať meniť Trestný zákon, Trestný poriadok práve takýmto spôsobom. Ja mám z toho skutočne pocit, že chcete podporiť ešte tú ideu, ktorá sa, ktorá sa v našej spoločnosti už udomácnila, že kradnúť sa oplatí. Hovoríme tu o zámeroch vlády, veľmi pekne povedal aj pán Sulík teraz, príkladne vám to tu ukázal, čo všetko to spôsobí, koľko ľudí vlastne bude týmto dotknutých, čo sa tu môže na Slovensku diať, ale tieto argumenty akoby sme hádzali skutočne len hrach na stenu a vôbec sa vás netýkajú.
Poďme ešte povedať si predsa len aj k tým premlčacím lehotám, lebo myslím si, že je to dôležité stále, znovu, dookola opakovať aj verejnosti hovoriť o tom, že prečo je to dôležité, prečo tie premlčacie doby sú tu dôležité, aby tu boli. Zabúda sa na to. Ono z jednej strany je to dobré, lebo spoločnosť zabudne naozaj na všetko, hej? Tu sa zabudne na rôzne, rôzne kauzy, kým sa tomu venujú médiá, tak je to ešte ako-tak horúci zemiak, ale potom už sa na to úplne zabudne. No a poďme si povedať napríklad jednu kauzu, lebo to treba ľuďom hovoriť, stále dookola hovoriť, čoho sa to týka, povedzme si tú jednu kauzu, ktorej sa tiež týka premlčanie.
Predaj voľných emisných kvót zahraničnej garážovej firme Interblue Group. Pamätáte si to ešte? To je tá kauza, ktorej tiež hrozí teraz premlčanie. A skúsim ju ešte raz priblížiť. Bola to kauza, kde sa, kde sa predali nevyčerpané kvóty oxidu uhličitého americkej spoločnosti Interblue Group, ktorá sídlila v garáži na Slovensku. V roku 2008, predalo sa to za 5 eur, 5 eur tona, okolité krajiny, ako Maďarsko, Česká republika, to prená... predali dvakrát drahšie. No a vlastne tu vznikla škoda, predpokladaná škoda štátu 47 mil. eur. Celá táto kauza sa najprv začala vyšetrovať, v roku 2013 sa prestala vyšetrovať, keď už bol pri vláde SMER, no a začala sa znovu vyšetrovať až v roku 2020, kedy pri razii oligarchu pána Brhela spájaného so SMER-om je, ktorý je momentálne stíhaný aj v kauze Mýtnik za korupciu, sa zistili nové skutočnosti a táto kauza opäť ožila a sú obvinení ďalší traja ľudia v tejto, v tejto konkrétnej kauze. No a celú túto kauzu my poznáme ju, my máme, dokonca z informačno-technologických prostriedkov my máme záznam, my vidíme, ako sa pán minister Počiatek rozpráva s bývalým nebohým generálnym prokurátorom Trnkom a čo všetko hovoria, ako hovoria o tom celom skutku, ktorý sa zase asi nestal. A nechcem hovoriť všetky tieto podrobnosti, určite ten, ten text poznáte, je plný, plný vulgarizmov, plný, plný vecí, ktoré tu ani nechcem na tomto fóre vôbec otvárať, ale možno tú poslednú vetu, ktorú si pamätajú ešte možno niektorí pamätníci, kde hovorí pán Počiatek pánovi Trnkovi, že, že, že "to je kráľ, Fica oholil, nedal mu z toho polku, ale nejak inak to domotal, úplný kráľ, neuveriteľné, ale že ho to napadlo, on vo všetkom nájde nejaké racio, ten hrá úplne len na svoju vlastnú bránku". To hovoril pán Počiatek, minister Počiatek.
Tá kauza postupovala ešte ďalej, nástupnícke právo po americkej spoločnosti neskôr získala švajčiarska spoločnosť Interblue Group, ktorá neskôr dokonca žalovala ministerstvo životného prostredia o viac ako 34 mil. eur, že jej nepredalo aj ďalšie kvóty. No a v tejto trestnej veci, ktorá je dozorovaná Úradom špeciálnej prokuratúry, ktorá je označovaná ako teda kauza Emisie, NAKA vykonala úkony za účelom zabezpečenia dôkazov o páchaní trestnej činnosti a v tejto veci bolo, ako som už spomínal, vznesené obvinenie voči trom osobám za obzvlášť závažný trestný čin podvodu spáchaný organizovanou skupinou, ktorým bola spôsobená škoda najmenej 47 mil. eur.
Vážení, o čom všetkom to hovorí? Táto kauza je jedna z mnohých, ktorá bude tiež premlčaná. Budúci týždeň už to možno dosiahnete. Mne to otvára oči, že tá korupcia sa dotýka všetkých, aj tých najvyšších miest v tomto štáte. Že tá naša spoločnosť naozaj si prechádza nejakou obrodou. Že si prechádza očistou. Že je dôležité, aby sme, aby sme tu bojovali za nejakú očistu v spoločnosti.
A ja nie som naivný, veď korupcia sa dotýka každého štátu v Európskej únii. Aj Fíni majú korupciu, aj Nemci majú korupciu, aj všetky iné krajiny, ale dôležité je, ako sa vedia s týmto problémom vysporiadať. Ako sa vedia vysporiadať s ľuďmi, ktorí už raz zlyhali. Neviem, či viete, ale sú napríklad manažéri veľkých firiem, ktorí keď raz budú obvinení alebo že budú, budú vlastne právoplatne odsúdení za nejaký trestný skutok, že sprenever... spreneverili peniaze, tak možno, nieže možno, oni majú svoju, svoju poistku, ktorá to za nich zaplatí, ale už žiadna iná poisťovňa ich opäť nepoistí. Čiže jednoducho na tom poli manažmentu zly... skončili. Toto je kultúra. Toto je kultúra, ku ktorej by sme sa mali blížiť. Ja netvrdím, že tuná, lebo každý sa mohol stretnúť vo svojom živote s vecami, ktoré boli tak na hrane zákona. Čiže to je jedna vec.
Aké osoby obsadzujú vrcholové posty? Ako môže jeden minister rozprávať samé vulgarizmy? Ako môže jeden generálny prokurátor rozprávať tak, ako rozpráva? Veď to je, to je všetko o osobnej integrite tých ľudí, ktorých my dávame na vysoké posty. Preto je dôležité, aby sme vedeli, komu ľudia majú veriť, preto je dôležité, aby ľudia, ktorí zastávajú tie najvyššie funkcie, boli integrit... mali dostatočnú integritu, boli preverení svojím životom a boli to naozaj ľudia, ktorí, za ktorých sa nemusíme hanbiť. Nesmú byť ľudia tuná nedotknuteľní, toto je základ každej demokratickej spoločnosti, že každý je pred právom rovní, že všetci sme tuná na jednej lodi a pokiaľ som niečo spáchal, niečo zlé, áno, v poriadku, samozrejme, mám mať právo na čestný proces, mám mať právo na to, aby neboli porušované moje ľudské práva. Všetko sedí a s tým sa dá súhlasiť, aj keď sa stali nejaké chyby, však nech sa vyšetria a nech tieto chyby sa už v budúcnosti nedejú. Všetko je v poriadku, ale prečo meníme na základe takýchto vecí náš celý Trestný poriadok a to ešte zvlášť v tak krátkom čase bez toho, aby sme sa o tom mohli baviť, aby sa o tom mohli rozprávať ľudia, ktorí tomu rozumejú? Ja som lekár, ja naozaj tiež nie som v tejto problematike doma. Ale veď dajte priestor ľuďom, ktorí tomu rozumejú, ktorí vám povedia, čo je správne a čo nie.
Naozaj tie veci, ktoré, ktorým hrozí premlčanie, myslíte si, že toto je pre túto našu spoločnosť správne? Že takýmto spôsobom sa vysporiadame s týmito vecami? Veď to, to nie je o vysporiadaní sa, to je o zabudnutí. To je o zabudnutí v závažných, vážnych káuz. A nezlyhali len vaši ľudia, veď v každej jednej, v každej jednej politickej garnitúre boli ľudia, bohužiaľ, ktorí proste tú svoju funkciu nezvládli, ktorí boli, žiaľ, ovplyvnení, zobrali úplatok, niečo urobili zle, ale práve s takýmito ľuďmi sa musíme vedieť vysporiadať.
Takže Slovensko nie je krajina, kde je ekonomická trestná činnosť zriedkavosť. My naozaj nie sme Fínsko, kde by sme si mohli povedať, že áno, super, zvládli sme boj s korupciou, s organizovaným zločinom a teraz poďme na to zmierňovať tresty. V akej krajine chcú žiť ľudia? A časti spoločnosti, a ja som presvedčený o tom, že veľkej časti spoločnosti to jedno nie je a ja som to povedal včera aj na mítingu v Nitre, že väčšina ľudí si nepraje žiť v krajine, ktorú si vysníval Robert Fico.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Pán Pročko, ďakujem za vystúpenie. Myslím, že sme už skúšali všetko na koaličných poslancov. Hovorili sme tu teatrálne, hovorili sme tu kľudne, dávali sme argumenty, hovorili sme im do duše, boli tu naozaj rôzne prejavy. Nič nepomáha, blížime sa do finále. Myslím si, že tú prvú bitku, o 11.00 hod. zajtra uvidíme teda ten výsledok. Predpokladám, že ten vládny koaličný valec prevalcuje všetko, tak ako to tu majú nachystané.
Napriek tomu treba veriť ako v to, že raz sa tá pravda ukáže. Myslím si, že my sme stále na tej správne strane barikády, na to som hrdý. Som hrdý na vás všetkých, ktorí ste tu, ktorí robíte túto nočnú službu. My sme zdravotníci zvyknutí na to pracovať, a keď to dáva zmysel, neviem, či to tu dáva zmysel. A nie sme tu preto, že to robíme my a obštruujeme, sme tu preto, lebo vy nesťahujete zákon, ktorí ste mali dávno stiahnuť. Treba to stále hovoriť, stále prízvukovať, stále dookola hovoriť ľuďom, že to, čo si zvolili, my rešpektujeme, ale, bohužiaľ, mali by to prehodnotiť, či toto je naozaj cesta, ktorou sa má vydať Slovensko, a či chceme týmto ľuďom dať takúto neobmedzenú moc do ich rúk, ktorí si to vôbec nevážia. A im je všetko jedno, ako to tu bude. Ja nechcem naozaj trvalo odísť do zahraničia. Ja sa chcem naozaj vrátiť a chcem motivovať moju rodinu, aby prišla za mnou. Ale robíte mi to veľmi ťažké. Robíte to veľmi ťažké všetkým ľuďom ktorí uvažovali nad tým vrátiť sa na Slovensko.
Zamyslite sa nad tým, stiahnite tento zákon. Nenechajte nás tu celú noc hovoriť do vetra. (Potlesk.)

Ja chcem tiež poďakovať pánovi Dejovi za vystúpenie. Ono, vy ste sa pýtali, že prečo, prečo mladý človek vôbec vstúpi do strany, ktorá ťahá Slovensko inou cestou, akou by sme si priali.
Momentalne je to veľká časť verejnosti, a ono to je o záujmoch, je to nejakej aj integrite, o nejakej čestnosti, cnosti. To je, to je proste o tom. Hej, že ako to človek cíti, ako to človek má, čo si myslí, že je jeho zodpovednosť, a čo si myslí, že je to jedno. Ja som si len tak prezrel, že koľko žiadostí o ospravedlnenie na rokovaniach Národnej rady Slovenskej republiky naši poslanci tuná majú, a zaujímalo ma to preto, lebo sa ma pýtali aj kolegovia, alebo teda ľudia cez siete, že ako to robia tí koaliční poslanci, že tu nesedia, že a kde sú potom. Ako sa ospravedlňujú?
Pozrite si so záujmom koaličných poslancov, že koľko žiadostí o ospravedlnenie na rokovaniach majú. Pozrite si mená ako pán Erik Kaliňák, pán Muňko, pán Baláž, pán Tittel, pán Gašpar a vyjde vám v našom systéme, že v systéme nie sú evidované žiadne žiadosti o ospravedlnenie poslanca v tomto volebnom období. Pozrite si to. Pozrite si aj nás.
Ja sa snažím ospravedlniť a napísať dôvod, prečo tu nie som. Ale týmto ľuďom, neviem, ako to robia, neviem, čo im mám odpovedať, ale pozrite si to, a nech to vidia aj ľudia. Nikto sa tu neospravedlňuje, aj keď tu dokázateľne nie sú, lebo my nie, my nehlasujeme každý deň, hlasujeme len v niektoré dni. (Potlesk.)

Ja chcem môjho kolegu pána Hlinu tiež veľmi pochváliť, to bol skutočne plamenný, emotívny, krásny prejav a bol úplne k veci, pretože hovoril veľmi presne, čo sa deje s touto krajinou, a mne to tak pripomenula zase trošku situáciu aj v slovenskom zdravotníctve, aj v kontexte tých aktuálnych tém, ktoré sa teraz okolo nás točia, že aj tento Trestný zákon, toto skrátené legislatívne konanie pripravovali obvinení, obžalovaní ľudia, ktorí majú tú drzosť vyžadovať, že keď teda tieto zákony prejdú týmto parlamentom, tak budú podľa nich budú musieť žiť všetci aj tí slušní ľudia, všetci, ktorí proste nesúhlasia s touto, s týmto procesom.
A pripomína mi to presne to, ako dnes prebehlo médiami, že kto bude vyšetrovať pandémiu COVID-19. Videli ste tie mená: pán Kotlár, pán Harabin, pani Krajníková. Každý jeden z nich, to je jedno veľké dezinformačné meno dezinfo scény, Infovojny a všetkých ostatných. To sú ľudia, ktorí nám hovorili tu, že dávajte si rúška dole, ne... vôbec tie protipandemické opatrenia, vôbec neriešte, vo vakcínach sú nanočastice. Kým my sme prekladali pacientov z jedného miesta na druhý, kým my sme sa snažili o to, aby tuná sme zachránili čo najviac ľudí, aby sme vedeli nejako tie na intenzívkach poriešiť, prekladali sme pacientov do zahraničia, tak títo ľudia teraz tu budú vyšetrovať pandémiu.
Kde sme sa to dostali, kde je táto krajina? Toto je skutočne zakliata krajina, o tom hovoril pán Hlina, ja si to veľmi vážim, bolo to veľmi dobré vystúpenie, mňa to pohlo a to som ešte opozičný poslanec, ja som veril, že by to malo pohnúť aj tých ľudí, o kom to bolo.
Ďakujem, pán Hlina.

Pani poslankyňa Jurík, prežitok rozhodne nie ste, nedajte sa znechutiť. Čo sa týka celého príspevku, ktorý ste tu predniesli, tak sa s tým stotožňujem, čo ste hovorili. Povedali ste o dôležitej veci, že sme súčasťou nejakého európskeho priestoru, sme súčasťou spoločenstva krajín, ktoré vyznávajú určité hodnoty, vyznávajú aj boj proti korupcii, snažia sa o čistejšiu spoločnosť. V žiadnej krajine to nie je ideálne, ja som žil vo viacerých krajinách a skutočne každá krajina s korupciou bojuje, ale čím ideme viac na západ, tak tej korupcie akosi je pomenej a mali by sme sa inšpirovať od týchto západných krajín.
Čo sa týka Slovenska, mňa vždy prekvapuje, že teda neviem, či je lepšie, keď sa o Slovensku v zahraničných médiách nepíše alebo píše, keď to tak môžem porovnať z môjho sledovania toho života, keď som tam dlhodobo pôsobil, tak bolo posledné tri roky relatívne ticho, veľa, veľa sa o Slovensku nepísalo a ani sa ma nikto nepýtal, že čo tam vy na Slovensku robíte, a pritom tu boli rôzne kauzy, zatýkali sa rôzni vysokí úradníci, dokonca bývalí politici alebo aktívni politici boli obvinení, obžalovaní, ale ja som nedostával otázky od kolegov, že, prepánakráľa, čo tam vlastne na tom Slovensku vy robíte. Ľudia to vnímali tak, že to je prirodzená očista spoločnosti, že si prechádzame tými štyridsiatimi rokmi, putujeme a je to prirodzené, že takéto veci sa dejú. Ale to, čo stretávam alebo zažívam teraz, keď chodím veľmi sporadicky teda do Rakúsku urobiť nejakú tú službu, tak sa ma pýtajú sústavne: Čo tam vlastne robíte? Prečo tí ľudia tuná sú v uliciach, za čo protestujú? Prečo, prečo chce vláda urobiť tieto, tieto zmeny? A toto nie je dobré.

Jozef, dobre si to povedal, dekriminalizácia korupcie je to, prečo sme tu. Mne to tak trochu pripadá jako taká šachová hra. Koľkokrát neviem, či radi hráte šach, ale veľakrát potom to vyzerá niekedy úplne beznádejne, keď máte jednu vežu a protivník má dámu a vyzerá to, že v podstate sa už nemáte veľmi o čo snažiť a aj napriek tomu si poviete, no tak to ešte dohrám so cťou, však možno sa stane zázrak a ono sa ten zázrak niekedy naozaj stane. Myslím si, že aj teraz to tak môže byť. Ako nádej zomiera posledná, ešte stále je tu šanca, že sa tento, tento legislatívny zázrak nejakým spôsobom stiahne a bude prekvapivý, prekvapivý víťaz. Ale ten prekvapivý víťaz budú občania Slovenskej republiky, ja som o tom presvedčený.
Aby som nerozprával dlho, aby som ti vzdal ešte poklonu, Jozef, mne sa páči, že ty si ekonóm a aj preto si rozprával krátko, ale k veci a skončil si skôr, tak aj ja skončím skôr, aby sme to tuná nenaťahovali, všetci sme už unavení.
Ďakujem ti za tvoj pekný prednes a aj za obsah, ktorý si nám ponúkol. Ďakujem vám všetkým. (Potlesk.)

Martin, ja ti gratulujem k peknému, k peknému príspevku. Tak trošku ti závidím, ale v dobrom, v dobrom, že tu máš taký fun klub a mnohí kolegovia sa dokonca vrátia do sály, keď ide Martin Šmilňák, že čo zase povie. Myslím, že sa ti daria aj takéto oxymorony. Musím povedať, že teda kandidát pokoja je jeden veľmi pekný oxymoron, možno taký akože nerozumný rozum, to je tiež taký podobný oxymoron, tak kandidát pokoja podľa mňa je topka, to je skvelé podľa mňa. Všetko si zhrnul, čiže ja k obsahu nemám veľmi čo povedať, my sa tu už, žiaľ, opakujeme, hovoríme stále to isté, aj keď snáď to dáva nejaký zmysel, že si to budeme memorovať tuná stále, neustále a dokonca aj od ľudí, ktorí nie sú teda ani, ani právnici, ani nejak v tom trestnom poriadku sa nevyznajú vrátane mňa, ale ono tá, tá korupcia, tá sa dotýka nás všetkých, veď predsa aj ty bojuješ za to, aby sa verejné obstarávania v školstve, ja bojujem za to, aby sa verejné obstarávania v zdravotníctve diali transparentne a správne a za to, aby tuná sme mali ešte akú-takú dôveru v právny štát, aby tí ľudia naozaj neodchádzali z tohto Slovenska, ale by tu chceli ostať. A ja verím, že zastupujeme tú skupinu obyvateľstva, ktorým sú tieto hodnoty dôležité. A chcem ti popriať aj do budúcna veľa invencie, aby si nás tu opäť zabavil nejakým pekným oxymoronom ako kandidát pokoja a verím, že ťa ešte veľa dobrých vecí napadne.
Ďakujem.

Ďakujem, pán Hargaš, za váš príspevok. Dotkli ste sa aj toho, že, toho neuveriteľného argumentu, že ako dlho sa tuná rokuje, ako dlho sa tu diskutuje. Ja neviem, čo to je za diskusiu, pretože diskusia je výmena názorov medzi ľuďmi na nejakú tému a má obyčajne viesť k tomu, že sa vyjasní alebo vyrieši nejaký problém. Vyjasní nejaký problém. No ale veď my v opozícii už v to máme jasno. A s kým si to máme vyjasniť alebo vyriešiť, keď tí, ktorých by to malo zaujímať, mali by s nami diskutovať, tu nie sú. Takže o akej diskusii my tu vlastne hovoríme? Môže trvať aj 30 dní. A ja si tu skôr pripadám ako na nejakom takom dlhom opozičnom výlete, nieže by to nebolo zábavné, aspoň sa lepšie spoznáme, mám tú možnosť viackrát opakovane vidieť, ako vyzerajú tváre mnohých opozičných politikov. Možno nám to aj pomôže v hľadaní spoločných prienikov do budúcnosti, možno nám k tomu pomôže naozaj pán Robert Fico, aby sme sa dobre zblížili a potom spoločne vládli, ale vážne. Opozícia sa tu ocitla nie vlastnou vôľou. Drží nás tu túžba vládnej koalície zabezpečiť beztrestnosť pre svojich ľudí a premlčať závažné trestné činy, činy, ktoré sa zjavne stali, najprv sa prestali vyšetrovať a už sa možno aj zdalo, že sa skutok nestal, ale potom od roku 2020 došlo k náhlemu precitnutiu a nastal v tejto skupine politikov alebo úradníkov veľký strach. Veď tie veci sa môžu skutočne dovyšetrovať, to bol ale riadny prúser. Tak namiesto toho, aby sa posledné roky pracovalo na nejakej reforme zdravotníctva, školstva, ktorú by ste tu vedeli už od prvého dňa predložiť a začať na nej pracovať, tak ste horúčkovo pripravovali takýto pamflet, takýto, takýto zákon a ešte v skrátenom legislatívnom konaní.
Ak chcete tento náš nútený výlet ukončiť, máte to vo svojich rukách... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem ti, Marek, za tvoju, za tvoj príspevok. Mňa zaujala tá časť, kde si hovoril aj o tom, že prečo to naši, prečo to koaliční poslanci robia, prečo to vláda Roberta Fica robí. A mňa zaujala aj taká odpoveď, ktorá bola vo viacerých diskusiách a bolo to hovorené, že je to asi o tej osobnej skúsenosti vysoko postavených osôb, že kedysi tu na Slovensku platilo, že my sme boli schopní odsúdiť niekoho, že ukradol drevo z dvora, ale aby sme vedeli odsúdiť nejako vysoko postaveného politika alebo úradníka alebo nejakého verejného funkcionára, tak to bola vyslovene rarita, tak tajne sme dúfali, že niekedy prídu časy, ako v susednej Českej republike sa začali diať, že aj veľké ryby končili v rukách práva, no a práve takáto osobná skúsenosť aj našich vysokopostavených, vysokopostavených úradníkov, politikov je, s nimi tak zatriasla, tak nimi zatriasla, že si povedali, že takéto, takéto riziko už nechcú viac podstupovať. A preto vlastne robia to, čo robia, preto chcú zrušiť špeciálnu prokuratúru, preto chcú zničiť NAKA, preto chcú vlastne celý tento systém rozbiť tak na cimper-camper, aby sa už nikdy nedal poskladať, aby si skutočne zabezpečili beztrestnosť. Veď pozrime si len takú jednu z káuz, ktoré, ktorým hrozí, že bude premlčaná, kauza emisných kvót, kde je očakávaná škoda teda 47 miliónov a napriek pätnástim rokom, ktoré ubehli, ešte stále nikto žiaden trest nedostal. Aj toto je kauza, ktorej hrozí, že upadne do zabudnutia, aj toto je dôvod, prečo táto vládna koalícia robí to, čo robí.