Videokanál poslanca

Ja chcem tiež poďakovať pánovi Dejovi za vystúpenie. Ono, vy ste sa pýtali, že prečo, prečo mladý človek vôbec vstúpi do strany, ktorá ťahá Slovensko inou cestou, akou by sme si priali.
Momentalne je to veľká časť verejnosti, a ono to je o záujmoch, je to nejakej aj integrite, o nejakej čestnosti, cnosti. To je, to je proste o tom. Hej, že ako to človek cíti, ako to človek má, čo si myslí, že je jeho zodpovednosť, a čo si myslí, že je to jedno. Ja som si len tak prezrel, že koľko žiadostí o ospravedlnenie na rokovaniach Národnej rady Slovenskej republiky naši poslanci tuná majú, a zaujímalo ma to preto, lebo sa ma pýtali aj kolegovia, alebo teda ľudia cez siete, že ako to robia tí koaliční poslanci, že tu nesedia, že a kde sú potom. Ako sa ospravedlňujú?
Pozrite si so záujmom koaličných poslancov, že koľko žiadostí o ospravedlnenie na rokovaniach majú. Pozrite si mená ako pán Erik Kaliňák, pán Muňko, pán Baláž, pán Tittel, pán Gašpar a vyjde vám v našom systéme, že v systéme nie sú evidované žiadne žiadosti o ospravedlnenie poslanca v tomto volebnom období. Pozrite si to. Pozrite si aj nás.
Ja sa snažím ospravedlniť a napísať dôvod, prečo tu nie som. Ale týmto ľuďom, neviem, ako to robia, neviem, čo im mám odpovedať, ale pozrite si to, a nech to vidia aj ľudia. Nikto sa tu neospravedlňuje, aj keď tu dokázateľne nie sú, lebo my nie, my nehlasujeme každý deň, hlasujeme len v niektoré dni. (Potlesk.)

Pani poslankyňa Jurík, prežitok rozhodne nie ste, nedajte sa znechutiť. Čo sa týka celého príspevku, ktorý ste tu predniesli, tak sa s tým stotožňujem, čo ste hovorili. Povedali ste o dôležitej veci, že sme súčasťou nejakého európskeho priestoru, sme súčasťou spoločenstva krajín, ktoré vyznávajú určité hodnoty, vyznávajú aj boj proti korupcii, snažia sa o čistejšiu spoločnosť. V žiadnej krajine to nie je ideálne, ja som žil vo viacerých krajinách a skutočne každá krajina s korupciou bojuje, ale čím ideme viac na západ, tak tej korupcie akosi je pomenej a mali by sme sa inšpirovať od týchto západných krajín.
Čo sa týka Slovenska, mňa vždy prekvapuje, že teda neviem, či je lepšie, keď sa o Slovensku v zahraničných médiách nepíše alebo píše, keď to tak môžem porovnať z môjho sledovania toho života, keď som tam dlhodobo pôsobil, tak bolo posledné tri roky relatívne ticho, veľa, veľa sa o Slovensku nepísalo a ani sa ma nikto nepýtal, že čo tam vy na Slovensku robíte, a pritom tu boli rôzne kauzy, zatýkali sa rôzni vysokí úradníci, dokonca bývalí politici alebo aktívni politici boli obvinení, obžalovaní, ale ja som nedostával otázky od kolegov, že, prepánakráľa, čo tam vlastne na tom Slovensku vy robíte. Ľudia to vnímali tak, že to je prirodzená očista spoločnosti, že si prechádzame tými štyridsiatimi rokmi, putujeme a je to prirodzené, že takéto veci sa dejú. Ale to, čo stretávam alebo zažívam teraz, keď chodím veľmi sporadicky teda do Rakúsku urobiť nejakú tú službu, tak sa ma pýtajú sústavne: Čo tam vlastne robíte? Prečo tí ľudia tuná sú v uliciach, za čo protestujú? Prečo, prečo chce vláda urobiť tieto, tieto zmeny? A toto nie je dobré.

Jozef, dobre si to povedal, dekriminalizácia korupcie je to, prečo sme tu. Mne to tak trochu pripadá jako taká šachová hra. Koľkokrát neviem, či radi hráte šach, ale veľakrát potom to vyzerá niekedy úplne beznádejne, keď máte jednu vežu a protivník má dámu a vyzerá to, že v podstate sa už nemáte veľmi o čo snažiť a aj napriek tomu si poviete, no tak to ešte dohrám so cťou, však možno sa stane zázrak a ono sa ten zázrak niekedy naozaj stane. Myslím si, že aj teraz to tak môže byť. Ako nádej zomiera posledná, ešte stále je tu šanca, že sa tento, tento legislatívny zázrak nejakým spôsobom stiahne a bude prekvapivý, prekvapivý víťaz. Ale ten prekvapivý víťaz budú občania Slovenskej republiky, ja som o tom presvedčený.
Aby som nerozprával dlho, aby som ti vzdal ešte poklonu, Jozef, mne sa páči, že ty si ekonóm a aj preto si rozprával krátko, ale k veci a skončil si skôr, tak aj ja skončím skôr, aby sme to tuná nenaťahovali, všetci sme už unavení.
Ďakujem ti za tvoj pekný prednes a aj za obsah, ktorý si nám ponúkol. Ďakujem vám všetkým. (Potlesk.)

Martin, ja ti gratulujem k peknému, k peknému príspevku. Tak trošku ti závidím, ale v dobrom, v dobrom, že tu máš taký fun klub a mnohí kolegovia sa dokonca vrátia do sály, keď ide Martin Šmilňák, že čo zase povie. Myslím, že sa ti daria aj takéto oxymorony. Musím povedať, že teda kandidát pokoja je jeden veľmi pekný oxymoron, možno taký akože nerozumný rozum, to je tiež taký podobný oxymoron, tak kandidát pokoja podľa mňa je topka, to je skvelé podľa mňa. Všetko si zhrnul, čiže ja k obsahu nemám veľmi čo povedať, my sa tu už, žiaľ, opakujeme, hovoríme stále to isté, aj keď snáď to dáva nejaký zmysel, že si to budeme memorovať tuná stále, neustále a dokonca aj od ľudí, ktorí nie sú teda ani, ani právnici, ani nejak v tom trestnom poriadku sa nevyznajú vrátane mňa, ale ono tá, tá korupcia, tá sa dotýka nás všetkých, veď predsa aj ty bojuješ za to, aby sa verejné obstarávania v školstve, ja bojujem za to, aby sa verejné obstarávania v zdravotníctve diali transparentne a správne a za to, aby tuná sme mali ešte akú-takú dôveru v právny štát, aby tí ľudia naozaj neodchádzali z tohto Slovenska, ale by tu chceli ostať. A ja verím, že zastupujeme tú skupinu obyvateľstva, ktorým sú tieto hodnoty dôležité. A chcem ti popriať aj do budúcna veľa invencie, aby si nás tu opäť zabavil nejakým pekným oxymoronom ako kandidát pokoja a verím, že ťa ešte veľa dobrých vecí napadne.
Ďakujem.

Ďakujem, pán Hargaš, za váš príspevok. Dotkli ste sa aj toho, že, toho neuveriteľného argumentu, že ako dlho sa tuná rokuje, ako dlho sa tu diskutuje. Ja neviem, čo to je za diskusiu, pretože diskusia je výmena názorov medzi ľuďmi na nejakú tému a má obyčajne viesť k tomu, že sa vyjasní alebo vyrieši nejaký problém. Vyjasní nejaký problém. No ale veď my v opozícii už v to máme jasno. A s kým si to máme vyjasniť alebo vyriešiť, keď tí, ktorých by to malo zaujímať, mali by s nami diskutovať, tu nie sú. Takže o akej diskusii my tu vlastne hovoríme? Môže trvať aj 30 dní. A ja si tu skôr pripadám ako na nejakom takom dlhom opozičnom výlete, nieže by to nebolo zábavné, aspoň sa lepšie spoznáme, mám tú možnosť viackrát opakovane vidieť, ako vyzerajú tváre mnohých opozičných politikov. Možno nám to aj pomôže v hľadaní spoločných prienikov do budúcnosti, možno nám k tomu pomôže naozaj pán Robert Fico, aby sme sa dobre zblížili a potom spoločne vládli, ale vážne. Opozícia sa tu ocitla nie vlastnou vôľou. Drží nás tu túžba vládnej koalície zabezpečiť beztrestnosť pre svojich ľudí a premlčať závažné trestné činy, činy, ktoré sa zjavne stali, najprv sa prestali vyšetrovať a už sa možno aj zdalo, že sa skutok nestal, ale potom od roku 2020 došlo k náhlemu precitnutiu a nastal v tejto skupine politikov alebo úradníkov veľký strach. Veď tie veci sa môžu skutočne dovyšetrovať, to bol ale riadny prúser. Tak namiesto toho, aby sa posledné roky pracovalo na nejakej reforme zdravotníctva, školstva, ktorú by ste tu vedeli už od prvého dňa predložiť a začať na nej pracovať, tak ste horúčkovo pripravovali takýto pamflet, takýto, takýto zákon a ešte v skrátenom legislatívnom konaní.
Ak chcete tento náš nútený výlet ukončiť, máte to vo svojich rukách... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem ti, Marek, za tvoju, za tvoj príspevok. Mňa zaujala tá časť, kde si hovoril aj o tom, že prečo to naši, prečo to koaliční poslanci robia, prečo to vláda Roberta Fica robí. A mňa zaujala aj taká odpoveď, ktorá bola vo viacerých diskusiách a bolo to hovorené, že je to asi o tej osobnej skúsenosti vysoko postavených osôb, že kedysi tu na Slovensku platilo, že my sme boli schopní odsúdiť niekoho, že ukradol drevo z dvora, ale aby sme vedeli odsúdiť nejako vysoko postaveného politika alebo úradníka alebo nejakého verejného funkcionára, tak to bola vyslovene rarita, tak tajne sme dúfali, že niekedy prídu časy, ako v susednej Českej republike sa začali diať, že aj veľké ryby končili v rukách práva, no a práve takáto osobná skúsenosť aj našich vysokopostavených, vysokopostavených úradníkov, politikov je, s nimi tak zatriasla, tak nimi zatriasla, že si povedali, že takéto, takéto riziko už nechcú viac podstupovať. A preto vlastne robia to, čo robia, preto chcú zrušiť špeciálnu prokuratúru, preto chcú zničiť NAKA, preto chcú vlastne celý tento systém rozbiť tak na cimper-camper, aby sa už nikdy nedal poskladať, aby si skutočne zabezpečili beztrestnosť. Veď pozrime si len takú jednu z káuz, ktoré, ktorým hrozí, že bude premlčaná, kauza emisných kvót, kde je očakávaná škoda teda 47 miliónov a napriek pätnástim rokom, ktoré ubehli, ešte stále nikto žiaden trest nedostal. Aj toto je kauza, ktorej hrozí, že upadne do zabudnutia, aj toto je dôvod, prečo táto vládna koalícia robí to, čo robí.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte aj mne vystúpiť ku vetu prezidentky, ktorá vetovala nekompetentný kompetenčný zákon a nepodpísala ho. Tušili sme to, dúfali sme v to a stalo sa to skutočnosťou, čo ma veľmi teší.
Dôvody, prečo my, prečo prezidentka tento zákon nepodpísala, dobre poznáme, hovoríme o nich už dnes celý deň. Mne dovoľte tie podstatné body veľmi rýchlo zhrnúť a potom sa venovať opäť Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Aj tu o úrade odzneli mnohé informácie, možno niektoré informácie ešte kolegov doplním.
Prezidentka predovšetkým teda nevyjadrila sa ku novému ministerstvu športu a cestovného ruchu, ale ja by som ešte raz pripomenul, že je to pätnáste ministerstvo Slovenskej republiky, na porovnanie, Rakúskej republike stačí dvanásť ministerstiev. Čo sa týka tých dôvodov, prečo prezidentka vetuje tento zákon, prvým bol, že namieta to, čo už tu bolo spomínané, že orgán štátnej správy a ústredný orgán štátnej správy sú dve rozdielne veličiny a malo by to byť jasné aj našim koaličným partnerom, kolegom, ktorým to, žiaľ, asi jasné nie je.
Ďalšiu vec, ktorú vyčítala prezidentka a prečo vetovala tento zákon, boli výhrady k zmene menovania a odvolávania predsedov Štatistického úradu Slovenskej republiky a Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a tu prezidentka namietala viaceré dôvody, k nim sa trochu pristavím. Opäť boli už viackrát spomínané. Čo je vyšší štátny úradník, počuli sme aj Oskar Dvořák, aj viacerí spomínali, že je tu zásadný rozdiel a všetky dôvody, ktoré sú, aby predseda Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou alebo aj predseda štatistického úradu bol vyšším štátnym úradníkom, sú splnené, predošlá vláda si splnila potrebu alebo teda splnila svoju povinnosť a tieto predsednícke posty vrátila späť tam, kam patria, to znamená na úroveň vyšších štátnych úradníkov a tento nekompetentný kompetenčný zákon to vracia späť.
Čo sa týka retroaktivity, rovnako spomínal to už Oskar Dvořák, že nielen to, že to mení a teda táto zmena sa bude týkať všetkých nasledujúcich predsedov, ale mení to už aj pre súčasnú, súčasnú predsedníčku úradu pre dohľad a takisto štatistického úradu, aby ich mohli odvolať, to si treba povedať jasne. Čo sa týka dôvodov, tam sa takisto zákonodarca poisťuje, aby mohol týchto dvoch, dvoch úradníkov odvolať a hovorí o tom, že teda ak existujú vážne, závažné dôvody najmä v prípade konania, ktoré vyvoláva alebo spôsobuje pochybnosti o osobnostných, morálnych alebo odborných predpokladoch, čiže ak to preložíme do takej ľudskej reči, kedykoľvek, keď to budeme chcieť.
No a samozrejme, že na to, aby sme si to ešte raz uvedomili, že čo to znamená, prečo je Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou dôležitý, prečo ten úrad musí byť nezávislý a musíme sa snažiť, aby sme tu tú nezávislosť zvyšovali a nie naopak, do nej zasahovali, mi dovoľte uviesť opäť na pravú mieru, niektoré veci sa tu spomínali, myslím si, že niektoré ešte doplním. Spájanie poisťovní. To je tá slávna transakcia, ktorá prebehla koncom roku 2009. Treba si uvedomiť, kto bol vtedy predsedom úradu, bol to pán Demovič a ministrom zdravotníctva bol pán Raši. V tomto roku sa spojila poisťovňa Apollo, spojila s poisťovňou Dôvera. Predstavte si, že poisťovňu Apollo vtedy vlastnil Agel, poisťovňu Dôvera Penta plus cyperská schránka Prefto Holding Limited, ktorá je spájaná s Jurajom Širokým. Apelujem na to, že už vtedy tieto prepojenia takéhoto triumvirátu Agel-Penta-SMER, respektíve paškovci, bolo zjavné. Spojili sa, vytvorili fiktívnu hodnotu poistného kmeňa, ktorý ocenili na 400 miliónov eur, potom si zobrali úver a postupne ho splácali. Čiže tak ako správne poznamenal Oskar Dvořák, okradli našich poistencov o 400 miliónov eur z povinného zdravotného poistenia, opäť treba to pomenovať jasne a pravým menom. Zaujímavé na tom je, že táto transakcia prebehla expresne rýchlo; 14.12. protimonopolný úrad vydal súhlasné stanovisko s týmto spojením a 15. 12. vydal Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zase expresne súhlasné stanovisko s týmto spojením. Prečo to tak urobili? Pretože od 1. 1. 2010 by už museli, musela nová poisťovňa Dôvera platiť za túto transakciu, zaplatiť za to úroky. To znamená, že urobili to veľmi rýchlo, expresne, aby tieto, tieto úroky z transakcie platiť nemuseli.
Ďalšiu, ďalší bod, ktorý bol v Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, je DRG. To je taká mantra slovenského zdravotníctva. Každý to tu spomína, nemáme, preto to tu je tak zlé a tak ďalej. Ale tiež pripomínam, že DRG bolo kúpené a bolo organizované za vlády, nazvime to tak, pani Pažinkovej, pána Haška, ktorí boli vtedy na úrade pre dohľad, a ministri, ktorí v rámci tejto doby boli na ministerstve zdravotníctva, oplatí sa to opäť spomenúť, pani Zvolenská, pán Čislák, pani Kalavská; 13. 11. bola podpísaná zmluva s Nemeckom, v roku 2020 sme museli DRG v klinickej smrti zobrať späť na ministerstvo zdravotníctva, aby sme zachránili ešte, čo sa dá. Za tých deväť rokov sa neurobilo nič, alebo len veľmi málo na to, aby to bol úhradový mechanizmus v našich nemocniciach. Poďme ďalej.
Záchrankový tender, to je rok 2019, jún, súťažilo sa o 800 miliónov eur, túto transakciu riešila už aj Európska komisia, pretože neboli rešpektované európske smernice, ako sa mali vyberať, ako sa mali vyberať povolenia na ambulancie záchrannej zdravotnej služby. Aby ste si uvedomili, 328 bodov záchrannej zdravotnej služby na Slovensku bolo nejakým spôsobom vyberané, že kto si ich, kto ich získa a najviac, čuduj sa svete, získala súkromná firma Life Star Emergency, ktorá získala 107 staníc z týchto 328 bodov, čiže takmer 40 % územia Slovenska je v rukách súkromnej, súkromnej spoločnosti, ktorá zabezpečuje záchrannú službu. Zaujímavé je, že komisia, ktorá bola vtedy na Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, bola v tomto zložení: pán Mikloši, bol majiteľom firmy pán Mikči (správne: Micski, číta sa Mički, pozn. red.) a s ním pán Mikči s ním v minulosti podnikal a pán Mikči bol vlastníkom Life Star Emergency a tento pán Mikloši bol súčasťou komisie, ktorá vyberala, kto získa body záchrannej zdravotnej služby. Za ministerstvo zdravotníctva tam boli opäť zaujímavé mená, napríklad pán Salon alebo pani Kozmanová a predsedom komisie, predstavte si, kto bol predsedom komisie, bol bývalý minister pál... Palkovič. Preto je dôležité, aby úrad bol skutočne nezávislý.
A ešte sme spomínali jednu zaujímavú vec, obhliadky mŕtvych. V roku 2017, a tomu som sa venoval ja, keď som bol ešte na ministerstve zdravotníctva ako štátny tajomník, dal som si vyžiadať ešte vtedy od riaditeľa sekcie pána Palkoviča, aby mi povedal, koľko stoja obhliadky mŕtvych na Slovensku. Robili sme si analýzu a na základe tejto analýzy, ktorú sme posunuli potom neskôr pani Bláhovej, začala konať, sme zistili, že do roku 2017 sme platili za obhliadky mŕtvych okolo 600-tisíc eur. V roku 2020 sme už začali platiť dva a pol milióna a tieto náklady rástli každým rokom stále viac. No a prečo to tak bolo? Pretože ako sa už správne spomínalo, boli tu rôzne eseročky, cez ktoré sa vlastne rozdeľovali služby, že ktorý, ktorý, ktorý lekár pôjde urobiť obhliadku mŕtvoly. A boli tam rôzne, rôzne eseročky, jednu z nich spomínal aj Oskar Dvořák, eseročka sa volala MORAT. Zapamätajte si toto, toto, toto slovo. Eseročku MORAT vlastnila pani Dolinková. No a potom tam boli zaujímavé ďalšie také skratky, oni mali veľmi zaujímavé mená Mortal, SKL 48, Poliklinika Terasa. Mimochodom Poliklinika Terasa, pán Mach, ktorý bol vlastníkom, bol susedom zosnulého pána Pašku. To sú všetko úplné náhody. A jednoducho toto sú dôvody, prečo ten úrad musí byť nezávislý, pretože takéto veci sa nesmú v budúcnosti opakovať a diať. Kolegov z koalície to nezaujíma, možno zaujíma, ale majú už presný plán, čo s úradom pre dohľad idú urobiť. Idú odvolať pani predsedníčku, no a potom si tam dosadia človeka, ktorý bude počúvať.
Tretí bod, ktorý namieta pani, pani prezidentka, je teda výhrada k zmenám na, pri licenciách na obchodovanie so zbraňami a výrobkami obranného priemyslu. Opäť, nie je to moja téma, v ktorej som ja špecialista. Poviem to len veľmi krátko, že mení sa štátny orgán, ktorý poskytuje ministerstvu hospodárstva v konaní o udelenie licencie na obchodovanie so zbraňami záväzné stanovisko a z ministerstva zahraničných vecí a zo Slovenskej informačnej služby to má byť zrazu len ministerstvo obrany, podľa prezidentky to môže znamenať viaceré problémy. Nebudem zachádzať do detailov, aby som nebral kolegom čas, pretože ste nás výrazne obmedzili.
Čiže ešte poslednú vec, ktorú chcem spomenúť, je to, že namietala prezidentka aj to, ako sa táto rozprava, nazvime to rozprava, vôbec v našej Národnej rade ako prebieha, že tuná nie sú koaliční partneri, nie sú tu kolegovia, s ktorými by sme mohli diskutovať, že tu nesedia ministri a prakticky nikto nereaguje. Čiže neprebieha tu diskusia, prebiehajú tu monológy opozičných strán.
Na záver mi dovoľte povedať, že žiadame poslancov Národnej rady, aby si tento nekompetentný kompetenčný zákon, aby ho nepodporili, aby rešpektovali veto prezidentky. Takto pripravený zákon je skutočne zlý, nekompetentný a v niektorých oblastiach, obávam sa, že až protiústavný.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ja by som chcel tiež poďakovať Michalovi Trubanovi za jeho príspevok. A hovoril o jednej dôležitej veci, o informačných technológiách a tu by som chcel tiež zdôrazniť, že informačné technológie, právne služby a projekty sú práve tie oblasti, kde sa potýkame s podozreniami na korupciu aj v tých najvyšších zložkách. A preto je tu veľmi dôležité to, čo spomínal, hlavne tie informačné technológie, kde je veľmi ťažké zistiť, aká je reálna hodnota diela. A vidíme to už na viacerých projektoch, ktoré sa odložili do šuflíka len tak, pretože buď neboli dobre domyslené, alebo boli úmyselne pripravované na to, aby sa nafúkla cena a potom, potom, potom sa niekde upratali. A potom vidíme vlastne tie dôsledky pre ľudí alebo pre našu spoločnosť, že z tých informačných dobre mienených návrhov nakoniec nič nebolo.
Takže si to vážim a hodnotím pozitívne, že sa práve táto téma dostala na pretras aj Národnej rady, pretože korupcia aj s touto témou veľmi úzko súvisí a možno budeme hovoriť potom aj o ďalších skrytých oblastiach, kde tá korupcia aj v tých, s politikou je prepojená, právne služby, ktoré sa dajú tiež veľmi ťažko definovať, alebo potom projekty a eurofondy. Aj preto je dôležité, aby ten právny štát sme na Slovensku obhájili, ustáli, aby sa tie pripravované zmeny, ktoré chce táto vláda zaviesť, neuskutočnili. Ja v to pevne verím, že aj s tlakom našej spoločnosti to dokážeme.

No, už je dávno po predvolebných debatách, ale keď si spomeniete všetci, a chcem teda nadviazať na pani, pani kolegynku Petrík, že tie debaty boli úplne o inom, neboli o tom, že teda ľudí trápi najviac korupcia alebo špeciálna prokuratúra, alebo zmeny Trestného zákona, to vôbec ľudí netrápilo, trápia ich problémy v zdravotníctve, školstve, v iných veciach. Ja som z toho zhrozený, že my sa tuná rozprávame o tom, aby s... ako zachrániť základy právneho štátu, a nehovoríme o veciach, ktoré ľudí najviac trápia. Je tu aj pani ministerka a pani poslankyňa Jurík veľmi pekne začala analýzou strany HLAS a po... pomenuvávala, akým prerodom táto strana prešla a kde sa vlastne priklonila, na ktorú stranu politického spektra. A mňa to naozaj udivuje, pretože tu ak vôbec by sme mali o nejakých strat... skrátených legislatívnych konaniach hovoriť, tak by to mali byť možno veci, ktoré, ktoré horia v zdravotníctve, ktoré horia v školstve, a my tuná teraz v skrátenom legislatívnom konaní ideme meniť niečo, čo funguje relatívne dobre. Môžme hovoriť o minulej vláde, čo chceme, ale toto je jedna z vecí, ktoré oceňujú aj ľudia na Slovensku, že polícia dostala rozviazané ruky, mohla, mohla robiť svoju prácu, robila ju z môjho pohľadu dobre, a teraz táto vládna garnitúra ide do tohto konania zasiahnuť. Tie jednotlivé kauzy – Dobytkár, Gorila, Mýtnik, Očistec –, všetci ich dobre poznajú, tak toto sú veci, kde, a tie zmeny, ktoré sú, ktoré hrozia, sú ohrozením dôvery v právny štát. Nerobme to, je to veľmi, veľmi zlý krok. (Potlesk.)