Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte aj mne vystúpiť k tomuto zákonu. Bol som tu jeden z vás, ktorý tu bol do noci, do hlbokého rána, kedy tu aj pán Gašpar rozprával o tom, prečo je dôležité skrátené legislatívne konanie, prečo je dôležitá takáto zásadná zmena v Trestnom zákone a v Trestnom poriadku. A hovoril aj niečo také o tom, že je tu boj dvoch svetov, že sú tu dva svety, ktoré sa medzi sebou nejakým spôsobom teraz prú o to, čo je správne, čo to s... čo správne nie je. A veľa sa tu aj oháňa, že však predsa veď nerobia nič zlé, oni len prispôsobujú trestné sadzby a hranice tých škôd a tak ďalej tomu vyspelému svetu, tomu Západu, ktorému sa chceme my podobať. No a mne tak napadlo, že veď ja som v tom vyspelom svete, kde sa strana SMER a HLAS a ostatní chcú, komu sa chcú podobať, chvíľku žil a veľmi ma zaujala jedna vec v roku 2012.
V roku 2012 odstúpil desiaty prezident Nemeckej spolkovej republiky, možno si pamätáte, volal sa Christian Wulff. A bola to taká aféra, ktorá, ktorá sa prevalila v nemeckej spoločnosti a išlo o to, že teda ho obvinili, že bral úplatky alebo že bol, že, že si privodil nejaké benefity, lebo z jednej strany dostal úver 500-tisíc eur a vraj ho získal za veľmi za výhodných podmienok. A potom sa hovorilo o tom, že na Sylte bol so svojou priateľkou, neskôr partnerkou alebo manželkou, už neviem, a zaplatil mu to nejaký bohatý podnikateľ, aj keď to síce potom neskôr zaplatil, ale bolo to, že spoločnosť v Nemecku ho z tohto obviňovala, že teda si získal nejaké, nejaké veľké výdobytky pre seba a že to nie je v poriadku. No a práve preto vo februári 2012 abdikoval.
Cítite trošku ten rozdiel, že tá spoločnosť, ktorej sa my chceme podobať, na základe ktorej chcete vy nastavovať tieto zmeny v Trestnom zákone, ako ona je vnímavá vôbec k politikom, k ľuďom, ktorí sú na, v tom, v tom, na tom svetle reflektorov? Cítite tú zmenu, že tu stačí napríklad sa dať pozvať na obed niekým, nejakou firmou, niekým, kto má možno nejaké záujmy, chce niečo uprednostniť, a toto už tá spoločnosť vníma ako, ako prečin? Že tí ľudia, ktorí sú na svetle reflektorov, ktorí vedú túto krajinu, ktorí vedú ministerstvá, ktorí sú na tých dôležitých postoch, že tí sú príkladom pre celú spoločnosť? Že na nich je merané, na nich je iný meter ako na ostatných? Ja nie som si celkom istý, či táto naša spoločnosť je pripravená vôbec takýmto spôsobom, my, my niektoré veci vôbec nevnímame. Že nás niekto pozve na obed? Že to zaplatí nejaká firma? To je, to, však to predsa nie je problém.
Viete, pán Susko tu spomínal tiež že premlčacie doby, však veď, veď to je normálne pripra... prispôsobujeme to zahraničiu. Ale veď predsa v zahraničí sú niektoré veci nepredstaviteľné. Veď to sa nedá porovnať, my tu nie sme Fínsko, že tu máme naozaj jeden korupčný prípad, my tu máme tých korupčných prípadov 150. Tak ja nerozumiem, akým spôsobom alebo prečo vlastne ste prišli k takejto myšlienke, že vy chcete tuná začať meniť Trestný zákon, Trestný poriadok práve takýmto spôsobom. Ja mám z toho skutočne pocit, že chcete podporiť ešte tú ideu, ktorá sa, ktorá sa v našej spoločnosti už udomácnila, že kradnúť sa oplatí. Hovoríme tu o zámeroch vlády, veľmi pekne povedal aj pán Sulík teraz, príkladne vám to tu ukázal, čo všetko to spôsobí, koľko ľudí vlastne bude týmto dotknutých, čo sa tu môže na Slovensku diať, ale tieto argumenty akoby sme hádzali skutočne len hrach na stenu a vôbec sa vás netýkajú.
Poďme ešte povedať si predsa len aj k tým premlčacím lehotám, lebo myslím si, že je to dôležité stále, znovu, dookola opakovať aj verejnosti hovoriť o tom, že prečo je to dôležité, prečo tie premlčacie doby sú tu dôležité, aby tu boli. Zabúda sa na to. Ono z jednej strany je to dobré, lebo spoločnosť zabudne naozaj na všetko, hej? Tu sa zabudne na rôzne, rôzne kauzy, kým sa tomu venujú médiá, tak je to ešte ako-tak horúci zemiak, ale potom už sa na to úplne zabudne. No a poďme si povedať napríklad jednu kauzu, lebo to treba ľuďom hovoriť, stále dookola hovoriť, čoho sa to týka, povedzme si tú jednu kauzu, ktorej sa tiež týka premlčanie.
Predaj voľných emisných kvót zahraničnej garážovej firme Interblue Group. Pamätáte si to ešte? To je tá kauza, ktorej tiež hrozí teraz premlčanie. A skúsim ju ešte raz priblížiť. Bola to kauza, kde sa, kde sa predali nevyčerpané kvóty oxidu uhličitého americkej spoločnosti Interblue Group, ktorá sídlila v garáži na Slovensku. V roku 2008, predalo sa to za 5 eur, 5 eur tona, okolité krajiny, ako Maďarsko, Česká republika, to prená... predali dvakrát drahšie. No a vlastne tu vznikla škoda, predpokladaná škoda štátu 47 mil. eur. Celá táto kauza sa najprv začala vyšetrovať, v roku 2013 sa prestala vyšetrovať, keď už bol pri vláde SMER, no a začala sa znovu vyšetrovať až v roku 2020, kedy pri razii oligarchu pána Brhela spájaného so SMER-om je, ktorý je momentálne stíhaný aj v kauze Mýtnik za korupciu, sa zistili nové skutočnosti a táto kauza opäť ožila a sú obvinení ďalší traja ľudia v tejto, v tejto konkrétnej kauze. No a celú túto kauzu my poznáme ju, my máme, dokonca z informačno-technologických prostriedkov my máme záznam, my vidíme, ako sa pán minister Počiatek rozpráva s bývalým nebohým generálnym prokurátorom Trnkom a čo všetko hovoria, ako hovoria o tom celom skutku, ktorý sa zase asi nestal. A nechcem hovoriť všetky tieto podrobnosti, určite ten, ten text poznáte, je plný, plný vulgarizmov, plný, plný vecí, ktoré tu ani nechcem na tomto fóre vôbec otvárať, ale možno tú poslednú vetu, ktorú si pamätajú ešte možno niektorí pamätníci, kde hovorí pán Počiatek pánovi Trnkovi, že, že, že "to je kráľ, Fica oholil, nedal mu z toho polku, ale nejak inak to domotal, úplný kráľ, neuveriteľné, ale že ho to napadlo, on vo všetkom nájde nejaké racio, ten hrá úplne len na svoju vlastnú bránku". To hovoril pán Počiatek, minister Počiatek.
Tá kauza postupovala ešte ďalej, nástupnícke právo po americkej spoločnosti neskôr získala švajčiarska spoločnosť Interblue Group, ktorá neskôr dokonca žalovala ministerstvo životného prostredia o viac ako 34 mil. eur, že jej nepredalo aj ďalšie kvóty. No a v tejto trestnej veci, ktorá je dozorovaná Úradom špeciálnej prokuratúry, ktorá je označovaná ako teda kauza Emisie, NAKA vykonala úkony za účelom zabezpečenia dôkazov o páchaní trestnej činnosti a v tejto veci bolo, ako som už spomínal, vznesené obvinenie voči trom osobám za obzvlášť závažný trestný čin podvodu spáchaný organizovanou skupinou, ktorým bola spôsobená škoda najmenej 47 mil. eur.
Vážení, o čom všetkom to hovorí? Táto kauza je jedna z mnohých, ktorá bude tiež premlčaná. Budúci týždeň už to možno dosiahnete. Mne to otvára oči, že tá korupcia sa dotýka všetkých, aj tých najvyšších miest v tomto štáte. Že tá naša spoločnosť naozaj si prechádza nejakou obrodou. Že si prechádza očistou. Že je dôležité, aby sme, aby sme tu bojovali za nejakú očistu v spoločnosti.
A ja nie som naivný, veď korupcia sa dotýka každého štátu v Európskej únii. Aj Fíni majú korupciu, aj Nemci majú korupciu, aj všetky iné krajiny, ale dôležité je, ako sa vedia s týmto problémom vysporiadať. Ako sa vedia vysporiadať s ľuďmi, ktorí už raz zlyhali. Neviem, či viete, ale sú napríklad manažéri veľkých firiem, ktorí keď raz budú obvinení alebo že budú, budú vlastne právoplatne odsúdení za nejaký trestný skutok, že sprenever... spreneverili peniaze, tak možno, nieže možno, oni majú svoju, svoju poistku, ktorá to za nich zaplatí, ale už žiadna iná poisťovňa ich opäť nepoistí. Čiže jednoducho na tom poli manažmentu zly... skončili. Toto je kultúra. Toto je kultúra, ku ktorej by sme sa mali blížiť. Ja netvrdím, že tuná, lebo každý sa mohol stretnúť vo svojom živote s vecami, ktoré boli tak na hrane zákona. Čiže to je jedna vec.
Aké osoby obsadzujú vrcholové posty? Ako môže jeden minister rozprávať samé vulgarizmy? Ako môže jeden generálny prokurátor rozprávať tak, ako rozpráva? Veď to je, to je všetko o osobnej integrite tých ľudí, ktorých my dávame na vysoké posty. Preto je dôležité, aby sme vedeli, komu ľudia majú veriť, preto je dôležité, aby ľudia, ktorí zastávajú tie najvyššie funkcie, boli integrit... mali dostatočnú integritu, boli preverení svojím životom a boli to naozaj ľudia, ktorí, za ktorých sa nemusíme hanbiť. Nesmú byť ľudia tuná nedotknuteľní, toto je základ každej demokratickej spoločnosti, že každý je pred právom rovní, že všetci sme tuná na jednej lodi a pokiaľ som niečo spáchal, niečo zlé, áno, v poriadku, samozrejme, mám mať právo na čestný proces, mám mať právo na to, aby neboli porušované moje ľudské práva. Všetko sedí a s tým sa dá súhlasiť, aj keď sa stali nejaké chyby, však nech sa vyšetria a nech tieto chyby sa už v budúcnosti nedejú. Všetko je v poriadku, ale prečo meníme na základe takýchto vecí náš celý Trestný poriadok a to ešte zvlášť v tak krátkom čase bez toho, aby sme sa o tom mohli baviť, aby sa o tom mohli rozprávať ľudia, ktorí tomu rozumejú? Ja som lekár, ja naozaj tiež nie som v tejto problematike doma. Ale veď dajte priestor ľuďom, ktorí tomu rozumejú, ktorí vám povedia, čo je správne a čo nie.
Naozaj tie veci, ktoré, ktorým hrozí premlčanie, myslíte si, že toto je pre túto našu spoločnosť správne? Že takýmto spôsobom sa vysporiadame s týmito vecami? Veď to, to nie je o vysporiadaní sa, to je o zabudnutí. To je o zabudnutí v závažných, vážnych káuz. A nezlyhali len vaši ľudia, veď v každej jednej, v každej jednej politickej garnitúre boli ľudia, bohužiaľ, ktorí proste tú svoju funkciu nezvládli, ktorí boli, žiaľ, ovplyvnení, zobrali úplatok, niečo urobili zle, ale práve s takýmito ľuďmi sa musíme vedieť vysporiadať.
Takže Slovensko nie je krajina, kde je ekonomická trestná činnosť zriedkavosť. My naozaj nie sme Fínsko, kde by sme si mohli povedať, že áno, super, zvládli sme boj s korupciou, s organizovaným zločinom a teraz poďme na to zmierňovať tresty. V akej krajine chcú žiť ľudia? A časti spoločnosti, a ja som presvedčený o tom, že veľkej časti spoločnosti to jedno nie je a ja som to povedal včera aj na mítingu v Nitre, že väčšina ľudí si nepraje žiť v krajine, ktorú si vysníval Robert Fico.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
