Videokanál poslanca

Ďakujem všetkým za faktické poznámky.
Bol som vyzvaný otázkou, tak odpoviem Janke Bittó Cigánikovej, že neplatí ma Penta, samozrejme, ani pán Haščák, beriem ako vtip.
Čo sa týka toho programu, tak skutočne Kresťanskodemokratické hnutie malo najlepší program z pohľadu pacienta a my sme mali aj program nazvaný Desatoro pre pacienta, program bol skutočne orientovaný na to, čo pacientov trápi.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne povedať pár slov vlastne k tomuto návrhu.
Kresťanskodemokratické hnutie tak ako išlo do volieb, tak pre nás bola, bolo zdravotníctvo jednou z priorít, a to sme stále deklarovali, mali sme podľa môjho názoru najlepší program, najprepracovanejších 188 konkrétnych riešení. A jedným z týchto riešení bolo aj, aby sme mali transparentné čakacie doby. Myslím si, že všetkým z nás, ktorí tu sme, a tí, ktorí sú zdravotníci, určite o to viac musí práve o toto ísť, aby sme tu mali naozaj transparentné čakacie doby. A veľmi sa mi páči aj to, čo vlastne začal v podstate Marek Krajčí, že dokonca mal odvahu povedať, čo budú maximálne čakacie doby. To vôbec nie je niečo samozrejmé ani v okolitých krajinách. Pracoval som aj v Nemecku, v Rakúsku, vôbec to nie je také samozrejmé. A už vôbec to nie je samozrejmé pri takom množstve výkonov a my sme hovorili o 700 výkonoch, to vôbec nie je samozrejmé.
A slovenské zdravotníctvo skutočne pokuľháva na mnohých frontoch, môžme a budeme hovoriť určite aj o tom výkazníctve, akým spôsobom sa prenášajú dáta od poskytovateľov ku poisťovniam, aké sú kontrolné mechanizmy, kde je v tom celom systéme NCZI a tak ďalej. Je tam skutočne veľmi veľa problémov, ja som sa im venoval aj v programovom vyhlásení vlády, kde som hovoril, že skutočne tuná sa stalo veľmi veľa chýb a teda na obidvoch stranách politického spektra, to musím opäť aj tuná skonštatovať. A keď chceme byť skutočne konštruktívnou opozíciou, tak nemôžme len vykrikovať skutočne na tých, ktorí za to úplne nemôžu, a tuná ja som si aj pri príprave tejto, tohto príspevku povedal, že no ako by som sa cítil ja, keby som bol na tomto mieste, kde je pani ministerka a neviem, čo by som teda robil ja, lebo asi by bolo dobré pozerať sa aj takto nejako zrkadlovo, že ako by vnímal to ten druhý, keby tu stál.
No a ja by som chcel len poznamenať to, čo povedal kolega Majerský včera, možno ste dávali pozor, možno nie, a on povedal jednu vec, že skutočne tento problém má dve roviny alebo dve časti, ktoré by trebalo od seba odlíšiť. A tá prvá časť je tá, za ktorú pani ministerka skutočne nemôže. Tá prvá časť je naozaj to, že niekto si tu nesplnil domácu úlohu a ten niekto, treba to jasne pomenovať, bolo skutočne ministerstvo zdravotníctva pod vedením OĽANO a pod vedením niektorých nominantov, to musím otvorene povedať, aj keď sa mi to hovorí ťažko, pretože som bol toho súčasťou. Ale viem úprimne, čo robil Marek Krajčí, viem, ako sme začali nastavovať celý systém a viem, že mali sme úprimnú snahu veci zmeniť. A že aj táto vec, to znamená transparentné a maximálne čakacie doby, je dobrá a je dôležitá a je pre našich pacientov nesmierne, nesmierne dôležité, aby sme ju posunuli dopredu.
Ale, žiaľ, chcem vám ešte raz zdôrazniť, dokedy tu bol pán minister Lengvarský, prišiel v apríli roku ´21 a odišiel, tuším, v apríli ´23, a my teraz vlastne hodnotíme dva roky pôsobenia tohto pána ministra na svojej funkcii, pretože toto bola tá osoba, ktorá mala leadovať celý tento proces. Táto osoba mala motivovať svojich kolegov, svojich podriadených k tomu, aby napríklad urobil metodiku, na základe ktorého sa jednotlivé nemocnice do jednotlivých úrovní zaraďujú. Žiaľ, túto metodiku doteraz nemáme. Sú zaradené nemocnice, ale nevieme, podľa akého kľúča. A, žiaľ, urobil ďalšiu chybu, a to je to, že si nesplnil svoju zákonnú povinnosť a do konca roku ´22 tuná mali byť zadefinované podmienečne aj tie jednotkové nemocnice.
Takže treba sa pýtať, že kto je za toto zodpovedný a podľa mňa, podľa môjho názoru tu je ten, na koho by sme sa mali obracať, prečo vlastne neleadoval túto časť svojich povinností tak, aby sme tu dnes vôbec nemuseli byť. To je tá prvá časť. Určite z môjho pohľadu je dôležité, aby to odznelo, že chýbal tento leadership.
A poďme teda teraz k tej druhej, a tu skutočne aj s mojimi predrečníkmi môžem súhlasiť, aj s Marekom Krajčím, že bolo tu dostatok času, naozaj dva roky je dosť času na to, aby sme sa pripravili aj na takúto veľkú vec, akou sú čakacie doby pre 700 diagnóz. Zopakujem ešte to, čo som povedal na začiatku. To slovenské zdravotníctvo naozaj pokuľháva, to je taká pani v rokoch, ktorá sa opiera o rolátor a ide ledva cestou dopredu, a my teraz od nej chceme niečo, aby teda proste zrazu začalo všetko fungovať. No ono to treba naozaj veľmi citlivo a dobre nastaviť. A ja som aj počas kampane stále hovoril, že, že v rámci tohto, tejto OSN-ky sa urobili viaceré chyby a nie tak zákon, lebo zákon si myslím, že je fajn a myslím, že aj tu sa zhodneme, odborná obec, my potrebujeme zadefinovať, aby sme nerobili všade všetko, potrebujeme zadefinovať nejaké úrovne nemocníc, potrebujeme povedať, že sa tu bude centralizovať, že tu budeme robiť to, tu budeme robiť ono, bude, potrebujeme urobiť nejaký manažment a cestu pacienta, to je všetko v poriadku a myslím si, že tá OSN-ka práve k tomu mala smerovať. No len opäť, ten vykonávací predpis, ktorý mal detailne povedať, že ako to sa má urobiť, tak, žiaľ, nie je napísaný správne.
Viete, teraz je už druhýkrát v medzirezortnom pripomienkovom konaní, neviem teda, v akom stave už je, či už teda skončil alebo nie, ale ten dokument, ktorý som ja mal možnosť si prečítať, tak má strašne veľa chýb. Viete, prvá chyba, ktorá sa stala, bola tá, že kolegom odborníkom z jednotlivých odborných spoločností bolo povedané, napíšte ideálny stav. Napíšte tam všetko, čo si myslíte, že by bolo najlepšie. To znamená, tuná sme začali vyrábať odborné, alebo teda vyhlášku, kde je napísané, ja vám to poviem, lebo som si pozeral napríklad anestézu. Tak v tej vyhláške je napríklad napísané, že päťkové nemocnice, teda koncová, konečná nemocnica má mať xenónový ventilátor. Xenónový ventilátor, ja som si prešiel aj univerzitné nemocnice v Nemecku, videl som to len asi na jednom pracovisku, ktoré to robí ako vedecky, vedeckú činnosť. A my máme teraz zadefinované, že takýto xenónový ventilátor musíme kúpiť.
Môžme hovoriť o ďalšom materiálno-technickom zabezpečení. Podľa toho materiálno-technického zabezpečenia by sa mali nemocnice už teraz pripravovať a nakupovať vo veľkom veci, ktoré si vysnívali odborníci, kolegovia v jednotlivých odborných pracovných skupinách, a dokonca takisto aj personálne obsadenie. Personálne obsadenie, ktoré nie je reálne dosiahnuť ani v západných krajinách, tak v našej vyhláške je. A viete, ako sa potom dá takáto vyhláška uviesť do praxe? O tom to je a o tom by sme mali viesť tú odbornú diskusiu, aby sme, aby sme nepoškodili týmto vlastne ten celý systém.
A ja chcem zdôrazniť, že Kresťanskodemokratické hnutie je prvé pre to, aby tie čakacie lehoty tu boli, pretože súhlasím s predrečníkmi, že je to bytostne dôležité pre našich pacientov. Je to dôležité, aby naši pacienti vedeli, na akú diagnózu sa ako dlho čaká. Ja chcem zdôrazniť, že ale nie je to úplne také že prvoplánové, že to je jednoduché. To vôbec nie je jednoduché, lebo za niektoré čakacie listiny môžu aj pacienti sami. Vezmite si, že niekto nechce byť operovaný u jedného chirurga, chce byť operovaný u iného chirurga a tam musí čakať dlhšie. Alebo máme výber operatéra, my si vyberáme operatéra, za to platíme. A ako sa potom tento systém bude nastavovať? Čiže ono to nie je také úplne, úplne, úplne jednoduché a ja som prvý za to, aby sme tuná sa snažili tú solidaritu systému nejakým spôsobom udržať, aby skutočne nezáviselo od toho, koľko máte peňazí vo vrecku a na základe toho sa dostanete na lepšie pracovisko, alebo na základe toho sa dostanete k lepšiemu chirurgovi, alebo rýchlejšie. Aj tieto neduhy tu, žiaľ, máme a viete, tu nefunguje tak strašne veľa vecí.
Vezmite si, že v Dolnom Rakúsku keď je pacient s nejakou diagnózou, a to je jedno, že býva na okraji Viedne, že má päť kilometrov do viedenskej najbližšej nemocnice, tak ale sanitka ho zavezie 100 km ďalej do Sankt Pöltenu, do centrálnej nemocnice Dolného Rakúska. Proste majú takýto, takýto systém, kde, ako sa má ten pacient posúvať. Alebo môžme povedať nórsky systém, ktorý je oveľa jednoduchší, nie je tak komplikovaný, ako sme si my urobili, že tá vyhláška má 500 strán, podľa mňa je ťažko uskutočniteľná v praxi.
Doplnkové programy, teraz chcem vidieť tých ambulantných lekárov, ktorí si budú sledovať v ich regióne, ako sa každý rok menia doplnkové programy ktorej nemocnice. To je, neviem si to ani celkom vys... celkom dobre predstaviť ako, ako to má fungovať, hej, pritom dalo sa to urobiť jednoduchšie tým negatívnym spôsobom, že povedzme si, že kedy má byť pacient preložený do vyššieho centra, ktoré diagnózy nemajú byť operované v nižšom centre. Veď o to nám predsa išlo, aby sme povedali, že pankreas sa nebude operovať v Trebišove, že sa bude operovať v Košiciach, ale aby sme my zadefinovali explicitne Trebišovu, že budeš operovať týchto 120 diagnóz a túto 121. musíš preložiť do iného centra, no taký systém som skutočne ani vo svete nevidel.
Opäť, ťažko sa mi to hovorí, bol som súčasťou toho, úprimne priznávam. Asi nemal som riešiť, že kde budeme prekladať covidových pacientov, asi sme sa mali venovať tejto veci, lebo tu treba naozaj odborný leadership, tu treba skutočne mať ľudí na ministerstve, ktorí tomu rozumejú, ktorí vedia, čo sa s tým bude diať, keď to takto urobíme. Viete, my tu máme zodpovednosť za ten systém, my keď niečo zmeníme teraz, tuto budeme žiť a nie my, ale tí zdravotníci desiatky rokov. Toto je tá zodpovednosť, ktorá si myslím, že je na nás, aby sme ju, aby sme ju vnímali a to je jedno, či sme v opozícii alebo v koalícii, lebo v podstate tie následky dopadnú na nás všetkých. Čiže pacient by mal byť skutočne, skutočne na tom prvom mieste.
Keď sa vrátim ešte raz k tomu, čo vlastne teraz je predložené a predkladané, mňa to skutočne neteší, že sa to má preložiť o rok, tie čakacie listiny, naozaj mňa mrzia, vyslovene hnevajú. Viem si predstaviť aj podporu toho pozmeňovacieho návrhu, aby to bolo skôr, pretože naozaj toto je naša povinnosť a záväzok voči, voči našim občanom, ale pozerajme, prosím, aj na tie ostatné argumenty, ktoré tu odznievajú, a ak niekto zlyhal alebo urobil niečo, čo nemal, alebo mal urobiť inak, tak to jasne pomenujme a povedzme, kto je za to zodpovedný.
A aby som dlho nerečnil, lebo už som, tuším, povedal tie dôležité veci, za Kresťanskodemokratické hnutie budeme odporúčať, aby sme sa v tejto oblasti zdržali práve preto, lebo som povedal, v jednej oblasti rozumieme ministerke, v druhej oblasti nás to veľmi mrzí, a preto budem odporúčať aj kolegom, aby sa v tejto veci zdržali.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. K tej vecnej rovine sa vyjadríme, takže nebudem k tomuto hovoriť.
Ja by som len pripomenul aj kolegyni Cigánikovej, že áno, urobili sa chyby aj počas vládnutia predošlej garnitúry, to priznávam. Ja by som vám len chcel pripomenúť, alebo tebe, Janka, pripomenúť, že jeden jediný minister, ktorého si ty mala rada a s ktorým si chodila fajčiť pred ministerstvo zdravotníctva, bol Vladimír Lengvarský. A tu treba jasne pomenovať, kto za tento sklz môže a toto je skutočne to meno, ktoré malo lídovať celú OSM-ku a malo lídovať to, čo teraz tuná prekladáme. Takže ak si všimnete a pozrite si to, aj dohľadajte spätne dozadu, ako reagovala SaS-ka aj konkrétne Janka Bittó Cigániková na tohto ministra, ktorý skutočne zlyhal, ale podľa SaS-ky, Janky Bittó Cigánikovej, našich analytikov, pána Smatanu a ďalších, bol jeden z najlepších ministrov, dali mu dokonca známku jedna mínus, že bol vynikajúci, takže poprosím, v tejto, bohužiaľ, musím to takto skonštatovať, nie vecnej rovine, aby sme hľadali naozaj aj zodpovedných.
Ďakujem. (Potlesk.)

Marek, ďakujem za príspevok. Veľmi ťažko sa to počúva, s mnohým súhlasím, veď nakoniec sme boli chvíľu na ministerstve spoločne.
Čo sa týka toho kardiocentra v Košiciach, ale nielen jeho, skutočne toto neboli bezdôvodné výmeny, bolo tu 12 rokov SMER-u za nami, tak by som chcel, aby aj Tomáš Szalay nejako zreflektoval a možno aj zreflektoval, akú povesť mal pán profesor Sabol, a Marek Krajčí to pekne pomenoval, že to bol malý cár. A za ľudí hovoria činy. Nestačí byť len perfektným operatérom, ale musíš mať aj takú ľudskosť v sebe, musíš sa k ľuďom vedieť správať slušne, nesmieš robiť veľké večierky pre 700 pozvaných hostí a potom hovoriť, koho na budúci rok nepozveš. Musíš byť skutočne rovným a čestným človekom. Ja by som si veľmi prial, aby takýto ľudia stále viac boli na vrcholových pozíciách v štátnom zdravotníctve. Je ich veľmi ťažké hľadať, mám pocit, že ako keby sme hľadali ihlu v kope sena.
Ale Marek Krajčí, ktorého ste degradovali a dehonestovali, začalo to tým, že teda je to nejaký taký bezduchý človiečik, ktorý je ovanutý duchom svätým a ktorého ste sústavne torpédovali, tak urobil alebo začal pre slovenské zdravotníctvo skutočne ukazovať cestu, ako sa dá spravodlivo riadiť štát. Mnoho vecí sa nám, žiaľ, nepodarilo, pretože sme boli vymenení a vlastne skutočne tie chápadlá nás udusili, ale ja stále verím, že aj preto, že sme tu, nádej nezomrela.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ja by som sa chcel poďakovať Braňovi Škripekovi za veľmi pekný prejav, za to, ako odznela tu dôležitosť zahraničnej politiky a smerovania Slovenska, že je to skutočne veľmi dôležité, aby sme vedeli, na ktorej strane sme a aby sme boli na tej správnej strane. Za to, že zhrnul a pomenoval všetky konflikty a problémy, ktoré sa v našom globálnom svete momentálne dejú. A mne sa veľmi páčil aj ten prejav, ako si to urobil, že si to veľmi vecne zhodnotil a potom povedal, čo ti v ňom chýba, v tom sa máme asi viacerí čo učiť, teda ja určite, aby sme boli naozaj korektní. Takže v tomto ti chcem ešte raz poďakovať za veľmi pekný príspevok. Ďakujem.

Ďakujem pekne za tento príspevok. Mňa trošku mrzí, že aj Národná rada nie je upravená tak, aby ste mohli vystúpiť tak, ako všetci rečníci. (Potlesk.) Možno by som poprosil, ak by bola možnosť, aby sme (reakcia z pléna), je to upravené, ale neviem, ak by bol člen vlády alebo nejaký iným spôsobom, či by sa vedel pohybovať po tomto priestore. Neviem, či sa to dá. Ja som to chcel takto dať len do diskusie, viete, aby sme sa ako spoločnosť naozaj zameriavali aj na ľudí, našich občanov, aby sme boli vnímaví a citliví aj na tieto oblasti. Ďakujem.

Áno, teraz, dobre. Tiež by som chcel poďakovať kolegovi za vystúpenie a ešte raz podporiť to, čo spomínal, že žiadna reforma bez personálu nemôže byť úspešná, a je skutočne, malo by byť našou ambíciou, aby sme ten personál zastabilizovali, lekárov, sestry, ale aj ostatných zdravotníkov. Odporúčam ministerstvu zdravotníctva, aby sa teda nevenovalo len tomu, aby navyšovalo počty lekárov na lekárskych fakultách, ale aby skutočne sa zameralo na zmeny v pracovnom prostredí. A my máme veľmi konkrétne riešenia v našom programe, keby teda sme my zostavovali programové vyhlásenie vlády, tak by sme ich tam konkrétne napísali. Viac snáď netreba.
Ďakujem.

Ďakujem všetkým kolegom za povzbudivé slová aj za trošku kritické vystúpenia, veď na to tu sme, aby sme diskutovali. A ja by som sa trošku vrátil ešte k Tomášovi. On spomínal teda tú moju zodpovednosť a nakoniec aj pán docent Baláž ju spomenul, ja sa nevyhýbam zodpovednosti, samozrejme. Bol som jedenásť mesiacov na ministerstve zdravotníctva. Myslím si, že to boli jedny z najhorších období, ktoré kedy nejaký minister musel absolvovať. Ja som to už párkrát povedal, nikomu by som to neprial, a napriek tomu sme rozbehli viaceré procesy, okrem iného aj plán obnovy, ktorý sa začal potom psuť, keď prišiel pán Lengvarský. Urobili sme predoperačné vyšetrenia, rok intenzívnej práce, ležia na stole pani, pána štátneho tajomníka, nebola na to, nebol na to čas a priestor, rozbehli sme štandardy. Venoval som sa skutočne, či mi budete veriť, alebo nie, ja som odchádzal z ministerstva o polnoci, každý deň sme rozhodovali, kam máme preložiť intenzívnych pacientov, pretože to bola katastrofa a dva týždne som sa cítil ako cestovná kancelária, pretože sme sa snažili či už zahraničných kolegov, ktorí nám prišli pomôcť, inštruovať, respektíve prekladať pacientov do zahraničia.
Čiže ja si za svojou prácou stojím, si myslím, že sme urobili maximum, čo sme mohli. Áno, stali sa aj chyby, ale tieto chyby robí každý z nás a ja si ich uvedomujem.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážení kolegovia, vážené kolegyne, chcel som ich spomenúť na začiatok, ospravedlňujem sa. Ja budem hovoriť o tom, čomu rozumiem, ono, tak by to malo byť. Ja budem hovoriť o zdravotníctve, nakoniec zdravotníctvo tu ešte dnes veľmi intenzívne neodznelo. Takže si dovolím možno taký širší úvod, pretože je to dôležité trochu zarámcovať, z čoho to vychádza, a potom sa dostaneme aj k niektorým témam, ktoré pomenúva programové vyhlásenie vlády.
Myslím si, že mnohí budú so mnou súhlasiť, že situácia v slovenskom zdravotníctve je skutočne alarmujúca. My sme relatívne úspešný štát, ale situáciu v zdravotníctve, žiaľ, tak nazvať nemôžeme. Naši občania sú vystavovaní problémom, ktoré sme spôsobili systémom, ktorý tu funguje. Mne denne zvonia esemesky od, nielen od rodiny a priateľov a známych, ale už aj od občanov, že, prosím vás, neviem, čo mám s tým robiť, neviem sa dostať k lekárovi, neviem nájsť vhodný termín, čakám veľmi dlho na operáciu. Pán doktor, to, čo mi pán doktor nariadil, povedal, je správne? Robili by ste to takto aj v Nemecku alebo v Rakúsku?
Ten pacient sa nám akosi v systéme stratil. Máme dlhé čakacie doby, vyberajú sa nezriadené poplatky. Tu sa vyberajú poplatky za to, že sa prihlásite na termín. Tie poplatky sú rôzne, od pár eur až po niekoľko desiatok eur. Je nám to jedno, sme možno jediná krajina, kde to tak je. To sú lekári, ktorí sú platení z povinného zdravotného poistenia.
Rastie nám dlh v nemocniciach, máme už šiestu vlnu oddlženia. Viete, koľko bola priemerná doba splatnosti faktúr štátnych nemocníc? 270 dní. Na týchto dlhoch štátnych nemocníc profitujú firmy, ktoré skupujú pohľadávky, a potom ich štát oddlží. S 10-percentným ziskom.
Chýba nám personál, mladí nechcú pracovať v tomto systéme. Vážení, nám nepomôže, ak prijmeme viac študentov medicíny na naše lekárske fakulty, pretože tí mladí ľudia nechcú v tomto chaose pracovať. Čo my potrebujeme? My potrebujeme sa začať venovať tomuto chaosu, potrebujeme začať zlepšovať pracovné prostredie.
Môžem hovoriť o dlhodobo chorých, o zraniteľných osobách, aké majú problémy dostať sa vôbec k lekárovi alebo tú zdravotno-sociálnu starostlivosť, aby dostali.
Nemáme zavedené štandardy, priatelia. Tu si mnoho lekárov lieči tak, ako uzná za vhodné. A nikto to nekontroluje. Viete, a na druhej strane, na druhej strane potom máme niektoré oblasti zdravotníctva, ktoré sú vysoko profitujúce. Máme tu cétečká, doktorov magnetov, máme tu patológie, máme tu súkromné, súkromné jednodňovky, ktorí na tom systéme profitujú. Čiže druhým problémom slovenského zdravotníctva je, že je nerovnomerne financované. My tuná máme víťazov a máme porazených. A, bohužiaľ, tých víťazov je málo a tých porazených je strašne veľa. No a kto je za to zodpovedný? No, my všetci. Ja nechcem hovoriť len teraz na jednu stranu, skutočne tu sa stali vážne chyby. Tu sa stali vážne chyby, tak ako sme nastavovali tento systém, ktorý nám teraz zlyháva. A na obidvoch stranách politického spektra. Na obidvoch stranách politického spektra. Mali sme tu skupiny, ktoré dávajú priestor biznisu; veď v poriadku, ja som tiež za ten biznis, ale aby bol regulovaný. V zdravotníctve musí byť biznis regulovaný. Ja viem, že vy ste tu viacerí z biznisového prostredia, možno tomu nerozumiete, ale verte mi, v slušných krajinách západnej Európy je v zdravotníctve biznis regulovaný.
Mali sme tu pána Zajaca, reformátora, každý si spomenie, no kto zreformoval najviac slovenské zdravotníctvo? No Zajac. Ale ako ho zreformoval? Urobil tam dve zásadné chyby. Jedna, sme asi jediná krajina v Európskej únii, kde z povinného zdravotného poistenia sa mohol vyplácať zisk. A ten nenávidený Krajčí ten zisk aspoň obmedzil na jedno percento. Sme jediná krajina, kde nevadí krížové vlastníctvo, že poisťovňa môže mať poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. A keď som sa pána reformátora Zajaca pýtal, že ako je to možné, že v Nemecku ja to neviem obhájiť, že sa zo mňa všetci smejú, tak mi povedal, že u nich to neni možné, u nás to možné je. Ako je to vôbec možné?
A poďme na tú druhú stranu, poďme na vlády SMER-u. Dvanásť rokov ste mali zdravotníctvo vo svojich rukách. Ja som tam prišiel ako človek zo zahraničia a ja som sa nestíhal diviť vlastným očiam, čo všetko nefunguje. Vážení, môžme rozprávať o tom, ako boli predražené cétečká, ako sa nakupovali stoly na päťsto kilogramov a viac, môžme sa baviť o tom, ako sa preplácalo za stravu v nemocniciach, ale to je len taký malý, malý kúsok, na ktoré sa prišlo. Všetko ostatné ostalo zahalené rúškom tajomstva. Ale v zdravotníctve, práve v zdravotníctve vidieť dlhodobo, ako niektoré zlé nastavenia čo spôsobia o niekoľko rokov. A čo spôsobili niektoré nastavenia, ktoré urobil SMER za 12 rokov? Povedzme si tie veľké projekty, ktoré tuná mal naštartovať.
Môžme hovoriť o DRG. Vážení, my sme kúpili dva DRG v roku 2012. A v roku 2020, keď som ja ako vyplašený človek prišiel zo zahraničia, tak bolo v stave klinickej smrti. Venovalo sa mu na Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, venovali sa mu traja ľudia. A museli sme ho zobrať na ministerstvo zdravotníctva, aby sme ho vôbec zachránili. Čo ste robili vtedy? Pýtam sa, čo sa stalo s eHealthom? Minuli sa desiatky, stovky miliónov eur, pretože na IT technológiách, to je veľmi ľahko. Ale akú, aký benefit má z tohto pacient? Okrem, okrem možno receptu tu nefunguje nič. A ešte aj ten recept sme si museli požičať z Dôvery, lebo ani na to sme my neprišli.
Poďme sa pozrieť na vzdelávanie. Vážení, prečo naši mladí študenti nechcú tu začať pracovať? No preto, že my sme si zo vzdelávania urobili štúdium. Všade je to odborné vzdelávanie, ktoré robia jednotlivé nemocnice. Ja keď vyštudujem a som všeobecný lekár, tak potrebujem byť anestéziológ. A ako anestéziológa ma môže vyštudovať prax. Nič iné. Žiadne SZU, žiadna lekárska fakulta. U nás to ale tak funguje. Toto sú skutočné zlyhania. A poviem ešte posledný a potom prejdem aj ku konkrétnym bodom v programovom vyhlásení vlády.
Štandardy. Osemmiliónový projekt z Európskej únie. Za vášho vládnutia. Na to, aby sme zaviedli štandardy. Chvályhodná vec! Ale čo sa z neho stalo? Začali sme prepisovať z angličtiny medzinárodné guideliney. Robili sme 50-, 60-stranové buksle, ktoré sa absolútne nedajú použiť v praxi. Ja som si prešiel nemocnice, žiadna nemocnica ich nepoužíva. A keď sme začali robiť teda tie priebehové diagramy, tak aj to je veľký problém implementovať do praxe. Výsledok je, že zaostávame za okolitými krajinami, a to výrazne.
A možno poslednú vec, aby sme si to uvedomili, že prečo to tak je. Odvrátiteľné úmrtia. Oproti Českej republike každý rok nám zomiera takmer o 2-tisíc pacientov viac, to je z roku 2019. Takmer o 2-tisíc pacientov viac zomiera na Slovensku na odvrátiteľné úmrtia oproti Českej republike. Porovnajme sa s Rakúskom. 3,5-tisíc pacientov viac zomiera na odvrátiteľné úmrtia oproti Rakúsku. A preto, preto, vážení kolegovia, vážené kolegyne, sme očakávali, že toto programové vyhlásenie príde s veľkými ambíciami. Že príde s niečím, kde si budeme môcť byť istí, že o štyri roky tu bude naozaj lepšie zdravotníctvo a že ľudia na Slovensku dostanú lepšiu zdravotnú starostlivosť. Ale, žiaľ, ten predložený dokument, ktorý máme, je napísaný veľmi všeobecne a neprináša nové riešenia, nie sú tam ambiciózne projekty.
A teraz dovoľte ku niektorým oblastiam, ktoré sa spomínajú v programovom vyhlásení, bližšie. Ja by som chcel aj oceniť to, že my aj na zdravotníctvom výbore máme konštruktívny dialóg, dnes som bol veľmi potešený, že sme sa mohli rozprávať naprieč politickým spektrom, pretože zdravotníctvo skutočne nie je politická téma, my tu potrebujeme zabrať všetci.
Píšete si v programovom vyhlásení vlády, že chcete odpolitizovať rezort zdravotníctva, to vítame, budeme to pozorne sledovať. Rovnako pozorne budeme sledovať, či zdravotníctvo bude naozaj prioritou tejto vlády a uvidíme to už pri rozpočte, ktorý o chvíľu príde.
Veľmi rád by som vedel, čo znamená rada pre rozpočet verejného zdravotného poistenia, do detailov mi to nie je známe, čo hovorí tento nový, nový konštrukt.
Ale poďme k veci, ktorá možno zaujíma viacerých z vás, a je to problematika riešenia národnej univerzitnej nemocnice v Bratislave. Je to veľká hanba, ťahá sa to už desaťročia, my tuná nemáme v Bratislave národnú univerzitnú nemocnicu, ktorá by bola komplexná, ktorá by riešila pacienta od hlavy po päty, ktorá by tu naozaj akože v metropole Slovenska vedela zabezpečiť komplexnú koncovú zdravotnú starostlivosť. Bohužiaľ, v programovom vyhlásení vlády, neposkytuje nám programové vyhlásenie vlády jasnú odpoveď, čo chcete urobiť s Rázsochami. V Rázsochách sa preinvestovali desiatky miliónov eur, v programovom vyhlásení vlády je to tak veľmi vágne. A podľa programového vyhlásenia vlády my máme pocit, akoby hlavným mestom v zdravotníctve mala byť Banská Bystrica. Ja nie som proti, ja som rád, že Banská Bystrica bude mať, dúfajme teda, novú nemocnicu. Len vezmite si, že z plánu obnovy ideme dávať peniaze do Martina, do Banskej Bystrice a nezabúdajme aj na Zvolen, ktorý dostane ďalších 40 miliónov z plánu obnovy. To znamená, my asymetricky dotujeme stredné Slovensko na úkor ostatných regiónov na Slovensku. Ja doprajem aj Martinu, aj Banskej Bystrici, len my tu musíme robiť odstupňovanie určitých krokov a musíme počítať s celým Slovenskom.
Z programového vyhlásenia vlády nie je jasné, ako sa chce vláda postaviť ku problematike optimálnej nemocničnej siete. Poukazujeme na to, že nedodržiavanie niekoľkých, niektorých časových rámcov môže ohroziť finančné plnenie z plánu obnovy. V prípade projektu OSN vznikli viaceré chyby a skutočne odklonili sme sa od toho, od tej pôvodnej myšlienky, aby sme urobili našu nemocničnú sieť udržateľnou a odolnou v krízových situáciách. Ale problémom je predovšetkým tá vykonávacia vyhláška, ktorá je veľmi komplikovaná, ťažko realizovateľná v praxi, mne sa to ťažko hovorí, my sme to začínali, bohužiaľ, kolegovia na ministerstve, predovšetkým za vlády pána Lengvarského ako ministra zdravotníctva, zaspali. A môžem spomenúť aj nedávno medializované zariadenie, zaradenie dvoch nových zdravotníckych zariadení do inej kategórie, kde by mali byť, ale k tomu sa dostaneme určite v nasledujúcich dňoch.
Chcel by som zdôrazniť, že KDH podporuje skríningové programy, ale chceli by sme zdôrazniť, že pri ich zavádzaní treba vychádzať z medzinárodných odporúčaní. Lebo viete, darmo si urobíte nejaký skríning, ale keď ten pacient nemá termín u ďalšieho lekára alebo nevie, čo s tým má urobiť, tak vám žiaden skríning nepomôže. A podo... pozitívne hodnotíme aj zámer pokračovať v prebiehajúcich projektoch ministerstva zdravotníctva, ako je napríklad, ako je napríklad koncepcia všeobecnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti, alebo rozvoj a zámer pripraviť reformu špecializovanej ambulantnej starostlivosti. Toto vnímame skutočne pozitívne a sme ra... za to radi.
Z tých dlhodobých cieľov je program takisto z môjho pohľadu málo ambiciózny aj v oblasti prevencie, ale aj v tom, ako sa chceme vysporiadať s prebiehajúcou demografickou krízou, pretože nám skutočne starne populácia a o chvíľku tá potreba zdravotno-sociálnej starostlivosti tu bude enormne narastať. A nedá mi nespomenúť, nedá mi nespomenúť, že my tu musíme prepájať zdravotný a sociálny systém. Moderné systémy v zahraničí budujú komunitu, komunitnú starostlivosť. Pretože to je budúcnosť. Môžme mať krásne nemocnice, môžme mať vynikajúcu ambulantnú starostlivosť, ale pacienti chcú byť čo najdlhšie sebestační v svojom prirodzenom prostredí. A na to, aby sa vám to podarilo, potrebujeme budovať komunitnú sieť podporných zdravotných a sociálnych služieb. Ani tu nejakú zásadnú víziu nenachádzam.
Bál som sa, že teda či mi vyjde čas alebo nie, ale vyzerá, že áno, tak mi dovoľte na záver povedať, že tento materiál je všeobecný, málo ambiciózny, neprináša dostatočné inovácie a nie je zárukou, že prispeje k zlepšeniu poskytovania zdravotnej starostlivosti pre občanov Slovenska a že sa naďalej nebudeme vzďaľovať od moderných zdravotníckych systémov v Európe.
A zároveň chcel by som tiež skončiť optimistickejšie, aby to nebolo také ukričané a smutné, my chceme byť naozaj konštruktívnou opozíciou a chceme ku veciam, ktoré budú prichádzať a budú dávať zmysel, dávať náš postoj, naše kompetencie a vedomosti a chceme v dobrých veciach aj koaličných kolegov podporiť.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.)