Videokanál poslanca

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, je piatok, je nás tu málo, ale napriek tomu si dovolím predniesť, predložiť náš návrh novely zákona č. 577/2004, ktorý pojednáva o poplatkoch za manažment pacienta. A dovoľte mi uviesť dôvody, prečo sme sa rozhodli aj s kolegom Majerským predložiť tento, túto novelu zákona.
V prvom rade, v prvom rade tento, tento zákon pojednáva o tom, že manažment zdravotnej starostlivosti je súčasťou poskytovania zdravotnej starostlivosti a ako taký by mal byť bezplatný, je to aj zadefinované v zákone, ale pokiaľ poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, manažment pacienta deleguje na neposkytovateľa zdravotnej starostlivosti, a to môže byť hocikto, môže to byť aj napríklad nejaká eseročka, nejaká firma, ktorá to externe manažuje, tak už vlastne táto podmienka, aby to bolo bezplatné, tu nie je. A takýmto spôsobom sa určitým spôsobom obchádza to, že za manažment pacienta, resp. objednanie sa pacienta na konkrétny termín a čas, to, čo vlastne, o čo nám tuná v tomto zákone ide, je pre pacienta spoplatnené.
Čo sa týka tých, tých presahov v praxi, znamená to to, čo asi aj z vlastnej skúsenosti poznáte, že niektorí lekári, teda nehovorím, že všetci, ale je ich stále viac, si túto službu manažmentu pacienta outsourcujú na rôzne firmy – TopDoktor, NávštevaLekára, eČasenka, rôzne ďalšie, ktoré potom vlastne za nich manažujú pacienta, pacient sa môže prihlásiť a potom táto spoplatnená služba a peniaze za ňu sa delia medzi poskytovateľa a medzi lekára. Samozrejme, že je to jeden spôsob, ako sa manažujú pacienti v našich ambulanciách, ďalší spôsob je taký, že niektorí lekári vôbec neobjednávajú v ambulanciách na termín, to znamená, to sú tí lekári, kde vidíte ešte stále skoro ráno rad ľudí, ktorí čakajú v rade, či sa na nich usmeje šťastie a či dostanú jeden z lístkov ku lekárovi špecialistovi, čo ja pokladám v dnešnej dobe za naozaj veľmi tragický obraz v rámci Slovenska, že niečo také musia naši pacienti zažívať.
No a potom sú tu, samozrejme, aj lekári, ktorí to robia tak, ako to robili predtým dlhé roky. A že sa dokážete k nim dovolať, dokážete povedať, čo vám je, a niekto, väčšinou sestra alebo možno lekár to posúdi, či tento zdravotný stav je natoľko vážny, že musíte prísť k nemu hneď, alebo v dohľadnej dobe, alebo vás objedná na určitý termín možno o týždeň, o mesiac, o dva, o tri mesiace. Čiže zohľadní váš zdravotný stav a akútnosť zdravotného stavu. Pokiaľ to robíte tak, že idete cez časenku TopDoktor, tak tam to zohľadnenie, triáž pacienta nefunguje, respektíve ak, tak sú to len naozaj také náznaky nejakej, nejakého triedenia daného pacienta.
Preto, preto navrhujeme tento, tento postup upraviť, zmeniť. My sme si dali aj v Parlamentnom inštitúte urobiť analýzu, žiaľ, bolo tam len 17 krajín, niektoré detaily nedodali, ale podľa týchto zistení z krajín, ktoré odovzdali informáciu ohľadom objednávania sa na čas, sme jedinou krajinou, kde sa vyberajú poplatky za objednanie na konkrétny termín a čas u lekára, ktorý má zmluvu s poisťovňami. To znamená, je platený z povinného zdravotného poistenia.
Čo chceme týmto návrhom novely zákona dosiahnuť? No v prvom rade chceme jasne zadefinovať, čo manažment pacienta znamená, po ďalšie, chceme povedať, že tá možnosť, ktorá doteraz sa využíva, že poskytovateľ zdravotnej starostlivosti prenesie túto službu, deleguje na nejakú externú firmu, tu síce možná bude, ale nebudú sa môcť preniesť náklady spojené s touto, s touto aktivitou na pacienta. To znamená, tá ambulancia by to musela zaplatiť zo svojho.
Čo sa týka ďalej, čo sme chceli týmto, touto novelou dosiahnuť, je, že dávame povinnosť lekárom, aby zohľadňovali závažnosť ochorenia. Samozrejme, že sú stavy a prípady, kedy sa to zohľadniť nedá, ale vo väčšine prípadov sa tá akútnosť ochorenia zohľadniť dá. Veď na to by mal byť aj ten manažment pacienta, manažment pacienta neznamená len, že sa objednávam na konkrétny termín a čas, ale manažment pacienta znamená, že sa tým pacientom zaoberám. Že s tým pacientom nejakým spôsobom chcem zistiť, že s čím ku mne prichádza, či je to vec, ktorá naozaj znesie odklad, alebo nie. Čiže chceme, aby bola zohľadňovaná táto, táto skutočnosť a tých možností je veľa. Veď predsa žijeme v dobe, kde sú odkazovače, kde sú telefóny, kde sú maily, kde sú rôzne možnosti, akým spôsobom, tie internetové stránky, akým spôsobom sa dá nastaviť ten manažment pacienta tak, aby bol propacientsky predovšetkým a aby pre tých pacientov bol akceptovateľný.
Ďalšia vec, ktorú chceme v rámci tejto novely navrhnúť, je, aby bola povinnosť všetkých ambulantných lekárov objednávať. To znamená, aby neboli lekári, ktorí neobjednávajú vôbec, a navrhujeme, aby ten minimálny počet hodín, ktoré, kde dochádza k objednávaniu, bol 35 % z ich ordinačných hodín, aby mali povinnosť objednávať. To je spôsobené, alebo dôvod je preto, aby sa tie rady v skorých ranných hodinách u našich špecialistov prestali tvoriť, aby každý lekár mal povinnosť nejakým spôsobom pacientov manažovať. Stále sú takéto prípady, my sme boli tiež na výjazdovom stretnutí, alebo boli sme sa pozrieť na východe Slovenska a sú stále takéto príklady, kde ľudia musia veľmi v takýchto, je to smutný obraz, ak vidíte pacientov stáť pred, skoro ráno niekedy v hmle alebo v daždi a dúfať v to, že sa na nich usmeje šťastie. No takáto možnosť tu, alebo takáto, takáto situácia, žiaľ, na Slovensku ešte stále je.
Tento, táto novela by sa nemala týkať ústavnej zdravotnej starostlivosti, pretože ambulancie v nemocniciach sú predsa určitým spôsobom špecifické, ale tu vieme si predstaviť, ak by prešiel tento návrh do druhého čítania, aj nejakú úpravu, aby sme to možno zohľadnili aj v rámci ústavnej zdravotnej starostlivosti.
Ďalej, dôležitá vec, samozrejme, po publikácii tohto nášho návrhu, že s niečím takým chceme prísť do parlamentu, tak sa otvorila aj diskusia, debata, ktorá bola vedená rôzne, my sme si ju takisto prezerali a možno skúsim aj tu v niektorých veciach zareagovať. Tie obavy hlavne kolegov lekárov boli, že samozrejme vieme, že niektoré ambulancie bojujú o prežitie, ten systém je, žiaľ, nastavený tak, že máme tu ambulancie, ktorým sa darí veľmi dobre, ktoré majú naozaj veľmi dobré obraty a asi aj zisky, a potom máme ambulancie, ktoré sú naozaj na hranici prežitia. A pre tieto ambulancie môže spôsobiť určitý výpadok príjmov, možno aj cez TopDoktor a iné, určitý, určitý deficit, ktorý by im mohol ublížiť. Práve preto navrhujeme, aby sa účinnosť tohto zákona presunula na 1. január roku ´25. To znamená, dávame priestor na to, aby sa v rozpočte na budúci rok myslelo na to, že niektoré ambulancie budú musieť byť dofinancované, aby to skutočne niektorým neublížilo.
V návrhu novely zákona počítame aj s tým, že fond kvality, ktorý bol zavedený pri novelizácii zákona pred niekoľkými rokmi, by mohol možno slúžiť práve aj na takýto účel. Viem, že momentálne v tom fonde kvality asi veľa prostriedkov nekončí, ale je tu tá možnosť, resp. teraz sme svedkami toho, že sa rušia niektoré benefity. Takže možno aj tu by bol priestor nasmerovať tieto zdroje tam, kde dávajú zmysel. Z nášho pohľadu manažment pacienta v našich ambulanciách je veľmi dôležitý, pretože to mnohokrát zlyháva.
Čo sa týka toho, aby bol tento zákon vymožiteľný, navrhujeme aj pokuty. V prípade, že sa poskytovatelia zdravotnej starostlivosti teda nebudú riadiť týmto návrhom, tak náš návrh počíta s pokutou vo výške 1 500 až 5 000 eur za neuposlúchnutie takéhoto nariadenia alebo teda zákona. Respektíve ak dôjde k opakovaným porušeniam zákona, tak až do výšky 10-tisíc eur, aby vôbec bol tento návrh aj v praxi použitý, používaný.
Možno ešte jednu dôležitú vec k tým rôznym službám. Sú tu aj možnosti, možno si spomeniete, niekedy na začiatku, ešte keď sa robilo eZdravie, tak bola vytvorená služba eObjednávanie cez Národný portál zdravia. Žiaľ, táto služba bola, bola myslená dobre, bola myslená, že bude to bezplatná služba pre všetkých ambulantných lekárov a cez ňu budú môcť objednávať pacientov bezplatne na termíny. Bolo to myslené aj tak, že jednotliví lekári budú mať jeden systém, budeme doňho vedieť možno nejakým spôsobom nazerať, resp. možno v budúcnosti aj poisťovne by mohli byť aktívnejšie, čo sa týka manažmentu pacienta. Žiaľ, tento systém sa neujal, nechcem hovoriť o detailoch, že prečo, každopádne ako mnoho bezplatných služieb, aj zo strany kolegov nebol oňho veľký záujem, pretože, samozrejme, ak dostanete určitý payback späť z nejakej platenej služby, tak je to pre kolegov zaujímavejšie a opäť pripomínam, že pre niektorých to nie je že špás, alebo chcú zarábať extrémne, ale je to vec prežitia. Čiže rozumiem a rešpektujem aj túto oblasť.
Čo sa týka ešte raz možno tej, toho, tej problematiky. Neviem, či ste, tak my sme tu ešte relatívne mladí ľudia, tak nemáme možnosti a až taký veľký problém, ale ja to sledujem aj z mojej rodiny, čím je človek starší, tak tým môže mať väčšie problémy s týmito objednávacími systémami. Ja môžem zo svojej skúsenosti ukázať trebárs na problém v eČasenke. Možno viete, že tá služba nie je spoplatnená nejako extrémne, platíte len niekoľko eur, ale dostať sa k termínu je, opíšem ten stav, ako to, ako to prebieha v praxi.
Chcete ísť ku svojmu všeobecnému lekárovi, to znamená gear keeper, to je lekár, ktorý je lekár prvého kontaktu, tak tí moderní všeobecní lekári majú, majú internetovú stránku, máte tam napísané aj nejaké hodiny, kedy môžete zavolať, kedy robí odber krvi, kedy sa venuje preventívkam a kedy je tu pre tých chorých pacientov. Niekedy sa, ak sa teda dovoláte a povie vám teda, že to na toto je čas, tak sa, prosím, objednajte cez eČasenku. Hoci by to mohol už urobiť v rámci telefonátu, tak vás odporučí teda na túto platenú službu a keď si ju otvoríte, tie písmenká, ktoré sú tam písané, sú tak malé, že konkrétne moji príbuzní ma prosili, aby som to urobil za nich, lebo oni tam poriadne ani nevideli. Potom to začína znovu, že dostanete jednu esemesku, tú musíte poslať späť, potom dostanete verifikačnú esemesku a potom vám povedia, že keď prídete na rad, resp. keď budú traja ľudia pred vami, tak vám pošlú esemesku, aby ste prišli. No a toto je vlastne u lekára, ktorý je naším gear keeperom, ku ktorému by ste sa mali dostať relatívne rýchlo a včas, hej?
Čiže takto nejakým spôsobom to prebieha a nemyslím si, že toto je správne, nemyslím si a nevidel som takýto model. My sme v niektorých veciach vynálezci. Vynašli sme systém, ktorý je prinajmenšom zvláštny. No a potom sú tu, samozrejme, tie modely, ktoré sú veľmi zaujímavé, to sú také tie biznisové modely, trebárs návšteva lekára, TopDoktor a tak ďalej. No tam už neplatíte pár, pár drobných, v úvodzovkách, ale tam platíte 15, 30, dokonca videl som 99 eur, to znamená, to už nie sú také smiešne poplatky, smiešny poplatok, to už je dosť intenzívna suma. No a niektorí lekári vlastne ani neberú inak pacientov, len ak sa objednáte cez takýto objednávací systém. Čo si myslím, že ak majú zmluvy z povinného zdravotného poistenia, to znamená, to nie sú lekári, ktorí sú platení na drevo. To sú lekári, ktorí majú zmluvy so zdravotnými poisťovňami, to znamená, kde vy, my, všetci platíme povinné odvody. No a nemyslím si, že toto je ten správny nástroj, ako máme manažovať pacienta.
Čiže je to, práve preto sme prišli s týmto riešením, boli tuná rôzne také ako kontra, kontra informácie, že teda no ale veď keď si niekto zaplatí, tak aspoň na ten termín príde, lebo keď to bude zadarmo, no tak tam nebude chodiť. No tak to ale potom by sme naozaj aj u kaderníka, aj u všetkých ostatných profesií, kde sa objednávate na termín, museli za ten termín platiť. Asi mi dáte za pravdu, že takto to nefunguje. Inak ak niekto nepríde na termín, každý lekár, zdravotník by mal trochu vychovávať tých svojich pacientov. To znamená, mal by im povedať, že dobre, neohlásili ste sa, neospravedlnili ste sa, nabudúce, ak je to niečo, čo sa dá posúvať, no tak vás objednám trochu neskôr. No a už tí ľudia si trošku začnú rozmýšľať, či teda budú takto švindlovať, budú sa ospravedlňovať alebo, alebo nebudú. Čiže tá výchova patrí jednoducho k tomu.
Druhá vec je, že pokiaľ niekto nepríde na termín, kde sa objednal, no tak to dáva práve priestor tomu, aby ten lekár zobral niekoho s akútnejším prípadom. To znamená, ak mu niekto vypadne a zavolá mu niekto, že má akútny problém, no tak ho zoberie. Zoberie ho a je to práve to, čo chceme. Proste my tu nemôžeme mať, nemôžeme mať lekárov, ktorí, ktorí sa tvária, teda že pre nich taký akútnejší pacient musí rovnako čakať, keď sa neobjedná, ako iný.
Čiže toto sú také tie konkrétnosti v aplikačnej praxi a preto, preto prichádzame s týmto návrhom. Je nás tu teda málo, aj ľudí, ktorí sa venujú zdravotníctvu tu nie je veľa. Vidím, že nie sú ani nejaké veľké, nejaké veľké diskusie tuná plánované, škoda. Každopádne niečo s tým musíme urobiť. Kľúč má ministerstvo, kľúč má ministerstvo, žiaľ, doteraz so žiadnym návrhom neprišlo a myslím si, že ten ambulantný sektor to bytostne potrebuje. Tí ľudia, ktorí čakajú v radoch ráno v daždi, ako som spomínal, si nezaslúžia takto dehonestujúco v tých radoch stáť. A rovnako si myslím, že nezaslúžia si ľudia dostávať sa na termíny len v závislosti od toho, či sú ochotní alebo schopní platiť za termín ku lekárovi.
Ďakujem vám veľmi pekne a teším sa na prípadné pripomienky. (Potlesk.)

Vážená pani poslankyňa Plaváková, ďakujem za tento návrh. Za mňa osobne, ale hovoríme tuná aj s kolegami, si myslíme, že to vieme podporiť, pretože je to dobrá vec. Ja sám ako anestéziológ som bol, žiaľ, aj pri takýchto ženách, ktoré mali teda spontánny potrat, to znamená, že ten plod, to dieťatko je mŕtve, nebije mu srdce a vlastne ten, ten plod je potrebné odstrániť a viem, ako ťažko to tie ženy prežívali. Mám ich stále pred očami, takže myslím si, že je to práve jedna vec, kde sa vieme určite zhodnúť, aj keď sme možno trošku v iných póloch v niektorých otázkach, tak toto je vec, ktorú, si myslím, že treba podporiť, pretože tieto ženy za to nemôžu, že to dieťatko alebo ten plod odumrel, a myslím si, že takýmto spôsobom im vieme ponúknuť šancu vysporiadať sa s týmto ťažkým, ťažkým zážitkom. Ako bolo spomínané, mnoho žien sa na to teší, to, to nie sú potraty, ktoré by si priali, to sú naozaj straty, veľa žien sa pokúša veľmi dlho mať tieto deti a sa im to nedarí, čiže takéto, takáto situácia je pre nich naozaj veľmi traumatizujúca. A myslím si, že ako spoločnosť, toto je práve vec, kde by sme mali byť vnímaví a mali im dať tento priestor.
Čiže za mňa osobne ja si to viem predstaviť podporiť a ďakujem za tento návrh.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, kolegovia, opäť mi dovoľte vám predostrieť teda návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Stachuru, Františka Majerského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 540/2021 Z. z. o kategorizácii ústavnej zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Ide opäť o drobnú zmenu, ktorá, ktorá cizeluje, alebo teda spresňuje niektoré ustanovenia zákona. Tento zákon bol vydaný nedávno, hovorí o kategorizácii ústavnej zdravotnej starostlivosti. To je to rozdeľovanie nemocníc do jednotlivých úrovní. A pri aplikačnej praxi sme sa dostali k tomu, že niektoré, niektoré materiály, ktoré mali byť zverejnené ministerstvom zdravotníctva bezodkladne, tak to bolo napísané v zákone, tak bezodkladne zverejnené neboli, respektíve ten výklad slova bezodkladne je veľmi rôzny, takže sme si dovolili prísť s návrhom, aby sa tieto slová upravili a povedali, stanovili sa jasné, jasné lehoty.
Čiže v zákone konkrétne v štyroch bodoch meníme slovo bezodkladne a meníme ho na slová v lehote 15 dní, alebo v lehote 3 pracovných dní, aby bolo evidentné a jasné, dokedy má ministerstvo zdravotníctva zverejniť dôležité dokumenty, na základe čoho napríklad kategorizačná komisia odporučila ministerstvu zaradiť nemocnicu do určitej úrovne tak, aby takéto dôležité informácie, ktoré má verejnosť právo vedieť, aby to bolo transparentné, aby tieto dokumenty boli zverejnené na internete, alebo teda boli dostupné verejnosti v konkrétnej lehote. Čiže meníme, ešte raz, slovo bezodkladne na konkrétne dátumy.
Ide o opäť malú, drobnú zmenu, ktorá by mala tým, že táto kategorizácia ústavných zariadení bude prebiehať pravidelne, aspoň taký, taký a taký predpoklad, že každý rok táto kategorizačná komisia zasadne, v tom zákone sú stále tie doplnkové programy, ako viete, a k týmto veciam sa bude pravidelne viesť určitá diskusia, budú sa nanovo možno kategorizovať možno už nie vždy nemocnice, ale minimálne niektoré programy tak, aby ten proces bol transparentný a aby potrebné dokumenty boli zverejňované včas pre verejnosť.
Prosím, prosím vás teda o podporu tohto prospešného zákona.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi uviesť návrh novely zákona poslancov Petra Stachuru a Františka Majerského na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
V dôvodovej správe sme uviedli dôvod, prečo predkladáme túto malú, malú kozmetickú novelu zákona. Ja sa vám ju pokúsim takými vlastnými slovami nejako priblížiť, o čo vlastne ide a prečo vás prosím teda o podporu tohto z môjho pohľadu dobrého, dobrého návrhu.
Určite si pamätáte, že v nie tak dávnej minulosti bol problém s tým, že sme tu mali aj tzv. nepravých zdravotníkov, to znamená, boli tuná zdravotníci, ktorí sa vydávali za lekára, hoci ním neboli, resp. že sme tuná mali lekárov, ktorí prezentovali, že sú napríklad plastickí chirurgovia, a tými plastickými chirurgami v skutočnosti neboli. Ono v nemocniciach to taký veľký problém nie je, pretože ten zdravotník prechádza sitom kontrol, kým ho nemocnica zaradí teda do svojho kmeňa, tak potrebuje doložiť všetky doklady a dokumenty. Čiže tu ten problém nenastáva. Problém nastáva predovšetkým vtedy, ak ide o prax, jednodňovú chirurgiu napríklad alebo ambulanciu, kde tie možnosti kontroly sú obmedzené.
Samozrejme, že sú tu určité možnosti, jednak vyšší územný celok vydáva teda len povolenie, tam potrebuje lekár doložiť určité doklady (rečník si odkašľal), prepáčte, ale vyšší územný celok neskúma detailne, či je, napríklad chirurg skutočne má atestáciu z plastickej chirurgie, napríklad, a či môže vykonávať túto jednodňovú chirurgiu v tejto oblasti. Alebo potom, alebo potom aj Úrad pre dohľad na zdravotnou starostlivosťou, ktorý na základe vlastne týchto, tohto, tejto licencie, resp. licencie, ktorú mu vydá lekárska komora, vydáva kód a na základe toho kódu máme, máme, úrad pre dohľad vydáva dva druhy kódov. Jeden druh kódu je pre, je pre poskytovateľa, to znamená, ak je to nejaká skupina ambulancií, tak je vydaný kód a ten sa zverejňuje. Ten vieme dohľadať, vieme dohľadať kód poskytovateľa zdravotnej starostlivosti aj priamo na Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
Kde je ale problém, je, že my nevieme vyhľadať presný kód skutočného lekára. To znamená, že môže to byť nejaká eseročka, ktorá má trebárs tri, štyri, päť ambulancií. Vy poznáte ten kód, že je pridelený Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ale akí lekári konkrétne tam pracujú, tento kód nie je verejnosti známy, alebo nie je zverejnený. V minulosti kedysi bol, teraz sa vlastne táto situácia stala, takže že nie je tento kód známy, no a my prichádzame práve s takouto malou kozmetickou úpravou, aby tento kód bol verejnosti známy. To znamená, aby si každý na základe mena a priezviska mohol skontrolovať, či daný lekár má kód od Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a podľa toho kódu, pretože on je v určitom formáte a podľa toho formátu viete potom, či daný lekár má atestáciu napríklad z daného konkrétneho, konkrétnej špecializácie, a nielen teda u lekárov, ale aj u všetkých zdravotníckych pracovníkoch, teda u regulovaných zdravotníckych povolaní by to malo tak byť, že by ste si mohli vedieť overiť, či ten, kto sa o vás stará, kam idete, teda do ambulancie niekam, či spĺňa teda tie požiadavky, ktoré sú kladené práve na túto, na túto napríklad ambulanciu, jednodňovú chirurgiu a tak ďalej.
Keď sme pripravovali tento, tento návrh, tak sme sa rozprávali aj s ľuďmi, ktorí pracujú na úrade pre dohľad, a bolo nám povedané, že tá situácia je momentálne pripravená na to, aby tie kódy bolo možné relatívne ľahko sprístupniť verejnosti, čiže nevidia tam ani nejaký veľký technický problém, ktorý by spôsoboval ďalšie možno aj finančné, výrazné finančné náklady na túto, túto zmenu, a keďže už to bolo aj v minulosti možné overiť, tak je to v podstate relatívne jednoduchá záležitosť.
No a ešte boli také otázky, že či vlastne nestačí to overovať na komorách. Veď predsa aj komory majú možnosť, nejakým spôsobom si to vieme overiť, či daný zdravotník teda spĺňa predpoklady. Podľa, podľa tých zistení, ktoré, ktoré mám k dispozícii, komory nemajú podľa zákona takéto oprávnenie voľne niekomu teda len na základe mena a priezviska dať tieto informácie, takže preto prichádzame práve s tým, aby túto povinnosť mal úrad pre dohľad, ktorý tak či tak musí každého lekára s týmto kódom, teda tento kód mu prideliť.
Samozrejme, že ešte je otázka, že čo s lekármi, ktorí napríklad si nepožiadajú o vydanie kódu. Pretože sú lekári, ktorí v podstate kód nepotrebujú. Kód potrebuje predovšetkým lekár preto, aby napríklad mohol robiť recepty. Ak nemá daný kód, tak nevie napísať na recept daný, daný liek, čiže týka sa to aj zubárov napríklad. Tam, samozrejme, pokiaľ tie kódy si nepožiada, tak tam je, tam bude ešte stále trochu problematické zistiť, či daný zdravotník teda spĺňa všetky predpoklady. Ale tu sme aj otvorení, potom prípadne v nejakej novele možno niekoho napadne nejaké lepšie riešenie, ako zabezpečiť aj túto, túto oblasť, teda ak zdravotník si nepožiadal o kód z rôznych dôvodov.
Takže na úvod asi toľko a by som vás chcel veľmi pekne poprosiť, aby táto zmena, ktorá je skutočne malá, banálna, ale môže priniesť taký ďalší, dodatočnú možnosť overiť si, či zdravotník, ktorý vás vyšetruje, lieči, predovšetkým v ambulanciách, či spĺňa predpoklady na to a teda za toho, za koho sa vydáva, či je to pravda. A prosím všetkých kolegov o podporu tohto, tejto novely zákona.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani ministerka. Ja len, že či si uvedomujete, že ste išli proti nariadeniam, súčasne platným nariadeniam vlády z roku 2017 a 2023, a myslím si, že by bolo korektné, aby sme sa to dozvedeli nie z tlačovky, ale možno na nejakom inom fóre.
Ďakujem.

Ďakujem, pani ministerka, za zodpovedanie, ja som sa chcel len opýtať, že či ten čas, ktorý ste v úrade, či ste nemohli využiť na to, aby ste zistili tieto veci, ktoré chcete teraz riešiť s odbornou spoločnosťou. A to je moja otázka.
Ďakujem.

Ďakujem, pani ministerka, za zodpovedanie otázky. Ja by som sa chcel opýtať, viete nám povedať presne, dokedy plánujete prísť pred verejnosť a povedať, ako to bude, lebo to už počúvame pomernú dlhú dobu, takže poprosím vás, aby ste verejne povedali, kedy môžeme očakávať finálne rozhodnutie.
Ďakujem.

Ďakujem. Ja len veľmi rýchlo. Opakuje sa tu stále znova a znova, že tí, tí, tí, vy ste to urobili, vy ste to urobili. Opakujem, moje pôsobenie na rezorte bolo jedenásť mesiacov od 6/20 do 4/21. Potom som intenzívne kritizoval ďalšie kroky, ktoré sa na rezorte za Lengvarského, Palkoviča diali. Môžte si to všetci dohľadať, ale budem vám to dookola opakovať, keď stále počúvam to isté.
Oskar, súhlasím, detskí lekári, hej, sú tam tie prílepky, ktoré sme už spomínali.
Pán doktor Baláž, oportunizmus. No, oportunizmus, veď ja vás chcem pochváliť. Možno som to nespomenul, ospravedlňujem sa, že ste konštruktívne s vecou, s ktorou sme za vami prišli, ako zareagovali a veľmi promptne riešili, za to vám ďakujem. Ospravedlňujem sa, že som to nepovedal.
Čo sa týka Tomáša Szalaya, tam myslím si, že aj keď máme so SaS-kou rozdielne názory v mnohom, tak tu sa vieme zhodnúť. Ja si myslím, že to kontinuálne vzdelávanie, tam sme úplne za jedno a mohli by sme ho dobre nachystať, možno aj ako výbor, pán Baláž.
No a čo sa týka Mareka, súkromníci. No tak, hej, k tomu nejdem sa ďalej vyjadrovať, povedal si veľa.
Ďakujem pekne.

vymazať rámček

Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi aj za klub Kresťanskodemokratického hnutia povedať zopár pripomienok v prvom čítaní k tomuto, k tejto novele zákona 578.
Na začiatok musím ešte raz konštatovať to, čo už tu hovoril Oskar Dvořák. Myslím si, že všetci, ktorí poznajú, ako sa robí legislatívny proces, nemôžu nesúhlasiť, že takto sa to nerobí, do psej matere, že toto nie je na skrátené legislatívne konanie. Bodka.
No a teraz poďme k tomu, aby sme sa dostali aj k obsahu. Čo sa týka toho obsahu tohto zákona, tak ja tam takisto nachádzam mnoho pozitív. Začnem najprv tými, aby sme, aby sme tu mali lepšiu náladu, a potom prejdem k tomu, čo chcem kritizovať.
Prvá vec je to, že teda študenti môžu pracovať či už ako zubný asistent, praktická sestra, sestra, sanitár. Myslené je to asi predovšetkým v čase prázdnin, s tým sa dá súhlasiť, pokiaľ bude záujem, to je otázne, ale možno bude, neviem, možno bude, tak možno to trochu pomôže. Určite to nejakým zásadným spôsobom neovplyvní ten problém, ktorý máme s personálom, ale určite to môže na niektorých miestach trochu pomôcť.
Čo sa týka tej spolupráce s vyšším územným celkom, tam takisto môžem len zatlieskať, to je, to je to, čo stále hovoríme, mali by sme trošku decentralizovať aj zdravotníctvo a vyššie územné celky. Samozrejme, ak budú mať väčšiu aj personálnu podporu, aby to nerobili dvaja ľudia, tak by mali preberať viac rekompetencií a toto je jedna z nich, ktorá je zmysluplná pri určovaní nedostatkových miest, takže súhlas.
Minimálne štandardy vo vestníku, takisto vec, ktorú viem podporiť, pretože všetko, čo odbúra byrokraciu, bol som chvíľku na ministerstve, viem, ako byrokratický proces je to, či už certifikovať jednotlivé univerzity, aby mohli niektoré špecializácie teda vzdelávať alebo ako to, ako tie šanóny pristávajú na stole a robí sa krúžok od jedného úradníka k druhému. Čiže všetko, čo odbyrokratizuje tento proces, musíme len pochváliť. Upravuje sa rovnako aj dokladovanie ovládania štátneho jazyka, tam takisto nie sú nejaké pripomienky, čiže tieto body vnímam pozitívne a ďakujem za nich, že ste s nimi prišli.
No a čo sa týka tých negatív, ktoré by som chcel tiež tuná povedať, tak tá prvá vec, ktorá mňa osobne najviac vyrušuje, je, že neriešime ten problém ďalšieho vzdelávania komplexne, respektíve systematicky. Ja by som možno viac privítal, keby sme si nechali na to viac času, keby prebehla odborná diskusia, keby sme mali nejaké kolečko, možno apolitické, kde by sme o tom kriticky diskutovali.
Možno taká rada, pani ministerka, že ak sa budete pýtať ľudí, ktorí sú na univerzitách, ktorí sú zvyknutí pracovať v tom systéme a z neho mnohí profitujú, tak vám nepovedia veľa pozitívnych alebo nejakých konštruktívnych návrhov. Väčšinou nám povedia to, čo chcú, aby ste urobili, pretože im ten systém vyhovuje. Vy potrebujete otvorené múdre hlavy, ktoré sa neboja inšpirovať možno aj zo zahraničia, neboja sa trochu otvoriť ten systém a urobiť ho lepším. To je náš problém, pretože my sa naozaj potom zacyklíme, urobíme si tu jednu pracovnú skupinu, druhú pracovnú skupinu, pozývame si tam rôznych profesorov, rôznych významných ľudí, ale to sú ľudia, ktorí nepoznajú, nevidia iný systém. Oni pracujú a žijú v tom systéme dlhé roky. No takíto ľudia vám nepomôžu zmeniť systém k lepšiemu. To je aj taká dobrá rada.
A prečo to potrebujeme? No potrebujeme to bytostne. Tuná hovoríme, že mladí ľudia, mladí lekári nám odchádzajú. Nestačí nám zobrať ďalších 120, 150 medikov. Jedna z vecí, ktorú musíme urobiť, je, aby sme im ponúkli kvalitné ďalšie vzdelávanie. A pri všetkej úcte, to vzdelávanie, ktoré im ponúkame teraz, česť výnimkám, nie je správne, nie je dobré a jeden zo základných vecí, prečo nie je dobré, lebo sme z neho urobili štúdium. Nie je to odborné vzdelávanie, ale je to štúdium. To znamená, že po skončení vysokoškolského štúdia druhého stupňa sa musíte opäť prihlásiť na univerzitu a musíte študovať anestéziológiu. Čiže ste všeobecný lekár, pracujete v nemocnici a musíte mať index od univerzity, že ste sa zapísali na štúdium anestéziológie. Je to veľmi zlý systém. Systémy, ktoré poznám a ktoré fungujú na jednotku a kde odchádzajú, mimochodom, aj naši kolegovia, keď skončia lekársku fakultu na Slovensku, sú odborným vzdelávaním. To znamená, že pracujú v nemocnici, tá nemocnica podľa toho obsahu, čo ponúka, aké operačné výkony sa tam robia, akí ľudia tam pracujú, dostáva určitú certifikáciu a na základe tej certifikácie môže vzdelávať anestéziológa rôzne dlho. Jeden rok až päť rokov. Čiže ten anestéziológ tam môže urobiť aj celé štúdium, teda štúdium, vzdelávanie, alebo len čiastočné. Podľa veľkosti oddelenia, podľa obsahu. A rovnako sa certifikujú ľudia. To znamená, ten primár, on nemusí byť prednosta, to sme si tu my takto vymysleli, že v normálnych nemocniciach, ktoré nikdy nemali byť univerzitnými pracoviskami, sa tvárime, že tam robia prednostovia. No čo je toto za systém? Tu má byť normálny primár praktik, ktorý je anestéziológ a ktorý má tam mladého lekára, ktorého vzdeláva. On uňho neštuduje, on ho vzdeláva. To znamená, že tohto primára sa má tiež certifikovať, či spĺňa predpoklady na to, aby mohol mladého človeka vzdelávať.
No a toto vlastne je systémová zmena, to sa nedá urobiť len tak, že tu v skrátenom legislatívnom konaní prídete a pocukrujete tu trochu, že nejakými drobnými zmenami. To treba mať od základov pripravené, prekopané. A ja vám poviem, koľko zmien tam treba urobiť. Však to treba nemeniť len zákon 578, nariadenie vlády 290, vestník treba zmeniť. To je strašne veľa práce, keď to chcete urobiť poriadne. Keď to chcete urobiť len tak, že by som si odhákol, že však niečo som urobil, môžme to robiť aj tak, ale nepomôže to systému. To hovorím s plnou vážnosťou.
Takže to je jeden základný bod a prečo to je dôležité? Budeme mať k tomu aj tlačovú besedu, ale porovnanie. To je vždy dôležité, porovnávať sa s lepšími. Neporovnávať sa s horšími ani s priemernými, s lepšími. Koľko trvá špecializačné vzdelávanie: Slovensko, Nemecko. Sú tam veľké rozdiely stále, že my napríklad nútime tých študentov, z ktorých sme urobili študentov, hoci oni sa vzdelávajú napríklad v ORL, čiže otorinolaryngológii, tak nútime chodiť z toho pracoviska, ktoré možno spĺňa všetky predpoklady, aby ho, aby ich, aby ich vyvzdelalo na správneho ORL-istu, tak my ich ešte nútime chodiť na tie univerzity, aby si tam robili nejaké kolečká, podopierali veraje dverí. Proste to je celý systém, ktorý tu nefunguje. Predlžuje to celý systém vzdelávania. Je to nastavené zle.
No a teraz musím povedať ešte jednu vec. Tie detaily rozoberieme na tlačovej besede, ale jednu vec musím povedať. Tí medicínski influenceri, ja ich tak volám, niektorí pracujú aj u vás na ministerstve, pán Smatana, pán Štofko a všetci títo analytici, veľmi vyčítali Kresťanskodemokratickému hnutiu, že v našom volebnom programe sme mali jednu vec, zavedenie navizu, národného vzdelávacieho inštitútu, ktorý by riešil komplexnú problematiku odborného vzdelávania. Máme to prepracované, pripravené tak, ako to je napríklad v Nemecku alebo v Rakúsku, môžu to robiť aj komory, ale v súčasnosti tá naša komora, žiaľ, by takýto, takúto možnosť asi nerobila, preto sme si dovolili predstaviť takýto model, že by tu vznikla nová inštitúcia, ktorá by proste tieto myšlienky, ktoré tu vám v takom, skratkovito prinášam nejako spojila a pripravila a po prechodnom období sme mohli nastúpiť na normálny slušný systém, tak ako je to v iných krajinách a tak aby sme tým našim absolventom lekárskych fakúlt pomohli ostať tuná na Slovensku, lebo by ich možno aj to odborné špecializačné vzdelávanie začalo baviť. To, čo prežívajú teraz tu na Slovensku, česť výnimkám, nechcem všetkých hádzať do jedného koša, ich asi veľmi baviť nebude.
No a poďme ešte v krátkosti k tým ďalším veciam, ktoré vytýkam. Je to rezidentský program. No viete, to, ten rezidentský program to je tiež také, že tak hŕ-hŕ, rýchlo-rýchlo, poďme niečo, poďme niečo. Však ste tam mali jednu veľkú chybu, hej, že ste, že ešteže tu je aj nejaká opozícia, ktorá sa sem-tam aj niekde ozve a dovolíte jej vôbec niečo, niečo urobiť, ale bola tam napríklad taká chyba, že keď povedzme v ambulancii sa špecialista prihlási do špecializačného štúdia a vyvzdelá ho nemocnica, tak on sa zaviaže, aby päť rokov pracoval ďalej v tej ambulancii. No to je taká kravina, to je taká hlúposť, že proste ja neviem, kto vám podsúva, ja rozumiem, že vy nie ste odborník v tejto veci a musíte sa spoľahnúť na kolegov, ktorí prídu s vecami a vy to tu musíte obhájiť a potiť sa za nich, ale to sú veci, ktorým musia ľudia rozumieť. Sú veci, ktorým musia ľudia rozumieť, my musíme mať víziu, koncept, čo vlastne s tými rezidentami chceme. My tu robíme také, že hŕ-hŕ, halabala. A to nielen v zdravotníctve, ale v zdravotníctve zvlášť. Čiže teraz akože čo s tými rezidentami? Veď rezidenti vznikli preto, pretože všeobecní lekári, to znamená, tí naši ambulantní VLD sa nemôžu inak vyvzdelať, svoju špecializáciu môžu získať len v nemocnici a nemocnica vie, že o nich príde. To znamená, že tam dáva rezidenčný program zmysel, že štát dá peniaze, aby ich nemocnica zobrala na kolečko, pretože sú tam o čosi navyše, a po tých troch rokoch, po štyroch rokoch od nich odídu, a preto tam štát investuje zdroje. No ale pri špecialistoch to tak nie je. Pretože tí špecialisti sa majú kde vyvzdelať. Veď predsa keď chcem byť očným lekárom, tak prídem na očné oddelenie, to očné oddelenie má zadefinovaný určitý počet lekárov, ktorí tam majú byť, a že vy im tam štátom dáte ešte ďalšie dve voľné miesta, aby sa pozerali na tých piatich kolegov, ktorí majú, majú tam odôvodnenie byť a budú tam dvaja navyše, no čo tí dvaja tam budú robiť? Čo sa tam oni navyše naučia? Čo im tí piati, ktorí tam sú potrební, dajú urobiť? Čiže dávať peniaze takýmto rezidentom navyše, aby tam boli a potom možno išli do nejakej ambulancie ďalej, nie je dobrý systém. Opäť, pozrime sa, ako je to v zahraničí. Inšpirujme sa lepšími. Neinšpirujme sa našou neschopnosťou. Inšpirujme sa, prosím vás, lepšími. A, bohužiaľ, ja tu ani v tomto nevidím, že vy alebo niekto na ministerstve má skutočne prehľad, ako a prečo chce ten rezidentský program urobiť tak, ako ho robí.
No a potom posledná vec, aby som už dlho nerečnil. Pridávanie rôznych prílepkov. No v tom sme úplní experti, to sme úplní experti, pretože tak dezolátne, ako vyzerá naša legislatíva, ja neviem, ako vôbec my v tom môžeme fungovať, ako môžu tí naši lekári, zdravotníci sa vôbec v tom vyznať. To je prílepok na prílepok. Chaos, neporiadok, hlúposti, blbosti, ktoré sa tuná takto narýchlo ušulíchajú, niekto ich donesie, ani o tom nevie. Veď však aj pán Slyško tuná má pozmeňovák, pán... mám to tu popísané, kto všetko tuná dáva pozmeňováky, však oni ani nevedia, čo to v reále, čo to v reále urobí. Hej, proste dostanú, toto predlož, toto predlož, lebo toto treba, hej? No ale však takto nemôžeme fungovať, ľudia! Veď to všetko má následky na, na systém. Takže, prosím vás, však zdravý rozum tuná poďme brať do hrsti a nerobme takéto kotrmelce. Veď tuná mám jeden pozmeňovák, vy chcete v tom zákone 578, ktorý je otvorený, meniť zákon 576 tak, že tam zmeníte nejaký článok. No to čo sú za... kde sme to, čo sme my za legislatívci? Čo je toto za chaos? A ešte v skrátenom legislatívnom konaní, aby si to tak akože nikto ani veľmi nevšimol a potom s tým budú musieť tí chudáci ďalej žiť.
Čiže ja rozumiem tomu, že chceme nejaké veci urobiť rýchlo, ja rozumiem, že chceme teraz zmeniť tie hodiny u pediatrov z dvadsiatej druhej na dvadsiatu. No ale primárny cieľ tohto zákona je zmena v našom odbornom vzdelávaní a do toho sa tam poprilepuje päť, šesť, sedem, osem rôznych vecí, ktoré s tým vôbec nesúvisia.
Robíte to v skrátenom legislatívnom konaní, no a potom sa všetci divíme, že jak to, že to zdravotníctvo tu nefunguje. No nefunguje to aj vďaka nám. Veď to nefunguje práve preto, že nechodíme tu pripravení, že nemáme veľké očakávania od ľudí, ktorí vám to pripravujú, pani ministerka. To sú veci, ktorými sa musíme konečne začať zaoberať, pretože tu budeme robiť veľmi zlé zákony. A ja sa nevyjadrujem k medveďom, nevyjadrujem sa ku veciam, ktorým nerozumiem. Ja sa vyjadrujem k veciam, kde mám celkom slušný prehľad. A verte mi, že toto, čo čítam, je jedna veľká hanba a katastrofa. Od Zajaca tuná proste tie zákony sú tak zničené, že podľa mňa keď niekto tu chce ešte s tým zhnitým zdravotníctvom niečo urobiť, je začať škrtať, zobrať si jeden zákon po druhom a začať to hádzať do koša, že toto je podzákonná norma, toto môže ostať v zákone, toto tam vôbec nemá byť, toto je úplná hlúposť, začať revidovať tie tabuľky, My sme si tam popridávali tabuľky nezmyselné, ktoré už dávno nie sú platné, lenže keďže je to v zákone, tak sa to nedá len tak ľahko zmeniť. Veď, ľudia, poďme sa už baviť o tom, ako robiť tú legislatívu normálne, toto sa takto naozaj nedá. Trpia zdravotníci a hlavne trpia tí ľudia.
Pani ministerka, naozaj, ja vás ľudsky rozumiem, ja vás chápem, je to ťažký rezort, vy sa musíte tiež spoľahnúť na ľudí, ktorí vám veci pripravujú, ale myslite aj na to, čo to spôsobí.
Ďakujem pekne.