Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, dovoľte aj mne pár bodov k tomuto, k tomuto návrhu povedať a trošku ozrejmiť ešte teda na koniec, predpokladám, rokovacieho dňa aj túto zdravotnícku tému. Najprv chcem poďakovať Oskarovi, že prišiel s takouto, s takýmto návrhom, nakoniec je tu už široká diskusia o tom, že čo je správne, či naozaj tento model, ktorý tu už bol, potom sa zmenil, alebo to, čo navrhlo Lekárske odborové združenie, a teda nechať zamestnanie zamestnávateľa v nemocniciach. Dovoľte mi povedať možno zopár takých bodov, kde by sme mali odborne a vecne diskutovať.
Prvá vec je, je rozdiel, či hovoríme o lekároch, ktorí prichádzajú do praxe, to znamená vyštudovali, práve skončili školu, a teda rozhodli sa napríklad od prvého momentu, že idú teda robiť všeobecného lekára, tak takýto lekár celkom prirodzene musí začať v nemocnici a celkom prirodzene jedine nemocnica dokáže mu zabezpečiť to najoptimálnejšie vzdelávanie. Samozrejme, že časť tohto vzdelávania všeobecného lekárstva je naviazaná na ambulanciu, a to nepopieram, ale keďže celý alebo väčšina tohto vzdelávania prebieha v nemocniciach, tak si myslím, že dáva zmysel, aby zamestnávateľom bola práve nemocnica, pretože tá potom tohto kolegu vie lepšie uplatniť možno aj v nočných službách alebo má naňho väčší dosah. Neviem si celkom predstaviť, keby takýto mladý začínajúci lekár, ktorý skončil práve školu, tak sa zamestná v nejakej vybranej ambulancii a začne teda ambulancia diktovať nemocnici a bude ho posielať teda na tie povinné kolečká do nemocnice, ale nebude mať možnosť napríklad nemocnica ho zapojiť do služieb, alebo nebude ho vedieť nejakým spôsobom posúvať v tom nemocničnom systéme, či už na urgentný príjem, alebo na nejakú ambulanciu, ktorú má a tak ďalej. Čiže tuná si myslím, že mohli by sme sa pozrieť aj na okolité krajiny a tam väčšinou to tak nebýva. Väčšinou je skutočne tým zamestnávateľom nemocnica.
A spomeniem dva príklady, ktoré sú mne blízke, či už je to rakúsky systém, alebo nemecký. Preto si aj myslím, že táto, táto čiastková zmena veľmi nezmení ten rezidentský program, čo by sme si veľmi priali, a, žiaľ, nemyslím si aj, že by, ani že by takýmto spôsobom sme zásadne zmenili tú žalostnú situáciu v našich ambulanciách. Aj keď sa pozrieme, že koľko tých ambulantných lekárov bolo zamestnaných v ambulanciách, tak to bolo veľmi nízke číslo.
Čo sa týka, čo sa týka tej, toho rakúskeho modelu, tak každý začínajúci lekár, teda po skončení štúdia, ide na deväť mesiacov na tzv. common trunk, alebo takú základnú bázu, u nás sa to volala niekedy, volalo niekedy cirkulácia, že si musel obehnúť tie základné oddelenia, no a potom sa môže po tých deviatich mesiacoch rozhodnúť, že čo ďalej. A má viacero možností, môže mať možnosť, že ide na tzv. špitál turnus, to znamená, že sa rozhodne dobrovoľne, že chce byť všeobecným lekárom, ale veľakrát sa rozhodujú takto aj kolegovia, ktorí možno v budúcnosti nevylučujú, že tým všeobecným lekárom by sa mohli stať, hlavne v takých špecializáciách ako anesteziológia a iné, a predsa je iné študovať všeobecného lekára, keď som mladý a robiť si kolečká a robiť si služby a tak ďalej, ako keď už mám 40-45 rokov, zrazu zistím, že napríklad anesteziológia nie je nič pre mňa, alebo už som tak unavený, že chcem ísť do praxe a chcem mať všeobecnú prax, tak vlastne to využívajú práve na to, že si odcirkulujú ten turnus a potom im stačí už doplniť len prax v ambulancii a následne môžu ísť do praxe. Čiže myslím si, že toto je celkom fajn model, hlavne pre týchto mladých lekárov, a sú zamestnancami nemocnice, čiže... A potom, po tých 27 mesiacoch toho špitál turnusu, musia dorobiť 12-mesačnú prax v ambulancii alebo, druhá varianta je, že si idú dorábať napríklad internú medicínu, tak si dorobia tú špecializáciu.
Čo je dôležité a čo si myslím, že v slovenskom systéme dosť absentuje, je, že sa započítavajú jednotlivé veci, teda ak ste začali robiť všeobecné, všeobecné lekárstvo, tak tá časť atestačného štúdia sa môže započítavať aj do internej a môže sa započítavať aj do iných špecializácií. U nás to trošku tak hapruje, nie je to celkom dobre, dobre nastavené.
No a veľmi podobne je to aj v Nemecku, pokiaľ skončí mladý lekár, tak neexistuje, že by začal v ambulancii, že by sa zamestnal v ambulancii, musí sa zamestnať v nemocnici, musí si vlastne odkrútiť tú celú svoju základnú prax, aby nabral dostatok vedomostí, a až následne môže ísť do ambulancie. A verte mi, dáva to skutočne zmysel, aby, aby vedel adekvátne reagovať.
A my chceme nielen teda mať dosť všeobecných lekárov, tak to je naše zbožné želanie, ale chceme, aby tí všeobecní lekári mali určitú kvalitu, aby sa vedeli starať o našich pacientov, a v ideálnom prípade možno aj uvažovať nad tým, že raz budeme mať nejakého rodinného lekára, ktorý nebude odmietať pediatrického pacienta len preto, že je pediatrický, ale že sa bude vedieť postarať o bežné veci aj v tejto kategórii našich pacientov. Čiže myslím si, že je veľmi dôležité dbať na to, aby tá kvalita výučby v nemocniciach bola dôležitá, ehm, bola, bola nastavená správne. A môžme sa poučiť naozaj z týchto okolitých krajín, ako to robia ony. Všetko je teda, samozrejme, aj o tom tútorovi, kto sa im venuje, či majú na to aj finančné možnosti, aj akým spôsobom prebieha táto výuka rezidenta, ale je to nastavené skutočne z môjho pohľadu veľmi dobre.
Čiže je to také dvojsečné teraz aj tento návrh. Viem si to predstaviť napríklad, ak je to starší kolega, ktorý povedzme je chirurg, skončil svoju chirurgickú, teda má, je, je chirurg a chce ísť do ambulancie a potrebuje si dorobiť niektoré veci, ktoré mu chýbajú, no tak tam si viem predstaviť, že sa zamestná v ambulancii a dorába si to z tej ambulancie, ale u tých mladých lekárov, myslím si, že to nie je správna cesta, žeby sme im dovolili, že sa môžu zamestnať aj v ambulancii, keď, keď končia školu. Čiže, tu by som možno aj, Oskar, navrhoval možno ešte takú širšiu diskusiu, že teda ako to urobiť, aby to dávalo, aby to dávalo taký zmysel aj, aj mne, no. A že teda mne, ale ako dávam to do diskusie, do takej odbornej, vecnej roviny, aby sme sa nad tým zamysleli, že čo je správne.
No a nebudem už ďalej ďalších kolegov tuná unavovať, lebo nakoniec asi zdravotníctvu sa tu venujeme tak traja, takže s mnohými tu asi diskutovať veľmi nebudem. Takže za mňa toľko a ďakujem veľmi pekne ešte raz za možnosť vystúpiť.
