Videokanál poslanca

Fero, ďakujem za príspevok. Chcel som povedať, že asi niektoré veci sú pre ľudí, ktorí nie sú znalí tej problematiky celých Rázsoch, trošku komplikované, čo sa tam všetko dialo, ale ja pevne verím, že raz vyjde všetko na povrch, ako to skutočne bolo a prečo Rázsochy nestoja a kto je za tieto veci zodpovedný. Určite to nie je len pani ministerka Dolinková, ja mám pocit, že ona je vlastne tou koncovkou v tom celom nastavení, aby Rázsochy neboli. Ona robí vlastne ten finálny ťuk. Ale tie veci sa začali oveľa skôr.
A mňa celkom zaujalo, ja som nerozumel, ešte v roku 2021, 10. 12. sa urobila analýza súčasného stavu Národného ústavu detských chorôb s koncepciou rozvoja na najbližších 15 rokov, a že to je akože na kompletnú rekonštrukciu celého NÚDCH-u a robila to práve tá firma Smart Healthcare Solutions, ktorú si spomínal, ktorú vlastní pán Černický (správne Čerňanský, pozn. red.) pán Šamaj, mimochodom pán Černický je vo firme Benmar spolu s pánom Matákom z Penty. No a práve táto Smart Healthcare Solutions robila paradoxne takéto analýzky za tých, do tých 70-tisíc ako zákazka s nízkou hodnotou aj pre Banskú Bystricu a pre Rázsochy. Aká náhoda, že? Že robili ako takéto analýzy pre Národný ústav detských chorôb, pre Banskú Bystricu, pre Rázsochy. Čiže, a to bol rok 2021, pozor, to sa to tu ešte hovoríme, všetci hovorili, že Rázsochy budú, budú z plánu obnovy a čo všetko.
Čiže ja tu mám naozaj podozrenie, že tuná veľmi, veľmi dávno začal niekto rozohrávať hru, ktorá vlastne teraz sa finalizuje, a pani ministerka bude vlastne ten posledný článok, ktorý definitívne ukončí celú túto ságu Rázsochy a urobí sa to tak, aby to vyhovovalo niekomu, kto to v pozadí takto rozhodol.

Oskar, ďakujem za príspevok, zhrnul si veľmi veľa vecí, ktoré sme tu už diskutovali, diskutujeme opäť. To je to, že mali by sme sa pozrieť tými očami pacientov a keby sme videli aspoň v náznakoch niektoré veci, ktoré pani ministerka robí také, že idú tým správnym smerom, tak človek by povedal, že fajn, veď predsa nedá sa celý sektor urobiť z večera na ráno, je to, ako sme spomínali, je to komplikovaný rezort. A veď mala príležitosť už len takú APS-ku, hej, keby, keby zobrala do rúk za tých sedem mesiacov a urobila nejaký model, ktorý bude udržateľný, tak si poviem, že vau, dobre, toto je fajn, takto by to malo vyzerať. No, žiaľ, toto sa nedeje a to si myslím, že kritizujeme všetci. No a potom sú tu veci, ktoré sú naozaj ohrozenia, myslím si, že, neberte nám to v zlom, ako my ako opozícia máme povinnosť tieto veci, na tieto veci apelovať a poukazovať, aby sa, aby ste možno nezaspali na vavrínoch, aby ste pracovali tak, aby tie peniaze, ktoré sú tuná k dispozícii, boli použité pre pacienta.
Ďakujem.

Ďakujem, Tomáš, veľmi dobré vystúpenie. Ďakujem ti za to, že si vrátil celú tú problematiku späť tam, kam patrí, že sa máme rozprávať o pani ministerke Dolinkovej, lebo sa tuná navzájom nejako osočujeme, urážame a dávame si vinu, kto je za čo vinný. Čiže mne sa tvoje vystúpenie páčilo, bol si konštruktívny. Veľmi podpisujem to, čo si povedal, to, čo povedal pán Raši, bol naozaj odpad, ako verejne znevažoval pani Antošovú, pána Dvořáka, viacerých ľudí, ako sa vysmieval, skutočne to ukazuje obraz o ňom samom.
Čo sa týka toho, čo si spomínal o tom leadershipe, komunikácii, o tom, že treba uzemniť pána Kotlára, o optimalizácii, mnoho vecí, jednoducho súhlas. Samozrejme, v niektorých veciach máme rozdielne názory, to vieš (povedané s pobavením), máme tam trochu iný pohľad na vec, ale súhlasím s tým, čo si povedal.
Ja by som možno aj ešte dodal, čo vychádzalo aj z tvojej komunikácie, že naozaj ľudia potrebujú vidieť nejaké výsledky. Tieto škriepky, ktoré tu máme my medzi sebou, je jedna vec, z toho sa nikto nenaje. Potrebujú vidieť, že naozaj riešime to, čo ich najviac trápi, a to je to, čo sme aj spomínali, aj ty si trochu spomenul, poplatky, veci, ktoré, ktoré teda horia a ktoré potrebujeme akútne riešiť, aby sme tu ešte ako-také solidárne zdravotníctvo mali zachované, pretože tých peňazí nie je nazvyš, musíme to zefektívniť. Potrebujeme hasiť tie veci, ktoré najviac horia, s tým ja úplne súhlasím a ďakujem za tvoje vystúpenie.

Ja chcem pánovi ministrovi Kmecovi poďakovať za konštruktívnejší príspevok ako niektorých kolegov z koalície. Som rád, že sa k tomu vyjadril, veď všetko sa to tuná nahráva. Takže ja verím, že tie veci, ktoré tuná povedal, že v podstate čo tu strašíme, čo tuná vyvolávame paniku, že si uvedomuje, že je za to zodpovedný, čo hovorí.
Ja chcem ešte jednu vec povedať. My sme nehovorili o Rázsochách v zmysle, že teda pani ministerka presunula peniaze do Banskej Bystrice. To už je pasé, to urobil niekto iný. Ale to, že ona na tých Rázsochách chce vybudovať Národný ústav detských chorôb podľa predkladaných zmlúv, ktoré podpísala na zmenu alebo teda nastavenie, na aproximáciu vlastne tých projektov, to je problém, ktorý kritizujeme. To je ten zásadný problém.
Ďakujem.

Ďakujem všetkým kolegom za pripomienky. Nedá sa na všetkých reagovať, samozrejme, takže ja možno poviem a doplním niečo, čo mi leží na srdci. Samozrejme, že sa tu navážate, akí sme boli katastrofálni, nič sa nerobilo. Tak ja vám poviem, že na vrchole druhej vlny, a to teraz nehovorím o sebe, ja som bol ten posledný, ale zdravotníci na Slovensku, sestričky, lekári, záchranári, vojaci, všetci makali, aby bolo 5 500 ľudí na kyslíku s covidom a vyše 500 bolo na ventilátoroch. To si myslíte, že nikto nemanažoval? Si myslíte, že to bolo len tak? Že sme o jedenástej prekladali pacientov z Bardejova do Starej Ľubovne a že riaditelia, ktorí nevedia, čo majú robiť, volajú štátnemu tajomníkovi: Pomoc! A že tam ten štátny tajomník o polnoci bol a že tí ľudia v tých nemocniciach pracovali v tých podmienkach, aké ste im tu nechali po dvanástich rokoch SMER-u. Ja som všetkým za to vďačný a som za nich hrdý, že pracovali.
Ešte vám poviem ďalší príklad toho nášho ničnerobenia, čo sme nerobili. Previezlo sa, v druhej vlne sa previezlo takmer 3-tisíc ľudí z jednej nemocnice do druhej, pretože nebolo v nemocniciach miesta a takmer 500 pacientov na ventilátore bolo prevezených z jednej nemocnice do druhej, pretože neboli miesta. Na Slovensku boli tímy z Bulharska, z Rumunska, pardon, z Dánska, boli tuná ľudia z Belgicka, mali sme 40 lôžok v Nemecku, mali sme lôžka v Poľsku. To si myslíte, že kto robil? Kto to tuná organizoval? Viete, vy tuná kritizujete, kritizujete 20-tisíc mŕtvych. My sme stovky tisíc zachránili. Len to nechcete vidieť a nechcete počuť. (Potlesk.)

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, tak vypočuli ste si prednes pána ministra, určite vás to veľmi, veľmi tešilo a užívali ste si to, ja som vás tu sledoval spozadu, spoza a ja sa vás pýtam, pán minister Raši, trošku by som vás chcel sa opýtať, že prečo sa chcete takto historicky znemožňovať. Povedzte mi, že prečo vám to za to stojí, vy ste rozumný človek, lekár tiež, ale takto sa historicky znemožniť, ako ste sa znemožnili teraz, že ste tu rozprávali vyše hodiny, ja som si to presne nerátal, ale to bolo jedno osočovanie cynické, urážanie jedného človeka, druhého, tretieho, neskutočné. Toto robí človek, ktorý je dlhodobo v politike? Takto, takto sa správa človek, ktorý by mal byť diplomat? Ja si myslím, viete, vy ste začali tak osobne, útočne. Ja sa snažím teraz koncentrovať, aby som nebol taký agresívny, ale poviem vám, prečo som odišiel zo zahraničia. Nepočúva, ale však hádam to bude počúvať. (Reakcia z pléna.) To sa teším sa, že jedným uchom počúvate, tak ja vám to poviem.
Bol rok 2003 a mal som plat v prepočte 250 eur. Dvestopäťdesiat eur. A viete, prečo som odišiel do zahraničia? Aby som nemusel brať úplatky. Viete, prečo som odišiel do zahraničia? Aby som sa naučil, ako má vyzerať zdravotná starostlivosť. Ako sa má správať slušne k pacientom. Ako sa máme rozprávať s pacientami. Ako sa nekradne na zákazkách verejných. Ako sa riešia problémy pacientov a zdravotnej starostlivosti, ako sa to robí u profesionálov. A ja si myslím, že bola veľká chyba, pán minister Raši, že ste neodišli aj vy. Lebo keby ste odišli, tak možno by sa na vás niečo nalepilo. Ale, žiaľ, ostali ste tu a ja vám rád pripomeniem, kto bol vtedy ministrom zdravotníctva, keď sa spájala Dôvera s Apollom.
Pamätáte si, pán Raši, kto bol vtedy ministrom zdravotníctva z roku 2009? Neboli ste to náhodou vy? Neboli ste to náhodou vy, kedy sa tuná robil takýto megapodvod? Negatívny goodwill 400 mil. Neboli ste tam vy? To viete, vy tuná rozprávate, ako sa tuná niekto, že tuná sa zničil celý zdravotný systém za tri a pol roka. Vy, vážený pán minister Raši, ste boli jedným zo siedmich ministrov SMER-u, pozor dvanásť rokov ste mali rezort vo svojich rukách, mali ste sedem ministrov, vy ste boli jedným z nich a pozor, keď nerátam pána Pašku nebohého, ten bol ďalší minister tieňový, to celé riadil. Ale vy ste boli jedným z tých ministrov. To, čo ste urobili so zdravotníctvom, je nepredstaviteľné.
Ja som prišiel ako odborník, človek zo zahraničia, čo ste teraz povedali, že jak som si to opovážil vôbec odísť do zahraničia a som urazil a zradil všetkých slovenských pacientov, prišiel som preto, lebo som chcel pomôcť v situácii, ktoré Slovensko malo. A myslím si a som presvedčený o tom, že na ministerstve zdravotníctva každý makal, ako mohol. Neviem, čo by ste robili, keby ste mali vy takúto pandémiu pri sebe. Tých mŕtvych by bolo možno nie 20-, ale 40-tisíc. Viete prečo? U nás to nešlo o úmrtia, ja ľutujem každé jedno úmrtie, ktoré nemuselo byť, ale my sme stovky tisíc zachránili a mohlo byť ich ešte oveľa viac, keby ste tu ministerstvo a celý zdravotný systém nerozkradli za dvanásť rokov. (Potlesk.)
A ja vám, pán minister Raši, pripomeniem jednu vec. Poznáte firmu Wesper? Poznáte firmu Wesper? Nepoznáte. Boli ste ministrom, kedy sa rozdávali eurofondy. Táto firma Wesper, to je vlastne poliklinika v Prešove, sa prihlásila do výzvy a získala paradoxne 2,5 mil. Hovorí vám to niečo? A viete, kto bol majiteľom tejto firmy Wesper? Pán Pažinka, pani Pažinkovú si možno pamätáte z Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, no a kto bol ten druhý? Pán minister, dávajte trochu pozor, lebo ste to určite zabudli. Bol to pán Bödör. Neviem, či som tom správne povedal. Pán Norbert Bödör. Dva a pol milióna eur získala táto poliklinika ako jedna, najväčšie množstvo získala peňazí práve táto poliklinika v Prešove za vlády koho, kto bol ministrom zdravotníctva? Kto mal možnosti rozhodovať o tom? Pán Raši. No a predstavte si, že o dva roky skôr, ako to dovoľovali pravidlá eurofondovej výzvy, to predali Pente. Tú polikliniku. No a dostali výnimku od pani Zuzany Zvolenskej zo SMER-u. Môžem pokračovať, pán Raši. Môžem hovoriť o ďalších veciach.
Viete, prečo som ja odišiel do zahraničia? Preto, preto som odišiel do zahraničia, pán Raši, pretože ľudia ako vy tuná ničili zdravotníctvo dlhé roky. (Potlesk.) A teraz máte tú drzosť, teraz máte tú drzosť rozprávať o tom, že počas najväčšej pandémie, kedy tu Slovensko naozaj zažívalo obrovský oheň pandémie, že čo všetko sme my tu zdevastovali. Ešte raz zopakujem. Mali ste sedem ministrov zdravotníctva, vy ste boli jedným z nich, plus nebohý pán Paška. Aký mal majetok pán Paška, keď zomieral? Pán minister, nebol minister, bol predseda parlamentu okrem iného. Ja sa len pýtam, čo ste urobili s týmto zdravotníctvom? Ja keď som tu prišiel ako ten človek, čo hovoríte, zo zahraničia, ja som sa nestíhal diviť. Nefungovalo nič. Len my sme nie, na rozdiel od vás sme nekritizovali, že čo všetko urobil SMER zle, ale sme museli makať, pretože prišla pandémia. Ale nefungovalo naozaj nič. Vzdelávanie, otvoríte jeden šuflík, vypadne vám taká hlina, že sa nechápete, že jak, čo tu tí ľudia robili, hej. Úplne zacyklené, nezmyselné, zbyrokratizované, pre absolútne nepochopiteľné veci ste tuná nasmolili na ministerstve zdravotníctva. Nemocnice? Sústavne sa zadlžovali, a však to sa nezadlžovali tri a pol roka, tie sa zadlžujú dlhé roky. Šiesta vlna oddlženia. Vy tu budete vykrikovať, že čo sa tuná, že zdevastovali systém za tri a pol roka. Však sa nehanbíte? Nemáte štipku nejakej úcty? To akože to myslíte naozaj všetko vážne, čo ste tu porozprávali? Veď to je absurdné, že niečo také vôbec vám vyjde z úst.
Môžme hovoriť o ďalších veciach, kde ako vyzerajú nemocnice, ako vyzerali štandardy, o Potemkinoch, o tom, ako ste pripravovali sa na potenciálnu pandémiu. Nič. To je, ako viete, a vy tu prídete, a že čo sa všetko vlastne neurobilo, aké to bolo katastrofálne. No, ale aby som sa vrátil ešte aj k tým nejakým veciam, ktoré ste tu hovorili, lebo fakt ste povedali veľa vecí a trebalo, aby to odznelo.
Hovorili ste o tom, že však jak to je krásne, pani ministerka získala pre ministerstvo zdravotníctva 900 mil. navyše. No ale to vaša zásluha vôbec nie je. Lebo však 700 mil. je len preto, že sa navyšovala priemerná mzda. Veď to automaticky narástlo. Takže zvýšili ste len, zvýšili ste len odvody, ale to je jediná vec, čo sa tam urobila, ale ostatok rástol automaticky. Takže tu nehovorte, že ste priniesli 900 mil. len tak zázračne.
Ďalej ste tuná spomínali, ďalej ste tuná spomínali tie jednotlivé veci, ktoré vláda ako na obranu pani ministerky spomínala. Ja si to tuná rýchlo otočím. No ja som ostal v šoku a zaskočený, pretože vy ste tuná rozprávali, ako tá vláda predošlá nič nerobila, všetko bolo katastrofálne, zanechala to v chaose, tu bola úplne čierna diera. No a potom si dáte do odôvodnenia, prečo má ministerka ostať v úrade, normálne veci, ktoré tá predošlá nenávidená, zlá vláda urobila a sa začnete normálne chváliť tým, že ste začali rekonštruovať nemocnicu v Leviciach, že ste začali s investíciami do Banskej Bystrice, že ste začali výstavbu moderného chirurgického pavilónu vo Zvolene. No a kto asi, kto asi pripravil miliardu štyristo miliónov na to, aby ste mohli niečo začať stavať? Kto to asi urobil? To bol duch svätý? Kto to urobil? Však v roku 2020, keby tu nebol tento Krajčí, tak by sme nemali miliardu štyristo miliónov pre zdravotníctvo. Z tých šesť miliárd bolo druhé najvyššie, po zelenej ekonomike išlo najviac peňazí do zdravotníctva. To urobil kto?
To, že bola nejaká predstava o zdravotníctve a tú predstavu sme my mali, to len vy ste o tom nevedeli, lebo vy ste sa zaoberali pravdepodobne tým, že ako nenosiť rúška alebo ako sa zhromažďovať, keď sa nedalo zhromažďovať, alebo ste dumali nad tým, či náhodou nie sú nejaké častice v očkovacích látkach, tak na ministerstve sa makalo. Veď celý plán obnovy aj s chybami sa pripravil práve za to obdobie. Komponent 11, 12, 13. Komponent 11 – nemocnice, lebo sú zdevastované, zničené, chceli sme, aby nemocnice mali konečne investície a to nemali byť len investície do betónu. To malo byť práveže, Európska komisia nám dala peniaze preto, že urobíme reformu, že scentralizujeme nemocnice, že urobíme ich životaschopné, že urobíme z nich nemocnice, ktoré v prípade, že príde ďalšia pandémia, túto ďalšiu pandémiu obstoja. A to nebol náš výmysel, že to malo byť za šesť rokov. Jako my si uvedomujeme, ja si uvedomujem, že nemocnicu postaviť, veľkú nemocnicu trvá dlhé roky. Ale to nebol výmysel náš. To bol výmysel Európskej komisie, ktorá povedala, áno, sú tu zdroje, môžte ich použiť na obnovu a na to, aby bol váš systém udržateľný. Čiže sme urobili to, čo sa dalo. A to, že sa to dá posúvať, ste dokázali aj vy. Zrazu, najprv sa hovorilo, že Rázsochy do ´26 to nikto nepostaví. Jak to mohli tak nachystať? Jak to mohli tak nastaviť? No a zrazu to teraz ide. Keď už sú peniaze posunuté do Banskej Bystrice, tak zrazu to ide. Predtým to nešlo, zaujímavé, veľmi zaujímavé.
No, čiže, čiže tu ani nehovorte o tom, že sa tuná nič nerobilo, pretože tu sa sami chválite tým, čo všetko predošlá vláda pripravila a začala robiť. APS-ky, to nemyslíte vážne. Toto je, toto je, toto je to, čo pani ministerku zdobí? Ako rieši APS-ky? To vážne? Vy ste lekár? Ako nehnevajte sa, ale to, že skrátite dobu o dve hodiny, to je čo za, čo je to za pomoc? To komu ste pomohli? Čo je toto za reformu? Že to je obludné, čo tu rozprávate.
Vzdelávanie? Prišli ste tuná v skrátenom legislatívnom konaní, mne nič, tebe nič, z večera do rána prídete s nejakým, s nejakým pozliepaným návrhom, do toho fuknete trinásť pozmeňovákov a tvárite sa, že robíte reformu vzdelávania. To čo je? Absurdné. Aké systémové? Vy ste spomenuli slovo systémové? Vy viete, čo je systém? Alebo len ten váš v hlave je systém.
Ďalej, čo ste tu hovorili. Hovorili ste, že ohrozenie prostriedkov, hej, skoro som zabudol, lebo bolo toho veľa, škoda, že sa nedalo reagovať hneď. Spišská Nová Ves, hej. Kolegovi hovorím, my nie sme proti nemocnici v Spišskej Novej Vsi, nie sme proti nemocnici v Spišskej Novej Vsi. Ja len chcem, aby sa peniaze využili a aby sme neprišli o 212 mil. To je dôvod, prečo hovoríme, že pani ministerka tuná ohrozila peniaze z plánu obnovy. Pre nič iné, preto, aby sa neprišlo o tieto peniaze. A rovnako som sa pýtal, čo, samozrejme, pán minister zabudol, odkiaľ prídu tie ďalšie peniaze, pretože tá nemocnica, inak si predstavte, že Spišská Nová Ves za tých 72 mil. ani nemá byť ten, ten, terajšia nemocnica ani nebude opláštená, ani nebude krajšie urobená, nič. Ono vybudujú vzadu 121 nových lôžok. Samozrejme, extrémne ekologicky budú perfektní, ale 72 mil. to bude stáť. Odkiaľ prídu tie ďalšie peniaze, lebo 47 dostanú možno, ak teda nepadne celá výzva z plánu obnovy. A ten zbytok odkiaľ? Hej, akože teraz my sme proti tej nemocnici v Spišskej Novej Vsi, nie, nie sme, my sme za to, aby tie peniaze boli využité a aby nepadli aj ďalšie projekty. A to, že máme, máme asi nejaké dôvodné podozrenie, predsa je aj odôvodnené tým, že sa tomu venuje aj NAKA, venuje sa tomu OLAF. Vy ste spomínali v jednej relácii, že to nie je pravda, bolo to medializované, bolo to zverejnené. Takže nerozumiem tomu celkom, že čo si tu myslíte, že my si tu vymýšľame všetko.
Čo sa týka tej sociálnej demokracie, že sociálna demokracia, tuná bolo vždy hovorené, už zmizol pán, á, tu ste, chválabohu, že KDH tu je na vine, lebo od neho prišiel pán Uhliarik, a však to vy ste so Zajacom a tak ďalej. No, viete, ako ešte raz opakujem, že negatívny goodwill 400 mil. eur za vlády pána Rašiho, ministra, v roku 2009. A tam sa začína triumvirát slovenského zdravotníctva Agelu, lebo neviem, či viete, že Apollo vlastnil pán Chrenek v tom čase, Penta mala Dôveru a potom tu bol Prefto Holding Limited a kto sa za ňou ešte skrýval? Asi pán Široký. Čiže tuná začal ten triumvirát, ktorý rozkladá slovenské zdravotníctvo, smeráci alebo bývalí Paškovci, Agel, Penta, majú to podelené. Toto je, toto je dôvod, prečo sa tuná začína celý ten systém rúcať, pretože sa tuná myslí nie na pacientov. Kto tu myslí na pacientov? Tu sa myslí na vlastné vrecká. To je ten problém. (Potlesk.)
Tu, čo ste spomínali, že pani Antošová, Martin, hej, Martin. Tak Antošová sa, pokiaľ mám informácie, tak sa snažila, snažila v tej zacyklenej triumviráte, kde hviezdi pán Ján Danko, veľká to figúra Martina, tak jednoducho snažila sa zachrániť, čo sa dalo. Chodila od jedného k druhému a chcela a ona bola nadšená tým, že ten celý projekt má fungovať. To, že jej hádzali jeden druhému polená pod nohy, že si nevidia za vlastný nos, že nevedia spolupracovať, že nevedia sa dohodnúť na tom, že bude národná, teda nie národná, ale univerzitná nemocnica v Martine, že to je absolútne dôležité pre všetkých, to je veľký problém. Problém, lebo sú tam veľmi zlé, narušené vzťahy medzi fakultou, medzi nemocnicou a medzi primátorom mesta. Toto je hlavný dôvod. Čo tam pani Antošová? Ona sa snažila, bohužiaľ, nemohla urobiť viac.
Čiže to centrálne riadenie tam ste tiež hviezdili, čo ste tu porozprávali. Že absolútne nepripravené, nič sme nevedeli, to bolo všetko akože úplná hlúposť, nechali sme to tak. No veď sa počúvajte, pán minister. To vy myslíte vážne, alebo si myslíte, že tu keď hovoríte klamstvá, tak si to nikto nevšimne? Čo ste tu jediný múdry? Však to je, toto je do neba volajúca drzosť. Pretože na začiatku, ako sa vytváral plán obnovy, na začiatku ako sme hovorili, ako sa majú rekonštruovať, ako sa má pripravovať sieť nemocníc, sme hovorili o tom, že musí byť centrálne riadenie. A stačilo sa ísť pozrieť vedľa, stačilo sa ísť do Dolného Rakúska, ako majú scentralizované všetky štátne nemocnice spolu aj so sociálnymi zariadeniami, kde to zázračne funguje. A kde to nefunguje na ministerstve zdravotníctva, ako to chcete teraz urobiť, ale kde to funguje extra a funguje to tak, že nevytvárajú dlhy tie nemocnice. Stačí sa prísť pozrieť, stačí rozumieť tomu a stačí to chcieť urobiť. To, že sa omeškáva, je v poriadku, ale to, že vy ste prakticky s tým ani vôbec nepohli, tak to je naozaj aj vaša chyba. To, že s tým nepohol aj Lengvarský, je pravda a s tým súhlasím, ja som Lengvarského tiež intenzívne kritizoval, aj Hegera za tie veci, ktoré tu robil niekedy.
Čo sa týka, čo sa týka Kardiocentra AGEL, Nemocnice Bory, tuná pán minister vykladal, ako to bolo. Fakt je ten, že povedal to správne. Kategorizačná komisia povedala to na základe odborného posúdenia, minister, bývalý minister Palkovič to takto akceptoval. Bory boli v dvojke, Kardiocentrum AGEL bolo v trojke a oni sa odvolali, to je tiež pravda. Áno, niekto to urobil, ale však tam nie je nič zlé, veď to je zábezpeka, to je všetko v poriadku. A tá rada, ktorá mala deviatich členov, kde som hovoril, že minimálne dvaja ľudia z tej rady boli v konflikte záujmov, jednoducho akceptovali námietky protistrany. Ale pozor, to, čo pán Raši zámerne nepovedal, rada nemala, nie je to záväzné, to, čo povie rada, pani ministerka si to mohla pozrieť, aha, prečo to Palkovič nepodpísal, aha, prečo sa vlastne títo dvaja tuná sťažujú. Prečo? Aké námietky majú? Nevychádza to náhodou, tie námietky sú neopodstatnené, lebo máme tu platný zákon? A keď je tu raz napísaný zákon a keď rozhodnutie rady ide proti platnému zákonu, tak možno to ako minister, ako štatutár nemusím podpísať? Veď každý by mal vedieť, čo podpisuje.
Čo sa týka ďalších, ďalších vecí, ktoré tu boli zmienené, to, čo tu teda sa hovorilo, akí sme amatéri, banda, babráci, hlupáci, všetky tieto invektívy nechám vedľa. Ešte by som sa asi vrátil k tomu, ako sa tuná hovorilo o tých Rázsochách, že ako tiež nič sa neurobilo.
No, takto, že kto vlastne začal búrať tie Rázsochy? Kto bol v tom bagri? Kto tu chodil v roku 2023, ale aj v roku 2019 do Rázsoch a rozprával, že Rázsochy musíme postaviť za každú cenu, možno nie z plánu obnovy, ale určite ich musíme postaviť? Nebol to náhodou pán Pellegrini? Nebola to náhodou pani ministerka Dolinková? Veď vy ste tam chodili rovnako, ako tam chodíme my, a hovoríte presne to isté, čo hovoríme my teraz. A teraz, že aký je dôvod. No, v roku 2019 začalo verejné obstarávanie, ktoré bolo na projektanta Rázsoch. To bolo ešte za vlády SMER-u. Boli tam obštrukcie jedna za druhou. Pýtame sa prečo. Ja to viem, prečo boli obštrukcie. Pretože bol zámer, aby Rázsochy neboli. Bol zámer, aby Rázsochy neboli, pretože už tu boli Bory. Toto je hlavný dôvod, proste sa robilo všetko preto, dával sa jeden argument za druhým, aby tie Rázsochy tu neboli. Nie je tam voda. Keď sa spýtate, máte tam dva vodojemy, ktoré stačia na dve nemocnice. Ale všade sa písalo, to je taká lokalita, kde nie je dostatok vody. Teraz sa začalo hovoriť, nie je tam prístupová cesta. Hlavne, že v projekte a v celom Zečáku, v tom priestore, kde sa Rázsochy majú nachádzať, sa na všetko myslelo, kde sa ako zväčší nejaký dostupný most, kde sa napojí čo, kde bude zástavka na železnicu. Všetko je vymyslené, pripravené, nachystané, aby to tam mohlo byť. Nie, to je veľký problém, to sú proste, to sú problémy, to je všetko zlé.
To verejné obstarávanie po tých všetkých peripetiách, ja som bol chvíľku súčasťou tej rady, ktorá vznikla, tam chodil ešte aj Visolajský a chodil tam aj pán profesor Šteňo a rôzni iní, sme hovorili, že chceme veľkú nemocnicu, že to podpísal ešte pán Drucker, že 653-lôžková nemocnica nestačí. Hovorili sme, že potrebujeme väčšiu nemocnicu, musí byť komplexná. Komplexná preto, lebo nemáme ani jednu nemocnicu, kde sa vedia o vás postarať od hlavy po päty, prevážajú vás od jedného vŕšku po druhý, tak sme chceli, aby bola komplexná. A tam bolo miesto na to, aby tá komplexná nemocnica stála. Ja, mne je ľúto všetkých tých lekárov. Viete, ako ste ich všetkých zdemotivovali? Tých lekárov, ktorí v tej rade, ktorí prichádzali aj ku nám, stále hovorili, pripravovali sami, zadarmo, to neboli platené, že ako má vyzerať ich oddelenie, kde sa budú sťahovať, čo tam budú robiť a tak ďalej. Tam sa veci riešili. To nie je tak, že sme si založili ruky, napriek tomu, že tu bol covid a pripravovalo sa to, aby tie Rázsochy boli. Žiaľ, musím povedať, že prišiel pán Lengvarský a celý návrh a nápad, ktorý tu mal Krajčí, minister Krajčí bývalý, sa úplne zmenil, pretože základný, pôvodná myšlienka bola, že sa vytvoria tri koncové nemocnice – Bratislava, Banská Bystrica, Košice, prípadne Martin. Nikdy nebola zmienka o tom, že sa rozdelia, pocukrujú nemocnice po celom Slovensku, že to dostanú aj súkromní investori. A pozor, to sme nehovorili, že tým nemocniciam netreba. Áno, treba aj v Spišskej Novej Vsi, musia sa rekonštruovať aj Levice, musí sa rekonštruovať aj Zvolen, ale to musí mať nejaký sled. Dom sa stavia od základov, nikdy nie od strechy. Pokiaľ neurobíte koncové nemocnice, tak sa vám, darmo, že budete mať nablýskanú Spišskú Novú Ves, nepomôže to systému. Dom sa stavia od základov. Základ sú koncové národné nemocnice. Toto, tam mali smerovať peniaze. Vďaka tomu, že tie Rázsochy, to bolo od začiatku hrané na to, aby tie Rázsochy neboli a aby boli peniaze posunuté do Banskej Bystrice.
Máme anomáliu v rámci Slovenska, že peniaze z plánu obnovy majú skončiť v Banskej Bystrici, v neďalekom Zvolene, v Martine, čiže sú nakumulované na strede Slovenska. Východ Slovenska, boli sme sa pozrieť na detskú fakultnú nemocnicu, onkologické oddelenie, boli ste tam aj vy, nie, to bolo iné, kde ste boli s bábätkom, tak tam, tam to sú dezolátne, katastrofálne situácie, to je katastrofálna situácia. Títo napríklad nemali nárok, nemali nárok na to, aby dostali peniaze. Ale Zvolen, ktorý je 10, 15, 20 kilometrov od Banskej Bystrice, kde bude veľká koncová nemocnica, áno, v prvom slede. Nehovorím, že Zvolen netreba, ale či ho treba teraz, to je otázka. Čiže viete, tu bola nejaké myšlienka, nejaká predstava, toto nie je teda čisto vaša zodpovednosť, lebo to bola naozaj zodpovednosť pána Hegera, pána Lengvarského a oni sa rozhodli, že to urobia inak. A zámerne robili všetko preto, aby to aj inak bolo. A teraz vidíme výsledky, že to naozaj inak je. Že AGEL je víťazom, že 120 mil. poputuje do nemocníc, ktoré vlastní AGEL.
Takže ten plán obnovy, viete, to je tak, že, ešte raz zopakujem, že tie, my sme mali jedinečnú šancu, a ešte stále ju máme, treba ju využiť už akokoľvek to je rozdelené, aby sme tie nemocnice zmodernizovali, postavili, aj keď ja osobne s tým neveľmi súhlasím, ale je to proste už tak, že teda idú aj na tie malé nemocnice, v poriadku, ale urobme všetko preto, aby sme neprišli ani o jedno euro. To je úplne zásadná vec a preto práve bol ten bod dva a bod tri, ktorý sme si dovolili tuná uviesť ako dôvod, prečo vás chceme odvolať, pretože máme obavu a strach, že o tieto peniaze prídeme.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážená pani ministerka zdravotníctva, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi v mene klubov KDH, hnutie SLOVENSKO a Progresívneho Slovenska priniesť návrh na vyslovenie nedôvery pani ministerke Dolinkovej, ktorá je poverená vedením ministerstva zdravotníctva.
Posledných sedem mesiacov nám jasne ukázalo, že ministerka Dolinková nie je pripravená viesť tak zložitý rezort, ako je ministerstvo zdravotníctva. A ministerka zdravotníctva nie je pripravená viesť rezort, ktorý sa dotýka nás všetkých. Zdravotníctvo je vec, ktorá sa dotýka nielen mladých, detí, ale aj dospelých a hlavne tej starnúcej populácie, ktorá sa stále viac a viac nevie dostať ku lekárovi, stále viac a viac musí platiť za zdravotnú starostlivosť a stále viac a viac sa mnohí z nás boja ochorieť a byť závislí od zdravotného systému, ktorý máme na Slovensku. Boja sa toho skutočne a je našou povinnosťou ako politikov, aby sme s touto nelichotivou a zlou situáciou v zdravotníctve niečo urobili.
Posledných sedem mesiacov nám ukázalo, že pani ministerka manažérsky zlyháva, že riadi rezort chaoticky a namiesto odbornej diskusie rozhoduje potichu. Preto musíme konštatovať, že pani ministerka nie je schopná riadiť takto zložitý rezort, a preto navrhujeme jej odvolanie. Dovoľte mi povedať konkrétne body, prečo sme si dovolili zvolať Národnú radu a prečo sme presvedčení o tom, že ministerka Dolinková nie je správna na funkcii, ktorú zastáva. V troch bodoch zhrniem najprv to, čo sú hlavné dôvody pre jej odvolanie.
Po prvé, je to nečinnosť pri riešení akútnych problémov v zdravotníctve. Po druhé, sú ohrozenie, je ohrozenie peňazí a prostriedkov z plánu obnovy. No a posledný bod, ktorý vieme, prejdeme obšírnejšie, je výstavba národnej univerzitnej nemocnice v Bratislave. Teraz k tým jednotlivým bodom podrobnejšie.
Čo sa týka nečinnosti pri riešení akútnych problémov v zdravotníctve, teraz pred malou chvíľou ste mali možnosť sledovať situáciu ohľadom ambulantnej pohotovostnej služby. Pani ministerka prišla so zákonom 578, ktorý ide prednášať, alebo priniesla ho v skrátenom legislatívnom konaní, pretože nám hrozí infringement z Európskej únie. Je to veľmi sporné a otázne, či to skutočne tak je, a k tomuto zákonu prilepila 13 pozmeňovákov. Jeden z týchto pozmeňovákov bol práve ten, ktorý sa týkal ambulantnej pohotovostnej služby. A na dôvažok, teraz ste videli pred malou chvíľou, že prišiel ďalší pozmeňovák, ktorý pozmeňuje pozmeňovák zo včera. Toto pozmeňovanie pozmeňovákov je skutočne už národný šport.
Čo sme očakávali od pani ministerky konkrétne v tomto bode ambulantnej pohotovostnej služby, je, že príde so skutočným riešením. Mala na to sedem mesiacov, sedem mesiacov mala na to, aby prišla so skutočným riešením, ako riešiť ambulantnú pohotovostnú službu, a to nie len tak, že sa skráti doba ambulancií o dve hodiny, ale mala prísť s konkrétnym riešením, ako chceme túto pohotovostnú službu vôbec v našej krajine udržať.
Čo jej slúži ku cti, že si nás vypočula aj ako opozičných poslancov a priniesli sme jej niektoré návrhy, ako by mohla takáto pohotovostná služba vyzerať, len, žiaľ, nepretavili sa do toho, čo predkladá ako pozmeňovák v Národnej rade. Hovorili sme o tom, že aby bola udržateľná pohotovostná služba, tak je nevyhnutné, aby sme aspoň v regiónoch, kde je skutočnej problém zabezpečiť pohotovostnú službu pre detských pacientov a pre dospelých pacientov, aby tieto pohotovostné služby spojila do jednej.
Hovorili sme o tom, že, samozrejme, že musí byť zabezpečená minimálna sieť detských pohotovostí, ktoré navrhujeme, aby boli pri nemocniciach, kde by sa mali prioritne dostávať malé deti. Možno do jedného roka, do troch rokov. Ale potom nevidíme dôvod, prečo by napríklad detská a dospelá pohotovosť nemohla fungovať spoločne. Je to vec, ktorá by mohla fungovať dlhodobo, aby sme udržali systém, pretože je správne, a hovorí to aj pani ministerka, že máme stále menej a menej detských pediatrov a v budúcnosti taký spôsob, ako je momentálne nastavený, je neudržateľný. Žiaľ, nestalo sa tak.
Rovnako sme navrhovali, aby mali vyššie územné celky väčšie kompetencie v tejto oblasti, pretože je to dôležité, aby si sami regulovali, kde má byť daný bod a ako má pracovať.
Rovnako sme navrhovali triážnu linku, pretože mnoho rodičov často prichádza na pohotovostnú službu, pretože sa obáva, či si môže vôbec dovoliť s dieťaťom počkať do rána alebo nie. A veľakrát je práve potrebná táto triáž. Ani tento návrh nebol akceptovaný.
Mohol by som pokračovať, priniesli sme osem bodov, ale nebudem ďalej do hĺbky prechádzať, pretože máme tých bodov skutočne viac, ale ambulantná pohotovostná služba je práve jeden z tých bodov, prečo si myslíme, že pani ministerka nekoná tak, ako by mala. Nekoná dostatočne razantne a neprichádza s návrhmi, ktoré by boli udržateľné.
Poplatky. Poplatky v zdravotníctve sú taký evergreen, opäť téma, ktorá rezonovala hlavne pred voľbami. Každá politická strana, alebo väčšina z nich chcela upratať v systéme poplatkov v našom zdravotníctve a pani Dolinková, pani ministerka Dolinková bola takisto jedna z nich, ktorá vehementne sa ohradzovala voči poplatkom, ktoré sú momentálne v našom zdravotníctve. Opäť musíme skonštatovať, že sme nevideli ani jeden návrh, ktorý by smeroval k tomu, že by sme začali, aspoň začali tieto poplatky upravovať. Ešte stále máme na Slovensku problém, že ľudia stoja ráno v rade a čakajú, či dostanú lístok k lekárovi. Ešte stále máme kupovanie si termínov cez rôzne portály za peniaze. A ešte stále sa k lekárovi viete dostať, keď si to kúpite a nie, keď to najviac potrebujete. Toto sú dôležité veci, ktoré treba urgentne riešiť. My sme prišli s takýmto riešením, Národná rada toto riešenie odmietla. Tak je, myslím, legitímne sa pýtať, aký máte návrh vy, pani ministerka. S akým návrhom ste v tejto veci prišli vy? Čo chcete pre našich pacientov urobiť?
Benefity. Bola tu opäť hystéria, čo sa týka zrušených benefitov. Ako sa to udialo? No tak ako veľa vecí, z večera do rána. Veľmi rýchlo bez toho, aby sme vedeli, sa vedeli pripraviť ľudia na to, že benefity, ktoré im boli sľúbené, nedostanú. To, že tieto benefity možno nie vždy sú opodstatnené, je druhá vec. Poďme sa o tom rozprávať, poďme sa rozprávať o tom, že kto tie benefity skutočne potrebuje a kde tie benefity možno vieme použiť na niečo, čo je možno dôležitejšie, možno pre onkologických pacientov, možno pre iné, iné problémy, ktoré sa v zdravotníctve nachádzajú. Ale opäť, nemôže sa to robiť tak, ako sa to udialo teraz, že z večera na ráno sme sa dozvedeli, kedy benefity končia a spôsobilo to chaos aj v našich zubných ambulanciách a hlavne chaos v našich, u našich občanov.
Sestry. Jeden z veľkých problémov, ktorými sa borí teda nielen Slovensko, ale aj všetky okolité krajiny, a tu to nie je, samozrejme, len zodpovednosť pani ministerky, ale opäť je to vec, ktorú musíme začať intenzívne riešiť. Hovorili sme o tom, že máme prevzdelané sestry. Hovorili sme o tom, že máme sestry, ktoré, ktoré študujú 2 300 hodín na strednej zdravotnej škole a potom ďalších 4 600 na vysokej škole ako bakalárske štúdium. Sú absolútne prevzdelané. Uvažovali sme nad tým, aby sa aspoň urobil nejaký zápočet, aby nemuseli tak dlho študovať bakalárske štúdium. Opäť pýtam sa, s akým návrhom pani ministerka prišla? Ja netvrdím, že to už malo byť zavedené v praxi, nie sme takto naivní. Celý ten rezort zdravotníctva je veľmi veľký, komplikovaný, komplexný, ale nám chýba snaha. Nám chýba vízia, nám chýba niečo, že vidíme, pozrite sa, takto to budeme riešiť a o päť rokov budeme tu. Čo sa týka sestier, je to kritický stav, pretože nám sestry, ktoré my vyštudujeme, ktoré sú vysoko prevzdelané, ako som spomenul, odchádzajú do iných systémov, pretože v našom systéme nechcú pracovať. Pracovné prostredie, pokiaľ nezačneme upravovať pracovné prostredie, tak darmo budeme prijímať ďalších 150 medikov. Nepomôže nám to, pretože tí medici chcú ďalšie vzdelávanie. Chcú vzdelávanie, ktoré im ponúkne napríklad Česká republika oveľa kvalitnejšie ako na Slovensku. Opäť pýtam sa, ako sme, ako sme začali meniť odborné vzdelávanie na Slovensku?
Zadlžovanie nemocníc. Veľký problém slovenského zdravotníctva. Nemocnice sa zadlžujú, máme šiestu vlnu oddlženia, ten systém je hnusný a nechutný. Parazitujú na tom firmy, ktoré zneužívajú vlastne to, že nemocnice nie sú schopné platiť a skupujú pohľadávky, resp. po novom sa len za pohľadávky zaručujú a jednoducho potom nútia nemocnice, aby cez splátkový kalendár neplatili len za istinu, ale platili aj vysoké úroky z omeškania, ktoré sú do 10 %. Je to veľký problém slovenského zdravotníctva, pretože tie nemocnice sa dusia v týchto dlhoch, dusia sa v takmer miliardu eur, ktoré, ktoré nesú ako balvan pred sebou. Tým pádom nevedia efektívne obstarávať. Prirodzene každá firma, ktorá chce dať nejaký tovar nemocnici, tak si to trikrát rozmyslí, či príde a za túto cenu tovar zadlženej nemocnici poskytne. A samozrejme, že je tam možno 20-30 % prirážka. A tieto prirážky potom my s radosťou dávame firmám, ktoré ich skupujú, a potom nechávame každý rok 10-percentný úrok. Veď to je absurdný stav.
Čo s tým chceme urobiť? Jedna z odpovedí na túto tému je centrálne riadenie nemocníc. Budeme sa o tom ešte rozprávať, čo sa udialo v tejto téme centrálneho riadenia nemocníc. V zadlžovaní nemocníc sa udialo to, že pani ministerka vybojovala 191 mil., ktoré majú smerovať do nemocníc, aby tie dlhy nerástli. Nevieme, že ako sa vysporiada s miliardou, ktorú tlačia pred sebou. A rovnako nevieme, lebo je zhruba 80 mil., ktoré budú ešte napriek tomu chýbať, aby nemocnice netvorili ďalší dlh. Tieto peniaze presunula na tzv. novú produkciu, ale nemocnice sa budú naďalej zadlžovať, to vieme všetci, a potrebujeme opäť urgentné riešenie, aby sa to nedialo.
Odpolitizovanie rezortu. Pani ministerka aj táto vláda si dala do programového vyhlásenia vlády, že odpolitizuje rezort. Ako prvé, čo urobila, zmenila kompetenčný zákon a v kompetenčnom zákone zmenila, ako sa má prijímať predseda Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. To je ten úrad, ktorý by mal garantovať nezávislosť a kontrolu nad zdravotníctvom na Slovensku. Toto rozhodne nie je odpolitizovanie rezortu, ktoré vidíme. Rovnako pani ministerka, tak ako ostatní ministri pred ňou, začala vlnu odvolávaní. A dovolím si povedať, že je šampiónkou z posledných rokov, lebo odvolala šestnástich vysokopostavených riaditeľov rôznych úradov a nemocníc. Prakticky všetky podriadené organizácie, ktoré sú pod ministerstvom zdravotníctva, majú nové vedenie. A fajn, je to v kompetencii ministerky, mala by mať ľudí, ktorým dôveruje, ale na druhej strane, čo sa týka nemocníc, je to, nebojím sa povedať, aj keď som z KDH, pliaga. Pretože, pretože nie je možné, aby sme sústavne pri každej zmene ministra menili riaditeľov našich štátnych nemocníc. Aj nato tuná má byť centrálne riadenie nemocníc, aj nato tu na má byť systém, ako by sa malo, ako by malo dochádzať ku zmene na riadiacich postoch. Určite to má ísť cez dozorné rady, určite to má ísť cez nejaké indikátory kvality, ktoré buď manažér dosiahne alebo nie, ale nie tak, že si ho minister odvolá. Ale ešte raz opakujem, nie je to vina len pani ministerky, takto postupovali doteraz všetci ministri na ministerstve zdravotníctva.
Čo sa týka bodu č. 2, ohrozenie prostriedkov z plánu obnovy a zvýhodňovanie finančných skupín. Na začiatok by som sa vyjadril k dodatku k zmluve so Spišskou Novou Vsou, bola táto, tento dodatok bol medializovaný, hovorilo sa veľa o ňom aj v médiách. O čo vlastne ide? Spišská Nová Ves vyhrala výzvu, ktorá bola vyhlásená, ako jedna z nemocníc bola úspešná v tejto výzve a zaviazala sa, že do roku 2026, konkrétne do júna 2026, postaví 121 lôžok plus 31 lôžok, 34 lôžok, pardon, do úrovne full fit-out. To znamená do úrovne, na kľúč odovzdá a nemocnica môže začať fungovať. Táto, tento záväzok pani ministerka dodatkom k zmluve zmenila a zmenila ho tak, že do júna 26. nemocnica Spišská Nová Ves a tých 121 plus 34 lôžok bude môcť byť len v štádiu shell and core. To znamená v lepšej hrubej stavbe.
Čo to môže znamenať pre celý systém? No môže to znamenať to, že minimálne dve nemocnice, ktoré sa zapísali do výzvy a ktoré neboli úspešné, tak boli vyradené preto, pretože nedokázali zabezpečiť a zagarantovať, že dokážu postaviť nemocnicu do úrovne full fit-out, teda tak ako Spišská Nová Ves garantovala, že to dokáže do roku 2026. Čiže minimálne tieto dve nemocnice sa môžu teraz sťažovať, že ako je to možné, že neboli úspešnými uchádzačmi, hoci keby to bolo možné aj u nich, tak by tými úspešnými uchádzačmi byť mohli. A nie je to maličkosť, pretože ak túto konšteláciu napadne niekto na súde, tak môžme prísť aj o zdroje, ktoré sú vyčlenené pre ostatné nemocnice. Čiže nejde len o nemocnicu v Spišskej Novej Vsi, ale ide aj o ďalšie nemocnice, nemocnice Skalica, Levice, Zvolen, Poprad, Prievidza, Bardejov. Čiže tu je ten problém, tu sa obávame, že v prípade, ak nebude, ak dôjde k ohrozeniu týchto zdrojov, tak ich budeme musieť platiť zo štátneho rozpočtu.
Čo sa týka Spišskej Novej Vsi, tak tiež nie je celkom medializované, ale peniaze, ktoré majú ísť z plánu obnovy, sú na úrovni 47 mil., ale celá tá prestavba alebo výstavba 121 nových lôžok má stáť zhruba 72 mil. Vôbec nevieme, odkiaľ tento zbytok peňazí pri nemocnicu Spišská Nová Ves príde. Či to pôjde z VÚC-ky, VÚC-ka, predpokladám, že na to peniaze nemá, alebo akým spôsobom bude dofinancovaný tento, bude dofinancovaná táto nemocnica.
Čo sa týka národnej, teda Univerzitnej nemocnice Martin, tu pani ministerka vymenila riaditeľa v januári už, na miesto riaditeľa nastúpil pán Durný, ktorý celkom prirodzene nebol zorientovaný v celom projekte, a táto výmena top manažmentu nemocnice v Martine spôsobila, že pani Antošová, ktorá je dlhodobo pri danom projekte, podala výpoveď a z 25-členného tímu, ktorý pracoval na tomto projekte, 8 členov odchádza. Čo spôsobuje vlastne tieto problémy, lebo keď sa pozriete na míľniky, keď sa pozriete na plán obnovy, tak tam svieti päť bodov, ktoré mali byť už za súčasnej vlády pripravené a urobené, tie sú načerveno a naozaj ten projekt nemocnice Martin je výrazne ohrozený. Sú tam problémy medzi fakultou, medzi nemocnicou a medzi mestom. Sú to také trenice, pretože najprv fakulta vlastnila celý projekt, vysúťažený projekt, ktorý najprv nechcela dať nemocnici, potom ho presunula na nemocnicu, teraz sa hádajú ako bude, komu bude patriť prístupová cesta, sú to také drobné žabomyšie vojny, ktoré výrazne spomaľujú celý projekt, a do tohoto celého táto zmena top manažmentu priniesla ešte ďalšie omeškanie. Čiže aj tu vidíme veľké riziko toho, že 256 mil., ktoré sú alokované pre nemocnicu Martin, môžu byť ohrozené a že Martin aj po presune daného míľnika a na dokončenie full fit-out do roku 2028, že sa to nedokáže stihnúť.
Po ďalšie, a to je možno to najdôležitejšie, je centrálne riadenie nemocníc. Ja som už spomínal na začiatku, že je to kľúčový bod. Kľúčový bod v zmysle, že keď chceme naše nemocnice, aby prestali produkovať dlhy, keď chceme naše štátne nemocnice zastabilizovať, tak ich bytostne potrebujeme centrálne riadiť. Potrebujeme, aby neboli príspevkovými organizáciami ministerstva zdravotníctva. Potrebujeme, aby tam nebol tak silný politický vplyv, ako je teraz. Centrálne riadenie nemocníc je kľúčom k tomu, aby sme mali odborný manažment, aby sa tam nemenili politickí ľudia, aby tam boli zadávané KPI-čka, teda indikátory kvality, aby manažéri mali zodpovednosť za to, čo robia, a aby sa preniesla časť kompetencií, ktoré teraz má každá nemocnica zvlášť, verejné obstarávanie, kontroling, financovanie, nejaké strategické plánovanie, aby sa prenieslo na nejakú centrálnu úroveň, ktorá bude pomáhať tým riaditeľom a riaditelia tu budú predovšetkým na to, aby spravovali nemocnicu po tej odbornej stránke. A toto je model, ktorý funguje v zahraničí, funguje dokonca u nás. Súkromné siete, tu si myslím, že by sme sa mali už dávno poučiť od nich, ako to funguje tam, práve takýmto spôsobom vedia výrazne šetriť zdroje a vedia byť oveľa efektívnejší ako naše štátne nemocnice.
Ja som si prečítal aj správu, ktorá bola prednesená na vláde, a kde sa hovorí o tom, že predošlá vláda že absolútne neurobila v tejto veci nič. Tu si dovolím namietať, pretože bol pripravený rámec pre správu nemocníc, konkrétne bol publikovaný 24. 10. ´22, ktorý robila firma PwC, PricewaterhouseCoopers, ktorá pripravila tri možné riešenia, tri možné alternatívy a mali sme sa rozhodnúť, ktorou cestou pôjdeme. Či to bude centrálne riadenie z ministerstva, alebo to bude centrálne riadenie prostredníctvom nejakej verejnoprospešnej organizácie, pod ktorou budú jednotlivé eseročky alebo akciové spoločnosti, alebo to bude ešte nejaký iný model. Lengvarský rozhodol, minister, bývalý minister Lengvarský rozhodol, že to bude pravdepodobne cez ministerstvo zdravotníctva, za mňa osobne ten najhorší variant, ale aj tu je veľký sklz. Keď si otvoríte žiadosť o platbu č. 5, kde je 600 mil. eur v hre, tak tam svieti načerveno predovšetkým tento bod. A citujem zo správy, ktorú nepovedali opozičné strany, ale ktoré povedal pán Kmec, podpredseda vlády. Hovorí, že doteraz nebola prijatá žiadna potrebná legislatívne zmena, neprebieha ani proces prípravy a posuny v implementácii nenastávajú ani napriek urgenciám zo strany NIKA. Toto hovorí podpredseda vlády. Je to bod, ktorý skutočne ohrozuje výrazným spôsobom 600 mil. ako piatu platbu, ktorú Slovenská republika voči Európskej komisii má.
Čo sa týka posledného bodu v tomto druhom bode, je to zaradenie nemocníc Bory a Kardiocentra AGEL do iných úrovní, ako boli, boli, mali byť stanovené v rámci zákona. Pani ministerka zaradila Bory do tretej úrovne nemocníc a Kardiocentrum AGEL do štvrtej úrovne nemocníc. Možno na úvod treba povedať, čo to znamená. Pre Bratislavu to znamená, tretia úroveň, že to nebude už nikdy regionálna nemocnica, teda nikdy, je to zaradenie, ktoré sa môže zmeniť, ale podľa súčasného zaradenia, ktoré spôsobila pani ministerka, to znamená, že Bory nebudú regionálnou nemocnicou a budú vlastne nemocnicou na úrovni tri. Z môjho pohľadu to bola príprava na to, aby Bory boli nenahraditeľné v budúcnosti pre Bratislavu, aby tam prebiehala časť univerzitnej zdravotnej starostlivosti. Podľa platného zákona to tak ale nemalo byť. Bolo vypracované odborné usmernenie, odborné posúdenie, na základe ktorého rozhodol ešte bývalý minister Palkovič a zaradil Nemocnicu Bory do druhej úrovne. Nemocnica Bory sa odvolala a toto odvolanie riešila rada pre kategorizáciu ústavnej zdravotnej starostlivosti. Ale v tejto rade, ktorá mala deviatich členov, boli minimálne dvaja členovia, ktorí mali, kde je dôvodné podozrenie na konflikt záujmov, konkrétne pani Slavíková, ktorá pracovala pre Penta Hospitals v čase rozhodovania. Mala byť zjavne vylúčená z tohto rozhodovania o námietke Nemocnice Bory. Nebola a práve preto prešla trojpätinovou väčšinou práve táto námietka, čiže bola opodstatnená, a na základe toho sa pani ministerka, hoci nemusela, pretože rozhodnutie rady nie je povinné, teda záväzné pre ministra, ale má len odporúčací charakter, na základe toho pani ministerka rozhodla zrušiť rozhodnutie pána Palkoviča a preradiť Nemocnicu Bory do vyššej úrovne.
Čo sa týka Kardiocentra AGEL, opäť je to kardiocentrum, ktoré sa postavilo len niekoľko kilometrov od fungujúceho a prosperujúceho kardiocentra, štátneho Východoslovenského ústavu srdcových chorôb, ktoré má kapacitu na zvýšenie kapacity, viac operácií, bol viackrát, bola viackrát žiadosť, aby mu poisťovne zvýšili počet, zvýšili financie. Žiaľ, poisťovne to zamietli, ale potom zazmluvnili nové Kardiocentrum AGEL. Opäť, človek by mohol zatlieskať, že súkromný investor vytvoril nové kardiocentrum, ale mal ho urobiť tam, kde ho bolo najviac treba. To znamená, možno v Martine alebo niekde, kde pre dostupnosť Slovenska by toto kardiocentrum bolo zmysluplné. Určite v Košiciach postaviť druhé kardiocentrum veľmi dobrý nápad nebol.
No a čo sa týka posledného bodu, čo sa týka posledného bodu, ktorý chcem zdôrazniť, je, že pani ministerka nás všetkých prekvapila, keď sme sa z Centrálneho registra zmlúv dozvedeli, aké sú plány a zámery s národnou univerzitnou nemocnicou v Bratislave. Pani ministerka Dolinková rozhodla o pozastavení projektu z nášho pohľadu v rozpore s uzneseniami vlády z roku 2017 a 2023, ktoré hovorili jasne o tom, že národná univerzitná nemocnica má stáť na Rázsochách a čo sa týka financovania, samozrejme, tam došlo ku posunu, že sa nebudú financovať z plánu obnovy, ale sa bude financovať pravdepodobne zo štátneho rozpočtu, ale nikdy nebola reč o tom, že národná univerzitná nemocnica nebude stáť v lokalite Rázsochy. Pani ministerka zrušila zmluvu so Združením Rázsochy, to znamená s vysúťaženým, vysúťaženými firmami Amberg a CED, ktoré robili projekt pre národnú univerzitnú nemocnicu na Rázsochách, a rovnako podpísala novú zmluvu na adaptáciu súčasného projektu tak, aby na Rázsochách bol Národný ústav detských chorôb a národná univerzitná nemocnica bola v Ružinove. Pani ministerka sa obhajuje, že ešte stále nerozhodla vláda, len ja sa potom pýtam, prečo vlastne došlo k podpisu týchto dvoch zmlúv. Na základe čoho ona takto konala? A rovnako chcem pripomenúť, že my sme vyzývali pána premiéra Roberta Fica, aby zvolal okrúhly stôl, aby sa začal touto problematikou osobne venovať, aby sme sa všetky parlamentné politické strany mohli k tejto problematike vyjadriť, aby sme si mohli povedať otvorene, aké sú výhody a nevýhody toho, kde má národná univerzitná nemocnica stáť.
To, že pravdepodobne dôjde k tomu, že národná univerzitná nemocnica bude v Ružinove, pokladáme za veľkú chybu. Pokladáme za veľkú chybu preto, že Ružinov je zatiaľ vzdušný zámok, chýba tu štúdia uskutočniteľnosti, nevieme, ako by mala vyzerať táto národná univerzita, univerzitná nemocnica v tejto lokalite a čo je pre nás najdôležitejšie a kľúčové, ak dôjde k takémuto návrhu, sme presvedčení o tom, že dôjde k omeškaniu výstavby a odovzdaniu národnej univerzitnej nemocnice o ďalšie roky, pričom naša spoločnosť je už teraz stigmatizovaná štyridsiatimi dvoma rokmi, kedy sa Rázsochy stavajú.
Ďalšia vec, ak to bude Ružinov s možno tisíc lôžkami, tak je to len o málo viac, ako má súčasný Ružinov, ktorý má 860 lôžok. Ak dôjde ku zatvoreniu Kramárov a Starého Mesta, čo je prirodzené, že k tomu dôjde, tak Bory, tak ako to bolo plánované, budú nenahraditeľnou súčasťou univerzitnej nemocnice a vlastne o to súkromnému investorovi od začiatku išlo. Mimochodom, takýto návrh predniesla aj štúdia BCG, ktorá, ktorá urobila analýzu, na základe ktorej sa pravdepodobne aj pani ministerka riadi, ktorá ale pomenovala, že Rázsochy by boli najrýchlejší projekt, ale, žiaľ, je tu určité reputačné riziko a z dlhodobého hľadiska firma BCG odporučila, aby sa stavalo v Ružinove.
Čiže ak to všetko zhrniem ešte raz, tak pani ministerka Dolinková zdedila naozaj jeden z najťažších rezortov v rámci vlády. Je to rezort, ktorý dlhodobo kumuluje množstvo problémov, za ktoré nemôže len ona, ale všetky vládne garnitúry, ktoré tu boli. Určite aj nielen teda predošlá vláda, ktorá tu bola tri a pol roka, ale aj ďalšie vlády, vlády SMER-u, ktoré tu mali rezort 12 rokov vo svojej moci, a rovnako aj pán Drucker, ktorý začal určitú reformu, ktorá sa postupne modifikovala. Každý má určitý podiel viny. Ale situácia dospela do stavu, kedy potrebujeme akútne riešenia. Momentálne nemáme pandémiu, momentálne nemáme núdzový stav. My tu nemáme situáciu, kedy musíme hasiť to, čo prichádza každý deň, a musíme robiť operatívu. Máme čas na to, aby sme robili systémové riešenia. Aby sme prichádzali s návrhmi, aby sme prichádzali s víziami, ako chceme tento neporiadok, ktorý sa tuná strašne ukotvil, ako ich, ako ho chceme upratať. A, žiaľ, to, čo prináša pani ministerka Dolinková, nás vystrašilo, pretože je to nekoncepčné, je to chaotické a máme pocit, že pani ministerka nie je pripravená viesť tento komplikovaný a ťažký rezort.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

No, ja som nepočúval celé tvoje vystúpenie, Oskar, ale zachytil som a som rád, že sa vlastne k tejto OSN-ke hlásiš, pretože ten pôvodný zámer bol naozaj dobrý, a počuli sme, že zaňho hlasovali aj kolegovia zo SMER-u.
Čo sa týka toho, toho vnútorného prevedenia, tu by som sa skutočne Oskara zastal, lebo to bolo tak, že, že tu boli odborné spoločnosti, veď viete, koľko je tých rôznych spoločností, každá jedna oblasť mala svoju a pretláčali sa tam rôzne veci, čo ja vyčítam, že nemali takú tvrdú, silnú oponentúru, ktorá by ako ich vedela uzemniť a možno dala im reálne, že čo sa od nich očakáva, čiže bol to taký hunch koncert, každý si tam napísal, čo chcel, ako si myslel, že vo vysnívanom svete to môže fungovať, ale my nie sme Bahrajn, my sme krajina, ktorá má obmedzené zdroje, a podľa toho sa mali aj oni zariadiť, no ale toto museli dopredu vedieť. A okrem toho mali by tam byť ľudia, ktorí neboli len technokrati, ale boli to ľudia, ktorí boli priamo z praxe. Ale tu sa nedá vyčítať trebárs Oskarovi Dvořákovi, lebo on so svojím tímom naozaj urobil dobrú prácu, možno tam mal byť niekto z tej politickej úrovne, ktorý ich mal zastrešiť a ktorý to vedel kriticky zhodnotiť. Takže v tomto... môžme sa tu na naťahovať, že kto za to nesie zodpovednosť, ale podľa mňa to nie je produktívne.
Produktívne je to a to oceňujem, čo povedal Vlado Baláž, že ak máte naozaj predstavu, že chcem to urobiť inak a lepšie, tak poďme sa naozaj o tom spoločne rozprávať a poďme, poďme to riešiť, lebo to je odborná vec a, hej, a urobiť tú OSN-ku lepšie, ako je urobená, ako teraz.
Ďakujem.

No, ďakujem veľmi pekne. Začnem asi tým, že ja nečakám teda žiadnu ani vďaku, ani nič, to proste platí k politike, ja to rozumiem, o čo tu ide.
Možno jednu, jednu krátku vec si dovolím predsa len povedať. Ja ľutujem jednu vec, že naozaj my sme sa venovali covidu a možno som mohol sedieť niekde, kde sa robila tá OSN-ka na začiatku, pretože tam musí byť, musia byť ľudia, ktorí tomu rozumejú, čo robia. A musia to nastavovať naozaj tak, aby ten systém, aby to systému pomohlo, a nie, že to necháme len tak, že odborné spoločnosti, no nachystajte si to, jak to chcete mať, hej, to, to bola chyba. Nikto to neviedol a bol som tam síce krátko, ale možno som sa mohol viac do tohto zapojiť.
Ale, čo sa týka tých ostatných vystúpení. Pán Baláž, áno, odborné spoločnosti, vy sám viete, aké to je zložité. Máte sofistikované, resp. sofistikované... máte odborné spoločnosti, ktoré sú naozaj progresívne, a potom máte spoločnosti, ktoré sú naozaj, ktoré neviete motivovať, nazvem to slušne takto. Čo sa týka optimálnej siete nemocníc, my sme práveže, tá vízia, ja sa k nej hlásim. Viete, čo bola vízia? Vízia bola centralizácia nemocníc. Vízia bola informatizácia a prepojenie, aby mali rovnaké systémy. Vízia bola to, aby sme urobili systém inak, ale to, ako sa to spackalo v rámci tej vyhlášky, to už ako proste to nie je v tej vízii, ktorú sme mali my na začiatku. A to treba ako začať rýchlo upravovať.
No, a čo sa týka toho, že ešte sa vrátim, že čo, čo ste urobili za tých 11 mesiacov jak štátny tajomník. Odbor vzdelávania, pripravovali sme malú reformu, veľkú reformu. Veľká reforma, to je to, čo som začal hovoriť, ale z dôvodu covidu sme si povedali, dajme aspoň niečo a urobili sme malú. A môžem vám... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené kolegyne, vážení kolegovia, veľa sa tu už nahovorilo. Nebudem sa opakovať, ale skúsim niečo povedať ešte viac. No. Spravili ste nám naozaj obrovskú smršť pozmeňovacích návrhov. Naozaj 13 pozmeňovákov. Ja mám pocit, že ja som nestíhal čítať tie maily, ktoré mi prichádzali, že ešte jeden, ešte jeden a ešte jeden. A ešte oprava a ešte, ešte jeden, 13 pozmeňovacích návrhov. Ja mám niekedy pocit, ako keby sme teraz, že ste sedem mesiacov v úrade, akože teraz sa cez jeden zákon snažíte dohnať to, čo ste zameškali. Čiže proste ešte sme nestihli povedať k APS-kám nič, tak bum nejaký pozmeňovák. Ešte sme neurobili nič k rezidentom, no tak bum, dajme tam ešte na tie re... na tých rezidentov čosi. Potom ste ešte tam dali že sprievod dieťaťa. Aha, aj to by bolo dobre nejako riešiť, tak bum do tohto zákona, tiež ešte nejaký, nejaký pozmeňovák tam treba rýchlo hodiť.
No vrchol je teraz, že príde pozmeňovák ešte teda aj k optimalizácii nemocničnej siete, čo je ako veľmi komplikovaná, komplexná téma. Príde dnes ráno, vážené kolegyne, kolegovia, dnes ráno, dnes ráno príde pozmeňovák, ktorý má tri strany, kde sú samé haky-baky, paragrafy, všetko možné, čo si treba poriadne naštudovať, načítať, pozrieť, či to náhodou predsa len nespôsobí nejakú galibu, kde my sme už zvyknutí, že tie galiby tu, bohužiaľ, prichádzajú práve preto, lebo sa ten legislatívny proces takto kriví, ako sa tu kriví.
A ja chcem ešte raz zdôrazniť, lebo tuná pani ministerka, ale aj páni z koalície vždy hovoria, ale vy ste to robili presne takisto, ale, alebo aj horšie ešte dokonca... (Reakcia z pléna) Tak, presne. Ale pozor, pozor, teraz prichádza ten zásadný krok, zásadná vec, že keď tuná bol covid, to znamená pandémia, ktorá tuná predtým nebola, tak tu bol dôvod na skrátené legislatívne konanie. A pozor, my sme nerobili skrátené legislatívne konanie k APS-kám, ale napríklad k pandémickým ambulanciám. To, že čo z toho bolo, to je už druhá vec, ale proste tam bolo skrátené legislatívne konanie, lebo tuná bola vážna situácia. Teraz nemáme tu túto vážnu situáciu a robíme takýmto spôsobom kotrmelce, že nadivoko úplne. No to už som sa musel teraz vyrozprávať a teraz konkrétne, reálne k veciam, čo som chcel povedať.
Kolega Majerský tu rozprával o tom, o tých APS-kách, nebudem sa opakovať. Naozaj myslím si, že sme priniesli, priniesli nejaké návrhy. Myslím si a toto oceňujem, tu vás chcem pochváliť, že ste si našli na nás čas a ste si to vypočuli. Škoda, že teda nič sa nepodarilo pretaviť do toho pozmeňovacieho návrhu, ktorý je predložený, ale každopádne oceňujem, že ste si to vypočuli.
Čo sa týka dvoch vecí, ktoré mi ležia na srdci, to je, jedna vec je tá, ktorá pôvodne vlastne spôsobila, že tu máme ten zákon 578, že ste chceli v dobrej viere upraviť ďalšie vzdelávanie, chceli ste pomôcť aj a nemocniciam, aby v lete mali študentov. To oceňujem, to je v poriadku, tomu som sa venoval už v prvom čítaní, ale ten pozmeňovák, čo sa týka rezidentského štúdia, musíme trošku k tomu pristúpiť tak konkrétnejšie, aby sme si vedeli aj zdôvodniť, že prečo to je nebezpečné, keď nemáme presný plán, čo chceme s ďalším vzdelávaním robiť.
Ja tu mám jeden príklad, ako sa študuje, lebo u nás sa študuje otorinolaryngológia, ako to vyzerá na Slovensku, v Česku a v Nemecku. Dovoľte mi, aby sme si to trošku porovnali, a potom sa môžme baviť, či teda ten pozmeňovák, ktorý predkladáte, vôbec niečo pomôže, alebo je to naozaj zase len nejaký prílepok, ktorý sa kdesi objaví, a budeme to musieť opäť znovu musieť o chvíľu meniť.
Keď sa pozriete, tak tá špecializácia v jednotlivých krajinách trvá 60 mesiacov aj na Slovensku, aj v Nemecku, aj v Českej republike. Forma odborného vzdelávania na Slovensku štúdium, v Česku je to špecializačný výcvik, v Nemecku odborné vzdelávanie. Kto to robí? Na Slovensku to sú lekárske fakulty, v Česku je to Institut postgraduálního vzdělávání ve zdravotnictví, v Nemecku je to regionálna lekárska komora. A teraz prichádza to dôležité, povinné cirkulácie. Keď chce byť otorinolaryngológ na Slovensku, teda budúcim otorinolaryngológom, tak musí ísť na tri mesiace na chirurgiu, na neurochirurgiu musí ísť jeden mesiac, musí odcirkulovať dva mesiace vnútorné lekárstvo, maxilofaciálnu chirurgiu musí absolvovať ďalší mesiac. Potom musí ísť ešte, pozor, na plastiku jeden mesiac a potom musí ísť ešte aj na ARO jeden mesiac. To koľko je potom vlastne na tej otorinolaryngologickej klinike, ktorá by ho mala ďalej vzdelávať?
Pozrime sa na Českú republiku, ktorá prešla určitou zmenou. V Česku potrebuje lekár, ktorý sa vzdeláva na otoringológiu, potrebuje byť dva mesiace na chirurgii, potrebuje byť dva mesiace na vnútornom lekárstve a dva mesiace na anestéziológii. Už tu vidíme dosť zásadný rozdiel.
A teraz vezmite si tie, že tie kolečká, hej, že to musíte všetko nastaviť. A čo tam robí, čo tam robí ten jeden mesiac taký otorilolaryngológ? Čo tak na takej plastike asi môže robiť? No píše správy. Supluje niečo, čo proste, aby, aby tí kolegovia tam na tej od... oddelení nemuseli robiť. To je absolútne zbytočné, úplne zbytočné.
No a pozrime sa na to, že čo vlastne robia povinné, aké sú povinné cirkulácie v Nemecku. Že nula, nula. Žiadna povinná cirkulácia na žiadnom inom oddelení.
Zápočet z iných oblastí. Na Slovensku vám nevedia započítať nič. To znamená, keď ste boli internista alebo ste, máte atestáciu z internej a potom si rozmyslíte, že vy chcete predsa len robiť otorinolaryngológiu, no, tak na Slovensku vám z toho nezapočítajú, že nič, ani v Česku vám nezapočítajú, v Nemecku vám započítajú napríklad šesť mesiacov keď ste boli na internom, tak vám tých šesť mesiacov zarátajú do toho štúdia otorinolaryngológie a presne majú zadefinované, čo vám ešte môžu zarátať. Napríklad ak ste boli dvanásť mesiacov v nejakej otorinolaryngologickej ambulancii, aj to vám vedia zarátať, hoci ste ešte neboli zaradený do toho programu a neboli ste v tom štúdiu, ako je to u nás. Čiže aj tu je veľký dôvod na zásadnú zmenu.
Práca na domovskom oddelení. Predstavte si, že na Slovensku takýto lekár, ktorý má dobrú snahu byť tým otorinolaryngológom, je na domácom oddelení len 27 mesiacov, čiže z tých 60 mesiacov, ktoré on musí, ako je to predpísané, je len 27 mesiacov na svojom domovskom oddelení. V Česku je to, závisí od toho, že kde je, teda kde pracuje, ale je to minimálne 30 mesiacov. No a čo sa týka toho Nemecka, keď sa porovnáme teda s inými krajinami vyspelého Západu, tak v závislosti od toho, čo tá nemocnica ponúka. Ak je to nemocnica Poprad povedzme, vymýšľam si, a na otorinolaryngológii majú široké spektrum, no tak mu môžu zarátať všetko. On nemusí ísť nikde inde, čiže si vie na svojom domácom pracovisku, hoci to nie je univerzita, odkrútiť celé ORL.
Počet samostatne vykonaných výkonov. Hovoríme stále o atestácii, ktorá je uznávaná všade vo svete rovnako. Na Slovensku potrebuje vykonať samostatne 272 výkonov, v Nemecku, keďže je stále na tom svojom oddelení, 365. Čiže Nemci, pre nich je dôležitejšie, nie aby bol ten lekár na plastickej chirurgii mesiac a potom bol na maxilofaciliánej chirurgii dva mesiace, pre nich je dôležité, aby vedel, keď urobí atestáciu, urobiť základné penzum otorinolaryngitických výkonov. A to je tiež dôležitejšie ako to, že bol niekde na stáži jeden mesiac opierať dvere.
Čo sa týka počtu asistencií pri výkonoch takisto: na Slovensku 80, v Nemecku 100, čiže potrebuje viac.
Atestačná práca, pozor, tu sa píšu práce, nikto ich nečíta, vo veľmi podivnej kvalite. U nás musí to byť, teda na Slovensku, musí to byť publikovaná v recenzovanom časopise a obhájená pred komisiou. To je podmienka na to, aby niekoho pustili k atestácii na otorinolaryngológiu.
Česi majú tiež obhajobu práce. Predstavte si v Nemecku to netreba. Jak je to možné? To je ten istý otorinolaryngológ, v Nemecku to netreba, ale my áno. Musíš urobiť prácu, ktorú nikto nečíta.
Praktická skúška. Na Slovensku máme ešte aj to. Na Slovensku máme, že vyšetrenie pacienta, chirurgický výkon musíte urobiť normálne ako praktickú, praktickú skúšku. V Nemecku takéto niečo opäť nie je. Ústna atestačná skúška, samozrejme, áno. No a test na Slovensku je, v Česku ani v Nemecku nie je.
Čo sa týka klinických seminárov, to je to, čo veľmi kritizujem, prečo je to dôležité, že je to štúdium. Univerzita vám predpíše vyhradené semináre, ktoré musíte absolvovať, samozrejme, na ich lekárskej fakulte, niektoré sú spoplatnené. V iných krajinách sú povinné kurzy, ale tie môže robiť hocikto. To nemusí robiť presne tá univerzita, kde ste sa zapísali. Preto som to povedal tak obšírne, pretože tu je zakopaný ten pes, že tu je vlastne ten problém, ktorý máme. My musíme celé ďalšie vzdelávanie prekopať. Nám nestačí urobiť prílepok, večer nás napadne, že aha, ešte by trebalo rezidenčný program opraviť v paragrafe XY takto. To je nič.
A ja teraz netvrdím, že, pani ministerka, vy ste tu mali prísť so všetkým už hotovo. Veď ja chápem, že za pol roka sa nedá urobiť, prevrátiť svet, ale prísť s nejakou víziou. Povedať, áno, máte pravdu, poďme, ideme to zmeniť, bude to takto, o rok bude to v tejto fáze a o dva roky to bude v tejto fáze. Neprišlo to. A prichádzajú pozmeňováky, ktoré... čítame teda v noci, keď už chceme spať. No.
A ešte čo sa týka tej optimalizácie nemocničnej siete. Ja mám také déjá vu, veď my sme si prešli spoločne aj s pánom Balážom aj s vami kolečko všetkých nejakých predvolebných mítingov, stretnutí a všade sme sa viac-menej v tomto zhodli, že tá vyhláška je napísaná zle. A zase hovoríte, že teda však ty si na vine, ty si tam bol 11 mesiacov, na začiatku áno, neskôr nie. Tá vyhláška, a to hovorím stále dookola, je napísaná zle. Poďme ju opraviť. Nestačí tam urobiť len takéto zmeny, aby boli preplácané výkony poisťovňou jednotlivým nemocniciam. My ju musíme opraviť tak, aby sa tie nemocnice nedusili v byrokracii. My nemáme ešte poriadne zavedený ani ten DRG systém, že ešte tu nie je ani plne úhradový mechanizmus, a my sme si tu vymysleli ďalší systém, ktorý je rovnako komplikovaný ako ten DRG, aby to bolo ešte zložitejšie. To znamená, že tie medicínske služby, tu každý ešte potrebuje ďalší nový softvér, veď prečo by nie. Však treba nový softvér na medicínske služby. Tak sa zacyklíme, že už potom vôbec nevieme, že ako to má vyzerať. Veď v jednoduchosti je krása.
Veď to musíme nastaviť tak, aby sme tie, aby sme tu, aby sme tu, tú deľbu, tú optimalizáciu nemocničnej siete urobili ľahkú, vykonateľnú, udržateľnú, aby sa fakt že nemuseli sme mať 30 príručiek, a hľadať že kto, kde, ako, koho má posúvať. A opäť apelujem na ten model, ktorý majú Nóri. Myslím si, že nie je nič lepšie, ako to majú Nóri, ako to majú nastavené. Majú tri úrovne a majú jasne zadefinované, čo nemocnica robiť nemôže, to znamená, kedy musí pacienta posunúť na vyššie pracovisko. Opäť príklad pre tých, ktorí nie sú lekári. Pokiaľ príde rodička, ktorá je napríklad v 25. týždni, v 26. týždni tehotenstva, tak je jasne zadefinované, že do ktorej nemocnice ju môžu odviesť. Je jasne zadefinované, že ju neodvezú do nejakej, nejakej úrovne jedna, kde nemajú na to priestory, kde nemajú možno novorodenecké oddelenie - perinatológiu, ale ju musia odviesť ďalej, resp. môžu ju priniesť do toho, do tej menšej nemocnice, ale potom automaticky hneď organizujú preklad do vyššieho pracoviska. Aj prikázania boli urobené ako zákazy, nie ako možnosti, hej. Desať Božích prikázaní, nemáme tuná 100-tisíc vecí, čo máme robiť, ale my máme zadefinované, čo by sme robiť nemali, a presne tak mala byť urobená OSN-ka. To znamená zadefinovať, čo ktorá úroveň robiť nemôže, a bolo by to tisíckrát jednoduchšie, jak sme to urobili my teraz. A toto nie je len vaša chyba, ja, ja to nechcem brať akože toto je váš, váš problém, len ja som očakával, za šesť mesiacov alebo sedem mesiacov, že tu prídete a poviete: Áno je to vážne, je to problém, ideme to zmeniť a bude to vyzerať takto – o tri mesiace, o rok, o dva roky a potom už to bude vyriešený problém. Toto tuná neprichádza, opäť prichádza pozmeňovací, pozmeňujúci, pozmeňujúci nejaký návrh, ktorý proste len hasí to, čo teraz treba ako urobiť, a príde dnes ráno a potom ešte príde kontrola, že nebol dostatočný.
No, ťažko sa mi to hovorí, ale potom sa prečo divíme, že máme zdravotníctvo v takom stave, ako máme, no aj preto, že tu takto funguje celý systém. (Ruch v sále.)
A už som hovoril dosť, takže vám ďakujem veľmi pekne za pozornosť.