Videokanál poslanca

Áno, tak ďakujem pekne za slovo.
Ctená snemovňa, rozoberáme programové vyhlásenie vlády, ja chcem na úvod povedať, že nechcem byť žiadnym vrhačom nožov teraz, chcem to hovoriť dobromyseľne a ideálne keby sa podarilo ministrom zareagovať, prípadne zodpovedať na otázky, tak by som bol rád, aby sme neprechádzali tými podnetmi na, teda k programovému vyhláseniu vlády len tak bez odozvy.
Chcem začať jednou kapitolou, ktorá je podľa mňa zásadná, ale je tam aj zásadne zlé východisko. Hovorím to preto, lebo ak chceme prísť k solídnym záverom, potrebujeme mať solídne východiská a toto je z môjho pohľadu veľmi mylné. Konkrétne ide o finančnú kapitolu, čiže politiku finančnú. Vláda tu píše: „Prioritou vlády v rámci rozpočtovej politiky je po tri a pol rokoch rozvratu verejných financií návrat k udržateľným verejným financiám s cieľom stabilizácie vývoja verejného dlhu." Tak verejné financie nám nespadli z neba, predchádzajúcej vláde, len tak s bodom nula, mali svoj vývoj už predtým a je veľmi dôležité si povedať, že aký vývoj to bol, pretože tam pochopíme, s čím tá predchádzajúca vláda, ktorá začala gazdovať a spravovať verejné financie, že aký bol ten jej počiatočný bod.
Ja si pamätám veľmi dobre ešte na rozpravy a výbory, keď bol pán Kamenický, čiže dnešný minister financií, predsedom výboru pre financie a rozpočet. A pamätám si každý jeden rozpočet, ktorý vtedy predložil minister financií, o ktorom sa živo diskutovalo a ktorý, treba povedať, bol každý jeden robený v dobrých časoch. To je veľmi dôležité. Pre tých, ktorí ste neni doma vo verejných financiách, tak vám chcem pripomenúť a upozorniť vás na veľmi významný faktor, ktorý vtedy zasahoval do verejných financií, a to boli nadpríjmy, ktoré chodili pravidelne. Čiže ináč povedané, vláda si naplánovala, že bude mať nejaké príjmy, ale pritieklo jej ešte viac. Čiže ekonomike sa vtedy darilo, do rozpočtu pritekalo, ale nediali sa žiadne reformy. Len si položme kontrolnú otázku, aká zásadná reforma a posun sa udial medzi rokmi 2016 až 2020. Žiaden. Vtedy sme kritizovali, že vláda tieto peniaze prežiera, vyslovene ich prejedla a neodložila ich na lepšie časy. Hovorím to preto, pretože ešte sa k tomu dostanem. Ale toto bolo, toto bolo zásadným zlyhaním a teraz to je, to chcem podčiarknuť, tretej vlády Roberta Fica. My sme tu neni v stave verejných financií, na ktorý by Robert Fico nemal žiadny vplyv a zrazu sa ocitol a on to išiel riešiť. Nie, boli to jeho vlády, ktoré odovzdali verejné financie v stave bez toho, aby odkladal v dobrých časoch, aby znižoval deficit. Vyrovnaný rozpočet mohli mať už dávno predtým, ako odovzdávali nastupujúcej vláde v roku 2020.
Veľmi sa mi páčila kritika súčasných koaličných poslancov, ministrov vtedajšej opozícii medzi rokmi 2020 až 2023, lebo oni hovorili veľmi protichodnú vec. Na jednej strane hovorili, že treba viacej šetriť, treba mať nižší deficit a na druhej strane hovorili, že pomoc ľuďom v krízach slabá, že je nedostatočná, že treba dávať viac. Tak toto mi vysvetlite, ako sa takáto politika dala urobiť. Nedala, protichodné vyjadrenia, ale čo tam potom po logike, pretože aj dnes vláda konštatuje niečo, čo sa nezakladá na pravde. Konkrétne keď sa pozrieme, a teraz budem používať štrukturálneho deficitu, nebudem hovoriť o to headlinovom očakávanom jeden a pol perce... teda o tom headlinovom. V roku 2020 nám, teda respektíve predchádzajúcej vláde odovzdala vláda Petra Pellegriniho, ináč povedané tretia vláda SMER-u, deficit na úrovni mínus 24 %. A to hovorím s ohľadom na to, že toto nezarátavam pandémiu, ktorá mala vplyv. Ten vplyv pandémie bol niekde na úrovni približne 0,5 %, čo je veľmi blízko maastrichtských kritérií 3 % požadovaných. Hej, čiže po dobrých slnečných časoch a bez pandémie ten počiatočný bod vlády, ktorú si tu dovolí vláda vehementne kritizovať, predchádzajúcu vládu, bol mínus 2,4 štrukturálny deficit plus pandémia.
To, že sa to dá robiť v krízových časoch zodpovedne, ukazuje deficit, už skutočný deficit vlády, o ktorej sa tu píše, že vraj zapríčinila rozvrat verejných financií, tak, prosím pekne, číslo vlády, ktoré, teraz budem hovoriť o štrukturálnom deficite, ktoré hovorí o jej výsledku hospodárení za rok 2020, je deficit historicky najlepší, historicky najlepší mínus 1,5 %. Pri čítaní teda v roku 2021. Počas pandémie. A ešte budem korektný, lebo vieme, že dobrý deficit vláda dosiahla aj v roku 2022, ale som si vedomý toho, že inflácia, ktorá bola v tom roku, pomohla vláde dosiahnuť lepší deficit. Čiže uvedomujem si, že tam boli aj externé vplyvy, ktoré pomohli týmto číslam.
Čiže žiadny rozvrat verejných financií, naopak, pomoc ľuďom, spomeňme si na kurzarbeit, ktorý udržal pracovné miesta, ktoré ste v zásade nepriamo kritizovali. Lebo ste hovorili, že nie, nie, nie, nechoďte do takého deficitu. Na druhej strane ste hovorili, ale ušetrite viacej. Čiže čo, nemali ľudia dostať pomoc, ktorá im udržala pracovné miesta? Práve naopak, tá pomoc bola dobrá, udržala ekonomiku na solídnom trende a vývoji a umožnilo to tej predchádzajúcej vláde financovať aj ďalšie krízy, ktoré prišli potom. Čiže východiskový bod bol mínus 2,9, s tým ste odovzdávali predchádzajúcej vláde verejné financie.
Chcem ešte povedať jednu zásadnú vec, lebo kritizujete nominálnu výšku dlhu, respektíve kritizujete, že, tú povestnú horu, kde sa to vyškriabalo. Keby sa tretia vláda Roberta Fica, respektíve po ňom vláda Petra Pellegriniho správala zodpovedne vo verejných financiách, tak, a odkladala tie nadpríjmy, tak dnes, respektíve už predtým by vláda, predchádzajúca, preberala verejné financie s oveľa iným dlhom. Ten dlh by bol niekde na úrovni 39,1 %. Až desať percentuálnych bodov nižší. Desať percentuálnych bodov nižší. To znamená, že predchádzajúca vláda Roberta Fica prejedla dobré časy a nepripravila nás na krízy a nechala prázdnu štátnu pokladnicu, o ktorej keby sa vtedy finančné trhy dozvedeli, že tam je tak málo likvidných prostriedkov, tak by nám prásli vysoké úroky a vyzeralo by to úplne inač.
Čiže predošlá vláda, ktorá prišla pred vami, musela hospodáriť naozaj veľmi zodpovedne, obratne a podarilo sa jej to. Hovorím to preto, pretože žiaden rozvrat verejných financií nie je ani keď sa pozriete na dlhodobú udržateľnosť verejných financií medzi rokmi, a teraz vidím, že mi dochádza čas, medzi rokmi 2020 až 2023, dlhodobá udržateľnosť verejných financií sa zlepšovala. Vyklesávala z vysokého rizika k nízkemu. Tie legislatívne zmeny a pomoc a veci, ktoré sa prijali pre rok 2023, na tie si vláda zarobila a našetrila v roku 2020 a 2022. Čiže žiaden rozvrat verejných financií. To, čo čaká teraz ministra verejných financií, keďže vidím svoj čas, verím, že ešte zhodnotí môj kolega.
Ja chcem ešte teda na záver využiť čas a povedať, že toto východisko je zlé, politické, nemá nič s dátami, ktoré sa dajú normálne nájsť. A vidím, že budem musieť nabudúce efektívnejšie využívať čas. Ďakujem pekne. (Potlesk.)