216.
A to sa mi hneď spustil čas? Dobre.
Máme celkom závažný zákon na stole a si zaslúžil aj takto vlastne vynútene ešte väčšiu pozornosť, čo je dobré. Ja by som to chcel nakoľajiť naspäť teda k tej vecnej rovine, lebo trošku, mierne sme odbočili k environmentálnym záťažiam už konkrétneho typu, ale tento návrh zákona všeobecne pojednáva o environmentálnych záťažiach, ale konkrétne ešte o mechanizme, ktorý bol do tohoto zákonu vložený, konkrétne to je ten § 9a, 9b. A tá predmetná novela zaviedla nový mechanizmus ešte v minulosti, teda v roku 2021 s účinnosťou od 1. 6. 2022, lebo tú chce minister vypustiť, zaviedla mechanizmus vymáhania verejných finančných prostriedkov použitých na sanáciu environmentálnej záťaže nachádzajúcich sa na nehnuteľnostiach, ktorých vlastníkom alebo správcom nie je štát, hej? Čiže tých, ktorý, ktoré vlastnia súkromné osoby alebo nejaké podnikateľské subjekty. To je dosť dôležité si uvedomiť. Tento mechanizmus by mal v tej finančnej rovine pôsobiť tak, že by mal vynútiť finančnú náhradu, ktorá sa požaduje. Čiže štát má povinnosť, povinnosť vlastníka nehnuteľnosti, na ktorej sa záťaž nachádza, alebo teda sa, áno, na ktorej sa nachádza, sa zriadi na tejto nehnuteľnosti záložné právo na 30 rokov, a to buď dobrovoľne, alebo ex offo. Čiže toto je merito veci.
A pán Taraba má taký krásny príklad. Pán minister hovorí v podstate, a tam treba povedať, že má to svoju logiku, kde treba premýšľať hlbšie. On hovorí, že no a čo teraz tí, ktorí túto, tento pozemok s environmentálnou záťažou zdedili alebo k nemu prišli nejakým spôsobom právnym, legálnym a teraz by štát im zriadil to záložné právo alebo vymáhal od nich to, keď tú záťaž odstráni. Čo takí dediči, ktorí zdedia chatu alebo dom v lese, kde je táto environmentálna záťaž a zrazu budú musieť ešte dodatočné náklady s tým mať, je to spravodlivé?
No táto vecná logika je, samozrejme, na diskusiu a vie sa s ňou vysporiadať zákon aj inak, ako to navrhuje ministerstvo. Ministerstvo navrhuje to riešenie tak, že úplne vypustíme tento mechanizmus zo zákona. A to tiež nie je dobré riešenie. To vôbec nie je dobré riešenie, pretože častokrát títo majitelia pôdy alebo nehnuteľností, ktoré sú spojené s environmentálnou záťažou, k nim prišli od ľudí, ktorí mali v zmluve, v kúpnej, v nadobúdacej zmluve povinnosť odstrániť túto environmentálnu záťaž a k tomu dostali primeranú zľavu. Čiže napríklad ak ste nadobudli pozemok, väčší pozemok napríklad v Bratislave, o ktorom sme sa tu bavili, a jeho cena mohla byť, skúsme si povedať preto, aby sa nám ľahšie počítalo, bola jedno euro za meter štvorcový, tak ste napríklad, ak to bolo 500 metrov štvorcových, za to mohli zaplatiť v minulosti, teraz nebudem v slovenských korunách hovoriť, ale v eurách, aby sa nám to ľahšie rozumelo, 500 euro. Ak ste nadobudli takýto päťstometrový pozemok v centre Bratislavy alebo v lukratívnej časti, tak zhruba toľkoto ste vtedy, prepočítané na eurá, do toho mohli investovať, ale mali ste povinnosť v zmluve odstrániť environmentálnu záťaž.
Teraz si predstavme, že tento mechanizmus akoby sa zrazu stratil zo zákona, on tam nebol, on sa tam vložil práve kvôli tomu, aby štát pri tých 1,6 až dvoch miliardách, ktoré potrebuje k odstraňovaniu záťaží, si mohol vynútiť kompenzáciu, tak sa to vložilo do zákona a vznikol s tým problém, na ktorý, však to už sme spomínali, prezidentka to podala na Ústavný súd, ale predstavme si, že by to tam vôbec nebolo. Čiže ináč povedané, v tomto nezaujímavom pozemku s environmentálnou záťažou v zaujímavej časti Bratislavy by štát zaplatil napríklad za 360 miliónov, ako sa hovorí, v Istrocheme napríklad taký náklad by bol, keby sa odstránila táto záťaž, tak 360 miliónov by išlo z jedného vrecka štátu preč, do toho prvého by neprišlo nič, lebo by si to nemohol vynútiť, a teraz 500 metrov štvorcových, ktoré tam napríklad mohol ten vlastník dôjsť k nim za 500 euro, by sa zrazu mohlo zhodnotiť, až 4-tisíc euro za meter štvorcový by stál ten pozemok. Také sú súčasné ceny v Bratislave, pokiaľ chcete robiť development.
A teraz si predstavte, dobre, započítajme nejakú nezastavanú časť, ktorá musí prislúchať k tomuto developmentu, tak nehovorme o 500, ale 700 metrov štvorcových krát 4-tisíc euro za meter krát desať poschodí, čo neni ani vysoká budova v Bratislave, 28 miliónov, priatelia, aby ste mohli vyťažiť z toho, že ste nadobudli pozemok v hodnote 500 eur. Čiže 500 eur na jednej strane, 28 miliónov na druhej strane.
Tak a my chceme hlasovať, respektíve vládna koalícia a jej poslanci chcú hlasovať za to, aby takýto mechanizmus v zákone nebol a len sa vypustil? Čiže naozaj chceme nechať developerom možnosť, aby im štát zaplatil odstránenie prekážky, aby sa ich pozemky stali zaujímavé a zároveň aby si štát nemohol aspoň do výšky toho, čo je primerané odstráneniu nákladu, teda odstráneniu toho, tej záťaže, to, čo je primerané, aby si mohol štát zobrať späť?
Máme tu jeden problém, priatelia, a ten problém spočíva v eurofondoch, pretože nemôže dôjsť k duplicite. Pokiaľ štát zaplatí z eurofondov odstránenie tejto záťaže, tak vtedy by si už nemal, by nemalo dôjsť k tomu, že si vynúti tento, respektíve v tom je ten problém ústavný, ktorý sa rieši, že by si to štát zobral do envirofondu späť, tie peniaze od toho vlastníka, by si to vynútil. No ale Ústavný súd ešte v tomto nerozhodol, a preto ja podporujem návrh pani Remišovej, ja by som ho sám navrhol a dal by som ten návrh procedurálny na späťvzatie tohto návrhu zákona na dopracovanie alebo na počkanie si toho, že ako sa s týmto Ústavný súd vysporiada, nech teda rozhodne a nech sa ukáže, že čo je teda to poctivé a dobré riešenie. Alebo mohlo si ministerstvo dať väčšiu prácu a vyčistiť podľa pripomienok prezidentky a mohli sme dneska nehovoriť o tom, že sa vypustí tento mechanizmus, ale že sa opraví, tak ako to bolo inak pôvodne dohodnuté, pretože pani prezidentka, keď to predchádzajúca garnitúra vložila do zákona, tak sa dohodla, že počká chvíľku, kým sa to opraví. Boli dôvody, pre ktoré k tomu nedošlo, a dnes to môžeme riešiť, ale rieši sa to tak, že sa ide poruke developerom a privatizérom, ktorí tieto pozemky majú, a štát im ich ide v podstate zaplatiť, ich zhodnotenie, čo je nepriama štátna pomoc a toto nepovažujem za primerané.
Treba tu povedať ešte jednu zásadnú vec, a to to, že na Slovensku je celkom malé povedomie o tom, že máme veľmi vzácne bohatstvo vo vodách. Keď si pozriete to, že čo sú naše najväčšie nedostatky v ochrane prírody alebo v environmentálnych politikách, v ktorých nás najviac tlačí topánka, tak by ste prišli na to, že tá topánka nás najviac tlačí tam, kde sa hovorí o spracovaní odpadov, o kvalite ovzdušia, ubúdajú nám lesy. A tá najlepšia, tá najlepšia, ten najlepší ukazovateľ, to naše najväčšie bohatstvo je v ochrane vôd. Alebo nie v ochrane, ale v tom, že ich máme obrovský, obrovské zásoby vôd, konkrétne sa odčerpávajú len štyri percentá toho v pomere k tomu, aké zásoby máme, a k tomu, čo potrebujeme, len štyri percentá spotrebovávame, odoberáme z toho, z tej zásobárne, ktorú máme k dispozícii. A teraz si predstavte, že, teraz si predstavte, že tie skládky, ako sa už tu jedna spomenula, konkrétne tá vrakunská, obrovsky znečisťuje zásoby pitnej vody, pretože Žitný ostrov je, Žitný ostrov je najväčšia zásobáreň pitnej vody v strednej Európe. A predstavte si, že by tam bol nejaký zaujímavý a bohatý developer, ktorý by stále vlastnil tento pozemok alebo by k tým pozemkom prišiel, a my by sme si to museli hradiť sami a on by nebol ochotný, teda by nebol ochotný odstrániť túto environmentálnu záťaž.
Treba povedať, že takýto, že takýto zákon potrebujeme a treba ho opraviť, nie vypustiť a tie naše vody treba chrániť. Treba ich chrániť o to viac, keďže budeme čeliť a čelíme vysychaniu a nedostatku pitnej vody ako takému. A Slovensko v tomto svojom najväčšom bohatstve alebo jednom z najväčších bohatstiev musí podniknú lepšie kroky, ako len... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Poslanec pokračoval v rozprávaní bez zapnutého mikrofónu.)
