Videokanál poslanca

-----------------------------------------

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán poslanec hovoril o tom, že chýba spätná väzba, ona sa normálne deje v rámci medzirezortného, medzirezortného pripomienkového konania, kde ľudia dávajú pripomienky a potom ministerstvo, vláda a iné inštitúcie reagujú, existuje tzv. rozporové konanie, kde sa tieto rozpory riešia. Takisto aj tuto v pléne normálna diskusia je, že zaznievajú námietky, je dopytovaný minister, iní členovia vlády alebo predstavitelia koalície a oni odpovedajú, či už tým, že vystúpia v rozprave, alebo sa vyjadria vo faktických pripomienkach. Tu je úplná rezignácia na spätnú väzbu, na pripomienky, jednoducho my sme si to takto nastavili, takto to pôjde, máme 79, prerazíme to a vy si hovorte, čo chcete, môžete akurát tak naťahovať čas.
Naším cieľom nie je len takto plano hovoriť, snažíme sa hovoriť v týchto vyjadreniach konkrétne pripomienky. V tejto chvíli je to z veľkej časti k procesu, pretože rokujeme o návrhu na skrátené legislatívne konanie, ale využívame príležitosť a hovoríme už o samotnom návrhu zákona a dôvodíme teda, že naozaj nie je dôvod takéto závažné zmeny prijímať v skrátenom legislatívnom konaní, ale, práve naopak, takéto závažné zmeny teba pripravovať, realizovať v normálnom, normálnom legislatívnom konaní, v riadnom a dať tomu dostatok času, dokonca niektoré veci by mali význam ešte spomaliť, diskutovať a skutočne zapojiť do toho participáciu ďalších, ďalších úrovní a nie iba takto proste nechať vyrozprávať opozíciu, lebo čo už, keď vám to teda nemôžme zakázať, nemôžme vám to zaraziť, chceme vyzerať za dobrých, ale reagovať na vás nebudeme. To je škoda.

Ďakujem veľmi pekne.
Pán kolega, ďakujem za vystúpenie, kde ste zopakovali to, že skrátené legislatívne konanie má nejaké svoje pravidlá, má nejaké svoje dôvody a že tie dôvody majú byť dodržané. Prečo? Nie kvôli čistému formalizmu, ale kvôli tomu, že ten legislatívny proces, ktorý má vážne dôsledky, celospoločenské dôsledky, je tak potom naozaj dostatočne kvalitný a skutočne tie veci, na ktoré tu upozorňujeme v takej, by som povedal, jednoduchej rozprave, kde dokola opakujeme tie veci, to nie je náhrada riadneho procesu, tak tieto veci potom naozaj sa stanú súčasťou zákona a budú spôsobovať komplikáciu aj prokuratúre, vyšetrovateľom, sudcom, ale hlavne občanom Slovenskej republiky.
Ja pripomeniem, ako sa to robí. 11. decembra roku 2002 dala vláda úlohu ministrovi spravodlivosti, aby pripravil zákon o Úrade špeciálnej prokuratúry. V roku 2003 25. februára ministerstvo dalo tento návrh zákona do MPK, 14. marca 2003 sa skončilo MPK, nasledovalo rozporové konanie, 28. mája 2003 schválila vláda tento zákon a 30. mája ho doručila do Národnej rady, 2. júla sa prerokoval v prvom čítaní. Potom bolo leto, mali dva mesiace čas sa tým zaoberať či poslanci, či verejnosť. Na konci augusta, začiatkom septembra 2003 nasledovali výbory, v druhom a treťom čítaní bol schválený 21. októbra 2003 a 25. novembra 2003 bol uverejnený v Zbierke zákonov. Účinnosť zákona nakoniec reálne bola od 1. septembra 2004. Takmer dva roky trval ten legislatívny proces. Vy to chcete sfúknuť, keby sme vám v tom nezabránili... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo.
Teraz cez obednú pauzu sme mali výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, ktorý sa týkal známej problematiky reedukačných zariadení alebo centier, kde sa hovorilo o deťoch, ktoré majú nejaké špeciálne potreby, ktoré, ktoré treba nejakým spôsobom riešiť a evidentne je tam mnoho zanedbaní, mnoho zistení, ktoré sú veľmi negatívne. Ale ja v súvislosti s prejavom pána poslanca Spišiaka, na ktorý reagujem, tam vidím tú prepojenosť v účelovosti. On hovoril o účelovosti ľudského správania a zvlášť teda aj tých, ktorí sú nejakým spôsobom obvinení, že pri súčasnom nastavení Trestného zákona majú nejaké dôvody, prečo by spolupracovali, prečo by vypovedali. A ak sa toto nastavenie zmení tak, ako to navrhujete vy, tak ten účel stratí zmysel a skutočne títo ľudia sa budú správať inak.
Účelovosť je, je návyk, ktorý človek získal vlastne od detstva, ak je v negatívnom prostredí, tak sa správa vyslovene, vyslovene účelovo bez ohľadu na, na správnosť toho konania, a ak je dobre vychovaný, tak chápe, chápe to ako určitú, určitú pomocnú motiváciu. Takže ja si myslím, že tak ako pri deťoch, tak aj pri dospelých, tak aj pri obvinených je dobré, aby tá účelovosť bola zameraná správnym smerom, aby nespôsobovalo to, že ten účel svätí prostriedky a potom naozaj sa stane, že keď by nedajbože táto novela prešla, tak budeme mať oveľa väčšie problémy s tým, aby sme skutočných páchateľov, vinníkov usvedčili a právoplatne odsúdili.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán kolega, ďakujem, mne prišlo na um v súvislosti s vaším vystúpením slovo izolácia, že tento návrh zákona je izolovaný, respektíve jeho tvorcovia a vôbec koalícia je v izolácii. Samozrejme, v izolácii od opozície, to znamená, prídu sem, dajú ho, nediskutujú, neriešia námietky. Takisto ale aj je to izolácia v rámci európskeho priestoru, kde tie pripomienky, ktoré dáva Európska únia, sú akoby ignorované, ide sa svojou cestou, zdanlivo sa odvoláva na Európsku úniu, ale v skutočnosti je to naozaj také izolačné rozhodnutie, ktoré nás dáva do izolácie.
A takisto je to aj izolácia od verejnosti. Typické je teda to medzirezortné pripomienkové konanie, kde sa môže, ako ste spomenuli, pán poslanec zapojiť aj verejnosť a tuto sa zapojiť nemôže.
Argument, ktorý sa tu opakuje, že veď máme, máme takú dlhú rozpravu v parlamente, no, to môžme diskutovať my poslanci a navyše to nie je plnohodnotná diskusia, lebo kvôli tej izolácii, teda že koalícia nediskutuje, neargumentuje, v rozprave bol vyzvaný pán minister, aby sa zapojil, a už vystúpil v rozprave, ale mnohé tie námietky by vyžadovali častejšie zapojenie, odpovedanie na tie otázky aj na tie vaše výzvy, ktoré ste mu adresovali. Izolované, izolovaná činnosť neprináša dobré výsledky, dobré je, keď na niečom, čo sa týka celej spoločnosti, participuje podľa možnosti celá spoločnosť alebo aspoň má možnosť, normálnu možnosť participovať celá spoločnosť, teda aj opozícia, aj verejnosť a v prípade toho alebo v súvislosti s tým, že sme členmi Európskej únie, tak aby boli brané do úvahy aj veci, ktoré sú bežné a normálne v európskom priestore.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pani kolegyňa, ďakujem za taký dobre sa počúvajúci, solídny prejav, poprekladaný vhodnými odvolávkami na viacerých mysliteľov, filozofov a politikov. Na úvode, v úvode svojho prejavu ste hovorili o tom, že ľudia platia dane a dalo by sa povedať, že sa skladajú, skladáme sa na fungovanie štátu, na to, čo je nevyhnutne potrebné, aby zabezpečila spoločenská autorita, čo si nedokážu buď, buď nikto si to nedokáže zabezpečiť, alebo drvivá väčšina občanov si to nedokáže zabezpečiť. A jedna z tých vecí, ktoré si jednotlivec len ťažko vie zabezpečiť, je spravodlivosť, spravodlivosť na úrovni štátu. Ak by, ak by to tak nebolo, tak potom by sme sa ocitli niekde na úrovni divokého západu, aspoň toho literárneho alebo westernového, kde by si každý musel zjednávať spravodlivosť sám s nejakým koltom za opaskom. Ale myslím si, že Slovensko 21. storočia nie je takouto krajinou, nechce byť takouto krajinou, kde by bol nútený každý si nejakým spôsobom, či už nejakým agresívnejším, alebo submisívnejším, napríklad formou úplatkov, zjednával spravodlivosť. Preto je to jedna z absolútne kľúčových úloh štátnej moci, zabezpečiť spravodlivosť pre všetkých, takú, ktorá naozaj sa nekriví, ktorá, ktorá neustupuje, aby ľudia mali takú istotu, že sa nemusia báť, že im niekto ublíži alebo bude im ubližovať trvalo a oni sa nikdy nedovolajú spravodlivosti. Takže toto je podstatou zákonov a tento zákon, ktorý tu prerokovávame v skrátenom legislatívnom konaní, určite takýmto zákonom nie je.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pani kolegyňa, vy ste prešli do takého apelujúceho tónu, aby ste sa prihovorili poslancom koalície alebo zástupcom koalície. A hovorili ste o tom, používali ste argumenty, ktorým ja, ty a mnohí ďalší rozumejú, ale ja sa trocha obávam, že to sú naozaj dva svety a nielen v, tu v parlamente, ale bohužiaľ, aj na Slovensku a že je to naozaj taký aj mentálny zápas medzi tým, že v čo vlastne veríme, na čom staviame svoju spoločnosť, a že je tu niekto, kto verí, alebo skupina ľudí, dúfam, že väčšia, ktorá verí, že má význam pracovať na spoločnom dobre, rešpektovať spravodlivosť, rešpektovať zákony, aj keď ma v nejakej situácii a príležitosti obmedzia alebo vyhradia mi iba nejaký priestor, a potom je tu skupina ľudí, ktorí, ktorí veria, že treba okamžite využiť príležitosť o osobné obohatenie, o privátne dobro, nie o spoločné dobro. A ak teda ja takto uvažujem, tak je ideálne, aby ak ma náhodou chytia, tak aby som mal čím menší trest. A, bohužiaľ, dosť veľká časť ľudí aj v našej spoločnosti tomu rozumie, a preto pokojne podporuje toto, čo nám sa zdá neprijateľné.
Takže ja vám ďakujem za to, že ste vniesli do toho tento, tento rozmer, a myslím, že to nie je len o rozprave tu v pléne, ale je to o takom filozofickom, mentálnom nastavení našej spoločnosti, kde je potrebné vzdelanie, kde je potrebná diskusia, kde je potrebné apelovanie na to, že naozaj pracovať na spoločnom dobre je v konečnom dôsledku na entú výhodné pre všetkých a oplatí sa to a spravodlivá spoločnosť, kde sa netoleruje korupcia a podobné skrivodlivosti, je výhodná pre všetkých.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ďakujem ti, Peter, za to vystúpenie. Hovoril si o tom, ako táto koalícia skracuje legislatívne konania, ako obchádza dôležité inštitúty, ako je napríklad medzirezortné pripomienkové konanie. Tak ja pár dát k tomuto. Keď vznikala, vznikal Úrad špeciálnej prokuratúry, ktorý vznikol a reálne začal pôsobiť od 1. septembra 2004, tak celý ten proces prebiehal už od roku 2002. 11. decembra 2002 dostalo ministerstvo spravodlivosti úlohu od vlády pripraviť takýto materiál do 31. 3. Ministerstvo tento zákon pripravovalo v rámci svojho interného procesu a už 25. februára, teda s mesačným predstihom, dalo ten... 2003, 25. februára 2003 dalo tento návrh do medzirezortného pripomienkového konania, ktoré trvalo do 14. marca, čiže také bežné tri týždne, kde ho potom schválila vláda v máji 2003 a doručila do Národnej rady. 2. júla bol prerokovaný v prvom čítaní, potom naňho mali čas celé leto poslanci a na konci leta, 27. augusta ho začali prerokovávať výbory, gestorský bol 8. septembra, 21. októbra bol, bola v druhom a treťom čítaní a od 25. 11. 2003 bol v Zbierke zákonov. A napriek tomu až od ďalšieho 1. septembra 2004 začal pôsobiť. Čiže skoro dva roky trval celý ten proces, než vznikol.
Keby my sme vám to dovolili, tak vy by ste zrušili Úrad špeciálnej prokuratúry doslova za pár dní. Porovnajte si to, skoro dva roky a pár dní. Takto sa nepostupuje, dokonca keby ste mali aj pravdu, keby ste mali, tak takýmto spôsobom je to nehorázne a veľmi škodlivé pre celý legislatívny proces.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Možno si dovolím, ak mi to bude akceptovať pán predsedajúci, že trocha nadviažem na tú celú situáciu, pretože sme teraz ukončili rozpravu, ktorá bola vložená do prostred tejto rozpravy, kde sme teda ukončili rokovanie o zákone vrátenom prezidentkou a teraz pokračujeme v rozprave k návrhu Trestného zákona, ktorý je len návrhom na skrátené legislatívne konanie, či vôbec budeme rokovať o tomto návrhu v skrátenom legislatívnom konaní. A máme teraz faktické poznámky. Ja som reálne prvý na vystúpenie pani poslankyne Holečkovej, predsedníčky poslaneckého klubu KDH.
Ona vo svojom príhovore hovorila práve k tejto téme, o tom, že je to nebezpečné takýmto spôsobom postupovať pri skrátenom legislatívnom konaní. Ja už niekoľko dní si študujem, ako vznikal Úrad špeciálnej prokuratúry, lebo to je pre mňa taký dosť kľúčový orgán, o ktorom sa hovorí v tomto návrhu zákona. A naozaj ten vznikal riadnym legislatívnym procesom. To znamená, dal sa tomu čas, tak ako je to bežné. To znamená, že pripravuje niečo ministerstvo, kde odborníci, rôzne sekcie pripravujú materiál, potom tento materiál ide do medzirezortného pripomienkového konania, kde majú možnosť opäť odborníci, ale aj široká verejnosť sa vyjadriť, bolo to tu viackrát spomínané. Potom to ide do vlády, ak to vláda schváli, ide do parlamentu. Prvé čítanie, výbory, druhé čítanie, tretie čítanie, potom ešte sa k tomu môže vyjadriť prezident Slovenskej republiky a nakoniec je to, nakoniec je to spublikované v Zbierke zákonov a je tam stanovená nejaká účinnosť, ktorá napríklad v prípade tohto zákona nebola okamžite, ihneď, ale mala nejaké prechodné obdobie, ktoré dávalo dostatok času na realizáciu.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán poslanec Dostál hovoril o tom vzťahu medzi ministerstvom obrany a ministerstvom zahraničných vecí. Takisto spomenul spravodajskú službu SIS. Tieto veci jednak že ma vždy zaujímali, ale bol som vlastne tri volebné obdobia členom výboru pre obranu a bezpečnosť a jedno volebné obdobie predsedom výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva a uvedomujem si jednu vec. Čo sa týka obrany Slovenskej republiky, zahraničných postojov Slovenskej republiky a spravodajských služieb, je úplne najlepšie, ak je v tom istá kontinuita, ak je na tom zhoda podľa možnosti čím širším politickým spektrom, pretože obrana nie je koaličná ani opozičná, a hoci môžeme mať rôzne názory na niektoré aspekty medzinárodnej situácie, myslím si, že základná zahraničná orientácia Slovenska je jasná.
Ak pripustíme úzku stranícku politiku a koalično-opozičné spory, teda že my vás prehlasujeme a nesnažíme sa ani dohodnúť pri takýchto veciach, ako je obrana, ako sú zahraničné veci, ako sú spravodajské služby, spôsobuje to veľmi nedobré, nedobré dôsledky a vieme už aj z dejín našej mladej Slovenskej republiky, že napríklad spravodajské služby boli často zneužívané aj pri politickom boji a bolo to veľmi zlé a nesie to dodnes zlé výsledky.
Takže ja by som chcel apelovať, aby minimálne v týchto oblastiach obrana, zahraničné veci, spravodajské služby sme sa snažili naozaj jedni druhých, či sme raz tí v koalícii, tamtí v koalícii, aby sme sa snažili počúvať a podľa možnosti dohodnúť aj napriek určitým rozdielom v názore pre dobro našej vlasti, našej Slovenskej republiky.
Ďakujem.