Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Vďaka, Tamara, za opätovné pripomenutie dôvodnosti použitia skráteného legislatívneho konania.
Včera som bola na zasadnutí mimoriadneho školského výboru k téme reedukačných centier. No a prečo to tu spomínam? Lebo je to skrátka téma, ktorá aktuálne veľmi rezonuje, lebo náhodná kontrola Generálnej prokuratúry zistila, že tých takmer 400 detí tam žije naozaj v neľudských podmienkach, v podstate horšie ako vrahovia vo väzniciach. Správa Generálnej prokuratúry zistila závažné porušenia ľudských práv chovancov a chovankýň.
A ja sa teda pýtam, keď sa už vláda tak veľmi ponáhľa s presadzovaním zmien, ktoré majú zásadným spôsobom zruinovať piliere právneho štátu na Slovensku, prečo sa rovnako neponáhľa s riešením takejto akútnej situácie, na ktorej akútnosti sa zhodli snáď všetci relevantní aktéri od ministrov školstva a práce cez Generálnu prokuratúru až po verejného ochrancu práv Dobrovodského či komisára pre deti Mikloška, a, samozrejme, aj my tu v poslaneckom zbore sme to už niekoľkokrát spomínali.
Minister školstva včera sľúbil, že okamžite urobí potrebné kroky, ktorými by sanoval aspoň tie najurgentnejšie nedostatky, a vraj teda dokonca apríla príde so systémovejšími riešeniami. Namiesto zachraňovania si vlastných zadkov a zabezpečovania beztrestnosti pre svojich ľudí by mala vláda okamžite prísť s riešeniami tohto roky zanedbávaného problému, priniesť ich sem do parlamentu a ja som si istá, že v tomto prípade by sme sa všetci a všetky zhodli, že skrátené legislatívne konanie by bolo namieste. To sa však nedeje.
Ďakujem.

Ďakujem. Ďakujem ti, Oskar, veľmi správne si poukázal na absurdnosť schvaľovania dôležitých zákonov v skrátenom legislatívnom konaní, na čo tu už upozorňujeme v podstate tretí týždeň, a to sme, vážení a vážené, ešte len na začiatku volebného obdobia, takže možno sa naozaj dočkáme aj Suskovho legislatívneho konania, alebo napr. ELK, čo by bolo expresné legislatívne konanie, kde by sa, čo ja viem, celý zákon schválil napr. za jeden deň, alebo sa teda necháme prekvapiť aj návrhom pána Danka, ktorý sa teda zastrája, že podľa vzoru Slovinska nám predstaví svoj návrh, kde písomná rozprava trvá desať minút a ústna päť minút. Pán Danko má každopádne očividne obľubu v neustálom skracovaní rozpravy, lebo to bol práve on ako predseda parlamentu vo volebnom období 2016 až 2020, kedy presadil zmenu rokovacieho poriadku a obmedzil rozpravu na dnešnú podobu, dovtedy bola rozprava časovo neobmedzená, aj písomná, aj ústna. Neviem, či si to viete, kolegovia a kolegyne, teraz predstaviť, lebo len nedávno, teda pred chvíľočkou sme si na to zaspomínali tuto s kolegom Dostálom.
No ale naspäť k tvojej pointe, Oskar. Nikto nevie ľúbeznejšie klamať o štandardnej dĺžke parlamentnej diskusie k zákonom ako Peter Pellegrini. Upokojujúcim tónom všetkých občanov a občianky uisťuje, ako všetko bude v poriadku, ako to oni vyriešia a dajú na správnu mieru, aby mohli vládnuť. Ale ak vládnuť znamená valcovať právny štát, lebo môžeme, tak takéto vládnutie treba odsúvať čo najviac.
Ďakujem.

Ďakujem ti, kolegyňa Viera, za svieži a intelektuálne naozaj iskrivý príspevok do našej už tretí týždeň bežiacej debaty o zásadných zmenách v Trestnom zákone, ktoré majú rovnako zásadným spôsobom nabúrať piliere právneho štátu. Mňa už vtedy vlastne zarazilo, keď Peter Pellegrini ako predseda parlamentu sa prvýkrát vyjadril, že je naklonený tomu, aby sa navrhnuté zmeny v Trestnom poriadku upravili, a teraz sa zrazu podobne vyjadruje aj veľmi prekvapivo europoslankyňa Neveďalová. Po prvýkrát som počula, že by pani Neveďalová vôbec k tejto téme niečo povedala, ktorá teda očividne nevedela a nevidela tieto navrhnuté zmeny, keď hovorí, že sa o ich finálnej podobe dozvieme, až keď budú prijaté a potom v druhom čítaní ešte možno aj menené.
No a o čom to svedčí? Podľa mňa v prvom rade o tom, že ani samotná koalícia nie je dohodnutá na tom, čo chce ďalej s týmito zákonmi robiť, a je rozhodená tým, že rozprava o nich stále nie je ukončená. A to znamená, že má strach. Peter Pellegrini má strach, lebo sa to negatívne odrazí na jeho plánovanej dokonalej prezidentskej kampani, ktorú ohlásil v pompéznom, nafúknutom a miestami až jemne trápnom štýle minulý piatok. A Fico sa bojí, že mu z jeho trúfalých plánov likvidácie právneho štátu zostanú len čiastkové zmeny. A zároveň vie, že ho čakajú ťažké koaličné časy, pretože SNS má ďaleko od stabilného koaličného partnera a môže sa stať naozaj hocičo.
Preto každá jedna minúta venovaná upozorňovaniu na skutočné dôvody konania súčasnej vlády je podstatná a ja ti, Vierka, ďakujem za tých tvojich desať minút. (Potlesk.)

Ďakujem. Takže takto no, skúsme si to ešte raz, prosím vás, zopakovať, lebo tak narýchlo to tu celé bolo dnes, aby si to teda naplno uvedomili aj koaliční poslanci a poslankyne, lebo ja mám úprimne obavu, že niektorí z nich ani len netušia, o čom tento pozmeňovací návrh, o ktorom sa tu teraz bavíme, je. Čiže vy ste prisúdili kompetencie uvedené v tomto pozmeňujúcom návrhu najskôr ministerstvu, teda prisúdili ste ich ministerstvu cestovného ruchu najskôr, lebo ste si mysleli, že dovtedy to ministerstvo bude schválené. A teraz, keď tu bolo jasné, že to ministerstvo de facto nevznikne, tak kým sa celý tento zákon o civilnom letectve schváli, opäť narýchlo meníte tieto kompetencie a presúvate ich na ministerstvo dopravy, tak? A ešte sa budete aj čudovať, že my vám ho nepodporíme. No veru nepodporíme a to sme zaň naozaj chceli hlasovať, ale ako sme vám tu už niekoľkokrát povedali v pléne a ako vám to hovoria aj ľudia na námestiach, nemôžete mať všetko. A pokiaľ budete aj v budúcnosti predkladať takéto prílepky a paškvily, tak budete, žiaľ, nútení počúvať od nás kritiku aj v treťom čítaní. Ďakujem.

Ďakujem. Ďakujem kolegovi Ledeckému, že sa dotkol konkrétnych častí zákona, ktoré sa týkajú trestných sadzieb a zmierňovaniu trestov za páchanie kriminality, ktoré chce vládna koalícia meniť podľa toho ako to sedí im. Namiesto toho, aby sa vláda poctivo začala venovať napríklad potieraniu domáceho a rodovo podmieneného násilia, kde sme naozaj stále na chvoste krajín Európskej únie, kde ženy sa boja nahlasovať násilie, pretože vedia, že sa ničoho nedomôžu a jediné čo môžu urobiť pokiaľ vôbec prežijú je, že budú musieť ony a ich deti opustiť spoločné obydlie a nie ten násilník. Namiesto toho, aby ste sa v Trestnom zákone venovali napríklad aj tejto téme, vy prichádzate so zmierňovaním trestov a alternatívnymi trestami a nazývate to vraj zosúlaďovaním s európskymi trestnými zákonmi. Občas používate aj prirovnanie, že predsa človek čo ukradne auto by nemal mať rovnaký trest ako človek čo niekoho znásilní. To je síce pravda, ale už sa nevenujete tomu, či ten aktuálne platný trest za znásilnenie alebo celkovo prístup k preživším násilia alebo prevencia domáceho a rodovo podmieneného násilia je dostatočná. Tak sa pýtam, kedy sa začne vláda zaujímať o tieto témy a osudy konkrétnych žien a detí, namiesto vlastných záujmov? Kedy? Ďakujem.

To už, už asi aj technici sú zmätení, že či komu teda prideliť to slovo, keď ide o poslanca Petríka. Dobre, ďakujem pekne.
Pán Čaučík vo svojom príspevku spomenul, že koalícia začala vyhlasovať, že kým tu my v parlamente ako opozícia vraj bezhlavo preťahujeme čas, tak oni sa snažia vyriešiť problém s drahými potravinami. A toto hovoria v situácii, keď už vlastne ani nemajú čo povedať, lebo v celej krajine, ale aj Európskej komisii či Európskej prokuratúre je úplne jasné, čo sa tu deje. A vďaka tomu, že tu my podrobne odkrývame všetky tvrdé zásahy do pilierov právneho štátu, ktoré sa koalícia snaží narýchlo schváliť, vďaka tomu, že ľudia neúnavne a opätovne prichádzajú každý týždeň na námestia a vyjadrujú svoj postoj, vďaka tomu všetkému sa to stále ešte nepodarilo. A svet sa medzitým pozerá. Nielenže je to medzinárodná hanba, ale je to najmä tragédia pre demokratický vývoj na Slovensku. Slovensko ešte stále ani po vyše tridsiatich rokoch neprešlo úplnou demokratizáciou a my tu v roku 2024 ako členská krajina Európskej únie sa ideme vracať do čias mečiarizmu, kedy sme nemali ani nezávislé súdnictvo, ani nezávislú prokuratúru a kto bol pri moci, mohol všetko.
Naozaj veľmi dúfam, že ľudia na Slovensku vidia a počúvajú, čo sa tu deje a že sa nenechajú oklamať usmievavou tvárou s jamkami v lícach, ktorá všetkých vkuse uisťuje, že všetko bude v poriadku a ani že sa nenechajú zastrašiť autoritárskymi vyjadreniami súčasného predsedu vlády. Pretože z neho hovorí iba strach. Vie, že toto je jeho posledná šanca poistiť si svoju vlastnú beztrestnosť a zabezpečiť len a len svojich ľudí. Preto ďakujem kolegovi, aj vám ostatným, že tieto ich zámery dennodenne pomáhate odkrývať. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne.
Ďakujem ti, Števo, za tento tvoj veľmi podrobný príspevok, ktorý naozaj pekne ukázal všetky výhrady prezidentky. Ja len teda ho doplním a podporím ťa v tom, že prezidentka naozaj potvrdila výhrady, ktoré sme my tu, ale aj odborná verejnosť, ale aj ľudia v námestiach akcentovali a akcentujeme už druhý mesiac, keďže je to celé o nás bez nás, bez medzirezortného pripomienkového konania, veľmi narýchlo kvôli horúcemu kandidátovi Tiborovi Gašparovi a dostal za ňu, samozrejme, aj ďalších svojich ľudí na teplé miestečká a vládna koalícia si zrejme vôbec pritom neuvedomila, že napríklad zmena postavenia SIS-ky alebo ÚRSO si vyžaduje aj mnoho následných krokov, ako je napríklad upraviť interné systémy ochrany v rámci kybernetickej bezpečnosti alebo aj napríklad zmena zákona o e-Governmente, čiže ten sa bude musieť aplikovať iným spôsobom. Na to sa tie inštitúcie potrebujú pripraviť, inak hrozí, že si nebudú vedieť splniť svoje úlohy poriadne a včas a tým pádom aj dôjde k ohrozeniu služieb štátu poskytovaným občanom a občiankam tejto krajiny. Tak isto si, zrejme, to si aj spomenul, ale ja to predsa len zopakujem, lebo je dôležité to zopakovať, je, že zrejme si vládna koalícia neuvedomila, že ústava priamo zakotvuje, že pre vyšších štátnych funkcionárov, akými sú predsedovia a predsedníčky ústredných štátnych, ústredných orgánov štátnej správy, ktorými sa práve tieto organizácie majú na základe tejto zmeny stať, má menovacie právo prezidentka a nie vláda. Čiže uzurpovať si právo menovať šéfa štatistického úradu či šéfa Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, a teda ak by takáto zmena prešla, že by to malo teda patriť prezidentke a nie vláde. Čiže toto znamená jasné porušenie ústavy. A teda krátko sa dotknem, už sa nedotknem.
Ďakujem ti veľmi pekne, Štefan.

Ďakujem.
Dávid, ja sa tak pýtam, keď som ťa videla pri tom pultíku, napadlo mi, že ako sa asi musíš cítiť ako mladý človek, ktorý možno prišiel do tejto ustanovizne s ideálmi, že budeš teda prispievať k praktickým riešeniam ako zvolený zákonodarca najmä v oblasti podpory mladých ľudí, ale napríklad aj dostupného bývania, ktorému sa ty venuješ. Takisto toto sa vlastne takisto vo veľkej miere týka mladých ľudí.
No a teraz tu musíš čeliť realite, kedy sa ako zákonodarca v podstate nemôžeš dostať k svojej práci, pán Bartek, nemôže sa dostať k svojej práci tento poslanec, na ktorú sa chystal a pre ktorú ho volili jeho voliči a voličky. Pretože kým si koaliční poslanci ako napríklad pán Bartek, ktorý je tu teraz prvýkrát, po neviem akej dlhej dobe, si predlžujú vianočné prázdniny a absolútne ignorujú rozpravu a to dokonca v témach, ktoré sú zásadné pre... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blaha, Ľuboš, podpredseda NR SR
Pani kolegyňa, reagujete na predrečníka.

Petrík, Simona, poslankyňa NR SR
Reagujem, reagujem. A ty tu s nimi veľmi dôstojne bojuješ za jeho zachovanie. A preto ti chcem veľmi poďakovať, pretože hlas, resp. postoj mladých ľudí tu musí zaznieť, ale nie tých mladých ľudí, ktorí idú po ruke straníckej línii, ale tých, ktorí naozaj citlivo vnímajú situáciu mladých ľudí na Slovensku, či už ide o ich frustráciu zo zlej kvality vysokého školstva, absenciu podpory nájomného bývania alebo aj stavu tých internátov, o ktorých si hovoril. Lebo naozaj neviem, či taký pán Erik Kaliňák, alebo pán poslanec Bartek boli vôbec niekedy naživo napríklad v niektorom z bratislavských internátoch, aby na vlastné oči videli, v akých otrasných podmienkach naši študenti a študentky tam už roky musia existovať.
Takže ešte raz ti ďakujem a teším sa na ten deň, keď tu budeme môcť diskutovať o témach dôležitých pre mladých ľudí. (Potlesk.)

Ďakujem ti, Ivan, za naozaj veľmi trefný komentár a ja by som sa teda venovala najmä tomu stavu a tej blbej nálade, o ktorej si hovoril, nálade v spoločnosti, a to nielen v týchto dňoch a mesiacoch, ale ktorá tu pretrváva už naozaj niekoľko dlhých rokov a kontinuálne sa zhoršuje. Ľudia sú frustrovaní z vysokých cien, z nízkych platov, namiesto toho, aby kvalitne žili svoje životy so svojimi rodinami, tak len prežívajú a mnohí musia mať dve-tri práce, aby svojim deťom zabezpečili dôstojné detstvo a vzdelanie. K tejto frustrácii prispievajú vo veľkej miere aj účelové vyjadrenia politikov, ktorí sú aktuálne pri moci, a to ako aj za minulej vlády, tak aj za tejto, len je to vždy k inej téme.
Strany súčasnej vládnej koalície pred voľbami sľubovali novú politickú kultúru dialógu, či už s opozičnými oponentmi, ale aj s verejnosťou. Arogancia moci, úplná ignorancia všetkých, ktorí nie sú vašimi voličmi, valcovanie právneho štátu, hviezda dezinformačného webu ministerkou kultúry, tak neviem, toto je tá nová politická kultúra? No určite nie. Tak sa potom nečudujme, že ľudia na Slovensku žijú vo svojich izolovaných komunikačných svetoch a keď sa tieto svety náhodou stretnú, tak jediné, čo si vymieňajú, sú hejty a nenávisť. Je to opäť len prejav tej pretrvávajúcej frustrácie, s ktorou doteraz žiadna vláda neurobila nič. A viete, prečo? Lebo im táto nálada jednoducho vyhovuje. A pokiaľ bude vláda prichádzať s takýmito návrhmi, aké tu teraz musíme preberať, tak nič sa v tejto oblasti nezmení. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja vám chcem, kolegovia, kolegyne, poďakovať za všetky vaše podporné, odborné, vtipné aj kreatívne poznámky k tomuto môjmu príspevku, ktoré mi v rámci zachovania tohto gastrožargónu takto na záver dňa boli naozaj po chuti.
Ja vám chcem v tejto mojej reakcii hlavne ale ľudsky, úprimne poďakovať na dnešok, za to, že tu spoločne nevzdávame ten boj za zachovanie demokracie a právneho štátu, že si vieme aj zachovať odbornosť, slušnosť, ale neopúšťa nás ani humor, aj keď situácia, v ktorej sa nachádzame, je poväčšinou na zaplakanie. Tak na záver ja len dúfam, že nás tá chuť neprejde a že ukážeme koalícii, že má dočinenia s kvalitnou, dlho a dobre varenou či pečenou rozpravou.
Pekný večer a vidíme sa dúfam zajtra. Ďakujem. (Potlesk.)