Videokanál poslanca

Ďakujem. Ja teda chcem len pripomenúť, o ktorých ľudí aj konkrétne ide, ktorí sú prepojení na súčasnú koalíciu, a ako by im táto zmena, ktorú, ktorá sa tu predkladá, pomohla.
Začnem priamo pánom spravodajcom k zákonu, ktorý, neviem, či je v pléne, ale teda Tibor Gašpar je obžalovaný v kauze Očistec zo založenia zo založenia zločineckej... (Neutíchajúci ruch v sále a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Vďaka za slovo, pán predsedajúci. (Ruch v sále.) A ďakujem aj tebe, Lucia, za tvoj príspevok. A napojím sa na to, že si spomínala, ako táto novela má poslúžiť konkrétnym ľuďom... (Neutíchajúci ruch v sále.) Môžem poprosiť o pokoj v sále? (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem pekne za slovo.
A ďakujem ti, Martin, za tvoje vystúpenie. Ja sa dotknem tej témy, ktorú, ktorú si otváral, a to je tá dôležitosť rozpočtu. Musím sa priznať, že tiež som až s úžasom sledovala, ako sme z úst politikov koalície celý víkend v reláciách počúvali sťažovanie, ako vraj opozícia bráni prijatiu zákona roka a teda štátneho rozpočtu. Potom sme dnes mali možnosť sledovať, ako nevyužili v parlamente možnosť predradiť si rokovanie o tomto zákone roka pred kompetenčný zákon, pričom ale nevieme, či je nové ministerstvo tak zásadne dôležitejšie alebo dôležité, alebo štátny rozpočet až tak zásadne dôležitý nie je. Ale ja sa tiež priznám, že mňa toto celé vlastne vôbec neprekvapuje, lebo podobne zodpovedne sa k štátnemu rozpočtu pristúpilo aj na rokovaniach výborov. To bolo tiež celé také akože. Mali sme smiešne málo času, rozprava bola predčasne ukončená bez dostatočného priestoru na diskusiu. O rozpočte ministerstva pôdohospodárstva sme napríklad rokovali šesť minút, o rozpočte úradu geodézie rekordné štyri minúty a verím, že tieto rekordy by sme si vedeli s kolegyňami a kolegami porovnávať. Ale aj tie výroky, ktoré stihli zaznieť na výbore pre pôdohospodárstvo a životné prostredie ústami ministra životného prostredia, nesvedčili práve o úcte k tomu procesu tvorby rozpočtu, keďže avizoval, že hneď v prvom štvrťroku sa uskutočnia tak zásadné, výrazné zmeny, že vlastne nemá zmysel pýtať sa otázky k jeho obsahu. A, samozrejme, takéto úpravy sú bežné a namieste do nejakého rozsahu, resp. nejaké zmeny sú bežné a namieste, ale odpovedať na otázky k jeho položkám (pozn. prepis.: nezrozumiteľne vyslovené) spôsobu, že je to aj tak jedno, lebo dôjde k výrazným zmenám, svedčí o tom, že k rozpočtu pristupuje koalícia úplne rovnako ako k zákonodarnému procesu, ako... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
A ďakujem ti, Danka, veľmi za tvoj vstup. Ďakujem, že si opätovne spomenula ten pojem prírodný turizmus, lebo aj tvoj príspevok pomáha pochopiť to, že nie je cestovný ruch ako cestovný ruchu a aj služby nielen nejaké materiálovo náročné odvetvia vedia byť v zásade neudržateľné. No a možno sa teda pýtame, že prečo je toto celé dôležité, prečo je dôležité hovoriť o tom, aby turizmus a cestovný ruch boli udržateľné nejakým spôsobom. Tak celkom prirodzene veľa sa hovorí o klimatickej kríze ako jednej z tých environmentálnych víziev, ktorým naša generácia čelí, ale máme tu tiež krízu biodiverzity alebo tzv. šieste masové vymieranie druhov, ktorá možnože niekedy tak ostáva v tieni tej klimatickej krízy a hovorí sa teda o nej aj menej. A práve tá ohrozuje ekosystémy, ohrozuje prírodu, ktoré sú ale pre nás absolútne ako spoločnosť bytostne dôležité, pretože nám čistia vzduch, čistia vodu, tvoria pôdu, z ktorej potom my máme potraviny, ktoré jeme, sme na nich absolútne závislí ako ľudia, akokoľvek si to niekedy nechceme priznať. No a práve tie ekosystémy prírodu veľmi často my berieme ako niečo samozrejmé, niečo, čo je tu pre nás, lenže ony si tiež vyžadujú stabilitu a nejaké podmienky, kde sa jednotlivé zložky udržiavajú vzájomne v balanse. A práve ten tvrdý cestovný ruch nerešpektuje ekosystémy, narúša ich, netoleruje napríklad prítomnosť šeliem, vysúša cenné mokrade, ktoré sú centrami biodiverzity, umožňuje napríklad rozširovanie inváznych rastlín a takto by som mohla pokračovať ďalej. Tieto problémy sa potom nabaľujú a prichádzajú tak plíživo, nemusíme si ich všimnúť, ale nakoniec povedú okrem rozvratu tých ekosystémov aj k narúšaniu zásob pitnej vody alebo erózii pôdy a ďalším, často nezvratným procesom.
Preto je kľúčové, aby sme sa zamýšľali viac o tom, aký cestovný ruch chceme, a nie z akého ministerstva.
Ďakujem.

Ďakujem kolegom poslancom a poslankyniam za mnoho zaujímavých pripomienok k môjmu vystúpeniu. Padlo tu aj veľa dobrých nápadov ako vieme ušetriť náklady ministerstva, bezodpadové fungovanie alebo home office. Podľa mňa veľmi zaujímavé myšlienky, ktoré paradoxne ten minister životného prostredia, ktorého som spomínala ja aj vy viackrát, kritizoval ako nejaký zvláštny koncept, ktorý treba vykoreniť v dnešnej modernej dobe. Som tiež rada, že sme si spoločne mohli rozšíriť obzor a hovoriť o koncepte, ktorým je prírodný turizmus. Ja som naozaj presvedčená, že to je budúcnosť cestovného ruchu v tých krajinách, ktoré sú natoľko šťastné, že majú čo ponúknuť v rámci prírodného turizmu. Som tiež rada, že sme sa dotkli témy útvaru hodnoty za peniaze a kvality tej štátnej analytickej práce, lebo to je opäť niečo, čo aj samotný minister životného prostredia, ho toľko spomínam, ktorý hovorí, že to je niečo, čo on nepotrebuje. Či je to jeho vlastný inštitút na ministerstve alebo práve ÚHP a ja si myslím, že to je jeden z obrovských problémov, ktorý táto vláda bude mať, že si tú štátnu analytickú prácu neváži. Oceňujem tiež veľmi prepojenie s teológiou, ktorú spomenul kolega Ondrej Prostredník, pretože práve často z možnože nejakých konzervatívnejších kruhov počúvame práve taký ten exploatačný prístup alebo teda v súvislosti s vierou takýto prístup, kde príroda tu má byť pre nás, na naše využitie a potom sa jej nejakým spôsobom, myslíme si, že možno zbavíme, že ona sa nejako zázračne z toho dostane, čo ako vieme aj vďaka environmentálnym krízam, ktorým čelíme, sa nedeje, takže vidíme, kam nás to dostalo a určite ďakujem aj za prepojenie s témou zdravia a to je niečo, o čom ja veľmi rada rozprávam, lebo síce je tichý zabijak, ale to neznamená, že tie vplyvy tu nie sú.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja teraz prenesiem túto rozpravu zase do inej témy, ono je to celkom magické ako, o čom všetkom dokážeme úplne autenticky hovoriť, aj pri takomto zákone. Vláda týmto zákonom plánuje nechať, v prvom rade vzniknúť nové ministerstvo cestovného ruchu a športu. Samozrejme, ako vieme, ide tak urobiť v skrátenom legislatívnom konaní aj napriek tomu, že na to neexistuje objektívny dôvod. Nie sú splnené základné podmienky. Nie sme v mimoriadnej situácii, nehrozia zásadné hospodárske škody, nie sú ohrozené bezpečnosť ani základné ľudské práva a slobody. Tento návrh sa teda vyhne medzirezortnému pripomienkovému konaniu alebo hodnoteniu napríklad Útvaru hodnoty za peniaze, ktorý by mohol spochybniť finančnú efektívnosť zriadenia takéhoto nového ministerstva. Vláda vo svojej dôvodovej správe uvádza: „Cieľom zriadenia Ministerstva cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky je posilniť a zefektívniť využívanie verejných zdrojov a potenciálu v cestovnom ruchu a významne podporiť rozpoznateľnosť značky Slovensko ako bezpečnej turistickej destinácie a vytvoriť na zahraničných trhoch priestor pre plynulý rast príjmov tohto významného sektora domáceho hospodárstva. Podpora cestovného ruchu je úzko previazaná s rozvojom regiónov Slovenskej republiky, čím dôjde k vyrovnávaniu regionálnych rozdielov v rámci Slovenska, udržaním existujúcich, ako aj tvorbou nových pracovných miest, čím sa zvýši konkurencieschopnosť Slovenska a jeho jednotlivých regiónov."
Pre mňa osobne je zvláštne, že potrebujeme vymýšľať nové ministerstvá pre podporu cestovného ruchu na Slovensku a ešte s tým všetkým sa aj takto ponáhľať, ak zároveň nevieme využívať potenciál práve pre rozvoj cestovného ruchu, ktorý Slovensko má, a tým je slovenská príroda. A je ešte zarážajúce, zarážajúcejšie, že sú to práve nominanti strany, ktorá presadzuje vznik nového ministerstva, ktorí slovenskej prírode ško... škodia momentálne najviac. Naša príroda je niečo, na čo je drvivá väčšina z nás naozaj hrdá a láska k nej je jedna z mála vecí, ktoré nás spájajú, nech máme akokoľvek rozdielne názory v iných témach. Pohrávanie sa napríklad s myšlienkou zrušiť jeden z našich národných parkov, konkrétne Národný park Malá Fatra, pričom práve národné parky chránia tu najcennejšiu prírodu, ide proti akémukoľvek vlastenectvu, deklaráciám o obhajobe slovenských záujmov a v konečnom dôsledku aj proti cestovnému ruchu. Je jedno, či sa nateraz predstavitelia ministerstva životného prostredia nechali zastrašiť odozvou proti takýmto snahám, jedno je jasné. Nerozumejú, aká zásadná je príroda a prírodný turizmus pre rozvoj cestovného ruchu na Slovensku. (Ruch v sále. Zaznenie gongu.) Nevyrušujem vás? Vďaka. Ďakujem.
Preto si dovolím pomôcť si najdôležitejšou pasážou z príručky koncept prírodného turizmu v slovenských podmienkach dokumentu, ktorý vznikol ešte v roku 2019 aj s podporou Úradu vlády Slovenskej republiky a vtedajšieho úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu. Cestovný ruch v sebe integruje široké spektrum činnosti a odvetví, všetky formy cestovného ruchu predstavujú dôležitý ekonomický prínos pre lokálnu zamestnanosť a príjmy štátneho rozpočtu. Avšak práve prírodný turizmus je dôležitý nástroj pre udržateľný rozvoj, pretože umožňuje zapojenie súkromného sektora do miestneho ekonomického rozvoja a zároveň stimuluje a ekonomicky odôvodňuje ochranu príslušných miestnych prírodných zdrojov a zachovanie biodiverzity v území. Táto jeho úloha je obzvlášť významná práve v menej rozvinutých krajinách a odľahlých regiónoch, kde sú iné alternatívy ekonomického rozvoja spravidla limitované. Cestovný ruch sa stal celosvetovým fenoménom a jeho ekonomické účinky sa stali jedným z hlavným motívov jeho rozvoja. S rastúcim rozvojom najmä v tvrdých formách, čo je prudká investičná výstavba spojená s masovým cestovným ruchom, sa začali čoraz viac prejavovať negatívne vplyvy na životné prostredie a mieste komunity. Hľadanie súladu medzi prírodným prostredím a jeho ochranou a rozvojom cestovného ruchu sa preto stalo celosvetovo predmetom záujmu viacerých skupín expertov. V posledných desaťročiach sa prírodný turizmus stal najrýchlejšie sa rozvíjajúcou formou cestovného ruchu s priemerným tempom rastu 10 – 30 %. Jeho podiel na trhu cestovného ruchu predstavuje v súčasnosti okolo 20 %. Medzinárodné štúdie tiež uvádzajú, že 40 % globálneho hospodárstva je založené na biologických produktoch a procesoch, čím upozorňujú na to, že na zachovaní biodiverzity naozaj záleží. Rozvoj prírodného turizmu je v súčasnosti dôležitým nástrojom na zachovanie prírodného prostredia, v čom aj väčšina krajín zaznamenáva pozitívne trendy. Rastúci záujem o cestovanie do prírodného prostredia a menej narušených lokalít je aj výsledkom zvýšeného celosvetového záujmu o ochranu životného prostredia. Štúdia skúma.. skúmajúca vplyv biodiverzity na prírodný turizmus z 929 chránených oblastiach preukázala, že každé zvýšenie biodiverzity o 1 % súvisí s rastom cestovného ruchu o 0,87 %. Oblasti chránené pred biodiverzitu majú viac návštevníkov než tie, ktoré majú zmiešané využitie a symbióza biodiverzity a cestovného ruchu je možná pri vhodných stratégiách ochrany územia a ich manažmente. Z dlhodobého hľadiska je oblasť cestovného ruchu považovaná za silné a stabilné odvetvie globálnej ekonomiky za predpokladu investícii a rozvoja v otvorenom a udržateľnom systéme. Do roku 2027 bude toto odvetvie podporovať 380 mil. pracovných miest. Zvyšujúci sa podiel cestovného ruchu na globálnej ekonomike je tak dôležitým predpokladom, ale aj zdôvodnením na posilnenie ochrany prírody, biotopov a biodiverzity, ktoré sú zároveň nevyhnutným predpokladom jeho ďalšieho rastu. Cestovný ruch zohráva aj v Európskej únii dôležitú úlohu z dôvodu jeho ekonomického potenciálu a potenciálu pre lokálnu zamestnanosť, ako aj pre jeho pozitívny sociálny a environmentálny dosah. V roku 2014 pôsobil v európskom nefinančnom podnikovom sektore v odvetví cestovného ruchu každý desiaty podnik. Týchto 2,3 miliónov podnikov zamestnalo približne 12,3 miliónov osôb. Na podniky v odvetviach zaoberajúcich sa činnosťami súvisiacimi s cestovným ruchom pripadalo približne 9,1 zamestnaných osôb v nefinančnom podnikovom sektore a 21,5 % zamestnaných osôb v sektore služieb.
Prírodný turizmus je založený na prírodných destináciách s hlavným zameraním na chránené územia, najmä národné parky, a tradičné využívanie krajiny. Aj keď medzi prírodným turizmom a ochranou prírody existuje veľký prienik, tento nie je striktne obmedzený na chránené územia v správe štátu. Tradične využívané regióny so špecifickým prírodným koloritom, kultúrnymi a regionálnymi zaujímavosťami sú takisto z pohľadu potenciálu prírodného turizmu veľmi atraktívne a vyhľadávané. Pozitívny vplyv chránených území na ekonomiku a rozvoj regiónu bol už pomerne dobre zdokumentovaný.
Na druhej strane je potrebné uvedomiť si, že chránené územia sú z ekonomických dôvodov vyhlasované len výnimočne. Primárnym dôvodom ich vyhlásenia je ochrana biodiverzity pre ďalšie generácie. Medzi hlavné dôvody na ich vyhlasovanie sa radí zachovanie ekologickej integrity, ochrana biotopov a voľne žijúcich druhov alebo duchovné a kultúrne hodnoty. Ukazuje sa, že na to, aby mohla byť ochrana prírody efektívna a udržateľná, mala by byť aj ekonomicky silná, obzvlášť ak má ostať v konkurencii s inými, najmä s exploatačnými odvetviami, ako napríklad lesné hospodárstvo, ťažba nerastných surovín či poľnohospodárstvo. V tejto perspektíve má napriek slovenskej realite ochrana prírody veľmi dobré šance.
Existujúca sústava chránených území vie byť pre regionálne ekonomiky prínosná z viacerých dôvodov. Chránené územia ponúkajú príležitosť pre regionálny ekonomický rozvoj, pričom mnohé z prínosov zostávajú v lokálnej komunite a v regióne. Príklad národného parku Bavorský les v Nemecku dokazuje, že príjmy z turizmu môžu výrazne prevyšovať príjmy z tradičného obhospodarovania v podobe lesného hospodárstva a spracovania dreva a priama zamestnanosť môže byť až dvojnásobná. Miestny rozvoj na báze ochrany prírody umožňuje diverzifikáciu ekonomiky. Ekonomika založená na dôslednej ochrane prírodne hodnotných území a citlivo regulovanom cestovnom ruchu môže byť životaschopná a rentabilná dlhodobo, pretože jej realizovaním nedochádza k vyčerpávaniu zdrojov.
Celosvetovo sa manažment chránených území stále viac zameriava na začlenenie prírodného turizmu do konceptu fungovania chránených území. Manažment, ich manažment pritom musí rešpektovať konkrétne prírodné podmienky a limity územia na využitie v prírodnom turizme. V každom prípade vplyv prírodného turizmu na ekonomiku regiónu je výrazne pozitívny. Okrem pozitívneho vplyvu na krajinný obraz a povedomie o území má prírodný turizmus významný ekonomický dosah na región, a to z priamych aj sprostredkovaných príjmov z jeho návštevnosti. Ak sa aj po vypočutí týchto riadkov pýtate, čo je to teda ten prírodný turizmus, jedna z jeho definícií znie: Prírodný turizmus ako cestovný ruch pozostáva z cestovania do relatívne nedotknutých a neporušených prírodných oblastí so špecifickým cieľom v štúdiách, obdivovania a užívania si výhľadov, scenérií a divokej prírody. Stredobodom záujmu je teda príroda. Cieľom musí byť jej ochrana a časť z jeho príjmov musí prispievať k ochrane územia a k záchrane vzácnych druhov.
Všade vo svete je zárukou zážitkov s najvyššou hodnotou v rámci prírodného turizmu práve divoká príroda a na jej ochranu neprekvapujúco slúžia najmä národné parky. Afrika má svoje Serengeti, Severná Amerika Yellowstone, Latinská Amerika Amazonské pralesy, Ázia Sibírske lesy. V Európe sa posledné fragmenty divokej prírody zachovali práve v Karpatoch. Že je to aj, že je to tak aj na Slovensku, to je fakt, na ktorý by sme mali byť extrémne hrdí a vážiť si to. Pre návštevníkov je pritom najväčšou atrakciou najmä autentická príroda a voľne žijúce zvieratá. Prírodný turizmus má preto ako koncept prispievať k tomu, aby sa územia divokej prírody v Európe rozširovali a aby sa umožnil jej návrat do území, kde bola človekom zničená. Prísne chránené územia sú kľúčové aj z pohľadu zabezpečenia pokojnej atmosféry a možnosti nerušeného pozorovania zvierat. Na územiach, v ktorých sa realizuje ťažba dreva, poľovníctvo či výstavba, prichádzajú nielen o návštevníkov, ale zároveň aj o možné ekonomické benefity prírodného turizmu. Dobrým príkladom priorizácie prírodného turizmu je Kostarika. Tam už v 70. rokoch boli natoľko predvídaví, že sa rozhodli ochrániť celý komplex dažďového pralesu. Urobili tak pre ochranu prírody samotnú, ale aj preto, že ak by ho zničili, prišli by vďaka erózii o pôdu a hrozili by aj problémy so zachytávaním vody a teda aj s jej zásobami. Ale dôvodom bol aj ekonomický potenciál tejto ich dnešnej prírody a čas im dáva za pravdu. Za prírodou tam chodí obrovské množstvo ľudí, pričom turizmus neničí to, z čoho žije. Jedným z mnohých lákadiel je napríklad pozorovanie kolibríkov, akokoľvek smiešne by to určite súčasnému ministrovi životného prostredia prišlo, ktorý tak rád dehonestuje projekty ochrany prírody.
Aj na Slovensku máme pestré zastúpenie napríklad vtáctva, rovnako má schopnosť podporovať turizmus, ak sa to správne uchopí. Ale ak zničíme lesy, zmiznú aj zvieratá a vtáctvo a prídeme o to všetko na stáročia. A hoci v strane SNS majú radi slovenské a žiadne iné, tak pre mňa osob... a tak mňa osobne zaujal rozhovor s britským scenáristom Nigelom Marvenom, tvorcom filmov o divokej prírode, aj tej slovenskej, ktorý dvanásť rokov pracoval po boku známeho Davida Attenborougha. Nigel Marven sa vyjadril, že cennejšie sú živé vlky a medvede ako tie mŕtve. A hovorí z vlastnej skúsenosti, citujem: "Úspešné príbehy o ochrane prírody sú pre mňa úžasné aj preto, že v Spojenom kráľovstve sme o väčšinu biodiverzity prišli. Británia míňa milióny libier na obnovu lesov a prinavrátenie druhov, ako je napríklad orliak morský, ktorý u nás v minulosti vyhynul. Podarilo sa nám vrátiť aj bobry, z čoho sú všetci nadšení. Bobry sú totiž fantastickými ekologickými inžiniermi, ktoré prehradzujú rieky a vytvárajú mokrade. V nich sa zase môžu trieť ryby, žijú tam žaby a mnoho ďalších druhov. Na Slovensku máte bobry aj úžasné mokrade, takže by bolo skvelé ochrániť ich, kým tu sú." Nedá sa nesúhlasiť.
Ak nám ide o rozvoj cestovného ruchu na Slovensku, a to s dlhodobou udržateľnosťou, ja vidím úplne iné prínosné kroky, ktoré treba naliehavo podniknúť. Vznik nového ministerstva medzi ne ale skutočne nepatrí. Vláda v osobe ministra životného prostredia a nominanta SNS by mala napríklad trvať na dokončení zonácií národných parkov a nie vyhrážať sa ich následnou zmenou. Mala by využívať potenciál našich deviatich národných parkov, nie hroziť ich prehodnocovaním. Nemala by odvolávať expertných predstaviteľov a predstaviteľky inštitúcií ochrany prírody, ale udržiavať odbornosť v rezorte a snažiť sa priťahovať talenty. Nemala by strašiť a šíriť hoaxy o našich vzácnych šelmách, ale investovať do prevencie. Rovnako by nemala šíriť klamstvá o mimovládnych organizáciách, ktoré tu roky v ochrane prírody suplovali štát a robili naozaj záslužnú prácu. Nemala by navrhovať zníženie trestov za trestné činy proti životnému prostrediu na úroveň, keď usmrtenie ohrozeného druhu, ktorého na Slovensku môže žiť len niekoľko desiatok, by už viac nebolo trestným činom, pričom smrť každého jedinca ohrozuje zachovanie populácie druhu ako takého.
Toto by bola skutočná podpora prírodného turizmu ako perspektívnej oblasti cestovného ruchu a zároveň najvlasteneckejší možný krok v tomto ohľade smerujúci k ochrane toho najcennejšieho prírodného bohatstva, ktoré na Slovensku máme.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ingrid, vďaka za tvoj príspevok v rozprave. Ty si spomínala skúsenosti s nedostatočnou diskusiou na výboroch, potom aj kolegyňa Plaváková, pripojím teda aj ja skúsenosť s výborom, z nášho, aj tuto s kolegom Sabom, výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Na ostatnom výbore sme mali rokovať o rozpočtoch dvoch ministerstiev, ktoré spadajú pod náš výbor, úradu geodézie, kartografie a katastra, o štátnom rozpočte ako takom. Napriek prísľubu, že nám bude vytvorený dostatočný priestor na prerokovanie takýchto bodov, mali sme k dispozícii len už tú tradičnú hodinu. Pre ministra životného prostredia som si ja osobne pripravila tri otázky, čo podľa mňa naozaj nie je nič extrémne. Po mojej druhej otázke a odpovedi ministra, ktorý tradične odpovedal pomerne obšírne a nie celkom k veci, mi predseda výboru pripomenul, že máme na programe štyri body a len jednu hodinu na prerokovanie a nestíhame. Na tomto jedinom bode by sme sa zhodli, že naozaj nestíhame. Podľa mňa by to ale skutočne nemal byť dôvod na to, aby sme skracovali tú rozpravu, ale, naopak, impulz na vytvorenie normálneho priestoru na diskusiu. Zacitovala som preto priamo účastníkom a účastníčke výboru z materiálu samotnej Národnej rady a zacitujem aj tu: "Rokovanie vo výboroch Národnej rady sa pokladá za najdôležitejšiu časť zákonodarného procesu. Výbory sú iniciatívne a kontrolné orgány Národnej rady. Ich hlavnou úlohou je podrobne rokovať o návrhu zákonov, ktoré im Národná rada pridelila." Predseda výboru v reakcii na tento môj citát rozpravu ukončil. Na dokreslenie len dodám, že rozpočet ako skutočne rozsiahly podklad sme dostali po šestnástej predchádzajúci deň, v ktorý nám rokovanie parlamentu, ako všetci vieme, nastavili do polnoci. Takže toľko k tomu, ako si naši kolegovia z koalície a vlády predstavujú demokraciu. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo a ďakujem pánovi Gröhlingovi, ja som tiež aj osobne veľká fanúšička športu a pohybu a so záujmom som si teda prečítala dôvodovú správu k tejto zmene a k zriaďovaniu tohto ministerstva, aby som teda našla tú motiváciu, že prečo ten šport berieme z jedného ministerstva a spájame ho s cestovným ruchom. A teda tam sa píše, že cieľom zriadenia Ministerstva cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky je posilniť a zefektívniť využívanie verejných zdrojov a potenciálu v cestovnom ruchu a významne podporiť rozpoznateľnosť značky Slovensko ako bezpečnej turistickej destinácie a tak ďalej. Ďalšou úlohou Ministerstva cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky je podpora a rozvoj kúpeľného cestovného ruchu a tak ďalej. Podpora cestovného ruchu je úzko previazaná s rozvojom regiónov Slovenskej republiky, čím dôjde k vyrovnávaniu regionálnych rozdielov v rámci Slovenska a tak ďalej. Ďalšou z úloh Ministerstva cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky bude aj podpora kongresovej turistiky ako ďalšieho významného zdroja príjmov pre štát a mestá.
No ja mám tu problém, že ja tam nevidím nič k tej motivácii alebo vízii pre šport na Slovensku, že prečo nastáva ten presun na nové ministerstvo, prečo práve tá kombinácia s cestovným ruchom, v tej dôvodovej správe to nie je. A ja mám potom napríklad obavu, a trošku mi to vyplýva aj z tej rozpravy, keď ju tu miestami počúvam, že či si uvedomujeme, že naozaj ten šport nie je len vrcholový šport, nie je to len o športovcoch a športovkyniach, reprezentantoch a reprezentantkách, aleže je to hlavne súčasťou prevencie a zdravia, teda a ochrany zdravia bežných ľudí, nás všetkých, a preto ho v prvom rade treba prezentovať a otvárať pre nás všetkých. A toto som napríklad dúfala, že by som si mohla prečítať v tej dôvodovej správe, ale neprečítala som si tam k športu vôbec nič. (Potlesk.)

Ďakujem. Kolegyňa Gažovičová hovorila hlavne o politizácii štátnej správy. S dôrazom na to ´politizácií´ a správne spomínala v tomto kontexte ministra Tarabu, ktorý zachádza v tejto praxi naozaj do absurdného detailu. Katarínu Holubovú, riaditeľku Výskumného ústavu vodného hospodárstva, vodného hospodárstva, dlhoročnú expertku, nahradil pánom s menom Ondrej Voda, ktorý je pezinským okresným predsedom SNS, známy je predovšetkým činnosťou v oblasti vinárstva a neúspechom v minuloročných komunálnych voľbách. Riaditeľa Slovenskej agentúry životného prostredia Mateja Kerestúra nahradil ďalší stranícky nominant SNS Juraj Moravčík. Ten okrem toho, že za SNS kandidoval, bol poslaneckým asistentom Štefana Kuffu a je krajským predsedom bývalej Tarabovej strany ŽIVOT v Trnave. Riaditeľku Správy povodia Bodrogu v Trebišove Evu Kolesárovú nahradil okresný predseda SNS, tentokrát z Michaloviec, Jaroslav Vaľo. Dušana Karasku, riaditeľa Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky, nahradil Štefan Kysel, kandidát SNS s číslom 146, podnikateľ v stavebníctve a reklame. Tomáša Hulíka, riaditeľa Národnej ZOO Bojnice, nahradil Emil Divéky, trenčiansky krajský predseda SNS. No a Eduarda Apfela, riaditeľa Národného parku Veľká Fatra, nahradil zatiaľ len fanúšik štátneho tajomníka Kuffu, ale pri ňom ma zaujali jeho odborné predpoklady. Ochrane prírody sa doteraz nevenoval, ale pôsobí ako člen poľovníckeho združenia, pôsobí v Klube chovateľov tatranských duričov ako viceprezident a poradca chovu a o šľachtení tohto plemena písal aj bakalársku prácu. Je chovateľom poľovníckeho plemena Slovenského hrubosrstého stavača, chovnú stanicu má v Prosnom.
No a toto nie je vyčerpávajúci zoznam nominácií pána Tarabu, názor si utvorte sami. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, a ďakujem kolegovi Kiššovi za jeho príspevok. Ty si hovoril o nepotrebnosti nových inštitúcií, orgánov, ministerstiev a ja úplne súhlasím. Cestovný ruch na Slovensku naozaj potrebuje všetky iné kroky na nejaké povzbudenie, ale, ale tvorba alebo vytvorenie nového ministerstva medzi nimi naozaj nie je. Napríklad keď sa pozrieme na taký prírodný turizmus, to je budúcnosť turizmu ako takého. Je to niečo, čo Slovensku môže zabezpečiť perspektívne ekonomický rozvoj práve v tých, aj práve v tých najproblematickejších oblastiach. No ale máme tu taký problém a háčik, najmä keď sa pozreme na nominantov strany SNS, že tento prírodný turizmus má za prvý cieľ ochranu prírody, pretože práve príroda, to najcennejšie je to, za čím ľudia chodia v rámci prírodného turizmu, okolo nej sa to celé točí. No a práve od vlády samotnej aj od nominantov strany SNS, ktorí chcú vytvorenie takéhoto nového ministerstva, ktorí vraj chcú povzbudiť cestovný ruch na Slovensku, tak vidíme celkom opačné kroky, je tu vyhrážanie sa rušením národných parkov, vyhrážanie sa strieľaním vlkov ako nejakej okrem iného aj atrakcie v rámci toho prírodného turizmu, vidíme odvolávanie kompetentných ľudí v rámci ochrany prírody a ich nahrádzaním nejakými straníckymi kádrami, okresnými predsedami. No takto to naozaj nemá vyzerať, všetko to, čo som spomenula, práve tie kroky vedúce k vyššej ochrane prírody, kompetentní ľudia na svojom mieste, vyššia ochrana zonácie, to všetko sú prvé kroky, ktorými môžme podporiť cestovný ruch na Slovensku, ale znova opakujem, vytvorenie nového ministerstva medzi takýmito naliehavými krokmi jednoznačne nie je.
Ďakujem. (Potlesk.)