Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené poslankyne, vážení poslanci, dovoľte mi takisto sa vyjadriť k skrátenému legislatívnemu konaniu, prostredníctvom ktorého má byť prijatá novela Trestného zákona. Ako mnoho z vás vie, ja sa venujem ochrane životného prostredia. Začnem preto veľmi krátkou ilustráciou a citátom, ktorý prepája to, o čom tu rokujeme, práve s témou životného prostredia. „Ochrana životného prostredia nemôže stáť v ceste žiadnej výstavbe,“ toto je výrok ministra životného prostredia Tomáša Tarabu. Ochranu prírody pravidelne označuje ako šikanovanie ľudí. Zo žaloby Európskej komisie za znečisťovanie ovzdušia obvinil marginalizované skupiny obyvateľstva. Na post riaditeľa nášho najvýznamnejšieho - Tatranského národného parku si vybral pytliaka a aj ostatné personálne nominácie pod jeho vedením naozaj lámu akékoľvek rekordy, dlhoročných odborníkov a odborníčky rad radom vymieňa za neskúsené stranícke kádre.
A to všetko v čase, keď my tu v parlamente v skrátenom legislatívnom konaní rokujeme o najrozsiahlejšej novele Trestného zákona za ostatné desaťročia, ktorá má znižovať trestné sadzby aj za environmentálne trestné činy a vrátiť tak ochranu prírody o dobrých dvadsať rokov dozadu. Tomáš Taraba je ministrom všetkého, len nie životného prostredia a podľa mňa to nič nepotvrdzuje lepšie ako to, že voči takémuto zrýchlenému prijímaniu zmeny, ktorá sa tak zásadne dotkne aj životného prostredia, doteraz žiadne námietky nevzniesol. Ja, naopak, ich mám mnoho, preto svoje vystúpenie využijem, aby sme si zopakovali aj úplné základy využívania skráteného legislatívneho konania, pretože, súdiac podľa konania súčasnej koalície, je to skutočne potrebné.
Príprava a tvorba právnych predpisov je jedným z najdôležitejších poslaní zákonodarcu, nakoľko sa vo väčšine prípadov dotkne väčšej časti spoločnosti a bude v rôznych aspektoch života regulovať jej správanie. Práve s ohľadom na tieto skutočnosti by malo byť tomuto procesu venovaná maximálna odborná pozornosť realizovaná v súlade s legislatívnymi pravidlami. Práve rešpektovanie procedurálnych pravidiel na prijímanie zákonov je základom pre prijímanie kvalitných zákonov, ktoré prinesú spoločnosti maximálny prospech. Jedným z týchto pravidiel je aj zabezpečiť dostatočný priestor na pripomienkovanie navrhovaného zákona zo strany orgánov verejnej moci či verejnosti.
V rámci legislatívneho procesu zákonodarca myslel aj na potrebu prijať právnu normu, ktoré by reagovala na určité nepredvídané skutočnosti vymedzené zákonom. V Slovenskej republike nazývame právny inštitút, ktorý umožňuje zákonodarcovi použiť pri tvorbe práva mimoriadnu procedúru skráteným legislatívnym konaním.
Český právny poriadok pozná pre podobnú situáciu právny inštitút s názvom stav legislatívnej núdze. Zdôrazňujem slovo núdza. V takýchto prípadoch je možné vynechať klasický legislatívny proces s jeho rozvetvenými pravidlami a nahradiť ho práve skráteným legislatívnym konaním.
Zákon však explicitne ukladá podmienky, za akých je možné využiť... využívať inštitút skráteného legislatívneho konania, a tým aj vynechanie inak povinného pripomienkovania navrhovaného zákona zo strany orgánov verejnej moci či verejnosti, a to len pre prípad, aby Národná rada mala možnosť rýchlej reakcie na zákonom vymedzené extrémne situácie.
Skrátené legislatívne konanie možno podľa zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky uplatniť iba za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody. Pod pojmom mimoriadna okolnosť sa rozumie taká okolnosť, ktorá nastala neočakávanie, náhle a nebolo možné sa na ňu pripraviť alebo ju predvídať. Ako príklad možno uviesť počas vojnového konfliktu, invázie, pandémie či prírodnej katastrofy.
Kým riadny legislatívny proces má byť všeobecným pravidlom, skrátené legislatívne konanie má byť precízne odôvodnenou výnimkou. Ide teda o skutočne výnimočný proces a zákon predpokladá, že parlament bude skrátené legislatívne konanie využívať len ako výnimočný nástroj najmä preto, že štandardne zákony často ukladajú rôzne obmedzenia a povinnosti a tie sa majú podrobiť širokej oponentúre s dostatočným časovým priestorom.
Skrátené legislatívne konanie je prioritne určené len na rýchle a účelové prijímanie právnych noriem v extrémnych situáciách, pretože dochádza k popretiu zásad tvorby práva, čo je však kompenzované vysokou spoločenskou potrebou prijať právnu normu v zrýchlenej procedúre.
Tento proces by mal byť preto používaný výlučne v podmienkach skutočného ohrozenia. Takého situácie boli dôvodom jeho vzniku a aj jeho trvania v súčasnom právnom poriadku. Nie je totiž možné obchádzať všetky zákonné pravidlá pri tvorbe legislatívy, pretože je to pohodlnejšie z hľadiska presadanie zákona. Potrebná diskusia, pripomienky a proces normotvorby nie je náhodou stanovený takto zložito. Reflektuje potreby demokratickej spoločnosti zúčastňovať sa na tvorbe spoločenských pravidiel a kontroly ich prijímania. Koalícia to, žiaľ, vníma ako prekážku, ktorej sa chce zbaviť. Treba si ale uvedomiť, že skĺzavanie k takýmto postupom a k urýchlenému pretláčaniu zákonov, ktoré si želá vláda, ohrozuje základné demokratické princípy, ktorými sa riadi naša spoločnosť, a predstavuje nebezpečnú prax aj smerom k budúcnosti.
Problém neodôvodnených skrátených legislatívnych konaní je však nielen principiálny, ale aj kvalitatívny. Akákoľvek rozsiahla a koncepčná právna norma prijímaná v skrátenom legislatívnom konaní nedokáže dostatočne naplniť riadnu obsahovú a formálnu kvalitu. Rýchle a účelové prijímanie koncepčných, systémových a rozsiahlych právnych noriem bez riadnej legislatívnej procedúry môže vyvolávať nejasnosti v jej obsahu. Prijatá norma môže byť tiež nezrozumiteľná a nedomyslená. Môže vytvárať diery v zákone, dokonca môže byť až protiústavná, a preto by mal byť inštitút skráteného legislatívneho konania využívaný len a len v mimoriadnych situáciách skutočného ohrozenia ako výnimočný nástroj na prijímanie najmä menších zmien.
Zákonodarca pri prijímaní právnych noriem vyžaduje rešpektovanie a aplikáciu jednotlivých zásad tvorby práva, ktoré sú však neodôvodneným použitím skráteného legislatívneho konania porušované. Jednou z nich je zásada systému práva, ktorá apeluje na to, aby každá nová právna norma bola systémová, teda aby do právneho poriadku vstupovala po riadnom uvážení a ako doňho celkovo harmonicky zapadala. Na naplnenie tejto zásady sa preto vyžaduje, aby proces normotvorby prebiehal bez časového tlaku, aby sa počas tejto procedúry k navrhovanej právnej norme vyjadrili všetky relevantné subjekty. V skrátenom legislatívnom konaní sa však priamo z podstaty tohto inštitútu eliminuje priestor na to, aby právna norma bola systémová, o čom svedčia aj mnohé prípady z legislatívnej praxe.
Ďalšou dôležitou zásadou teórie práva, tvorby práva, ktoré je skráteným legislatívnym konaním porušovaná, je zásada stability práva. Podstata tejto zásady spočíva v tom, že právne normy majú byť koncepčné, komplexné, kvalitné a adekvátne. Požiadavka stability právnych noriem znamená, že právne normy nemajú byť menené náhodne alebo účelovo. Práve prehnaný subjektivizmus a voluntarizmus znižuje kvalitu právneho systému a negatívne ovplyvňuje právnu istotu v spoločnosti, ako aj zákonnosť. Právne normy by mali byť aj predvídavé, čo je predpoklad toho, že sa nebudú sústavne meniť a novelizovať. Množstvo ziem... zmien a ich frekvencia nesmie znižovať prehľadnosť systému právnych noriem ani jeho zrozumiteľnosť. Právna norma, ktorá sa prijíma v skrátenom legislatívnom konaní, je prijímaná voluntaristicky, len kvôli účelovej zmene neraz rieši len len čiastkový okruh právnych vzťahov, teda nie je komplexná. Rýchlosťou prijímania zvyšuje právnu neistotu v spoločnosti a svojou účelovosťou zapríčiňuje aj svoju nekoncepčnosť.
Tak sme si hlavne teda pre benefit koaličných poslancov a poslankýň, ktorých tu nie je mnoho, zopakovali teóriu, čo je skrátené legislatívne konanie, aké sú jeho výrazné negatíva, a prečo sa má používať naozaj len vo výnimočných zákonoch podmienených situáciách... zákonom podmienených situáciách.
Pozrime sa teraz bližšie na zamýšľanú zmenu Trestného zákona. V prvom rade chcem upozorniť, že ide o najrozsiahlejšiu novelu Trestného zákona za posledných osemnásť rokov. Zmierniť sa majú napríklad tresty za ekonomickú trestnú činnosť, za trestné činy proti vážnemu ohrozeniu životného prostredia, za korupciu, ruší sa ňou špeciálna prokuratúra, upraviť sa má aj inštitút kajúcnikov a mnoho ďalšieho. Pri niektorých činoch inak trestných sa má dokonca zabezpečiť ich beztrestnosť. Návrh na zvýšenie úrovne škody sa dotkne napríklad trestnosti trestného činu porušovania ochrany vôd a ovzdušia. O trestný čin pôjde až keď spôsobená škoda presiahne sumu 350-tisic eur. Doteraz to bolo 26 600 eur.
Taktiež pri trestnom čine porušovania ochrany rastlín a živočíchov pôjde o trestný čin, až keď výška spôsobenej škody presiahne sumu 35-tisic eur z pôvodných 2 660 eur. Koalícia teraz teda navrhuje značne oslabiť ochranu prírody a pomyselne ju tak vrátiť o niekoľko desaťročí do minulosti. Ak niekto zastrelí napríklad 17 výrov skalných, nebude to trestný čin, ale len priestupok, za ktorý hrozia iba nižšie peňažné tresty, rádovo v stovkách až tisíckach eur.
Preventívny charakter takýchto trestov je, myslím, celkom jasný. Uvedená novela Trestného zákona pojednáva o rozsiahlych a zásadných systémových zmenách, preto je aj vzhľadom k už spomenutým zásadám teórie tvorby práva a podmienkam aplikácie inštitútu skráteného legislatívneho konania nevyhnutné, aby takto obšírna reforma prešla riadnym legislatívnym konaním súbežne s kvalifikovanou diskusiou z radov odbornej verejnosti, a to nie len pre oblasť trestného práva.
Navrhovateľ reformy Trestného zákona bol povinný uviesť dôvody pre skrátené legislatívne konanie, ktorými, ako vieme, sú jedine mimoriadne, nečakané okolnosti, ktoré ohrozujú ľudské práva, bezpečnosť alebo pri ktorých hrozia mimoriadne hospodárske škody a ktoré v tomto prípade v skutočnosti neexistujú. Odôvodnenie naliehavosti vládneho návrhu na prijatie Trestného zákona v skrátenom legislatívnom konaní spočíva v argumentácii o porušení povinností vyplývajúcich z práva Európskej únie a opiera sa o konanie pre nesprávnu alebo neúplnú transpozíciu smerníc starých z roku 2002, 2011, 2013, 2016 a 2017. Tento argument nemožno považovať za mimoriadnu okolnosť pre prijatie najväčšej novely Trestného zákona, aká tu bola za posledných 18 rokov, pretože vedomosť o neúplnej alebo nesprávnej transpozícii smerníc má Slovensko už niekoľko rokov, a teda možno konštatovať, že ide situá... ide o situáciu, ktorá nenastala náhle, neočakávane, alebo že by ju nebolo možné predvídať, pripraviť sa na ňu alebo iným spôsobom pripraviť Slovensko na takúto zmenu.
Za povšimnutie tiež stojí fakt, že práve vlády Roberta Fica mali najväčší priestor na transpozíciu uvedených smerníc, a otázkou je, prečo boli smernice v tomto čase nesprávne alebo neúplne transponované.
Ďalší argument na skrátené legislatívne konanie podľa vlády spočíva v potrebe urýchlene pristúpiť k humanizácii trestov v Trestnom zákone za niektoré druhy trestných činov, a to najmä majetkovej a hospodárskej povahy. Opäť tu nejde o situáciu, ktorá by vznikla ako mimoriadna okolnosť náhle, neočakávane alebo by nebolo možné sa na ňu pripraviť, prípadne ju predvídať, nakoľko máme už niekoľko rokov vedomosť o celoeurópskom trende znižovanie trestov za niektoré menej závažné trestné činy, popritom však stále platí, že vo... že vo väčšine nástrojov práva Európskej sa stanovuje všeobecná povinnosť členským štátom potrestať prostredníctvom účinných, primeraných a odstrašujúcich trestných postihov vrátane zbavenia slobody.
Účinnosť si vyžaduje, aby sankcie boli vhodné na dosiahnutie želaného cieľa dodržiavania predpisov. Primeranosť si vyžaduje, aby sankcia bola úmerná závažnosti činu. Odstrašujúci účinok vyžaduje, aby sankcie mali dostatočný odstrašujúci účinok pre možných budúcich páchateľov a páchateľky.
Dôvody, ktoré vláda deklarovala na prijatie tohto návrhu v skrátenom legislatívnom konaní, považujem za politické, a nie zákonné alebo právne. Aplikáciu skráteného legislatívneho konania na obšírny a systémový vládny návrh novely Trestného zákona tak možno považovať za no... za nezákonnú. Ani jedna z navrhovaných zmien nie je vyvolaná mimoriadnou okolnosťou, ktorá by odôvodňovala skrátené legislatívne konanie. Navyše navrhované zmeny sú tak zásadné, že odbornú verejnú diskusiu, ktorá by zohľadnila riziká navrhovaných zmien, považujem za absolútne nevyhnutnú, pretože tie riziká, ktoré to momentálne predstavuje, sú obrovské, preto aplikáciou inštitútu skráteného legislatívneho konania by mohlo dôjsť v tomto prípade k porušeniu zákona o tvorbe právnych predpisov a tým aj k hrubému porušeniu legislatívneho procesu. Je tiež možné, že takýto proces prijímania predmetných zákonov by mohol byť v prípade konanie pred Ústavným súdom považovaný za takú vadu, ktorá by znamenala neústavnosť prijatých zmien celkovo, čo môže byť z ústavného hľadiska skutočne problém.
Ak Ústavný súd pri posudzovaní danej novely dospeje k záveru, že pri jej prerokovaní boli hrubo porušené pravidlá legislatívneho procesu, môže ho to doviesť k záveru, že celá novela je protiústavná. O hrubé porušenie legislatívneho procesu ide napríklad aj vtedy, keď je opozícii znemožnené riadne si naštudovať predložený návrh a vyjadrovať k nemu svoje názory a pripomienky, keď je opozícii odoprený dostatočný priestor na diskusiu v rámci rokovaní v jednotlivých poslaneckých výboroch alebo tiež v rámci samotného priebehu rozpravy v pléne Národnej rady, kde sa stretávame okrem iného aj so značným nezáujmom koalície o akúkoľvek podnetnú a kvalifikovanú diskusiu. Vzhľadom k uvedenému sa zdá možné konštatovať, že poslanci a poslankyne vládnej väčšiny zámerne nereflektujú požiadavky a základné pravidlá vzťahujúce sa na legislatívny proces.
Otázkou prijímania systémových zmien v skrátenom legislatívnom konaní sa Ústavný súd už zaoberal napríklad vo svojom náleze, kedy sa vtedajšia vládna koalícia pokúšala prijať zásadnú systému zmenu v skrátenom legislatívnom konaní, rovnako ako je to dnes pri presadzovaní najrozsiahlejšej systémovej a koncepčnej novely Trestného zákona za posledných osemnásť rokov.
Ústavný súd posudzovanie legislatívneho procesu v tomto náleze judikoval, že, citujem: „Nerešpektovanie zákonnej úpravy môže za istých okolností dosiahnuť ústavnú intenzitu. Hrubé a svojvoľné nerešpektovanie pravidiel zákonodarného postupu môže mať v zmysle judikatúry Ústavného súdu za následok rozpor prijatého zákona so samotnou ústavou, v povahe ústavného štátu je totiž ochrana reprezentatívnej demokracie, právneho štátu a základných práv a slobôd jednotlivcov i proti vlastným orgánom a dokonca aj proti zákonodarcovi samotnému.“
V zmysle tohto vyjadrenia Ústavného súdu nezákonné použitie inštitútu skráteného legislatívneho konania pri prijímaní vládneho návrhu Trestného zákona môže viesť k tomu, že prijatá novela Trestného zákona bude protiústavná. Navyše podľa Ústavného súdu záujem na prijatí koncepčnej, rozsiahlej a systémovej zmeny, ktorej obsah a forma sa medzičasom prehodnocujú a ktorej účinnosť sa v časti posúva ešte väčšmi do budúcnosti, nemožno považovať za reakciu na mimoriadnu situáciu.
Ústavný súd upriamuje pozornosť aj na skutočnosť, že, citujem: „Využívanie skráteného či urýchleného prerokovania návrhu zákona o systémových zmenách s cieľom vyhnúť sa za iných okolností nevyhnutnej, zmysluplnej diskusii kritizuje aj Benátska komisia, ktorá ho považuje za zásah do právneho štátu s ohľadom na zásady transparentnosti, inkluzívnosti, demokratickej legitimity a zodpovednosti.“
K problematike skrátených legislatívnych konaní Benátska komisia uviedla, že nie je možná žiadna zmysluplná debata v prípade, že je návrh zákona prijatý a prezentovaný v rýchlosti a náhle v zrýchlenom konaní, ktoré značne obmedzuje parlamentné a verejné preskúmanie. Nedostatočná diskusia počas legislatívneho procesu negatívne ovplyvňuje aj kvalitu výslednej legislatívy. Väčšina by podľa Benátskej komisie nemala manipulovať s procesom za účelom vyhnúť sa verejnému pripomienkovaniu.
A na záver len dodám konštatovanie Ústavného súdu, citujem: „Nedostatok diskusie a konzultácií pri zásadných legislatívnych zmenách vníma ako pretrvávajúci problém vo vzťahu k Slovenskej republike aj Európska komisia.“
Je teda úplne zjavné, že predkladaná novela nespĺňa zákonné podmienky pre skrátené legislatívne konanie, hrozí presný opak, teda že prijatie najrozsiahlejšej úpravy Trestného zákona a zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry bude znamenať ohrozenie bezpečnosti na Slovensku práve po jej prijatí, ako aj výrazné riziko hospodárskych škôd, keďže tresty za ekonomické trestné činy stratia svoj preventívny charakter.
Ďakujem. (Potlesk.)
