Dobrý deň, prajem, vážení kolegovia, kolegyne, opäť sme sa ocitli v rozprave ku kompetenčnému zákonu. A ja som si v jednom článku dovolila tak trochu nadnesene tento zákon nazvať, že to je taká Pandorina skrinka tejto vlády. Lebo to oficiálne zdôvodnenie aj v dôvodovej správe, aj sme to opakovane počúvali na výbore, keď prišli zástupcovia ministerstva spravodlivosti, bolo, že potrebuje táto krajina nutne, súrne potrebuje ministerstvo cestovného ruchu a športu, lebo to je evidentne nejaký naliehavý verejný záujem, ktorý tu musíme neskutočne rýchlo zrealizovať. Ja sa k tomu zámeru ešte vrátim, ale pod touto pokrývkou, čo môže aj mnohým ľuďom pekne znieť, veď cestovný ruch a šport, jasné, podporujme to, pod touto pokrývkou vláda schovala mnoho ďalších a veľmi zásadných zmien, ktoré veľmi nepriznáva ani v dôvodovej správe, ani sa o nich nikde verejne nehovorí, ani v tomto pléne o tom koalícia, vláda moc nehovorí, ale nesmú prejsť mlčaním.
A o tomto zákone sme debatovali mnoho dní, a myslím si, že aj nocí a upozorňovali sme na to ako opozícia, že k nemu máme zásadné výhrady najmä dvo, dvo, dvoch druhov, teda dva typy výhrad, že tento zákon nespĺňa zákonné podmienky pre skrátené legislatívne konanie, a že neodôvodnene posilňuje moc vlády. A presne z týchto dôvodov ten zákon vetovala aj prezidentka. A tak sme teda opäť, aj keď tentokrát vo veľmi časovom, v obmedzenom čase sme znovu v rozprave k tento, k tejto Pandorinej skrinke, k tomuto kompetenčnému zákonu.
Ja stručne odcitujem pár vecí z tých výhrad prezidentky, ktorá uvádza, citujem: "Moje výhrady smerujú najmä k spôsobu, akým sa uvedená právna úprava schválila, a akým sa má uviesť do života. Niet zákonného dôvodu, aby sa takáto dôležitá zmena udiala v skrátenom legislatívnom konaní a bez odbornej diskusie.".A ja som naozaj presvedčená, že asi žiaden právnik, alebo že naozaj sa mi to zdá úplne očividné, že keď je v zákone, ktorý sa volá rokovací poriadok Národnej rady, uvedené, že skrátené legislatívne konanie je dovolené iba vo veľmi obmedzených prípadoch, a to vtedy, keď ide o ochranu ľudských práv alebo ochranu bezpečnosti štátu alebo sa má vyhnúť závažným hospodárskym škodám, tak vznik nového ministerstva naozaj, naozaj nespĺňa ani jedno z týchto troch. A myslím, že to je evidentné aj v tých, v diskusii mimo pléna a teraz ale spomeniem diskusiu, ktorá pri tom bola nahrávaná, lebo sa udiala včera na výbore verejnej správy a regionálneho rozvoja, čo je gestorský výbor pre tento zákon, ja som jeho členka a včera došlo k pomerne ostrej výmene medzi poslancom opozície a poslancami koalície k tomuto zákonu, kde v istom bode odznelo na, od, už neviem, ktorého z poslancov koalície, je to niekde na zázname, na pána Šipoša, že veď aj vy ste takto urýchlene vytvorili ministerstvo pre pani Remišovú.
No a myslím si, že áno, presne tak, vidím, že prikyvujete, a to je dôvod porušovať zákon? Že niekto iný ho porušil pred nami, tak teraz môžme aj my? To bol iba argument. No ale je to argument výhovorka. Je to argument výhovorka, oni vtedy porušili zákon, tak teraz môžme aj my. Čiže to sme hneď pri tom prvom a máme to tu znovu a znovu, lebo takmer všetky zákony tu máme v skrátenom legislatívnom konaní a zásadné zákony. Kompetenčný zákon je zásadný zákon. Rušenie špeciálnej prokuratúry je zásadný zákon. A máme ich predložené v skrátenom legislatívnom konaní, kde sa výrazne obmedzuje verejná diskusia, kde sa obmedzuje tuto práca parlamentu a vlastne jediný argument, ktorý sme počuli, je, veď to urobila aj predošlá vláda. Prepáčte, toto nie je argument, to je výhovorka.
Prečo je teda tento zákon taký zásadný? Nielenže vytvára zbytočné ministerstvo, ale práve tie veci, ktoré tam sú niekde schované a o ktorých dôvodová správa až tak veľmi nehovorí, je, že vláda vo svojich rukách kumuluje moc svojvoľne rozhodovať o vedení dôležitých úradov štátnej správy. Ešte raz. Vláda kumuluje svoju moc, posilňuje svoju moc na úkor iných, napríklad na úkor prezidentky alebo na úkor nejakých transparentných výberových procesov v prípade viacerých dôležitých úradov. Úrad pre dohľad nad zdravotnú starostlivosťou, čo tu už veľmi dôkladne rozobrali moji predrečníci z opozície, ktorí sú odborníci na zdravotníctvo, ÚRSO - Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, štatistický úrad. Tento zákon politizuje vedenie Slovenskej informačnej služby a posilňuje postavenie ministra obrany. A všetky tieto veci sa dejú pod hlavičkou toho, tak keď OĽANO malo svoje rýchle ministerstvo, budeme mať aj my.
Tie témy, ktoré sa schovávajú za týmito úradmi, sú napríklad obchod so zbraňami a o tom, myslím, že ešte bude hovoriť môj kolega Valášek, alebo už ráno hovoril. A politizácia tajnej služby. Zasahuje sa teda do nezávislosti kontroly zdravotníctva. Zasahuje sa možno do nezávislosti volieb, pretože sa zasahuje do nezávislosti štatistického úradu. Čiže toto všetko sú témy od zbraní cez tajnú službu, cez voľby, cez zdravotníctvo, ktoré všetky sú tam tak nenápadne schované pod tou hlavičkou, že chceme nové ministerstvo cestovného ruchu a športu. A vieme, že toto ministerstvo vzniká na základe politickej objednávky jedného z koaličných partnerov - Slovenskej národnej strany.
Nielenže to ministerstvo vzniká narýchlo bez nejakej hlbšej alebo priestoru na nejakú spoločenskú diskusiu, bez MPK, čiže bez medzirezortného pripomienkového konania, vzniká pokryteckým spôsobom, lebo doložka vplyvov k tomuto zákonu tvrdí, že ten zákon nič nebude stáť. Je tam nula. Čo je úplne absurdné a ani to nesedí s tým rozpočtom, ktorý sme tu tiež narýchlo schvaľovali, ale to chápem, že bol koniec roka, pretože tam teda už je uvedené, že to bude stáť asi 100 miliónov eur. A teraz keby aspoň vláda prišla a povedala, že ideme dať 100 miliónov eur na šport. Ja by som sa potešila. Podľa mňa šport je dôležitý. Ja som práve aj z tohto miesta o tom už raz hovorila, že tiež mám deti športovcov. Podporujme hlavne šport detí. Podporujme hlavne šport v súvislosti so školstvom. Ale úprimne neverím, že z týchto 100 miliónov eur by nejako výrazne veľa išlo na šport, pretože vzniká nové ministerstvo a ministerstvo je veľká inštitúcia. Je to významná inštitúcia.
Ja som teda robila na ministerstve školstva a športu. Ja som sa tam venovala tomu školstvu a viem, koľko tam bolo tých, nazvem to, servisných sekcií. A v dobrom slova zmysle, lebo to sú tie sekcie, ktoré vlastne robia servis pre všetku ostatnú vecnú agendu. To je taký ten, to hovorové na ministerstve, že sú tí vecniari a potom sú tí iní. No a čo všetko sú tieto servisné sekcie? Legislatívna sekcia ministerstva školstva robila aj zákon o športe, robila servis aj v sekcii športu. Sekcia rozpočtu, komunikačná sekcia, eurofondová sekcia. To máte desiatky úradníkov, ktorí, kým ten šport je na tom ministerstve školstva, tak sa venujú teda aj tým školským veciam, aj tým športovým veciam a ešte aj tej prierezovej agende školský šport. Pretože školský šport je dôležitá agenda, ktorá sa nám teraz rozkročí medzi dve ministerstvá. A aj včera som napríklad mala otázku, na východnom Slovensku by si chceli zrenovovať nejaké ihrisko v obci a riešili, že na koho sa môžu obrátiť. Hovorím, no momentálne na nikoho, teraz vám nikto žiadnu výzvu nevypíše, lebo ani len nevieme, pod koho ten školský šport vlastne bude poriadne spadať. Čiže ani nemáme istotu, že by sa to, tá podpora športu nejako výrazne zlepšila, len vieme, že ideme minúť 100 miliónov na nové ministerstvo. A to v čase, kedy nám tu vláda neustále opakuje, že teda žijeme ťažkú dobu, ekonomika nie je dobrá, zdedili sme zlý rozpočet a musíme konsolidovať. Ale peniaze na to, aby sa vytvorilo urýchlene nové ministerstvo pre jedného z koaličných partnerov, to sa našlo.
Táto vláda a táto koalícia teda zminimalizovala pokračovanie tejto rozpravy, o pár hodín to skončí a potom si to odhlasujú. Čiže de facto ignorujú výhrady prezidentky, už to aj povedali, že jednoducho to veto prelomia. Ignorujú opozíciu, ignorujú tisíce ľudí na námestiach, ktorým sa nepáči, akým spôsobom táto vláda postupuje. A teda najmä ignorujú aj zákon. A pritom sa ešte vyhovárajú, že veď keď mohli oni, tak môžme aj my. Čiže naozaj je to pod heslom, že víťaz môže všetko a čo chceme, to si presadíme. A to je podľa mňa úplne učebnicová ukážka arogancie moci.
A rovnakú aroganciu moci sledujeme aj pri aktuálnej novele Trestného zákona. Tentokrát sa prezidentka rozhodla, že príde vystúpiť do tohto pléna ešte pred hlasovaním. Možno, keď teda už jej veto dodatočné a jej právne argumenty sú tu ignorované, tak možno aspoň niekým pohne to, keď, keď sem príde a svoje argumenty predvedie, teda prednesie. A môžme argumentovať, myslím si, že aj vecne argumentovať, ale vidíme, že vláda si urobí svoje.
Ďakujem aspoň za vypočutie. (Potlesk.)
