Videokanál poslanca

Ďakujem pekne.
Ďakujem za váš príspevok, pán Vašečka. Vy sa zastávate tohto rodinného stavebného sporenia a sami ste aj povedali, že je to teda isté opatrenie štátu, ktoré zvýhodňuje tie tzv. tradičné rodiny, teda dvoch manželov, muža, ženu a maloleté deti. A som rada, že od vás odznelo aj to, že keby sa o zmene tohto, tohto opatrenia rokovalo, tak ste ochotný a otvorený v diskusii pripustiť, že je to nejakým spôsobom diskriminačné a že treba myslieť aj na iné formy rodiny, lebo ja sa na to pozerám hlavne z pohľadu práva dieťaťa a deti si naozaj nevyberajú, že do akej, do akej rodiny sa narodili a či ich rodičia sú zosobášení, či mohli byť zosobášení, či sú tam dvaja rodičia, alebo iba jeden, či ich vychovávajú starí rodičia a podobne. Čiže viem, že v tejto rozprave tá otázka znie, že či sa to úplne zruší, alebo nie. Ale verím, že aj pri podobných otázkach, že vždy tu bude prebiehať debata o tom, že nepodporujeme iba tie takzvané tradičné rodiny, ale pozeráme sa na práva dieťaťa, nech je vychovávané v akejkoľvek rodine.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ono diskutujeme tu o tých poplatkoch a môžme sa baviť, že čo má akú výšku a čo je nakoľko oprávnené, ale ja by som chcela našu pozornosť znovu upriamiť na to, že, že kam tie peniaze, ktoré teda od ľudí a tie povedzme zarobené peniaze, ktoré z našich peňaženiek putujú štátu, že čo potom štát s tými peniazmi urobí a čo štát tým ľuďom spätne znovu ponúkne. Lebo keby to aspoň bolo tak, že áno, štát si rôznymi cestami cez poplatky, cez dane, cez, cez rôzne cesty vyberie viacej peňazí od ľudí, ale na to, aby im naozaj zabezpečil lepšie služby, na to, aby naozaj dohliadol na to, že tí najzraniteľnejší v našej spoločnosti dostanú lepšiu ochranu, lebo to sú také tie hlavné funkcie toho štátu. Jednoducho to je to, čo snáď si nemajú ľudia platiť samostatne, ale má im to zabezpečovať ten štát a na čo sa všetci skladáme.
Keby tie peniaze naozaj išli na to a už to tu veľakrát odznelo, na lepšie služby v školstve, na lepšie služby v zdravotníctve, na väčšiu dostupnosť, tak by som tam aspoň videla ten význam. Ale tuto nielenže tie peniaze tým ľuďom vezme, ale rozdelí ich úplne neadresným, neefektívnym, neekologickým spôsobom na energie, rozdelí im, dôchodcom, bez toho, aby rozlišoval tiež, že ktorí dôchodcovia naozaj to potrebujú a ktorí nie. Rozdelí to na pomoc s hypotékami, kde veľká časť tých peňazí vlastne skončí v rukách tých bánk a zase tí, ktorí to nedostanú späť, sú občania, ktorí si zaslúžia lepšie služby.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne a ďakujem aj za ten príspevok zameraný na, na zdravotníctvo. Ono niekedy sa zdá pri tých debatách o rozpočte, že je to taká, trochu taký medzigeneračný boj, že, že kto si viacej ukrojí, ale myslím, že práve pri tom zdravotníctve by mala byť zhoda na tom, že to je niečo, čo sa naozaj týka absolútne, absolútne celej populácie a práve aj tá kvalita zdravotníctva nesmierne ovplyvňuje akoby celkovú, celkovú atmosféru v krajine a vidíme aj na Slovensku taký začarovaný kruh toho, že máme veľké množstvo lekárov a absolventov medicíny, ktorí nám odchádzajú do zahraničia, buď rovno teda odchádzajú študovať v zahraničí alebo odchádzajú po skončení štúdia. Tých študentov, ktorí študujú medicínu na Slovensku a pochádzajú zo zahraničia, tak tí si to tu odštudujú, nechajú tu nejaké peniaze, ale nemáme žiadne integračné nástroje na to, aby sme sa snažili ich tu udržať a čiže na jednej strane nám odchádza lekársky personál a na druhej strane práve aj tá nekvalita toho zdravotníctva prispieva k tomu, že odchádzajú ďalší a ďalší ľudia. Ja som tu už spomínala to množstvo mladých rodín, ktoré, ktoré odchádzajú do zahraničia, alebo mladí ľudia, ktorí si v zahraničí zakladajú rodiny, a viem aj akoby z konkrétnych rozhovorov, aj z výskumov, že práve aj toto, že či budú mať pre svoje deti kvalitnú zdravotnú starostlivosť, je jedna z tých vecí, ktoré zvažujú pri tom, či sa vôbec vrátiť, vrátiť žiť na Slovensko, a to zase súvisí potom aj, aj s tými dôchodcami, že či žijú niekde osamelí a síce dostali príspevok, ale ich rodiny sú ďaleko, alebo že či tá kvalita sa celkovo zlepšuje v krajine.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Odznelo tu v roz... teda vo vystúpení pána kolegu, že sme najviac ohrození ako krajina starnutím obyvateľstva a ja teda nie som odborníčka na dôchodky, ale dlhodobo sa venujem školstvu a preto by som sa chcela zamerať na to, že prečo sme ako krajina najviac ohrození starnutím obyvateľstva alebo teda patríme medzi krajiny s najnižšou pôrodnosťou. A nielen to, že máme nízku pôrodnosť, ale okrem toho veľmi veľa mladých rodín nám odchádza do zahraničia alebo mladých ľudí odchádza do zahraničia, tam majú deti a už sa s nimi nikdy nevrátia žiť na Slovensko.
A spísala som si tu len niekoľko takých dôvodov, prečo je tomu tak. A ten hlavný je, že nám nefungujú služby pre rodiny. Nefungujú nám služby pre deti. A presne to sú tie oblasti, na ktorý, žiaľ, ani tento rozpočet moc nemyslí. Nemáme takmer žiadnu sieť funkčných jaslí na Slovensku. Máme nedostatok miest v škôlkach. Ak sa nejakej rodine náhodou narodí dieťa so zdravotným znevýhodnením, tak má obrovský problém vôbec ho umiestniť do nejakej školy, väčšinou sú tie rodiny tlačené do toho, aby ešte dlhšie zostali s tým dieťaťom doma, lebo pre nich nie sú služby.
Nefunguje nám zdravotníctvo, o tomto tu už viacerí kolegovia hovorili. Nefunguje nám pôrodníctvo tak, aby ženy boli motivované sa po prvom pôrode, ešte raz teda byť ochotné sa vrátiť do pôrodnice. Mnoho žien odchádzajú traumatizované a neveríme ako štát, ako spoločnosť kvalite škôl. A ono toto všetko sú veci, za ktoré tento štát nejakým spôsobom zodpovedá a ktoré prispieva aj k stavu tej spoločnosti, a, žiaľ, teda neocitli sa medzi prioritami pre túto vládu, ani pre tento rozpočet.
Ďakujem.

Žiga, Peter, podpredseda NR SR
Pán poslanec Dostál.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Pán poslanec Krátky, veľmi dobré vystúpenie. Je škoda len, že tu nebola prítomná pani poslankyňa Vaľová a dúfam, že si to vypočuje aspoň zo záznamu, lebo ona veľmi často argumentuje tým, že, aké, ak, lebo hovorím o tom, pán poslanec Krátky, keby ste tu boli, pani poslankyňa, tak by ste vedeli, že reagujem na to, čo hovoril pán poslanec Krátky. (Potlesk.)
Pán poslanec Krátky hovoril o tom, aký má význam II. pilier, ktorý je tu neustále spochybňovaný zo strany vlád SMER-u aj zo strany poslancov SMER-u. Veď sa prihláste do rozpravy, pani poslankyňa, ak máte potrebu, potrebu rozprávať. Lebo on, on to hovoril, ako keby to hovoril vám, lebo reagoval v podstate na to, čo aj vy ste hovorili o II. pilieri. Vy tu hovoríte, že II. pilier aký je slabý, aký je nevýnosný, pritom väčšina problémov II. piliera je spôsobená vašou politikou, vašimi zásahmi do II. piliera, znižovaním príspevku, ktorý si sporitelia odvádzajú do II. piliera, obmedzovaním možností, možnosti podnikania v II. pilieri, menením podmienok, za ktorých sa investuje v II. pilieri a vyháňaním sporiteľov z II. piliera naspäť do I. piliera.
Tak jasné, keď sa to takto všetko spraví, tak potom ani tie výnosy, tie výnosy nie sú dostatočné. Teraz idete spraviť niečo podobné. Teraz idete opäť znížiť príspevky do II. piliera. Keď sa tu o pár rokov budeme baviť, tak budete hovoriť, že no ale pozrite sa, aký je ten I. pilier oveľa výnosnejší ako, ako II. pilier, ako sa viac ľuďom oplatí. Ale veď presne o tom to je, že dlhodobá udržateľnosť. Veď II. pilier rieši problém udržateľnosti dôchodkového systému, ktorý je najzásadnejšou vecou z hľadiska celej dlhodobej udržateľnosti verejných financií, čo je náš najväčší problém ohľadom verejných... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem a ďakujem aj za vaše vystúpenie, pán minister. Ja by som si len dovolila hlavne jednu takú poznámku, že znovu sme si tu vypočuli útoky na predošlú vládu a znovu sme tu svedkami toho, že vaše vlastné návrhy obhajujete tým ako vláda, že čo všetko nefungovalo predtým a naozaj toto je argumentácia, ktorá teda nepomôže ani kvalite tejto rozpravy, ani, ani tejto krajine. Konkrétne ja hovorím za poslanecký klub, ktorý sme tu neboli v predchádzajúcom volebnom období, a naozaj sa snažíme priniesť vecné návrhy aj vecnú kritiku, a keď sa pýtate, že kde chceme, kde chceme šetriť, tak my teda momentálne nie sme vláda, ktorá by sa mala nejako dohodnúť, ale myslím si, že, konkrétne za náš klub, že naozaj tu odznelo viacero akoby veľmi konkrétnych vecí, a to sa týka aj neadresnej pomoci na energie, aj neadresnému vianočnému príspevku pre dôchodcov, že hovorili sme tu vecné argumenty a to, že áno, aj predošlá vláda možno robila chyby, to neznamená, že tento váš návrh je hodný podpory. Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Ja sa tiež chcem poďakovať za toto vystúpenie a som veľmi rada, že viacerí moji kolegovia z Progresívneho Slovenska viacej do verejnej debaty prinášajú ten aspekt eko.. tých ekologických aspektov alebo aj keď tuto hovoríme o rozpočtových otázkach a prevládajú tie ekonomické argumenty, tak ako keby niekedy zabúdame na to, že ono to spolu súvisí, že to nie je len o nejakej ochrane prírody ako niečo, čo je okolo nás alebo o nejakých dopadoch na životné prostredie, ako keby sa nás to netýkalo, ale ono sa nás to všetkých veľmi vážne dotýka a bude čím ďalej tým viac. A som rada, že teda tu odznelo detailne v rozprave od kolega Sabu, že naozaj tuto plytváme financiami, aby sme plytvali energiami a nakoniec oboje nám bude v tejto krajine chýbať. No, žiaľ, je to takto.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne.
Mňa teda veľmi teší, že práve vlastne podpora pre deti sa ukazuje byť jedna z mála tém, na ktorých vieme dosiahnuť istý aj nadstranícky konsenzus a teda, ako už povedala moja predrečníčka, je to jeden z mála vládnych návrhov, ktorý aj, aj v našom klube podporíme.
Odznelo od ministra školstva uistenie, že sa teda nájdu v štátnom rozpočte aj tie sľúbené peniaze na podporenie tých poradní, z čoho teda máme radosť, ale zároveň si dovolím apelovať na to, že stále sme tu v situácii, kedy podporné profesie nie v poradniach, ale priamo na školách máme financované predovšetkým z eurofondov, veľká časť tých pozícií bude už o deväť mesiacov im končiť zmluvy a potrebujeme a išla vlastne aj požiadavka na budúcoročný rozpočet ešte cez tú, cez tú novelu, ktorá bola schválená v máji, novela školského zákona. Tam išla požiadavka na to, aby už na rok ´24 boli vyčlenené financie práve aj na tie podporné profesie priamo na školách. Čiže tam sú asistenti, školskí psychológovia, špeciálni pedagógovia, ktorí s tými deťmi pracujú priamo na hodinách, priamo vedia učiteľom pomôcť, vedia im dávať intervencie presne podľa toho, čo na danom vyučovaní potrebujú. Čiže dovolím si v tomto bode teda apelovať na predstaviteľa vlády, že aj toto je suma, ktorú teda budeme podrobne sledovať a dúfame, že sa objaví v tom rozpočte na budúci rok.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, ja len veľmi stručne. Ďakujem za všetky reakcie, myslím si, že pri tých škôlkach tá najťažšia časť diskusie nebude o tom, že či prenesená alebo originálna kompetencia, ale ako nastaviť to financovanie a teda verím, že k tomuto vláda pristúpi, pristúpi konštruktívne, hlavne teda so záujmom na tie deti a na tie rodiny, ktoré do tých škôlok majú chodiť.
A inak len zopakujem, že budeme teda opozícia, ktorá je predovšetkým konštruktívna, máme záujem o dialóg, ale budeme teda veľmi dôsledne sledovať, že čo vláda bude a nebude robiť. Ďakujem pekne.

Vážení predstavitelia vlády, vážené poslankyne, vážení poslanci, v mojom vystúpení sa zameriam na to, ako sa vláda v predloženom programovom vyhlásení vlády stavia ku školstvu a najmä, ako sa stavia k ľuďom, ktorí pracujú v školstve a s našou mládežou.
Dovolím si hneď na úvod zdôrazniť, že vo vzťahu k školstvu nás čakajú dôležité a možno dokonca krízové roky, lebo v školstve dlhodobo sledujeme niekoľko zlých trendov a nekonanie v najbližších rokoch by znamenalo nielen stagnáciu alebo premrhanú šancu, ale výrazné zhoršovanie súčasného stavu a tým v istom zmysle hazardovanie s našou budúcnosťou našej krajiny. Oceňujem, že na deklaratívnej úrovni si je tohto vedomá aj vláda a v PVV píše, že: „Ďalšie zanedbávanie investícií do vzdelávania a vedy nemôžeme dovoliť." Znie to ľúbivo. Lenže ďalej sa zo znenia tohto dokumentu nedozvedáme nič o rozsahu a ani detaily o forme deklarovaných investícií. Teda koľko a akým spôsobom chce vláda do školstva investovať. Preto považujem za nevyhnutné aj v tejto rozprave upriamiť pozornosť na to, prečo sú investície do zamestnancov v školstve v najbližších rokoch absolútne nevyhnutné.
Budem hovoriť práve o zamestnancoch a teda hlavne o zamestnankyniach, keďže v školstve pracujú hlavne ženy, o učiteľkách, o učiteľoch, o asistentoch, o školských psychologičkách, celkovo o všetkých pedagogických a odborných a iných zamestnancoch v školách, v poradniach alebo pri práci s mládežou. Lebo niekedy jedna zanietená učiteľka alebo jeden motivujúci tréner dokážu zásadne zmeniť životnú dráhu dieťaťa. A platí to obzvlášť, ak to dieťa vo svojom živote čelí určitým bariéram. Môže to byť zdravotne znevýhodnené dieťa, ktoré nevyhnutne potrebuje špeciálno-pedagogické intervencie. Môže to byť dieťa z prostredia generačnej chudoby, pre ktorého prítomnosť asistenta v triede, ktorý rozumie jeho materinskému jazyku, môže zásadne zmeniť jeho vzťah ku školstvu. A teda aj k celému vzdelávaniu a ďalšiemu životu. Preto kladiem taký dôraz na ľudí pracujúcich v školstve a preto potrebujeme do školstva pritiahnuť kvalitne pripravených a motivovaných ľudí a udržať ich, aby tam zostali pracovať, aby si vybrali to školstvo ako svoju kariéru a dennodenne ovplyvňovali budúcnosť našich detí.
Naša krajina však momentálne čelí v školstve vážnej personálnej kríze. A priam sa dá povedať, že nám tu hrozí personálny kolaps. A budem konkrétna a uvediem tri príklady podporené dátami, prečo by teda stagnácia v školstve znamenala zhoršovanie súčasného stavu. Keď sa pýtali študentov vysokých škôl, prečo si prevažne vyberajú iné kariérne cesty a naozaj veľmi málo z nich ide učiť, a to aj tí, ktorí vyštudujú pedagogiku, tak mnohí z nich idú nakoniec robiť niečo úplne iné, tak ako jednoznačný, hlavný dôvod uvádzajú nízke platy učiteľov. Nemôžme sa im čudovať, lebo platy učiteľov základných škôl tvoria menej ako 75% toho, čo zarábajú iní vysokoškolskí vzdelaní ľudia v našej krajine. Výsledkom je teda dramatický nedostatok učiteľov, ktorý sa nám neustále ďalej prehlbuje.
Podľa odhadov nám do roku 2025, čiže pravdepodobne počas pôsobenia tejto vlády, bude chýbať okolo 8 600 učiteľov a ten najvypuklejší problém máme v Bratislavskom kraji. Ak naše deti nebude mať kto učiť, tak sa bude aj ďalej znižovať latka ich vzdelávania. Tu opäť PVV sľubuje, že: „Zabezpečí každoročný rast miezd pedagógov a odborných zamestnancov," čo, samozrejme, oceňujeme, len nedozvedáme sa ani tu, k akému zvyšovaniu sa vlastne táto vláda zaväzuje. Lebo pri takto formulovanom cieli aj zvýšenie pod úrovňou inflácie bude vláda nakoniec môcť aj tak deklarovať ako splnenie programového vyhlásenia vlády. Tento súčasný stav je naozaj dlhodobý problém, nie je to dôsledok krokov iba jednej z predošlých vlád, ale teda v moderných dejinách Slovenska nikto nevládol tak dlho ako opätovný premiér Robert Fico. A keď sa pozrieme na štatistiky z minulých vlád SMER-u, tak nikdy nedošlo naozaj k skokovému nárastu platu učiteľov a aj preto sme teraz v tom bode, kde sme. Kiež by teda táto nastupujúca Ficova vláda bola iná.
Druhý akútny nedostatok zamestnancov v školstve máme v oblasti podporných profesií. To sú asistenti, školskí psychológovia, špeciálni ped... špeciálne pedagogičky a ďalší. V aktuálnom školskom roku nám na školách pôsobí vyše 6-tisíc zamestnancov týchto podporných profesií, ktorí sú platení momentálne výlučne z eurofondov. A táto krajina už vyše desať rokov pláta dieru v štátnom rozpočte cez eurofondy tým, že práve tieto profesie financuje peniazmi z Bruselu. Európska komisia to na začiatku podporovala, ale teraz už dali jasné stanovisko, že financovanie podporných profesií v školstve z európskych peňazí musí skončiť a mali by sme už od budúceho septembra začať tieto pozície postupne preberať do štátneho rozpočtu, inak budú školy nútené týchto ľudí prepustiť a bude to znamenať ešte menej podpory pre naše deti. Aj tu PVV avizuje: „udržateľný systém financovania podporných opatrení". A podporné profesie sú súčasťou podporných opatrení. Len keďže tento sľub opäť nie je úplne konkrétny, tak si dovolím tu priamo v Národnej rade apelovať, aby sa platy týchto nových podporných pozícií objavili už v najbližšom štátnom rozpočte pre rok 2024.
Do tretice máme problém aj na vysokých školách. V dôsledku nedôstojne nízkych platov si mnoho vysokoškolských pedagógov priberá vedľajšie zamestnania či kombinujú úväzky, a aj to negatívne vplýva na kvalitu výučby na slovenských vysokých školách. Výsledkom je niečo, čo tu už opakovane v rozprave odznelo a, žiaľ, v rozprave častejšie ako v PVV, že až pätina študentov vysokých škôl zo Slovenska odchádza do zahraničia, z toho mnohí sa už nevrátia, a teda čelíme ako krajina dramatickému odlivu mozgov a mladých ľudí preč zo Slovenska. Zdrojom problému je aj to, že Slovensko dáva len okolo 1 % HDP na vysoké školy, kým priemer OECD je 1,5 %. Aj tu sme v PVV našli vetu: „Vláda zabezpečí rast financovania vysokých škôl, výskumu a vývoja, aby sa Slovensko približovalo k priemeru Európskej únie." Opäť je tá veta však bez kvantifikácie nárastu. A opäť máme dôvodné obavy, že tento sľub zostane predovšetkým sľubom, lebo keď sa pozrieme na predošlé vlády SMER-u, tak vysoké školy nikdy neboli investičnou prioritou.
Treba povedať, že kapitola PVV k vzdelávacej politike obsahuje viacero odkazov na už rozbehnuté reformy a nadväzuje aj na existujúce strategické dokumenty. Len sa obávame, nakoľko bude minister školstva mať vo vláde takú pozíciu, aby vedel presadiť aj tie veci, ktoré idú nad rámec kompetencií samotného rezortu školstva. Dôvod na takéto pochyby nám dávajú už prvé vyjadrenia predsedu vlády, keď na tlačovej konferencii, kedy prvýkrát navštívil ministerstvo školstva, zdôrazňoval práve to čerpanie eurofondov, ale neodznelo nič o investovaní do školstva zo štátneho rozpočtu. A my môžme z peňazí z Bruselu rekonštruovať budovy alebo dovybavovať učebne technikou, ale platy učiteľov a iných zamestnancov v školstve, teda toho najcennejšieho, čo v tých školách máme, tých ľudí, ktorí tam pracujú, tých potrebujeme zastabilizovať zo štátneho rozpočtu. Lebo im, iba vtedy im vieme zabezpečiť stabilitu a motivovať ich k tomu, aby v tom školstve aj zostali pracovať.
Ďalší dôvod na obavy nám dáva to, že deklarované záväzky v PVV, ktoré vyžadujú medzirezortnú spoluprácu, zatiaľ asi neboli predmetom koaličných rokovaní a ukážkou toho je to, že v kapitole o školstve nájdeme aj zmienku o normatívnom financovaní materských škôl, čo teda by znamenalo vyňatie materských škôl z originálnych kompetencií obcí a bude to pravdepodobne vyžadovať zásadné diskusie o financovaní s predstaviteľmi obcí, ale na výbore pre verejnú, na výbore pre verejnú správu tento týždeň sa minister vnútra k tomuto bodu zatiaľ nevedel nijako konkrétne vyjadriť.
Chcela by som veriť, že táto vláda naozaj naplní zlepšenie školstva. A že naše školstvo bude na tom o štyri roky lepšie, lebo táto krajina to naozaj potrebuje ako soľ. Ale vzhľadom na zloženie, celkové zloženie tejto vlády je to, žiaľ, ťažko uveriteľné. Ako opozícia sme pripravení podporiť zmysluplné návrhy, ktoré prídu do Národnej rady, a určite budeme vždy otvorení a otvorené konštruktívnej diskusii, hlavne však budeme podrobne kontrolovať, čo táto vláda pre naše školstvo urobí a tiež to, čo táto vláda pre školstvo neurobí.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)