Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo. No je možné, že na vysokej škole máte také projekty, kde sa teda výrazne viac zarába na eurofondových pozíciách, ale podľa mojich informácií a neviem možno pán minister vie alebo ak tu niekto viete presne, tak si to môžme povedať, ale podľa mojich informácií pracovníci, to jest asistenti a odborní zamestnanci z Národného projektu POP 3 idú podľa tabuliek tak ako ostatní zamestnanci. To znamená, že to, že im tie peniaze prichádzajú z Bruselu a nie zo štátneho rozpočtu z Bratislavy, nič nemení na ich príjme a z tohto pohľadu to považujem za nespravodlivé, keď nedostanú nejakú odmenu, ktorú ostatní dostanú. Ďakujem.

Ďakujem za slovo a ďakujem za reakciu. Ale my sme sa nie úplne pochopili v mojej kritike. Moja kritika nebola zameraná na to, že sa zvyšujú platy od septembra, lebo by som to považovala za nekoncepčné. Moja kritika smerovala k tomu, že posledné zvyšovanie tabuľkových platov bolo v septembri 2023, ešte pred zvolením tejto vládnej koalície a trvalo dva roky, kým táto vládna koalícia schválila ďalšie zvyšovanie tabuľkových platov. V tom je tá kritika, že na jednej strane ste si tu schválili programové vyhlásenie vlády, ktoré hovorilo o každoročnom zvyšovaní a na druhej strane ale trvalo dva roky, kým sa to naplnilo, a aj to až pod hrozbou štrajku. A ja viem, že môžte spomínať 800-eurový jednorazový alebo regionálne príplatky, ja viem, že aj tá priemerná mzda tým pádom nejakým spôsobom sa navyšovala.
Problém je v tom, že všetky tieto jednorazové príspevky sú za prvé nepredvídateľné, to znamená, že učitelia sa na ne nemôžu spoľahnúť, a to vidíme presne na tom, že v decembri ešte regionálne príplatky dostali a v januári mnohí už nedostali, pretože sa to menilo. A za druhé, tá valorizácia, pardon, tá valorizácia ide percentuálne aj teraz, ide sa zvyšovať o 7 % a potom o ďalších v priemere 7 %. Tie jednorazové príspevky sa do tej valorizácie nezapočítajú. Rovnako ako keď mladý učiteľ príde do banky s tým, že potrebuje hypotéku a má vo svojej pracovnej zmluve nejakú sumu, tak tá sa tiež odvíja od tabuľkových platov.
To znamená, že všetky tieto jednorazové príspevky v konečnom dôsledku nejako zvýšia priemer, ale nezabezpečia tú finančnú istotu, ktorú učitelia potrebujú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážení kolegovia, kolegyne, nachádzame sa tu teda pri rokovaní. Prepáčte, pán kolega, ale asi tu nenahrávame mobilom v sále. Ďakujem. Je to celé na kameru, samozrejme. Na, nachádzame sa tu pri rokovaní o zvyšovanie platov učiteľov v skrátenom legislatívnom konaní a teda ako prvé, by som sa rada nachvíľu pristavila pri tomto formáte skráteného legislatívneho konania, lebo je to teda nejaký legislatívny nástroj, ktorý rokovací poriadok umožňuje v hraničných prípadoch. Tuto sme približne už skoro dva roky po voľbách a vidíme, že táto vláda zatiaľ najviac využíva skráteného legislatívne konania zo všetkých vlád, ktoré sme tu doteraz mali. Pozerali sme sa na to, na štatistiky a naozaj, za posledných teda 30 rokov od fungovania tohto parlamentu zo všetkých vlád najvyšší podiel zákonov bolo schválených cez SLK v tomto volebnom období. Bavíme sa tu asi o 27 %, to znamená, že každý štvrtý zákon, ktorý táto vláda predložila parlamentu a prešiel, bol cez skrátené legislatívne konanie. Považujem to za taký veľký výkričník a také, taký alarmujúca známka toho, že ako často táto vláda obchádza riadny legislatívny proces. Lebo pripomeňme si, skrátené legislatívne konanie vždy znamená obmedzenie pripomienkových konaní, obmedzenie účasti verejnosti a menej času na to, aby tá legislatíva bola robená poctivo. Väčšinou pritom tie zákony nijakým spôsobom by som povedala, že sa ani nedotkli tých naozaj zákonných dôvodov, ktoré rokovací poriadok umožňuje a tu len za všetky pripomeniem, keď sme tu cez skrátené legislatívne konanie schvaľovali novelu Trestného zákona. V tomto prípade uznávame, že skrátené legislatívne konanie je opodstatnené a sme pripravení ho aj v Progresívnom Slovensku podporiť, lebo v konečnom dôsledku tu ide o to, aby sa učiteľom v tejto krajine zvýšili platy, a ide tu aj o to, aby sa v septembri po letných prázdninách otvorili školy, a aby sa deti mohli znovu vzdelávať. Je to napísané aj v zdôvodnení tohto predloženého návrhu na skrátené legislatívne konanie, že je potrebné vyhnúť sa štrajku, ktorý by, ktorý by inak hrozil, a je potrebné naplniť programové vyhlásenie Vlády Slovenskej republiky. A tu citujem priamo z tohto materiálu o ktorom teraz rokujeme, v ktorom sa Vláda Slovenskej republiky zaviazala zabezpečiť každoročný rast miest pedagógov a odborných zamestnancov a zlepšiť odmeňovanie nepedagogických pracovníkov škôl. A tu sa teda dostávame k tej podstate, ktorú by som rada v tejto rozprave vyzdvihla, že toto skrátené legislatívne konanie sem nikdy nemalo do parlamentu prísť, pretože sme presvedčení, že o zvyšovaní platov učiteľov sme tu mali rokovať pred vyše pol rokom, keď sa schvaľoval rozpočet. To je tá podstata, áno, teraz tri týždne pred letnými prázdninami už, a potom ako tu bola štrajková pohotovosť, a potom ako mesiace pán minister väčšinu svojej kapacity, aspoň to tak pôsobilo, musel venovať rokovaniu s odborármi, a potom ako už teraz vieme, že takmer trištvrte roka osem mesiacov z tohto roku sa teda učiteľom nenavýšili platy a väčšine učiteľov v krajine ešte sa aj zobral ten regionálny, regionálny príspevok, ktorý mali za minulý rok. V tejto situácii už teraz nám nezostáva nič iné ako pristúpiť na skrátené legislatívne konanie. Ale do tohto bodu sme sa nikdy nemali ani dostať. Pretože práve táto vláda si tu pred takmer dvoma rokmi vypýtala dôveru, a nielen dôveru od tohto pléna, ale nepriamu dôveru od občanov so svojim programovým vyhlásením, kde bol prísľub na každoročné zvyšovanie, a nakoniec ho učitelia vybojovali až pod hrozbou štrajku, a to považujeme za najsmutnejšie na tomto príbehu, v ktorom sa tu teraz nachádzame. Všetci vieme, že platy učiteľov sú neadekvátne nízke, preto sa to dostalo do programového vyhlásenia vlády, preto vyhlásili štrajkovú pohotovosť, preto s nimi pán minister rokoval, a preto aj teraz aj zo strany opozície sme pripravení podporiť zvyšovania platov učiteľov. Nástupný plat na pozíciu predavač pokladník v LIDLI, je momentálne vyše 1 400 eur. Začínajúci učiteľ s vysokoškolským vzdelaním, zarobí v tejto krajine menej, keď nastupuje do škôl. Bavíme sa o 1 200, prípadne o niečo viac, ak má je nikde napríklad v Bratislave a má regionálny príspevok. Čiže predavač pokladník v LIDLI, keď nastupuje, tak dostane viac ako učiteľ, ktorý si absolvoval vysokú školu, ktorému zverujeme obrovskú zodpovednosť, a ktorý má dennodenne vychovávať a vzdelávať deti. To je vizitka krajiny v súčasnosti. A počúvame to všade po Slovensku. My naozaj, keď cestujeme aj po výjazdoch, všade sa stretávame s učiteľmi, s riaditeľmi a nedávno na Orave, mi hovorila jedna pani riaditeľka, že teda u nich na škole je minimum mužov, lebo od mužov sa tam väčšinou očakáva, aby rodinu uživili. Väčšina z nich pracuje v zahraničí, a tí, ktorí pracujú v školstve, tak cez leto chodia brigádovať so svojimi žiakmi na stavbu. Toto je tá vizitka krajiny, v ktorej sme. Najvypuklejší problém je pochopiteľne v Bratislave, z dôvodu najvyšších cien bytov. V Petržalke, začínajúcim učiteľom ponúkajú bývanie na stredoškolských internátoch. Tak na Orave počúvame, že chodia v lete brigádovať so svojimi stredoškolskými žiakmi, a tu v Bratislave im dokonca ponúkajú bývanie na stredoškolských internátoch. Toto naozaj nie je hodné učiteľov na Slovensku v Európskej únii v 21. storočí. Rovnako včera som akurát bola na školskej komisii v mestskej časti Bratislava Staré mesto, aj tam sme diskutovali o nájomných bytoch a najvypuklejšia téma bola, koľko bytov vieme dať začínajúcim učiteľom, aby nám neodchádzali odtiaľto, aby tu ešte mal kto učiť. Lebo nám tu v krajine chýba vyše tisíc učiteľov, a to ešte mnohí ďalší vlastne zastupujú odbory, ktoré ani nemajú vyštudované. Čiže vláda túto kritickú situáciu pozná, všetci ktorí sa venujeme školstvu, všetci o nej vieme. Napriek tomu to trvalo skoro dva roky od nástupu, kedy pristúpila ku kroku, aby predložila tomuto parlamentu plošné zvýšenie tabuľkových platov. Medzi tým, medzi prvými krokmi, spomeňme si, ktoré táto vláda urobila, bolo sebe zdvojnásobiť, zdvojnásobiť svoje platy, ale na učiteľov si spomenuli v tejto...
===== od nástupu, kedy pristúpila ku kroku, aby predložila tomuto parlamentu plošné zvýšenie tabuľkových platov. Medzitým, medzi prvými krokmi, spomeňme si, ktoré táto vláda urobila, bolo sebe zdvojnásobiť, zdvojnásobiť svoje platy, ale na učiteľov si spomenuli v tejto podobe až po tom, ako vyhlásili štrajkovú pohotovosť, až po tom, ako toto plénum schválilo rozpočet na tento rok bez toho, aby sa zvýšili tabuľkové platy učiteľov. A až teraz, po takmer dvoch rokoch, tu skrátene rokujeme o navýšení platov. Do tohto bodu sme sa nikdy nemali dostať.
To, že rokujeme skrátene, má, samozrejme, aj ďalšie nevýhody. Nielen to, že teda to navýšenie nezačalo platiť v januári, tak akoby malo, ale že začne platiť až v septembri, ale aj to, že sú na to napojené aj ďalšie legislatívne zmeny, ku ktorým aj stavovské organizácie v školstve vyjadrili svoje kritické reakcie, ale keďže konáme skrátene, keďže sa nešlo do medzirezortného pripomienkového konania, tak nemali možnosť ich predložiť a teraz pravdepodobne... (Reakcia navrhovateľa.) Toto bola len taká? (Reakcia navrhovateľa.) Dobre, tak beriem vašu výhradu. V každom prípade to asi znamená, že neboli prijaté ich výhrady vzhľadom na to, že i nám ich aj teraz znovu, ja viem, že sme o tom hovorili aj na školskom výbore a viem, že ste hovorili, že ste s nimi rokovali, to, že nám aj teraz ešte pár dní pred schvaľovaním prichádzajú e-maily s výhradami, považujem za známku toho, že nie sú spokojní s tým legislatívnym znením.
A nechcela som ísť do detailov toho, len viem, že sa teraz nachádzame v skrátenom legislatívnom konaní, čiže k tomu sa ešte môžme dostať, ale je to tiež ukážka toho, že tam boli výhrady voči spôsobu, ako sa tieto peniaze budú, budú učiteľom vyplácať.
Myslím si, že aj vzhľadom na to programové vyhlásenie vlády je tu evidentné, že na tej úrovni sľubov, lebo sľuby nič nestoja, sa tu, aj tuto od tejto vlády bolo od začiatku deklarované, že si učitelia zaslúžia adekvátne ohodnotenie za svoju prácu, že si zaslúžia zvýšenie mzdy nielen jednorazovým regionálnym príspevkom, ale ako záruku toho, že na výplatnej páske dostanú vyššiu mzdu. Pretože keď mladý, keď mladého učiteľa chceme dostať, aby išiel pracovať do škôl, aby neskončil v tom Lidli alebo v hocakej inej, v hocakom inom zamestnaní, v hocakej inej firme, aby keď aj vyštudoval pedagogickú alebo nejaký učiteľský odbor, aby sa išiel venovať žiakom, aby týmto spôsobom investoval aj do budúcnosti svojej krajiny. Tento mladý človek potrebuje mať istotu, že z tej výplatnej pásky vyžije a potrebuje mať istotu, že si bude môcť na to zobrať hypotéku. Toto regionálny príspevok nezaručí.
A vidíme to aj teraz, keď minulý rok sa nejaké regionálny príplatok zaviedol, tento rok sa to znovu zmenilo. My potrebujeme také platy učiteľov, aby toto povolanie bolo konkurencieschopné pre absolventov vysokých škôl, aby si povedali, že áno, nejdem to robiť napriek svojmu vlastnému životu. To nemá byť obeta ako rehoľa. To má byť slušné povolanie, ktoré človek má robiť aj so vzdelaním, aj s odhodlaním, ale aj mu má zabezpečiť slušný život.
My sme preto presvedčení, že zdvíhanie platov učiteľov by malo byť predvídateľné. A toto, čo tu vidíme, celý ten proces posledné skoro dva roky, a to, kde sme sa dneska dostali, je presný opak predvídateľnosti. Jediná predvídateľnosť, ktorá tuto nastala, je, že učitelia musia ísť do štrajkovej pohotovosti, aby sa dočkali zvýšenia platov. A aj to zvýšenie platov v dnešnej dobe, v čase inflácie, v čase stúpajúcich cien, je nedostatočné, lebo im ledva vykryje ten nárast cien. To znamená, že ani sa tu nemôžme baviť o nejakom kvalitatívnom skoku, nemôžme sa tu baviť o reálnom, citeľnom navýšení životnej úrovne. Bavíme sa o základnom navýšení v čase, v čase inflácie, ktoré si vybojovali až po, až po štrajkovej pohotovosti.
Aby som teda zhrnula postoj za Progresívne Slovensko, v tomto bode, v ktorom už sme sa ocitli, samozrejme podporujeme vyššie platy pre učiteľov, lebo aj v čase ťažkých verejných financií sme hlboko presvedčení, že školstvo je oblasť, do ktorej treba investovať a že je to investícia do budúcnosti našej krajiny. Ale považujeme za veľké zlyhanie tejto vlády, že sme sa do tohto bodu dostali až po tom, ako bol schválený rozpočet, v ktorom sa na učiteľov nemyslelo, až po tom, ako museli ísť do štrajkovej pohotovosti a riešime to v skrátenom konaní tuto na poslednej schôdzi pred letnými prázdninami. Do tohto bodu sme sa nemali dostať.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážení kolegovia, kolegyne, nachádzame sa tu teda pri rokovaní. Prepáčte, pán kolega, ale asi tu nenahrávame mobilom v sále. Ďakujem. Je to celé na kameru, samozrejme. Na, nachádzame sa tu pri rokovaní o zvyšovanie platov učiteľov v skrátenom legislatívnom konaní a teda ako prvé, by som sa rada nachvíľu pristavila pri tomto formáte skráteného legislatívneho konania, lebo je to teda nejaký legislatívny nástroj, ktorý rokovací poriadok umožňuje v hraničných prípadoch. Tuto sme približne už skoro dva roky po voľbách a vidíme, že táto vláda zatiaľ najviac využíva skráteného legislatívne konania zo všetkých vlád, ktoré sme tu doteraz mali. Pozerali sme sa na to, na štatistiky a naozaj, za posledných teda 30 rokov od fungovania tohto parlamentu zo všetkých vlád najvyšší podiel zákonov bolo schválených cez SLK v tomto volebnom období. Bavíme sa tu asi o 27 %, to znamená, že každý štvrtý zákon, ktorý táto vláda predložila parlamentu a prešiel, bol cez skrátené legislatívne konanie. Považujem to za taký veľký výkričník a také, taký alarmujúca známka toho, že ako často táto vláda obchádza riadny legislatívny proces. Lebo pripomeňme si, skrátené legislatívne konanie vždy znamená obmedzenie pripomienkových konaní, obmedzenie účasti verejnosti a menej času na to, aby tá legislatíva bola robená poctivo. Väčšinou pritom tie zákony nijakým spôsobom by som povedala, že sa ani nedotkli tých naozaj zákonných dôvodov, ktoré rokovací poriadok umožňuje a tu len za všetky pripomeniem, keď sme tu cez skrátené legislatívne konanie schvaľovali novelu Trestného zákona. V tomto prípade uznávame, že skrátené legislatívne konanie je opodstatnené a sme pripravení ho aj v Progresívnom Slovensku podporiť, lebo v konečnom dôsledku tu ide o to, aby sa učiteľom v tejto krajine zvýšili platy, a ide tu aj o to, aby sa v septembri po letných prázdninách otvorili školy, a aby sa deti mohli znovu vzdelávať. Je to napísané aj v zdôvodnení tohto predloženého návrhu na skrátené legislatívne konanie, že je potrebné vyhnúť sa štrajku, ktorý by, ktorý by inak hrozil, a je potrebné naplniť programové vyhlásenie Vlády Slovenskej republiky. A tu citujem priamo z tohto materiálu o ktorom teraz rokujeme, v ktorom sa Vláda Slovenskej republiky zaviazala zabezpečiť každoročný rast miest pedagógov a odborných zamestnancov a zlepšiť odmeňovanie nepedagogických pracovníkov škôl. A tu sa teda dostávame k tej podstate, ktorú by som rada v tejto rozprave vyzdvihla, že toto skrátené legislatívne konanie sem nikdy nemalo do parlamentu prísť, pretože sme presvedčení, že o zvyšovaní platov učiteľov sme tu mali rokovať pred vyše pol rokom, keď sa schvaľoval rozpočet. To je tá podstata, áno, teraz tri týždne pred letnými prázdninami už, a potom ako tu bola štrajková pohotovosť, a potom ako mesiace pán minister väčšinu svojej kapacity, aspoň to tak pôsobilo, musel venovať rokovaniu s odborármi, a potom ako už teraz vieme, že takmer trištvrte roka osem mesiacov z tohto roku sa teda učiteľom nenavýšili platy a väčšine učiteľov v krajine ešte sa aj zobral ten regionálny, regionálny príspevok, ktorý mali za minulý rok. V tejto situácii už teraz nám nezostáva nič iné ako pristúpiť na skrátené legislatívne konanie. Ale do tohto bodu sme sa nikdy nemali ani dostať. Pretože práve táto vláda si tu pred takmer dvoma rokmi vypýtala dôveru, a nielen dôveru od tohto pléna, ale nepriamu dôveru od občanov so svojim programovým vyhlásením, kde bol prísľub na každoročné zvyšovanie, a nakoniec ho učitelia vybojovali až pod hrozbou štrajku, a to považujeme za najsmutnejšie na tomto príbehu, v ktorom sa tu teraz nachádzame. Všetci vieme, že platy učiteľov sú neadekvátne nízke, preto sa to dostalo do programového vyhlásenia vlády, preto vyhlásili štrajkovú pohotovosť, preto s nimi pán minister rokoval, a preto aj teraz aj zo strany opozície sme pripravení podporiť zvyšovania platov učiteľov. Nástupný plat na pozíciu predavač pokladník v LIDLI, je momentálne vyše 1 400 eur. Začínajúci učiteľ s vysokoškolským vzdelaním, zarobí v tejto krajine menej, keď nastupuje do škôl. Bavíme sa o 1 200, prípadne o niečo viac, ak má je nikde napríklad v Bratislave a má regionálny príspevok. Čiže predavač pokladník v LIDLI, keď nastupuje, tak dostane viac ako učiteľ, ktorý si absolvoval vysokú školu, ktorému zverujeme obrovskú zodpovednosť, a ktorý má dennodenne vychovávať a vzdelávať deti. To je vizitka krajiny v súčasnosti. A počúvame to všade po Slovensku. My naozaj, keď cestujeme aj po výjazdoch, všade sa stretávame s učiteľmi, s riaditeľmi a nedávno na Orave, mi hovorila jedna pani riaditeľka, že teda u nich na škole je minimum mužov, lebo od mužov sa tam väčšinou očakáva, aby rodinu uživili. Väčšina z nich pracuje v zahraničí, a tí, ktorí pracujú v školstve, tak cez leto chodia brigádovať so svojimi žiakmi na stavbu. Toto je tá vizitka krajiny, v ktorej sme. Najvypuklejší problém je pochopiteľne v Bratislave, z dôvodu najvyšších cien bytov. V Petržalke, začínajúcim učiteľom ponúkajú bývanie na stredoškolských internátoch. Tak na Orave počúvame, že chodia v lete brigádovať so svojimi stredoškolskými žiakmi, a tu v Bratislave im dokonca ponúkajú bývanie na stredoškolských internátoch. Toto naozaj nie je hodné učiteľov na Slovensku v Európskej únii v 21. storočí. Rovnako včera som akurát bola na školskej komisii v mestskej časti Bratislava Staré mesto, aj tam sme diskutovali o nájomných bytoch a najvypuklejšia téma bola, koľko bytov vieme dať začínajúcim učiteľom, aby nám neodchádzali odtiaľto, aby tu ešte mal kto učiť. Lebo nám tu v krajine chýba vyše tisíc učiteľov, a to ešte mnohí ďalší vlastne zastupujú odbory, ktoré ani nemajú vyštudované. Čiže vláda túto kritickú situáciu pozná, všetci ktorí sa venujeme školstvu, všetci o nej vieme. Napriek tomu to trvalo skoro dva roky od nástupu, kedy pristúpila ku kroku, aby predložila tomuto parlamentu plošné zvýšenie tabuľkových platov. Medzi tým, medzi prvými krokmi, spomeňme si, ktoré táto vláda urobila, bolo sebe zdvojnásobiť, zdvojnásobiť svoje platy, ale na učiteľov si spomenuli v tejto...
===== od nástupu, kedy pristúpila ku kroku, aby predložila tomuto parlamentu plošné zvýšenie tabuľkových platov. Medzitým, medzi prvými krokmi, spomeňme si, ktoré táto vláda urobila, bolo sebe zdvojnásobiť, zdvojnásobiť svoje platy, ale na učiteľov si spomenuli v tejto podobe až po tom, ako vyhlásili štrajkovú pohotovosť, až po tom, ako toto plénum schválilo rozpočet na tento rok bez toho, aby sa zvýšili tabuľkové platy učiteľov. A až teraz, po takmer dvoch rokoch, tu skrátene rokujeme o navýšení platov. Do tohto bodu sme sa nikdy nemali dostať.
To, že rokujeme skrátene, má, samozrejme, aj ďalšie nevýhody. Nielen to, že teda to navýšenie nezačalo platiť v januári, tak akoby malo, ale že začne platiť až v septembri, ale aj to, že sú na to napojené aj ďalšie legislatívne zmeny, ku ktorým aj stavovské organizácie v školstve vyjadrili svoje kritické reakcie, ale keďže konáme skrátene, keďže sa nešlo do medzirezortného pripomienkového konania, tak nemali možnosť ich predložiť a teraz pravdepodobne... (Reakcia navrhovateľa.) Toto bola len taká? (Reakcia navrhovateľa.) Dobre, tak beriem vašu výhradu. V každom prípade to asi znamená, že neboli prijaté ich výhrady vzhľadom na to, že i nám ich aj teraz znovu, ja viem, že sme o tom hovorili aj na školskom výbore a viem, že ste hovorili, že ste s nimi rokovali, to, že nám aj teraz ešte pár dní pred schvaľovaním prichádzajú e-maily s výhradami, považujem za známku toho, že nie sú spokojní s tým legislatívnym znením.
A nechcela som ísť do detailov toho, len viem, že sa teraz nachádzame v skrátenom legislatívnom konaní, čiže k tomu sa ešte môžme dostať, ale je to tiež ukážka toho, že tam boli výhrady voči spôsobu, ako sa tieto peniaze budú, budú učiteľom vyplácať.
Myslím si, že aj vzhľadom na to programové vyhlásenie vlády je tu evidentné, že na tej úrovni sľubov, lebo sľuby nič nestoja, sa tu, aj tuto od tejto vlády bolo od začiatku deklarované, že si učitelia zaslúžia adekvátne ohodnotenie za svoju prácu, že si zaslúžia zvýšenie mzdy nielen jednorazovým regionálnym príspevkom, ale ako záruku toho, že na výplatnej páske dostanú vyššiu mzdu. Pretože keď mladý, keď mladého učiteľa chceme dostať, aby išiel pracovať do škôl, aby neskončil v tom Lidli alebo v hocakej inej, v hocakom inom zamestnaní, v hocakej inej firme, aby keď aj vyštudoval pedagogickú alebo nejaký učiteľský odbor, aby sa išiel venovať žiakom, aby týmto spôsobom investoval aj do budúcnosti svojej krajiny. Tento mladý človek potrebuje mať istotu, že z tej výplatnej pásky vyžije a potrebuje mať istotu, že si bude môcť na to zobrať hypotéku. Toto regionálny príspevok nezaručí.
A vidíme to aj teraz, keď minulý rok sa nejaké regionálny príplatok zaviedol, tento rok sa to znovu zmenilo. My potrebujeme také platy učiteľov, aby toto povolanie bolo konkurencieschopné pre absolventov vysokých škôl, aby si povedali, že áno, nejdem to robiť napriek svojmu vlastnému životu. To nemá byť obeta ako rehoľa. To má byť slušné povolanie, ktoré človek má robiť aj so vzdelaním, aj s odhodlaním, ale aj mu má zabezpečiť slušný život.
My sme preto presvedčení, že zdvíhanie platov učiteľov by malo byť predvídateľné. A toto, čo tu vidíme, celý ten proces posledné skoro dva roky, a to, kde sme sa dneska dostali, je presný opak predvídateľnosti. Jediná predvídateľnosť, ktorá tuto nastala, je, že učitelia musia ísť do štrajkovej pohotovosti, aby sa dočkali zvýšenia platov. A aj to zvýšenie platov v dnešnej dobe, v čase inflácie, v čase stúpajúcich cien, je nedostatočné, lebo im ledva vykryje ten nárast cien. To znamená, že ani sa tu nemôžme baviť o nejakom kvalitatívnom skoku, nemôžme sa tu baviť o reálnom, citeľnom navýšení životnej úrovne. Bavíme sa o základnom navýšení v čase, v čase inflácie, ktoré si vybojovali až po, až po štrajkovej pohotovosti.
Aby som teda zhrnula postoj za Progresívne Slovensko, v tomto bode, v ktorom už sme sa ocitli, samozrejme podporujeme vyššie platy pre učiteľov, lebo aj v čase ťažkých verejných financií sme hlboko presvedčení, že školstvo je oblasť, do ktorej treba investovať a že je to investícia do budúcnosti našej krajiny. Ale považujeme za veľké zlyhanie tejto vlády, že sme sa do tohto bodu dostali až po tom, ako bol schválený rozpočet, v ktorom sa na učiteľov nemyslelo, až po tom, ako museli ísť do štrajkovej pohotovosti a riešime to v skrátenom konaní tuto na poslednej schôdzi pred letnými prázdninami. Do tohto bodu sme sa nemali dostať.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo.
Ja by som rada pripomenula, že to bola práve kolegyňa Plaváková, ktorá tu aj včera večer upozornila na to, že v tomto neskutočne rýchlom a chaotickom legislatívnom procese nastali aj chyby, a priznal to dneska aj poslanec Glück, keď sa jej poďakoval, a teda prečítal v treťom čítaní svoj tzv. technický pozmeňovák. A naozaj by som si priala, ako nemusíte s nami súhlasiť v Progresívnom Slovensku, veď je nejaký dôvod, prečo vy ste koalícia a my sme v opozícii, ale minimálne by som sa tak nádejala, že by ste mohli brať vážne, keď vás kolegyňa Plaváková upozorňuje a nielen ona, ale aj mnohí ďalší, že tento zákon je v rozpore s ústavou a je v rozpore s európskym právom. A keď už toto je zákon, ktorý tuto vznikal rok, do ktorého išli desiatky, stovky človekohodín, vysoko platených, vysoko postavených ústavných činiteľov, aj nás stopäťdesiatich tuto v Národnej rade a takisto na vláde a takisto ľudí na úrade vlády, tak minimálne by ste si mohli dať tú námahu a predložiť niečo, čo za prvé nebude totálne chaotické a za druhé nebude v rozpore s ústavou a s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky. Len problém je v tom, že v tomto prípade jednoducho naozaj máte zatemnené oči nenávisťou a tým pocitom, že treba sa mimovládkam nejakým spôsobom mstiť, nejakým spôsobom na nich útočiť, lebo stále si prestavujete tie zlé, ale znovu tu pripomíname, že neexistujú dobré a zlé mimovládky. Je jednoducho zákon o mimovládkach, združuje sa tam veľká časť občanov dobrovoľne a týmto ich budete šikanovať a obmedzovať a idete proti ich záujmom.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Ja som presvedčená, že tento zákon vychádza z veľkého nepochopenia toho, aj prečo a ako občianske orga... teda občiansky sektor a mimovládne organizácie fungujú a čo je ich účel. A jedno z týchto, nielen že to je základné nepochopenie vôbec toho, čo sú politické práva, ústavou garantované, a čo je právo na súkromie, ale jeden z tých základných nedorozumení je vidieť aj v tom, že ste teda cez schválený pozmeňovák zaviedli, že neziskové organizácie sú v zmysle infozákona povinné osoby, ak poberajú verejné prostriedky. A teraz možno naozaj na prvé počutie niekto, kto tomu že vôbec nerozumie, tak si povie, že veď áno, poberajú verejné prostriedky, tak nech dávajú verejné informácie. Ono to tak nefunguje. V tejto krajine povinné osoby v zmysle infozákona majú, má byť akoby štát, má byť ten, ktorý zaručuje fungovanie krajiny, to znamená napr. štátna správa, na ministerstve, tie majú povinnosť odpovedať na infozákon. Verejné prostriedky, štátny rozpočet, to každý jeden učiteľ, policajt, hasič v tejto krajine je platený zo štátneho rozpočtu a to neznamená, že by mal, že by sa malo narušiť jeho právo na súkromie a mal by byť teraz povinný odpovedať hocijakým otázkam. Ak niekto chce vedieť viac o tom financovaní z tých verejných zdrojov, tak tie infožiadosti majú smerovať na toho, kto im tie peniaze pridelil, či už to bola samospráva, to môže byť hocaká obec, alebo to môže byť štátna správa. Oni sú tí, ktorí, alebo oni zastupujú štát, oni sú tí, ktorí majú odpovedať, a nie občianske združenia, v ktorých sa združujú občania. To je úplné nepochopenie.

Ďakujem za slovo a naozaj ma mrzí, že poslanec Gašpar odišiel a nebude počúvať naše reakcie. No ale oveľa viac ma mrzí teda obsah jeho prejavu.
Začnem tým, ako aj pán Gašpar, ale aj mnohí ďalší tuto neustále opakujú, že im vadia mimovládky, ktoré robia politiku. Prosím vás, my tu máme v ústave niečo ako politické práva. Politické práva sa netýkajú iba ľudí, ktorí sú členmi politických strán, alebo nás, ktorí sme vo volených funkciách. Politické právo má každý jeden občan a občianka Slovenskej republiky, pokiaľ sme demokratická krajina. Ja naozaj nechápem, kde ste toto zobrali, že tuto niekomu, budete na niekoho ukazovať prstom, že to sú tí zlí, ktorí robia politiku, a vám sa to nepáči. Ako, s prepáčením, to nikoho zaujíma, že vám sa to nepáči. Ľudia majú nejaké práva v tejto krajine. Majú právo vyjadriť svoj názor, vyjadriť svoj kritický názor a zhromažďovať sa a zorganizovať sa v občianskych združeniach. Vy tu nie ste, a pán Gašpar už vôbec nie, na to, nikto z nás tu nie je na to, aby rozdeľoval, kto sú dobré a zlé mimovládky.
Áno, aj ja som dlhé roky robila v neziskovom sektore, nie je to absolútne žiadna hanba. Nikde inde som nezažila také prísne kontroly na vyúčtovanie. Ani som sa na tom nijako neobohatila, ale to vôbec nie je tá podstata. Aj keď nájdete nejaké mimovládky, ktoré napríklad spreneverili peniaze, tak teraz všetky hodíte do jedného vreca? Veď to nedáva žiaden zmysel. Toto celé je hon na organizácie, ktoré si dovoľujú kritizovať túto vládu. Áno, ďakujem, že prikyvujete. Toto je hon na organizácie, ktoré si dovoľujú vás kritizovať.
A ak vás zaujíma financovanie v súvislosti s rodinou Šimečkovcov, stačí si pozrieť verejne dostupné dáta, pretože všetko z toho bolo verejne povedané. Len vy to nie ste zvy... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo.
Ja si myslím, že tu odznelo naozaj veľmi vecné, aj keď v istom zmysle silné, až emočne silné vystúpenie, ktoré nehecovalo, ktoré nešírilo nenávisť, ktoré sa zastávalo mimovládnych organizácií. A spomeniem tu, nadviažem na jeden konkrétny príklad, ktorý tu odznel, lebo tu bola spomínaná aj organizácia, ktorú tvoria predovšetkým matky detí so zdravotným znevýhodnením, naozaj sú to rodiny, ktoré sú vo veľmi ťažkej životnej situácii a dali sa dokopy, založili občianske združenie, aby sa mohli lepšie venovať nielen svojim deťom, ale aj verejným politikám, ktoré sa ich detí týkajú. A ja som sa s nimi napríklad prvýkrát stretla práve keď som robila na ministerstve školstva a dávali nám veľmi vecné pripomienky k tomu, ako lepšie zapracovávať do zákona to, čo ony poznali z praxe. A ja som teda veľmi rada, že z tohto zákona vypadol lobing práve preto, lebo ak sa chcem baviť o lobingu, tak nemôžeme začínať debatu pri mimovládnych organizáciách, musíme ju začínať úplne inde. Musíme ju začínať pri súkromnom sektore, musíme ju začínať aj pri rôznych obvinených ľuďoch v tejto krajine a potom možno aj o organizáciách. Ale podstatné je to, že ony práve veľmi často majú vynikajúce podnety z praxe, ktoré keby ste si vypočuli ako tvorcovia legislatívy, ako tvorcovia verejných politík, tak by mohli byť vaši partneri. Ale znovu sa dostávame k tomu, že vám vadí, že sú kritickí.
A snáď môžem, lebo to je v kontexte, odznelo tu predtým, že sa bojí iba ten, kto nemá čisté úmysly. No nie, báť sa môže aj ten, ktorý stojí proti nečistým úmyslom. A keď má niekto zámer šikanovať mimovládne organizácie, tak je pochopiteľné, že sa boja. Nie preto, že by robili niečo zlé.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo a ďakujem aj vám, pán Farkašovský, úprimne, lebo si myslím, že naozaj ste prišli a za vašu stranu ste jasne odprezentovali, že čo je váš dôvod pre tento zákon. Len to, čo mňa na tom mrzí, je, že vy ste stále presvedčený, že môžete, že máte to právo rozdeľovať mimovládne organizácie na tie dobré, ktoré napr. robia charitu alebo, neviem, letné tábory, ale v momente keď napríklad tá charita začne pripomienkovať, neviem, zákon o sociálnom zabezpečení alebo začne sa vyjadrovať k školským politikám, lebo majú tie skúsenosti z toho rezortu a z tej praxe a náhodou vyjadria kritiku nejakého kroku vlády, tak vtedy zrazu už sú zlí? Tak kým teda akoby ticho robia nejakú aktivitu, ktorú vlastne mal robiť štát a suplujú štát, tak to je to úctyhodné, ale v momente, keď si potom dovolia k tomu aj pridať svoj názor, tak to už vám vadí. A to je to zásadné, v čom sa nezhodneme. Že my sme tu presvedčení, že občianska spoločnosť je slobodná a má právo vyjadriť svoj názor, aj ten kritický, a teraz ho vyjadruje hlavne proti vám, lebo vy máte vládnu moc a možno keď my raz budeme vládnuť, tak budú viacej kritizovať nás a tiež to budeme musieť zniesť, lebo to je ich základné demokratické, občianske právo.
Vy tu podsúvate, že ony majú nejakú tajnú agendu alebo že nejako účelovo zavádzajú, no práveže nie. Práveže veľmi otvorene hovoria, čo robia. Majú svoje názory, majú svoje názory napr. na to, že Slovensko má podporovať Ukrajinu. Majú svoje názory na to, že občianska spoločnosť má kontrolovať financie politických strán. Majú svoje názory, hovoria to veľmi otvorene, aj kriticky a majú plné právo to robiť, a preto sa ich zastávame, lebo veríme v tento demokratický princíp. (Potlesk.)