Dobrý deň všetkým. Vážení kolegovia, kolegyne, ďakujem pekne za tento priestor. Už niekoľko týždňov tu diskutujeme o novele Trestného zákona, pomaly sa blížime do finále, dá sa povedať, a v tých desiatkach hodín, ktoré sme sa tejto téme venovali, teda predovšetkým kolegovia a kolegyne z opozície, tak sme teda sa snažili rôznymi spôsobmi poukázať na to a vysvetľovať, poukazovať aj koalícii, aj verejnosti, aj médiám, prečo tento zákon považujeme za škodlivý. A hovorili sme o mnohých detailoch a ja už dneska nepôjdem až tak veľmi do tých detailov, ale pokúsim sa aspoň zhrnúť tú debatu do takých troch hlavných, hlavných oblastí argumentov, ktoré sme prednášali.
Argumentovali sme vecne v zmysle právneho zá... súčasného právneho stavu a právneho štátu, v ktorom snáď stále žijeme. Argumentovali sme poukazovaním na závažný konflikt záujmov, ktorý tu nastáva, a argumentovali sme negatívnymi dopadmi na krajinu. A myslím si, že už iba, kebyže aj iba jedna z týchto vecí platí, tak by to mal byť dôvod za tento zákon nehlasovať, ale zhrniem ešte raz, prečo si naozaj myslíme, že tento zákon bol zle predložený, protiprávne predložený, prečo ho predkladajú ľudia, ktorí by nikdy nemali tento zákon predkladať, a prečo teda pre našu krajinu bude zlý.
Prvé teda, čo sa týka toho súčasného právneho stavu, v ktorom žijeme. Tento zákon bol predložený do skráteného legislatívneho konania a možno na to niekedy zabúdame, lebo áno, už o ňom diskutujeme druhý mesiac, ale ako tu opakovane odznelo, to nič nemení na tom, tá dĺžka rozpravy tu v parlamente aj kebyže tu stovky a tisíce hodín stojíme nás, poslanci a poslankyne opozície, to nič nemení na tom, že tento zákon, jeho príprava obišla riadny legislatívny proces a že táto krajina ako celok, jednotlivé ministerstvá, jednotlivé úrady, občania, verejnosť nedostali dostatočnú príležitosť sa k tomu vyjadriť. A ja som tiež na to opakovane upozorňovala, aj ja som to zažila na ministerstve školstva, keď sa deje nejaká veľká novela, tak je bežné, že prichádzajú stovky, pokojne aj tisíc pripomienok z verejnosti a je povinnosťou toho ministerstva sa s tým vysporiadať, lebo tam sa hľadá tá nejaká rovnováha tých rôznych verejných záujmov. A toto vláda obišla a namiesto toho teda predložili dôvody, ktoré... a sú to čiastočne dobré dôvody teda pre skrátené legislatívne konanie, ale sú to aj dôvody, ktorými sa snažia obhajovať vôbec tento zákon ako celok, ktoré ale vôbec nemajú podstatu vo vzťahu k tomu, čo je naozaj obsah toho zákona.
Argumentovalo sa tu smernicami Európskej únie a viacerí kolegovia, naozaj tu máme v poslaneckom klube aj niekoľko vyslovene odborníkov, odborníčok na európske právo, ukázali, že tie smernice, ktoré sú v tej dôvodovej správe, že to sú staré veci a že tá novela iba úplne okrajovo, ak vôbec nejako, súvisí s tými smernicami. Čiže je tu vyhováranie sa na Európsku úniu a Európska komisia aj Európska prokuratúra na to jasne poukázali, nie, nesúhlasíme s týmto zákonom.
Argumentujú nám tu, že sa približujeme k západným krajinám. Nie, nie je to tak, aj dneska znovu kolega Hargaš jasne poukázal, porovnal vedľa seba trestné zákony Rakúska, Nemecka, Českej republiky. Nie, v tých kľúčových veciach tento zákon prináša niečo, čo nijako nás nepribližuje k západnej Európe, a ja som hlboko presvedčená, že duch tohto zákona nás ešte výrazne, výrazne vzďaľuje od nejakých princípov, na ktorých stojí Európska únia, to znamená princípy demokracie a transparentnosti.
A nakoniec, teda spomeniem to ešte pri tých dopadoch, ale vidíme to aj v tej reakcii Európskej únie, tá prirodzená reakcia Európskej únie bola: Toto idete pridať, teda prijať? Ohrozujete finančné záujmy Európskej únie, lebo máme reálne obavy, že na základe tohto zákona sa tie peniaze, ktoré nám posielajú európski daňoví poplatníci, sa tu rozkradnú. Čiže jasne dávajú najavo, nie, toto nás nijako nepribližuje k tomu, čo by sme mohli označiť za nejaký štandard v západnej Európe.
Argumentujú ľudskými právami a dostanem sa k tomu ešte neskôr, ale je to, je to naozaj také, také absurdné, že táto vláda poukazuje na to, ako oni majú pocit, že zrazu ich ľudské práva boli nejakým spôsobom poškodené, lebo ich slovami došlo k nejakým procesným zlyhaniam v konkrétnych, v konkrétnych prípadoch. Ale tiež už tu opakovane sme povedali, tak nech tie konkrétne prípady idú pred súd. My sme tu zákonodarný zbor, my by sme mali pripravovať zákony, ktoré budú hľadieť na nejaký verejný záujem pre všetkých a nie, že niekomu sa stalo niečo zlé, tak teraz ideme meniť celý systém, len kvôli tomu, aby teda jeho osobné záujmy boli niekde nadradené.
A toto bo... toto som teraz akoby zostručnila tie argumenty, ktoré predkladá vláda, pre ktoré tvrdia, že je to také dôležité, a myslím si, že naozaj na každej jednej úrovni tu bolo jasne v priebehu tých hodín a hodín rozpravy poukázané, že tie argumenty sú nedostatočné a nepravdivé, že to jednoducho sú iba nejakou peknou po... nejakým pekným pozlátkom, aby to aspoň do niečoho zabalili, pričom v skutočnosti ten obsah vypovedá o niečom úplne inom.
A ten obsah totiž súvisí s tým, a to je ten druhý balíček argumentov, že tu dochádza k závažnému konfliktu záujmov. Naozaj, závažnému konfliktu záujmov, kde na jednej strane my sme volení predstavitelia občanov a občaniek a mali by sme nejakým spôsobom prezentovať určitý verejný záujem a ten osobný záujem by mal ísť bokom, o tom by mala byť tá reprezentatívna demokracia. A my to tu máme presne naopak. Keď si predstavíme, a je pochopiteľné, že v niektorých situáciách osobný a verejný záujem môžu na seba narážať. Keď si predstavíme situáciu, že je sudca alebo sudkyňa, ktorý má pred sebou veľké, veľké množstvo prípadov, snaží sa nejakým spôsobom čo najlepšie zohľadniť argumenty jednej aj druhej strany a potom zrazu by bol obvinený syn alebo dcéra, vlastné dieťa toho sudcu alebo sudkyne.
Asi by tej osobe bolo pomerne ťažko objektívne posúdiť a prípadne odsúdiť vlastné dieťa. Tak v takej situácii je úplne bežné, a to by malo byť súčasťou tých základných princípov demokracie, priznať, že tak keď som v konflikte záujmov v nejakej situácii, tak tú situáciu nebudem posudzovať. A povie ten sudca: Viete čo, toto je moje vlastné dieťa, toto dajte posúdiť niekomu inému. A tuto vidíme v priamom prenose, ako vo vláde a v koalícii sedia ľudia, ktorí sú obžalovaní, ktorí sú obvinení, ktorí sú podozriví z trestných činov korupcie a podobných iných hospodárskych trestných činov alebo trestných činov zneužívania verejnej moci a oni sami pripravili zákon, v ktorom znižujú pre seba tresty, respektíve nechajú svoje vlastné činy premlčať. Veď to je tak očividný konflikt záujmov. Ak na jednej strane nám tu hovoria o tej západnej Európe a naozaj, ja som žila aj v Rakúsku, aj v Nemecku, ja si naozaj neviem predstaviť, že by v týchto krajinách niekto, kto je v tak evidentnom konflikte záujmov, mohol s vážnou tvárou predkladať zákon, v ktorom sám sebe zabezpečí beztrestnosť. Veď to je úplne absurdné.
Jeden z du... nazvem to duchovných otcov, spoluautorov, predkladateľov tohto zákona je Tibor Gašpar, ktorý čelí obžalobe, ktorá hovorí o vytvorení zločineckej skupiny v polícii. A to je iba tak, tento rok práve mal začať súd na zneužívanie polície na obchodné a politické účely s ním. A to je len tá špička ľadovca. My tu máme ďalších obvinených, máme tu obvinenia voči podpredsedovi parlamentu Žigovi, pán predseda parlamentu je podozrivý z prijatia úplatku. A môj kolega Hargaš na to vynikajúco poukázal, že my si nenárokujeme tvrdiť, že tí ľudia sú vinní, my to nevieme, my nemáme tie dôkazy, my nevidíme do tých spisov, my nie sme sudcovia. My len poukazujeme na to, že keď sú takéto závažné podozrenia, tak majú ísť pred spravodlivý súd. To je tá podstata toho, ako sa tu hovorí o prezumpcii neviny. Minister Susko hovorí o prezumpcii neviny. Áno, a keď sú nevinní, nech to dokážu pred spravodlivým súdom. Keď majú pocit, že nastali nejaké konkrétne procesy, ako nedodržanie nejakých procesných úkonov, v ktorých boli narušené ich práva, to sú situácie, ktoré majú ísť pred súd. Ale nie, aby sme tu v parlamente zásadne, naozaj zásadne menili celý Trestný zákon len kvôli tomu, aby si niektorí ľudia, ktorí nám tuto vládnu, lebo vyhrali voľby, aby si zabezpečili beztrestnosť. Akoby... naozaj takto ďaleko sme zašli v tejto krajine.
A je úplne namieste prirovnávať to k dobe Mečiara, je úplne namieste hovoriť o tom, že týmto si idú zabezpečiť skupinovú amnestiu, pretože keby naozaj platil princíp prezumpcie neviny, tak tú svoju nevinu idú dokázať, ale nemenili by z pozície moci Trestný zákon, premlčavacie doby, Úrad špeciálnej prokuratúry len preto, aby ich už nikto nikdy nemohol postaviť pred zákon.
A keď teda sa pýtame, tak tá najčastejšia obhajoba, ktorú dostaneme, a napríklad sme to počuli aj dneska od poslanca Muňka, keď sa zapojil do rozpravy, počujeme útoky na predošlú vládu. Tak ja to len znovu opakujem. Teda ja som tu nebola ani moji kolegovia tu neboli. Ale to je v skutočnosti jedno, lebo to neni o nás ako o osobách. To neni o tom, že či si práve ľudia zvolili Jožka Mrkvičku alebo Maťku, Danku. To je o tom, že my tu máme hľadieť na verejný záujem, máme sa pozerať na to, čo táto krajina potrebuje, máme sa pozerať na to, čo tu ľudia potrebujú, a nie, aby sme sa tu navzájom obviňovali, tak vy ste urobili toto, tak my urobíme toto. A keď my sme urobili toto, tak vy urobíte toto. Viete, takto sa v živote nedopracujeme k tomu, aby táto krajina dobre fungovala, keď vždy chyba jedného alebo problémy jedného budú tí druhí zneužívať na to, aby urobili ešte väčšiu chybu. A ja som teda presvedčená, že tento zákon je ešte násobne, násobne väčšie narušenie právneho poriadku a narušenie spravodlivosti v tejto krajine ako to, čo sa tu dialo.
Ale znovu opakujem, to, keď sa tu diali pochybenia, tak sú to prípady, ktoré sa majú buď z nich vyvodiť personálna zodpovednosť, alebo riešiť pred súdom. Ale tvrdiť, že musíme narýchlo zmeniť celý Trestný zákon kvôli tomu, že niekde nastali procesné úkony, procesné chyby, ktoré ani nesúvisia priamo s tým Trestným zákonom, veď to nedáva logiku. Vláda vlastne odkazuje ľuďom v tejto krajine, že myslíte si, že sa vám spáchala, že sa na vás spáchala nejaká nespravodlivosť, tak sa musíte dostať k moci, aby ste zmenili celý systém krajiny a potom vás už nikto nebude vyšetrovať. Veď my by sme tu mali aj ukazovať, ísť nejakým spôsobom príkladom tej verejnosti. A keď sa mne stane, keď ja urobím niečo zlé, mám za to prebrať politickú zodpovednosť, alebo aj inú, ak urobím trestný čin, tak preberem trestnoprávnu zodpovednosť a keď sa mne stane niečo zlé, tak by som mala poukázať, že ako takú situáciu správne riešiť. Ale nie, že niekto za to, že vyhral voľby, tak teraz z pozície moci upraví celý Trestný zákon, zmení premlčacie doby, aby sme sa už nikdy nedozvedeli, ako to vlastne s tými úplatkami v tej šampaňovej... fľaši od šampanského bolo.
Tento zákon je predkladaný spôsobom, kde je úplne evidentný hrubý konflikt záujmov. A keby tu fungovala nejaká spravodlivosť a nejaké princípy demokracie, tak by ten zákon bol jasne zdôvodnený, prešiel širokou spoločenskou diskusiou a vedeli by sme presne, prečo a pre koho je predkladaný. A toto tu nenastáva. My sa dookola pýtame prečo a jediné rozumné vysvetlenie, ktoré z toho celého vyplýva, je, lebo ľudia, ktorí sú znovu pri moci, potrebujú zakryť činy, ktoré spáchali.
A teda nielen to, že sa tu vláda a koalícia dopúšťajú istej hromadnej amnestie, na ktorú by aj Mečiar mohol byť hrdý, ale ešte s tou vaničkou vylievajú aj to dieťa, lebo teda nielenže sebe zabezpečia beztrestnosť, ale zaobalili to do takých veľkých zmien, že to bude mať dopad ešte aj na celý zvyšok spoločnosti. Kolega Hlina to tu tak s humorom hovoril, že tak keby si aspoň iba tú amnestiu zabezpečili a všetko ostatné nechali na pokoji, ale, a to je ten tretí balík argumentov, ktorými sme sa snažili poukázať, snažíme sa dookola opakovať, prečo je tento zákon škodlivý, lebo hrozí, že sa po ňom zvýši kriminalita, lebo sa znižujú trestné činy pre isté skupiny kriminálnych činov. A naozaj si nemyslím, že len zato, že sa znížia tie trestné činy, teraz oni automaticky ich začnú menej páchať. Keby sme tu naozaj hovorili o nejakej tej restoratívnej justícii v zmysle aprobačných pracovníkov alebo psychológov alebo nejaká práca s tými páchateľmi, ale samé osebe to, že sa im zníži riziko väzenia, nikoho neodradí od toho, aby páchal trestný čin. Čiže varujeme pred nárastom kriminality.
Dneska sme počúvali o konkrétnych príkladoch. Kolegyňa Kalmárová tu hovorila o subvenčných podvodoch v školstve, ktoré ani po mnohých rokoch stále nie sú doriešené a pomaly už na základe tohto možno spadnú pod premlčacie doby. Hovorili sme tu, kolegyňa Nash hovorila o korupcii v športe. Veď my máme reálne veľký problém s korupciou v tejto krajine. A ten problém nespočíva v tom, že je málo trestaná, ten problém spočíva v tom, že je málo odhaľovaná. A keď, tak to strašne dlho trvá aj v tých bežnejších prípadoch, nielen v tých najhorších, najvyšších mocenských poschodiach. A naozaj tam môže byť premlčaných kopec prípadov, ktoré by pritom bol verejný záujem na tom, aby boli vyriešené.
A ďalší z možných dopadov tejto novely je, že nám ohrozuje eurofondy, že sme krajina, ktorá je skôr prijímateľom eurofondov, mnoho užitočných projektov aj v školstve, aj v sociálnej oblasti, aj v iných sa v tejto krajine financuje z eurofondov, ale jasne nám Európska komisia povedala, že nechcú, aby boli eurofondy ohrozené tým, že ich tu niekto si strčí do vrecka, a práve tento zákon považujú za ohrozenie tých finančných záujmov. To znamená, že naozaj táto krajina ešte môže prísť o dôležitú súčasť svojho rozpočtu len preto, aby teda niektorí ľudia mali beztrestnosť.
Myslím si, že naozaj sme tu mnohými spôsobmi aj sa snažili apelovať, aj sa snažili vysvetľovať, prečo je to podľa nás zle predložené, prečo je tu zásadný konflikt záujmov, prečo to bude mať negatívne dopady. Tie reakcie v tejto sále, ich je minimum. Predpokladáme, že zajtra bude hlasovanie alebo pozajtra, ak teda nebudú chcieť mať hlasovanie v čase, keď ľudia a verejnosť budú vonku na námestí dávať jasne najavo, že s týmto nesúhlasia, bude hlasovanie. Pôjde síce podnet na Ústavný súd, ale je tu reálne riziko toho, že tento zákon v nejakom bode nadobudne účinnosť, že množstvo činov bude premlčaných a už nebude možné ich ani vyšetrovať, že kandidát na prezidenta Peter Pellegrini už nikdy nebude odpovedať na otázky, ako to bolo s tými údajnými úplatkami, lebo veď už je to premlčané, že budú platiť nižšie tresty.
A aspoň sa tak nádejám, že stále viac ľudí v tejto krajine chápe, že koalícia, ktorú si zvolili, koalícia HLAS, SMER a SNS má na prvom mieste svoje osobné záujmy svojich predstaviteľov. Ja si to naozaj neviem inak vysvetliť. Chápu to už aj voliči súčasnej koalície. Viac ako väčšina z nich, okolo sedemdesiat percent, sa aj vo výskume verejnej mienky vyjadrili, že nechcú, aby sa znižovala, znižovala, znižovali tresty pre korupciu. A tak ako som povedala, v konečnom dôsledku je to jedno, kto tu sedí, poslanec, poslankyňa A, B, C, D, X, ale my sme tu zástupcovia ľudí na Slovensku a sme tu aj zástupcovia nejakých hodnôt. A dokonca aj pán Gašpar, keď tu v noci nabral slinu a dve hodiny teda obhajoval, obhajoval zákon, tak hovoril o tom, že tu dochádza k nejakému stretu dvoch hodnotových svetov, a áno, ja si tiež myslím, že tu dochádza k nejakému stretu dvoch hodnotových svetov, a som presvedčená, že tie naše hodnoty sú verejný záujem, dodržiavanie právneho štátu a dodržiavanie princípov demokracie. A tieto hodnoty budeme jednoznačne aj naďalej obhajovať a budeme jednoznačne odsudzovať tento zákon.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
