Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo.
Tiež som rada, že vôbec hovorí na pôde Národnej rady o dostupnosti psychologickej starostlivosti, lebo je to dôležitá téma. A taktiež vnímam, že je tento zákon nejakým spôsobom nevyužitá príležitosť. Ja to možno poviem, aby si to ľudia vedeli predstaviť, lebo možno mnohí sa s tým naozaj nikdy nestretli. Že máme tu psychológov v tejto krajine, ktorí sú aj vyštudovaní psychológovia, aj si veľmi často z vlastných zdrojov absolvovali celý päťročný psychoterapeutický výcvik, ale pokiaľ nie sú registrovaní v systéme zdravotníctva, tak v podstate fungujú v čisto súkromnom sektore, kde na vlastnú živnosť si prevádzkujú de facto papierovo nejaké poradenstvo na životný štýl. To znamená, že sa dostávajú do jedného vreca s ľuďmi, ktorí na to naozaj nemajú ani kvalifikáciu, ani predpoklady, ale len si teda povedali, že si idú pýtať veľké peniaze za poradenstvo v životnom štýle, čo môže byť aj to, že dajte si ráno vajcia a večer teplú sprchu alebo studenú sprchu, alebo hoc čo. A na druhej strane tu máme akútny nedostatok dostupnosti a hlavne finančnej, akoby dostupnosti psychologickej starostlivosti, ktorá by bola aj finančne dostupná. Lebo my by sme potrebovali, aby to bolo platené zo zdravotného poistenia, lebo mnohým by to naozaj pomohlo. Ono je to pre mnohých naozaj otázka zdravia, ale zdravotné poisťovne to nepreplácajú, lebo tí ľudia nie sú registrovaní v zdravotníckom systéme. A tento problém... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. V prvom rade ďakujem kolegovi Sabovi za jeho príspevok, aj za to, že naozaj dlhodobo sa venuje aj osvete v oblasti vôbec dôležitosti a v takej destigmatizácii, pokiaľ ide o starostlivosť o duševné zdravie. Ja sa dlhodobo venujem školstvu a konkrétne aj som sa veľmi intenzívne zasadzovala a ešte predtým, ako som sa stala poslankyňa, práve za stabilné financovanie aj školských psychológov a vnímam túto profesiu ako nesmierne dôležitú. My máme v súčasnosti na základných školách vyše 500 školských psychológov, ďalšie desiatky sú v školských poradenských zariadeniach a naozaj na Slovensku máme obrovskú dvojkoľajnosť v tom, že na jednej strane tu zdravotnícky rezort stanovuje extrémne prísne pravidlá pre výkon psychologickej činnosti a psychoterapeutickej, kde sa teda dostanú iba tí, ktorí splnia práve tie požiadavky, ktoré stanovilo ministerstvo zdravotníctva, a potom tu máme ďalších psychológov, ktorí sú upravovaní úplne inými pravidlami, napríklad v školstve, kde teda aj čerstvý absolvent psychologickej vysokej školy môže nastúpiť ako školský psychológ a je to dobré, že môže nastúpiť, lebo my tých ľudí v tom školstve potrebujeme, ale taktiež by sa nám zišla tá nadrezortná spolupráca v tom, že tým ľuďom by mala byť poskytovaná supervízia, že tí ľudia by mohli mať ďalšie vzdelávanie aj cez iné rezorty a tento zákon práve mal byť tá šanca k tomu, aby sa tie rezorty prepojili, aby vznikla tá nadrezortná spolupráca a aby sa odstupňovalo, ktorí psychológovia robia ktoré činnosti, lebo, ako to aj odznelo, psychologická a psychoterapeutická činnosť sú odlišné veci a mohlo sa to jasne stanoviť tak, aby vzniklo k spolupráci. Namiesto toho, žiaľ, tá spolupráca nie je, je to ďalší rezortizmus a v konečnom dôsledku nám bude tá psychologická činnosť aj pre mladých ľudí naďalej chýbať.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Pani predsedníčka školského výboru, ja nestihnem reagovať na všetko, ale začnem tými komisiami. Vy hovoríte, že ľudí zo zahraničia pritiahne hlavne agresívna, alebo teda intenzívna personálna politika, veď tá sa môže diať aj teraz a môže sa diať aj potom, to je teda mimo novely. Vy, alebo teda ministerstvo, vláda je iniciátorom tej zmeny. My práveže hovoríme, že tú zmenu netreba. A hovoríme to preto, lebo tá zmena sprísňuje tie kritériá na funkčné miesta, a to je tá krkolomná formulácia, že teraz zákon hovorí, že na to funkčné miesto sa majú splniť kritériá vyplývajúce z požadovanej úrovne kritérií. To znamená, že majú sa akoby k tomu priblížiť, ale nemusia to všetko splniť. A nová novela, vládna novela hovorí, že musia splniť kritériá, akurát teda od niektorých tých požiadaviek ich síce zákon uvoľňuje, ale v princípe sa tie kritériá sprísňujú, ale potom sa uvoľňuje to, že kto je v komisii. Pretože to sa, celá kompetencia sa dáva rektorovi a dekanovi, teraz to trošku zjednodušujem. Čiže namie... sprísňujú sa kritériá, uvoľňuje sa komisia a my hovoríme, že to má byť presne naopak, že nechajme tie uvoľnené kritériá práve preto, aby mohli prísť napr. ľudia zo zahraničia alebo ľudia z praxe, ale aby sa to nezneužívalo, tak na to treba kvalitnú komisiu. Čiže toto k tej komisii.
A teda ak vy hovoríte, že v tom akoby nevidíte veľký rozdiel, tak potom otázka je, prečo sa to má meniť, ale ešte druhé dôležité, nemyslíme si, že trh vyrieši kvalitu vysokých škôl. Myslíme si, že by aj štát mal do toho vstupovať.
Viacej, žiaľ, nestihnem.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Ja len stručne. Taktiež ďakujem kolegovi Dostálovi za to, že poukázal na tento pozmeňujúci návrh. Ja sa priznám, že tiež som nevidela jeho obsah, ja som pôvodne dneska mala vystúpiť prvá, pán Lučanský sa za mnou pred rozpravou iba zastavil, požiadal ma, či môže ísť on prvý, lebo on bude veľmi stručný, on iba prečíta veľmi krátky pozmeňujúci návrh. Naozaj ma mrzí, keď sa tu predkladajú návrhy, kde netušíme, aké je skutočné zdôvodnenie, vôbec nevieme, čo by, v čom by to malo byť lepšie.
A taktiež budem veľmi rada, keď pán minister dá stanovisko k tomuto pozmeňujúcemu návrhu, a myslím si, že jednoznačne za nás nevidíme dôvod predlžovať počet funkčných období rektorov a dekanov.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo aj ďakujem za konštruktívne reakcie.
Čo sa týka toho zjednodušovania a, to som si dovolila nazvať, nazvať pohodlnosť, samozrejme, nemusíme, nemusíme sa v tom, v tom zhodnúť, ide, chcete konkrétny príklad, tak napríklad práve pri tom tvorení tých komisií na funkčné miesta docentov a profesorov, ktoré teraz zákon pomerne striktne hovorí, že kto všetko sa má toho, kto všetko tam má menovať. Pokiaľ mám správne informácie, práve toto bola jedna z tých vecí, ktoré zase vy nazývate, že v aplikačnej praxi boli zložité, že vysoké školy mali problém tam tých ľudí dostať a menovať, no a my sme presvedčení, že veď keď chceme naozaj kvalitné funkčné docentské a profesorské miesta, tak aj keď je možno trošku zložitejšie tých ľudí do tých komisií dostať, tak práve o tom by malo byť to zabezpečovanie kvality.
A nemyslím si, že týmto krokom by sa teraz uvoľnilo, aby tam mohli prísť aj zo zahraničia. Práveže si myslíme, že to, ako to bolo nastavené v pláne obnovy, tým, že nehovorili, že musia splniť kritériá, ale že sa musia akoby, akoby dostať na tú úroveň. Ja viem, že tá formulácia v zákone je krkolomná, ale ide o to, že vlastne majú splniť tú úroveň a práve tá komisia to má posúdiť. To znamená, že skôr si myslíme, že ten súčasný zákon umožňuje a zjednodušuje príchod ľudí zo zahraničia, len si vysoké školy musia dať tú námahu toho, aby vedeli tú komisiu zostaviť, než že sa zjednoduší to, že teda si tam, si tam niekoho menuje, menuje rektor a dekan.
Čo sa týka toho akademického senátu, tam išlo o to schvaľovanie dlhodobého zámeru. To znamená, že tie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, vážený pán minister, vážení kolegovia, kolegyne, my sme už v prvom čítaní k tejto novele vysokoškolského zákona za Progresívne Slovensko upozorňovali, že považujeme akoby tému vysokoškolského vzdelávania na Slovensku za veľmi dôležitú a sme presvedčení, že by sme mali ako krajina mať ambíciu neustále zvyšovať vzdelávanie a kvalitu vzdelávania na našich vysokých školách. Pripomínam, že sme krajina v Európskej únii, ktorá má úplne najvyšší počet študentov, ktorí študujú v zahraničí. Každý piaty študent zo Slovenska odchádza študovať, najčastejšie do Českej republiky a potom aj do iných okolitých krajín a krajín Európskej únie, či už je to Maďarsko, Veľká Británia, škandinávske krajiny atď. A tým pádom vidíme nielen na základe rebríčkov kvality vysokých škôl, že väčšina našich susedov nás predbieha v kvalite vysokých škôl, ale vidíme to aj na správaní našich vlastných študentov a na tom, že tí, ktorí nám v maturitách dopadajú najlepšie, tak tí nám potom odchádzajú. A preto sme presvedčení, že keď sa ide novelizovať vysokoškolský zákon, tak tá kľúčová otázka by mala byť, že či táto novela prispeje k zvýšeniu kvality vysokých škôl. A tu sa obávame, že tá odpoveď je negatívna alebo aspoň nie jednoznačná.
Novela, táto novela vysokoškolského zákona je odôvodňovaná a odznelo to aj dneska tu v pléne, že je odôvodňovaná tým, že to vychádza z aplikačnej praxe. Čiže reaguje to na niektoré veci, ktoré sa teda jednotlivým aktérom vysokoškolského prostredia, keď to zjednoduším, zdali nejakým spôsobom zložité alebo náročné. Ale my to vidíme aj tak, že sa tu nejakým spôsobom ustúpilo často aj nejakej pohodlnosti alebo tomu, že jednoducho isté veci boli nejako zabehané, nejako sú jednoduché pre tých ľudí, ktorí v tom vysokoškolskom prostredí dlhodobo pôsobia, ale ak je naším cieľom zlepšiť tú kvalitu, tak by sme sa nemali iba prispôsobovať pohodlnosti, ale mali by sme práveže tu latku nastavovať vyššie. A práve v tejto novele vidíme viacero vecí, ktoré podľa nás nezvyšujú tú latku, ale skôr sú to aj krokmi späť oproti tomu, čo sa za posledné roky vo vysokoškolskom prostredí udialo.
Na základe týchto našich výhrad, ktoré, ako hovorím, sme formulovali aj v prvom čítaní, sme s kolegyňou Ingrid Kosovou pripravili pozmeňujúci návrh, ktorý teda na záver môjho vystúpenia prečítam. Najprv by som ale skúsila tak ľudskými slovami vysvetliť, že čo vlastne navrhujeme, pozmeňujúci návrh má, myslím, sedem bodov, a potom ho celý prečítam. Zamerali sme sa na tie veci, ktoré vnímame ako najproblematickejšie. Ako sme povedali aj v prvom čítaní, vnímame tam aj niektoré veci, ktoré hodnotíme pozitívne, ako je napríklad to posilnenie alebo uvoľnenie, zjednodušene, spolupráce so zahraničím. Ale tuto sme sa zamerali hlavne na tri oblasti a za Progresívne Slovensko je to pre nás aj akoby také stanovisko, že bez týchto zmien si nevieme predstaviť tento zákon podporiť.
V tom pozmeňujúcom návrhu sa zameriavame teda na tri oblasti, ako som spomenula. Jedná sa o nezávislosť správnej rady a vôbec fungovania jednotlivých aktérov akademického prostredia. Po druhé zabezpečenie kvality funkčných miest docentov a profesorov a po tretie je to transparentnosť aj vo výberových procesoch, aj vo financovaní vysokých škôl.
Teda k tomu prvému, a to sa týka nezávislosti správnej rady. Správna rada vysokých škôl bola výrazne posilnená práve novelou, ktorá vychádzala z plánu obnovy, kedy bola predstavená nejaká jasná vízia toho, že vysoké školy na to, aby sa zlepšovali, tak sa musia viacej otvárať, musia sa viacej otvárať odborníkom zvonku, prepájať s iným prostredím, prepájať so zahraničím, a toto bola v podstate tá vízia, s ktorou sa, s ktorou sa novelizoval vysokoškolský zákon v minulom volebnom období. Tuto v tejto novele vidíme istý krok späť a to sa týka po prvé teda zloženia správnej rady a posilnením akademického senátu pri menovaní tých členov. Myslíme si, že je to krok späť, nepovažujeme tento krok za nejakým spôsobom prínosný a keď už sa ide touto cestou, tak potom navrhujeme, aby sa naozaj všetky kľúčové rozhodnutia, ktoré správna rada prijíma, tak aby ich prijímala dvojtretinovou väčšinou.
Zároveň si ale myslíme, že táto novela neoprávnene oslabuje akademický senát a vedeckú radu a ich kompetencie, a z tohto dôvodu navrhujeme práve, aby sa kľúčové dokumenty vo fungovaní vysokých škôl, a to je dlhodobý zámer vysokej školy a rozpočet, aby sa k nim vopred, teda ešte pred schválením, vyjadrovali aj vedecká rada a akademický senát, lebo okrem iného napríklad akademický senát je jediný z kľúčových orgánov, kde sú zastúpení aj študenti vysokých škôl, a sú to teda tie orgány, kde, ktoré do veľkej miery budú potom ten dlhodobý zámer a ten rozpočet napĺňať.
Toto sú body, ktoré sa týkajú teda správnej rady.
Ako druhú kľúčovú oblasť vnímame práve to obsadzovanie miest, funkčných miest docentov a profesorov. A toto znovu vychádza z filozofie toho, že náš systém vysokoškolský má nejakú historickú tradíciu, ktorá sa ale ukazuje byť pomerne rigidná. Často je akoby výhodná pre tých, ktorí naozaj celý svoj profesijný život trávia v akademickom prostredí, ale je veľmi ťažké sa do toho prostredia dostať zvonku pre ľudí, ktorí dlhodobo pôsobili v praxi alebo ktorí dlhodobo pôsobili v zahraničí, kde sú tie kritéria, kde sa využívajú iné kritériá, napríklad docentské miesta vieme, že mnohé zahraničné krajiny vôbec, vôbec nepoznajú. A práve preto jeden z tých krokov, ktoré vlastne priniesla, prinieslo predošlé volebné obdobie a priniesol aj plán obnovy, bol ten dôraz na to, aby sa funkčné miesta docentov a profesorov otvorili ľuďom zvonku, či sú to ľudia z praxe, to môže byť veľké vedecké osobnosti, to môžu byť ľudia, ktorí dlhodobo pôsobili v zahraničí. A z tohto dôvodu vnímame za dôležité, aby tá formulácia v zákone tiež bola nastavená tak, že nevyžaduje všetky tie požiadavky, ktoré bežne, bežne zákon stanovuje, ale aby to iba akoby prirovnala na tú úroveň nejakej vedeckej, vedeckej kapacity. Preto v tomto bode, pokiaľ ide o kritériá, navrhujeme zachovať status quo zákona, ale zároveň táto novela trošku rigidnejšie poníma kritériá, ale zároveň je potom menej prísna na tie komisie. A my vnímame, že by to malo byť práve naopak. Nedržme sa rigidných kritérií, nedržme sa nejakého skostnateného zoznamu, koľko, akých má byť, ja neviem, publikácií alebo čo má byť odučené, ale zabezpečme, aby tí ľudia v tej komisii, ktorí majú rozhodovať o tom, či niekto má kvalitu a kvalifikáciu na to, aby sa stal funkčným docentom alebo funkčným profesorom, aby títo ľudia naozaj rozhodovali nezávisle, aby rozumeli tomu odboru a aby dohliadli na tú kvalitu, ktorú sa snažíme dosiahnuť. A z tohto pohľadu tu práveže znovu vnímame taký krok späť, pretože sa sprísňujú kritériá, ale uvoľňuje sa, uvoľňuje sa zloženie komisie. Po novom sa vlastne navrhuje, že do tej komisie by menoval iba rektor a dekan, čo taktiež považujeme za krok späť a aj v tomto prípade si myslíme, že súčasné znenie zákona je lepšie, a navrhujeme v tejto časti zachovať status quo.
Tá tretia oblasť je transparentnosť výberových procesov a transparentnosť financovania. Tu navrhujeme tri veci. Prvá je, aby kľúčové pozície, ktoré sa obsadzujú v akademickom prostredí, a to je rektorská pozícia a pozícia členov správnej rady, aby ich verejné vypočutie kandidátov bolo aj online. Lebo jedna vec je, že teda sa povie, že je verejné a že tam niekto môže prísť, ale vieme, že v dnešnej dobe digitalizácie považujeme za oveľa rozumnejšie, alebo akoby ešte taký prirodzený ďalší krok smerom k transparentnosti, aby nebolo len to, že sú na tej miestnosti otvorené dvere, ale aby boli obrazne otvorené dvere do sveta a aby sa tie vypočutia premietali aj online. Myslíme si, že v dnešnej technologickej dobe je to akoby, tam už nie sú žiadne veľké technologické prekážky, je to naozaj o tom zvýšení tej transparentnosti a zabezpečení toho, že na tieto kľúčové miesta naozaj bude musieť byť, alebo teda bude väčší dohľad na to, aby boli vybratí tí najlepší kandidáti.
A takisto by sme privítali väčšiu transparentnosť vo financovaní a to je jedno konkrétne ustanovenie, na ktoré som upozorňovala aj v prvom čítaní, nepovažujeme za dobré riešenie, aby sa takpovediac otvorila Pandorina skrinka a umožnilo sa prideľovať dotácie na rozvoj vysokej školy bez výberového konania. Keď som na to upozorňovala v prvom čítaní, tak priamo tu v pléne odznel protiargument, že ide teda o výnimočné prípady, napríklad ako sú povodne, a že teda sa k tomu musia vyjadriť aj orgány reprezentácie vysokých škôl, čiže nie je to jednohlasné rozhodnutie ministerstva. Aby sa ale toto ustanovenie nedalo zneužiť a aby nedošlo k tomu, že naozaj ministerstvo môže bez úplne akéhokoľvek výberového konania prideľovať peniaze, tak navrhujeme, aby priamo v tom ustanovení v zákone teda bolo obmedzené, že sa to týka riešenia havarijných situácií a že tie ostatné orgány reprezentácie vysokých škôl musia na to dať súhlas. To znamená, že nielen že to dostanú na vyjadrenie, ale keď aj sa vyjadria negatívne, tak ministerstvo to môže odignorovať, ale ak teda naozaj nastane nejaká výnimočná situácia, je na tom zhoda, že z nejakého dôvodu jedna vysoká škola potrebuje viac peňazí, lebo došlo k nejakej nečakanej havarijnej situácii, tak teda nech sa tie orgány súhlasne vyjadria. A potom chápeme, že to môže ísť aj bez výberového konania.
Toto sú teda tie tri oblasti, hovorím, dokopy je, myslím, sedem tých bodov, ktoré o chvíľu prečítam. Ako som aj povedala na začiatku, považujeme to za veľmi dôležitú oblasť, chápeme, že tá kvalita vysokých škôl do veľkej miery je ovplyvnená tým, ako je to riadené zhora, a práve preto sme presvedčení, že aj v tom riadení treba v prvom rade dbať na kvalitu, treba zabezpečiť, aby tam sedeli tí najlepší ľudia, aby tam bola zabezpečená transparentnosť, aby boli jasné procesy, a potom sa tá kvalita bude môcť prenášať aj do celého vysokoškolského vzdelávania.
Ďakujem za pozornosť a idem čítať pozmeňujúci návrh. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR
Pozastavte čas, prosím, pani poslankyni. Nech sa páči.

Gažovičová, Tina, poslankyňa NR SR
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Ingrid Kosovej a Tiny Gažovičovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 503.
Vo vládnom návrhu zákona navrhujeme tieto zmeny a doplnenia:
1. V čl. I sa za bod 16 vkladá nový bod 17, ktorý znie:
„17. V § 10 ods. 6 sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie: „Verejné vypočutie je vysielané online a dostupné na webovom sídle verejnej vysokej školy."."
Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.
2. V čl. I bod 18 znie:
„18. V § 10a ods. I písm. c) sa slová „pred jeho predložením na vyjadrenie vedeckej rady verejnej vysokej školy a na schválenie akademickému senátu verejnej vysokej školy a správnej rade” nahrádzajú slovami „po jeho predložení na vyjadrenie vedeckej rade verejnej vysokej školy, akademickému senátu verejnej vysokej školy a po jeho schválení správnou radou."."
3. V čl. I 31. bode v § 40 ods. 5 sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie: „Verejné vypočutie je vysielané online a dostupné na webovom sídle verejnej vysokej školy."
4. V čl. I 34. bode v § 41 ods. 4 sa na konci pripájajú tieto slová: „po ich predchádzajúcom vyjadrení akademickým senátom a vedeckou radou verejnej vysokej školy.”
5. V čl. I 34. bode v § 41 ods. 6 sa na konci pripája táto veta: „Správna rada verejnej vysokej školy sa vyjadruje k výročnej správe o činnosti verejnej vysokej školy a výročnej správe o hospodárení verejnej vysokej školy predloženej rektorom pred schválením v akademickom senáte verejnej vysokej školy.”
6. V čl. I 34. bode v § 41 ods. 8 znie:
„(8) Správna rada verejnej vysokej školy prijíma svoje závery uznesením. Na prijatie uznesenia sa vyžaduje súhlas dvojtretinovej väčšiny všetkých členov správnej rady verejnej vysokej školy.”
7. V čl. I 49. bode v § 75 ods. 4 prvej a druhej vete sa za slová „splnenie kritérií” vkladajú slová „vyplývajúcich z požadovanej úrovne kritérií."
8. V čl. I 61. bode v § 77 ods. 6 znie:
„(6) Výberová komisia pre výberové konanie na obsadenie funkčného miesta docenta alebo na funkčné miesto profesora má päť členov. Dvoch členov výberovej komisie vymenúva rektor, z toho jedného na návrh zástupcu zamestnancov, jedného člena vymenúva vedúci príslušného pracoviska vysokej školy a jedného člena vymenúva vedecká rada vysokej školy. Piateho člena výberovej komisie vymenúva dekan, ak sa vysoká škola člení na fakulty, inak vedúci príslušného pracoviska vysokej školy. Členovia výberovej komisie musia spĺňať kvalifikačné predpoklady na obsadenie príslušného funkčného miesta. Člen výberovej komisie vymenovaný vedúcim príslušného pracoviska a člen výberovej komisie vymenovaný dekanom alebo vedúcim príslušného pracoviska musia pedagogicky pôsobiť v príslušnom študijnom odbore. Na výberovom konaní sa zúčastňuje aj zástupca študentov určený študentskou častou akademickej obce príslušnej vysokej školy postupom určeným vnútorným predpisom vysokej školy. Jeden z členov výberovej komisie vymenovaných rektorom a člen vymenovaný vedeckou radou nie je zamestnancom príslušnej vysokej školy. Ak je výberové konanie na obsadenie funkčného miesta docenta alebo na obsadenie funkčného miesta profesora spojené s výberovým konaním na miesto prednostu kliniky zdravotníckeho zariadenia ako špecializovaného výučbového zariadenia vysokej školy podľa § 35, zloženie výberovej komisie upravuje zmluva o praktickej výučbe.”
9. V čl. I bod 63 znie:
„63. V § 89 ods. 6 sa na konci pripája táto veta: „Na riešenie havarijných situácií môže ministerstvo školstva poskytnúť dotáciu na rozvoj vysokej školy aj bez výberového konania po predchádzajúcom súhlase orgánov reprezentácie vysokých škôl."."
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, kolega Kalivoda, že mi dávate teda priestor a pripomenuli ste mi, že áno, toto som ešte nestihla povedať, pretože vždy tu počúvame, že áno, je potrebné konsolidovať, je potrebné konsolidovať, keď sa povie niečo konkrétne, počujeme od vás útoky. Nie, ja som vo vláde nikdy nebola, ani Progresívne Slovensko vo vláde nikdy nebolo, ale dobre. Hovoríte o konsolidácii, ale vaše činy tomu nevypovedajú.
Prvá vec, zvyšovanie platov pre členov vlády. Toto je ten odkaz, ktorý dávajú ľuďom. Nie, platové tabuľky nebudeme zvyšovať ani upratovačkám, krútite hlavou. Ja viem, že to neni tá kľúčová finančná položka, to je to symbolické, čo vaši predstavitelia odkazujú ľuďom v tejto krajine. Ale teda keď chceme hovoriť o veľkých peniazoch, stámilióny na plošnú energopomoc, stámilióny na nákupy nových dopravných lietadiel v rezorte obrany, a tu sa nebavíme iba o obrane, ale o civilných business jetoch a aj včera tu o tom hovoril môj kolega. Naozaj si priznajme, že aj tá tzv. konsolidácia, ktorú ani skutočne konsolidáciou nazvať nemôžme, aj váš rozpočet, ktorý predkladáte, vždy odzrkadľuje nejaké priority. A pre vás to školstvo nie je priorita, pre žiadnu z Ficových vlád nikdy školstvo nebola priorita a vidíme to aj dnes. A kebyže vidíme skutočné šetrenie, kebyže naozaj ukážete, že áno, uťahujú sa opasky všade, začínajú tí navrchu, aby išli príkladom, šetrí sa na ministerstvách, šetrí sa všade, tak potom by sme brali to, že sa šetrí aj na tých učiteľoch. Ale kým sa rozhadzuje všade inde, ale učiteľom poviete, že dva a polroka budú mať zmrazené tabuľkové platy a infláciu si majú neviem kde vykryť, tak potom sa nebavme o šetrení. Ďakujem. vymazať

Ďakujem, kolega Kalivoda, že mi dávate teda priestor a pripomenuli ste mi, že áno, toto som ešte nestihla povedať, pretože vždy tu počúvame, že áno, je potrebné konsolidovať, je potrebné konsolidovať, keď sa povie niečo konkrétne, počujeme od vás útoky. Nie, ja som vo vláde nikdy nebola, ani Progresívne Slovensko vo vláde nikdy nebolo, ale dobre. Hovoríte o konsolidácii, ale vaše činy tomu nevypovedajú.
Prvá vec, zvyšovanie platov pre členov vlády. Toto je ten odkaz, ktorý dávajú ľuďom. Nie, platové tabuľky nebudeme zvyšovať ani upratovačkám, krútite hlavou. Ja viem, že to neni tá kľúčová finančná položka, to je to symbolické, čo vaši predstavitelia odkazujú ľuďom v tejto krajine. Ale teda keď chceme hovoriť o veľkých peniazoch, stámilióny na plošnú energopomoc, stámilióny na nákupy nových dopravných lietadiel v rezorte obrany, a tu sa nebavíme iba o obrane, ale o civilných business jetoch a aj včera tu o tom hovoril môj kolega. Naozaj si priznajme, že aj tá tzv. konsolidácia, ktorú ani skutočne konsolidáciou nazvať nemôžme, aj váš rozpočet, ktorý predkladáte, vždy odzrkadľuje nejaké priority. A pre vás to školstvo nie je priorita, pre žiadnu z Ficových vlád nikdy školstvo nebola priorita a vidíme to aj dnes. A kebyže vidíme skutočné šetrenie, kebyže naozaj ukážete, že áno, uťahujú sa opasky všade, začínajú tí navrchu, aby išli príkladom, šetrí sa na ministerstvách, šetrí sa všade, tak potom by sme brali to, že sa šetrí aj na tých učiteľoch. Ale kým sa rozhadzuje všade inde, ale učiteľom poviete, že dva a polroka budú mať zmrazené tabuľkové platy a infláciu si majú neviem kde vykryť, tak potom sa nebavme o šetrení. Ďakujem. vymazať

60-2
To znamená, že napriek vysokej inflácii, napriek Ficovej drahote, napriek tomu, že vieme, že budúci rok bude asi o 5 %, budú všetky potraviny drahšie, bude všetko drahšie vrátane potravín, napriek tomu učiteľom a zamestnancom v školstve sa nezvyšujú tabuľkové platy, čiže ich reálna mzda, ich reálna kúpna sila ešte klesá. Namiesto toho, čo im vláda ponúka, sú dva typy jednorazových príspevkov.
Za prvé, je to jednorazový príspevok, ktorý sa ponúka všetkým zamestnancom v štátnej a verejnej správe, 800 euro na rok, naozaj žiadna veľká výhra a ešte aj tu je problém, pretože časť zamestnancov v školstve stále spadajú pod mestá a obce a mestá a obce hlásia, že tieto peniaze ani nebudú mať z čoho vyplácať. To znamená, že napr. vychovávateľka v školskej družine ani nemá istotu, že tých 800 euro dostane, pretože jej primátor alebo starosta zároveň upozorňuje na to, že oni nemajú odkiaľ tie peniaze vziať, lebo aj mestá a obce finančne krvácajú.
Čiže to je jeden typ jednorazového príspevku a druhý typ jednorazového príspevku alebo teda nestabilného príspevku je regionálny príspevok, tzv. teraz podľa zákona kompenzačný príspevok, o ňom sme tu rečnili asi pred dvoma mesiacmi, tiež som presne z tohto miesta upozorňovala na to, že kompenzačný príspevok je niečo, čo by mohla byť fajn vec navyše, keby sme v prvom rade dosiahli nejaké, nejakú únosnú úroveň tých platov pre všetkých. Ale nemôžme urobiť to, že zamrazíme tabuľkové platy, v čase vysokej inflácie zamrazíme tabuľkové platy učiteľom, a potom im povieme, že tak niektorí podľa toho, v akom meste žijú, zase jednorazovo dostanú nejaký príspevok, ale nemôžu sa na to ani spoľahnúť, pretože ten príspevok sa vždy určuje iba pre ten daný rok.
To znamená, že napr. mladá rodina, povedzme dvaja absolventi pedagogickej, ktorí sa rozhodujú, že či vstúpia do školstva ako do svojho zamestnania a zvažujú k tomu hypotéku, tak nevedia sa spoľahnúť na to, že ich platy budú rásť. Dokonca sa nevedia spoľahnúť ani na to, že ich platy nebudú ešte klesať, pretože jeden rok možno dostanú nejaký regionálny príspevok, ale ďalší rok ho už dostať nemusia. A do toho teda vláda povedala, že zvyšovanie tých tabuľkových platov bude až k januáru 2026 o 5 %. To znamená, že od septembra 2023 nezvyšujú sa, nezvyšujú sa, a potom v januári 2026 sa majú zvýšiť o 5 %, čo bude ďaleko pod infláciou, čiže naozaj kúpna sila ľudí v školstve nám ešte klesá.
Práve dnes ráno sme sedeli s predstaviteľmi školských odborov, oni sami si vyžiadali stretnutie so školským výborom Národnej rady, je to aj v kontexte toho, že práve tento týždeň prebehol tzv. tichý protest učiteľov, že učitelia prišli do škôl v čiernom oblečení, aby dali najavo svoj smútok nad školstvom. Je to naozaj jedna z tých najmiernejších foriem protestu a viem si veľmi dobre predstaviť, že by došlo aj k oveľa hlasnejším formám protestu alebo štrajku a odborári to tiež nevylučujú. Len si treba uvedomiť, že čo by to naozaj znamenalo pre túto krajinu, keď by sa zavreli školy a naozaj by tí ľudia neprišli do práce a my všetci ostatní rodičia môžme riešiť, že kde budú naše deti, ale musím úprimne povedať, že aj ako matka by som to plne podporila, lebo si uvedomujem, že tie podmienky v tom školstve nie sú dobré, je to istý typ časovanej bomby, kde naozaj nám ten domček z karát môže padnúť. Už teraz máme obrovský problém s nedostatkom učiteľov, podľa štatistík chýba okolo 1 200 učiteľov, bude to narastať, odhaduje sa, že o rok, o dva nám bude chýbať okolo 2-tisíc učiteľov, a to ešte k tomu musíme prirátať, že strašne veľa predmetov sa už teraz učí neodborne. Napr. nám zúfalo chýbajú fyzikári, ale keďže je to povinný predmet, no tak nakoniec to nechajú učiť niekoho iného, matikára alebo niekoho. Informatikári nám chýbajú, angličtinári nám chýbajú, ale nejako si to potom tie školy vykompenzujú, napriek tomu nám tu chýba vyše, vyše tisíc učiteľov. A nedá sa tomu čudovať, keď si vezmeme, že nástupný plat učiteľa je okolo 1 200 euro v hrubom, teda bavíme sa asi 900 v čistom a priemerný plat učiteľa na základnej alebo na strednej škole, všetko sú to vysokoškolsky vzdelaní ľudia je okolo 1 700 v hrubom, teda v čistom asi 1300 euro, priemerný plat učiteľa na základnej a na strednej škole. Tipujem, že priemerný vek budú nejakí štyridsiatnici, ak nie päťdesiatnici, teraz to neviem z hlavy a aj na nich dopadne to zdražovanie budúcoročné. Odborári teda, ako spomínam, práve dneska sedeli tuto na školskom výbore, následne išli na rokovanie s ministrom školstva, neviem, či to rokovanie už skončilo a aký bude výsledok. Ja by som aj tu v pléne rada spomenula tri hlavné podmienky, ktoré uvádzajú a ktoré aj plne podporujeme. Tá prvá je nárast platov o 10 % práve aj s ohľadom na to, aby to vykrylo infláciu a ešte nejakým spôsobom aj reálne pocítili, že si budú toho môcť dovoliť viac.
Druhá podmienka je nejaký typ spoľahlivého, predvídateľného systému. Ja to zjednodušene nazvem nejaký typ platového automatu, o ktorom tiež sa tu už dlhodobo hovorí v tejto krajine, zaviedol sa pre zdravotníkov, ale v školstve stále nie je a ako som aj teraz uviedla, tie platy nielenže sa nezvyšujú, ale ich reálna kúpna sila sa ešte znižuje.
A tretie, a to mi príde obzvlášť zaujímavé a netýka sa to učiteľov, ale týka sa to nepedagogických zamestnancov v školstve a súvisí to práve aj veľmi silne s krokmi tejto tzv. sociálno-demokratickej vlády, táto vláda síce zdvihla minimálnu mzdu a aj my sme to podporili, lebo áno, myslíme si, že každý kto je na plný úväzok zamestnaný, si zaslúži nejakú mieru finančnej istoty, lenže naďalej nám platí, že mnohé tabuľkové platy zamestnancov tohto štátu, zamestnancov vo verejnom záujme, začínajú hlboko pod minimálnou mzdou. Tak konkrétne napr. tu mám vytlačené, priamo odborári nám to dneska doniesli, základnú stupnicu platových taríf zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, to sú napr. upratovačky, nielen ale aj v školstve, ich tabuľka začína na úrovni 694 eur 50 centov, čo znamená, že aby dosiahli aspoň tú minimálnu mzdu 816 euro od budúceho roka, tak im ešte zamestnávateľ musí asi 120 eur priplácať. A keď sa tu rokovalo o zákone o minimálnej mzde, tak my sme za Progresívne Slovensko predložili pozmeňujúci návrh, aby ako prvý zodpovedný k tej minimálnej mzde sa prihlásil štát a aby aspoň tieto tabuľkové platy začínali úrovni na minimálnej mzdy. Tak nech tú minimálnu mzdu má tá upratovačka a potom to stúpa, lebo teraz napr. nie, to nie sú len upratovačky, ale napr. ekonómky na školách tiež začínajú pod úrovňou minimálnej mzdy. Naozaj aká je toto motivácia pre ľudí ísť pracovať do tohto štátu, a zároveň to sú potom zase peniaze, ktoré tým školách chýbajú, pretože keď aj zoženú niekoho, aby im išiel upratovať alebo napr. na vrátnicu, minule som mala konzultáciu na školách práve o bezpečnosti a oni nám hovorili, nie kamery, my potrebujeme stabilných zamestnancov na vrátnicu, ale aj to je problém človeka zohnať, pretože pri týchto platoch im nikto ani len na tú vrátnicu nejde pracovať.
To znamená, že naozaj sme v situácii, kedy nielenže nám chýbajú učitelia, chýbajú nám kuchári, chýbajú nám vrátnici a toto všetko sa potom odzrkadľuje aj na kvalite toho školstva. Ako naozaj obdivujem každého nielen učiteľa, ale každého riaditeľa v tejto krajine, ktorý za tie peniaze si to berie ešte celé na seba, aby aj v tom rozpočte naškrabal na výplaty všetkým a potom teda ešte aj našiel zamestnancov, aj ich tam udržal, aj si písal projekty, a potom, samozrejme, ešte má dohliadať na kvalitu výchovno-vzdelávacieho procesu.
Naozaj ak nám záleží aspoň trochu na budúcnosti tejto krajiny, tak toto by mala byť jedna z tých priorít. Udržať a navyšovať ten rozpočet pre školstvo a nie tváriť sa, že sme skokani kvôli tomu, že sme účtovnícky niečo prehodili z jednej kôpky na druhú.
Ďakujem veľmi pekne.
(Potlesk.)