Videokanál poslanca

Vďaka, pán predsedajúci. Dovoľte mi zareagovať na tú časť vystúpenia pána poslanca Hargaša, v ktorej spomenul tú zahraničnú dimenziu a tú absenciu úradov špeciálnej prokuratúry v iných krajinách Európskej únie. To je, samozrejme, často spomínaný argument citovaný touto koalíciou a je používaný v tom zmysle, že veď nikto iný tú prokuratúru nemá, v podstate skoro nikto iný, tým pádom prečo by sme ju mali mať my.
Nuž, na prvý pohľad to znie lákavo, keď sa však ponoríte trošku hlbšie do toho, že čo za tým reálne je, narazíte hneď na dva silné dôvody, prečo ten argument neobstojí. Tým prvým silným dôvodom, samozrejme, je, že to, že tých úradov špeciálnej prokuratúry je málo, vedela strana SMER a vtedy ešte nebol HLAS, ale tí hlasáci, ktorí sú dnes SMER, už aj v tých predošlých volebných obdobiach, keď Úrad špeciálnej prokuratúry existoval, tolerovali ho a nevadil im. Takže pýtam sa, čo sa zmenilo v roku 2023, čo nebolo pravdou v roku 2018, ´19 alebo predtým. Prečo im vadí teraz a prečo im nevadil predtým? A, samozrejme, to logické vysvetlenie, ktoré sa ponúka, je, že medzičasom pod novým vedením si Úrad špeciálnej prokuratúry začal poctivo robiť svoju prácu a vadí nie to, že ten Úrad špeciálnej prokuratúry tu je, ale že funguje tak, ako by fungovať mal.
A ten druhý dôvod, samozrejme, pri takej trošku len hlbšej analýze len, čiže trošku pod povrch, keď sa zamyslíte nad tým, prečo to, ten malý počet krajín, ktoré ten úrad majú, ho reálne majú, nuž tak je to hlavne preto, že zvyčajne zlyhávajú tie normálne prokuratúry, tie bežné nástroje na zabezpečenie fungovania právneho štátu. A ťažko argumentovať, že u nás ony fungovali. Keď sa pozriete na to, ako ten Úrad špeciálnej prokuratúry fungoval za svojho, za pána Kováčika 62 ku 0 (?), či koľko to bolo tá konečná bilancia? Nuž, samozrejme, tu je veľmi silný argument za to, že potrebujeme Úrad špeciálnej prokuratúry nieže zrušiť, ale možno posilniť, urobiť niečo ako úrad extrašpeciálnej prokuratúry. (Potlesk.)

Vďaka, pán predsedajúci, a vďaka kolegu Braňovi Gröhlingovi, Braňovi za to, že urobil šikovnú vec, že otočil diskusiu o legislatívnej iniciatíve, ktorú správne označil, myslím, že sa všetci v sále zhodneme, skoro všetci, za politickú trafiku, serióznu diskusiu o tom, že ako by podpora šport reálne mala vyzerať. Otvoril si tému, ktorá mi je srdcu blízka a ešte predtým, než som sa dal na zahraničnú politiku, som bol reprezentantom, otec bol športovým funkcionárom, brat bol olympionikom. Mal som tú česť robiť aj dobrovoľníka na olympijských hrách v Atlante a stál som asi 10 metrov od Jožka Gönciho, keď vystriedal prvú, historicky prvú bronzovú, vôbec akúkoľvek medailu pre nezávislé Slovensko na olympijských hrách v Atlante v ľubovoľnej malokalibrovke. Preto ma mrzí, keď sa pozerám na tú diskusiu, že namiesto toho, aby sme sa bavili o tom, ako maximalizovať proste ten efekt za tie naše peniaze, sa tu bavíme o tom, že koľko nových úradníkov, áut a kancelárií pribudne.
A trochu ma mrzí, aby som teda nereagoval na pána predsedajúceho Danka, aby som nedostal pokarhanie, podám to formou pokarhania pánu Gröhlingovi. Trochu ma mrzí, pán kolega Gröhling, že si nevyzval pána predsedajúceho Danka, že namiesto novely zákona, ktorý tu vytvára ministerstvo úradníkov a byrokraciu, nepodrobil alebo nepredložil reálnu novelu financovania športu, veď ono by to bolo aj v záujme Slovenskej národnej strany. Je krásne zdokumentované, ako stúpa hrdosť v krajinu, keď sa jej darí na olympijských hrách, na to sú konkrétne čísla, hrdosť na Veľkú Britániu po tom neuveriteľnom úspechu na olympijských hrách v Atlante, kde získali na hlavu historicky najväčší počet medailí, aký, myslím, akákoľvek krajina ich veľkosti získala. Veď toto by bolo aj v záujme SNS a nerozumiem, prečo ste si nechali ujsť tú príležitosť. Mohol povedať pán kolega... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vďaka, pán predsedajúci.
K tej diskusii o štátnych úradníkoch, ktorú naštartovala kolegyňa Tina Gažovičová tým výborným príspevkom, len také dva osobné príbehy. Škoda, že pán poslanec Krúpa v tomto momente práve odišiel, pretože on by dosvedčil, že skutočne tu je maslo za to spolitizovanie štátnej správy na viacerých hlavách. Ja som bol zastupujúcim generálnym riaditeľom na ministerstve obrany v čase, keď som tam bol spolu s pánom Krúpom, kedy prišiel k moci SMER prvýkrát v 2006, a presne si pamätám na vlastnej skúsenosti, že zo siedmich, ak si dobre pamätám to číslo, generálnych riaditeľov, bolo šesť vymenených okamžite v podstate v priebehu pár dní. Niektorí iní vysokí funkcionári ministerstva ako riaditeľ Vojenského spravodajstva vymenení za noc, akože doslova za pár hodín po vymenovaní ministra do funkcie. Ja posledný mohykán, ten siedmy, generálny riaditeľ som odišiel sám asi po mesiaci, keď som pochopil, čo to prišlo za vládu. Toto je vizitka SMER-u, ale zároveň platí áno, ako pán Kalivoda vypichol, že nie je SMER zďaleka jediný, ktorý si tu nesie svoj podiel viny. Bol som proti na rozdiel od toho, čo povedal pán poslanec Kalivoda, v mene Progresívneho Slovenska som bol proti, keď sa menil zákon o štátnej správe v predošlom volebnom období. Presne preto, lebo to zjednodušovanie vyhadzovania štátnych úradníkov, ktoré sa v tom zákone alebo v tej novele zákona o štátnej správe objavilo, je presne to posledné, čo by sme mali robiť. Viete, ľudia, to má praktické následky tá neustála výmena, to neustále bartrovanie, to neustále handlovanie s tými miestami či na vysokých pozíciách v štátnej správe, či na tých nižších. Veď to sami cítime, keď chodíme na úrady, keď nedostanete povolenia celé mesiace, lebo úradník netuší, čo tá jeho agenda reálne je. Bojí sa urobiť rozhodnutia, lebo netuší, ani aké trestnoprávne následky by to mohlo mať. Všetci úplne zbytočne čakáme, tak vás prosím, skúsme zastaviť tento cirkus, lebo fakt to Slovensku nesvedčí.

Vďaka, pán predseda, a dovoľte mi úplne bez jedu a nie vyzdvihnúť aj účasť pána ministra Kamenického. Vaša ochota včera, predvčerom, kedy sme to začali, tuším, pred predvčerom aj reagovať na naše dotazy je v takom smutnom kontraste s tou interaktivitou ministra spravodlivosti. Ale k inému som chcel.
Chcem sa poďakovať kolegovi Dostálovi za to, že vypichol aj tie zmeny ohľadne SIS. My sme si tu vypočuli po zatknutí nie jedného, ale hneď dvoch bývalých šéfom SIS o tom, aká strašná reputačná škoda sa tu napáchala na Slovensku, v zahraničí tým, že boli títo ľudia vtedy zadržaní. A ako človek, ktorý sa zahraničnej politike nejaký ten rok už venuje, som sa nad tým len tak pousmial, lebo môžem vám z vlastnej skúsenosti hovoriť, že, že oveľa horšie bolo to, že vo vedení týchto inštitúcií boli ľudia, ktorí boli až po uši namočení do tých nekalých politických súbojov, ktoré sa tu v zákulisí niekde diali. A tých konverzácií, ktoré som mal aj ja s kolegami v zahraničí, o tom, že, preboha, kto vám to tam šéfuje a že, že komu ste to zverili, tieto služby, bolo podstatne viac ako tých, ktoré som mal, keď sa konečne začalo s týmto Augiášovým chlievom niečo robiť. A spomínam tú epizódu preto, lebo, ako vypichol pekne kolega Dostál, tou nomináciou, ktorá sa tam, ktorou sa tam takto pekne dláždi cesta tými zmenami v zákone SIS, sa vrátime presne k tomu obdobiu spred zhruba pol roka, kedy budú na čele týchto inštitúcií ľudia, ktorých prítomnosť a ktorých nekalú minulosť budeme musieť opäť našim kolegom v zahraničí vysvetľovať a za ktorých sa budeme musieť možno aj tak trochu hanbiť. Toto určite nie je budúcnosť, ktorú ja chcem pre túto krajinu.

Vďaka, pán predseda, vďaka aj kolegovi Oskarovi. Oskar, zarmútila ma tá časť tvojho vystúpenia, kde popisuješ detailne tú plazivú politizáciu štátnej správy.
Než sa pridám k tvojej kritike, jeden postreh na kontext, myslím, že sú politické nominácie, ktoré sú úplne legitímne, keď strana či koalícia vyhrá voľby, dostala mandát vykonať zmeny, s ktorými išla do kampane, a to jej, myslím, dáva, minimálne v očiach väčšiny súdnych ľudí aj právo nasadiť v rámci zákona vlastných odborníkov na to, aby sa tie zmeny pretavili do praxe. Je to v princípe zdravý princíp, len nám sa ho podarilo na Slovensku pretaviť v taký nešťastný nešvár. Využívame tú možnosť nominácií, samozrejme, jednak na odkladanie tých, ktorí sú len menej talentovaní, správne priženení alebo – v horšom prípade – morálne ohybní. Máme tiež strašne nešťastný inštinkt vyhadzovať odborníkov nominovaných tou predošlou vládou len preto, že je vlastne ten čas ich príchodu do pozícií v štátnej správe, ich automaticky robí podozrivými v očiach novej vládnej väčšiny.
A potom sa čudujeme, keď vydávanie banálnych povolení trvá mesiace dlhšie, ako by malo, no bodaj by nie, keď úradníci nie sú oboznámení s agendou vlastného úradu a boja sa následkov vlastných rozhodnutí, a čudujeme sa, keď úradníci rozhodujú neférovo a niektorí protizákonne, lebo veď keď ste tam len na pár rokov, nuž treba to využiť a vyžmýkať z toho, čo sa dá.
Neviním z toho súčasnú vládu, teda len súčasnú vládnu koalíciu, tá hanba alebo tabuľa hanby je oveľa dlhšia, ale dávam do pozornosti, že týmto návrhom zákona ako poslanec Dvořák Oskar správne vypichol, sa rozširuje ten okruh pozícií v štátnej správe, kde sa bude, ktoré sa budú ľahšie obsadzovať politicky nominovanými ľuďmi. Čiže nielenže sa bude pokračovať v tých čistkách, ktoré som popísal, ale pribudnú nové príležitosti na ne.
Hovorí sa, že v demokracii dostane každá krajina takú vládu, aká si zas... akú si zaslúži. Ja neviem, čo sme komu urobili, že si zaslúžime toto. (Potlesk.)

Vďaka, pán predsedajúci. Ja sa vyjadrím podobne ako kolega Szalay k tomu druhému pozmeňujúcemu návrhu, ktorý sa týka možnosti alebo zavedenia možnosti prerušenia konania o udelení licencie na dovoz či vývoz či duálneho, či obranného výrobok... pardon, výrobkov obranného priemyslu. A ako to, čo popisujete v tej dôvodovej správe, a keďže som pôvodom obranár, toto je vec, ktorú som roky sledoval, máte pravdu, nie je ani, ani že zriedkavý, ale hlavne ani nový fakt, ako áno, čiže keďže sa žiada informácia, lebo v minulosti sa žiadali informácie, k tomu sa ešte dostanem, od SIS, ministerstva zahraničných vecí a iných, skutočne niekedy trvalo viac ako 30 dní a často trvalo viac ako 30 dní, kým sa tie informácie zozbierali. Áno, naozaj bolo často treba žiadať o predĺženie.
A toto je starý problém. Ten tu je roky. Vy ste predložili nový návrh zákona pred čo, dvoma týždňami, troma, kedy bola uzávierka? Čo sa zmenilo medzi tými troma týždňami a dneškom, že ste prešli na tento problém, ktorý tu existuje desať rokov? Prečo ste ho neriešili už v tom pôvodnom návrhu zákona? A opäť, prečo teraz? Takže ak sa aj viete vyjadriť k tomu, že aké nové fakty, informácie či iné prišli na svetlo sveta za tie uplynulé štyri týždne, ktoré si vyžadujú pozmeňovací zákon teraz, dajte nám, prosím, vedieť, lebo inak to skutočne vyzerá ako také landrianstvo... lajdáctvo a šlendrianstvo už v tom, pri tom písaní prvej verzie. To dá len v zostávajúcom čase, že on to nedal ani v zmysle a kontexte tých iných zmien, ktoré robíte. Vyjadrím sa k tomu v tej rozprave zajtra, pozajtra, popozajtra, keď na to príde.
Ale to, čo robí tento návrh zákona, že koncentruje skoro všetko rozhodovanie v exportných licenciách vlastne z ministerstva obrany, SIS-ka vyhodená z duálneho rozhodovania o duálnych projektoch, MZV takisto. Keď ste si to už zjednodušili, prečo si ešte potrebujete natiahnuť aj tú lehotu? Veď vlastne ste ten problém z veľkej miery, ten problém s predlžovaním lehôt ste z veľkej miery odstránili tým, že ste ho zredukovali len na ministerstvo obrany. A potom nepotrebujete predlžovať lehoty... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vďaka, pán predsedajúci, a dovoľte mi využiť túto príležitosť poďakovať sa aj kolegom, pánu Szalayovi a kolegyni Jane Bittó Cigánikovej in absentia za tento mimoriadne odborný, fundovaný, erudovaný a komplexný pozmeňujúci návrh zákona, o ktorého komplexnosti, fundovanosti, odbornosti a erudovanosti svedčí aj ten počet zákonov, ktoré bude treba zmeniť.
Dávam do pozornosti tu prítomného ministra spravodlivosti, neviem, či si chce písať, alebo nie... Nie. ... a že bude treba zmeniť zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 82/2005 Z. z., takisto bude treba zmeniť zákon číslo... to je 538/2005 Z. z., je treba zmeniť zákon č. 660/2005 Z. z., zákon č. 282/2006 Z. z., zákon č. 518/2007 Z. z., zákon č. 345/2009 Z. z., zákon č. 132/2009 Z. z., zákon č. 133/2010 Z. z., zákon č. 345/2012 Z. z., zákon č. 41/2013 Z. z., zákon č. 153/2013 Z. z., zákon č. 160/2013 Z. z. a mnohé iné.
Dovoľte mi neprečítať ich všetky, pretože týmto to celým zdĺhavo vediem k jednej dôležitej otázke na pánov navrhovateľov: „Neni to málo, Antone Pavloviči?“

Vďaka, pán predsedajúci, a dovoľte mi pridať sa k tým predrečníkom, ktorí gratulovali a ďakovali aj pánu poslancovi Jakabovi, aj pánu poslancovi Grendelovi za to, že nám umožnili načrieť do tejto studnice ľudovej tvorivosti v podaní štátnych úradníkov. A, a keď už sme pri tom, škoda ostať na povrchu, dovoľte mi načrieť hlbšie citovaním z tejto pozoruhodnej kategórie banských povolení.
Určite za zmienku takisto stojí, že vydanie povolenia na zvislú dopravu osôb v hlbinných baniach alebo na podstatné zmeny na ťažnom zariadení na zvislú dopravu osôb vrátane miest na zisťovanie; zdražie zo 16,50 eur na 25 euro, čo je nárast o 51,5 %.
Dovoľte mi tiež vypichnúť, že povolenia na výnimky z banských predpisov okrem miestneho zisťovania narastú zo 16,50 na 25 eur, čo je nárast o 51,5 %.
Nemali by sme si nechať ujsť, že povolenie výnimky z praxe alebo zo vzdelania, ktoré sú určené v banských predpisoch, narastie z 33 na 50 eur, nárast o 51,5 %.
Do všeobecnej pozornosti tiež dávam, že vydanie predchádzajúceho súhlasného stanoviska, schválenia a potvrdenia povolenia zaria... zaradenia alebo zrušenia uvedených banských predpisov narastie z 9,50 na 14,00 a 14 eur, nárast o 47,4 %.
A do skutočne osobitnej pozornosti dávam takto na záver ten pozoruhodný poplatok s asi najkúzelnejším, najkúzelnejšia definícia v tabuľke, a tým je pridelenie evidenčného čísla a vydanie tabuľky s evidenčným číslom vyrobenej zo zmesi polykarbonátu a polyesteru vyžarujúcej svetlo pri zapnutom osvetlení vozidla, pri zápise vozidla do evidencie alebo pridelenie evidenčného čísla a vydanie takejto tabuľky s evidenčným číslom za stratenú, zničenú, poškodenú, odcudzenú alebo neutr... neupotrebiteľnú tabuľku alebo vydanie duplikátu takejto tabuľky s pôvodne prideleným evidenčným číslom, alebo s evidenčným číslom vytvoreným na základe požiadavky držiteľa voziteľa, to je jeden poplatok, narástol zo 182 na 260 eur, nárast o 42,6 %.
Ďakujem. (Potlesk.)

Vďaka, pán predsedajúci.
A vďaka môjmu kolegovi Michalovi za to, že nám pripomenul túto žhavú tému energetickej chudoby. Ja chcem pripomenúť, že to, samozrejme, nie je prvýkrát, keď sa o tejto téme bavíme na pôde Národnej rady. Pred, koľko tomu bolo? Dva roky zhruba, v čase, kedy začali dramaticky stúpať ceny plynu a elektriny, priniesol, som priniesol ja vtedy ako jediný poslanec, ktorý tú možnosť mal, návrh Progresívneho Slovenska na zastropovanie, alebo lepšie povedané na vyriešenie cien energií. Bol to návrh, ktorý sme nazvali príspevok na bývanie a fungoval veľmi jednoducho. Pokiaľ domácnosť, akože kombinovaný príjem domácností, pardon, kombinované výdavky domácnosti na energie, na bývanie, ktoré s tým, všetko, čo s tým súviselo vrátane cien energií, presahovalo 30 % príjmov tej domácnosti, tak štát by sa zaviazal zaplatiť ten rozdiel. Inými slovami, ľudia by nečelili tej strašnej dileme, že či mať, či dať chleba na stôl alebo strechu nad hlavou. Mali by tú garanciu, že s takýmto riešením by tú strechu nad hlavou, o tú strechu nad hlavou nikdy neprišli.
Žiaľ, Národná rada si ten príspevok neosvojila, čo má aj dopad na našu dnešnú debatu o konsolidácii, pán minister financií. Pretože keby to vtedy bolo bývalo prešlo, vyčíslili sme celkové náklady na takto nadizajnovanú pomoc s cenami energií na niekoľko stovák miliónov. Ak sa nemýlim 300 - 400 miliónov eur? (Reakcie v pléne.) Pardon. Stoosemdesiat jedna miliónov eur, vďaka kolegyni Bea, Bea Jurík, ktorá bola jednou zo spoluautoriek toho, toho návrhu zákona. Ale čo je, samozrejme, zlomok toho, čo sme nakoniec ako štát minuli na to nešťastné plošné riešenie, ktoré sme zvolili aj s tými slávnymi bazénmi a vyhrievanými cestami. Keby sme boli bývali prijali to riešenie, ktoré teraz máme, aj sa postaráme o ľudí, ktorí energetickou chudobou trpeli a aj by nemusel minister financií riešiť tak žalostnú fiškálnu situáciu, ako teraz s týmito brutálnymi konsolidačnými opatreniami ich riešime.

Vďaka, pán predsedajúci, a vďaka aj kolegovi Mariánovi Viskupičovi, Mariánovi, Marián, ahoj, za tie postrehy. Dovoľ mi zareagovať, Marián, úplne na tú úvodnú časť tvojho vystúpenia, kde si hovoril ani o nie tak o obsahu tohto zákona, ale o tej forme, ako bol predložený tento, ale treba povedať aj, žiaľ, drvivá väčšina návrhov zákonov touto vládou. Dal som si tú prácu, teda lepšie moje kolegyne si dali tú prácu a zrátali, ako to presne vyzerá so skrátenými legislatívnymi konaniami numericky, ktoré si ty správne kritizoval. V tom predchádzajúcom parlamente bola zhruba štvrtina zákonov prijatých v skrátenom legislatívnom konaní, v tom čase sme to aj my v Progresívnom Slovensku kritizovali, tam kde to nebolo zaslúžené, viem si živo predstaviť, že v prípade pandémie to bolo odôvodnené zväčša v tých iných prípadoch nie. To sme však ani netušili, netušili, akú latku nastaví táto vláda, ono sa to trochu mení, pretože nové veci prichádzajú, ale minimálne pred pár dňami platilo, že z doposiaľ 19-tich vládnych návrhov zákonov, predložili do parlamentu, plných 15 bolo predložených v skrátenom legislatívnom konaní. To už nie je tých bývalých 25% predošlej vlády, to už je krásnych 79%, to je fakt úžasný skok. Ono je to, samozrejme, všetko na margo kvality tých zákonov, na margo verejnej diskusie ako takej, je to v príkrom rozpore s tým všetkým, čo nám tu či pán predseda Peter Pellegrini vo svojom inauguračnom prejave, či samotná vláda v programovom vyhlásení sľúbila.
Zacitujem pár vecí v tom čase, ktoré mám k dispozícii, vláda nám sľúbila, že presadí návrat štandardného politického prostredia demokratickej spoločnosti, nuž na skrátenom legislatívnom konaní nie je nič štandardné, úplne naopak. Vláda sľúbila, že uskutočňovanie kľúčových rozhodnutí bude predchádzať konkrétna forma verejných konzultácií, nuž či v prípade tohto rozhodnutia, či iných sa to ani z ďaleka nenaplnilo. Vláda tiež sľúbila zvýšiť participáciu verejnosti pri prijímaní zákonov, nuž v skrátenom legislatívnom jej to priamo upreté.