Videokanál poslanca

Vďaka, pán, pán predsedajúci, a vďaka takisto kolegyni Simone Petrík za tie slová. Správne nám pripomenula tú chýbajúcu doložku o vyčíslení vplyvov, téma, o ktorej sa dnes vyslovilo už viacej ľudí vrátane poslanca Dostála a iných, ale dovoľte mi sa pri nej zastaviť na pár sekundách jednou spomienkou na koniec minulého volebného obdobia. Vtedy sa nám ku koncu toho minulého volebného rozmohol taký nešvár, ono sa to stáva každé štyri roky, že sa tu zrazu objavilo strašne veľké množstvo poslaneckých návrhov zákonov za, predpokladám, že stámilióny, možno miliardy, vlastne nikto presne nevieme, pretože to, čo mali skoro všetky spoločné, že doložka vplyvov v zmysle vyčíslenia ich finančných nákladov bola buď absolútne chýbajúca, proste nič tam nebolo, prípadne bola len symbolická, či priam zneužitá na politické slogany. No, inými slovami, nedočítali ste sa priamo z tých návrhov od poslancov vôbec nič. Môj kolega Štefan Kišš mal vtedy nápad, že zaveďme, aj sme to navrhli formou návrhu zákona, že by parlament vyrábal tie doložky vplyvov vrátane tých finančných nákladov a že by sa zriadil v rámci Parlamentného inštitútu aj vlastný inštitút na preratávanie tých nákladov, čo, mimochodom, nie je nezvyčajné riešenie, niečo podobného majú aj britské či americké parlamenty, takže by sme len kopírovali niečo ako best practice. Ani vo sne, ani vo sne nám vtedy so Štefanom Kiššom nenapadlo, že by sme potrebovali generovať doložku vplyvov a písať o parlamente aj pre vládne návrhy zákonov. Také tu nebolo ani vtedy, koncom toho volebného obdobia, že prichádzajú vládne návrhy zákonov, ktoré buď nemajú ani len, že nemajú vyčíslené alebo nedôsledne vyčíslené náklady, prípadne v prípade, ako v prípade tohto, ani sa nepokúšajú a tvária sa, že náklady žiadne nebudú. Musím pripo... priznať, že v tomto fantázia a kreativita navrhovateľov predčila aj naše očakávania spred toho zhruba roka. V tomto zmysle vám, poslanci vládnej koalície, gratulujem.

Vďaka, pán predseda, a, za slovo a vďaka kolegovi poslancovi Ledeckému za ten výborný, slušný prejav, odborný ako vždy.
Nedá mi nereagovať, Vlado, na tú časť, na ten odkaz na ministerstvo zahraničných vecí. Spomenul si, že je najmenšie súčasne, s tým rozpočtom 154 mil. Ja ešte dodávam, že z tých 154 mil. 22 mil. nepatrí ministerstvu zahraničných vecí. Ministerstvo zahraničných vecí posúva všetky naše poplatky za členstvo v medzinárodných inštitúciách a tie dostane de facto len z ministerstva financií, okamžite ich posunie ďalej, je taký prietokový ohrievač. Čiže reálne je rozpočtovo ešte menšie, ako si naznačil. To neznamená, že aj menšie ministerstvá si nevedia robiť svoju prácu dobre, ale sú vážne dôvody pochybovať o tomto novonavrhovanom týmto zákonom.
Dovoľ mi ten zvyšný čas venovať niečomu inému však, čo si spomenul. Spomenul si kritiku Európskej komisie a aj iných európskych orgánov na to, čo v tomto zákone je a nemalo tam byť. Ja dodám, že máme tu aj nápady z Európskej únie na to, čo by v tom zákone malo byť a nie je. Jedna z vecí, ktoré Európska komisia každý rok produkuje, je tzv. správa o ekonomike, voľne prekladám teraz, o stave ekonomiky v Európe, každej jednej členskej krajiny vrátane nás. Mám pred sebou tú poslednú z roku 2023 a hovorí škaredé, zlé veci o efektívnosti našej verejnej správy. Hovorí, že efektívnosť je hlboko pod priemerom 27, tej priemer... toho priemeru 27 členských krajín. Naša schopnosť absorbovať peniaze z EÚ je medzi najnižšími vo všetkých meraných krajinách. Máme fragmentovaný systém samosprávy, nedostatočnú koordináciu medzi rôznymi vrstvami vlády a naše všetky elektronický e-Government indikátory elektronizácie vlády sú fakt na veľmi nízkych úrovniach.
Keby som chcel vidieť od novej koalície poctivý návrh, ako posunúť tú krajinu späť, vpred, tak by to nebol kompetenčný zákon, ktorý vytvára nový vianočný darček pre SNS, ale ten, ktorý rieši našu nefungujúcu štátnu správu a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vďaka, pán predseda, a ospravedlňujem sa, ak nezareagujem na všetky, dve minúty sú dve minúty.
Pán kolega Dostál správne vypichol, že chýba odôvodnenie, no veď aké by asi bolo napísané, že, že meníme systém, ktorý vlastne funguje? To percento neudelenej licencie je veľmi nízke, takže čo by bolo v tej dôvodovke? Potrebujeme udeliť licencie tým firmám alebo tým zákazkám, o ktorých vieme, že dopredu porušia či ľudské práva, či záujmy Slovenskej republiky? Lebo teraz nám to naše súčasné zákony neumožňujú? No, to by vyzeralo zle a nie je to tam. Rovnako je tu tá možnosť, že sa budú odmietať veci, ktoré by niekde odmietnuté nemali byť len preto, aby sa zamietlo niektorými súkromnými firmami, to by tiež vyzeralo zle v dôvodovej správe, že chcem si dať právo, aby som neudelil licencie, ktoré udelené mali byť, aby som potrestal firmy, ktoré si zaslúžia byť potrestané, no tak to tiež ako vieme, že to tam asi na papier nepôjde.
Pán poslanec Spišiak sa pýta, ako je možné, že sa tu, že sa ocitá toľko techniky tam, kde sa nemá. Tých dôvodov je viacero, on tým narážal na organizovaný zločin, ale ten náš súčasný systém tiež nie je dobrý. Ja nebudem obhajovať súčasný systém udeľovania povolení, či je to absencia niektorých základných dokumentov, ktoré tie povolenia majú mať, my máme reálny problém, my ten, touto novelou ten problém však neriešime, naopak, ideme ho zhoršiť, zvýši sa pravdepodobnosť, že naše zbrane a špeciálna technika skončí tam, kde nemá.
Pán poslanec Muňko, ja už nemám, akože toto, že som slúžil SMER-u, počúvam stýkrát, bol som vysokým štátnym úradníkom aj za SMER-u, aj za SDKÚ, to zo mňa nerobí otroka ani SDKÚ, ani SMER-u, vždy budem mať právo na vlastný názor a keď sa robia nezmysly, ozvem sa, tak ako som sa ozval či SDKÚ, či SMER-u.
Posledná vec, pán poslanec Matovič, máte pravdu, ďakujem, že ste vypichli aj ten pozmeňovák k zákonu, ktorý sme vlastne ani nezačali debatovať, a ak sa nemýlim, to právo pozastaviť konanie sa udeľuje ministerstvu hospodárstva, ktoré je v rukách HLAS-u, toto mi vyznie skôr ako kompetenčný spor, že niečo si pre seba zobral Kaliňák a teraz si chce pre seba zobrať niečo aj, aj HLAS. Tak to ja čítam, ale možno nám pán predseda vie k tomu povedať viac.

Srdečná vďaka, pán predseda. A dovoľte mi, keďže to tak pekne vyšlo, poďakovať aj predrečníkovi kolegovi Krúpovi in absentia, keďže práve niekam vybehol, za to, že otvoril túto komplikovanú tému. Vyšlo to pekne, budeme sa, pekne, logicky v tom zmysle, že sa budeme obidvaja držať toho istého a môžme sa teda ponoriť do problematiky obchodovania so špeciálnou technológiou ešte hlbšie, ako sme sa ponorili počas tej uplynulej hodiny. S tým, že ja nie som taký zdatný orátor ako poslanec Krúpa, budem teda trošku viac technickejší a úradníckejší, viac Dostál ako Krúpa, ale bez toho humoru pána kolegu Dostála. Snáď to nebude na účel alebo na úkor vašej pozornosti.
Idem takisto hovoriť o tej časti novely zákona, kompetenčného zákona, ktorá sa týka alebo je obsiahnutá v článkoch VII, VIII a IX a ktorá novelizuje tri zákony, ktoré regulujú, kto a ako môže obchodovať s vecami, ktoré sú určené na zabíjanie, príp. sa dajú využiť na vojnové účely samotné alebo v kombinácii s inými technológiami. Ako už správne postrehol kolega Krúpa v tomto úplne nesúvisiacom návrhu zákona, ktorého stanoveným cieľom v dôvodovej správe bolo vytvorenie nového ministerstva, sa ocitá takýto bonbónik. Dovoľte mi povedať, ktoré sú to tie zákony, ktoré sa týmto novelizujú úplne bez akéhokoľvek vysvetlenia v dôvodovej správe a aký by to malo dopad na nás všetkých.
Ten prvý novelizovaný zákon je zákon z roku, 392/2019, pardon 2011, ktorý reguluje výrobky priamo určené pre potrebu ozbrojených zborov. Toto sú proste tanky, obrnené transportéry, húfnice, hlavnice, hlavy, h... a tak ďalej a tak ďalej, hlavne a tak ďalej.
Ten ďalší zákon, ktorý je regulovaný, pardon, novelizovaný týmto návrhom zákona, je zákon 144/2013. Ten pre zmenu reguluje výrobky síce určené pre civilný trh, ale výrobky takého typu a povahy, že môžu priamo zabíjať alebo byť použité pri zabíjaní vecí, ako napr. poľovnícke pušky a puškohľady.
A do tretice, ten tretí zákon novelizovaný hlavou alebo odstavcom 9 tohto návrhu, o ktorom debatujeme, je zákon 39/2011. Ten reguluje obchod s vecami, ktoré nie sú vôbec myslené ako zbrane či súčasť zbrane, ale vedia byť za určitých okolností, či samotné, či v kombinácii s inými technológiami využité na násilie. To sú tie tzv. položky dvojakého využitia a je to fakt široká kategória. Sem môže patriť napr. aj softvér, aj kvalitné grafické čipy, ktoré sú využiteľné na navádzanie rakiet a hlavíc. Len ako bonbónik. Boli, bolo, bol jeden moment pred asi dvadsiatimi rokmi, kedy boli americkými úradmi na chvíľku zakázané vývoz, už som zabudol, či to bolo nintendo alebo playstation, jedna z týchto technológií. Lebo ten grafický čip, ktorý v tom bol, bol tak kvalitný, že sa dal využiť, proste doslova že vymontovať a využiť priamo na navádzanie rakiet s plochou dráhou letu. Úrady Spojených štátov si to vyhodnotili ako potenciálne zneužiteľné. Pokúsili sa zaviesť zákaz a vývoz, po, po chvíli pochopili, že je to neudržateľné. Ale toto sú tie výrobky dvojakého použitia. Veci, ktoré možno ani sa na prvý pohľad ani nezdajú byť použiteľné na vojnu, ale s troškou imaginácie sa dajú takto uplatniť.
Tieto tri kategórie zbraní alebo techniky budem počas mojej rozpravy voľne spoločne nazývať špeciálnou technikou alebo špeciálnou technológiou, ale bavíme sa o týchto troch kategóriách.
Prečo ich chceme regulovať osobitne, myslím si, netreba nijak osobitne vysvetľovať. Vzhľadom na ich potenciál zabíjať alebo inak ublížiť nechceme, aby skončili v nesprávnych rukách. Nech nie sú použité proti nám alebo prípadne pri nejakom teroristickom útoku. Tých dôvodov, prečo ich regulujeme, je viacero a dostanem sa k nim o chvíľku. Sú priamo dôležité a relevantné preto, prečo je tento návrh zákona nešťastný, priam nebezpečný. Ale zatiaľ spomeniem len toľko, myslím si, že je to aj samozrejmé, že ich potrebujeme regulovať, lebo na rozdiel od takých vysávačov či práčiek vedia byť zneužité na vojnu a na zabíjanie. A preto je úplne samozrejmé, že s nimi chceme narábať extrémne opatrne. Dobre.
Ako teda funguje ten súčasný systém, ktorý ideme touto novelou novelizovať, ak teda uspeje, čo ja teda pevne verím, že neuspeje. Ten súčasný systém je taký, že ministerstvo hospodárstva je gestorom pre udeľovanie povolení na vývoz, dovoz a obchodovanie so všetkými týmito troma kategóriami, opäť so špeciálnou technikou, tento termín budem voľne používať. Ministerstvo hospodárstva však nie je samo. Vo všetkých troch zákonoch, ktoré som pomenoval, sú explicitne taxatívne vymenované ďalšie súčasti štátnej správy, ktoré majú byť konzultované. Bez prekvapení sú tam iné ministerstvá vrátane ministerstva obrany, ale sú dve. Dve súčasti štátnej správy, ktoré majú postavenie primus inter pares, a to je ministerstvo zahraničných vecí a Slovenská informačná služba, ktoré na rozdiel od iných súčastí štátnej správy majú právo priamo vetovať žiadosť o povolenie na vývoz, dovoz či obchodovanie s touto špeciálnou technikou.
V tomto zmysle záko... v tomto zmysle boli ministerstvá zahraničných vecí a európskych záležitostí a Slovenská informačná služba nad tými ostatnými vymenovanými súčasťami štátnej správy, ktoré ministerstvo hospodárstva konzultuje pri udeľovaní povolení na obchod, vývoz či dovoz.
Touto novelou zákona sa ruší právo veta, ktoré momentálne má ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí a ktoré má Slovenská informačná služba. Toto právo veta sa pridáva alebo udeľuje ministerstvu obrany, MZV a EZ je von, SIS-ka je von, ministerstvo obrany bude v rámci, ak táto novela prejde, v rámci toho rozhodovania jediné, ktoré bude mať právo zatiahnuť tú záchrannú brzdu a povedať nie, toto neprejde, lebo to nie je v záujme Slovenskej republiky. K tým záujmom a dôvodom na odmietnutie sa o chvíľku dostaneme. Toto je to základné. Ministerstvo obrany a ministerstvo obrany jediné bude mať právo zastaviť prípadný vývoz týchto technológií, dovoz týchto technológií či obchodovanie s nimi.
Prečo je to zlý nápad? Tu sa dostávame k tej časti, že čo sú tie dôvody, ktoré, pre ktoré zamietame vývoz, dovoz či obchodovanie s technológiami, ktoré som, s tou špeciálnou technológiou, pozostávajúcou z tých kategórií, ktoré som spomenul. Ako členská krajina Európskej únie na nás, sa na nás vzťahuje niečo, čo sa volá spoločná pozícia Rady z roku 2008, číslo tej pozície je 994, ktorou sa vymedzujú spoločné pravidlá upravujúce kontrolu vývozy, vývozu vojenskej technológie a materiálu. Nie je to žiadna krátka ani malá vec, má niekoľko, asi 6 či 7 strán a tých dôvodov, prečo zamietame bežne, bežne, k tomu sa dostanem ešte k tomu počtu, a prečo zamietame povolenie na obchodovanie, dovoz či vývoz, je viacero, je ich a sú skutočne dosť širokej škály. Tým dôvodom môže byť napríklad také tie samozrejmé, že táto technológia môže byť použitá proti nám, či prípadne proti našim spojencom, vtedy ju, samozrejme, nechceme vyviesť. Ďalším dôvodom takým samozrejmým je, že nechceme, aby bola využitá či zneužitá na podporu terorizmu, to sme tu už mali, už sme raz menili zákon o zbraniach, zbrojný zákon, keď sa zistilo, že naše prerobené ručné zbrane, automatické pušky boli použité na útoky, kde to bolo?), v Paríži, že? V Paríži, ak sa nemýlim. Takže opäť máme zhodu ako krajina, že určite nechceme, aby táto technológia slovenská skončila v rukách teroristov.
Ale sú tu aj iné dôvody, ktoré nesúvisia priamo s bezpečnostnými či obrannými otázkami. Jeden z tých ďalších dôvodov, prečo zamietame v rámci, alebo prečo táto, prečo to spoločné stanovisko neprikazuje, ale, ale, ale špecifikuje, že by sa malo zamietať povolenia na vývoz, dovoz či obchodovanie, je napríklad porušovanie ľudských práv tou krajinou, kam tá technológia má ísť.
Ďalším dôvodom, ono to dáva zmysel, ale možno by vás to nenapadlo na prvú, je, že ak tá krajina míňa na nákup tejto technológie toľko peňazí, že to ide vlastne na úkor sociálnej a inej opatery, inými slovami, že chudobná krajina si ide kúpiť za strašné prachy niečo zo Slovenska, čo znamená, že nebude mať na výplaty, príp. na sociálnu pomoc, aj to by malo byť dôvodom na zamietnutie povolenia na vývoz či na obchodovanie. A ďalším takým dôvodom napríklad je aj, že či tá krajina vôbec má schopnosť efektívne využiť tú technológiu, či ju nekupuje zjavne len na, proste že postúpi ju nejakej tretej krajine, lebo ak nejaká krajina chce nakúpiť niečo, s čím v živote nerobila, nemá s tým žiadne skúsenosti, nemá nikoho vycvičeného a navyše má sama laxné dôvody alebo laxný režim kontroly reexportu, tak potom je tu podozrenie, samozrejme, že tejto krajine nechceme vyviesť.
Prečo toto takto detailne spomínam? Ak sa stane, že ministerstvo obrany a len ministerstvo obrany bude mať právo veta, nebudeme mať schopnosť dôkladne posúdiť, či prišlo, alebo neprišlo k porušeniu týchto veľmi naširoko vymenovaných kritérií. A to hovorím so všetko úctou k ministerstvu obrany, ktoré je moje kmeňové ministerstvo, spolu s kolegom Krúpom sme tam robili pred rokmi, a ktoré má svoju vlastnú rozviedku, podotýkam, to Vojenské spravodajstvo má kontru, ale aj svoju vlastnú rozviedku a má svoje uši a oči za hranicami, ktorí vedia do istej miery preskúmať, či prišlo k naplneniu alebo porušeniu týchto dôvodov, ktoré som práve vymenoval. Poznám tých ľudí, sú to kvalitní ľudia, sú niektorí z nich, sú mi po tých rokoch spolupráce aj kamarátmi, ale oni prví, a väčšinou sú to chlapi, oni prví by boli, ktorí by povedali: S týmto ja nemám skúsenosti, s týmto za mnou nechoďte. Ja vám viem povedať, ako táto krajina funguje proste v obrannej rovine, v bezpečnostnej rovine, ja neviem posúdiť, či má na takúto technológiu, či si to vie dovoliť finančne, ja neviem posúdiť, či, či týmto nákupom neukráti na sociálnych programoch a na iných veciach. Toto nie je to, na čo som bol cvičený, toto nie je to, na čo som bol trénovaný celý život. Ministerstvo obrany má, vie posúdiť časť týchto kritérií, nemá šancu ani s tými skvelými ľuďmi, ktorí tam sú, a aj s nimi som sa bavil, nemá šancu posúdiť celú tú škálu kritérií. Preto bolo do procesu zapojené aj ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí a SIS-ka, pretože oni sami majú svoju sieť uší a očí za hranicami, v prípade MZV asi najrozvetvenejšiu zo všetkých. Tá druhá vec, čo treba dodať, rozviedka je prítomná v mnohých krajinách, koľko, to nevieme a neviem, či to máme právo vedieť a ak áno, určite nie povedať vo verejnom vystúpení. Ale viem povedať s istotou, že MZV a EZ, čiže ministerstvo zahraničných vecí má oveľa viac zastupiteľských úradov a vie preveriť oveľa dôkladnejšie, či prichádza k naplneniu podmienok vymenovaných v tomto spoločnom stanovisku. Vie si cez svoje zastupiteľské úrady vyžiadať došetrenie doslova, čo sa rutinne stáva. Príde žiadosť, na prvú to nesedí, nie je jasné, či tie podmienky sú splnené, preto poprosíme diplomatov, prosím vás, preverte mi toto a toto, lebo toto povolenie, táto žiadosť o povolenie mi smrdí. Nič z tohto nevie vojenská rozviedka urobiť v tých krajinách, kde je, pardon, kde nie je, kde nie je fyzicky prítomná, a je ich veľa, kde rozviedka vojenská nie je fyzicky prítomná a ministerstvo zahraničných vecí áno. Nič z tohto nevie urobiť vojenská rozviedka aj tam, kde je prítomná, pokiaľ tí ľudia na to neboli trénovaní, možno to nevie urobiť kvalitne. Preto vyhodenie ministerstva zahraničných vecí a vyhodenie Slovenskej informačnej služby, ktorá ma kopu iných zdrojov a prístup k iným zdrojom, ako má Vojenské spravodajstvo, považujem za nielen že extrémne nešťastné, ale pre záujmy Slovenskej republiky priamo škodlivé. K tým možným následkom sa dostanem ešte o chvíľku.
Dovoľte mi, než sa dostanem, spomenúť aj jednu technickú záležitosť. Je úplne bežnou praxou v tomto biznise, že keď neuspejete v jednej krajine so žiadosťou o vývoz, tak sa pokúšate prejsť do druhej a vyviezť to odtiaľ, dostanem sa ešte k tomu, že ako sa to, ako sa Slovensko zneužíva na tieto účely. A preto je v Európskej únii jedna spoločná databáza, volá sa COARM, v ktorej sa členské krajiny navzájom informujú. Pozor, táto firma sa už pokúšala vyviezť cezo mňa, prosím vás, neudeľte jej automaticky povolenie na vývoz do, vymyslím si, krajiny X, nech nikoho neurazím a nedostanem pokefované od kolegu Štefunka, tak poviem krajina X. Tejto krajine nedávajte, lebo sa pokúsila už v troch iných krajinách a neprešla, nedávajte jej ani vy. K tejto databáze má prístup len ministerstvo zahraničných vecí. Od tejto databázy sa ideme touto novelou odrezať. A možno mi pán, by mi pán Kaliňák povedal, keby tu sedel, fajn, to je technická záležitosť, vieme to prehodiť na ministerstvo obrany. Na čo mu ja hovorím fajn, ale ešte stále neviete nahradiť celú tú sieť zastupiteľských úradov a tie iné dôvody, ktoré som vymenoval, prečo by to nemalo byť len ministerstvo obrany, ktoré má právo veta, zakázať obchodovanie s vecami, alebo žiadosti o povolenie, ktoré smrdia.
Čo sú tie následky? No tých následkov je viacero. Niečo je pre bezpečnosť Slovenskej republiky, to vymenujem prvé. To druhé, čo vymenujem, sú následky priamo na zbrojársky priemysel. Tie následky na Slovenskú republiku sú v kategórii alebo v skupine od vážnych až po potenciálne dramatických. Opäť, asi nechceme byť podpísaní pod tým, že sa tech... že keď sa zbavíme toho dôkladného systému preverovania, ktorý máme, a nahradíme ho niečím neovereným a niečím, čo nemá šancu byť tak dôkladné ako to, čo teraz máme, tak je oveľa väčšia šanca, že sa tá technológia ocitne v rukách, opäť, či teroristov, či režimov, ktoré porušujú ľudské práva. To, na čo sa môžme tešiť, ak táto novela prejde, je, že stúpne riziko, nechcem povedať, že sa to automaticky stane, ale stúpne riziko, že budeme o nejaký rok-dva čítať v správach, že slovenské zbrane, slovenská technológia bola použitá buď na teroristický útok niekde, kde, ku ktorému, kde sa nemala nikdy ocitnúť, prípadne že bola použitá pri porušení ľudských práv. Ten horší scenár, a je relevantný pre tie následky na zbrojársky priemysel, pre mňa v niečom ešte horší scenár ako obranára je, že zistíme, že bola použitá proti nejakej inej členskej krajine Európskej únie aj NATO. Kolega Krúpa dosvedčí, sedeli sme spolu v aliancii, mali sme iks diskusií v kontexte Afganistanu aj inde, kde sa stávalo bežne, že, že francúzska či nemecká technológia, doslova že francúzske náboje zabíjali amerických vojakov, lebo boli predané cez tri alebo štyri ďalšie krajiny do Pakistanu, Pakistan ich podstúpil Talibanu, talibani nimi strieľali na Američanov. Toto je v zahraničnopolitickej komunite veľké no-no, z príčin, ktoré si, myslím, nemusím rozvádzať. Byť zabíjaný nábojmi alebo technológiami svojho vlastného spojenca je obrovský, prepáčte to škaredé slovo, prúser. Za toto sú konkrétne následky, ku ktorým sa dostanem. A tu prechádzam tými následkami priamo aj na zbrojársky priemysel v tom čase, čo mi ostáva.
Priamo súvisiaci následok je ten, že hoci si asi pán minister Kaliňák myslí a možno aj tie obranné firmy, že týmto sa im idú uvoľniť ruky a rozbieha sa, svitá na pekné časy, teraz bude ten obchod oveľa voľnejší, v praxi na toto môžeme doplatiť. Lebo ak sa stane, že, že povolením, alebo uvoľnením tej uzdy naše veci sa ocitnú v nesprávnych rukách a sú použité proti našim spojencom niekde ďaleko za hranicami, vymenujte krajinu na Blízkom východe, Balkáne či inde, kde máme, kde bojujeme po boku spojencov, tak následne si to odskáču aj naše firmy. Prečo? Lebo aj ony sú súčasťou nejakej svetovej alebo nejakého svetového dodávateľského reťazca. Oni vyvážajú, ale kopu subkomponentov dovážajú. Nie je nezvyčajné, že naša firma vyváža niečo, vymyslím si, do Malajzie a to niečo má v sebe súčiastky z Francúzska, zo Španielska a inde. Ak sa teraz Francúzi či Španieli ocitnú na opačnom nesprávnom konci slovenskej technológie, ak naša technológia kvôli našim príliš uvoľneným pravidlám vývozu bude použitá proti Francúzom a Španielom, čo urobia? No zakážu dovoz tých subkomponentov nám. Inými slovami, nijaká slovenská firma, a to vôbec nemusí byť tá, ktorá tie veci predala, ktoré boli zneužité, to už je úplne tretia alebo štvrtá firma, zrazu zistí, že veci, ktoré bežne dovážala z iných členských krajín EÚ a NATO, sú zrazu zamietnuté, lebo iná firma slovenská vďaka tomuto laxnému prístupu ku kontrole predala niekomu, kto to zneužil proti Španielom či Francúzom, a Francúzi nie sú, samozrejme, nebudú sedieť na zadku. Tí, samozrejme, zareagujú a to je, ten najlepší nástroj, čo majú, je, že odoprú právo slovenským firmám kupovať ich technológiu a zrazu úplne nesúvisiace slovenské zbrojárske firmy zistia, že nemajú prístup k veciam, ku ktorým mali rutinne prístup, aj samotné zbrojárske firmy tu môžu trpieť.
Ten druhý dopad na trh som už spomenul, ale spomeniem ho znova. Ministerstvo obrany, ktoré je tu že v šialenom konflikte záujmov, pretože samo zriaďuje cez holding niekoľko obranných firiem. Sú tu súkromné firmy, povedzme si na rovinu, ktoré už teraz sú v nemilosti z viacerých príčin s ministerstvom obrany či s danou vládou, danou koalíciou. Tie firmy môžu kľudne existovať aj tak, že nepredávajú slovenským ozbrojeným silám, lebo ministerstvo obrany z politických a iných príčin povie nie, ale kľudne môžu fungovať, pokiaľ majú zahraničné trhy, a naďalej veselo vyvážajú. Ak však teraz ministerstvo obrany si povie, ja chcem urobiť de facto monopol len pre moje štátne firmy, tak môže akúkoľvek súkromnú firmu doslova do pár týždňov vymazať z povrchu zemského, lebo jednak jej odmietne, samozrejme, možnosť predávať ozbrojeným silám, nad tým má ministerstvo obrany totálnu kontrolu a teraz bude mať totálnu kontrolu aj nad tým, že či môžu vôbec dostať povolenie na obchod a vyvážať niekam inam. Ak im odoprie aj to, koniec. Zhasla. Tá firma nemá šancu nikomu predávať, nevie predať slovenským ozbrojeným silám, nevie predať mimo Slovenska, skončila. Takže opatrne, hovorím aj firmám priamo zo zbrojárskeho priemyslu, s ktorými som konzultoval. Opatrne s týmto. Toto sa môže obrátiť proti vám spôsobom, o akom ani netušíte.
Dovoľte mi v tom čase, čo mi ostáva, spomenúť ešte dva bonbóniky úplne na záver. Aby bolo jasné, my tu riešime problém, predpokladám, že popud vzišiel z toho dôvodu, že nejakej firme blízkej súčasnej vládnej koalícii bola zamietnutá žiadosť o povolenie. My tu riešime problém, ktorý sa týka jedného, možno dvoch percent všetkých žiadostí o povolenie. Tie čísla som si overoval, nemám to čierne na bielom, ale ľudia, ktorí s tým majú dočinenia, mi potvrdili, že tých žiadostí o povolenie je zhruba 100 – 120 taký bežný rok, teraz to možno trošku stúplo kvôli Ukrajine, toto bol stav zhruba pred Ukrajinou. Z nich sa rutinne zamieta možno jedna-dve? Takže aby bolo jasné, my ideme deformovať systém so všetkými tými možnými následkami, ktoré som vymenoval, kvôli de facto že jednému či dvom všetkých zamietnutých, alebo všetkých žiadostí o povolenia. Také malé, mizivé percento je reálne týmito žiadosťami dotknuté.
Druhá vec, úplne na záver, my už sme teraz v zlej reputačnej situácii, čo sa týka nášho systému na vývoz a obchodovanie so špeciálnou technikou. Už teraz je relatívne verejným tajomstvom v tomto biznise, že Slovensko je dobrou štáciou, kde dostanete povolenie na vývoz, ktoré nedostanete inde. Je verejným tajomstvom, že veľká časť vzájomného česko-slovenského obchodu, najmä vývoz z Čiech na Slovensko, slúži jednému jedinému účelu, a to je ten, že obísť české autority. Inými slovami, česká zbrojovka alebo firma vyvážajúca špeciálnu techniku z tých troch kategórií nedostane povolenie v Čechách, tak to vyvezie na Slovensko, nejakej dcére, ktorú si tu zriadi, a slovenské autority to už vyvážajú oveľa veselšie a oveľa voľnejším spôsobom, ako vyváža Česko. Dostal som jeden odhad, neviem ho overiť, že zhruba 60 % celého vzájomného obchodu so špeciálnou technikou medzi Slovenskom a Českom je práve takýto, v podstate že pokútny. Ľudia, s touto reputáciou, to posledné, čo by sme mali robiť, je uvoľňovať a ešte viac rozrieďovať tie pravidlá, ktoré kontrolujú a regulujú, ako vyvážame a kam vyvážame, už teraz máme reputačný problém a to posledné, čo by sme mali robiť, je si naň ešte pridávať tým, že zveríme celú túto mašinériu do rúk jedného ministerstva.
Opäť to nie je kritika jedného ministerstva. Zdržím sa aj komentárov na konkrétneho ministra. Hovorím, sú tu iné inštitúcie, ktoré treba konzultovať, ktoré majú prístup k databázam a údajom, ktoré ministerstvo obrany nemá šancu nikdy obsiahnuť, nemá šancu sa k nim dostať. Ak súhlasíme, že chceme tento obchod regulovať, nechceme, aby skončil v nesprávnych rukách, prečo si uberáme možnosť konzultovať iné alebo konzultovať, obrátiť sa na iné uši a oči, keď je to v záujme Slovenskej republiky... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Vďaka, pán predseda.
Vďaka aj predrečníkovi kolegovi Krúpovi za to, že vypichol tie, tie obranné, použijem škaredé slovo, nezmysly, ktoré boli do toho vložené. Zhodou okolností to tak pekne vyšlo, že myslím, že pôjdem rovno po tebe do rozpravy a asi budem pokračovať v tejto istej téme. Ale dovoľte mi už teraz využiť ten čas a vypichnúť, že ten konflikt záujmov, ktorý spomenul pán poslanec Krúpa, ešte ide ďalej a on je vlastne ešte komplikovanejší. Jednak sú to tie, ten konflikt záujmov medzi tými úlohami spomínaných pánov politikov a dnes ministrov, potenciálne šéfom Slovenskej informačnej služby a ich biznisom, aspoň teda v prípade jedného konkrétneho. Ale je tu ešte ďalší konflikt záujmov a to je ten, že ministerstvo obrany ako také, samozrejme, je cez svoju holdingovú spoločnosť vlastne priamo v obrannom biznise. Cez ten holding svoj riadi a nevlastní, možno na papieri vlastnia to iní, ale de facto, poviem to takto, vlastní a riadi niekoľko zbrojárskych spoločností ako sám osebe a bude vlastne teraz regulovať trh, v ktorom budú vedľa seba pôsobiť súkromní hráči, ktorí majú nejaké záujmy predať sa alebo presadiť sa aj na slovenskom a zahraničnom trhu, budú často súperiť s inými, so štátnymi firmami, ktoré budú takisto súperiť o tých istých zákazníkov na slovenskom a zahraničnom trhu. A teraz ministerstvo obrany má, samozrejme, stopercentnú kontrolu nad tým, čo nakúpi od týchto súkromných firiem pre svoje potreby, čiže viem uprieť prístup na slovenský trh, a teraz tým, že si ministerstvo obrany udelilo monopol a právo veta nad všetkými vývoznými licenciami, tak vie zároveň uprieť týmto súkromným firmám aj právo vyviezť von. On ich vie normálne že dostať von z biznisu za dva týždne. Nebudú mať šancu predať na Slovensku, nebudú mať šancu predať v zahraničí, on dokonca vie zobrať povolenie na obchodovanie. Oni skončia a nebudú mať ani len teoretické právo nič naďalej vyvážať. Čiže ten konflikt záujmov čím viac sa do toho pozriete, je hlbší a komplikovanejší. Ďalší dôvod nikdy neschváliť tento zákon v skrátenom legislatívnom konaní alebo vôbec. Inak je to nezmysel a nemal tu byť v tomto, teda takýmto spôsobom na poslednú chvíľku pečený, vôbec... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vďaka, pán predsedajúci. Dovoľte mi zareagovať na tú časť vystúpenia pána poslanca Hargaša, v ktorej spomenul tú zahraničnú dimenziu a tú absenciu úradov špeciálnej prokuratúry v iných krajinách Európskej únie. To je, samozrejme, často spomínaný argument citovaný touto koalíciou a je používaný v tom zmysle, že veď nikto iný tú prokuratúru nemá, v podstate skoro nikto iný, tým pádom prečo by sme ju mali mať my.
Nuž, na prvý pohľad to znie lákavo, keď sa však ponoríte trošku hlbšie do toho, že čo za tým reálne je, narazíte hneď na dva silné dôvody, prečo ten argument neobstojí. Tým prvým silným dôvodom, samozrejme, je, že to, že tých úradov špeciálnej prokuratúry je málo, vedela strana SMER a vtedy ešte nebol HLAS, ale tí hlasáci, ktorí sú dnes SMER, už aj v tých predošlých volebných obdobiach, keď Úrad špeciálnej prokuratúry existoval, tolerovali ho a nevadil im. Takže pýtam sa, čo sa zmenilo v roku 2023, čo nebolo pravdou v roku 2018, ´19 alebo predtým. Prečo im vadí teraz a prečo im nevadil predtým? A, samozrejme, to logické vysvetlenie, ktoré sa ponúka, je, že medzičasom pod novým vedením si Úrad špeciálnej prokuratúry začal poctivo robiť svoju prácu a vadí nie to, že ten Úrad špeciálnej prokuratúry tu je, ale že funguje tak, ako by fungovať mal.
A ten druhý dôvod, samozrejme, pri takej trošku len hlbšej analýze len, čiže trošku pod povrch, keď sa zamyslíte nad tým, prečo to, ten malý počet krajín, ktoré ten úrad majú, ho reálne majú, nuž tak je to hlavne preto, že zvyčajne zlyhávajú tie normálne prokuratúry, tie bežné nástroje na zabezpečenie fungovania právneho štátu. A ťažko argumentovať, že u nás ony fungovali. Keď sa pozriete na to, ako ten Úrad špeciálnej prokuratúry fungoval za svojho, za pána Kováčika 62 ku 0 (?), či koľko to bolo tá konečná bilancia? Nuž, samozrejme, tu je veľmi silný argument za to, že potrebujeme Úrad špeciálnej prokuratúry nieže zrušiť, ale možno posilniť, urobiť niečo ako úrad extrašpeciálnej prokuratúry. (Potlesk.)

Vďaka, pán predsedajúci, a vďaka kolegu Braňovi Gröhlingovi, Braňovi za to, že urobil šikovnú vec, že otočil diskusiu o legislatívnej iniciatíve, ktorú správne označil, myslím, že sa všetci v sále zhodneme, skoro všetci, za politickú trafiku, serióznu diskusiu o tom, že ako by podpora šport reálne mala vyzerať. Otvoril si tému, ktorá mi je srdcu blízka a ešte predtým, než som sa dal na zahraničnú politiku, som bol reprezentantom, otec bol športovým funkcionárom, brat bol olympionikom. Mal som tú česť robiť aj dobrovoľníka na olympijských hrách v Atlante a stál som asi 10 metrov od Jožka Gönciho, keď vystriedal prvú, historicky prvú bronzovú, vôbec akúkoľvek medailu pre nezávislé Slovensko na olympijských hrách v Atlante v ľubovoľnej malokalibrovke. Preto ma mrzí, keď sa pozerám na tú diskusiu, že namiesto toho, aby sme sa bavili o tom, ako maximalizovať proste ten efekt za tie naše peniaze, sa tu bavíme o tom, že koľko nových úradníkov, áut a kancelárií pribudne.
A trochu ma mrzí, aby som teda nereagoval na pána predsedajúceho Danka, aby som nedostal pokarhanie, podám to formou pokarhania pánu Gröhlingovi. Trochu ma mrzí, pán kolega Gröhling, že si nevyzval pána predsedajúceho Danka, že namiesto novely zákona, ktorý tu vytvára ministerstvo úradníkov a byrokraciu, nepodrobil alebo nepredložil reálnu novelu financovania športu, veď ono by to bolo aj v záujme Slovenskej národnej strany. Je krásne zdokumentované, ako stúpa hrdosť v krajinu, keď sa jej darí na olympijských hrách, na to sú konkrétne čísla, hrdosť na Veľkú Britániu po tom neuveriteľnom úspechu na olympijských hrách v Atlante, kde získali na hlavu historicky najväčší počet medailí, aký, myslím, akákoľvek krajina ich veľkosti získala. Veď toto by bolo aj v záujme SNS a nerozumiem, prečo ste si nechali ujsť tú príležitosť. Mohol povedať pán kolega... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vďaka, pán predsedajúci.
K tej diskusii o štátnych úradníkoch, ktorú naštartovala kolegyňa Tina Gažovičová tým výborným príspevkom, len také dva osobné príbehy. Škoda, že pán poslanec Krúpa v tomto momente práve odišiel, pretože on by dosvedčil, že skutočne tu je maslo za to spolitizovanie štátnej správy na viacerých hlavách. Ja som bol zastupujúcim generálnym riaditeľom na ministerstve obrany v čase, keď som tam bol spolu s pánom Krúpom, kedy prišiel k moci SMER prvýkrát v 2006, a presne si pamätám na vlastnej skúsenosti, že zo siedmich, ak si dobre pamätám to číslo, generálnych riaditeľov, bolo šesť vymenených okamžite v podstate v priebehu pár dní. Niektorí iní vysokí funkcionári ministerstva ako riaditeľ Vojenského spravodajstva vymenení za noc, akože doslova za pár hodín po vymenovaní ministra do funkcie. Ja posledný mohykán, ten siedmy, generálny riaditeľ som odišiel sám asi po mesiaci, keď som pochopil, čo to prišlo za vládu. Toto je vizitka SMER-u, ale zároveň platí áno, ako pán Kalivoda vypichol, že nie je SMER zďaleka jediný, ktorý si tu nesie svoj podiel viny. Bol som proti na rozdiel od toho, čo povedal pán poslanec Kalivoda, v mene Progresívneho Slovenska som bol proti, keď sa menil zákon o štátnej správe v predošlom volebnom období. Presne preto, lebo to zjednodušovanie vyhadzovania štátnych úradníkov, ktoré sa v tom zákone alebo v tej novele zákona o štátnej správe objavilo, je presne to posledné, čo by sme mali robiť. Viete, ľudia, to má praktické následky tá neustála výmena, to neustále bartrovanie, to neustále handlovanie s tými miestami či na vysokých pozíciách v štátnej správe, či na tých nižších. Veď to sami cítime, keď chodíme na úrady, keď nedostanete povolenia celé mesiace, lebo úradník netuší, čo tá jeho agenda reálne je. Bojí sa urobiť rozhodnutia, lebo netuší, ani aké trestnoprávne následky by to mohlo mať. Všetci úplne zbytočne čakáme, tak vás prosím, skúsme zastaviť tento cirkus, lebo fakt to Slovensku nesvedčí.

Vďaka, pán predseda, a dovoľte mi úplne bez jedu a nie vyzdvihnúť aj účasť pána ministra Kamenického. Vaša ochota včera, predvčerom, kedy sme to začali, tuším, pred predvčerom aj reagovať na naše dotazy je v takom smutnom kontraste s tou interaktivitou ministra spravodlivosti. Ale k inému som chcel.
Chcem sa poďakovať kolegovi Dostálovi za to, že vypichol aj tie zmeny ohľadne SIS. My sme si tu vypočuli po zatknutí nie jedného, ale hneď dvoch bývalých šéfom SIS o tom, aká strašná reputačná škoda sa tu napáchala na Slovensku, v zahraničí tým, že boli títo ľudia vtedy zadržaní. A ako človek, ktorý sa zahraničnej politike nejaký ten rok už venuje, som sa nad tým len tak pousmial, lebo môžem vám z vlastnej skúsenosti hovoriť, že, že oveľa horšie bolo to, že vo vedení týchto inštitúcií boli ľudia, ktorí boli až po uši namočení do tých nekalých politických súbojov, ktoré sa tu v zákulisí niekde diali. A tých konverzácií, ktoré som mal aj ja s kolegami v zahraničí, o tom, že, preboha, kto vám to tam šéfuje a že, že komu ste to zverili, tieto služby, bolo podstatne viac ako tých, ktoré som mal, keď sa konečne začalo s týmto Augiášovým chlievom niečo robiť. A spomínam tú epizódu preto, lebo, ako vypichol pekne kolega Dostál, tou nomináciou, ktorá sa tam, ktorou sa tam takto pekne dláždi cesta tými zmenami v zákone SIS, sa vrátime presne k tomu obdobiu spred zhruba pol roka, kedy budú na čele týchto inštitúcií ľudia, ktorých prítomnosť a ktorých nekalú minulosť budeme musieť opäť našim kolegom v zahraničí vysvetľovať a za ktorých sa budeme musieť možno aj tak trochu hanbiť. Toto určite nie je budúcnosť, ktorú ja chcem pre túto krajinu.