Vďaka, pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, táto správa pred nami nie je zlá. Je napísaná skúsenými úradníkmi na ministerstve zahraničných vecí a európskych vecí. Je napísaná jazykom, ktorý nikoho veľmi nenadchne, ale na druhej strane ani nikoho veľmi neurazí. Viem, ako sa to robí, sám som niekoľko správ takéhoto typu napísal ako bývalý zamestnanec či ministerstva zahraničných vecí, či ministerstva obrany. Budem preto hovoriť ani nie o tom, čo v nej je, aj keď rád sa v tej ďalšej diskusii vrátim k veciam ako zelená dohoda či príjmy z pomoci priemyslu a tak ďalej, dúfam, že sa k nim dostaneme, sú to pre slovenskú ekonomiku a našu prosperitu absolútne existenčné veci, ale využijem tento čas, ktorý mám teraz, na niečo iné.
Chcem hovoriť o tom, čo v tejto správe nie je. Chcem hovoriť totiž o našej schopnosti presadiť tie veci, ktoré sme si v tejto správe vytýčili ako priority pre Slovenskú republiku v Európskej únii. A začnem komplimentom. Som rád, že sa táto vláda, rovnako ako tie predošlé, v tomto nadväzuje na tie predošlé, venuje tým témam v Európskej únii živo, že rozmýšľa o pár krokov dopredu, opäť, v Európskej únii sa aj s naším pričinením, z našej iniciatívy a našimi hlasmi, či v parlamente, či na Európskej rade, tvorí legislatíva, ktorá do veľkej miery rozhoduje o tom či budeme stabilným, prosperujúcim, dobre fungujúcim štátom, alebo nie, keď tie návrhy chytáme potom za chvost až v štádiu, keď už sú pripravené, to už je neskoro. Čiže začnem komplimentom, som rád, že táto vláda, podobne ako tie predošlé, nadviazala na tú tradíciu, že sa venuje európskym témam dopredu.
Dokonca pridám ešte jeden kompliment, aby mi nebolo vytknuté, že som tu stranícky a politický. Táto vláda urobila niečo, čo tie predošlé neurobili. Vytvorila post podpredsedu vlády, ktorý má okrem iného na starosti venovať sa, nazvali ste to strategickým projektom, alebo projektom strategického významu na pôde Európskej únie, čo je dobrý krok. Mali sme to v programe takisto aj my, opäť, európske záležitosti nie sú témou, so všetkou úctou k pánu ministrovi zahraničných vecí a európskych záležitostí, ktorý sedí vedľa mňa, nie sú témou, ktorou by sa malo venovať exkluzívne ministerstvo zahraničných vecí, s pánom ministrom sa zhodneme, že mnohé z tých tém sú premiérska úroveň a preto je úplne správne a vecné, že máme na úrovni podpredsedu vlády na úrade vlády človeka, ktorý sa im venuje. Teda má sa im venovať dopredu, má tie veľké strategické projekty v mene Slovenskej republiky sledovať a robiť tú diplomaciu už od samého začiatku, keď sa tie nápady formujú.
Mohlo by sa polemizovať, či má dostatočne veľa zdrojov a či má mať popritom ďalšie dve iné agendy, neviem, ako sa dá stíhať táto dôležitá agenda, ktorú som spomenul, a tie ďalšie dve popritom, ale opäť kompliment vláde, urobila niečo, čo tie predošlé neurobili.
Tu sa však dostávam k tej menej pozitívnej časti. Teda minimálne menej pozitívnej z perspektívy tejto vlády. Chcem hovoriť o tom, aké veľké problémy bude mať táto vláda pri presadzovaní vlastných nápadov a prečo. Ale než sa k tomu dostanem, dovoľte mi minútku-dve k tomu, ako Európska únia funguje. Bez toho tie ďalšie body, postrehy nemajú význam. Počúvam občas, keď pozerám politické relácie, tie víkendové či iné, od kolegov z SNS alebo odinakiaľ, ako nám Európska únia, Francúzsko, Nemecko diktuje a nanucujú nám tu naše preferencie. To je nezmysel, nebudem sa tváriť, že Paríž či Berlin nemajú väčší vplyv v Európskej únii ako my, majú, ale žiaden diktát tu nie je, ten, to, ten mechanizmus, ten spôsob, akým sa rodia rozhodnutia v Európskej únii, by sa dal popísať ako také trhovisko nápadov. Je na jednotlivých krajinách a potom aj na nominantoch týchto krajín v európskych inštitúciách, aby prišli s nápadmi, ktoré, úprimne, zväčša sú šité na mieru tej danej krajiny od, z ktorej pochádzajú, a je potom už na tých jednotlivých krajinách, aby cez šikovnosť svojej vlády, čo znamená ústredí, šikovnosť svojich diplomatov v Bruseli a šikovnosti svojich ľudí, ktorých majú v tých inštitúciách, vedeli pre ten nápad získať aj podporu. Nikde nie je garantované, že nápad uspeje len preto, že je dobrý; dobré nápady majú, samozrejme, väčšiu šancu úspechu ako tie zlé, hlúpe či nedopečené, ale nikde nie je garantované, že uspejú aj tie dobré, je to na tej vláde a na tých ľuďoch a na tej sieti, ktorú som popísal, aby si to, ľudovo povedané, odmakali a presadili, pretavili aj tie dobré nápady do praxe.
Nebudem popisovať do väčších detailov ten mechanizmus, ako to funguje, ale spočíva to v podstate v napísaní nejakého nápadu vo forme najskôr nejakej že abstraktnej vízie, non-paperu, potom sa to presadí vo výbore a potom to postupuje vyššie na úroveň hláv štátov.
No a teraz, v tejto hre, ktorú som práve popísal, v hre, ktorá, opäť, je existenčná pre Slovenskú republiku, lebo tu sa bavíme o formovaní zákonov, dostanem sa neskôr ku konkrétnym príkladom, ale napríklad o tom, ako bude fungovať pomoc priemyslu, ako bude fungovať a vyzerať ten prechod na zelenú ekonomiku, bavíme sa tu o existenčných veciach, v ktorých potrebujeme uspieť. A v tejto hre my ako Slovensko vieme uspieť rovnako dobre ako tie veľké krajiny, ale tu nehovorím abstraktne, teoreticky, tu nehovorím o hypotetických príkladoch, tu hovorím o Európskej únii, v ktorej Holandsko systematicky dlhodobo tvrdí muziku, pretože má správnych ľudí na správnom mieste, má úplne jasnú politiku napríklad v otázke tej fiškálnej disciplíny v Európskej únii a ešte možno viac v niektorých momentoch ako Nemecko diktuje tie pravidlá, ako prísne sa má dbať na dodržiavanie rozpočtov, deficitu a tak ďalej. Holandsko, krajina s rozlohou menšou ako my, okej, viac obyvateľov ako my, ale v žiadnom prípade žiaden európsky obor, Holandsko, krajina nám podobná, kľudne v tejto kľúčovej téme fiškálnej disciplíny často dominuje. Dánsko, ďalší príklad. Krajina, ktorá je dokonca opäť, podobne ako Holandsko, niečo väčšia populáciou, ale je to medzi tými európskymi, v tom európskom merítku krajina nám podobná, v našej lige. Dánsko cez svoju veľmi šikovnú komisárku, veľmi disciplinovaný tím v Kodani, veľmi disciplinovaný, dobre zorganizovaný tím úradníkov v Európskej únii, v podstate že dekádu diktovalo pravidlá medzinárodného obchodu a vnútorného obchodu cez svoju šikovnú komisárku Margrethe Vestager.
V tejto hre, ktorá je opäť pre nás existenčná, v ktorej ide o budúcu prosperitu, bezpečnosť, stabilitu, o nás všetkých, na Slovenskej repu... v Slovenskej republike, v tejto hre vieme uspieť my ako Slováci, rovnako ako tie veľké krajiny, iné menšie krajiny nám idú úplne jasne príkladom.
Čo si to však vyžaduje? Spomenul som už niektoré tie dôležité ingrediencie, niektoré časti zloženia toho úspechu, je to opäť tá dobrá sieť, šikovná sieť ľudí, disciplinovaná vláda, ale predovšetkým, možno tie najdôležitejšie komponenty sú dobrá reputácia a dobré osobné vzťahy s tými lídrami. Okej? Nehovorme si, že Európska únia je nejaká iracionálna mašina, nejaký superpočítač, z ktorého vypadajú úplne racionálne rozhodnutia proste, tu a v Európskej únii, podobne, mimochodom, ako v slovenskej politike, podobne ako na domovskej schôdzi, podobne v akom, v akomkoľvek inom živom organizme, ľudskom organizme, alebo inštitúcii, o ktorej sa bavíme, rozhodujú také dôležite, možno iracionálne, ale dôležité faktory ako: Máte dobré vzťahy? Máte dobrú reputáciu? Preto keď pozerám fotografie po samite, okej, a pozerám sa, ako sedia na pive a na hranolkách, fotografia spred desiatich rokov, Angela Merkel, nemecká kancelárka, Mark Rutte, už vtedy holandský premiér, sedel tam vtedy ešte s prezidentom Sarkozym, už bývalým prezidentom Francúzska, vidím, takto sa to robí, okej? Keď máte takto dobrý vzťah, ak sú aj tie menšie krajiny, aj ten Mark Rutte sedel medzi tými veľkými, tak máte oveľa väčší vplyv, oveľa väčšiu šancu, že vaše nápady prejdú, oveľa väčšia šanca, že tá Európska únia, ktorú vy viete cez takýto vplyv, s takouto dobrou reputáciou formovať, bude vyzerať presne, ako vy chcete, že bude nahrávať vašim, v tomto prípade holandským prioritám, holandským záujmom, okej? Toto je to, na čo by sme mali ašpirovať, takto sa tá európska politika formuje.
A mňa mrzí, tu sa dostávam k tej kritickej časti, že pod vedením tejto vlády sme sa napriek tým pozitívnym krokom, ktoré som pomenoval, vybrali ale že úplne opačným smerom. Úplne opačným smerom, dámy a páni. Bavíme sa tu o koľkom, šiestom mesiaci tejto vlády? Asi šiestom, pozerám na kolegov, šiestom mesiaci tejto vlády. Za tých šesť mesiacov, urobil som si tu zoznam, aby mi nič neušlo, za tých šesť mesiacov sa nám podarilo asi taký, myslím, že unikum. Z Európskej komisie nám chodí jeden kritický list za druhým. Vysoko postavení nemeckí politici, a tento zoznam sa rozširuje každým dňom, nám hovoria o premiérovi Slovenskej republiky ako o hanbe Európy, ďalší z nich volá po našom vylúčení z Európskej únie, konzervatívny politik, žiaden liberál, žiaden progresívec, včera sa k nemu pridal ďalší vysoko postavený, tentokrát zelený politik z Nemecka. Volá po vylúčení Slovenska z Európskej únie.
Česká vláda sa odmietla stretávať s tou našou, tí najbližší spojenci, ktorých spoluprácu ale absolútne potrebujeme na presadenie našich nápadov, povedali že na úrovni kabinetov sa stretávať nebudú. A slovenskí diplomati v Bruseli, a toto je možno to najhoršie, keď sa s nimi bavím, keď tam chodievam, akože tam chodievam pravidelne, hlásia, že spojenci a partneri nás už vylučujú z niektorých tých citlivých konverzácií o témach, ako je napríklad Rusko či pomoc Ukrajine.
Páni a dámy, s takouto reputáciou, s takýmto vplyvom nebudeme mať v živote šancu presadiť žiaden z tých nápadov, ktoré v tej, v tomto dokumente vytyčujeme. Ja gratulujem tomu aparátu na ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí, že vygeneroval tento dobrý dokument, len konštatujem, že kroky, slová a konanie tej politickej vrstvy vlády im hádžu polená pod nohy, pretože pokazením reputácie, takým rýchlym a zásadným pokazením reputácie Slovenskej republiky, ako vidíme za prvých šesť mesiacov tejto vlády, nebude možné reálne presadzovať tieto nápady.
A, pán minister, ja vám dávam ešte aj ten kredit za to, že sa snažíte. Ja evidujem, že sa stretávate s inými lídrami, ideme práve obaja z výboru pre európske záležitosti, kde aj pán premiér pomenoval stretnutia, ktoré mal s pánom Lettim a s inými, ja neupieram, že sa s nimi stretávate, veď sme diplomati okej? Prácou, súčasťou práce alebo náplne práce diplomata je aj stretnúť sa s ľuďmi, s ktorými nesúhlasím, pobaviť sa s nimi, správať sa k nim slušne, môžme sa pri tom aj usmievať. Ale definícia diplomacie, ktorú som raz počul, ktorá je v tomto kľúčová a pre mňa veľmi formatívna, je, že diplomacia je budovanie takých vzťahov, aby sa ten človek na tej druhej strane raz rozhodol ísť do rizika kvôli vám so svojou vlastnou vládou, so svojimi vlastnými voličmi. Takýto vzťah, takýto vzťah s tými ľuďmi nikdy nebudete mať. Oni si vás vypočujú, okej? Oni sa s vami budú usmievať, na vás budú usmievať, oni si s vami tú kávu dajú radi, tak to funguje, my po sebe nepľujeme v Európskej únii, chvalabohu, sme civilizovaným spoločenstvom, ale pôjdu tí ľudia do rizika so svojimi vlastnými voličskými základňami? Pôjdu tí ľudia kvôli vám do rizika so svojimi vlastnými koaličnými partnermi, keď vás majú za hanbu Európy a za vaším chrbtom hovoria o vylúčení Slovenska z Európskej únie? No nepôjdu. Samozrejme, že nepôjdu. Tuto, pán minister, aktivita nerovná sa výsledok.
A opäť, ja som rád, že sa stretávate s tými ministrami, ja som rád, že sa stretávate či vy, či premiér s tými ľuďmi, ktorí tvrdia európsku politiku, moja obava je, že vzhľadom na to, akým spôsobom sa vám podarilo nabúrať a naštrbiť imidž a reputáciu, a tým pádom aj vplyv a rešpekt pre Slovenskú republiku na európskej pôde, ostane len pri stretnutiach lebo keď reálne budete potrebovať, aby tí vaši partneri išli kvôli vám do rizika, tak si povedia: kvôli týmto? Po tom, čo spravili oni mne? Po tom, čo mi spôsobili také problémy tým, že skritizovali Ukrajinu a že sú rus... púšťajú do obehu, že sa stretávajú s Lavrovom a porušujú tu nejakú tichú dohodu v rámci Európskej únie? S týmto mentálnym nastavením, obávam sa, že nám nikto ochotný pomôcť nebude.
Pán minister, budem rád, keď sa mýlim, a poviem to otvorene. Som vlastenec, v prvom rade mi záleží nie na politických bodoch a úspechoch, ale na tom, aby sa tejto krajine darilo. Budem prvý a budem veľmi rád, keď sa budem mýliť, ak sem prídete o rok a poviete mi, toto bol slovenský nápad, podarilo sa nám ho takpovediac od gruntu navrhnúť, presadiť, týchto piatich-šiestich spojencov som si pre to získal a toto sa stalo slovenskou politikou, pardon, európskou politikou a v tomto a v tomto to pomohlo Európskej únii. Budem prvým ktorý povie: symbolicky klobúk dole, neviem, ako sa vám to s touto reputáciou podarilo, ale čo je dobré pre Slovensko, je dobré Slovensko, ja to kritizovať nebudem. Hovorím, že tak ako sú karty rozdané, tak ako ste si proste túto polievku navarili, s takouto reputáciou, s týmito výrokmi, s touto kritikou, ktorú ste zožali, a úplne správnou, od vašich európskych partnerov, vaše šance na úspech sú malé, ako Slováka, ktorému záleží na prosperite tejto krajiny, ma to úprimne, úprimne mrzí. (Potlesk.)
