Vďaka, pán predsedajúci.
Ja mám hneď dve interpelácie a obe sa týkajú rezortu obrany. Začnem možno tou aktuálnejšou.
Doslova dnes ráno sa objavila v médiách správa, že tie nákladné automobily Tatra, ktoré rezort obrany nakupuje a že ich teda nakupuje hojne, tá rámcová zmluva predpokladá nákupy až v objeme vyše jednej miliardy, že tieto nákladné automobily nie sú kupované priamo od výrobcu, sú kupované cez sprostredkovateľskú firmu s veľmi podobnými názvami, ale s úplne odlišnou alebo čiastočne odlišnou právnickou, vlastníckou štruktúrou. A to najdôležitejšie, že rozdiel, rozdiel medzi výrobnou cenou týchto automobilov a cenou, za ktorú si účtuje za to sprostredkovateľ, predstavuje 8 %. Na prvý pohľad možno málo, 8 %, poviete si, čo je to za peniaze, toto nemá žiadne hmatateľné následky. Ale vraciam sa k tomu, čo som povedal pred pár minútami. Bavíme sa tu o nákupe, ktoré sú celkovo v počte niekoľko stovák kusov. Vzhľadom na to, že ide o špecializované vozidlá, nie bežné náklaďáky, tak jednotková cena je primerane vysoká. Spolu, spolu tá rámcová zmluva opäť presahuje až vyše jednu miliardu. Osempercentný rozdiel teda predstavuje rozdiel radovo vo výške minimálne desiatok miliónov eur. Len dodám, čo to znamená na kusovom rozdiele za jednu možnú cenu za jeden kus. Bavíme sa tu o rozdiele pre jeden konkrétny typ vozidla, jedna verzia tej Tatry, ktorú kupujeme, rozdiel je 530-tisíc. To je cena, za ktorú to predáva priamo výrobca, verzus 580-tisíc, cena, za ktorú predáva toto vozidlo sprostredkovateľ Slovenskej republike, Českej republike a iným.
V reakcii na tieto odhalenia zareagoval minister obrany tým, že toto je problém dodávateľa a nie nákupcu alebo kupujúceho, konkrétne ministerstva obrany, že si týmto spôsobom dodávateľ prerozdelil alebo kontroluje spôsobom, akým sa prerozdelí zisk. To aby bolo, tu je podstatné vedieť, že ten výrobca, firma Tatra, nie je vlastnená len jednou právnickou spoločnosťou, má aj minoritných majiteľov. To, čo sa v praxi stalo, je, že tým, že nepredáva priamo výrobca, ale predáva sprostredkovateľská firma, v ktorej už títo minoritní majitelia nie sú zastúpení, v praxi sa stalo to, že ten zisk ostáva majoritnému majiteľovi Tatry a vynecháva toho minoritného majiteľa. To je jedna interpretácia, interpretácia ponúkaná ministrom obrany.
Ja dodávam, že je možná aj interpretácia iná a vážna a naformulujem ju z hľadiska vážnosti aj právnych následkov takto. Ak by chcel výrobca danej technológie, ak by chcel výrobca danej technológie nastaviť tie zmluvy tak, aby sa nemusel podieľať alebo aby nemusel zdieľať informácie o prípadnom zisku a prerozdelení prípadného zisku s minoritným akcionárom, neurobil by to inak. Tým, že zmluva išla priamo cez, išla cez sprostredkovateľa, nie priamo cez výrobcu, vynechali minoritných akcionárov nielen zo zisku, ale aj z rozhodovaní o tom, ako je tento zisk prerozdelený. To, samozrejme, otvára rôzne vážne obvinenia, na ktoré, alebo podozrenia, na ktoré bude musieť odpovedať hlavne výrobca, ale otvára to aj množstvo otázok v súvislosti so samotným kupujúcim, a to konkrétne teda ministerstvom obrany.
Je totiž možné, že Českej republike, ktorá týmto spôsobom rozhodla uzavrieť svoju vlastnú akvizíciu a Slovenská republika len prebrala tento model po Českej republike, je totiž možné, že Českej republike tento spôsob nakupovania nevadil. Má na to v podstate aj možný legitímny dôvod. Tatra je hlavne česká firma, áno, časť tých automobilov sa bude vyrábať na Slovensku, ale je to prioritne česká firma, ktorá ju vlastní. A tu treba vedieť, že Česká republika ako takpovediac hosťovská krajina, ktorá sa bude podieľať tým pádom aj na zisku, aj na daniach, ktoré s tým súvisia s výrobou týchto automobilov, so zamestnaním ľudí, ktorí sa na výrobe týchto automobilov budú podieľať, že Česká republika mala možno aj dobrý dôvod prižmúriť oko nad osempercentnou prirážkou. Česká republika si totiž v podobe iných tých ziskov, ktoré som spomenul, tie daňové príjmy za ľudí, ktorí sa vďaka tomuto kontraktu zamestnajú v Českej republike inak, Česká republika si časť tých 8 % takpovediac nájde, lepšie povedané, časť tých 8 % si nájde cestu späť do českého štátneho rozpočtu. Slovenská republika, Slovenská republika v tejto situácii nebude.
A teraz, vzhľadom na to, že minister obrany sám, sám ho obhajoval, tento nákup, ako najlepší možný, parafrázujem jeho odôvodnenie čo najpresnejšie, ako viem, snáď by Česká republika predsa nedohodla zlé podmienky pre seba. Preto keď pristupujem k českému riešeniu za českú cenu, nemôže tu byť ani náznak podozrenia, že sa deje niečo nekalého. Ja sa pýtam, napadlo vám, že Česká republika bude mať trošku iný postoj k vlastnej firme vzhľadom na situáciu, vzhľadom na možné zisky, ktoré Česká republika bude mať cez daňový príjem, príjem zo zamestnaneckej dane a iné, ktoré samotná výroba týchto automobilov prinesie pre českú pokladnicu, ale nie pre slovenskú? Ak je to takto, že vám ušlo, že Česká republika je tu trošku v inom vzťahu k spomenutému výrobcovi týchto automobilov, tak potom neplatí, neplatí, že ste automaticky našli najlepšiu možnú cestu.
Z toho vyplývajú aj ďalšie otázky, ktoré predložíme ministrovi obrany, pán predsedajúci, aj písomne. Pýtam sa, či by nebolo v danom prípade vhodnejšie ísť cestou súťaže z dvoch príčin. Jednak by to, samozrejme, eliminovalo ten biased, tú náklonnosť, ktorú Česká republika mala v prospech vlastného výrobcu, vzhľadom na to, že z toho, že to zadá vlastnému výrobcovi, budú pre ňu plynúť tie daňové výhody, ktoré som spomenul, a rozhodovali by sme sa o cene automobilu takpovediac nezávisle na tých záujmoch, ktoré mala Česká republika vo vzťahu k firme Tatra a k majiteľom tejto firmy. Zároveň platí, že vzhľadom na to, že nebola súťaž, sme sa vlastne nedozvedeli, či tu nie je iná a reálna možnosť získať ešte lepšiu cenu ako tú, ktorú vyrokovala Česká republika pre vlastné tatrovky. Opakujem, vzhľadom na to, že výrobca išiel cestou predaja nie cez priamo cez výrobcu, ale cez sprostredkovateľa a tento sprostredkovateľ si prihodil 8 %, tak sa otvára reálna možnosť, že kebyže robíme súťaž a kebyže sa do tej súťaže prihlásia výrobcovia, nie sprostredkovateľské firmy, tak sme si mohli tých 8 % pokojne ušetriť.
Opäť, týmto nechcem spochybniť samotný nákup nákladných vozidiel. Naše ozbrojené sily sú v úbohom stave, prešiel som si osobne dnes už, dovolím si povedať, väčšinu vojenských zariadení v tomto štáte a kam človek ide, tam nachádza ešte staré vetriesky, staršie pomaly ako aj tí najstarší tu v tejto sále. Takže rozhodne podporujeme modernizáciu ozbrojených síl, aj konkrétne výmenu tých mnohých starých nákladných automobilov v našich ozbrojených silách. Naši vojaci a vojačky si skutočne zaslúžia lepšie ako tie staré vetriesky, ktoré pravidelne na základniach vídavam, ale moje otázky smerujú k výberu, k spôsobu výberu a ku kritériám, ktoré prezident, pardon, ktoré minister obrany a podpredseda vlády v tomto konkrétnom prípade zvolil. Lebo vzhľadom na to, tie zverejnené informácie, že to kupujeme s prirážkou minimálne 8 % oproti tomu, čo si za ne účtuje výrobca, si myslím, že sa nanovo vyvstáva úplne legitímna obava, že sme si možno nezvolili tú najlepšiu možnú cenu alebo ten najlepší možný postup z hľadiska nákladnosti tejto objednávky.
To je moja prvá interpelácia, opäť predložím ju ako samostatnú interpeláciu ministerstvu obrany a ministrovi obrany a podpredsedovi vlády.
Mám aj druhú, ktorú mi dovoľte predložiť v tomto momente, pán predsedajúci. Týka sa dokumentu, ktorý vydala Rada pre rozpočtovú zodpovednosť koncom minulého roka. Bol to dokument, ktorý bol už vo svojej podstate šokujúci, konštatoval, že deficit bude ešte vyšší, ako predpokladajú tie pesimistické odhady vlády a rozvíjal sa, rozpracoval v tomto dokumente aj dôvody, prečo ten deficit je taký, aký je.
Nás, ktorí sa v tejto sále a mimo tejto sály venujeme obrane, zaujala iná informácia v tomto dokumente. Bol tam taký ironický kompliment, kompliment pre ministerstvo obrany, že vlastne pomohlo vylepšiť fiškálnu situáciu Slovenskej republiky tým, že nevedelo vyčerpať svoj rozpočet. Tá konkrétna suma nie je malá. Ministerstvo obrany Slovenskej republiky vyčerpalo oproti pôvodným plánom v roku 2025 o 595 miliónov menej, ako pôvodne plánovalo a predpokladalo. Len na ilustráciu, to je v podstate že takmer celkový objem priemernej ročnej sumy, alebo že celková priemerná ročná suma, ktorú my tradične vyhradzujeme a vyčleňujeme, pardon, na modernizáciu, tá suma sa pohybuje medzi 600 až 800 miliónmi. Nevyčerpať, nevyčerpať skoro 600 miliónov nie je nejaká malá chybička na, proste v kategórii zaokrúhlenia, nevyčerpať 600 miliónov znamená v podstate nevyčerpať objem peňazí, ktorý predstavuje takmer kompletný rozpočet alebo tú časť rozpočtu, ktorá je vyčlenená z rezortu obrany na modernizáciu.
Tým dôvodom, tým dôvodom, ktorý pripúšťa aj samotná Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, je meškanie dodávok vojenskej techniky. Pripúšťam, to sa stáva a nie vždy je to pod kontrolou ministerstva obrany, napriek tomu to otvára celú sériu otázok, na ktoré nemáme odpoveď a na ktoré si myslím, že každý z nás, ktorému záleží na obranyschopnosti tejto krajiny, potrebuje vedieť odpovede. A dovoľte mi ich teraz, pán predsedajúci, prečítať.
Tá prvá otázka je na pána ministra v súvislosti s odhadom Rady pre rozpočtovú zodpovednosť: Aký je váš odhad skutočného čerpania rozpočtu oproti schválenému rozpočtu? My sme vlastne nepočuli nikdy tú konečnú sumu, ktorú ministerstvo obrany v konečnom dôsledku vyčerpalo.
Druhá otázka. V súvislosti s avizovaným rozpočtom na obranu predsedom vlády Slovenskej republiky, ktorý hovoril o výdavkoch, pardon, ospravedlňujem sa, druhá otázka znie: V súvislosti so znížením výdavkov rozpočtu ministerstva obrany na rok ´25, aký je váš odhad výsledného percentuálneho zníženia výdavkov na obranu v pomere k HDP? V súvislosti s pôvodne rozpočtovanou výškou výdavkov na obranu v objeme 2 % HDP očakávate, že tento spojenecký záväzok nesplníme? A aký je váš upravený odhad výdavkov na obranu vyjadrený percentom HDP na rok 2025? Informovali ste o tejto zmene spojencov?
Krátky dôvetok k tomu, prečo sa na túto tému pýtame. Tí, čo sledujete obranu, dobre viete, že rozpočet na obranu nie je len tak úplne v rukách alebo na samostatnom rozhodnutí vlády Slovenskej republiky, sú tu aj určité medzinárodné záväzky, ku ktorým sme sa prihlásili, už aj táto vláda nedávno na samite vo Walese. Tým záväzkom je konkrétne, aby rozpočet nešiel pod 2 % HDP a aby postupne narastal až do výšky, ten čistý obranný, 3,0 % HDP, duálne výdavky ďalších 1,5 % HDP. Toto je záväzok, ktorý vláda zdedila nie po premiérovi Hegerovi, nie po premiérovi Ódorovi, nie po premiérovi Matovičovi, toto je záväzok ministra, pardon, prezidenta Slovenskej republiky Petra Pellegriniho, tak ako mu ho odobrila vláda Roberta Fica. Ak teda sa stalo, že Slovenská republika sa síce zaviazala investovať minimálne 2 % HDP, ale potom reálne vyčerpala o takmer 600 miliónov menej, čo je zhruba 0,3 % HDP, tak predpokladám, že sme nenaplnili náš medzinárodný záväzok investovať minimálne 2 % HDP a bolo by dobré počuť vysvetlenie zo strany ministerstva obrany.
Tretia otázka. Stotožňujete sa s rámcovým vysvetlením Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, že dôvodom je primárne meškanie dodávok vojenskej techniky? Meškanie ktorých dodávok a v akom objeme toto zníženie na výdavkovej strane rozpočtu spôsobilo? A boli okrem meškania dodávok techniky aj iné dôvody zníženia výdavkov rozpočtu Ministerstva obrany Slovenskej republiky?
Opäť, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť nešla do veľkých detailov, vypichla hlavne tie meškajúce dodávky. Bolo by dobré vedieť, či sú tu aj iné dôvody. A tu je namieste zdravá skepsa. Tu treba vedieť, že spôsob, akým ministerstvo obrany rozpočtuje a potom míňa pridelené prostriedky, vyvoláva mnoho otázok už v minulosti. Tak tento rok, tento uplynulý rok 2025, tak v roku 2024, boli minuté stovky miliónov doslova na poslednú chvíľu. V roku 2024 to boli stovky miliónov minuté na bližšie nešpecifikované semináre a iné podujatia, školenia, o ktorých reálnom účele sme sa nikdy nedozvedeli napriek tomu, že Progresívne Slovensko podalo nie jednu, ale už dve infožiadosti na ministerstvo obrany v tejto veci. A vzhľadom na to, že ministerstvo obrany rozpočtuje tak mizerne, ako rozpočtuje, a gazduje s peniazmi tak mizerne, ako s nimi gazduje, je úplne namieste sa pýtať, či tu boli aj iné dôvody na to, že tých 600 miliónov prepadlo, ako meškanie dodávok techniky zo strany zahraničných dodávateľov.
Ďalšia otázka. V prípade zníženia rozpočtu z dôvodu meškajúcich dodávok materiálu, v akom časovom predstihu sa ministerstvo obrany dozvedelo o riziku meškania jednotlivých dodávok? Viete, prečo sa pýtame? V princípe, a to je predmetom ďalšej otázky, je možné prostriedky, u ktorých existovalo riziko ich prepadnutia z dôvodu omeškania, efektívne presmerovať na iné účely, napríklad na výcvik, bežné nákupy materiálu, rekonštrukcie a podobne. Stalo sa tak? Pokúsili ste sa? A ak nie, tak prečo? Ak ste nechali tých 600 miliónov jednoducho prepadnúť, prečo ste tak konali?
A posledná otázka. V súvislosti s avizovaným rozpočtom na obranu predsedom vlády Slovenskej republiky, ktorý hovoril o výdavkoch nepresahujúcich 2 % HDP aj pre rok 2026, bude vašou ambíciou, pán minister obrany a podpredseda vlády, nevyčerpané prostriedky z minuloročného rozpočtu čerpať v aktuálnom účtovnom roku nad rámec tých premiérom avizovaných 2 % HDP? Ak ste 600 miliónov nestihli minúť tento minulý rok a ak by to bolo aj z objektívnych príčin, že to nedodali, tak logicky, ak vám teraz prídu a ak ste nerátali s tým, že vám prídu až v ´26., ale prídu až v ´26. a vy ste už na ´26 naplánovali 2 % HDP, tak v roku ´26 neminiete 2 % HDP, mali by ste minúť až zhruba 2,3 % HDP. Ale predseda vlády tvrdil, že to nebude viac ako 2 %. Čo teraz? To idete účelovo škrtať iné plánované výdavky len preto, aby ste neprekročili to, čo minister, čo predseda vlády stanovil ako absolútny limit pre ministerstvo obrany? Ak áno, v konečnom dôsledku na to, samozrejme, doplatia len naši vojaci a vojačky.
Vďaka, pán predsedajúci, skončil som.
