Ďakujem, pán predsedajúci, dámy a páni.
Mal som tú česť slúžiť päť rokov ako štátny úradník, riaditeľ odboru, že, Juraj, pamätáš? Zastupujúci generálny a potom aj veľvyslanec. Niečo viem o tom procese, ako sa pripravujú tieto správy, lebo som niekoľko písal aj sám za tých pár rokov. A v praxi to funguje asi tak, dámy a páni, že väčšinou to spíše referent, prečíta to tak že vedúci oddelenia, možno riaditeľ odboru, preletí to generálny a ak si to zväčša, ak si to prečíta minister, je to skôr výnimka, pretože väčšinou sú to rutinné správy, ktoré ani tu v parlamente nie sú predmetom nejakého veľkého záujmu či diskusie. Lenže to by sme, samozrejme, nemohli mať pri moci túto vládu. Táto vláda je special, táto vláda je iná. Vláda, kde si ministri úplne pravidelne protirečia a o chvíľku ponúknem konkrétne príklady, kedy sa im to darí. Vláda, ktorá sa ani nepokúša držať sa v otázke obrany, zahraničnej politiky či Európy jednotnej stratégie, lebo ona ju nemá. Táto vláda sa neunúvala pripraviť si vlastnú bezpečnostnú alebo obrannú politiku, pardon, obrannú stratégiu, tie, ktoré sú v platnosti, sú ešte z éry Jara Naďa či Ivana Korčoka.
No a teraz mám trošku, a majte aj vy, prosím, trošku sympatie pre tých chudákov úradníkov, ktorým pristane na stole úloha takýto dokument pripraviť. Čo majú tí nešťastníci v situácii v tomto smeráckom holubníku, v tejto danej situácii robiť? Keď jeden minister hovorí jedno, druhý druhé a platné, stále platné strategické dokumenty hovoria niečo ale úplne iné. Tak úradníci pri písaní tejto správy o fungovaní v EÚ išli relatívne bezpečnou cestou, použili tam také tradičné dlhodobé slovenské línie z tých čias, z dôb minulých a časov uplynulých a keďže to nikto z vedenia zjavne poriadne nečítal, tak im to aj prešlo. Lenže teraz, dámy a páni, ten výsledok je viac-menej komický, lebo formulácie tejto správy vo viacerých oblastiach priamo a úplne že prvoplánovo protirečia výrokom premiéra či jednotlivých ministrov. A dovoľte mi len dve oblasti za všetky, určite by sa ich dalo spomenúť viac a už viacero spomenula kolegyňa Jurík.
Tak konštatujem, že v otázke sankcií, citlivá to téma, mali sme tu milión debát s ministrom Blanárom či s inými o sankciách Európskej únie voči Rusku za jej nehanebnú, podlú, krvavú agresiu voči Ukrajine. Konštatujem, že tento dokument píše, citujem doslova: „Cieľom prijatých reštriktívnych opatrení je chrániť záujmy a bezpečnosť Európskej únie a jej občanov.“ Paráda, podpisujem do bodky, nenapísal by som to sám inak, nenapísal by som to lepšie. No len teraz, samozrejme, toto je fikcia správy o fungovaní v EÚ. A potom je tu aj, samozrejme, politika a slová premiéra Fica, ktorý opakovane kritizoval sankcie ako, citujem: „nefunkčné a poškodzujúce len tých, ktorí ich vymysleli.“ Len dva týždne dozadu sa v súvislosti s tými sankciami na ropu a plyn vyjadril, že sú nezmyselné a mali by byť zrušené. A povedal tiež, že musíme pripraviť zavetovať, aj keď to bude vnímané ako niečo, čo má nabúrať mierový proces.
Čiže ešte raz. Pán premiér považuje sankcie, sankcie, ktorých celou pointou je, samozrejme, oslabiť ruskú vojnovú mašinériu, uprieť im tie peniaze na to, aby mohli naďalej bombardovať ženy, deti, dôchodcov na Ukrajine, považuje ich za škodlivé a pre záujmy Slovenskej republiky priam nebezpečné. Páni a dámy, takýto prvoplánový rozpor medzi slovami stratégia, teda správy, a slovami premiéra, najvyššieho predstaviteľa alebo druhého najvyššieho predstaviteľa Slovenskej republiky a najvyššieho predstaviteľa vlády, väčší rozpor by ste asi nenašli a nenapísali, ani keby ste chceli. To je len jedna z dvoch tém, ktoré som chcel vypichnúť.
Prejdeme k mojej obľúbenej obrane a bezpečnosti. Správa konštatuje: „V roku 2025 Slovensko privítalo aktívny prístup novej Európskej komisie k otázkam obrany a bezpečnosti," a dodáva o pár riadkov neskôr: „Slovensko podporilo iniciatívy Únie v oblasti bezpečnosti a obrany, vrátane podpory rozvoja obranných síl, spôsobilostí Európskej únie, zvyšovania produktivity a konkurencieschopnosti európskeho obranného priemyslu." To je odkaz, aby bolo jasné, na viacero vecí. Je toho veľa, čo Európska únia v otázke obrany urobila, ale taká tá hlavná novinka minulý rok bola, samozrejme, ten obrovský program pôžičiek SAFE za 150 miliárd, z toho 4,2 miliardy pre Slovensko. Program, o ktorom minister Blanár pred asi pol hodinou povedal, keď predstavoval túto správu, že je to dobrá iniciatíva, citujem jeho slová. Nuž, opäť, jeden čihí, druhý hota. Prečítajme si, čo hovoria o plánoch na podporu obnovy výzbroje Európskej únie alebo členských štátov Európskej únie či premiér Fico, či irónia-irónií samotný minister obrany Miroslav Kali... pardon, pán Robert Kaliňák.
Premiér Fico sa vyjadril, že nemá chuť sa pripravovať na nejakú vojnu, že v týchto nezmyselných časoch zbrojenia by Slovensku veľmi svedčila neutralita. A čo sa týka samotnej politiky Európskej únie v otázke obrannej bezpečnosti, povedal toto: „Všetky zasadnutia Európskej rady sú vojnové kabinety, zbrane, zbrane a zbrane, žiadne slovo mier tam nepadá, čo sa týka zasadnutia Európskej rady. Je mi to veľmi ľúto, lebo v Európskej únii mier mal byť na prvom mieste.“ Aby bolo úplne jasné, čo pod tým myslí, že to nie sú len také všeobecné reči o európskych aktivitách či iniciatívach v otázke obrany a bezpečnosti všeobecne, že fakt hovorí aj o tom programe pôžičiek na investície do našej vlastnej obrany, tak, samozrejme, tie skritizoval pod Slavínom, priamo pred ruským veľvyslancom 8. apríla 2025, takmer presne na deň, alebo deň a rok a týždeň dozadu. Keď skritizoval program SAFE, hovorí, prečo má zrazu Európa vynaložiť 850 miliárd eur na zbrojenie. To je kombinácia 650 miliárd v uvoľnených pravidlách, fiškálnych pravidlách Európskej únie a 150 miliárd na zbrojenie na túto pôžičku. Explicitný odkaz pre znalcov priamo na túto pôžičku, ktorú minister Kaliňák privítal, Slovensko podporilo, premiér Fico opakovane skritizoval. „Principiálne odmietam podporiť,“ ďalší citát, „čokoľvek, čo by viedlo k peniazom na vojnu,“ skonštatoval premiér Fico, ktorý, samozrejme, následne podporil peniaze na vojnu.
Čerešničkou, čerešničkou, dámy a páni, sú výroky samotného ministra Kaliňáka, ktorého dávam do pozornosti preto, lebo ide o ministra, ktorý priamo riadi ozbrojené sily, a človeka, ktorý de facto vlastne reguluje obranný priemysel, pričom oba, aj ozbrojené sily, aj obranný priemysel, priamo profitujú a benefitujú z tej 4,2-miliardovej pôžičky. Len teda zjavne sa to deje proti vôli ministra slávneho rezortu, lebo nie, nie, on je proti tomu, citujem: „aby sa z Európy stala vojenská organizácia na ochranu a vojenstvo je tu na to, Európa je tu na ekonomiku a rozvoj. Nemôžeme to dovoliť,“ povedal predtým, než to samozrejme dovolil. Aby bol ten zmätok a duplicita v našich vyjadreniach a krokoch aleže úplne dokonalé, tak Slovensko sa, samozrejme, nielenže prihlásilo do SAFE, ale ten istý minister, ktorý skritizoval SAFE a povedal, že nemôže niečo takéto dovoliť, samozrejme obratom využil celých 4,2 miliardy, na ktoré malo Slovensko nárok, aby zadal že priamym zadaním, samozrejme, ako on vie, vopred vybraným firmám bez akejkoľvek súťaže, bez akejkoľvek odbornej diskusie tých 4,2 miliardy rozdal. Mimochodom, nie všetky krajiny sa prihlásili do SAFE. To nie je tak, že proste sa pôžička zoberie a automaticky dostanete podľa nejakej percentovej rovnice, čo chcete. Kopa krajín to odmietla, lebo si vedeli požičať, alebo si povedali, že to nepotrebujú, alebo si vedeli požičať lacnejšie. Takže Slovensko urobilo ten extra krok, že nielenže sme SAFE schválili a podporili jeho vznik na pôde Európskej únie, potom sme sa ako jedna z nie úplne všetkých krajín Európskej únie k nemu aj prihlásili a, samozrejme, celých 4,2 miliardy sme si vyčerpali. Potom, čo ich aj premiér, aj minister obrany, irónia-irónií, opakovane skritizovali.
Mohol by som pokračovať, ale nebudem. Už ste asi pochopili z vystúpení či kolegyne Jurík, či mňa, že týchto príkladov je skutočne veľa. Za zmienku fakt stojí to, čo vypichla už Beáta predo mnou. Ako v agende migrácie vláda SMER-u v roku 2026 a v roku ´25, ktorého sa týka tá správa, vlastne oponuje sama sebe a vlastným návrhom na riešenie migračnej krízy z roku 2016. Ak neviete, o čom hovorím, je tu, je tu osobitný dokument, ktorý vláda Roberta Fica v tom roku predložila, ktorý vôbec nebol zlý. Boli to presne tie isté mechanizmy, ktoré Beáta spomínala predo mnou. Flexibilná solidarita dávala nám možnosť, ako reagovať pružne na migračné krízy tak, aby sme nemuseli prijať tie kvóty, ktoré skutočne nedávali zmysel, ale aby sme ukázali nejakú solidaritu a reálne pomohli, to je vlastne smerácky návrh z roku 2016, ktorý, samozrejme, vláda SMER-u v roku 2025 naplno kritizuje.
Páni a dámy, ja neviem, či sa môže, či sa sluší použiť slovo bordel v Národnej rade, ale skutočne žiadne iné slovo tak dobre nepopisuje tú realitu našej politiky a tú fikciu ponúkanú v tejto správe. Ostáva len dodať, a to je dobrá správa, že napriek tým siláckym rečiam či ministrov, či premiéra Slovensko väčšinou naozaj skutočne sklopí uši a vlastne sa riadi skôr tými slovami úradníkov ako tými siláckymi rečami ministrov či premiéra. Tí totiž urobia ramená, keď odlietajú, alebo predtým, než odletia na summit EÚ, alebo keď stoja po boku ruského veľvyslanca. To sú plní rečí o tom, ako je Európska únia zlá, ako s ňou idú, samozrejme, zatočiť. Ale odvaha spľasne, ich odvaha spľasne ako vyfučaný balón v momente, keď prekročia ten prah a treba tieto slová aj povedať do očí ich kolegom z iných členských krajín Európskej únie. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
