Videokanál poslanca

.

.

.

Vďaka, pán predsedajúci. Snáď mi odpustíte, pán predsedajúci, na chvíľku mierne poruším rokovací poriadok a zareagujem aj na pána poslanca Saloňa, ale len upresním. Pán poslanec, ale my sme mali zasadnutie osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti VS, na ktorom som formálne aj pre záznam povedal a požiadal koaličných poslancov o nomináciu členov do tejto komisie. Takže, prepáčte, ale jednoducho nie je pravda, že by žiaden formálny úkon nebol urobený, táto žiadosť odišla, pre záznam, žiadne mená neprišli. Takisto Zuzka bude vedieť doplniť, pani poslankyňa Števulová bude vedieť doplniť a opraviť, v tej neformálnej konverzácii, ktorá tu je, bola tu dlhé mesiace, roky už dnes, konverzácia medzi opozíciou a koalíciou aj mená, tam boli poskytnuté aj mená za opozíciu. Takže tu už fakt niet výhovoriek po troch rokoch. Ja aj preto nevystupujem v rozprave, lebo by som povedal presne to isté, čo som povedal v roku ´25 a to isté, čo som povedal v roku ´24. Proste po dva a pol roku sme v treťom roku tejto diskusie a žiadnu dobrú vôľu nevidno. Ja súhlasím s tým, čo tu odznelo, že je to paradox, asi jediná komisia, ktorá existuje na papieri a nie v realite. Je to od roku 2016. Mám pred sebou § 8a, ktorý presne stipuluje, ako tá komisia má vyzerať – dvaja členovia za výbor SIS, dvaja za VS, dvaja za VOP-ku a potom dvaja nezávislí experti s PT previerkou. Bola tu námietka, do akej miery legitímna, ťažko mi je posudzovať, že tí sa budú ťažko hľadať. My za opozíciu sme nemali problém ich nájsť, pre záznam, ale koalícia si vyžiadala, aby to bolo len parlamentné, aby to teda boli len poslanci a poslankyne, ktorí sú podľa zákona o ochrane utajovaných skutočností osobami oprávnenými oboznamovať sa s utajovanými aj bez previerky. Fajn, povedali sme tu z tohto pléna presne pred rokom, že sme pripravení tento kompromis urobiť, ak to znamená, že rozchodíme ten zákon a že bude môcť tá komisia vzniknúť. To, že nevznikla, už nie je len chybou len predošlých vlád, v tomto volebnom období už niet výhovoriek, to už je dnes chybou vládnej koalície, žiaden záujem nemá.

Vďaka, pán predsedajúci.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, Osobitný kontrolný výbor Národnej rady na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva predkladá v súlade s § 9 zákona č. 166/2003 o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov správu výboru o stave použitia informačno-technických prostriedkov za 1. polrok 2025. V súlade s § 9 zákona o ochrane pred odpočúvaním výbor požiadal ministerstvo obrany v júli 2025 o zaslanie správy o použití ITP za 1. polrok 2025. Správu o použití informačno-technických prostriedkov za 1. polrok predložilo ministerstvo obrany vo verzii neobsahujúcej utajované skutočnosti a boli následne tieto údaje o použití informačno-technických prostriedkov, tak ako boli predložené, sú aj uvedené v správe.
Osobitný kontrolný výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva uvedenú správu prerokoval, a to na 16. schôdzi 11. septembra 2025 a prijal uznesenie č. 48, ktorým vzal predmetnú správu na vedomie a rovnaký postup odporučil aj Národnej rade Slovenskej republiky. V danom uznesení ma výbor tiež poveril, aby som ako spravodajca výboru predložil Národnej rade správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa vyplývajú z rokovacieho poriadku, preto predkladám Národnej rade Slovenskej republiky návrh uznesenia, ktorý je súčasťou správy.
A podobne ako môj kolega zo súvisiaceho výboru mám hneď dve správy, tak prejdem s dovolením pána predsedajúceho rovno na správu, ktorá je pod tlačou 1294. Toto je správa za celý rok 2025. Opäť raz sme si nenašli čas na prerokovanie týchto správ, tak preto máme dve naraz.
Takže dovoľte mi teraz predložiť správu pod tlačou 1294. Osobitný kontrolný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva predkladá v súlade s § 9 zákona č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov správu výboru o stave použitia informačno-technických prostriedkov za celý rok 2025. V súlade s § 9 zákona o ochrane pred odpočúvaním výbor požiadal Ministerstvo obrany Slovenskej republiky v mesiaci január 2026 o zaslanie správy o použití ITP za rok 2025. Túto správu predložilo ministerstvo obrany vo verzii neobsahujúcej utajované skutočnosti. Údaje o použití informačno-technických prostriedkov, tak ako boli predložené, sú uvedené v správe. Osobitný kontrolný výbor na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva uvedenú správu prerokoval na svojej 20. schôdzi, to bolo 16. apríla 2026, a prijal k nej uznesenie č. 59, ktorým vzal predmetnú správu na vedomie, pričom rovnaký postup odporučil i Národnej rade. A podobne ako pri predošlej správe, takisto vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, predkladám Národnej rade Slovenskej republiky návrh uznesenia, ktorý je súčasťou správy.
A teraz, myslím, pán predsedajúci, už môžete otvoriť rozpravu? To už budete vedieť lepšie ako ja.

Vďaka, pán poslanec Dušenka, Igor, pekne a veľmi trefne si skritizoval ten ich nešťastný zvyk hľadať dôvody, prečo si zaslúžia tie vyššie príjmy. Vždy ma to pobaví, keď počujem ľudí, ktorí zhumpľovali ekonomiku, nevedeli zvládnuť deficit, dlh nám narastá. Vďaka tomu nám zvyšujú dane, vďaka tomu, že zvýšili dane, odchádzajú firmy, že títo istí ľudia sa pasujú za top manažérov a tvária sa, že tie prachy potrebujú, lebo veď my makáme a my podávame výkony. Dávam do pozornosti, že keby toto bola naozaj že súkromná firma, manažéri súkromnej firmy, tak by ich vlastníci, prípadne dozorná rada, pred rokmi dávno vyhodili.
Chcem však dať do pozornosti, Igor, že toto sú vlastne tí poctivejší, ktorí vôbec hľadajú dôvody, prečo si ten príjem zaslúžia. Ja som normálne bol v televíznej debate a budem aj menovať. Bol to minister zahraničných vecí Blanár, ktorý popieral, že jemu vlastne príjem narástol. A on to zabaľoval do takého že fakticky správneho argumentu, ale inak, inak čistého podfuku, že jemu vlastne plat klesol, lebo mu stúpli dane. A to, čo, samozrejme, nikomu nepovie, je, že plat už je dávno menšou súčasťou toho príjmu, lebo si navýšili pred tým rokom či dvoma tie paušálne výdavky, takže dnes sú tie oveľa väčšie a tie im práve narástli. Takže ich reálny príjem, to, čo si berú domov, je dnes podstatne väčší, ako to bolo pred rokmi a narastá to ďalej vďaka tomu, že si valorizujú. To, čo vám, samozrejme, pán minister či jemu podobný vôbec nepovie. On normálne klamal do televízie, dobre, možno nie technicky klamstvo, lebo tvrdil, odkazoval stále na svoj plat, ale dobre vedel a účelovo zatajoval, že reálne jeho príjem narástol exponenciálne po prvé tým, že si ho navýšili pred tými niekoľkými rokmi, a potom, že ho teraz odmietli nevalorizovať.
A tá drzosť, nielenže klamať, prečo si to, alebo vymýšľať si, prečo si to zaslúži, ale vlastne poprieť, poprieť, že vôbec ten príjem narástol, to považujem za ešte horšie ako tie smiešne manažérske výhovorky. To už je zoči-voči tým ľuďom, ktorí platia vyššie ceny a vyššie dane, vyslovene výsmech.

Vďaka, pán predsedajúci, a vďaka, pán poslanec Viskupič Marián, za tie slová. Pekne a správne si vyzval, že cieľom vlády predsa musí byť rozšíriť ten mandát a to množstvo ľudí, ktorí majú tú možnosť hlasovať, a toto povedie k úplne presnému opaku. Ja chcem pridať svoju story k tomu príbehu, ktorý prerozprávala aj kolegyňa Kleinert. My máme totiž takú možno mylnú predstavu, že Slováci žijúci v zahraničí sa balia v peniazoch a nevedia, čo s nimi, a priletia na zavolanie, preukážu svoju občiansku povinnosť, ako to povedal poslanec Kéry. Dokážu, že to naozaj myslia s voľbou vážne, skočia do lietadla, zaplatia si ten hotel a prídu. Nuž toto keby v časoch, keď som ja žil a pracoval v Spojených štátoch, pán poslanec povie, tak sa nahlas rozosmejem. Mal som vtedy podobnú situáciu, Dana. Toho času som mal peniaze akurát na štipko, na to, aby som sa mohol niekde sa zamestnať a z niečoho žiť, som robil pre internát, umýval som riady, čistil som ryby na Aljaške, robil som inštruktora windsurfingu, jachtingu a lyžovania, proste že nebolo džobu, ktorý som, ešte aj zabudol som, v rozhlase som robil v školskom, nebolo džobu, ktorý na vysokej škole bol, ktorý som nerobil. Tie peniaze som zliepal dokopy po desiatkach dolárov a predstava, že jediná možnosť akoby som mohol využiť svoje občianske právo, jedno z tých najväčších, čo máme, je len taká, že zoberiem peniaze, ktoré nemám a nemám šancu zohnať a nejak sa premiestnim doslova na dva dni, lebo rýchlejšie by to nešlo, do mesta, kde by som musel prenajať drahý hotel za peniaze, ktoré nemám, to je čistá fikcia. A škrie ma tá arogancia, s akou pristupuje vládna moc nielen k voličom v zahraničí vôbec, ale aj k tomu úsudku, že však nech si dokážu, že ich to naozaj trápi, nech si dokážu, že ich to naozaj zaujíma a nech si zaplatia tú letenku. A z čoho, prosím pekne? Tam nelietajú pečené holuby do úst. Väčšina Slovákov, ktorých ste vyštvali zlou kvalitou vysokých škôl do zahraničia, tam drie, proste snaží sa pracovať, robí dva-tri džoby, aby dostali kvalitné vzdelanie a teraz ich potrestáte tým, že im upriete právo hlasovať. To sa stane.

Vďaka, pán predsedajúci.
Len krátko k poslancovi Pročkovi. Vďaka, že si vypichol tú duplicitu a pokrytectvo aj v otázke vývozu zbraní. Dodám, že je to vlastne ešte horšie, lebo ono nesedí ani to, čo tá vláda cituje, že z vládnej úrovne nič nedodáva. Aby bolo jasné, každý jeden náboj, ktorý zo Slovenska odíde na Ukrajinu, musí byť schválený vládou, odobrený vládou. Obranný priemysel, výrobky obranného priemyslu sú iné od mikrovlniek alebo toasterov, tam musí vláda udeliť licenciu, tri či štyri cesty sa potom musia podpísať, vrátane spravodajských služieb. Takže nesedí ani to, čo tvrdí vláda, že z vládnej úrovne nič neodchádza, aj keď je to vyrobené súkromnými firmami, vláda každý jeden náboj Ukrajinu schvaľuje. Takže tá duplicita platí hneď dvojnásobne.
A využijem zvyšok času na to, aby som dokončil tie dve vety z vystúpenia, čo som nestihol. Čiže vlastne asi som rád a vďačný za tú duplicitu, lebo tá alternatíva, samozrejme, vzhľadom na tie pozície nezmyselné, ktoré táto vláda má a protirečí, by bolo, že by sa ich snažili aj naozaj aj naplniť na tej európskej pôde, že by naozaj urobili to, čo často hovoria, sľubujú a keď robia svaly ešte pred odletom do Európy. Asi som rád, že tá ich odvaha nakoniec vždy vyfučí, lebo aspoň potom už nie sme kazítkom. Len podotýkam teda, že stále ešte sme na smiech. A táto krajina má na oveľa, oveľa viac, aby bola ostatným na smiech.

Ďakujem, pán predsedajúci, dámy a páni.
Mal som tú česť slúžiť päť rokov ako štátny úradník, riaditeľ odboru, že, Juraj, pamätáš? Zastupujúci generálny a potom aj veľvyslanec. Niečo viem o tom procese, ako sa pripravujú tieto správy, lebo som niekoľko písal aj sám za tých pár rokov. A v praxi to funguje asi tak, dámy a páni, že väčšinou to spíše referent, prečíta to tak že vedúci oddelenia, možno riaditeľ odboru, preletí to generálny a ak si to zväčša, ak si to prečíta minister, je to skôr výnimka, pretože väčšinou sú to rutinné správy, ktoré ani tu v parlamente nie sú predmetom nejakého veľkého záujmu či diskusie. Lenže to by sme, samozrejme, nemohli mať pri moci túto vládu. Táto vláda je special, táto vláda je iná. Vláda, kde si ministri úplne pravidelne protirečia a o chvíľku ponúknem konkrétne príklady, kedy sa im to darí. Vláda, ktorá sa ani nepokúša držať sa v otázke obrany, zahraničnej politiky či Európy jednotnej stratégie, lebo ona ju nemá. Táto vláda sa neunúvala pripraviť si vlastnú bezpečnostnú alebo obrannú politiku, pardon, obrannú stratégiu, tie, ktoré sú v platnosti, sú ešte z éry Jara Naďa či Ivana Korčoka.
No a teraz mám trošku, a majte aj vy, prosím, trošku sympatie pre tých chudákov úradníkov, ktorým pristane na stole úloha takýto dokument pripraviť. Čo majú tí nešťastníci v situácii v tomto smeráckom holubníku, v tejto danej situácii robiť? Keď jeden minister hovorí jedno, druhý druhé a platné, stále platné strategické dokumenty hovoria niečo ale úplne iné. Tak úradníci pri písaní tejto správy o fungovaní v EÚ išli relatívne bezpečnou cestou, použili tam také tradičné dlhodobé slovenské línie z tých čias, z dôb minulých a časov uplynulých a keďže to nikto z vedenia zjavne poriadne nečítal, tak im to aj prešlo. Lenže teraz, dámy a páni, ten výsledok je viac-menej komický, lebo formulácie tejto správy vo viacerých oblastiach priamo a úplne že prvoplánovo protirečia výrokom premiéra či jednotlivých ministrov. A dovoľte mi len dve oblasti za všetky, určite by sa ich dalo spomenúť viac a už viacero spomenula kolegyňa Jurík.
Tak konštatujem, že v otázke sankcií, citlivá to téma, mali sme tu milión debát s ministrom Blanárom či s inými o sankciách Európskej únie voči Rusku za jej nehanebnú, podlú, krvavú agresiu voči Ukrajine. Konštatujem, že tento dokument píše, citujem doslova: „Cieľom prijatých reštriktívnych opatrení je chrániť záujmy a bezpečnosť Európskej únie a jej občanov.“ Paráda, podpisujem do bodky, nenapísal by som to sám inak, nenapísal by som to lepšie. No len teraz, samozrejme, toto je fikcia správy o fungovaní v EÚ. A potom je tu aj, samozrejme, politika a slová premiéra Fica, ktorý opakovane kritizoval sankcie ako, citujem: „nefunkčné a poškodzujúce len tých, ktorí ich vymysleli.“ Len dva týždne dozadu sa v súvislosti s tými sankciami na ropu a plyn vyjadril, že sú nezmyselné a mali by byť zrušené. A povedal tiež, že musíme pripraviť zavetovať, aj keď to bude vnímané ako niečo, čo má nabúrať mierový proces.
Čiže ešte raz. Pán premiér považuje sankcie, sankcie, ktorých celou pointou je, samozrejme, oslabiť ruskú vojnovú mašinériu, uprieť im tie peniaze na to, aby mohli naďalej bombardovať ženy, deti, dôchodcov na Ukrajine, považuje ich za škodlivé a pre záujmy Slovenskej republiky priam nebezpečné. Páni a dámy, takýto prvoplánový rozpor medzi slovami stratégia, teda správy, a slovami premiéra, najvyššieho predstaviteľa alebo druhého najvyššieho predstaviteľa Slovenskej republiky a najvyššieho predstaviteľa vlády, väčší rozpor by ste asi nenašli a nenapísali, ani keby ste chceli. To je len jedna z dvoch tém, ktoré som chcel vypichnúť.
Prejdeme k mojej obľúbenej obrane a bezpečnosti. Správa konštatuje: „V roku 2025 Slovensko privítalo aktívny prístup novej Európskej komisie k otázkam obrany a bezpečnosti," a dodáva o pár riadkov neskôr: „Slovensko podporilo iniciatívy Únie v oblasti bezpečnosti a obrany, vrátane podpory rozvoja obranných síl, spôsobilostí Európskej únie, zvyšovania produktivity a konkurencieschopnosti európskeho obranného priemyslu." To je odkaz, aby bolo jasné, na viacero vecí. Je toho veľa, čo Európska únia v otázke obrany urobila, ale taká tá hlavná novinka minulý rok bola, samozrejme, ten obrovský program pôžičiek SAFE za 150 miliárd, z toho 4,2 miliardy pre Slovensko. Program, o ktorom minister Blanár pred asi pol hodinou povedal, keď predstavoval túto správu, že je to dobrá iniciatíva, citujem jeho slová. Nuž, opäť, jeden čihí, druhý hota. Prečítajme si, čo hovoria o plánoch na podporu obnovy výzbroje Európskej únie alebo členských štátov Európskej únie či premiér Fico, či irónia-irónií samotný minister obrany Miroslav Kali... pardon, pán Robert Kaliňák.
Premiér Fico sa vyjadril, že nemá chuť sa pripravovať na nejakú vojnu, že v týchto nezmyselných časoch zbrojenia by Slovensku veľmi svedčila neutralita. A čo sa týka samotnej politiky Európskej únie v otázke obrannej bezpečnosti, povedal toto: „Všetky zasadnutia Európskej rady sú vojnové kabinety, zbrane, zbrane a zbrane, žiadne slovo mier tam nepadá, čo sa týka zasadnutia Európskej rady. Je mi to veľmi ľúto, lebo v Európskej únii mier mal byť na prvom mieste.“ Aby bolo úplne jasné, čo pod tým myslí, že to nie sú len také všeobecné reči o európskych aktivitách či iniciatívach v otázke obrany a bezpečnosti všeobecne, že fakt hovorí aj o tom programe pôžičiek na investície do našej vlastnej obrany, tak, samozrejme, tie skritizoval pod Slavínom, priamo pred ruským veľvyslancom 8. apríla 2025, takmer presne na deň, alebo deň a rok a týždeň dozadu. Keď skritizoval program SAFE, hovorí, prečo má zrazu Európa vynaložiť 850 miliárd eur na zbrojenie. To je kombinácia 650 miliárd v uvoľnených pravidlách, fiškálnych pravidlách Európskej únie a 150 miliárd na zbrojenie na túto pôžičku. Explicitný odkaz pre znalcov priamo na túto pôžičku, ktorú minister Kaliňák privítal, Slovensko podporilo, premiér Fico opakovane skritizoval. „Principiálne odmietam podporiť,“ ďalší citát, „čokoľvek, čo by viedlo k peniazom na vojnu,“ skonštatoval premiér Fico, ktorý, samozrejme, následne podporil peniaze na vojnu.
Čerešničkou, čerešničkou, dámy a páni, sú výroky samotného ministra Kaliňáka, ktorého dávam do pozornosti preto, lebo ide o ministra, ktorý priamo riadi ozbrojené sily, a človeka, ktorý de facto vlastne reguluje obranný priemysel, pričom oba, aj ozbrojené sily, aj obranný priemysel, priamo profitujú a benefitujú z tej 4,2-miliardovej pôžičky. Len teda zjavne sa to deje proti vôli ministra slávneho rezortu, lebo nie, nie, on je proti tomu, citujem: „aby sa z Európy stala vojenská organizácia na ochranu a vojenstvo je tu na to, Európa je tu na ekonomiku a rozvoj. Nemôžeme to dovoliť,“ povedal predtým, než to samozrejme dovolil. Aby bol ten zmätok a duplicita v našich vyjadreniach a krokoch aleže úplne dokonalé, tak Slovensko sa, samozrejme, nielenže prihlásilo do SAFE, ale ten istý minister, ktorý skritizoval SAFE a povedal, že nemôže niečo takéto dovoliť, samozrejme obratom využil celých 4,2 miliardy, na ktoré malo Slovensko nárok, aby zadal že priamym zadaním, samozrejme, ako on vie, vopred vybraným firmám bez akejkoľvek súťaže, bez akejkoľvek odbornej diskusie tých 4,2 miliardy rozdal. Mimochodom, nie všetky krajiny sa prihlásili do SAFE. To nie je tak, že proste sa pôžička zoberie a automaticky dostanete podľa nejakej percentovej rovnice, čo chcete. Kopa krajín to odmietla, lebo si vedeli požičať, alebo si povedali, že to nepotrebujú, alebo si vedeli požičať lacnejšie. Takže Slovensko urobilo ten extra krok, že nielenže sme SAFE schválili a podporili jeho vznik na pôde Európskej únie, potom sme sa ako jedna z nie úplne všetkých krajín Európskej únie k nemu aj prihlásili a, samozrejme, celých 4,2 miliardy sme si vyčerpali. Potom, čo ich aj premiér, aj minister obrany, irónia-irónií, opakovane skritizovali.
Mohol by som pokračovať, ale nebudem. Už ste asi pochopili z vystúpení či kolegyne Jurík, či mňa, že týchto príkladov je skutočne veľa. Za zmienku fakt stojí to, čo vypichla už Beáta predo mnou. Ako v agende migrácie vláda SMER-u v roku 2026 a v roku ´25, ktorého sa týka tá správa, vlastne oponuje sama sebe a vlastným návrhom na riešenie migračnej krízy z roku 2016. Ak neviete, o čom hovorím, je tu, je tu osobitný dokument, ktorý vláda Roberta Fica v tom roku predložila, ktorý vôbec nebol zlý. Boli to presne tie isté mechanizmy, ktoré Beáta spomínala predo mnou. Flexibilná solidarita dávala nám možnosť, ako reagovať pružne na migračné krízy tak, aby sme nemuseli prijať tie kvóty, ktoré skutočne nedávali zmysel, ale aby sme ukázali nejakú solidaritu a reálne pomohli, to je vlastne smerácky návrh z roku 2016, ktorý, samozrejme, vláda SMER-u v roku 2025 naplno kritizuje.
Páni a dámy, ja neviem, či sa môže, či sa sluší použiť slovo bordel v Národnej rade, ale skutočne žiadne iné slovo tak dobre nepopisuje tú realitu našej politiky a tú fikciu ponúkanú v tejto správe. Ostáva len dodať, a to je dobrá správa, že napriek tým siláckym rečiam či ministrov, či premiéra Slovensko väčšinou naozaj skutočne sklopí uši a vlastne sa riadi skôr tými slovami úradníkov ako tými siláckymi rečami ministrov či premiéra. Tí totiž urobia ramená, keď odlietajú, alebo predtým, než odletia na summit EÚ, alebo keď stoja po boku ruského veľvyslanca. To sú plní rečí o tom, ako je Európska únia zlá, ako s ňou idú, samozrejme, zatočiť. Ale odvaha spľasne, ich odvaha spľasne ako vyfučaný balón v momente, keď prekročia ten prah a treba tieto slová aj povedať do očí ich kolegom z iných členských krajín Európskej únie. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Zora, krásne si to povedala, podpisujem sa pod každé jedno slovo. Však asi všetci rozumieme tomu, čo chceli urobiť. Chceli sa prihlásiť k niečomu, za čo vlastne, na čom majú nulový podiel. Čo je skutočne obdivuhodné a ja som z duše rád, že Obchod, film, na korze Oscara získal. Jozef Kroner v ňom bol úžasný, ale povedzme si narovinu, nikto zo súčasných autorov tohto uznesenia na tom nemal absolútne žiaden podiel a tým chválením sa cudzím perím vlastne len upozorňuje na vlastné zlyhania odvtedy, pretože ako si krásne povedala sama, aj vymenovaním tých Osca­rov, ktorých za ostatné dve dekády získali Poliaci, Česi či Maďari, je veľmi dobrý dôvod, prečo Slovensko odvtedy nezískalo nič. Je to vyštvanie tých najmladších, najtalentovanejších, najskúsenejších - tým vytvorením tej atmosféry strachu a nenávisti - za naše hranice, je to zhumpľovaním školstva natoľko, že kopa tých ľudí ani sa nestane profesionálmi na Slovensku, lebo odídu do škôl v Česku a inde a skutočne si tie profesionálne ostrohy získajú až tam.
A tak mi napadlo teda, že keď už sme pri tom, keď už sme pri tých oslavách neúspechov, za ktoré minimálne teda tých 15 rokov, čo sú, čo boli pri moci, môžu predstavitelia SMER-u a HLAS-u a SNS, čo takto vytvoriť aj iné kategórie, ktoré rovnako pripomínajú neúspechy, za ktoré môže 15 rokov šafárenia predstaviteľov tejto koalície? Čo takto vytvoriť alebo schváliť uznesenie k 24 rokom, čo sme nezískali olympijské zlato v hokeji? Lebo tak zhumpľovali šport, pripustili, či je to rodinkárstvo, či korupciu v športe, že sa nám tu dnes na pomaly dennej báze ozývajú predstavitelia rôznych zväzov športových s príbehmi, ako sú im hádzané polená pod nohy. Čo takto pripomenúť si 125 rokov nezískania Nobelovej ceny? Nikdy sme ju nezískali od vzniku v 1901. Za to, samozrejme, nemôžete prvých veľa dekád vy, ale ostatných pár dekád už je to na vrub SMER-u, pretože opäť, keď vyháňate tých najmladších a najtalentovanejších do zahraničia, takto nikdy Oscara či zlatú medailu na olympiáde, či Nobelovu cenu nezískame.
Chceli ste upriamiť pozornosť na úspechy, pripomenuli ste len vlastné neúspechy a vlastné zlyhania. (Potlesk.)