Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predsedajúci, pán minister, máme na rokovaní v druhom čítaní zákon o verejnom obstarávaní, ktorý je zákonom, ktorý zaručuje, že peniaze daňových poplatníkov sa využívajú hospodárne a na zmysluplné veci, a preto je dôležité, aby zákon bol postavený dobre a bol postavený férovo voči obstarávateľom, ale bol postavený férovo aj voči podnikateľom, ktorí tieto služby štátu poskytujú a...
Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predsedajúci, pán minister, máme na rokovaní v druhom čítaní zákon o verejnom obstarávaní, ktorý je zákonom, ktorý zaručuje, že peniaze daňových poplatníkov sa využívajú hospodárne a na zmysluplné veci, a preto je dôležité, aby zákon bol postavený dobre a bol postavený férovo voči obstarávateľom, ale bol postavený férovo aj voči podnikateľom, ktorí tieto služby štátu poskytujú a predávajú mu služby alebo, alebo produkty.
Pán minister uviedol vo svojom úvodnom slovo najmä eurofondové zákazky, kde podľa neho je najväčším problémom práve, práve verejné obstarávanie. Dovoľte mi pozrieť sa do minulosti. Keď sme totiž prevzali eurofondy, tak špeciálne pravidlá pre verejné obstarávanie v eurofondových zákazkách boli v katastrofálnom stave. To znamená, že boli nastavené tak, že každý jeden program mal svoju vlastnú príručku pre verejné obstarávanie a tieto pravidlá sa v mnohom líšili. To znamená, že keď ste obstarávali napríklad cestu cez integrovaný program na ministerstve dopravy, tak platili úplne iné pravidlá ako keď ste obstarávali cestu v regionálnom, integrovanom regionálnom programe. Požadovali sa úplne iné dokumenty, jeden operačný program požadoval iks dokumentov, druhý požadoval úplne iné dokumenty, a práve preto prvý krok, ktorý sme urobili, bolo, že sme zjednotili pravidlá pre verejné obstarávanie v rámci eurofondových zákaziek. A tu treba povedať, že pravidlá v eurofondových zákazkách pre verejné obstarávanie často šli nad rámec zákona vo verejnom obstarávaní. Čiže tie pravidlá boli ešte tvrdšie, ako bol nastavený súčasný vtedajší zákon o verejnom obstarávaní.
Preto výraznou pomocou, ktorú ocenili aj starostovia a primátori, bola jednotná príručka pre verejné obstarávanie, ktorá zjednotila všetky pravidlá a zrušila opatrenia, ktoré boli nad rámec zákona vo verejnom obstarávaní. A toto bol jeden zo zásadných krokov v uprataní verejného obstarávania práve v eurofondov. Dokonca, to už spomenul aj predrečník, sme zrušili v eurofondoch pri verejnom obstarávaní takzvanú dvojkolovosť. Zároveň sme do zákona presadili zverejňovanie najčastejších zistení kontrolných orgánov, to znamená, že aby sa žiadatelia mohli vyvarovať chýb. To znamená, keď v eurofondoch spravil žiadateľ nejaké chyby, dostal, dostal teda auditný, nejaký auditný výsledok, ale tento auditný výsledok nebol nikde zverejnený. To znamená, že tí ostatní sa nemohli poučiť z cudzích chýb a každý jeden primátor, starosta alebo žiadateľ sa musel učiť na svojich vlastných chybách a dookola sa opakovali tie isté chyby. Teraz sa auditné zistenia zverejňujú, čo sa týka napríklad aj zistení z verejného obstarávania.
Tretinko problémom, keď hovoríme o verejnom obstarávaní v eurofondoch, boli kontroly verejného obstarávania. Na ministerstvách to kontrolovalo pár úradníkov a to bolo obrovské kvantum verejných obstarávaní, ktoré, kde kontrola verejných obstarávaní často meškala. A tam sme urobili zásadné zmeny tým, že sme zjednotili útvary kontroly pod jednu strechu. Obce, čo sa týka samotnej kontroly, tam sme zrušili napríklad ex ante kontrolu, ktorá bola nad rámec zákona o verejnom obstarávaní, ktorá platila len pre eurofondy, ale tu je treba povedať jednu zaujímavú vec, že obce, starostovia aj primátori vítali, že môžu poslať rezortom ešte verejné obstarávanie na predbežnú kontrolu, ex ante kontrola, práve preto, aby si boli istí, že neskôr v tom procese nespravia chybu. Pretože ak by verejné obstarávanie zrealizovali zle, tak následne buď kontrola auditu alebo Európskej komisie tak im dá pokutu a celý projekt, peniaze z celého projektu musia vrátiť. Čiže aj keď sa ex ante kontroly zrušili, tak tá predbežná kontrola procesu verejného obstarávania v rámci eurofondov bola, bola vítaná a často to teda robili starostovia alebo primátori dobrovoľne. Hlavne takí, ktorí mali menšie zdroje na to, aby, aby, mať celý útvar, ktorý sa venoval verejnému obstarávaniu.
A bola by som veľmi rada, tak keď teraz hovorím o eurofondoch, aby táto tendencia v upratávaní pravidiel verejného obstarávania, špeciálne pri eurofondoch, aby pokračovala. To znamená, aby v eurofondoch sa nerobila dvojkoľajnosť, to znamená, že niečo platí na národnej úrovni a potom ešte niečo iné, nejaké ďalšie pravidlá platia v eurofondoch, čím sa celý proces zbyrokratizuje.
Čiže tie základné kroky boli zjednotiť pravidlá pre všetky programy, teraz je to jednoduchšie, lebo je jeden program, zaviesť jednotnú príručku verejného obstarávania a zaviesť jednotné štandardy a jednotnú kontrolu. To bol ináč ďalší problém, keď sa kontrolovalo verejné obstarávanie na rôznych ministerstvách, tak úradníci na rôznych ministerstvách dávali rôzne zistenia. Čiže ministerstvo iks k verejnému obstarávaniu malo úplne iné štandardy, ktorým to kontrolovali, hlavne pri eurofondových projektoch, a čo spôsobovalo absolútny chaos. Čiže veľmi dôležité, tu ešte apelujem na to, aby prebiehali v rámci teda verejných obstarávaní pri eurofondových zákazkách aj školenia, ale nielen žiadateľov, ale aj úradníkov.
K zákonu o verejnom obstarávaní bolo mnoho pripomienok. Myslím, že ich bolo viac ako 700. Odborná verejnosť upozorňovala na nedostatky, ktoré umožňujú, aby úradníci mohli nakupovať predražene alebo nakupovať od rodinných príslušníkov. Toto napríklad bola jedna taká hlavná pripomienka. Niektoré veci v rámci pripomienkového konania sa zmenili, čo oceňujem a myslím si, že to je dobré, že sa ten zákon posunul, povedala by som, z takého až eldoráda smerom k väčšej štruktúrovanosti. Ale mnohé také zásadné problémy tam podľa nášho názoru ostali.
Jednou z takých najväčších pripomienok bolo drastické zvýšenie limitov, k tomu predkladám aj pozmeňujúci návrh. Pretože súčasný návrh zákona obmedzuje námietky od konkurenčných firiem. Napríklad tie nebude možné podať pri zákazkách na stavebné práce do 1,5 mil. eur. To znamená, že firmy nebudú môcť namietať prípadnú nezákonnosť, akou sú napríklad diskriminačné podmienky alebo súťaže ušité na jedného záujemcu, alebo neoprávnené vylúčenie uchádzača. To znamená, že môže sa stať, že sa bude súťažiť len naoko. Vyberú sa tri subjekty a skutočná hospodárska súťaž, ktorá má za cieľ znižovanie ceny, tak neprebehne. Toho sme boli svedkami pri mnohých zákazkách a na to sa sťažujú aj starostovia, aj primátori, ktorým to robí problém, že sa napríklad prihlasujú stále tie isté firmy, ktoré medzi sebou akože súťažia, ale v zásade nikto nikoho medzi seba, seba nepustia.
Takisto Generálna prokuratúra namietala v rámci pripomienok, že ak by prešlo pôvodné znenie, tak by klesol počet povinne zverejňovaných podlimitných zákaziek na asi 8,5 % oproti súčasnosti. Toto je, si myslím, že je závažná pripomienka, povedal to už aj kolega z Progresívneho Slovenska. Zverejňovanie, väčšia transparentnosť sa rovná väčšia propodnikateľská otvorenosť, to znamená väčšia hospodárska súťaž a lepšie, nakoniec lepšie podmienky po štát. (Kýchnutie v pléne.) Na zdravie! Zároveň stúpli limity, do ktorých môžu úradníci zadať zákazku bez predošlého zverejnenia. Stačí im vybrať len z troch cenových ponúk od vopred vytypovaných firiem.
Ďalší problém, ktorý som už spomínala, je, že kontrolóri zároveň tieto zákazky budú môcť preveriť de facto až po podpise zmluvy. V súčasnosti môžu preveriť nákupy ešte pred uzatvorením. Hovorím, pri eurofondoch preverovať zákazky pred uzatvorením, to bolo, vítali to aj obce, obce a primátori práve preto, aby si boli istí, že majú všetko v poriadku.
Ak dovolíte, tak ja teraz prečítam pozmeňujúce, dva krátke pozmeňujúce návrhy. A teda dúfam, že po druhom čítaní, však na to to druhé čítanie slúži, sa súčasný návrh zákona ešte vylepší o body, ktoré namietala jednak aj odborná verejnosť, ale aj, ale aj niektoré rezorty.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Veroniky Remišovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/215 o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
1. V čl. I sa vypúšťa bod 8.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Navrhuje sa vypustiť predmetný bod, ktorým sa päťnásobne zvyšuje predpokladaná hodnota zákazky, ktorá je určujúca pre posúdenie, či sa na ňu predmetný zákon vzťahuje alebo nie, a ktorým sa zvyšuje limit rozhodujúci pre povinnosť verejného obstarávateľa a obstarávateľa poslať na uverejnenie súhrnnú správu. Takéto skokové navýšenie by malo za následok skokové zníženie transparentnosti vo verejnom obstarávaní.
2. V čl. I bode 80 § 170 ods. 7 písm. b) sa číslo „1 500 000” nahrádza číslom „800 000” .
A navrhuje sa zachovať limit 800-tisíc eur pre nemožnosť podať námietky pri zákazkách na uskutočňovanie stavebných, stavebných prác.
Ďakujem veľmi pekne a, ako som už povedala, verejné obstarávanie je zákon, ktorý stráži to, aby sa peniaze daňových poplatníkov využívali hospodárne, využívali sa na zmysluplné veci. Zároveň každý si želá, aby verejné obstarávanie malo jednoduché a zrozumiteľne pravidlá, aby ten proces bol čo najjednoduchší, najrýchlejší. Za našej vlády sme mali, myslím, že dve alebo tri novely verejného obstarávania, kde sa mnohé veci zjednodušili. Tie veci, ktoré sú dobré, ktoré idú v správnom, v správnom smere, tak tie je, si myslím, že je dobré akceptovať, ale zároveň jedna a tá najzásadnejšia vec teda je v súčasnom návrhu zákona znižovanie celkovej transparentnosti verejného obstarávania. A to ide vôbec proti zmyslu verejného obstarávania ako takého.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
