Videokanál poslanca

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, k tomuto zákonu najprv, kým poviem moje pripomienky, rád by som prečítal pripomienky podľa mňa veľmi dôležitých inštitúcií, ktoré mali v MPK a nie všetky boli zapracované alebo pokiaľ mám dobré informácie, tak v tejto podobe neboli zapracované vôbec.
Takže Národná banka má pripomienku, že chýba odhad, koľko ľudí stratí dávku v hmotnej núdzi, chýba vplyv na rozpočet ohľadom daní a odvodov a zároveň upozorňuje, že geografický nesúlad medzi tým, kde je najväčší počet nezamestnaných, a tým, kde sú neobsadené pracovné miesta, hlavne sa jedná, samozrejme, o rómske osady, kde, ktoré žijú v miestach, kde tie pracovné ponuky naozaj nie sú, a takisto upozorňuje na negatívne dopady spojené a hlavne upozorňuje na nárast kriminality v týchto miestach. Tu už bolo spomínané niekoľkokrát, že tresty za, sa výrazne znížili tresty za priestupky, v podstate nie sú efektívne a predpokladám, že keď sa to tu udeje, tak v týchto lokalitách nastane rapídny počet krádeží.
Národná banka zároveň upozorňuje, že v zákone vzniká, zákon vzniká len na základe represívnych opatrení a nevyhodnocujú sa iné motivačné opatrenia, na ktoré zamestnávateľom ....., ak sú niektoré pracovné pozície dlhodobo neobsadené, adekvátnosť pracovných pozícií a tak ďalej. Ďalej Národná banka upozorňuje, že pozitívne ovplyvní všetky domácnosti v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia, avšak nielen pozitívne, ale aj negatívne. A ten negatívny vplyv v texte nie je uvedený, nakoľko keď niekomu zoberieme sociálnu dávku, tak je jasné, že tú rodinu to ovplyvní negatívne.
Konfederácia odborových zväzov. Odborári v rozsiahlej pripomienke napádajú celú filozofiu návrhu zákona a upozorňujú na to, že 60 % ľuďom, ktorí sú v hmotnej núdzi, sa hlási a chce pracovať a aktívne sa podieľajú na, pri hlasovaní a všetkých, všetkých aktivitách, ktoré sú organizované úradom práce.
Ministerstvo financií rovnako napáda filozofiu zákona. Zaujímavé, že konferencia biskupov to taktiež, tú filozofiu, napáda. K tomu sa pridáva aj komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím.
Národná banka ešte definuje, že neni precízne definované, čo vlastne znamená vhodné zamestnanie. A ministerstvo financií hovorí, že systém aktivizácie pomocou aktivačných prác v rámci aktívnych opatrení na trhu práce nie je pri dnešnom nastavení z hľadiska priameho vplyvu na znižovanie nezamestnanosti efektívny, s čím sa na 100 % stotožňujem. A rovnako aj Generálna prokuratúra má námietky, že nie je vysvetlené, ako bude úrad zisťovať nespolupracujúce osoby v hmotnej núdzi s úradmi.
Takže, pán minister, keď budete v záverečnej reči rozprávať, čo sme tu my v rozpravách rozprávali, tak to som len doteraz citoval z inštitúcií, ktoré v MPK mali pripomienky. (Reakcia navrhovateľa.) Myslím, že to je jasné.
Bývalý minister sociálnych vecí pán Krajniak prišiel s tým, že treba obmedziť aktivačné práce, lebo nakoľko máme ľudí, ktorých 25 rokov aktivujeme a tí ľudia sú stále na úrade práce, prechádzajú z jedného paragrafu do druhého paragrafu s malými prestávkami, takže naozaj treba obmedziť, aby sme sústavne de facto nejak neaktivizovali tých istých ľudí, tak vlastne tie aktivačné práce sa nakoniec zmenili tak, že naozaj z toho jedného paragrafu do toho druhého sa až tak plynule prechádzať nedá.
Ja som si pozrel za minulý rok výdavky na aktivačné práce. Keď som si pozrel, že koľko ľudí bolo na aktivačných prácach, tak ten príspevok na aktivačný, aktivačný príspevok bol cca 12 mil. a keď pripočítame približne rovnakú čiastku na tých ľudí, ktorí manažujú to aktivovanie na pracovné náradie a tak ďalej, tak nám vychádza, vychádza viac ako 20 miliónov. Treba povedať, že tým, že my všetkých ľudí chceme dostať do zamestnania a tí, čo nemôžu ísť do zamestnania, lebo tie pracovné miesta nemáme, tak ich potrebujeme dostať na aktivačné práce, tak ten príspevok sa rapídne zvýši, naozaj rapídne. Ja viem, že je to financované z európskych zdrojov, ale tie európske zdroje skôr či neskôr dôjdu a potom neviem, či sa to zo dňa na deň zruší, alebo aký to má, aký to má mať efekt.
Ďalej upozorňujem, že aktivačný príspevok sa nám delí na tri skupiny, výrazne sa navyšuje. Samozrejme, aktivačný príspevok budú mať tí, ktorí robia nejakú zmysluplnejšiu prácu, vyšší, len ja si neviem predstaviť, pokiaľ to budú zväčša organizovať obce, aký, akú zmysluplnejšiu prácu na tých obciach nájdu zvyčajne pre stovky, stovky tých ľudí, ktorí budú aktivizovaní. Lebo teraz tie aktivačné práce zväčša spočívajú v tom, že sú to buď nejaké jarné upratovacie práce, alebo zberanie papierov, alebo naozaj tie posledné práce, ktoré sa na obciach robia, a ja si neviem predstaviť, že by som niekoho pustil na úrad, aby mi triedil archív alebo, alebo niečo podobné, kto má, kto má základné vzdelanie. Ja viem, že sa nájdu aj takí ľudia, ale myslím si, že to bude v menšine. Skôr mám obavy, skôr mám obavy, že tí starostovia v niektorých obciach tým, čo budú chcieť pomôcť, tak umelo, umelo budú písať do tých zámerov také činnosti, aby tí ľudia naozaj mali to zaplatené, a o to sa mi zdá, že to bude, o to sa mi zdá, že to bude neefektívnejšie.
Ja som teraz počas toho obdobia prešiel celý región, celý región Spiša a pýtal som sa starostov, hlavne tých, čo majú rómske komunity, že aký majú názor na tento váš projekt a na aktivačné práce. Tak tie odpovede sú také, že ja mám dvadsať aktivačných pracovníkov, a to sú obce, ktoré majú tisíc a viac Rómov z marginalizovaných rómskych skupín. Hovorí, dvadsať zvládnem, dvadsať sú efektívnych, zbytok nezvládnem ani viacej nechcem, hej?
Druhá vec je, a to mám skúsenosť z vlastnej obce, človek, ktorý mal manažovať aktivačné práce, alebo ľudia, ktorí to mali manažovať pri väčšom počte, častokrát prišli za mnou a povedali, že odchádzajú preč, lebo proste to sa, s týmito ľuďmi sa to nedá. A keď som sa pýtal, či tento problém nemajú na týchto obciach, tak kde to nejak riešia, tak hovoria, že ten počet musí byť malý, musia byť to ľudia osvedčení, ktorí naozaj na tých aktivačných prácach aj chcú robiť, a tí manažéri sa striedajú, vždy je to niekto iný z úradu, lebo, lebo je to veľmi vyčerpávajúca práca.
Ďalší podnet, ktorý bol, bol taký, že obec má aktivačné práce, škola takisto zamestnávala na aktivačných prácach asi 60 ľudí a vraví: ja mám obrovský problém, ten starosta, lebo v tej škole sa chodia, prídu, len zapíšu a idú preč. Čiže nikto nechce ísť ku mne na aktivačné práce, ale všetci sa tlačia do tej školy a ja naozaj neviem, ako ten riaditeľ manažuje, manažuje školu a kde má tých pracovníkov na aktivizáciu tých ľudí, keď ešte 60 ľudí v tej škole robí aktivačné práce.
Ďalší, ďalší problém je ten, že pokiaľ sú to ľudia, ktorí sa starajú o tých pracovníkov, ktorí sú na aktivačných prácach, pokiaľ sú z úradu práce, tak zvyčajne majú niekoľko obcí na starosti a navštíviť štyri obce, to znamená, že oni tam nepracujú, oni sa chodia len tam zapisovať, lebo ten samotný úradník tam príde autom a ako môže v štyroch obciach manažovať tú prácu? Tak príde, zapíše, dá im nejakú prácu, oni ju, samozrejme, neurobia a už uteká do druhej obce. Takže ja sa pýtam, že akú efektivitu to bude mať, pokiaľ naozaj tí, tých všetkých ľudí, ktorí sú na úrade práce, vyženieme na aktivačné práce.
Ďalej v zákone sa uvádza, že ľudia dostanú peniaze na dopravu, pokiaľ pôjdu do iných obcí. Áno, fajn, lenže my, čo sme robili s ľuďmi, ktorí sú dlhodobo v sociálnej núdzi, tak vieme, že minimálne ten prvý mesiac na ten autobus on mať nebude a buď si pôjde požičať od úžerníka, aby tú, aby tú dávku vôbec dostal, alebo, alebo jednoducho sa tam nedostaví. Alebo iná možnosť je, pokiaľ to nebude až tak ďaleko, tak ráno skôr vstane a pôjde, pôjde do práce. U nás bežne chodili do práce ľudia z rómskej lokality tri kilometre peši a celý deň pracovali a potom tri kilometre by išli peši naspäť, lebo, lebo naozaj na ten autobus minimálne v tých prvých mesiacoch nemali, neskôr, samozrejme, už si na ten autobus odložili.
Ďalej si treba uvedomiť, že tí ľudia, ktorí sú evidovaní na tých úradoch práce, sú ľudia, ktorí majú aj zdravotný hendikep, sociálny hendikep, sú alkoholici alebo fetujú a pokiaľ urobíte aktivačné práce, je jasné, že tí ľudia sa vám tam prihlásia, pôjdu na tie aktivačné práce, ale ja sa pýtam potom, keď ten človek príde do práce, a mal som človeka, ktorému som povedal, aby išiel na ihrisko pohrabať seno, a on mi povedal, že on tam nedôjde. Jednoducho fyzicky tam nedôjde, je, ten človek mal problém s alkoholom a daj mi niečo okolo obecného úradu, ti tu pozbieram papiere alebo, alebo čo. Čiže on chce robiť, on je schopný robiť len naozaj minimálne na tých aktivačných prácach, ale v živote nikto nikde ho nezamestná. Tak sa pýtam, načo takého človeka máme aktivizovať? A tu naozaj ja si myslím, že je potrebné to zdravotné hľadisko brať do úvahy, lebo oni nie sú diagnostikovaní, oni nemajú nejaké, že sú, že sú hendikepovaní alebo nejaké papiere, že majú zníženú pracovnú schopnosť, ale naozaj pokiaľ by niekto ich dal, aby navštívili lekára posudkového a aby ten lekár ich nejak posúdil, tak naozaj by zistili, že ten človek nemôže pracovať a nieto ešte pracovať v normálnom pracovnom procese.
Určite si pamätáte, určite si pamätáte na to, keď v jednej obci na Slovensku starosta zaplatil lietadlo z Anglicka, aby ho prišli tí voliči z Anglicka, ktorí žili, podporiť. A ja som sa pýtal, mňa to zaujímalo, ja som sa pýtal, tak som išiel do tej obce a ja som sa pýtal, že odkiaľ ten starosta má tie peniaze, lebo ten starostovský plat nie je až taký dobrý, aby zaplatil tie lietadlá z toho Anglicka, a bolo mi povedané, no však na aktivačných prácach robia stovky pracovníkov a tam si to vieš poriešiť. No tak naozaj pokiaľ robia ľudia na aktivačných prácach a sa o nich nejaký manažér stará, ten to zneužije, že si pýta nejaké výpalné a ten človek môže ísť robiť niekde načierno za ten čas, tak naozaj pri tých množstvách tých aktivačných pracovníkoch, pri tom počte mesiacov dvanásť v roku, keď si to napočítate, tak zistíte, že tí kreatívni starostovia alebo tí kreatívni pracovníci, ktorí sa o tých ľudí starajú, tak akože naskytajú sa im rôzne možnosti.
Ja nemám obavy, naozaj nemám obavy, že to nejakým spôsobom postihne Rómov, ktorí žijú v rómskych osadách. Ja si osobne myslím, že všetci nastúpia na tú aktivačnú prácu, privítajú, lebo sa im zvýši príjem, budú mať väčšie sociálne dávky a na tie, na tie aktivačné budú nejakým spôsobom chodiť. Čo mám obavy, mám obavy o ľudí bez domova. To sú tí, ktorí žijú vo veľkých mestách, ktorí, kde sú pracovné ponuky, reálne pracovné ponuky, a keď ten človek žije kdesi v parku alebo na lavičke, tak si neviem predstaviť, že mu ponúknu prácu, on, samozrejme, do tej práce pôjde a ale keď chcete normálne pracovať, nemôžte sa večer vrátiť na lavičku alebo do parku. A keď týmto ľuďom bez domova sa zoberie, sa zoberie sociálna dávka, tak vlastne viete, ten následok toho viacej žobrákov, viacej ešte ľudí pod mostom a rôzne zlodejiny a krádeže. Čiže naozaj ja si myslím, že Rómom to finančne pomôže v marginalizovaných rómskych komunitách a ľuďom bez domova, hlavne tam vo veľkých mestách, kde tá práca je, tak tým to môže ublížiť.
Máme obrovský problém s čiernou prácou na Slovensku. Naozaj ja pravidelne chodím do tých komunít, pýtam sa, tí ľudia majú ku mne dôveru, kde pracujú a tak ďalej, chodia do zahraničia, naozaj starajú sa, z tých dávok sa vyžiť teraz už nedá, nieto že im ešte zoberieme. A pokiaľ štát chce, mal by s tým niečo robiť a myslím si, že aktivačné práce tomu len prospejú, tej čiernej práci, myslím si, že riešenia sú úplne iné, ja si neviem predstaviť, jak niekto si môže dovoliť, kto je na úrade práce, ísť na mesiac kdesi do zahraničia pracovať, že tie kontakty a tá kontrola na tých úradoch práce je asi minimálna.
Zákon o aktivačných prácach hovorí, že tí ľudia by sa mali naučiť nejaké zručnosti a mali by sa naučiť pracovné návyky. Tu treba povedať, že v tom zákone sa nič nehovorí o tom, čo by mali spraviť. A tie obce alebo tí starostovia si vyberali ľudí, ktorí naozaj na tých aktivačných prácach niečo spravili, a ten počet optimalizovali, aby naozaj ten nejaký efekt z toho bol. Ale pokiaľ vám, keď striktne dodržujete zákon a naozaj vám na tom nezáleží, tak tí ľudia prídu, zapíšu sa, zoberú do ruky hrable alebo lopatu a jak odíde ten koordinačný pracovník, tak aj celá aktivizácia v ten deň, v ten deň končí.
V tomto zákone treba k žiadosti doložiť aj zámer, čo vlastne budú robiť, ale ja si neviem predstaviť, ako ten zámer sa bude kontrolovať, a pokiaľ sa, pokiaľ sa tá práca neurobí, či následne táto obec už nedostane aktivačných pracovníkov. To by ma veľmi zaujímalo, lebo poznáme množstvo reportáží z minulosti, množstvo reportáží, kde boli stovky aktivačných ľudí na, aktivovaných ľudí na aktivačných prácach a výsledok bol taký, že keď tam prišla televízia, tak v celej tej lokalite bol neporiadok a bordel, a pokiaľ tam prišla opakovane, tak vlastne nikto nebol na aktivačných prácach a narýchlo sa tí ľudia hľadali. Takže toto bol nejaký, nejaký obraz tých masívnych aktivačných prác v minulosti a nevidím dôvod, prečo by to bolo, prečo by to bolo teraz nejak inak.
Mňa naozaj zaujíma, že ja viem, že je to z európskych fondov a tie európske fondy treba čerpať, ja už som si naozaj zvykol nielen na tomto ministerstve, ale naprieč ministerstvami, že cieľom už ani nie je efektívne tie peniaze minúť a urobiť nejaký, nejaký dlhodobý, dlhodobý zámer, ktorý, ktorý by nám, keď tie peniaze skončia, nejak pomohol, ale že my už sa zameriavame len na ten prvotný cieľ, vyčerpať tie peniaze. Už to je úspech, vyčerpať tie peniaze. A preto sa pýtam, že čo sa zmení, keď skončia tie aktivačné práce, čo sa zmení. Tí ľudia budú mať prácu? No asi nebudú, lebo tie pracovné príležitosti v tom regióne nie sú, hej, keď aj niečo urobia, tak znova sa, znova sa urobí nejaký neporiadok, znova to zarastie trávou, kto to potom bude robiť a akým spôsobom, akým spôsobom to budeme riešiť, čo to prinesie? A je potrebné na plné ústa povedať, že práca namiesto dávok bude štát stáť výrazne, ale výrazne viac na tých dávkach, ktoré budeme platiť na aktivačné práce, a tú prácu v skutočnosti, v skutočnosti tí ľudia reálnu nebudú mať. Čiže k prvému čítaniu je to asi z mojej strany všetko.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne.
Ja by som chcel reagovať, že aj keď sa jedná o malú cieľovú skupinu policajtiek, hasičiek, vojačiek, tak napriek tomu som rád, že tá diskriminácia, ktorá bola pred viac ako dvomi rokmi, kde sa zmenila materská a vlastne nie sú tým pádom diskriminované a dostávajú tie ženy normálne materské ako väčšina populácie, tak teraz dúfam rovnako, že sa podarí to tehotenské zmeniť a nebudú tie ženy diskriminované, lebo často sa stáva, že na tie ženy zabúdame, a aj keď sú to taká malá cieľová skupina, tak si myslím, že mali by mať rovnaké práva aj rovnaké peniaze na tieto dávky.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, Marián Viskupič. Ja by som chcel reagovať na teba asi v tom, že naozaj tie samosprávy sú v dosť veľkej finančnej mizérii. Ja sa stretávam so starostami a primátormi, dlhé roky som bol starosta a vlastne tí, čo sú služobne najstarší a sú tam naozaj tretie-štvrté volebné obdobie, tak hovoria, že taká situácia ešte nikdy nebola. Jednak tie finančné zdroje, ktoré prichádzajú, nie sú až také vysoké, ale ešte viacej ich trápi to množstvo finančných tokov, ktoré musia urobiť vďaka tomu, že vláda prijíma opatrenie, ktoré sa týkajú samosprávy. A ja naozaj si myslím, že je najvyšší čas začať riešiť reformu verejnej správy, aspoň tých malých obcí.
Tu pán minister sociálnych vecí sa chváli alebo prezentuje, že koľko našli péeniek, ktoré sú neoprávnené, a po každých voľbách v tých malých obciach to funguje tak, že ten nový starosta, aby vyplatil tomu starému to odstupné, na ktoré má nárok, sa hodí na péenku, lebo v tých malých obciach tie podielové dane naozaj gro alebo všetky idú na plat toho starostu, poprípade pracovníčky a vlastne my takýmto spôsobom vieme tú obec zabezpečiť jedine, že on sa dá na maródku a kým starosta berie odstupné, tak on si ten plat nevypláca. Však to je, to je smiešne.
Naozaj zoberme kompetencie alebo dohodnime sa s malými obcami aj s peniazmi, aby ich vykonával ten, kto ich vie robiť, kto ich vie robiť kvalitne. A nemusíme ísť ďaleko. Na Slovensku, myslím, že v okrese Bardejov je samospráva, ktorá vedie spoločnú úradovňu, kde je gro kompetencií a myslím, že má 82 obcí. Takže naozaj si zoberme skúsenosti, ktoré sú pozitívne na Slovensku, a zefektívnime to podľa toho.
Ďakujem.

Ďakujem krásne, že sme sa trafili. Ja by som na pani Bihariovú reagoval len takou praktickou skúsenosťou, lebo naozaj celý príspevok bol perfektne spracovaný, čo sa týka ľudskoprávnej agendy a čísiel, že konkrétnu rodinu spomeniem zo susednej obce, ktorí mali 10 detí, žili v kolibe a podľahli vábeniu alkoholu. Chodili na aktivačné práce, odkiaľ ich, samozrejme, vyhodili a vlastne skončili naozaj s tými najnižšími dávkami a výsledok bol taký, že štát, kuratela im odobrala tých 10 detí, umiestnila ich do detských domovov a im dala návrh, že keď si to bydlenie, alebo to bývanie urobia tak, aby bolo vhodné aspoň trošku pre výchovu detí, tak im ich vrátia. Tak celá komunita sa spojila a po dva a pol rokoch sa im podarilo postaviť nejakú búdku. A keďže jedno dieťa v detskom domove stojí cca 17-tisíc eur ročne, tak štát tento jeden pokus stál viac ako 400-tisíc eur počas tohto dvaapolročného obdobia. Čiže to je presný výsledok toho, koľko nás to bude stáť, keď my ľuďom zoberieme tých peňazí toľko, že nedokážu ani zabezpečiť pre svoju rodinu základné životné podmienky. A potom sa budeme čudovať.
Ďakujem.

Vážená pani kolegyňa, vážení páni kolegovia, pán predsedajúci, ja chcem ešte doplniť, že na tento problém rovnako upozornil ochranca verejných práv a naozaj ja nepokladám za správne, keď rodiny v sociálnej núdzi, ktorí narábajú s úplne inými zdrojmi, ten balík peňazí je tak nízky, že pri akejkoľvek, pri akomkoľvek príjme, ktorý je buď z rodinných prídavkov, alebo z nejakej sociálnej dávky, ktorá sa mu zadrží, tak je to veľmi citeľné a tí ľudia majú problém potom prežiť. Ja len chcem povedať, že, ja len chcem povedať, že skúsenosť nielen zo Slovenska, z Európy, ale aj zo sveta hovorí o tom, že ak chceme riešiť akýkoľvek sociálny problém, rodinu alebo ľudí v sociálnej núdzi, tak represia tam škodí, práve naopak, snažiť sa hľadať riešenie z tejto situácie. Takže keď v minulosti ľudová strana tu presadila s pomocou strany OĽANO, že deti, ktoré nenavštevujú školskú dochádzku, budú mať, budú mať znížené rodinné prídavky, tak veľmi sme tým ľuďom nepomohli, práve naopak. Treba okamžite na individuálnej báze s tými ľuďmi rozprávať a hľadať, kde je problém, a hľadať riešenie a nie naopak, okamžite sankcia, ktorá tej rodine ešte viacej poškodí a keď dovtedy malo problém s dochádzkou jedno dieťa, tak predpokladám, že práve touto sankciou budú mať viacerí, viaceré deti s tým problém.
Je veľmi zaujímavé ešte výskum, ktorý sa robil na miere životnej spokojnosti študentov z rómskych rodín, a sa zistilo, že naozaj pracujúci a študenti, tí, čo študujú na nejakých stredných školách, majú úroveň spokojnosti oveľa-oveľa vyššiu ako ľudia nezamestnaní v rovnakom veku. Takže také mýty, že Rómom sa nechce pracovať a tak ďalej, tak tieto výskumy úplne vyvracajú.
A čo je tiež dôležité pri tejto príležitosti si uvedomiť, alebo upozorniť na to, že materskú školu navštevuje len 24 %, len 24 % z vylúčeného rómskeho prostredia detí od troch do štyroch rokov. A len 32 % detí do šiestich rokov. Keď hovoríme, že tie deti potrebujeme dostať do tých vzdelávacích inštitúcií, tak presne tieto čísla nám hovoria, že síce o tom hovoríme, ale nenapĺňame.
A ďalšia veľmi dôležitá vec, ktorú musím spomenúť, keď riešime tento problém s deťmi, je, že stále máme množstvo žiakov, sú to tisíce žiakov, spravidla z vylúčených rómskych komunít, ktorí nám chodia na dvojzmennú prevádzku. A keďže chodia na tú dvojzmennú prevádzku, tak, prirodzene, tá kvalita výučby je nižšia a nehovoriac o tom, že nemôžu využívať tie školské inštitúcie, ktoré sú urobené, aby ďalej tým deťom pomáhali, a to je, ako je družina, ako je, ako je školský klub detí, ako je základná umelecká škola a ďalšie organizácie. Čiže tým, že im nedokážeme zabezpečiť naozaj tú prevádzku dopoludnia, alebo tú výučbu dopoludnia, tak vlastne škodíme im a nemajú rovnaký prístup k vzdelávaniu. A to je jeden z problémov, ktorý by sme mali riešiť, a mám pocit, že hovoríme o tom, ale skutočné riešenia a masívne riešenia, lebo si myslím, že toto, na toto, na riešenie tohto problému, už 30 rokov o čom hovoríme a neriešime, stačilo.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie kolegyne, vážení kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 537. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je stanovisko ministerstva financií a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 560 zo 7. októbra 2024 a v znení rozhodnutia predsedu Národnej rady č. 641 zo 14. novembra 2024 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 31. januára 2025 a v gestorskom výbore do 3. februára 2025.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, začnem takým skutočne krátkym vysvetlením pojmov. Integračný sociálny podnik je podnik, ktorý dosahuje pozitívny vplyv prostredníctvom zamestnávania znevýhodnených osôb. Tie znevýhodnené osoby je široká skupina osôb. Jednak sú to ľudia pod 25 rokov, jednak sú to ľudia nad 50 rokov, jednak sú to ľudia, ktorí sú dlhodobo nezamestnaní, a tých skupín je tam viacej. A ten sociálny podnik dostáva časť mzdy refundovanej, pokiaľ ten sociálny podnik zamestná toho nezamestnaného takto hendikepovaného a vyplatí mu plat, zaplatí odvody, všetko vyplatí, čo má, tak časť tej mzdy mu hradí štát s tým, že ten človek je veľmi ťažko zamestnaný na klasickom pracovnom trhu a toto sa počíta ešte ako taký medzistupeň práce. Že ten človek tam príde, získa nejaké pracovné návyky, získa nejaké zručnosti a potom má väčšiu šancu uplatniť sa na klasickom trhu práce. Ten sociálny podnik nemôže fungovať len virtuálne, lebo keďže veľkú časť tej mzdy musí si privyrobiť, takže tí ľudia musia normálne pracovať. Tí ľudia normálne musia vyrábať nejaké výrobky, poprípade poskytovať nejaké služby, musia byť konkurencieschopní a štát tým, ktorí, lebo nemusia byť všetci, a štát tým, ktorí sú znevýhodnení, tak refunduje časť mzdy.
Je to osvedčený model v Európe aj vo svete, ale v Európe je veľmi osvedčený model a jedným z výhod toho sociálneho podniku je, aj keď sa ten nezamestnaný niekde zamestná, tak ten štát garantuje príspevky tomu sociálnemu podniku, že dobre s tým nezamestnaným pracoval, s tým zdravotne znevýhodneným alebo sociálne odkázaným, lebo ten človek sa zamestnal v inom podniku, a je to vlastne od 25 % do 35 % priemernej mzdy na niekoľko mesiacov. Ale na Slovensku hoci tie sociálne podniky alebo sociálne podnikanie začalo v roku 2018, tak tento, táto výhoda, že keď toho človeka zamestnáme a chceme ho posunúť ďalej na pracovný trh, sa nevyužíva a to hlavne z toho dôvodu, že tie sociálne podniky ako keby, ony o tom vedia, ale ako keby o tom nevedeli, ale celé to funguje preto tak, lebo vy keď si zamestnáte do toho sociálneho podniku človeka a zistíte, že z toho človeka nemáte profit, že nedokáže na seba vyrobiť, tak ho jednoznačne prepustíte, stane sa z neho nezamestnaný. Ale pokiaľ ten človek naozaj je kvalitný a vy ho vlastne pripravíte tak, že ten človek dokáže na seba vyrobiť a tvorí hodnoty, tak tí zamestnávatelia v tých sociálnych podnikoch ako keby nechceli tých ľudí ďalej púšťať, oni si ich nechajú. Lebo prečo by ho mal posúvať ďalej, keď ten profit robí pre ten sociálny podnik. Ale cieľom toho sociálneho podniky by malo byť hlavne pripravovať tých ľudí a posúvať ďalej.
A naším návrhom zákona chceme zvýšiť tie príspevky pre tých zamestnávateľov, pre sociálne podniky, že keď toho človeka spracujú tak, že má nejaké pracovné návyky, že má nejaké zručnosti a dokáže sa udržať na klasickom pracovnom trhu, aby ho naopak na ten klasický pracovný trh ponúkli, začali sa trápiť s inými pracovníkmi, ktorí tieto zručnosti nemajú, ale za to dostanú ten benefit, ktorý je v súčasnosti asi nízky, lebo de facto sa nevyužíva a nefunguje. Takže v súčasnosti je sadzba umiestňovacieho príspevku v 7. až 9. mesiaci poskytovania 25 % z priemernej mzdy zamestnanca. My túto sadzbu navrhujeme zvýšiť na 40 % a sadzba umiestňovacieho príspevku v 10. až 12. mesiaci jeho poskytovanie je 35 % z priemernej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve. Túto sadzbu navrhujeme zvýšiť na 60 %. Zároveň musím upozorniť, že sa nejedná o nejaké horibilné sumy, lebo momentálne máme v sociálnych podnikoch asi niečo viac jak 6-tisíc zamestnancov a viac ako polovica sú tí vlastne sociálne znevýhodnení, ktorí dostávajú od štátu tú podporu. A ten príspevok bude len pre tých, z ktorých urobíme naozaj tak kvalitných zamestnancov, že sa posunú na ten pracovný trh. Ako som už hovoril, teraz de facto ten príspevok nefunguje, takže zvýšením predpokladáme, že by bola väčšia motivácia pre sociálne integračné podniky, aby sa tomu začali venovať.
Ja chcem povedať, že v štatistikách vedieme 95-tisíc voľných pracovných miest, 95-tisíc a máme momentálne najnižšiu nezamestnanosť na Slovensku, a preto by sme mali hľadať dôvody, ako tých našich ľudí zamestnať. Lebo ako som tu už minule spomínal, vláda tento rok niekoľkokrát zvýšila víza, pracovné víza ľudí zo zahraničia. Naposledy to bolo 25-tisíc a to sú víza pre ľudí z Ázie, Bangladéš, India a Thajsko a ďalšie krajiny bývalej krajiny Sovietskeho zväzu. Takže naozaj my by sme sa nemali snažiť tým našim ľuďom robiť prekážky pri tom uplatnení sa na pracovnom trhu, ale mali by sme hľadať možnosti, ako tých našich ľudí zamestnať, ktorí nie sú zamestnaní.
Ako, viete, my máme veľký rozptyl, čo všetko by sme mohli urobiť. My máme žiakov na dvojzmennej prevádzke, spravidla sú to Rómovia. Vieme, že oveľa nekvalitnejšia dvojzmenná prevádzka je ako jednozmenná. My tu máme 40-tisíc ľudí, ktorí nemajú vhodné bývanie. Viac ako 5-tisíc tých kolíb máme a mohol by som takto pokračovať ďalej, ale jedna z vecí, jedna z malých častí, jedna z malých častí mozaiky, ktorá môže tomu pomôcť, sú práve tie sociálne integrujúce podniky, lebo tie sa nemôžu tváriť, že rekvalifikujú alebo že umelo niečo vytvárajú, lebo naozaj sú nastavené dobre, systém funguje, peniaze sa tam nekradnú, ale asi treba zvýšiť motiváciu, aby sme ich posunuli troška ďalej, aby tí ľudia naozaj skončili na klasickom pracovnom trhu.
Štát nevie tieto osoby zamestnať, treba si uvedomiť, že na Slovensku ako keby sme mali, Slovensko, Košický, Prešovský a Banskobystrický kraj, ktorý rieši úplne iné problémy, ako rieši zbytok Slovenka. A keď hovoríme o nezamestnanosti, hovoríme, aká je nízka nezamestnanosť a koľko je voľných pracovných miest, tak si treba uvedomiť ďalšiu vec, že tam, kde máme vysokú nezamestnanosť alebo výrazne vyššiu, tam tie pracovné miesta nie sú. A keď minister sociálnych vecí povie, že vytvorí pracovné miesta a tých ľudí zamestná, keď nie, im zobere sociálne dávky, tak keď tie pracovné miesta tam nie sú, tak ako ich vytvorí? Tak môže vytvoriť jedine umelé pracovné miesta, že zamestná toho človeka napr. na čistení potokov na rok, vyplatí mu mzdu, ale po roku ten človek nemá žiadne zručnosti navyše, žiadne pracovné návyky navyše a vlastne skončil, tá práca, samozrejme, sa minie, tak fajn, budeme mať upratané potoky, ale ten človek skončil tam, kde pred rokom začínal. A treba si uvedomiť, že keďže pán minister hovoril, že 100 mil. na to má pripravených a ďalšie peniaze, keď bude treba, do toho systému dodá. Ja sa pýtam, ako efektívne tieto peniaze budú minuté na nezamestnanosť, keď ten človek po roku skončí presne tam, kde začal. A nehovoriac o aktivačných prácach. Ja viem, že tie aktivačné práce pomôžu tomu, tej obci pri upratovaní a tak ďalej, ale my si uvedomme, že 25 rokov aktivujeme s malými prestávkami jedných a tých istých ľudí a výsledok je aký? Že sú znova na aktivačných prácach.
Takže naozaj by sme sa mali zamyslieť a niečo zmeniť a práve tento zákon, ktorý predkladáme, je takou, takým malým čriepkom, malou mozaikou. My si uvedomujeme, že to je opozičný zákon a že veľké veci nám nikdy nebudú schválené, tak aspoň pri tých maličkých by sa mali naozaj tí poslanci zamyslieť a povedať, že áno, možno to pomôže, zamestná možno desiatky, možno stovky ľudí na klasickom trhu práce.
Chcem vás poprosiť o podporu tohto zákona a chcem vás ešte poprosiť, aby tie sociálne podniky, lebo teraz sa prezentuje, že nám budú vznikať nejaké umelé sociálne podniky, ktoré natrvalo budú podporované dotáciami, budú mať nejaké verejné zákazky, že veľmi dobre sa rozpomeňte na rozkradnuté sociálne podniky, ktoré tu boli na Slovensku, že ten SMER pri tom sociálnom podnikaní nedoniesol nám tu ruže, ale aj tŕne a nedopusťte, aby sa tieto sociálne podniky zneužili tak, ako už sa raz zneužili v minulosti, lebo ja si neprajem, aby sa tu replikovali chyby z minulosti.
Ďakujem pekne a prosím vás o podporu tohto návrhu.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, kolegovia, poslanci, poslankyne, dovoľte mi, aby som za skupinu poslancov odôvodnil návrh zákona, ktorý predkladáme. Ide o veľmi stručný návrh zákona, ktorého cieľom je zvýšenie sadzby umiestňovacieho príspevku, ktorý je určený pre integračné sociálne podniky.
Viac o tomto zákone a dôvodoch, prečo ho predkladáme, poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.

Ďakujem pekne. Tak ja by som chcel ten návrh podporiť jednak z toho hľadiska, že naozaj sa jedná o malé predajne a samozrejme vieme, že tie veľké nákupné centrá nám povznikali a veľmi ťažko konkurujú tie malé predajne, tak mali by akúsi podnikateľskú výhodu oproti tým. A keďže vieme, že tie malé predajne, spravidla sú tam zamestnaní majitelia alebo rodinní príslušníci a až tak zamestnanci, aby vôbec prežili a naozaj bojujú o prežitie s trhom, ktorý sa tu vytvoril, s tými supermarketmi, tak si myslím, že toto nie je že len dobrý nápad, že to pomôže ľuďom, ale pomôže to aj nepodnikateľom, ktorí naozaj bojujú s tými veľkými podnikateľmi, alebo snažia sa prežiť na tom trhu aj s tými veľkými podnikateľmi a budú mať takú miernu výhodu. Takže podporujem a ostáva mi len pevne veriť, že to prejde a stane sa zázrak.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 547. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 570 zo 7. októbra 2024 v znení rozhodnutia predsedu Národnej rady č. 641 zo 14. novembra navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predložený návrh zákona výbory prerokovali do 31. januára 2025 a v gestorskom výbore do 3. februára 2025 od prerokovania návrhu zákonov v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.