Ďakujem pekne.
Vážený pán predseda, vážená pani kolegyňa, páni kolegovia, problém deficitu nie je ničím novým, trápime sa s ním už pár rokov. Hoci sa nám snažia predstavitelia súčasnej vládnej koalície vnútiť myšlienku, že za súčasný stav verejných financií môžu vlády Matoviča a Hegera, ekonómovia odhadujú, že z dvoch tretín rieši dnešná vládna koalícia dedičstvo po vládach Roberta Fica v rokoch 2012 až 2020, ktoré pôsobili v čase rastu európskej ekonomiky a rastúcich príjmov. Pandémia a vojna na Ukrajine bola vo všetkých krajinách sprevádzaná poklesom ekonomickej aktivity a zvýšením vládnych výdavkov. A je naivné si myslieť, že by to mohlo byť ináč, ak by v tomto krízovom období bol sedel pri kormidle Robert Fico. V týchto chvíľach možno už skončila debata vo francúzskom parlamente, kedy vystúpil predseda vlády Michel Barnier a riešil deficit štátneho rozpočtu vo Francúzsku. Ako cieľ si dal 5 % deficitu do roku 2025 a 3 % do roku 2029. Z toho pri tom návrhu povedal, že dve tretiny sa budú škrtať vo výdavkoch. Povedzme si, že u nás je deficit 6,5 %, čiže on keď si dal na 5 %, tak určite do konca budúceho roku, tak určite je to rovnako. Takže si v prvom rade upracme stôl a povedzme si pravdu, to v akom sa naše verejné financie nachádzajú, nie je výsledkom štyroch rokov, ale posledných dvanástich rokov, z ktorých najmenej osem rokov vládnutia mohlo byť lepšie využitých na riešenie vyrovnaného štátneho rozpočtu. Šetriť je nevyhnutné, s tým asi všetci, čo tu sedíme, súhlasíme. Ako dobrý hospodár by mal však v prvom rade šetriť štát a znížiť vlastné výdavky. V septembri minulého roku bol časťou predvolebnej kampane strany SMER sľub zefektívnenia štátnej správy. Bolo pred voľbami, ale v apríli tohto roku premiér Robert Fico po kontrolnom dni na ministerstve financií povedal, citujem: "Možno teraz vyplaším zamestnancov ústrednej štátnej správy, ale myslím si, že 30 percentný rez by absolútne nebol viditeľný a tie ministerstvá by mali rovnaký, možno ešte lepší výkon, ako majú teraz."
Chcem veriť, že to nebol žiaden bonmot, lebo žiadne voľby neboli v dohľadnej dobe a v tom prípade to bola pravda a mali sa tí, čo pripravovali konsolidačný balíček, aj týmto riadiť. Ak by sa bol minister ním riadil, očakávala by som, že súčasťou balíčka konsolidačných opatrení bude zníženie počtu zamestnancov štátnej správy spolu s plánom, ako zaistiť hladké a bezpečné, bezpečný prechod týchto zamestnancov z verejného do súkromného sektora.
Vláda však namiesto znižovania štátnych výdavkov a šetrenia berie občanom, aby mohla dať viac štátu. Samozrejme, že nie sme stotožnení so zvyšovaním DPH, či zvyšovaním daní z finančných transakcií, úpravou príjmov zdravotníckych pracovníkov v ich neprospech alebo ďalšími úpravami, ktoré brzdia rast ekonomiky, ktoré vláda predstavila. Tie opatrenia, ktoré vláda predstavila, sa dotýkajú najmä tých, ktorí zabezpečujú budúcnosť nášho štátu, a to sú rodičia. Rodičia, ktorí porodili a vychovávajú náš najcennejší poklad, ktorý zaisťuje budúcnosť národa, a to sú deti. Bez rodičov a detí nemáme budúcnosť. To nie je demagógia, to je fakt.
A preto je pre mňa nepochopiteľné zrušenie, či ako hovorí pán minister, len úprava rodičovského dôchodku, ktorý je nástrojom pre vyrovnanie diskriminácie voči ženám matkám, ktoré majú tým nižší dôchodok, čím viacej detí vychovali. Nie je cieľom štátu mať čím viac detí, ktoré budú pracovať a prispievať svojimi odvodmi a daňami v budúcnosti do štátneho rozpočtu? A nie je to len nižší alebo len minimálny dôchodok, čo majú ženy, ale je to aj celoživotný pay gap, čiže nižší príjem žien za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty, čo uznávajú aj európske inštitúcie. Viete, kedy podľa Eurostatu tento pay gap nastáva? Po narodení už prvého dieťaťa a pri ďalších sa len zvyšuje. Rodičovským dôchodkom, tak ako to navrhla vláda v minulom volebnom období, sme im to aspoň čiastočne kompenzovali. Pýtam sa, komu vlastne pomôže zrušenie rodičovského dôchodku? Predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ján Tóth povedal, zrušenie rodičovského dôchodku ešte viac posilní relatívne prerozdelenie smerom k vyššie príjmovým penzistom, čo sú zároveň dôchodcovia s nižším počtom detí.
Chudobní budú teda chudobnejší a bohatí budú bohatší. Takto má vyzerať sociálna politika štátu?
Druhou veľkou časťou populácie, ktorej sa konsolidácia dotkne, sú rodiny s deťmi. Analytici začiatkom tohto roku šokujúco konštatovali, že napriek inflácii celková kúpna sila slovenských rodín v rokoch 2022 a 2023 vzrástla.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť odhadla, že kúpna sila priemernej rodiny za dva roky vzrástla o 10 %, čo je približne 75 eur mesačne. Tento malý zázrak bol možný práve kvôli prorodinnému opatreniu s názvom daňový bonus pre deti, ktoré dnes navrhuje vláda okresať. Podľa analytika Rady pre rozpočtovú zodpovednosť nárok na plnú výšku daňového bonusu sa za rok 2023 týkal 72 % detí s približne 1,2 milióna nezaopatrených detí, ktorých rodičia mali nárok na prídavok na dieťa.
Vrátim sa k lex konsolidácia a zrušenie rodičovského dôchodku a znižovania podpory rodín. Znovu sa pýtam, má takto vyzerať sociálna politika štátu? Zdá sa, ako keby si vláda neuvedomovala, že týmto konaním znižuje motiváciu ľudí mať deti, pretože to znamená väčšie riziko chudoby. Avšak bez detí nemáme budúcnosť. Slovensko bude v rámci EÚ jeden z najrýchlejšie starnúcich štátov, čo bude mať za následok jeden z najrýchlejších rastov miery ekonomickej závislosti na Európskej únii. Centrálna banka vyčíslila, že v horizonte pätnástich rokov poklesne na Slovensku počet ľudí v produktívnom veku o 280-tisíc. Ich pomer k obyvateľom v postproduktívnom veku nad 65 rokov v dôsledku toho sa zníži z 3,7 na 2,8. Pýtam sa, vládni predstavitelia, kto bude prispievať do štátneho rozpočtu, ak nebudeme mať deti? Dúfam, že sa nechcete vybrať cestou Nemecka.
Takýmito konsolidačnými opatreniami pod sebou pílime konár, na ktorom sedí náš štát. Konár pílime aj pod rodinami, ktoré majú viac detí. Vláda totiž plánuje krátiť daňový bonus tým rodičom, ktorých hrubý príjem je vyšší ako 2 480 eur, pričom tí, ktorí zarobia viac ako 3 632 v hrubom, podľa vládnych predstaviteľov nepatrí žiaden daňový bonus. Vykrátili ho tak, že podpora takejto rodiny sa rovná nule bez ohľadu na to, koľko má táto rodina detí.
Pritom sú to rodiny, kde rodičia pracujú, odvádzajú štátu nie malé dane, svoje deti nielen živia, ale aj formujú, dávajú im vzdelanie a je veľký predpoklad, že z nich vychovávajú daňových poplatníkov. Preto sme sa s kolegom Julom Jakabom rozhodli podať pozmeňujúci návrh, ktorý zabezpečí daňový bonus bez krátenia rodinám, ktoré majú tri a viac detí bez ohľadu na to, koľko títo rodičia zarábajú. Asi každá priemerná domácnosť najmä v tejto dobe má skúsenosť s tým, že ich výdavky zrazu presiahnu ich príjmy. V takejto situácii si musí rodina sadnúť za stôl a porozmýšľať, kde bude šetriť. Veľmi pravdepodobne začne s okresávaním toho, čo je najmenej dôležité pre život. Napríklad dovolenky či veľké oslavy. Vláda sa však rozhodla okresať to, nie to, čo je pre štát najdôležitejšie, a to štátny aparát, ale robí veľké štátne oslavy, ktoré nás stoja takmer jeden milión eur za jeden deň.
Vážené dámy, vážení páni, v ťažkých časoch by mal na prvom mieste šetriť štát. Prosím, aby ste sa vrátili z kratšej cesty a miesto krátenia podpory rodičom, radšej zefektívnili riadenie štátu.
Pán predseda, skončila som, dovoľte, aby som teraz prečítala pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh predkladáme v tomto znení:
V čl. III bode 13 v § 33 ods. 11 sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: "to neplatí, ak si daňovník uplatňuje nárok na daňový bonus aspoň na tri deti."
Ďakujem pekne, skončila som.
