Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán poslanec Szalay, musím s vami súhlasiť, že prečo vlastne v roku 2022 vláda tak lacno predala kožu a nenaviazala zvýšenie miezd na výkon, to je jedna z tých otázok, ktorú si aj vy kladiete. A možno teraz je ten správny čas, aby sme sa k tomu vrátili. Každý z nás si cení prácu lekárov, ale rovnako súhlasím, že musia byť motivovaní. Vyvstáva otázka, či efektivita a počet výkonov aj sa odzrkadlili v tom navýšení miezd z roku 2022.
Ďakujem.

vymazať

-----------------------------------------

Ďakujem za slovo.
Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií aj ministerstva hospodárstva. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady pre verejnú správ a regionálny rozvoj.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet.
Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Ďakujem, pán predseda. Ja len na dovysvetlenie, keďže tie požiadavky zazneli od kolegov, aby boli vlastne zodpovedané, takže ešte sa vrátim. Zaznela otázka, kde sa budú vykonávať laboratórne testy, kto ich bude platiť. Pri vyšetrení tohto biologického materiálu sa nič nemení. Vyšetrenie laboratórnych testov sa vykonáva v zariadeniach spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek, tak ako tomu bolo doteraz. Náklady na vyšetrenie uhrádza ten, kto o vyšetrenie požiadal. Ak o vyšetrenie požiadal policajt, náklady uhradí Policajný zbor, pričom pri pozitívnom výsledku je vyšetrovaná osoba povinná tieto náklady uhradiť Policajnému zboru. Na postupe policajta sa nič nemení, bude postupovať tak ako doteraz. Pri zistení pozitivity skríningového testu policajt bude postupovať rovnako ako pri pozitívnom výsledku dychovej skúšky na alkohol, resp. pri lekárskom vyšetrení spojeným s odberom biologického materiálu na zistenie prítomnosti drog. V prípade pozitívneho výsledku policajt vodičovi zadrží vodičský preukaz, zakáže ďalšiu jazdu a ďalej postupuje podľa príslušných zákonov v závislosti od skutočnosti, či sa jedná o priestupok alebo trestný čin.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vám predložil návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 219/1996Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb v znení neskorších predpisov.
Cieľom môjho návrhu je umožnenie používania skríningových testovacích súprav policajtmi pri výkone dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky v prípadoch, keď má policajt pri kontrole podozrenie, že vodič je pod vplyvom omamných a psychotropných látok, a zároveň navrhujem vypustenie zastaranej právnej úpravy o zriaďovaní protialkoholických záchytných izieb.
Novela zákona, ako som uviedol, upravuje dve zásadné veci alebo oblasti, jednou z nich sú tieto skríningové testovacie sady, ktoré boli vlastne obstarané prostredníctvom ministerstva vnútra, avšak v súvislosti s ich zavádzaním do výkonu služby bolo zistené, že súčasné znenie zákona č. 219/1996 Z. z o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov vlastne neumožňuje používanie predmetných skríningových testovacích súprav. Z tohto dôvodu je potrebné pristúpiť k novelizácii zákona, čím dôjde k zrýchleniu a zjednodušeniu vykonávania orientačného vyšetrenia na prítomnosť drog v organizme vodiča.
A druhou úpravou je vypustenie § 6 až 11 tohto zákona, ktorý upravuje zriaďovanie protialkoholických záchytných izieb, a to z dôvodu, že ide o zastaralú právnu úpravu. Prekážkou jej vykonateľnosti je aj fakt, že vychádza z pôvodného zákona z päťdesiatych rokov minulého storočia, kedy československé zdravotníctvo prebralo na seba represívnu úlohu chrániť spoločnosť pred ohrozujúcim správaním občanov. V súčasnosti je však na základe ústavy právne nemožné obmedzovanie osobnej slobody u osoby bez psychózy a následne umiestňovanie v ústavnom zdravotníckom zariadení proti jej vôli, ak o tom nerozhodol súd. V súčasnosti aj bez prevádzkovania protialkoholických záchytných izieb končia osoby pod vplyvom alkoholu v ambulanciách záchrannej zdravotnej služby.
Na výbore pre zdravotníctvo ešte zazneli doplňujúce otázky, ktoré by som teraz zodpovedal. Jedna z nich bola, už som to aj vysvetlil, že prečo vlastne k tomuto pristupujeme. Takže vyšetrenie na zistenie prítomnosti iných návykových látok než alkoholu, teda drog u vodiča, sa vykonáva podľa ustanovenia § 5 ods. 5 zákona č. 219/1996 Z. z. Pred nákupom skríningových testov polícia vykonávala vyšetrenie iba podľa písm. a) uvedeného ustanovenia v orientačných, psychomotorickým vyšetrením a následným lekárskym vyšetrením spojeným s odberom a laboratórnym vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu, keď žiadnym iným prístrojom doteraz nedisponovala. Vodiča s podozrením na požitie drog následne polícia eskortovala do nemocnice na lekárske vyšetrenie spojené s odberom biologického materiálu, to znamená krvi alebo moču. Uvedené riešenie predstavovalo jednak finančné náklady a zároveň bolo časovo zdĺhavé. Z uvedeného dôvodu bola aj na základe skúseností z okolitých štátov políciou prednesená požiadavka na zaobstaranie týchto testov, ktoré by boli schopné drogy v tele vodiča detegovať priamo na mieste zastavenia.
Vzhľadom na nejednoznačný právny výklad zákona, to znamená § 5 ods. 5 písm. b) citovaného zákona, podľa ktorého sa vyšetrenie na prítomnosť drog vykonáva aj orientačným testovacím prístrojom a následným laboratórnym vyšetrením odobranej vzorky biologického materiálu, a teda, či možno subsumovať pod pojem „orientačný testovací prístroj“ aj skríningové testy, bolo zo strany polície pristúpené prostredníctvom návrhu na precizovanie predmetného ustanovenia zákona. Zároveň sa návrhom odstráni aj požiadavka na laboratórne vyšetrenie biologického materiálu aj v prípade prvotného negatívneho výsledku pri vyšetrení prístrojom, ktoré súčasné znenie predmetného ustanovenia vyžaduje. Navrhovaná novela požíva pojem „skríningový test“, ktorý je najmä v zdravotníctve zaužívaný a rozumie mu aj laická verejnosť, pričom sa skríningové testy bežne využívajú v zdravotníckych zariadeniach, napr. pri vyšetrení moču vodiča na prítomnosť drog. Zároveň sa povinnosť vykonať u vodiča lekárske vyšetrenie spojené s odberom biologického materiálu zavádza iba pri pozitívnom výsledku skríningového testu. Táto povinnosť sa zavádza práve z dôvodu vylúčenia možnej tzv. falošnej pozitivity, resp. pri skreslenom výsledku skríningového testu. Vzhľadom na uvedené navrhovaná novela nezavádza nový spôsob vyšetrenia, ale precizuje spôsob vykonania vyšetrenia.
Ďalej zaznela otázka, čo sa týka pozitivity, keď náhodou vodič užije marihuanu a bolo tomuto návrhu vytýkané, že tá pozitivita presiahne aj dva-tri dni. Takže v zmysle platného znenia § 4 ods. 2 písm. d) zákona 8/2009 Z. z. vodič nesmie viesť vozidlo v takom čase po požití alkoholu alebo inej návykovej látky, to znamená drog, keď sa alkohol alebo iná návyková látka ešte môže nachádzať v organizme vodiča. Protiprávnym konaním je už aj samotná skutočnosť, že sa uvedené látky nachádzajú v organizme vodiča a nie skutočnosť, či je týmito látkami ovplyvnený. Z uvedeného jasne vyplýva, že za protiprávne konanie je považovaná už samotná prítomnosť drog v tele bez ohľadu na to, kedy ju vodič užil, alebo či je ňou ovplyvnený. Obstarané skríningové testy vykážu pozitivitu pri THC až od určitej hodnoty látky v organizme, to znamená, že je tam nastavená citlivosť, čím dochádza k zamedzeniu vykazovaniu pozitivity pri užití marihuany dva alebo viac dní pred jazdou. Zo skúseností z praxe pri používaní zakúpených skríningových testov vyplýva, že každý pozitívny výsledok skríningového testu je následne potvrdený aj pozitívnym výsledkom prostredníctvom laboratórneho vyšetrenia biologického materiálu. K otázke možnej pozitivity marihuany sa pri požití dva alebo viac dní pred cestou zakúpené skríningové testy Dräger DrugCheck 3000 zachytávajú hodnoty od 15 ng/ml, pričom táto hodnota môže byť v závislosti od metabolizmu užívateľa podľa vedeckých štúdií výnimočne nameraná aj po užití drogy pred dva alebo viac dňami pred jazdou, avšak iba pri pravidelnom užívaní marihuany.
Toľko vlastne k tým otázkam, ktoré boli predostreté na výbore.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predseda. Vážený pán predsedajúci, dovoľte, aby som ako spravodajca predniesol túto spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Ferenčáka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Z. z. o majetku obcí v znení neskorších predpisov, v druhom čítaní. Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rady túto spoločnú správu výborov.
Národná rada uznesením č. 505 z 19. septembra 2024 pridelila predmetný návrh zákona, tlač 420, týmto výborom Národnej rady – Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Národná rada určila zároveň výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol poslanecký návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko.
K predmetnému poslaneckému návrhu zákona zaujali výbory, ktorým bol pridelený, tieto stanoviská: Odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcim a doplňujúcimi návrhmi – Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet; odporúča pre Národnú radu návrh schváliť – ústavnoprávny výbor a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené pod bodom IV tejto správy. Gestorský výbor odporúčal o návrhoch výborov, ktoré sú uvedené spoločnej správy pod bodom IV, hlasovať takto: O bodoch spoločnej správy č. 1 až 3 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Spoločná správa výborov, tlač 420a, bola schválená uznesením gestorského výboru č. 145 z 22. októbra 2024. Týmto uznesením gestorský výbor zároveň poveril, poveril ma, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov a navrhol Národnej rade postup pri hlasovaní podľa príslušných ustanovení o rokovacom poriadku Národnej rady.
Ďakujem, pán predseda, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, vážený pán minister, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený gestorským Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlači 518.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby výbory prerokovali predmetný návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu, skončil som.

Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dnes sa zaoberáme návrhom zákona, ktorý bude mať zásadný dopad na desiatky tisíc pracujúcich na Slovensku. Ministerstvo práce pod vedením pána ministra Erika Tomáša odviedlo v tejto oblasti vynikajúcu prácu a téma dnešnej diskusie je toho jasným dôkazom.
Zvýšenie minimálnej mzdy nie je len formálnym opatrením, ale aj prejavom k záväzku našej vlády a zároveň aj strany HLAS - sociálna demokracia chrániť práva pracujúcich a zlepšovať ich životné podmienky. V tomto návrhu, ako aj v celkovej agende ministerstva práce jasne vidíme hodnoty sociálnej demokracie starať sa o tých najzraniteľnejších, vytvárať im spravodlivé pracovné podmienky a podporovať ekonomickú stabilitu pre všetkých občanov. Navyše navrhovaná úprava minimálnej mzdy vychádza aj z európskej smernice o primeraných minimálnych mzdách, ktoré, ktorá zabezpečuje, že ľudia, ktorí pracujú na plný úväzok, budú mať aj dôstojné životné podmienky. Toto je základný princíp sociálnej demokracie, na ktorom aj strana HLAS ako strana stojí, zabezpečiť dôstojný život pre všetkých pracujúcich občanov bez ohľadu na to, či sú zamestnaní v továrni, v obchode alebo v službách.
Minimálna mzda sa má v nasledujúcich rokoch zvyšovať tak, aby v roku 2027 dosiahla takmer tisíc euro. Táto hranica je ambiciózna, ale plne realizovateľná a potrebná na to, aby sme si zabezpečili, že pracujúci budú mať, budú môcť zarábať nielen na prežitie, ale aj na slušný život.
A prečo je tento krok dôležitý? Minimálna mzda nie je len číslo na papieri, ale aj reálny nástroj na zlepšenie kvality života. Keď zvyšujeme minimálnu mzdu, priamo pomáhame tým najzraniteľnejším vrstvám v našej spoločnosti, ľuďom, ktorí častokrát žijú na hranici chudoby napriek tomu, že poctivo pracujú. Zvyšovanie mzdy znamená viac financií na pokrytie základných životných potrieb, ako sú bývanie, potraviny, energie či zdravotná starostlivosť. Je to konkrétny krok smerom k sociálnej spravodlivosti a rovnosti, ktoré sú základom našej politiky. Nemali by sme však prehliadať širší ekonomický dopad tohto opatrenia. Vyššia minimálna mzda znamená viac peňazí v obehu, ktoré môžu pracujúci míňať na domácom trhu, podporujú teda tak rast a stabilitu domácich podnikov.
Zvyšovanie minimálnej mzdy môže rovnako posilniť spotrebiteľský dopyt, čo je kľúčové najmä pre malé a stredné podniky, ktoré tvoria kostru našej ekonomiky. Pracujúci s vyššími príjmami investujú viac do miestnych služieb a produktov, čím prispievajú k tvorbe pracovných miest a k celkovému hospodárskemu rastu. Táto politika má multiplikačný efekt, kde každé zvýšenie príjmu zamestnancov vedie aj k zvyšovaniu domáceho dopytu a tvorbe nových pracovných miest.
Dôležité je tiež sa zmieniť, že náš prístup k zvyšovaniu minimálnej mzdy a ďalším opatreniam v oblasti zamestnanosti nie je len o okamžitých výsledkoch, ale aj o dlhodobej stratégii, ktorá má zabezpečiť, že pracovné miesta na Slovensku budú nielen dôstojné, ale aj dobre zaplatené. Zvýšenie minimálnej mzdy na takmer tisíc euro, ako som uviedol, v roku 2027 je významným krokom k tomu, aby sa Slovensko stalo krajinou, kde práca znamená lepšiu a stabilnejšiu budúcnosť pre všetkých.
Tento návrh zákona je teda prejavom našej politickej zodpovednosti a snahy o spravodlivosť pre všetkých pracujúcich na Slovensku. Som presvedčený, že aj touto cestou posilňujeme základy sociálneho štátu, ktorý je hlavným pilierom aj strany HLAS - sociálna demokracia. Podpora pre pracujúcich, posilnenie ich práv a sociálneho zabezpečenia sú pre nás prioritou a tento zákon je len jedným z mnohých krokov, ktorý rezort pod vedením pána Erika Tomáša podniká v prospech občanov. Nesmieme pristúpiť na diskusiu, že pod zámienkou zlepšenia podnikateľského prostredia sa máme baviť o zmrazení minimálnej mzdy, alebo nebodaj o jej znižovaní. Aké by to malo dôsledky?
Keď sa minimálna mzda nezvyšuje počas inflácie, životné náklady rýchle prevyšujú príjmy občanov. Mnoho zamestnancov by sa dostalo do situácie, kde by sa zaradili medzi tzv. pracujúcu chudobu. Títo ľudia by síce mali zamestnanie, ale ich príjem by nestačil na pokrytie svojich základných životných nákladov, ako sú bývanie, energie, potraviny či zdravotná starostlivosť. Toto by malo negatívny dopad nielen na ich životnú úroveň, ale aj na celkovú ekonomiku. Znížená kúpna sila pracujúcich by priamo ovplyvnila aj spotrebiteľský dopyt. Menšia spotreba by viedla k oslabeniu domáceho trhu, čo by napokon postihlo aj samotných podnikateľov, ktorí by tieto opatrenia negatívne... na ktorých by tieto opatrenia negatívne vplývali. Pravičiari častokrát nezohľadňujú skutočnosť, že ekonomika je prepojená a slabá kúpna sila najnižšie platených zamestnancov oslabuje celkový ekonomický rast. Môžeme teda konštatovať, že politika znižovania minimálnej mzdy by mala jednoznačne negatívne dopady. Namiesto posilnenia ekonomiky by prispela k prehlbovaniu sociálnych rozdielov a k nárastu chudoby medzi pracujúcimi.
V kontraste s touto politikou naša vláda a zároveň aj HLAS sa snaží o opak, zvýšenie minimálnej mzdy, ktorá prinesie stabilitu, dôstojné životné podmienky pre pracujúcich a podporu ekonomického rastu v prospech zvýšenia spotreby. Tieto moje predchádzajúce negatívne slová by mali byť varovným signálom, že znižovanie minimálnej mzdy je nielen sociálne nespravodlivé, ale aj ekonomicky neefektívne. Z tohto dôvodu budeme pokračovať v našom úsilí o spravodlivé zvyšovanie minimálnej mzdy, pretože si uvedomujeme, že dôstojný príjem je základom zdravého hospodárstva a spoločenského rozvoja.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo.
Páni kolegovia, Čaučík, Dostál, inak by sme tu nesedeli, kebyže vlastne tú sériu chybných krokov, ktoré spôsobili predošlé tri vlády, pán Matovič, Heger, Ódor, by sme nemuseli riešiť tento objem, konsolidačný balíček, ktorý je až v objeme 2,7 miliardy. Áno, sú za to zodpovední oni. Ale keď sa pýtate, prečo pán Ódor? Však pán Ódor tiež prispel k tomu, lebo on nič nespravil, on len navrhol, dal do verejnej roviny alebo debaty tie svoje takzvané Ódorove legokocky, ako som spomenul, v objeme 8 miliárd. Ale dal to len do roviny, že toto je možné a touto cestou by sa ubral, alebo navádzal ďalšiu vládu, že takto by mala vlastne postupovať pri konsolidácii. To je všetko.

.