Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, pani poslanci, ako spoločný spravodajca výboru predkladám spoločnú správu k vládnemu návrhu zákona o psychologickej činnosti a psychoterapeutickej činnosti a o zmenení a doplnení niektorých zákonov.
Uvedený vládny návrh bol pridelený na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre sociálne veci a výboru pre zdravotníctvo ako gestorskému výboru. Ústavnoprávny výbor a výbor pre sociálne veci súhlasili s návrhom zákona a odporučili Národnej rade návrh zákona schváliť. Výbor pre zdravotníctvo súhlasil s návrhom zákona a odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré sú obsiahnuté v štvrtej časti spoločnej správy. Gestorský výbor nedostal žiadne stanoviská poslancov, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o psychologickej činnosti a psychoterapeutickej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov vyjadrených v uznesení uvedených pod bodom III tejto správy a v stanovisku gestorského výboru odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi návrhmi. Spoločná správa obsahuje 11 pozmeňujúcich návrhov. Gestorský výbor súčasne navrhoval, aby sa o bodoch 1, 2, 4 až 11 hlasovalo spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť, o bode 3 osobitne s návrhom gestorského výboru schváliť.
Spoločná správa výborov bola schválená uznesením č. 129 z 9. septembra 2025, kde ma výbor poveril za spoločného spravodajcu k predloženému návrhu zákona a poslancov Petra Slyška a Karola Janasa za náhradníkov v prípade neúčasti spravodajcu.
Pán predseda, skončil som, môžete otvoriť rozpravu.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Môj kolega Janko Blcháč predrečník vlastne poukázal alebo vysvetlil dôvody, kvôli ktorým tu pán guvernér nie je.
To znamená, že dostal pozvanie zo strany OECD. A čo sa týka, pán kolega Dostál, vy ste sa nevenovali meritu veci, poukazovali ste alebo ste, dá sa povedať, že len politikárčili, a to, čo malo byť spomenuté, nebolo.
Ja len pár tých highlightov tej správy prednesiem. Situácia ohľadne finančnej stability sa v uplynulom období vyvíjala priaznivo, ale predvídať ďalší vývoj je dnes extrémne náročné. V zozname hlavných rizík dominujú napätie na medzinárodných obchodných vzťahoch, klesajúce úrokové sadzby postupne priniesli oživenie do úverového aj realitného trhu. Vyššie sadzby nespôsobili nárast zlyhaných úveroch. Odolnosť bánk v oblasti kapitálovej primeranosti aj likvidity je blízko svojich rekordných úrovní. Dôležitým pilierom ziskovosti naďalej zostávajú čisté úrokové príjmy.
Hlavné posolstvo tejto správy je jednoznačné, situácia oblasti finančnej stability sa v uplynulom období vyvíjala priaznivo. To je hlavné, čo táto správa hovorí. Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán predsedajúci, vážení páni poslanci, pán viceguvernér, dovoľte mi ako spravodajcovi určenom výborom pre financie a rozpočet podať Národnej rade túto správu výboru pre financie a rozpočet o výsledku prerokovania Správy o finančnej stabilite za máj 2025. Správu o finančnej stabilite - máj 2025 pridelil predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 921 zo dňa 6. júna 2025 na prerokovanie výboru Národnej rady pre financie a rozpočet do začiatku rokovania o tomto bode na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Správa bola predložená podľa § 1 ods. 3 písm. i) zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Ako gestorský výbor určil výbor pre financie a rozpočet, ktorý podá informáciu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady. Uvedenú správu prerokoval výbor pre financie a rozpočet a prijal k nej uznesenie č. 237 zo dňa 12. júna 2025. Zo strany výboru ani poslancov neboli predložené žiadne stanoviská alebo pripomienky. Gestorský výbor podľa § 79 ods. 4 a 5 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov schválil uvedenú informáciu uznesením č. 202 zo dňa 3. apríla 2025 a určil ma za spravodajcu výboru. Výbor ma poveril predniesť informáciu výboru na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní podľa príslušných ustanovení zákona č. 350/1993 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Návrh uznesenia Národnej rady je prílohou tejto informácie.
Vážený pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, pán viceguvernér, dovoľte mi ako spravodajcovi určenom výborom pre financie a rozpočet podať Národnej rade túto správu výboru pre financie a rozpočet o výsledku prerokovania správy o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 2024. Správu o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 2024 rozhodnutím č. 813 z 27. marca 2025 pridelil predseda Národnej rady výboru pre financie a rozpočet na prerokovanie do 26. mája 2025. Správa bola predložená v zmysle § 39 ods. 5 zákona č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov. Ako gestorský výbor predseda Národnej rady určil výbor pre financie a rozpočet, ktorý pripraví správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady. Uvedenú správu prerokoval výbor pre financie a rozpočet a prijal k nej uznesenie č. 201 zo dňa 3. apríla 2025. Zo strany výboru ani poslancov neboli predložené žiadne stanoviská alebo pripomienky. Gestorský výbor podľa § 79 ods. 4 a 5 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov schválil uvedenú správu uznesením č. 202 zo dňa 3. apríla 2025 a určil ma za spravodajcu výboru.
Výbor ma poveril predniesť správu výboru na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní podľa príslušných ustanovení zákona č. 350/1993 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Návrh uznesenia Národnej rady je prílohou tejto správy.
Vážený pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu. Ďakujem pekne.

Ďakujem pán predsedajúci za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne, aby som sa v krátkosti vyjadril k tomuto návrhu zákona. Nebudem hovoriť ako právnik, ani ako ekonóm. Chcem sa prihovoriť, alebo vyjadriť sa k tomuto návrhu zákona, ktorý má rešpekt voči ľuďom, ktorí denno-denne nastupujú do služby s vedomím, že z tejto služby sa nemusia nikdy ani vrátiť. Hovorím teda o hasičoch, teda o mužoch, ale aj zároveň aj o ženách, ktorí aj teraz, povedzme v tejto chvíli niekde zasahujú pri požiari, dopravnej nehode, alebo zachraňujú ľudské životy v denno-denných situáciách v podmienkach, ktorých žijeme. Dlhé roky sa o týchto podmienkach aj veľa hovorilo, ale málo sa asi zmenilo. A práve preto som veľmi rád, že ministerstvo vnútra po dlhej dobe prichádza s niečím konkrétnym, reálnym, teda krokmi, ktoré prácu týchto hasičov a hasičiek budú zohľadňovať nielen slovami, ale aj skutkami. A za to patrí aj ministrovi vnútra vďaka, že sa snažil túto situáciu riešiť. Tento návrh zákona rieši veľmi konkrétne dlhodobo neriešiteľný problém. Tento problém sa týkal, ako bolo odznené aj v prvom čítaní, služobného času hasičov a služobného času za služobnú pohotovosť týchto hasičov, ktorá im doteraz nebola započítaná do týždenného pracovného limitu, hoci reálne v službe boli, pracovali. Ich pohotovosť sa doteraz považovala len za niečo, povedzme že čas medzi, ak by som to tak mohol pomenovať. Ale pre každého z nás je jasné, že v tej robote boli a ten hasič v tej pohotovosti musel byť a musel byť do niekoľkých sekúnd, alebo minút vlastne pripravený zasiahnuť v rámci toho problému, do ktorého sa hocikto z nás mohol dostať. A práve tento čas nebol ocenený a z tohto dôvodu som rád, že ministerstvo sa k tomuto postavilo a snažilo sa riešiť tento problém.
Novela zákona po novom zohľadňujem, že tento čas, do tohto 48 hodinového týždenného pracovného limitu, ako to požaduje už aj európska legislatíva, to bude zahrnuté. Ak sa príslušník, alebo ak príslušník dobrovoľne súhlasí, bude môcť aj tento čas prekročiť, ale bez nátlaku a s právom tento súhlas vziať späť, alebo odvolať. Zároveň sa výrazne aj zvyšuje aj peňažná náhrada za túto služobnú pohotovosť z 15 % na 50 % počas pracovných dní a z 30 % na 100 % počas dni pracovného pokoja. Treba povedať, že to nie je len o číslach, je to aj signál, že si prácu týchto záchranárskych zložiek vážime nielen ako pri nejakých vyznamenaniach, ale pri poďakovaniach za rôzne významné udalosti, ktoré sa odohrajú, ale aj v každodennom systémovom prístupe štátu k podmienkam. Že ich čas, ich pohotovosť a ich obetavosť majú teda aj svoju hodnotu, ktorá sa prejaví aj v tej peňažnej hodnote.
Dovoľte mi aj pripomenúť, že nejde teda len o hasičov, ale ide o, teda hasičský a záchranný zbor, ale v tomto prípade ide o aj horskú záchrannú službu, ktorá bude vlastne fungovať v tomto istom režime. Zákon zároveň prechádza, ako aj bolo povedané z úst mojich predrečníkov, možným sankciám zo strany Európskej komisie za možný nesúlad, ktorý tu doteraz bol z pohľad legislatívy s európskymi pravidlami. V tomto prípade teda nejde o ľudskosť, ale aj zodpovednosť štátu ako celku k tomuto problému. Chcem tiež oceniť prístup ministra vnútra, ktorý nejde len po tejto jednej línii, ale v tejto dobe sa mu podarila ja vyriešiť situácia, čo sa týka cudzineckej polície, ale aj úspešnou náborovou kampaňou sa mu podarilo do radov policajného zboru priniesť nových uchádzačov, alebo nových záujemcov o službu pre štát. Táto vláda tým pádom aj ukazujem, že vie konať aj rýchlo, aj systémov a aj v prospech tých, ktorí slúžia v prvej línii.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega, ja by som rád reagoval alebo prihlásil sa k tej zdravotníckej časti, o ktorej ste hovorili. Pôvodne tieto návrhy sme chceli poriešiť v návrhu zákona o psychológoch, avšak z určitých dôvodov došlo k stiahnutiu tohto zákona a z dôvodu nejakej časovej tiesne sme potrebovali vlastne sa k tomu postaviť a nájsť nejaký spôsob, ako to uviesť do praxe a schváliť to, teda najskôr to schváliť a uviesť následne do praxe. Súvisí to s určitými legislatívnymi alebo následnými termínmi.
Čo sa týka týchto zdravotníckych návrhov, tak tu sa bavíme o sprevádzajúcej osobe, to znamená sprievod v nemocnici, otom sme sa bavili, išlo to aj z pera poslankyne SaS po dohode s ministerstvom, ďalej to je tá duchovná činnosť, je to po dohode s Konferenciou biskupov Slovenska.
A potom je tam tretí návrh, ktorý súvisí s kategorizáciou ústavnej zdravotnej starostlivosti, OSN-kou a zakategorizovaní znovu jednotlivých nemocníc do jednotlivých vlastne kategórií, a tam je hlavne ten kameň úrazu, kde posúvame lehotu o tri mesiace. V opačnom prípade by nemocnice mohli dôjsť vlastne k odzmluvneniu zo strany zdravotných poisťovní a nastal by problém. Ale tento proces prešiel v rámci štandardného legislatívneho procesu MPK, PPK, bolo to vydiskutované so všetkými zainteresovanými účastníkmi, odsúhlasené, avšak z dôvodu, hovorím, časovej tiesni sme museli pristúpiť k tomuto, možnože menej štandardnému, kroku.
=====

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, pán minister, tento návrh zákona má moju plnú podporu a zároveň je dôležité povedať, že ide o reakciu na problém, ktorý bol celé roky prehliadaný a neriešený. A preto na úvod osobitne chcem poďakovať ministrovi vnútra, že sa tejto témy nezľakol a pristúpil k nej vecne, rozhodne a systémovo. To, čo sa celé roky neriešilo alebo prehliadalo, odkladalo, teraz konečne dostáva už nejakú konkrétnu podobu, formu riešenia.
Dámy a páni, situácia na oddeleniach cudzineckej polície je závažná, a preto zažívame enormný nápor cudzincov, pričom personálne kapacity nie sú nekonečné, tak ako v každej profesii. Pred budovami sa často zhromažďujú desiatky až stovky ľudí, ktorí sa márne snažia vybaviť si svoju životnú situáciu, v ktorej sa ocitli. Tento stav nie je len administratívnym problémom, predstavuje aj riziko pre verejný poriadok a v niektorých problémoch si dokonca môžem povedať, že aj bezpečnostné riziko pre spoločnosť. Ak nebudeme konať, budeme čeliť zhoršovaniu tejto situácie, a preto vítam tento návrh zákona, ktorý by som zhrnul do takých piatich bodov.
Po prvé, zjednodušuje celý proces vybavovania tohto pobytu, či už rieši zrušenie povinnosti prikladať doklady o finančno-zabezpečených prípadoch, keď to európske právo už nevyžaduje. Tento doklad dnes často len zdržuje tento celý proces, a hoci samotná finančná situácia sa dá kontrolovať aj počas trvania tohto pobytu. Ďalej zároveň sa ruší aj povinnosť prikladať fotografiu, keďže na oddeleniach sú aj biometrické údaje vrátane fotografie, ktoré snímajú priamo na mieste. Tieto zmeny uľahčia prácu úradníkom, ako aj žiadateľom a urýchlia tento proces konania.
Po druhé, zákon zavádza možnosť, aby si občania Európskej únie a ich rodinní príslušníci mohli podať túto žiadosť pobytu na ktoromkoľvek mieste cudzineckej polície. To znamená, že nie je to už striktne viazané na miesto pobytu, čo bola v praxi aj veľká komplikácia. Niekde čakáte týždne, inde viete tieto záležitosti vybaviť v oveľa skoršom režime. A táto zmena prináša určitý druh flexibility a odbúranie preťažených niektorých týchto pracovísk, aké sú hlavne v Bratislave.
Ďalej, po tretie. Zákon zavádza aj možnosť objednať sa, ako bol spomínaný aj tento rezervačný systém. Nie je to formalita, je to zásadné opatrenie pre poriadok, ako aj bezpečnosť. Bez povinného objednania dochádza k zhromažďovaniu veľkého počtu týchto osôb pred oddeleniami, z toho vyplýva aj určitý druh nervozity, chaosu a reálne môže dôjsť aj k nejakým nepokojom. Tento objednávací systém zabezpečí dôstojné a organizované vybavovanie a umožní polícii lepšie plánovať si tieto kapacity a vybaviť väčší počet záujemcov.
Po štvrté, predlžuje sa platnosť národného víza z 90 dní na 120 dní, aby mal cudzinec reálne čas objednať sa a podať si aj túto žiadosť. To je praktická úprava, ktorá zodpovedá reálnemu stavu.
A po piate, veľmi dôležité, zákon zásadne mení a sprísňuje podmienky pre udeľovanie pobytu na účel podnikania. Zavádza sa systém kvót, zoznam krajín, z ktorých budú cudzinci prijímaní, a zavádza sa aj posudzovanie nejakého hospodárskeho významu alebo prínosu toho daného jedinca. Dnes, žiaľ, mnohí cudzinci tento systém zneužívajú, formy teda živnosti, ako nástroj na získanie pobytu, pričom podnikanie reálne ani nevykonávajú. Dochádza, ako sme spomenuli pri iných typoch, k nútenému zakladaniu živnosti, ktoré vlastne slúžia na obchádzanie pravidiel. Tomuto už musí byť koniec, preto si štát musí vyberať, koho pustí na svoje územie a koho nie a musí to mať aj reálny prínos pre hospodárstvo našej krajiny.
Dámy a páni, ak by sme tieto opatrenia nezaviedli, krízový stav na oddeleniach cudzineckej polície by aj naďalej pretrvával. Hrozilo by či už narušenie poriadku alebo, ako som spomínal, toto neregulované zhromaždenie rôznych cudzincov, ktoré by mohlo dôjsť následne k vzniku napätia či už v regiónoch a prehlbovaniu chaosu. Na druhej strane, ak návrh schválime, posilníme aj poriadok, bezpečnosť, efektivitu a férovosť celého systému. Tento návrh nie je namierený proti cudzincom, je to v prospech Slovenska, našich občanov, ale aj samotných cudzincov, ktorí chcú žiť na našom území a chcú tu legálne pracovať a žiť v súlade so zákonom.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi aj mne, aby som sa v druhom čítaní vyjadril k návrhu zákona od pána ministra. Tento návrh, ktorý predložilo ministerstvo práce pod vedením pána Erika Tomáša, považujem za premyslený a adresný a sociálny, sociálne citlivý nástroj, ktorý pomáha našej ekonomike, ako aj pracujúcim ľuďom čeliť výzvam súčasných, súčasného geopolitického vývoja. Zároveň rozširuje definíciu vonkajšieho faktora o nepredvídateľné národohospodárske okolnosti. Tým reflektuje realitu, ktorej slovenskí zamestnávatelia ako aj zamestnanci čoraz častejšie čelia dôsledkom obchodných vojen, medzinárodných sankcií či geopoliticky, geopolitického napätia, ktoré majú či už dopad na export, na zahraničný odbyt, ale aj na rôzne výrobné reťazce a s tým súvisiace kroky. Nejde o paušálnu pomoc. Zákon jednoznačne vyžaduje preukázanie priamej príčinnej súvislosti medzi externým faktorom a obmedzením činnosti. Každý prípad bude posudzovaný individuálne ústredím práce na základe zákona o správnom konaní. Zamestnávateľ nebude môcť svojvoľne zneužiť tento nástroj, napríklad v prípade zlého manažovanie firmy, zlej obchodnej stratégie alebo či nízkej kvalite svojej produkcie.
Sociálny rozmer tohto návrhu je rovnako významný. Umožňuje zachovať pracovné miesta, ako aj príjmy zamestnancov počas tohto prechodného obdobia dočasného výpadku výroby, ako aj odbytu, pričom výška podpory je až do 60 % priemerného hodinového zárobku, maximálne teda do výšky 1 676 eur mesačne. Tento mechanizmus sa tak stáva alternatívou k prepúšťaniu a prispieva k stabilite príjmov v domácnosti, najmä v regiónoch, ktoré sú ohrozené sociálnym vylúčením.
Podľa analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie tento návrh nezvyšuje administratívnu záťaž firmám, neprenáša na podnikateľov viac než je únosné a prispieva aj ku konkurencieschopnosti slovenských firiem v medzinárodnom prostredí.
Vážené kolegyne, kolegovia, minister pán Erik Tomáš opakovane dokazuje, že vie spájať sociálnu citlivosť s hospodárskym rozumom. Tento návrh zákona je dôkazom aj toho, že sociálny štát nemusí byť len neefektívny, ak je dobre nastavený. Preto podporujem tento návrh zákona a dovolím si vás požiadať o jeho podporu.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja chcem len v krátkosti zdôrazniť, že v návrhu, o ktorom rokujeme, nie je žiadna plošná dotácia pre neefektívne podniky, ide o adresný nástroj, ktorý reaguje na nepredvídateľné národno-hospodárske udalosti, teda situácie, kedy zamestnávateľ nemôže ovplyvniť, ktoré nemôže ovplyvniť, ale ktoré majú reálny dopad na slovenských pracovníkov. Ústredie práce bude každý jeden prípad individuálne posudzovať a vyhodnocovať tú príčinnú súvislosť, ktorá s tým súvisí. Toto nie je nejaký sociálny automat, je to sociálna záchranná sieť pre ľudí, ktorí robia, ale ich firmy doplatili na geopolitickú situáciu. Preto podporujem tento návrh zákona a oceňujem aj zodpovedný prístup pána ministra Erika Tomáša.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Chcem zdôrazniť, že tento návrh zákona nie je a nesmie byť vnímaný ako útok na ľudí v núdzi. Naopak, práve týchto ľudí sa najviac týka, pretože im ponúka takú pomyselnú cestu späť. Mnohí ľudia, ktorí dnes žijú hlavne z dávok, nesú v sebe veľa bolesti, že už stratili prácu, ale aj nejak tú motiváciu a preto potrebujú viac, len než nové pravidlá, potrebujú možnosť začať znova, získať nové zručnosti. To je rozdiel medzi tým trestom a systémovým riešením. Tento návrh zákona nikoho nevylučuje, naopak, pomáha vrátiť sa do spoločnosti týmto ľuďom.
Návrh otvára aj dvere ľuďom, ktorí za roky nadobudli pocit, že sú nepoužiteľní na trhu práce. Samozrejme netýka sa to ľudí, ktorí majú nejaké zdravotné problémy či iné vážne dôvody, kvôli ktorým nemôžu pracovať. Treba si ujasniť, že my netlačíme do práce ľudí bez ohľadu na ich životnú situáciu. Naším cieľom je, aby pracovný trh nevylučoval nikoho bez ohľadu na ich vzdelanie alebo kvalifikáciu alebo nejaký sociálny status.
Ďakujem za slovo.