Videokanál poslanca

Ďakujem, pán predseda. Vážený pán predsedajúci, dovoľte, aby som ako spravodajca predniesol túto spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Ferenčáka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č.138/1991 Z. z. o majetku obcí v znení neskorších predpisov, v druhom čítaní.
Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rady túto spoločnú správu výborov. Národná rada uznesením č. 505 z 19. septembra 2024 pridelila predmetný návrh zákona, tlač 420, týmto výborom Národnej rady – Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Národná rada určila zároveň výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol poslanecký návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko.
K predmetnému poslaneckému návrhu zákona zaujali výbory, ktorým bol pridelený, tieto stanoviská: odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcim a doplňujúcimi návrhmi. Výbor pre Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet odporúča pre Národnú radu návrh schváliť – ústavnoprávny výbor a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené pod IV štyri tejto správy. Gestorský výbor odporúčal návrhoch výborov, ktoré sú uvedené spoločnej správy pod bodom IV hlasovať takto: O bodoch spoločnej správy č. 1 až 3 hlasovať spoločne, s návrhom gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Spoločná správa výborov, tlač 420a, bola schválená uznesením gestorského výboru č. 145 z 22. októbra 2024. Týmto uznesením gestorský výbor zároveň poveril, poveril ma, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov a navrhol Národnej rade postup pri hlasovaní podľa príslušných ustanovení o rokovacom poriadku Národnej rady.
Ďakujem, pán predseda, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, vážený pán minister, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený gestorským Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlači 518.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby výbory prerokovali predmetný návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu, skončil som.

Ďakujem za otázku, pán kolega.
No my sme k tomu nepristupovali dobrovoľne, všetko vyplynulo z toho, čo sa tu udialo pred tri a pol alebo štyrmi rokmi, už viac teda štyrmi rokmi, a treba si možnože zopakovať, že kvôli čomu. Kvôli tej vláde pána Matoviča, Hegera, ale aj vášho súpútnika pána Ódora. Takže toto je, pre nás by bolo sebatrýznenie, keď my by sme mali pristupovať alebo pristupujeme vlastne k obmedzeniu určitých sociálnych výhod.
V tomto prípade došlo len k úprave tejto dávky, kde, áno, dobre ste poznamenali, že nad 18 rokov to už nie je možné poberať, ale došlo aj k tomu, na čo nás vlastne opozícia vyzýva, to znamená k väčšej adresnosti, kde vlastne došlo k odstupňovaniu tohto rodičovského príspevku od hranici 2 400 euro, kedy sa znižuje, a od 3 600 euro, kedy plus-mínus na to už ten rodič nemá nárok.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dnes sa zaoberáme návrhom zákona, ktorý bude mať zásadný dopad na desiatky tisíc pracujúcich na Slovensku. Ministerstvo práce pod vedením pána ministra Erika Tomáša odviedlo v tejto oblasti vynikajúcu prácu a téma dnešnej diskusie je toho jasným dôkazom.
Zvýšenie minimálnej mzdy nie je len formálnym opatrením, ale aj prejavom k záväzku našej vlády a zároveň aj strany HLAS - sociálna demokracia chrániť práva pracujúcich a zlepšovať ich životné podmienky. V tomto návrhu, ako aj v celkovej agende ministerstva práce jasne vidíme hodnoty sociálnej demokracie starať sa o tých najzraniteľnejších, vytvárať im spravodlivé pracovné podmienky a podporovať ekonomickú stabilitu pre všetkých občanov. Navyše navrhovaná úprava minimálnej mzdy vychádza aj z európskej smernice o primeraných minimálnych mzdách, ktoré, ktorá zabezpečuje, že ľudia, ktorí pracujú na plný úväzok, budú mať aj dôstojné životné podmienky. Toto je základný princíp sociálnej demokracie, na ktorom aj strana HLAS ako strana stojí, zabezpečiť dôstojný život pre všetkých pracujúcich občanov bez ohľadu na to, či sú zamestnaní v továrni, v obchode alebo v službách.
Minimálna mzda sa má v nasledujúcich rokoch zvyšovať tak, aby v roku 2027 dosiahla takmer tisíc euro. Táto hranica je ambiciózna, ale plne realizovateľná a potrebná na to, aby sme si zabezpečili, že pracujúci budú mať, budú môcť zarábať nielen na prežitie, ale aj na slušný život.
A prečo je tento krok dôležitý? Minimálna mzda nie je len číslo na papieri, ale aj reálny nástroj na zlepšenie kvality života. Keď zvyšujeme minimálnu mzdu, priamo pomáhame tým najzraniteľnejším vrstvám v našej spoločnosti, ľuďom, ktorí častokrát žijú na hranici chudoby napriek tomu, že poctivo pracujú. Zvyšovanie mzdy znamená viac financií na pokrytie základných životných potrieb, ako sú bývanie, potraviny, energie či zdravotná starostlivosť. Je to konkrétny krok smerom k sociálnej spravodlivosti a rovnosti, ktoré sú základom našej politiky. Nemali by sme však prehliadať širší ekonomický dopad tohto opatrenia. Vyššia minimálna mzda znamená viac peňazí v obehu, ktoré môžu pracujúci míňať na domácom trhu, podporujú teda tak rast a stabilitu domácich podnikov.
Zvyšovanie minimálnej mzdy môže rovnako posilniť spotrebiteľský dopyt, čo je kľúčové najmä pre malé a stredné podniky, ktoré tvoria kostru našej ekonomiky. Pracujúci s vyššími príjmami investujú viac do miestnych služieb a produktov, čím prispievajú k tvorbe pracovných miest a k celkovému hospodárskemu rastu. Táto politika má multiplikačný efekt, kde každé zvýšenie príjmu zamestnancov vedie aj k zvyšovaniu domáceho dopytu a tvorbe nových pracovných miest.
Dôležité je tiež sa zmieniť, že náš prístup k zvyšovaniu minimálnej mzdy a ďalším opatreniam v oblasti zamestnanosti nie je len o okamžitých výsledkoch, ale aj o dlhodobej stratégii, ktorá má zabezpečiť, že pracovné miesta na Slovensku budú nielen dôstojné, ale aj dobre zaplatené. Zvýšenie minimálnej mzdy na takmer tisíc euro, ako som uviedol, v roku 2027 je významným krokom k tomu, aby sa Slovensko stalo krajinou, kde práca znamená lepšiu a stabilnejšiu budúcnosť pre všetkých.
Tento návrh zákona je teda prejavom našej politickej zodpovednosti a snahy o spravodlivosť pre všetkých pracujúcich na Slovensku. Som presvedčený, že aj touto cestou posilňujeme základy sociálneho štátu, ktorý je hlavným pilierom aj strany HLAS - sociálna demokracia. Podpora pre pracujúcich, posilnenie ich práv a sociálneho zabezpečenia sú pre nás prioritou a tento zákon je len jedným z mnohých krokov, ktorý rezort pod vedením pána Erika Tomáša podniká v prospech občanov. Nesmieme pristúpiť na diskusiu, že pod zámienkou zlepšenia podnikateľského prostredia sa máme baviť o zmrazení minimálnej mzdy, alebo nebodaj o jej znižovaní. Aké by to malo dôsledky?
Keď sa minimálna mzda nezvyšuje počas inflácie, životné náklady rýchle prevyšujú príjmy občanov. Mnoho zamestnancov by sa dostalo do situácie, kde by sa zaradili medzi tzv. pracujúcu chudobu. Títo ľudia by síce mali zamestnanie, ale ich príjem by nestačil na pokrytie svojich základných životných nákladov, ako sú bývanie, energie, potraviny či zdravotná starostlivosť. Toto by malo negatívny dopad nielen na ich životnú úroveň, ale aj na celkovú ekonomiku. Znížená kúpna sila pracujúcich by priamo ovplyvnila aj spotrebiteľský dopyt. Menšia spotreba by viedla k oslabeniu domáceho trhu, čo by napokon postihlo aj samotných podnikateľov, ktorí by tieto opatrenia negatívne... na ktorých by tieto opatrenia negatívne vplývali. Pravičiari častokrát nezohľadňujú skutočnosť, že ekonomika je prepojená a slabá kúpna sila najnižšie platených zamestnancov oslabuje celkový ekonomický rast. Môžeme teda konštatovať, že politika znižovania minimálnej mzdy by mala jednoznačne negatívne dopady. Namiesto posilnenia ekonomiky by prispela k prehlbovaniu sociálnych rozdielov a k nárastu chudoby medzi pracujúcimi.
V kontraste s touto politikou naša vláda a zároveň aj HLAS sa snaží o opak, zvýšenie minimálnej mzdy, ktorá prinesie stabilitu, dôstojné životné podmienky pre pracujúcich a podporu ekonomického rastu v prospech zvýšenia spotreby. Tieto moje predchádzajúce negatívne slová by mali byť varovným signálom, že znižovanie minimálnej mzdy je nielen sociálne nespravodlivé, ale aj ekonomicky neefektívne. Z tohto dôvodu budeme pokračovať v našom úsilí o spravodlivé zvyšovanie minimálnej mzdy, pretože si uvedomujeme, že dôstojný príjem je základom zdravého hospodárstva a spoločenského rozvoja.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo.
Páni kolegovia, Čaučík, Dostál, inak by sme tu nesedeli, kebyže vlastne tú sériu chybných krokov, ktoré spôsobili predošlé tri vlády, pán Matovič, Heger, Ódor, by sme nemuseli riešiť tento objem, konsolidačný balíček, ktorý je až v objeme 2,7 miliardy. Áno, sú za to zodpovední oni. Ale keď sa pýtate, prečo pán Ódor? Však pán Ódor tiež prispel k tomu, lebo on nič nespravil, on len navrhol, dal do verejnej roviny alebo debaty tie svoje takzvané Ódorove legokocky, ako som spomenul, v objeme 8 miliárd. Ale dal to len do roviny, že toto je možné a touto cestou by sa ubral, alebo navádzal ďalšiu vládu, že takto by mala vlastne postupovať pri konsolidácii. To je všetko.

.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Dnes tu stojíme s neľahkou, ale nevyhnutnou úlohou. Musíme naprávať škody, ktoré nám zanechali vlády, či už Igora Matoviča, Eduarda Hegera, či dočasná vláda pod vedením Ľudovíta Ódora, blízka Progresívnemu Slovensku. Naša krajina je v kritickom a finančnom stave kvôli sérii nezodpovedných rozhodnutí a výstrelkov, ktoré nielenže vyprázdnili štátnu kasu, ale zadlžili celé generácie. Počas pandémie sme boli svedkami vytvárania mobilných odberových miest, tzv. MOM-iek, na ktoré sa bezohľadne nabalili nominanti strany OĽANO a ich spriaznení podnikatelia. Miliardy eur odišli na pochybné tendre, zatiaľ čo bežní ľudia nemali prístup k základnej zdravotnej starostlivosti. Ale keďže to Igorovi Matovičovi nestačilo, prišiel s nápadmi ako očkovacia lotéria a ďalšie nezmyselné výdavky, ktoré len ďalej zaťažovali našu krajinu. Tieto kroky nás zbytočne zadlžili a ich dôsledky budeme pociťovať, alebo pociťujeme ešte dnes. Eduard Heger, ktorý mal šancu napraviť tieto chyby, pokračoval v plytvaní verejnými prostriedkami. Namiesto systematických riešení sa spoliehal na krátkodobé populistické opatrenia, ktoré nás ešte viac zadlžili. Na ich konci ich vlády sme tu mali chaos a rozvrátené verejné financie a dodnes cítime dôsledky z ich nekompetentnosti. Potom prišla vláda pána Ódora, ktorý mal ambíciu prinášať len rady a nie konsolidovať. Jeho návrhy, tzv. Ódorove lego kocky, ktoré boli v objeme až 8 mld. euro, dnes sa bavíme o sume 2,7 miliardy, boli však antisociálne a najviac by zasiahli bežné rodiny a nízkopríjmové skupiny obyvateľstva. Medzi jeho opatrenia patrilo napríklad škrtanie v sociálnych dávkach alebo príspevkoch, čo by výrazne postihlo tých najzraniteľnejších.
Je neakceptovateľné, aby sa vláda, ktorá má na starosti krajinu, sústredila na škrtanie tam, kde sú už teraz ľudia v najväčšej núdzi.
Preto my dnes predkladáme konsolidačný balíček, ktorý je zodpovedný a spravodlivý. Konsolidácia nebude trvať sedem rokov, ako ste predpokladali, ale len štyri roky. Je to obdobie, počas ktorého sa chceme zodpovedne a efektívne dostať na stabilnú fiškálnu trajektóriu.
Chápeme, že situácia je zložitá, no naším cieľom je skrátiť obdobie škrtania opaskov na minimum. Štvorročný plán nám umožní reagovať na nepredvídateľné ekonomické a globálne faktory, ktoré môžu ovplyvniť našu ekonomiku. Opozícia tvrdí, že by stačila konsolidácia na úrovni 1,7 miliardy, no to by ani zďaleka nepostačovala na pokrytie všetkých záväzkov, ktoré nás čakajú. Európska komisia a budúcoročný rozpočet má jasné požiadavky na medziročné znižovanie deficitu, a preto potrebujeme konsolidovať na úrovni 2,7 miliardy. Čelíme rastúcim výdavkom od obrany napríklad z dôvodu vojny na Ukrajine, cez prechod materských škôl pod štát, až po investície, ako je napríklad Volvo vo Valalikoch, ktoré prinesie aj budúci hospodársky rast. Takisto musíme zabezpečiť financovanie pre našich opatrovateľov, vedu a výskum, aby sme zostali konkurencieschopní na globálnej úrovni. Všetky tieto položky budú zahrnuté aj v návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok. Ďalším z opatrení, ktoré zavádzame, je transakčná daň, ktorá sa bude týkať ale len firiem a podnikov. Táto daň prinesie do štátneho rozpočtu významné zdroje, bez toho, aby priamo zasiahla bežných občanov, to znamená nebudú ju platiť občania. Naopak, chránime nízkopríjmové skupiny, napríklad upravujeme valorizáciu platov zdravotníckych pracovníkov, stredný zdravotnícky personál, kde ten valorizačný mechanizmus im garantoval doteraz 9 %. Návrh bol na 3 %, ale po dohode koaličných partnerov to bude viac, okolo 6 %. Aby sme im ukázali, že ich prácu si vážime. Zároveň znižujeme DPH na základné potraviny, knihy, gastrosektor a ďalšie oblasti, aby sme im uľahčili, ľuďom tam, kde to najviac pocítia.
Čo sa týka Matovičovej daňovej atómovky v podobe daňového bonusu na dieťa, my ho nerušíme, ale pristupujeme k nemu zodpovedne a odstupňujeme jeho doručovanie podľa výšky príjmov rodín. Matovič mal pri jeho zavedení jednoduchú úlohu. Nájsť zdroj v štátnej pokladnici na toto opatrenie. Ale na čo, keď to mohol hodiť na rozpočty miest a obcí, ktoré sa už aj tak potýkali a potýkajú s finančnými ťažkosťami. Toto rozhodnutie stálo vlastne rozpočty miest a obcí 750 miliónov eur. Naša vláda sa zaviazala nájsť riešenie, ktoré zabezpečí dostatok financií pre samosprávy, aby mohli naďalej poskytovať kvalitné služby svojim občanom. Konsolidácia sa musí dotknúť aj právnických osôb. Preto zavádzame daň z príjmu vo výške 24 % pre firmy, ktoré majú obrat nad 5 miliónov.
Týmto krokom posilňujeme solidaritu medzi lepšie zarábajúcimi firmami a jednotlivcami a nízkopríjmové skupiny ochraňujeme, aby tieto opatrenia zasiahli čo najmenej. Opozícia doteraz nepredložila žiadne reálne plány na konsolidáciu. Ich návrhy, ak vôbec nejaké existovali, boli tlmočené zo strany KDH a PS, by štátnemu rozpočtu priniesli nepatrný objem finančných prostriedkov, ale ide len o zlomok toho, čo naša konsolidácia potrebuje.
My však prinášame zodpovedné a spravodlivé riešenia, ktoré kombinuje ochranu najzraniteľnejších s požiadavkami na znižovanie deficitu. Na záver chcem zdôrazniť, že konsolidačný balíček je nevyhnutný pre budúcnosť Slovenska. Sme pripravení prijať túto výzvu a viesť našu krajinu k zodpovednému hospodáreniu, aby sme vytvorili stabilné a prosperujúce Slovensko pre budúce generácie.
Ďakujem za pozornosť.

.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Dámy a páni, dovoľte aj mne, aby som sa vyjadril k predloženému konsolidačnému balíčku, ktorý pripravila súčasná vláda.
Tento balíček predstavuje nevyhnutný krok smerom k zabezpečeniu dlhodobej finančnej stability našej krajiny. Slovensko v posledných rokoch čelilo viacerým výzvam, od pandémie cez energetickú krízu až po infláciu a z toho plynúce rastúce životné náklady a hlavne nesprávne prijaté rozhodnutia predošlých vlád, či už vlády Igora Matoviča, Hegera a Ľudovíta Ódora. Všetky tieto udalosti si vyžiadali mimoriadne výdavky verejných financií, čím sme sa dostali do situácie, kde musíme prijať zodpovedné rozhodnutia pre stabilizáciu rozpočtu.
Je potrebné si uvedomiť, že nekontrolovateľné zadlžovanie nie je udržateľné. Zadlžovanie krajiny alebo zadlženie krajiny o 24 mld. je neskutočný výkon, tiež deficit verejných financií v tomto roku dosiahne okolo 5,5 %. Verejný dlh blížiaci sa k 60 %, podotýkam, ktoré nespôsobila súčasná vláda, môže viesť k zvýšeniu úrokových sadzieb a naším cieľom je, aby sme v očiach ratingových agentúr pôsobili ako dôveryhodný partner. V opačnom prípade, kedy nám trhy neuveria, môže dôjsť k zvýšeniu financovania nášho štátneho dlhu, keďže si budeme musieť požičiavať za vyššie percentá. To by znamenalo aj menej zdrojov na podporu kľúčových odvetví ako je zdravotníctvo, školstvo, doprava a sociálna oblasť.
Ako som uviedol, konsolidácia je kľúčová aj hľadiska našich záväzkov voči Európskej komisii a Európskej únii. Potrebujeme udržať, zabezpečiť si udržateľné hospodárenie, aby sme si zabezpečili konkurencieschopnosť a pripravili krajinu na budúce výzvy, či už ide o demografický vývoj, digitalizáciu a ďalšie projekty.
Dámy a páni, dovoľte aj mne zdôrazniť, že tento konsolidačný balíček nie je ľahkým krokom pre nás ako koalíciu. Sme si plne vedomí toho, že jeho prijatie nebude bezbolestné a vieme, že zasiahne viaceré oblasti. Uvedomujeme si, že konsolidácia financií bude mať dopad aj na rozpočty samospráv, ktoré už teraz čelia zvýšeným výdavkom v dôsledku inflácie a energetickej krízy. Je to skúška, ktorú musíme spoločne prejsť, aby sme si zabezpečili finančnú stabilitu nielen na úrovni štátu, ale aj na medzinárodnej úrovni. Veríme, že v dlhodobom horizonte táto konsolidácia povedie k tomu, aby aj obce a mestá mali pevnejšie a udržateľný, udržateľnejší finančný základ na poskytovanie lepších služieb pre svojich občanov. Aj keď je to ťažké, musíme sa k tomu zodpovedne postaviť.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vám predložil návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb v znení neskorších predpisov.
Cieľom návrhu je umožnenie používania skríningových testovacích súprav príslušníkmi Policajného zboru pri výkone dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky v prípadoch, keď má policajt pri kontrole vodiča podozrenie, že je pod vplyvom omamných a psychotropných látok. A zároveň navrhujem vypustenie zastaralej a nevykonateľnej právnej úpravy zriaďovania protialkoholických záchytných izieb.
Novela zákona, ako som uviedol, upravuje zásadne dve oblasti. Ministerstvo vnútra zabezpečilo skríningové testovacie súpravy, sady, na zistenie prítomnosti v organizme, prítomnosti drog v organizme vodiča. V súvislosti s ich zavádzaním do výkonu služby bolo zistené, že súčasné znenie zákona č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov upravuje možnosť, alebo de facto neupravuje možnosť používania týchto predmetných skríningových testovacích súprav policajtami pri výkone dohľadu. Pri vyšetrení vodiča, či nie je pod vplyvom drog, by mal policajt postupovať podľa ustanovenia § 5 ods. 5 citovaného zákona, kde však možnosť vykonania vyšetrenia prostredníctvom tejto testovacej súpravy absentuje. Vzhľadom na to je potrebné novelizovať zákon, ktorým dôjde k zrýchleniu a zjednodušeniu vykonávania orientačného vyšetrenia na prítomnosť omamných a psychotropných látok v organizme vodiča.
Druhou oblasťou, súčasťou tejto novely je vypustenie § 6 až 11 zákona, ktorý upravuje zriaďovanie protialkoholických záchytných izieb, z dôvodu, že tieto ustanovenia sú už zastaralé a v podmienkach Slovenskej republiky sú aj dlhodobo nevykonateľné. Právnou prekážkou vykonateľnosti zákona je fakt, že vychádza z pôvodného zákona z 50. rokov minulého storočia, kedy československé socialistické zdravotníctvo prebralo na seba represívnu úlohu chrániť spoločnosť pred ohrozujúcim správaním ľudí pod vplyvom alkoholu a ich umiestňovaním do protialkoholických záchytných izieb. Z dôvodu, že táto protialkoholická záchytná izba nie je zdravotníckym zariadením a mala by byť zriaďovaná len s cieľom zabezpečenia verejného poriadku v meste alebo v obci, navrhujem vypustenie uvedenej právnej úpravy a po dôkladnej analýze vytvorenie nového modelu prevádzkovania protialkoholických záchytných izieb. Dátum nadobudnutia účinnosti zákona navrhujem na 1. január 2025.
Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som.