No, vážené poslanectvo, vážený pán predsedajúci, veľmi pekne ďakujem za slovo a úvodom môjho príspevku by som tu rada medzi nami privítala znova pána ministra spravodlivosti.
A obraciam sa na vás s nádejou, pán minister, že tentoraz využijete svoju prítomnosť tu a prihlásite sa do rozpravy a budete možno odpovedať na tie naše výhrady, ktoré tu celý deň prednášame, prípadne na niektoré, ktoré vlastne prednesiem ja vo svojej rozprave, pretože ja som bola tá poslankyňa, ktorá na ústavnoprávnom výbore neslávne známom chcela položiť otázky a žiadne nemohla, pretože som prenechala najskôr miesto pani Kolíkovej, aby mohla dokončiť svoju sériu otázok, a bolo nám sľúbené ďalšie kolo, ale, žiaľ, potom sa celá diskusia skončila predsedom ústavnoprávneho výboru a my sme a ja som teda vám nemohla vôbec žiadne otázky položiť, tak vás tak vyzývam s nádejou, že to využijete a že aspoň vy konečne odôvodnene a oduševnene predstavíte tomuto auditóriu tie dôvody, pre ktoré tu vlastne o novele Trestného zákona a zrušení Úradu špeciálnej prokuratúry diskutujeme a ktoré chcete zrušiť vlastne a zaviesť v skrátenom legislatívnom konaní.
Ja by som sa chcela pozrieť na niektoré veci, ktoré som si prečítala teda v tej dôvodovej správe a ktoré uvádzate ako východiská alebo dôvody, pre ktoré tu celé toto sa vlastne odohráva. Vy tvrdíte, že idete vlastne celou touto novelou posilniť garancie dodržiavania základných práv, priblížiť sa európskym štandardom Trestného práva, zefektívniť chod štátu v oblasti Trestného práva a optimalizovať náklady štátu vynakladaných v súvislosti s trestnou politikou, a tvrdíte, že musíte expresne rýchlo zaviesť tieto nižšie sadzby za majetkové trestné činy a zrušiť Úrad špeciálnej prokuratúry, pretože sú tu vážne ohrozené ľudské práva. To naozaj? Ak áno, ak toto myslíte vážne, tak poďte, prezentujte nám, kde konkrétne sú tie ľudské práva, pri kom sú konkrétne porušované, akým spôsobom bude mať znižovanie tých trestných sadzieb, zvyšovanie škody, dopad na chránené živočíchy, kde podľa toho, čo tu moji kolegovia, ktorí sa venujú životnému prostrediu, tvrdia, sa tu Slovensko zmení na nejakú zaostalú africkú krajinu, kde tu snáď ľudia budú chodiť na Safari, aby zabíjali výry alebo orly, neviem aké, ktoré sú tu chránené a ktoré by sa... dnes by riskovali väzenie, keby sa ich čo i len dotkne.
Neviem, že či aj vy teda naozaj chcete, aby sa toto na Slovensku dialo, alebo o čo vám ide, ale naozaj by sme to veľmi, veľmi radi počuli z vašich úst, pretože tu dnes v skrátenom legislatívnom konaní predkladáte rozsiahlu a zásadnú koncepčnú zmenu trestného systému, o ktorej neprebehla žiadna odborná diskusia, ktorá nie je výsledkom odborného ani verejného konsenzu, za ktorú vás kritizuje aj bývalá ministerka spravodlivosti pani Kolíková. Aj bývalý minister spravodlivosti pán Karasz, ktorý tvrdí, že rozhodne nemáte pravdu, keď sa odvolávate na ním pripravenú novelu, a proti ktorej demonštrujú ľudia na námestiach, pretože oni vedia, oni cítia, že táto novela neprináša nikomu spravodlivosť, ona prináša len pocit odplaty a to, čo sme tu pred chvíľou počuli nazvané ako amnestia a pocit beztrestnosti ľuďom, ktorí sú vlastne spojení nejakým spôsobom s touto vládou a sú jej priaznivcami alebo pre ňu priamo, priamo pracujú, preto by sme naozaj chceli vedieť, že na základe čoho si myslíte, že vy, táto vláda ste dostali mandát na takéto zmeny, pretože voľby vám tento mandát nepriniesli.
Ono je to naozaj, tak ako to už bolo tu niekoľkokrát povedané, že v právnom štáte, v slobodnej a demokratickej krajine neplatí, že vyhraj voľby a môžeš všetko. My sme tu totižto štát, ktorý má nejakú ústavu, ktorý je členom Európskej únie, štát, kde vládne právo, kde nám Ústavný súd vo svojom náleze povedal, že aj legislatívny proces, aj skrátené legislatívne konanie má svoje pravidlá.
Pripomeniem a odcitujem vám, keďže tu, pán minister, sedíte, že Ústavný súd vo svojom náleze PL. ÚS 13/22 uviedol, že využívanie skráteného či urýchleného prerokovania návrhu zákona o systémových zmenách s cieľom vyhnúť sa za iných okolností nevyhnutnej zmysluplnej diskusii, kritizuje aj Benátska komisia, ktorá ho považuje za zásah do právneho štátu s ohľadom na zásady transparentnosti, inkluzívnosti, demokratickej legitimity a zodpovednosti. Nedostatok diskusie a konzultácie pri zásadných legislatívnych zmenách vníma aj Európska komisia vo svojich správach o právnom štáte na Slovensku opakovane a opakovane nám to vytýka.
Vy o tomto všetkom viete, napriek tomu chcete riskovať konflikt či už s Európskou úniou, alebo s Benátskou komisiou len za to, aby ste vyhoveli pocitu nespravodlivosti ľudí, ktorí boli vo väzbe, ktorí boli oprávnene trestne stíhaní alebo možno aj neoprávnene, ale neriešia ten svoj pocit krivdy tak ako bežní občania, riadnym trestným konaním, sťažnosťami alebo cez políciu, ale keďže majú momentálne dosah na vládnu moc, tak sa rozhodnú tento dosah využiť, zneužiť a zmeniť si Trestné právo tak, ako im to vyhovuje.
Vy tiež tvrdíte, že reagujete na výhrady odbornej verejnosti k Úradu špeciálnej prokuratúry. Doslova v dôvodovej správe píšete: „Názory občianskej spoločnosti na doterajšie takmer 20-ročné fungovanie ÚŠP sa významne líšia. Činnosť Úradu špeciálnej prokuratúry v posledných rokoch vzbudila vo verejnosti nebývalý ohlas a neraz je časťou odbornej verejnosti vnímaná ako politická a nesúvisiaca a nesúca prvky svojvôle. Viacerými postupmi a rozhodnutiami Úradu špeciálnej prokuratúry došlo k porušeniu ústavných práv sťažovateľov.“
Toto píšete vlastne v dôvodovej správe, ale ja sa spýtam, aké názory a akej odbornej verejnosti, však od zverejnenia tohto perfídneho návrhu tu nepočujeme nič iné, len kritiku od dvoch ministrov spravodlivosti, od Rady prokurátorov, od Európskej prokuratúry, od xy ďalších ľudí, ktorí tu majú odborný kredit, a na vašej strane, na strane predkladateľa, vlastne nezaznieva nič. Jediný, kto to tu obhajuje, sú ľudia, ktorí budú mať priamy vplyv... priamy... priame výhody z tejto, z tejto novely, ak bude teda presadená, a ktorí sa na jej písaní podieľali, čiže to, že vy tvrdíte, že tu existuje nejaká odborná zhoda alebo nejaká vážna odborná diskusia o tom, že máme znížiť tresty za majetkové trestné činy alebo máme zrušiť Úrad špeciálnej prokuratúr a že nebodaj to povedali alebo naznačujú či už Ústavný súd Slovenskej republiky, alebo Európsky súd pre ľudské práva, jednoznačne nie je pravda. Tu neexistujú žiadne nálezy Ústavného súdu, ani jeden z tých 30 nepovedal, že Úrad špeciálnej prokuratúry ako inštitúcia zlyhala, že ju máme zrušiť, že nie je dôvod na jej existenciu, že naplnila nejakú svoju historickú úlohu, o ktorej pán premiér hovoril. Toto prosto nie je. Z tých tridsiatich rozsudkov, ktoré sme si my sami museli nejakým spôsobom nájsť, pretože vy ste ich nezverejnili, nepovedali ste, ktoré to sú, sa ledva štyri, ako to už kolega Vančo doobeda hovoril, týkajú priamo ÚŠP. Všetky ostatné a ja som si ich tiež prešla, sa týkajú Najvyššieho súdu a procesných pochybení v rámci teda toho, čo považujeme za spravodlivé súdne konanie. Takže ideme rušiť Najvyšší súd alebo, alebo ďalšie súdy, alebo, alebo čo? To vlastne tá vaša argumentácia vôbec v podstate vôbec, ale vôbec nesedí.
Takisto nie je pravda, že by odborná verejnosť sa nikdy nebola vyjadrovala k skrátenému legislatívnemu konaniu. My tu stále máme odbornú verejnosť, ktorá publikovala svoje názory na to, ako má vyzerať vôbec legislatívny čin a legislatívny proces, a vy určite ich ovládate, pretože ste sám právnik, bol ste členom ústavnoprávneho výboru, a teda viete, že súčasťou princípu právnej istoty je aj dôvera subjektov práva v právny poriadok. Takáto dôvera sa v štádiu tvorby práva prejavuje v možnosti každého predpokladať výsledok zákonodarnej činnosti parlamentu tým, že jeho činnosť je verejná, transparentná a predvídateľná.
Napriek nespornej právomoci parlamentu nakladať s návrhom zákona aj tak, že ho obsahovo podstatne zmení, nemôže byť výsledok zákonodarnej činnosti prekvapivý. To, čo vy tu robíte, že bez akejkoľvek odbornej diskusie, bez akejkoľvek spoločenskej zhody idete takýmto výrazným spôsobom zasiahnuť do trestného práva a do fungovania inštitúcií orgánov činných v trestnom konaní, sa nedá nazvať inak ako prekvapivé, ako destabilizujúce, ako narúšajúce právny štát a ako postup, ktorý je v priamom rozpore v tom, že každý zákonodarca sa má správať racionálne a má pri prijímaní právneho predpisu byť opatrný, pozorný a prez... prezieravý.
Racionálny zákonodarca, má súčasne v procese tvorby zákona na pamäti možnosť vzniku škody samotným prijatím zákona. Vy ste sa vôbec zamysleli nad tým, aké vážne dopady bude mať presadenie tejto novely naozaj na životné prostredie, na obete trestných činov, na ľudí, ktorí budú povzbudzovaní, aby páchali trestnú činnosť, pretože to bude zrazu oveľa výhodnejšie ako predtým? Ja vôbec nemám pocit, že ste toto zohľadnili, mám pocit, že pri tom zákonodarnom procese ste boli prosto vedení len svojimi vlastnými záujmami alebo záujmami tých ľudí, ktorí sú kompromitovaní a ktorí sa na príprave tejto novely podieľali. A to nie je zákonodarný proces, ktorý by mal byť súčasťou zákonodarného procesu v právnom štáte v krajine Európskej únie, ktorá je viazaná nejakou ústavou, ktorá je viazaná Chartou základných práv, a ktorá... a by mala rešpektovať judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva alebo Súdneho dvora Európskej únie, na ktorú sa tak veľmi odvolávate.
Takisto tvrdíte, že sa snažíte o ukladanie primeraných a spravodlivých trestov a že ste vychádzali z nejakej komparatistiky s trestnými zákonmi iných členských štátov Európskej únie. Avšak ani na jednom z tých výborov, na ktorých som sa ja zúčastnila, ste vlastne žiadnu takúto komparatistiku nepredložili, a my vlastne ani nevieme o žiadnej inej európskej krajine, v ktorej by sa vydali cestou boja proti korupcii – v úvodzovkách – tým, že by išli rušiť jednu z najúspešnejších inštitúcií, ktorá stíha trestné činy korupcie, závažný organizovaný zločin, je v tom úspešná, a že by išli cestou znižovania trestnosti a trestov týkajúcich sa majetkových trestných činov. Toto nie je nič, čo by sa dialo v inej krajine Európskej únie. Neverím, že akákoľvek komparácia, ktorá by ukazovala, že niekde takto zaviedli tak... takúto výraznú novelu trestného práva, ktorá by tak napomáhala súčasným alebo budúcim páchateľom, že by to vôbec spravili a že by tým dosiahli akýmkoľvek spôsobom posilnenie právneho štátu a spravodlivosti, ale budem veľmi rada, keď nám vlastne ukážete tú komparácia a keď nám poviete, kde sa to takto podarilo týmto, týmto spôsobom.
No a tiež by som sa chcela povenovať tomu, že vy v dôvodovej správe k tomuto paškvilu, k tejto perfídnej novele vlastne tvrdíte, že vychádzate aj z rozsudkov Európskeho súdu pre ľudské práva. Konkrétne tvrdíte, Mucha proti Slovenskej republike, Vasaráb a Paulus proti Slovenskej republike, prípadne rozsudky, ktoré sa týkajú bratov Adamčovcov, vrahov.
Pozrime sa teda, o čo v týchto rozsudkoch ide, pretože ja som si ich naštudovala, a áno, ESĽP naozaj tieto prípady prejednával a naozaj skonštatoval porušenie čl. VI, teda práva na spravodlivý súdny proces, avšak ani v jednom z týchto rozsudkov, rovnako ako je to pri tej vašej argumentácii Ústavným súdom, ani v jednom jedinom z týchto rozsudkov sa nikde nehovorí nič o tom, že inštitút Úradu špeciálnej prokuratúry zlyhal, že by špeciálna prokuratúra nejako masovo alebo vážne porušovala ľudské práva sťažovateľov.
Pretože rozsudok Mucha verzus Slovensko, sa týka výlučne pochybenia súdov, konkrétne porušenie prezumpcie neviny a nestrannosti súdu, pretože základom odsúdenia pána Muchu boli dohody o vine a treste, ktoré ten istý súd uzavrel z jeho s páchateľmi, spolupáchateľmi, a teda Európsky súd pre ľudské práva mal za to, že konajúci súd sa nechcel v tomto nijakým spôsobom odkloniť od tých uzavretých dohôd o vine a treste, a preto to konanie vo vzťahu k pánovi Muchovi mohlo byť porušením čl. VI, nič sa tu ale v... o Úrade špeciálnej prokuratúry alebo o tom, že máme znižovať tresty za majetkové trestné činy, nepíše.
Takisto Vasaráb a Paulus proti Slovensku, rozsudok, ktorý je finálny, ktorý teda bol prijatý 15. 12. 2022, sa týka konania, kde ESĽP skonštatoval, že páchateľ bol odsúdený výlučne na základe dôkazov predložených prokurátorom, pričom slovenský súd neprihliadol na svedkov, ktorí by predložené dôkazy mohli spochybniť, teda na svedkov v prospech obžaloby. Znova tu ide o pochybenie konkrétneho súdu v rámci toho procesného aspektu a Európsky súd pre ľudské práva zároveň výslovne skonštatoval, že tento právny názor ani rozsudok neznamená, že by mal byť sťažovateľ pôvodne nesprávne odsúdený. Čiže znova tu nemáme nič, čo by odôvodňovalo túto vašu novelu.
No a nakoniec, bratia Adamčovci, rozsudok Erik Adamčo proti Slovensku z 1. 6. 2023 a rozsudok týkajúci sa jeho brata Branislava, myslím, tak sa volal, sú jediné dva rozsudky, ktoré sa venujú tomu, že inštitút spolupracujúceho obvineného na Slovensku nie je dostatočne podrobne upravený a že nepodlieha dostatočnej súdnej kontrole. Čiže ak by sme povedali, že niekde sa vaša novela trošku obšmietla o judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, tak sú to práve tieto dva rozsudky týkajúce sa bratov Adamčovcov, a to len v časti, ktorá sa týka spolupráce, teda konania vo vzťahu k spolupracujúcemu obvinenému, ale v žiadnom prípade tu ESĽP netvrdí, že tie porušenia sú také vážne, že by ste čo i len ustanovenia týkajúce sa tých tzv. kajúcnikov, spolupracujúcich obvinených mali riešiť v expresne rýchlom konaní bez akejkoľvek nejakej právnej diskusie odbornej.
Ak však máte, a inak som vlastne, ma celkom pobavilo, že síce na tieto rozsudky prihliadate, ale máte tu z toho obdobia takisto prípad Al Alo proti Slovensku, ktorý sa týka cudzinca, kde bola znovu ignorovaná vlastne jeho strana, strana tej obhajoby vo vzťahu k tomu, že tí svedkovia, ktorí boli na jeho strane, boli vyhostení, ale tomu sa vlastne vo svojej novele vôbec nevenujete, aj keď teda tvrdíte, že sa tým rozsudkom ESĽP venujete.
Na záver by som teda len chcela povedať, že pokiaľ naozaj myslíte vážne to, čo robíte, a máte za to, že idete takýmto spôsobom naprávať porušenia, vážne porušenia ľudských práv skráteným legislatívnym konaním, tak ja sa teda teším, že súčasťou vašej ďalšej zákonodarnej iniciatívy budú návrhy, ktoré sa budú týkať obetí trestných činov, sprísnenia postihov za rodovo podmienené násilie a femicídu, ku ktorej nakoniec došlo len minulý týždeň, okamžité riešenie segregácie rómskych detí na školách, za čo nás žaluje Európska komisia, alebo že budete riešiť situáciu párov rovnakého pohlavia, pretože tu máme celý rad rozsudkov ESĽP,
Tadeucci a McCall (proti Taliansku, pozn. red.), Orlandi a ostatní proti Taliansku, Oliari a ostatní proti Taliansku, z ktorých je úplne jasné, že Slovensko výrazným spôsobom porušuje práva Rómov, Rómiek, párov rovnakého pohlavia, žien, ktoré sú ohrozené rodovo podmieneným násilím.
Čiže prosím, ak nám prerušiť... ak nám predložíte v skrátenom legislatívnom konaní takéto zákony, to by naozaj malo zmysel, lebo tam sa naozaj bavíme o vážnom ohrození ľudských práv. Je to však ohrozenie ľudských práv, ktoré by sa týkalo páchateľov trestných činov spriaznených s touto vládou, takže sa asi nádejam zbytočne.
Ďakujem. (Potlesk.)
