Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo a som veľmi rada, že kolegyňa Jurík tu veľmi presne popísala tie dôvody, pre ktoré je potrebné, aby sme ako štát a spoločnosť jednak pristúpili k redefinícii znásilnenia na základe absencie súhlasu, ale aby sme, a budem sa tomu aj ja venovať vo svojej rozprave, v skutočnosti tento krok, kedy v podstate len opravujeme to, čo vláda pokazila a vraciame sa k status quo pri premlčaní znásilnenia a ostatných dotknutých trestných činov, mohli považovať len za veľmi malé víťazstvo, pretože v podstate na prospech obetí by v skutočnosti bolo ešte oveľa dlhšie predĺženie týchto premlčacích dôb, resp. ich úplné zrušenie. Aby znásilnenie, sexuálne obťažovanie a iné sexuálne motivované trestné činy vôbec nemali premlčaciu dobu. Pretože je reálne v súlade s poznatkami modernej vedy to, že jednak tá absencia súhlasu je dôležitá preto, lebo väčšina preživších znásilnení, ale aj iných sexuálne motivovaných trestných činov reálne psychicky zareaguje tak, že zmrzne, preto sa v podstate nemôže hovoriť jednak o tom, že sa obeť bránila, alebo mala brániť, alebo že tam mala byť nejaká hrozba násilia. Ale to zmrznutie naozaj zodpovedá tomu, aby sme mali modernú definíciu znásilnenia, a aby sme tam mali absenciu súhlasu. A keď teda niekto tvrdí, že takéto trestné činy sa potom nebudú dať vyšetrovať, podľa mňa ide o zlyhanie orgánov činných v trestnom konaní, o ich neochotu a ignoráciu toho, aké všetky dôkazné prostriedky sa dajú v tomto konaní použiť. A ja verím tomu, že už ani na pôde Národnej rady sa tieto argumenty nebudú vyskytovať.
Takže ešte raz ďakujem, Bea, za tvoj ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán kolega Dostál, k tomu, čo ste hovorili v závere vášho príspevku o konflikte dvoch špecifických špeciálnych ustanovení, čo k tomu dodať, no tak ako bola tá vládna novela šitá horúcou ihlou a veľmi, veľmi neodborne v mnohých častiach, že dokonca aj ich vlastný kandidát do Súdnej rady včera na ústavnoprávnom výbore povedal, že ešte aj on ako expert na trestné právo si myslí, že aj tie premlčacie doby by mali byť čo najnižšie, aj že by mala byť redefinícia znásilnenia na základe absencie súhlasu, aj že by nemal byť používaný nezákonne získaný dôkaz na prospech obvineného v Trestnom zákone, tak, teda v trestnom konaní, tak teraz tu máme ďalší problém, možno príde v druhom čítaní ďalší pozmeňovací návrh, ako to tiež už je tradíciou pri tejto novele Trestného zákona, tak som na to veľmi zvedavá. Ale teda ak by prišiel, tak ja by som už poprosila, že teda, prosím, opravme tie premlčacie doby teda tak, že pri znásilnení nebude vôbec žiadna premlčacia doba a rovnako aj pri sexuálnom zneužívaní dieťaťa, to by bolo naozaj v súlade s modernými trendami a bolo by to skvelé, aby sme to uvítali teda, ak bude potrebný ďalší pozmeňovaní návrh tejto opravy.
Vďaka.

Tak ja si myslím, pán Grendel, že v prvom rade by toto mal vysvetliť pán minister, lebo však včera bola diskusia na ústavnoprávnom výbore aj o tom, že či teda tá novela, o ktorú ide, bola schvaľovaná teda aj s tým vedomím, že dôjde k skráteniu týchto premlčacích lehôt a bude to mať takýto dopad. A podľa toho, čo som ja tam počula, tak pán minister sa vyjadril v tom zmysle, že si bol toho vedomý, zatiaľ čo keď sme to tu preberali osobne, ja som bola presvedčená o tom, že on o tom nevedel. Ale, samozrejme, do hlavy mu nevidím, čiže, ako som povedala, asi som ho zle prečítala v tom momente, musím brať do úvahy to, čo povedal včera. Tak neviem, čo je horšie preňho, že to, že to nevedel, alebo to, že predložil tú novelu aj s tým, že vedel o tom, že to bude mať aj dopad na premlčanie znásilnenia a iných násilných trestných činov, lebo, ako povedal, ide o úpravu všeobecnú týkajúcu sa premlčania, a teda to robil s týmto úmyslom a s vedomím tohto dopadu, ktorý ale ako predkladateľ ani nepopísal v dôvodovej správe, ani nikoho na to neupozornil. A keby sme na to neupozornili, sa na to doteraz nepríde. Tak ja neviem, čo je horšie. Ale nech povie pán minister, ja, samozrejme, nie som jasnovidka, neviem mu čítať myšlienky, len hovorím o tom, aký som mala dojem predtým a čo povedal včera.
Takže toľko, to je všetko, čo k tomu môžem povedať.

.

Pán minister, ja by som tu teraz mohla stáť a cítiť sa víťazne, povedať vám, že mali sme pravdu, ja som vám to hovorila, opravujete to, čo ste sami pokazili. Viete čo, myslíte si, že mám ten pocit? Nemám. Ostal vo mne od toho 8. februára pocit nesmierneho sklamania, frustrácie a blenu, pretože v ten deň a deň pred tým, keď som za vami naivne a v dobrej viere prišla a upozornila som vás na to, čo sa deje, ja som si naozaj myslela, že v záujme tej témy, že ste toto naozaj nechceli a že to reálne a rýchlo opravíte ešte v ten deň alebo na druhý deň v súlade s rokovacím poriadkom, s možnosťami, ktoré boli, a že si celé toto ušetríme. Že tu nebudeme počúvať tri týždne o tom, aké sú motivácie žien alebo iných preživších a obetí znásilnenia, absurdné tvrdenia o tom, čo si kedy má žena všimnúť. Že tu nebudeme počúvať klamstvá o tom, ako je na prospech obetí znásilnenia a iných sexuálne motivovaných trestných činov, ak sa skráti premlčacia doba. Vec, ktorá je v odbornej verejnosti opakovane, opakovane vyvrátená, pretože my už nežijeme v štyridsiatych alebo v päťdesiatych rokoch, my sme v 21. storočí, kde obete a preživšie znásilnenia verejne hovoria o tom, čo sa im stalo aj po pätnástich, aj po dvadsiatich rokoch, aj po tridsiatich rokoch, kde právna veda v tejto oblasti jednoznačne preukázala, že sú to práve preživšie, ktoré potrebujú čo najdlhší čas, ideálne žiadnu premlčaciu dobu, aby mohli v čase, keď budú samy chcieť a budú na to pripravené tento trestný čin ohlásiť a rozhodnúť sa, že idú do toho ďalšieho bolestného trestného stíhania, ktoré im neprinesie nič iné, len opakovanú viktimizáciu.
Toto všetko sme si mohli ušetriť. Kopu rečí, kopu klamstiev, kopu stereotypov a hlavne obrovský kopec legitímnych obáv a tráum, ktoré ste podľa mňa spôsobili tým stovkám, ak nie tisícom slovenských a iných žien, ktoré tu žijú na našom území, ale aj, samozrejme, mužom a chlapcom, ako správne vždy podotýka pani exministerka spravodlivosti Kolíková, pretože pri sexuálne motivovaných trestných činoch a znásilnení nejde nakoniec len o ženy a dievčatá, ale vy ste im týmto spôsobili traumu a obavy o to, že trestný čin, na ktorý, ktorý bol na nich spáchaný, môže byť premlčaný, že už nikdy sa nedomôžu spravodlivosti, ak by čo len sa niekedy rozhodli, že pôjdu na tú políciu a začnú to trestné stíhanie a podstúpia celú tú tortúru.
Toto všetko sme si mohli naozaj ušetriť, ak by ste sa vy toho 6., 7., 8. februára celá vládna koalícia, nielen vy, ja si nemyslím, že ste v tomto jediný zodpovedný, ak by sa celá táto strana tejto miestnosti bola vtedy rozhodla, že práva preživších a obetí znásilnenia a sexuálne motivovaných trestných činov sú dôležitejšie ako beztrestnosť a ako zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry. Ale nie, to sa, samozrejme, nestalo, pretože bolo treba znova dokázať, a veľmi podobne ako je podstata trestného činu znásilnenia, pretože to je predsa o moci, preto je to rodovo podmienené násilie, pretože, forma rodovo podmieneného násilia, pretože je to v podstate spôsob, kedy páchateľ verí, že má moc, že má právo nad obeťou, nad jej telom, nad jej intimitou a že túto moc môže zneužiť. Vy ste sa veľmi podobným spôsobom rozhodli, že zneužijete svoju moc, ktorú máte ako koalícia. Svoju prevahu, a že je vám úplne jedno, aký následok to vyvolá, ste sa nad tým vôbec nezamysleli, bolo vám to šumafuk. Prosto ste sa rozhodli, že je potrebné zrušiť ÚŠP, že je potrebné zabezpečiť beztrestnosť, znížiť tresty za korupciu, skrátiť premlčacie lehoty tak, aby to vlastne vyhovovalo všetkým tým obvineným a trestne stíhaným ľudom, čo sú či už súčasťou tejto vládnej koalície, alebo sú na ňu nejakým spôsobom napojení a naviazaní.
Rozhodli ste sa, že budete ignorovať preživšie a obete znásilnenia a že ste si mysleli možno, že však nejako sa to uprace, že veď z tohto sa nič nestane, veď kto už by sa len tu postavil za tie obete. A potom ste zrazu zistili, že to tak nie je. Že to tu kazí prezidentskú kampaň, že to vzbudzuje verejné pohoršenie, že sa vás na to pýtajú novinári, no tak ste sa naveľa-naveľa rozhodli, že to teda idete opravovať, ale takým spôsobom (povedané so smiechom), že namiesto toho, aby ste si vy priznali chybu, alebo aspoň čokoľvek povedali, že ste sa pomýlili, že to bolo nedopatrenie, ja neviem, hocičo uveriteľné, vy tu prosto stále tvrdíte, že vy veríte na skracovanie premlčacích dôb pri znásilnení, ale kvôli verejnej mienke alebo, ako sme sa včera bavili na ústavnoprávnom výbore, vraj panike a hystérii, legitímne obavy obetí a verejnosti zo skracovania premlčacích dôb pri znásilnení tu boli nazývané panikou a hystériou, tak s takýmito absurdnými dôvodmi, ktoré znova a znova len prehlbujú vlastne tie stereotypy a tie klamstvá, tie hoaxy, ktoré sa týkajú rodovo podmieneného násilia a znásilnenia ako trestného činu, tu idete vlastne obhajovať neobhájiteľné. To, že ste reálne spravili zle, že ste napísali veľmi neodborným spôsobom diletantskú novelu Trestného zákona, kde ste si nevšimli, pretože napriek tomu, že vy ste včera nám na ústavnoprávnom výbore povedali, že predsa ste to vedeli, alebo teda nerobili ste to v nevedomosti, ja si naďalej myslím, že tak vy, ako aj ďalší členovia a členky vlády, ktorí nemali ani tú odvahu nám to prísť tu na hodinu otázok nám to povedať, pozdravujem týmto pani ministerku Dolinkovú, pána ministra, už som zabudla, že ktorých troch sme si to, Druckera, ešte koho? Ešte tretieho sme si sem zavolali, ale oni sa radšej dali ospravedlniť, lebo nám neboli schopní do očí povedať a odpovedať na jednoduchú otázku, že či vedeli alebo nevedeli, keď na vláde hlasovali za túto novelu, že bude skracovať aj premlčanie znásilnenia a iných násilných trestných činov. Tak vlastne vy ste nám včera viac-menej povedali na ústavnoprávnom výbore, že ste vraj o tom vedeli, ja som presvedčená o tom, že ste o tom nevedeli. Buď viete tak dobre klamať, alebo teda ja neviem tak dobre čítať ľudí, ako som si doteraz myslela, že to viem. Ale podľa mňa pravda je taká, že vy ste to prosto nevedeli, že ste tú novelu nechali niekomu napísať, tým svojim poradcom, ktorí tiež si potrebujú zabezpečiť beztrestnosť, a prosto tým, že to neprešlo riadnym medzirezortným pripomienkových konaním, tým, že ste to nedali pozrieť odborníkom, tak sa stalo, že ste si vôbec nevšimli a vôbec vám nenapadlo, lebo sa trestnému právu nevenujete, že je tu takýto vážny problém a že takýmto spôsobom môžete zasiahnuť do premlčania nielen znásilnenia, ale aj ďalších násilných trestných činov. A to podľa mňa je ešte niekedy možno ešte horšie ako keby ste to robili úmyselne, pretože v skutočnosti je ministerstvo spravodlivosti a Trestné právo ako také v rukách ľudí, ktorí nerozumejú, čo robia, a to je v takom prípade obrovsky, obrovsky nebezpečné, pretože vy máte na starosti zákonnosť v tejto krajine. A nielen zákonnosť, vy máte na starosti spravodlivosť v tejto krajine. To, aby každý občan a občianka tejto krajiny, a nielen občan, aj obyvateľ, každý, ktorý v tejto krajine žije čo len na malú chvíľu mal pocit, že keď sa mu niečo stane, že bude vyvodená spravodlivosť v jeho prípade, či už to bude v správnom konaní, v občianskom konaní alebo v trestnom konaní, keď, nedajbože, sa stane obeťou trestného činu. Lenže vy týmto spôsobom, ktorý robíte, vy absolútne, absolútne nabúravate základný pocit obyvateľov a obyvateliek tejto krajiny, že tu vôbec bude nejaká spravodlivosť pre niekoho fungovať. A týmto spôsobom absolútne rozvraciate právny štát a dôveru ľudí v spravodlivosť, v základy demokracie a v to, že štátne orgány a ľudia, ktorí sú poverení ich vedením, lebo vo voľbách dostali ten mandát a následne sa stali ministrami, ministerkami, premiérmi tejto krajiny, že to robia vo verejnom záujme, v záujme nás všetkých. Nie, vy ste sa odhalili, že to nerobíte vo verejnom záujme, že nekonáte spravodlivo, že v skutočnosti by ste sa mali premenovať na ministerstvo nespravodlivosti, lebo tak to v poslednom čase vyzerá a to je pre mňa zdrojom nesmiernej frustrácie, nesmierneho smútku a nesmierneho sklamania.
A napriek tomu budem musieť podporiť, samozrejme, tento návrh zákona, napriek tomu, že tu przníte legislatívny proces, že ešte ani len keď opravujete to, čo ste sami pokazili, to prosto neviete spraviť bez toho, aby ste tu škandalóznym spôsobom neskrátili aj tak skrátené legislatívne konanie, zlimitovali akúkoľvek diskusiu, tak to budeme musieť, samozrejme, aj podporiť, pretože však o to nám celý čas išlo, aby sme aspoň ten najhorší následok, ktorý stu tu napáchali tou škandalóznou promafiánskou novelou, napravili, aby sme aspoň vrátili status quo, ktoré nikdy nemalo byť dotknuté, budeme to musieť podporiť. A vy viete a robíte to len preto, že viete, že kvôli tomu, že to budeme musieť podporiť, tak tento proces nebudeme napádať na Ústavnom súde a teda to akože bude okej. Ale nebude to okej, pretože toto nie je fér, nie je to demokratické, nie je to spravodlivé a to sa vám raz vráti.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem.
Ja by som asi nepredbiehala s tým, že či budúci mesiac bude, alebo nebude účinná novela, keďže tu máme ešte Ústavný súd, ktorý za normálnych okolností, ak by mal na to vytvorené podmienky, bude rozhodovať o tej účinnosti.
Ale moja otázka smeruje k tomu, či nám môžete potvrdiť, že súčasťou vašich plánov je aj zrušenie NAKY ako takej. Áno – nie, otázka.

Ja by som najskôr chcela oceniť, pani poslankyňa Kolíková, že pripomínaš, že v prípade redefinície znásilnenia nejde len o ženy, ale aj o mužov a chlapcov. Myslím si, že je to nesmierne dôležité pripomínať. A zároveň by som chcela poukázať na to, že v prípade, ak sa kedykoľvek bavíme o trestnom čine znásilnenia už bez ohľadu na to, či sa bavíme o znásilneniach žien alebo mužov, vždy je tu prosto problém, ktorý spočíva v neochote ako keby posúvať to trestné stíhanie a pochopenie toho, čo vlastne znásilnenie je, ďalej a ďalej, ktorý pramení práve z tých rodovo podmienených predsudkov. Ale ja by som chcela dať možno do pozornosti, že tento problém sme tu mali, aj keď v medzinárodnom trestnom práve sa predsa znásilnenie advokovalo ako súčasť genocídneho chovania určitých štátov alebo teda vojsk a dnes je už vlastne znásilnenie súčasťou ako keby tej definície, že vieme a priznávame a medzinárodné tribunály skonštatovali, že naozaj znásilnenia sú súčasťou toho páchania genocídy. A tiež okolo toho bola kedysi veľká diskusia, lebo však keď si predstavíme, aké ťažké je preukázať či už genocídu, alebo iné vojnové zločiny, deje sa to s obrovským časovým odstupom a sú tam ďalšie faktory. A predsa sa to dá, predsa tu máme rozsudky medzinárodných tribunálov o tom, že bola páchaná genocída aj formou znásilňovania žien a mužov. Tak ja si neviem predstaviť, ako tento argument, že aby nám redefinícia znásilnenia v našom vnútroštátnom trestnom práve mala skomplikovať dokazovanie, mohol obstáť, keď to dokazovanie vedia ustáť medzinárodné tribunály v takýchto veľkých prípadoch, kde sa súdia štáty a predstavitelia štátnej moci.
Ďakujem.

Kolegyňa Kolíková, správne si poukázala na to, že ten argument o tom, že dôkazná situácia bude ťažšia v prípade zavedenia tejto definície, prosto neobstojí. Môj súkromný názor je, že výrazne zhorší dôkaznú situáciu, ak súčasná novela Trestného zákona vstúpi do účinnosti, keďže zavádza možnosť použiť nezákonne získaný dôkaz v prospech obvineného, čo jednoznačne kontaminuje trestné konanie používaním všelijakých nezákonných nahrávok a ich subjektívnym vyhodnocovaním sudcami. Čiže skôr by som bola rada, keby ľudia, ktorí spochybňujú dokazovanie v prípade absencie súhlasu, by boli bývali spochybňovali radšej používanie nezákonných dôkazov, návrh na používanie nezákonných dôkazov v trestnom konaní v prospech obvineného. Takže to k tej téme, či bude, alebo nebude dôkazná situácia ťažšia.
A tiež by som chcela povedať, že pokiaľ ide o tú dôkaznú situáciu a celkovo o nastavenie dokazovania pri týchto trestných činoch v prípade absencie súhlasu, tak si myslím, že by sme takúto diskusiu neviedli, keby v našej krajine neabsentovala vzťahová, rodová a sexuálna výchova, ktorá by ľudí naučila, akým spôsobom vyzerajú zdravé vzťahy, vrátane tých intímnych a sexuálnych, kde si dvaja partneri, ktorí sú plnoletí a plnoprávni, vedia spôsobom neohrozujúcim intimitu vzájomne vyjadriť, že súhlasia s tým, čo sa pri tom sexuálnom akte ide diať. Ja v takom vzťahu žijem, predpokladám, že mnohí ľudia tiež, nevidím v tom absolútne problém a takisto nevidím problém v tom, ako by toto malo zhoršovať dôkaznú situáciu, s výnimkou tej, ktorá je kontaminovaná stereotypmi.
Ďakujem.

Ďakujem ti, kolegyňa Jurík, za tvoj obsiahly príspevok k tejto téme, aj za návrhy, ktoré v téme rodovo podmieneného násilia neúnavne predkladáš. Ja by som chcela reagovať najmä na tú poslednú časť tvojho príspevku, kde si spomenula vlastne ten podľa mňa poburujúci výrok na ľudskoprávnom výbore od štátneho tajomníka Gašpara, že teda obete rodovo podmieneného násilia, preživšie, majú čakať ďalšie dva roky na to, kým sa vôbec vládna koalícia dostane vlastne k riešeniu tohto pretrvávajúceho akútneho problému. Treba naozaj poukázať na to, že tu pomaly neuplynie mesiac kedy v médiách nemáme informáciu o tom, že buď došlo k ďalšej femicíde alebo k stalkingu žien, alebo k ďalším formám rodovo podmieneného násilia. Riešime momentálne aktuálne situáciu týkajúcu sa premlčania, skrátenia premlčania znásilnenia a iných sexuálne motivovaných trestných činov. To sú všetko veci, s ktorými sa my ženy v dennodennom živote dlhé roky boríme, musíme im čeliť a v prípade, keď sa niektoré z nás naozaj stanú obeťami takýchto trestných činov, tak tá podporná sieť, ktorá existuje, je veľmi by som povedala, vyťažená a preťažená tým náporom, ktorý musia ako keby zvládať. Majú, zaslúžili by si oveľa viac finančných prostriedkov, ale zároveň, nie je to len teda o tej podpornej sieti, ktorú držia pri živote mimovládne organizácie, ale predovšetkým jednak o reforme vlastne trestnoprávnych kódexov, ktoré aj my, aj KDH, ale predovšetkým o trestnom procese, kde by teda práva obetí a prístup k obetiam mal byť oveľa, oveľa lepší.
Takže ešte raz ďakujem aj za to, že si predniesla tento príspevok za klub.

Vďaka. Dobré ráno.
V mene mojich kolegov Lucie Plavákovej a Branislava Vanča a mňa podávam návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 432/2021 Z. z. o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, teda disciplinárny súdny poriadok.
Naším cieľom je vlastne vykonať zmenu v § 16 písm. a), kde sa slová „tri pätiny“ nahrádzajú slovami „jedna pätina“ a účinnosť tejto novely navrhujeme na deň 1. júna 2024.
V podstate cieľom našej navrhovanej právnej úpravy je zmeniť kvórum, ktoré je v súčasnosti potrebné, na podanie disciplinárneho návrhu proti generálnemu prokurátorovi, ktoré je v súčasnosti v § 16 disciplinárneho súdneho poriadku stanovené ako tri pätiny poslancov, v prípade keď sa teda týka o návrhové oprávnenie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, čo vieme, že je teda potrebná a potrebné dosiahnutie ústavnej väčšiny 90 poslancov. Naším cieľom je zmena teda z troch pätín na jednu pätinu poslancov a poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky, a to teda na počet 30 poslancov, ktorí budú mať návrhovú právomoc vo vzťahu k podaniu disciplinárneho návrhu voči generálnemu prokurátorovi.
Nami navrhovaná zmena vychádza z aplikačnej praxe, kedy je potrebné upozorniť na to, že súčasné návrhové oprávnenie na podanie disciplinárneho návrhu voči generálnemu prokurátorovi má teda prezidentka a poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, v prípade ale teda práve poslancov Národnej rady sa ukazuje, že táto návrhová právomoc nie je efektívna, pretože je veľmi nepravdepodobné nájsť zhodu naprieč koalíciou alebo opozíciou bez ohľadu na politické strany, ktoré vlastne aktuálnu koalíciu alebo opozíciu tvoria, pričom hľadanie vlastne takejto ústavnej väčšiny na podanie disciplinárneho návrhu sa nám javí ako prehnané, najmä keď si to porovnáme s inými inštitútmi, ktorými poslanci disponujú, napríklad návrh na Ústavný súd alebo na vyslovenie nedôvery členovi vlády, a máme za to, že vlastne takto vysoké kvórum robí v podstate tento inštitút vo vzťahu k Národnej rade Slovenskej republiky neefektívnym. Tiež chcem zdôrazniť, že sa tu bavíme stále len o tej návrhovej právomoci, teda nie o rozhodovacej, keďže o samotnom návrhu rozhoduje disciplinárny senát, pričom teda to nami navrhované kvórum 30 poslancov predpokladá či už relatívne veľký poslanecký klub, alebo napríklad dosiahnutie zhody v prípade menších poslaneckých klubov, či už naprieč opozíciou, alebo naprieč koalíciou, čo podľa nás aj potom zvyšuje vlastne tú legitimitu na podanie takéhoto návrhu.
Máme za to, že v prípade, ak by náš návrh novely disciplinárneho súdneho poriadku prešiel, tak sa návrhová právomoc na podanie disciplinárneho návrhu vo vzťahu k poslancom Národnej rady Slovenskej republiky sfunkční, a to tak pre poslancov a poslankyne opozície, ale aj pre poslancov a poslankyne koalície a z tohto nástroja by sa tak v prípade Národnej rady Slovenskej republiky stal reálny nástroj na vyvodzovanie disciplinárnej zodpovednosti voči generálnemu prokurátorovi a znížila by sa tak aj teda to jeho zabetónovanie vo funkcii.
Myslíme si, že vlastne táto zmena je potrebná, pretože účelom v podstate toho, že existuje v prospech poslancov a poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky návrhová právomoc na podanie disciplinárneho návrhu voči generálnemu prokurátorovi, takže táto návrhová právomoc v podstate nemá byť zákonom daná len formálne, ale že by skutočne mala byť efektívnym a účinným prostriedkom, ktorú v skutočnej realite môžu poslanci a poslankyne vo vzťahu vlastne ku kontrolnej funkcii Národnej rady voči generálnemu prokurátorovi aj využiť.
Zároveň odkazujeme aj na takúto podobnú požiadavku, ktorá prišla z odbornej verejnosti. Dlhodobo vlastne zníženie kvóra presadzujú napríklad organizácie VIA IURIS alebo nadácia Zastavme korupciu. My sa s týmto odborným názorom stotožňujeme, a preto navrhujeme prijatie nášho zákona, a teda zníženie potrebného kvóra na podanie disciplinárneho návrhu voči generálnemu prokurátorovi zo strany poslancov z troch pätín na jednu pätinu.
Ďakujem. (Potlesk.)